Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_BA-5S-86-2018.pdf
PDF · 208.73 KB
Case nature
Area
Subarea
BA-5S/86/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a členov senátu JUDr. Barbory Vrbovej a JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M., v právnej veci žalobcu: BILLA s.r.o., so sídlom Bajkalská 19/A, 821 02 Bratislava, IČO: 31 347 037, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou SOUKENÍK – ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, proti žalovanej: Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky, Botanická 17, 842 13 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 1373/2016 zo dňa 16.05.2016, takto
rozhodol:
I. Súd rozhodnutie Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky č. 1373/2016 zo dňa 16.05.2016 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanej na ďalšie konanie.
II. Žalobcovi súd p r i z n á v a voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I.
Administratívne konanie
1. Žalobca sa žalobou doručenou pôvodne Krajskému súdu v Bratislave dňa 09.06.2016 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 1373/2016 zo dňa 16.05.2016, ktorým ako odvolací orgán príslušný podľa § 58 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 71/1967 Zb.“) a podľa § 21 ods. 1 písm. c) zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov (ďalej len zák. č. „152/1995 Z. z.“ alebo „zákon o potravinách“) rozhodnutie Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Rožňava č. 2016/00014-3 zo dňa 21.03.2016, ktorým uložila úhrnnú pokutu vo výške 1 000 000 eur (slovom milión eur) podľa ust. § 28 ods. 4 písm. i) v spojení s § 28 ods. 8 zákona o potravinách za nedostatky zistené pri úradnej kontrole potravín vykonanej dňa 24.01.2016 v prevádzkarni: BILLA s.r.o., filiálka č. 517, Aleja Jána Pavla II, 048 01 Rožňava (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) zmenila nasledovne; účastník konania porušil zákaz umiestňovať na trh potraviny po uplynutom dátume spotreby (ďalej len „DS“) a dátume minimálnej trvanlivosti (ďalej len „DMT“) podľa § 6 ods. 5 písm. d/ zákona a § 12 ods. 1 písm. h/ zákona o potravinách a to tým, že dňa 24.01.2016 v čase od 8.30hod. do 14.30 hod. v uvedenej prevádzkarni umiesťoval na trh 4 druhy potravín po uplynutí DS a 8 druhov potravín po DMT v celkovom množstve 20,984 m.j. a celkovej hodnote 104,07 Eur a to:
- Syrový korbáčik - údený. Parený syr stredne tučný, slaný, polotvrdý. DS: 20.01.2016 (4 dni po DS). V predaji bolo 5 kusov o hmotnosti spolu 0,404 kg v cene spolu 7,25 eur. 2/ Chef menu Hamburger. Pečená karbonátka z hovädzieho mäsa v žemli posypanie sezamom, 250g. DS: 22.01.2016 (2 dni po DS). V predaji bol 1 kus v cene 1,89 eur. 3/ Chef menu Cheeseburger. Pečená karbonátka a plátok syru v žemli posypanej sezamom, 250g. DS: 22.01.2016 (2 dni po DS). V predaji bol 1 kus v cene 1,89 eur. 4/ Müller Mliečny nápoj s príchuťou arašidov v čokoláde. Vysoko pasterizovaný, 400g. DS: 23.01.2016 (1 deň po
DS). V predaji bol 1 kus v cene 0,74 eur. 5/ Delikatesa Horčica francúzska, 300g. DMT: 20.01.2016 (4 dni po DMT). V predaji boli 2 kusy v cene 0,95 eur/ks. 6/ Gambrinus originál 10. Pivo výčapné svetlé, pasterizované, 1,5 l. DMT: 14.01.2016 (10 dní po DMT). V predaji boli 4 kusy v cene 1,59 eur/ks. 7/ Snico Kráľovská horčica kremžská, 200g. DMT: 13.01.16 (11 dní po DMT). V predaji boli 4 kusy v cene 0,69 eur/ks. 8/ Hamé Fazuľa s kokteilovými párkami. Termosterilizovaný hotový pokrm, konzerva, 400g. DMT: 23.11.2015 (62 dní po DS). V predaji bol 1 kus 2,29 eur. 9/ Billa Premium Kakaový piškótový koláčik muffin s čokoládovou náplňou 13%, s čokoládovými kúskami 9%, odtučneným kakaovým práškom 4% a tmavou čokoládou 2%, 300g. DMT: 12.01.2016 (12 dní po DMT). V predaji bolo 17 kusov v cene 2,69 eur/kus. 10/ Nestlé Jogurt mango - banán 90g. Jogurtový dezert s banánmi a mangom, pasterizovaný. Od ukončeného 6. Mesiaca. DMT: 12/2015 (24 dní po DMT). V predaji bolo 17 kusov v cene 1,29 eur/ks. 11/ Rio Lemonade. Nesýtený ovocný nápoj z citrónovej šťavy lisovanej za studena a citrónovej dužiny. Pasterizované, 750ml. DMT: 22.01.2016 (2 dni po DMT). V predaji boli 4 kusy v cene 1,59 eur/ks. 12/ Rio Gingerade. Nesýtený ovocný nápoj z citrónovej šťavy lisovanej za studena a citrónovej dužiny, ochutený zázvorom mletým. Pasterizované, 750 ml. DMT: 23.01.2016 (1 deň po DMT). Uvedeným konaním účastník konania naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. i) zákona o potravinách. Vzhľadom na to, že v rozhodnutí Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Rožňava, č. k. 2015/00001-3 zo dňa 05.02.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.02.2015, bola účastníkovi konania podľa § 28 ods. 4 písm. i) v spojení s § 28 ods. 7 zákona o potravinách uložená úhrnná pokuta 5 000 Eur za to, že umiesťoval na trh 4 druhy potravín po uplynutí DS a DMT v celkovom množstve 8,93 m. j. a cene 23,68 eura, čo bolo zistené úradnou kontrolou potravín vykonanou dňa 07.12.2014 v tej istej prevádzkarni, pričom toto konanie bolo v nadväznosti na rozhodnutie Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Rožňava, č. k. 2014/00016-3 zo dňa 07.04.2014 posúdené ako konanie opakované, správny orgán konštatuje, že do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia o uložení pokuty došlo k opakovanému porušeniu povinností, za ktoré bola uložená pokuta podľa ods. 7, čím sú splnené podmienky pre uplatnenie zvýšenej sadzby podľa § 28 ods. 8 zákona o potravinách.
- Ďalej umiesťoval na trh potraviny nesprávne označené v rozpore s čl. 9 ods. 1 písm. f) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 z 25.októbra 2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ ) č. 1924/2006 a (ES) č. 1925/2006 a ktorým sa zrušuje smernica Komisie 87/250/EHS, smernica Rady 90/496/EHS, smernica Komisie 1999/10/ES, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/13/ ES, smernice Komisie 2002/67/ES a 2008/5/ES a nariadenie Komisie (ES) č. 608/2004 (ďalej len „nariadenie (EÚ) č. 1169/2011“), a to tým, že dňa 24.01.2016 v prevádzke BILLA, s.r.o., filiálka č. 517, Aleja Jána Pavla II, 048 01 Rožňava, v čase od 08:30 hod. do 14.30 hod umiesťoval na trh potraviny nesprávne označené : Segafredo mletá pražená káva 250g, výrobca: Segafredo Zanetti Austria GmbH, dovozca Segafredo Zanetti SR spol. s r.o., Trnavská cesta 50, 821 02 Bratislava. Na obale bolo uvedené: “minimálna trvanlivosť do: uvedená na spodnej strane obalu“, pričom u 1 kusu v cene 5,49 Eur/kus nebol na obale uvedený žiadny dátum min. trvanlivosti. Uvedeným konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. f) zákona o potravinách. Vzhľadom na to, že v rozhodnutí Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Rožňava č. k. 2015/00001-3 zo dňa 05.02.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.02.2015, bola účastníkovi konania podľa § 28 ods. 4 písm. i) v spojení s § 28 ods. 7 zákona o potravinách uložená úhrnná pokuta 5 000 eur za to, že umiesťoval na trh nesprávne označené potraviny, čo bolo zistené úradnou kontrolou potravín vykonanou dňa 07.12.2014 v tej istej prevádzkarni, správny orgán konštatoval, že do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia o uložení pokuty došlo k opakovanému porušeniu povinností, za ktoré bola uložená pokuta podľa § 28 ods. 2 písm. f) zákona o potravinách, čím sú splnené podmienky pre uplatnenie zvýšenej sadzby podľa § 28 ods. 6 zákona o potravinách.
- Ďalej porušil povinnosť zabezpečiť, aby potraviny, ktoré sú určené na predaj konečnému spotrebiteľovi bez balenia, alebo potraviny, ktoré sú zabalené v priestoroch predaja na žiadosť spotrebiteľa alebo potraviny, ktoré sú balené na priamy predaj boli označené v blízkosti ich umiestnenia údajom o prítomnosti alergénov, ktoré sa uvádzajú slovom. „Obsahuje“ podľa § 3 ods. 1 písm. b) Vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 243/2015 Z. z. o požiadavkách na označovanie potravín (ďalej „Vyhláška č. 243/2015 Z. z.“) v spojitosti s čl. 44 ods. 2 a v nadväznosti na čl. 9 ods. 1 písm. c) Nariadenia (EÚ) č. 1169/2011 a v nadväznosti na § 3 ods. 3 zákona o potravinách a to tým, že dňa 24.01.2016, v čase výkonu úradnej kontroly potravín od 08:30 hod. do 14:30 hod. v prevádzkarni BILLA s.r.o. filiálka č. 517, bolo zistené, že pri nebalených pekárenských výrobkov (pečiva), predávaných samoobslužným spôsobom, ani u rozbalených mäsových výrobkov, predávaných
na hmotnosť, neboli v blízkosti ich umiestnenia údaje o prítomnosti alergénov ak ich výrobky obsahujú. Na štítkoch pri jednotlivých druhoch pečiva bol uvedený ich názov, hmotnosť, informácia o spôsobe výroby, u nebalených mäsových výrobkov napr. výrobca MECOM a. s. u výrobku „pastierske párky“ na etikete originálne zabaleného výrobku sa uvádza v zložení sójový proteín, a môže obsahovať horčicu, mlieko a zeler, v blízkosti potraviny táto informácia uvedená nebola. Ostatné údaje o mäsových výrobkoch boli uvedené v katalógu, ktorý bol na pulte pri predaji lahôdkarských výrobkov, katalóg s údajmi o pekárenských výrobkoch nebol v ich blízkosti, ale bol v kancelárii. Uvedeným konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. f) zákona o potravinách.
- Ďalej účastník konania porušil povinnosť na všetkých stupňoch výroby, spracúvania a distribúcie vrátane predaja na diaľku dodržiavať požiadavky upravené zákonom o potravinách a ostatnými predpismi v nadväznosti na povinnosť zabezpečiť hygienu predaja podľa osobitného predpisu, najmä vykonávať sústavne upratovanie, čistenie všetkého zariadenia používaného pri predaji, dezinfekciu, a v prípade potreby vykonanie dezinsekcie a deratizácie, ďalej zabezpečiť, aby všetky predmety a zariadenia, s ktorými potraviny prichádzajú do styku boli účinne čistené a udržiavané v dobrom technickom stave a poriadku tak, aby sa minimalizovalo akékoľvek riziko kontaminácie podľa § 4 ods. 1, § 12 ods. 1 písm. b) zákona o potravinách a Prílohy II Kapitoly V. ods. 1 písm. a) Nariadenia (ES) č. 852/2004 Európskeho parlamentu a rady z 29. apríla 2004 o hygiene potravín v platnom znení, a to tým, že dňa 24.01.2016 v čase výkonu úradnej kontroly potravín na predajnej ploche v uvedenej prevádzkarni nezabezpečil vyhovujúci hygienický stav zariadení používaný pri predaji potravín: v chladiacej vitríne boli police, kde bola uchovávaná kvasená kapusta a nápoje znečistené zaschnutými zvyškami vytečenej šťavy z kapusty, zvyškami potravín, nečistotami a mastnou špinou. Police v regáloch, kde boli uložené chipsy (Slovakia, Moravské bramburky, Chio, Lays, Lorenz Crunschips,...) boli znečistené starou mastnou špinou. Uvedeným konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. o) zákona o potravinách. Vzhľadom na to, že v rozhodnutí Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Rožňava č. k. 2015/00001-3 zo dňa 05.02.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.02.2015, bola účastníkovi konania podľa § 28 ods. 4 písm. i) v spojení s § 28 ods. 7 zákona o potravinách uložená úhrnná pokuta 5 000 eur aj za to, že neudržiaval zariadenia používané pri predaji potravín v čistote, čo bolo zistené úradnou kontrolou potravín vykonanou dňa 07.12.2014 v tej istej prevádzkarni, správny orgán konštatoval, že do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia o uložení pokuty došlo k opakovanému porušeniu povinností, za ktoré bola uložená pokuta podľa § 28 ods. 2 písm. o) zákona o potravinách, čím sú splnené podmienky pre uplatnenie zvýšenej sadzby podľa § 28 ods. 6 zákona o potravinách.
- Ďalej účastník konania porušil povinnosť na všetkých stupňoch výroby, spracúvania a distribúcie vrátane predaja na diaľku dodržiavať požiadavky upravené týmto zákonom a osobitnými predpismi v nadväznosti na povinnosť zabezpečiť dvere z vonkajšieho prostredia do priestoru skladu, ktoré neboli dostatočne zabezpečené proti vnikaniu škodcov – dvere v spodnej ľavej časti po celej dĺžke nepriliehali k podlahe, boli tam medzery cca 0,5 cm, taktiež v spodnej časti v spojení krídel dverí bola medzera cca 2 cm, čo je v rozpore s § 4 ods. 1 zákona o potravinách, Prílohou II Kapitola I ods. 1 a ods. 2 písm. c) Nariadenia (ES) č. 852/2004. Uvedeným konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. o) zákona o potravinách.
Za to mu podľa § 28 ods. 4 písm. i) v spojení s ust. § 28 ods. 8 zákona o potravinách uložil úhrnnú pokutu vo výške 1 000 000 eur, slovom milión eur, ktorú bol povinný účastník konania zaplatiť na účet Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Rožňava v lehote 10 dní.
2. Podkladom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia boli skutočnosti zistené inšpektormi Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky, pri výkone úradnej kontroly potravín dňa 24.01.2016 v čase od 08:30 hod. do 14.30 hod. v prevádzkarni BILLA s.r.o., filiálka č. 517, Aleja Jána Pavla II, 048 01 Rožňava. Kontrola bola zameraná na dodržiavanie požiadaviek zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov a kontrolné zistenia boli uvedené v Zázname o úradnej kontrole potravín č. ŠVPS SR/2016/So, Mi, Má/03 zo dňa 24.01.2016, s obsahom ktorého bola oboznámená zástupkyňa vedúcej filiálky A. B., ktorá záznam podpísala a k preukázaným kontrolným zisteniam uviedla, že o výsledku kontroly bude informovať vedenie. Inšpektori zároveň uložili opatrenia na mieste s termínom plnenia 24.01.2016.
3. Dňa 26.01.2016 RVPS Rožňava vykonala dodatočnú úradnú kontrolu potravín (Záznam o dodatočnej úradnej kontrole potravín č. ŠVPS SR/2016/So, Mi, Má/03/DÚKP/Be/7 zo dňa 26.01.2016), počas ktorej bolo zistené, že uložené opatrenia boli splnené.
4. Na základe zistení začala vecne a miestne príslušná RVPS Rožňava v súlade s § 18 zák. č. 71/1967 Zb. dňa 24.02.2016 správne konanie č. k. 2016/00014-1 vo veci zistených porušení zákona o potravinách a predpisov vydaných na jeho vykonanie a dala účastníkovi konania, aby sa vyjadril k skutočnostiam zisteným pri úradnej kontrole vykonanej dňa 24.01.2016, aby navrhol dôkazy, prípadne navrhol doplnenie dokazovania vo veci. Účastník konania svoje právo využil a v lehote určenej správnym orgánom sa k upovedomeniu vyjadril.
5. Dňa 21.03.2016 RVPS Rožňava vydala rozhodnutie č. k. 2016/00014-3 (prvostupňové rozhodnutie), ktorým účastníka uznala zodpovedným za spáchanie správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. f), § 28 ods. 2 písm. o) a § 28 ods. 4 písm. i) zákona o potravinách a uložila mu úhrnnú pokutu vo výške 1 000 000 eur, podľa § 28 ods. 4 písm. i) v spojení s § 28 ods. 8 uvedeného zákona. Proti uvedenému prvostupňovému rozhodnutiu podal účastník konania odvolanie, ktoré bolo predložené žalovanej na ďalšie konanie.
6. Žalovaná po posúdení rozhodnutia a námietok účastníka konania dospela k záveru o potrebe zmeniť výrok prvostupňového rozhodnutia, nestotožnila sa so skutkovou a právnou kvalifikáciou prvostupňového správneho orgánu v súvislosti s uznanou zodpovednosťou za spáchanie správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. f) zákona o potravinách, ktorého sa mal dopustiť tým, že v uvedenej prevádzkarni umiesťoval na trh nedostatočne – nesprávne označené potraviny hlbokozmrazených filiet rôznych značiek (v rozhodnutí presne špecifikovaných), u ktorých nebol uvedený dátum zmrazenia, keďže prvostupňový správny orgán oprel svoju právnu kvalifikáciu o skutkový stav, ktorý nemá oporu v súhre dôkazov, ktoré boli vykonané a zaznamenané počas úradnej kontroly potravín dňa 24.01.2016, v dôsledku čoho nebolo možné vyvodiť administratívno-právnu zodpovednosť za porušenie povinnosti uvádzať dátum zmrazenia. S ďalšími námietkami účastníka konania sa žalovaná nestotožnila a tieto považovala za irelevantné a účelové. Mala za to, že v konaní bolo preukázané, že sa žalobca dopustil viacerých správnych deliktov, a to opakovaných správnych deliktov podľa § 28 ods. 2 písm. f/ a písm. o/ a opakovane správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. i/ zákona o potravinách. Nakoľko správny poriadok neupravuje postup správnych orgánov pri postihu za súbeh viacerých správnych deliktov, správny orgán má pri ukladaní pokuty uplatniť na základe analógie legis, tzv. absorpčnú zásadu, ktorej podstata tkvie v absorpcii sadzieb a uložení pokuty podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na iný správny delikt najprísnejšie postihnuteľný. Žalobca sa dopustil správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. i/ zákona o potravinách. Správny orgán ako najprísnejšie postihnuteľný iný správny delikt posúdil umiestňovanie potravín na trh po uplynutí dátumu spotreby a dátumu minimálnej trvanlivosti (§ 28 ods. 4 písm. i/ zákona o potravinách), a to s ohľadom na množstvo potravín (12 druhov) a na skutočnosť, že bola preukázaná dvojnásobná postupná opakovanosť pri skúmaní minulosti prevádzkovateľa. Žalovaná zohľadnila, že žalobca ako predávajúci je povinný dodržiavať všetky zákonom stanovené podmienky a za ich dodržiavanie zodpovedá objektívne. Zavinenie sa v tomto prípade neskúma. Čo sa týka trvania protiprávneho stavu všetky nedostatky boli zistené v čase úradnej kontroly potravín dňa 24.01.2016. Umiestňovanie potravín na trh po uplynutí dátumu spotreby bolo zistené dňa 24.01.2016 a trvalo 1 až 4 dni po DS a 1-24 dní po DMT. Žalovaná zohľadnila možné následky zisteného protiprávneho konania berúc do úvahy fakt, že ustanovenia potravinového práva majú predovšetkým preventívny charakter zameraný na predchádzanie akémukoľvek ohrozeniu zdravia ľudí a porušeniu práv spotrebiteľa na trhu potravín. Žalovaná pri určovaní výšky pokuty prihliadla na spoločenskú neprijateľnosť takéhoto konania. Žalovaná sa tiež zaoberala minulosťou prevádzkovateľa a opakovanosťou jeho protiprávneho konania, skúmala nedodržiavanie predpisov danej prevádzkarne, pričom v súvislosti s hľadiskom opakovania protiprávneho konania správny orgán posúdil okolnosti uloženia pokuty v prípade prechádzajúceho rozhodnutia RVPS Rožňava, č. k. 2015/00001-3 zo dňa 05.02.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.02.2015 a skonštatovala, že do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia došlo k opätovnému porušeniu povinnosti, za ktoré bola uložená pokuta, čím sú splnené podmienky pre uplatnenie zvýšenej sadzby podľa § 28 ods. 6, § 28 ods. 8 zákona o potravinách. Z uvedených dôvodov vo svojom druhostupňovom rozhodnutí žalovaná výšku pokuty nezmenila.
II.
Argumenty žalobcu
7. Žalobca v žalobe poukázal na ustanovenia § 9 ods. 2, § 53, § 58 ods. 1 zák. č . 71/1967 Zb. a uviedol, že základnou zásadou správneho konania je zásada dvojinštančnosti, kedy v druhom odvolacom stupni preskúmava rozhodnutie prvostupňového správneho úradu správny úrad odvolací. V odvolacom konaní potom odvolací stupeň správneho úradu k riadnemu opravnému prostriedku účastníka konania preskúmava napadnuté rozhodnutie z pohľadu zákonnosti a zruší ho, pokiaľ ho usúdi nezákonným, vecne nesprávnym a za určitých okolností i formálne vadným. Zásada dvojinštančnosti správneho konania vyjadruje všeobecné oprávnenie účastníkov podať proti rozhodnutiu orgánu prvého stupňa odvolanie. Na prejednanie odvolania je príslušný správny orgán vyššieho stupňa, ak prvostupňový orgán nevyužije možnosť zmeniť alebo zrušiť rozhodnutie v rámci tzv. autoremedúry. Dôsledkom dvojinštančnosti konania je tiež skutočnosť, že proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu už nie je prípustné odvolanie. Zo záznamu o výkone úradnej kontroly potravín vyplýva, že kontrolu potravín dňa 24.01.2016 vykonali inšpektori žalovanej, a to A. C. D., E. D. A., pričom medzi kompetencie žalovanej v zmysle zákona o veterinárnej starostlivosti patrí najmä kontrola výkonu štátnej správy, ktorej uskutočňujú regionálne veterinárne a potravinové správy ako aj rozhodovanie v druhom stupni vo veciach, o ktorých v prvom stupni rozhoduje regionálna veterinárna a potravinová správa. Žalovaná je teda nadriadeným a dozorným orgánom regionálnych veterinárnych a potravinových správ (ďalej len „RVPS RV“) a zabezpečuje dvojinštančnosť konania v prípade podania opravného prostriedku voči rozhodnutiu regionálnej veterinárnej a potravinovej správy. O opravných prostriedkoch rozhoduje nadriadený správny orgán v tomto prípade žalovaná. Žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky zo dňa 29.07.2016, sp. zn. 2Afs 143/2014 ako aj na nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 16.05.2007, sp. zn. IV.ÚS 493/06. Vzhľadom na to, že kontrolu potravín dňa 24.01.2016 vykonali inšpektori žalovanej, bola bez akýchkoľvek pochybností narušená objektívnosť, nestrannosť, dôveryhodnosť, nezávislosť a nepredpojatosť rozhodovania RVPS RV, ako aj žalovanou potlačená zásada dvojinštančnosti konania garantovaná správnym poriadkom a v konečnom dôsledku aj ústavné právo žalobcu na súdnu a inú právnu ochranu. Odvolanie žalobcu teda bolo len formálnym odvolaním, ktoré mu nedávalo akúkoľvek nádej, že prvostupňové rozhodnutie nezávisle preskúma žalovaná, ktorá autoritatívne deklarovala závery o porušení zákona o potravinách už v zázname o výkone úradnej kontroly potravín. Ak žalovaná vykonala úradnú kontrolu, a teda konala v prvom stupni, tak mala následne aj pokračovať v konaní a vydať prvostupňové rozhodnutie, pričom v zmysle ust. § 5 písm. c/ zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti by o odvolaní voči rozhodnutiu žalovanej následne malo rozhodovať Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Zo zákona o potravinách ani zo správneho poriadku nevyplýva oprávnenie žalovanej po vykonaní kontroly postúpiť konanie na príslušnú regionálnu veterinárnu a potravinovú správu, ktorá by následne pokračovala v začatom správnom konaní a vydala prvostupňové rozhodnutie. 8. Ďalej žalobca v žalobe napádal, že úradná kontrola potravín vykonaná dňa 24.01.2016 ako aj dodatočná úradná kontrola potravín zo dňa 26.01.2016 sa uskutočnila bez prítomnosti zástupcu žalobcu, ktorý bol oprávnený konať v jeho mene, či už z titulu členstva v štatutárnom orgáne alebo z titulu udelenia plnomocenstva. Inšpektori vstúpili do prevádzky bez povolenia ako aj bez vedomia osoby oprávnenej konať v mene žalobcu a začali s výkonom kontroly ako aj dodatočnej úradnej kontroly, pričom si od žiadneho zamestnanca žalobcu nevyžiadali predloženie plnomocenstva alebo iného poverenia, ktoré by ho oprávňovalo na zastupovanie žalobcu pri výkone úradnej kontroly potravín. Takto vykonané kontroly považuje žalobca za neprípustné a nezákonné. Inšpektori vykonali úradné kontroly potravín bez toho, aby ich sprevádzal akýkoľvek poverený zamestnanec žalobcu. 9. Ďalej žalobca poukázal na záznam o výkone úradnej kontroly potravín, ktorý nepredstavuje spoľahlivé zistenie skutkového stavu, pričom bol vyhotovený jednostranne s úmyslom uložiť žalobcovi pokutu a zjavne nezachytáva skutočný priebeh kontroly. Záznam neobsahuje dostatočné opísanie skutočností o priebehu úradnej kontroly potravín. Zo záznamu o výkone kontroly potravín nie je možné identifikovať priebeh kontroly, čo ktorý kontrolór presne vykonával, koľko výrobkov a ktoré výrobky konkrétne inšpektori žalovanej počas kontroly kontrolovali a ako na seba nadväzovali jednotlivé kroky kontroly. 10. Žalobca ďalej v žalobe poukázal na jednotlivé pochybenia, ktoré mu správne orgány v rozhodnutiach vytýkali a uviedol, že priestory filiálky počas výkonu úradnej kontroly spĺňali požiadavky stanovené zákonom o potravinách, a teda zistené porušenia žalovanou opísané v rozhodnutí o odvolaní považuje za nedostatočne preukázané a jej závery tak vychádzajú z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Žalobca má záujem udržiavať potraviny v priestoroch, ktoré spĺňajú všetky požiadavky pre hygienu potravín, na základe čoho má stanovené vnútorné procesy, ktoré to efektívne zabezpečujú. Čo sa týka porušenia povinnosti označiť potraviny v blízkosti ich umiestnenia údajom o prítomnosti alergénov žalobca uviedol, že vzhľadom na to, že sa nedopustil protiprávneho konania, a teda, že nebalené výrobky
určené na predaj konečnému spotrebiteľovi boli riadne v blízkosti ich umiestnenia označené údajom o prítomnosti alergénov, má žalobca za to, že rozhodnutie o odvolaní vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu, na základe čoho žalovaná vec nesprávne právne posúdila, čo má za následok, že jej rozhodnutie v tejto časti je nepreskúmateľné a nezákonné. 11. Čo sa týka porušenia zákazu umiestňovať na trh potraviny po dátume spotreby a po dátume minimálnej trvanlivosti, žalobca uviedol, že k porušeniu § 28 ods. 4 písm. i/ zákona o potravinách, teda k porušeniu zákazu uvádzať na trh potraviny po uplynutom dátume spotreby nedošlo, pretože všetky potraviny po dátume spotreby sa nachádzali mimo predajnej plochy, a to v sociálnych miestnostiach pre zamestnancov. Uvedené porušenie konštatované žalovanou v rozhodnutí o odvolaní nemá oporu v dôkazoch vykonávaných druhostupňovým správnym orgánom. 12. Ďalej žalobca poukázal na nesprávnu, resp. zmätočnú právnu kvalifikáciu ustanovení zákona o potravinách. Žalovaná v časti rozhodnutia o odvolaní uvádza „za to sa mu podľa ust. § 28 ods. 4 písm. i/ zákona o potravinách a v spojení s ust. § 28 ods. 8 zákona o potravinách ukladá pokuta vo výške 1 000 000 eur slovom jeden milión eur“. Žalobcovi bola rozhodnutím RVPS RV č. k. 2014/00016-3 zo dňa 07.04.2014 uložená pokuta podľa ust. § 28 ods. 4 písm. i/ zákona o potravinách vo výške 1.600 eur a rozhodnutím RVPS RV č. k. 2015/00001-3 zo dňa 05.02.2015 v zmysle ust. § 28 ods. 4 písm. i/ zákona o potravinách v súlade s ust. § 28 ods. 7 úhrnná pokuta vo výške 5 000 eur. V zmysle rozhodnutia o odvolaní bola žalobcovi uložená úhrnná pokuta vo výške 1 000 000 eur podľa ust. § 28 ods. 4 písm. i/ zákona o potravinách v spojení s ust. § 28 ods. 8 zákona o potravinách. Opakovaným porušením povinnosti sa rozumie porušenie tej istej povinnosti nielen podľa toho istého odseku, ale aj podľa toho istého písmena na to, aby boli splnené zákonné podmienky na uplatnenie zvýšenej sadzby v zmysle ust. § 28 ods. 8 zákona o potravinách sa účastník konania musí dopustiť opakovaného porušenia tej istej povinnosti, t. j. porušenia tej istej povinnosti stanovenej určitým písmenom príslušného odseku. V zmysle citovaného uznesenia § 28 ods. 8 zákona o potravinách je možné uložiť sankciu iba za opakované porušenie tej istej povinnosti, za ktorú bola uložená pokuta podľa ods. 4. Vzhľadom na to, že potraviny po dátume spotreby sa nenachádzali na predajnej ploche, ale v sociálnych zariadeniach určených pre zamestnancov, nedošlo k opakovanému porušeniu povinnosti vyplývajúcej z ust. § 28 ods. 4 písm. i/ zákona o potravinách. Na základe uvedeného neboli naplnené podmienky na uloženie sankcie v zmysle ust. § 28 ods. 8 zákona o potravinách z dôvodu, že nedošlo k porušeniu tej istej povinnosti, za ktorú bola uložená pokuta. 13. S poukazom na ustanovenie čl. 1, čl. 6 a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) a s poukazom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ÚS SR“) žalobca namietal porušenie jeho práva na spravodlivý proces a práva na ochranu súkromia žalobcu. Preskúmavané administratívne konanie, v rámci ktorého bola uložená účastníkovi konania pokuta za správne delikty, podlieha rovnakému režimu ako konania, výsledkom ktorých je trestný postih páchateľa podľa Trestného zákona. Účastníkovi konania, voči ktorému je vyvodzovaná administratívna zodpovednosť, patria rovnaké práva a záruky ako podľa Trestného poriadku prislúchajú osobe obvinenej zo spáchania trestného činu. Podľa žalobcu preskúmavané administratívne konania oboch stupňov trpia vadami, ktorými boli porušené procesné práva žalobcu, predovšetkým čl. 6 Dohovoru tým, že vo veci nerozhodoval nezaujatý subjekt, ale subjekt zhodný s tým, ktorý vykonal úradnú kontrolu potravín a zároveň boli žalovaným pri rozhodovaní použité nezákonné dôkazy. Hoci si je žalobca vedomý obmedzenej aplikácie práva na ochranu súkromia právnických osôb, s poukazom na rozhodovaciu prax ESĽP a ÚS SR uviedol, že právnické osoby sú nositeľmi práva na nedotknuteľnosť obydlia – podnikateľských priestorov. Toto právo bolo podľa žalobcu počas výkonu úradnej kontroly potravín dňa 24.01.2016 zo strany inšpektorov, ako i počas celého správneho konania, porušené. V tejto súvislosti žalobca dôvodil, že v zmysle čl. 8 Dohovoru štátne orgány nesmú zasahovať do práva na ochranu súkromia akýmkoľvek svojvoľným a nekontrolovateľným spôsobom, s výnimkou stanovenou v čl. 8 ods. 2 Dohovoru, pričom podľa rozhodovacej praxe ESĽP podmienkami na uplatnenie tejto výnimky, kedy môže správny orgán v rámci výkonu svojej právomoci zasiahnuť do práva na ochranu obydlia právnickej osoby, je súlad zásahu so zákonom, musí sa ním sledovať legitímny cieľ a musí byť nevyhnutný v demokratickej spoločnosti. V nadväznosti na uvedené podmienky oprávnenosti zásahu správneho orgánu do práva na súkromie právnickej osoby žalobca konštatoval, že úradná kontrola potravín vykonaná dňa 06.08.2016 žalovaným nebola nevyhnutná v demokratickej spoločnosti, a teda neboli splnené kritériá na to, aby predmetné orgány úradnej kontroly potravín mohli zasiahnuť do práva na ochranu obydlia právnickej osoby – žalobcu. S poukazom na právne závery rozsudku ESĽP, ohľadne efektívnych záruk v právnom poriadku proti zneužitiu nevyhnutnosti zásahu do súkromia a obydlia právnickej osoby, vo veci Société Colas est and others v. France zo dňa 16.04.2002, žalobca taktiež namietal nezákonnosť úradnej kontroly potravín
z dôvodu, že na jej vykonanie nebol vydaný príkaz sudcu alebo iného nezávislého orgánu. Žalobca má za to, že v danom prípade absentovali efektívne záruky na to, aby žalovaný ako správny orgán počas kontroly dňa 24.01.2016 nezneužil svoju právomoc a neporušil práva žalobcu. 14. Žalobca ďalej poukázal na neprimeranosť výšky uloženej pokuty. Správne orgány môžu v zmysle zákona o potravinách ukladať prevádzkovateľom potravinárskych podnikov pokuty, ktoré v mnohých prípadoch nemajú reparačný účel, ale len tvrdý sankčný účel. V zmysle zákona o potravinách môžu správne orgány uložiť pokuty až do výšky 5 000 000 eur, pričom táto suma predstavuje približne trojnásobok sumy, ktorú môže súd uložiť právnickej osobe podľa zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon. V zmysle článku 55 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 882/2004 zo dňa 29.04.2004 sa uvádza, že „členské štáty stanovia predpisy o sankciách uplatniteľných v prípade porušenia potravinového a krmivového práva a iných ustanovení spoločenstva, týkajúcich sa ochrany zdravia zvierat a starostlivosti o zvieratá, a prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie ich vykonávania. Zavedené sankcie musia byť účinné, úmerné a odradzujúce“. Uvedené nariadenie sleduje cieľ, aby boli prevádzkovatelia potravinárskeho podniku v prípade zistenia porušení zákona úmerne potrestaní, pričom uloženie pokuty vo výške 1 000 000 eur odporuje sledovanému účelu tejto právnej normy. Vychádzajúc z princípu, že na administratívne trestanie sa primerane aplikujú zásady trestnoprávneho trestania, poukazuje žalobca na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL.ÚS 106/2011, v ktorom Ústavný súd SR zdôraznil požiadavku proporcionality trestov v spojitosti s asperačnou zásadou. Na základe uvedeného žalobca považuje pokutu vo výške 1 000 000 eur uloženú v rozpore s medzinárodným právom, ako aj Ústavou SR za neprimeraný zásah do jeho práv a majetku a zároveň ako neprimeranú k údajným porušeniam zisteným zo strany žalovanej. Na základe uvedených skutočností žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovanej a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Zároveň požiadal žalobca o odklad vykonateľnosti rozhodnutia.
III.
Vyjadrenie žalovanej, podanie žalobcu
15. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 26.07.2016 uviedla, že jej rozhodnutie bolo vydané oprávnene a vychádzalo zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, ktorý zakladá administratívno- právnu zodpovednosť žalobcu, je zákonné, postupovala v súlade so zákonom o potravinách, správnym poriadkom a právnymi predpismi Európskej únie, vydal ho orgán na to príslušný, čím boli splnené hmotnoprávne i procesnoprávne predpoklady pre vydanie rozhodnutia, je zrozumiteľné a obsahuje všetky predpísané náležitosti.
16. V súvislosti s námietkou napádajúcou porušenie zásady dvojinštančnosti konania poukázala na správny poriadok, ktorý vychádza z tzv. princípu klauzuly, ktorý znamená, že účastník konania sa môže odvolať proti každému prvostupňovému rozhodnutiu. Prvostupňové konanie bolo vedené na vecne a miestne príslušnom orgáne, ktorým je RVPS Rožňava a o odvolaní vecne a objektívne rešpektujúc všetky zásady správneho konania v prvom rade v súlade so zásadou zákonnosti rozhodol druhostupňový orgán. Podklady pre rozhodnutie na druhom stupni pripravoval zamestnanec, ktorý je nezávislý, o prípade v čase odvolania nemal žiadne informácie, nezúčastnil sa úradnej kontroly potravín, vo veci nevydával žiadne usmernenia pre prvostupňový orgán, preto nezávislosť a objektívnosť konania tak v tomto ako aj vo všetkých ostatných prípadoch druhostupňového konania bola zabezpečená, a preto v žiadnom prípade nedošlo k porušeniu zásady dvojinštančnosti konania. Žalovaný uviedol, že nekalé praktiky v obchode a aj v distribúcii sa môžu objavovať mimo pracovnej doby inšpektorov úradnej kontroly ako aj cez víkendy. Preto boli zavedené cielené úradné kontroly potravín, vykonávané za účelom zvýšenia účinnosti úradných kontrol v obchodnej sieti mimo pracovnej doby inšpektorov úradnej kontroly potravín a cez víkendy na ochranu spotrebiteľov a na zvýšenie informovanosti spotrebiteľov o predaji nekvalitných a zdraviu škodlivých potravín dovážaných na Slovensko z iných členských štátov EÚ a tretích krajín. Cieľom takýchto celoslovenských kontrol potravín je zvýšenie ich efektivity odstránením lokálneho previazania inšpektorov a aj určitých stereotypov pri kontrole, získať objektívny pohľad na kontrolovanú prevádzku a zároveň aj na prácu inšpektorov v danom regióne. Na takéto celoslovenské úradné kontroly potravín boli vytvorené inšpekčné skupiny, ktoré vykonávajú kontroly v rámci Slovenskej republiky a záznamy z týchto kontrol sa vydávajú pod hlavičkou žalovanej. Jednotlivé inšpekčné skupiny sú zložené z inšpektorov žalovanej s celoslovenskou pôsobnosťou, inšpektorov príslušnej RVPS, v regióne ktorý sa kontrola vykonáva, prípadne aj inšpektorov inej RVPS na základe poverenia. Záznam o úradnej kontrole potravín sa postupuje na ďalšie konanie na vecne a miestne príslušnú RVPS, ktorá je v prvom stupni oprávnená rozhodnúť v tejto veci. Podľa § 23 ods. 10 zákona o potravinách, zamestnanec
regionálnej, veterinárnej a potravinovej správy vykonávajúci úradnú kontrolu potravín je oprávnený na základe poverenia, ktoré vydala štátna veterinárna a potravinová správa, vykonávať úradnú kontrolu aj v územnom obvode inej regionálnej, veterinárnej a potravinovej správy. V tomto prípade bola kontrola vykonaná dvomi inšpektormi žalovanej, ktorí v žiadnom prípade neprišli do styku s rozhodovaním vo veci v druhom stupni a okrem toho bola kontrola vykonaná inšpektorom vecne a miestne príslušným RVPS Rožňava a na základe príslušného poverenia žalovaného inšpektorom RVPS Banská Bystrica. Výsledky kontroly boli odstúpené bez akéhokoľvek právneho posúdenia alebo vysloveného názoru, pokynu žalovanej na ďalšie konanie vecne a miestne príslušnej RVPS Rožňava, ktorá nezávisle rozhodla o začatí správneho konania a o uložení pokuty. Odvolacím orgánom je žalovaná. Ak boli pri úradnej kontrole potravín objektívne zistené skutočnosti, ktoré nasvedčujú tomu, že došlo k porušeniu, resp. nedodržaniu povinnosti podľa zákona o potravinách alebo osobitných právnych predpisov, priamo zákon nariaďuje správnemu orgánu konať a rozhodnúť o uložení sankcie, nie žalovaná.
17. K námietke žalobcu uvedenej v bode 4 žaloby žalovaná uviedla, že osobitným predpisom, ktorý upravuje spôsob vykonania úradných kontrol potravín, je Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 z 29.04.2004 o úradných kontrolách, uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť poverenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá v platnom znení. Podľa tohto nariadenia je potrebné, aby členské štáty vynucovali potravinové a krmivové právo a predpisy o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá, aby sledovali a overovali, či prevádzkovatelia dodržiavajú vo všetkých fázach výroby, spracovania a distribúcie, príslušné požiadavky tohto práva a týchto predpisov. Na tento účel je potrebné organizovať úradné kontroly. Tiež je potrebné, aby frekvencia úradných kontrol bola pravidelná a úmerná riziku, berúc pritom do úvahy výsledky kontrol, ktoré vykonali prevádzkovatelia v oblasti krmív a potravín v rámci programu kontroly na základe Haccp alebo v rámci programu zabezpečenia kvality, ak sú tieto programy navrhnuté tak, aby spĺňali požiadavky potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá. Je potrebné, aby sa v prípade podozrenia z nedodržania predpisov vykonávali kontroly ad hoc a aby ďalšie kontroly ad hoc vykonávali kedykoľvek, a to aj v prípade, keď neexistuje podozrenie z nedodržania predpisov. Ďalej vo vyjadrení žalovaná cituje články uvedeného predpisu ES č. 882/2004. Podľa názoru žalovanej platnou právnou úpravou a zavedeným systémom je v Slovenskej republike zabezpečená nestrannosť, kvalita a konzistentnosť úradných kontrol na všetkých úrovniach, pričom frekvencia kontroly je stanovená na základe rizika a výsledkov predchádzajúcich kontrol. Príslušný kontrolný orgán vykonáva úradné kontroly v súlade s dokumentovanými postupmi, ktoré vychádzajú s platnej národnej a európskej legislatívy.
18. K námietkam uvedených v bode 5 žaloby žalovaná uviedla, že charakter nedostatkov a vyhotovená fotodokumentácia dokazujú, že znečistenia zariadení na predajnej ploche sú dlhodobé. Podľa platných právnych predpisov je prevádzkovateľ potravinárskeho podniku povinný zabezpečiť čistotu zariadení používaných pri predaji potravín a vykonávať ich čistenie účinne a dostatočnou frekvenciou. Za týmto účelom musí byť spracovaný hygienický režim a sanitačný program. S touto dokumentáciou musia byť oboznámení a musia ju zdržiavať všetci zamestnanci prevádzky a zároveň je prevádzkovateľ povinný vykonávať kontrolu jej dodržiavania. Je zrejmé, že žalobca si uvedené povinnosti nesplnil, nakoľko boli zistené nedostatky v hygiene predaja, ktoré boli riadne zdokumentované.
19. Žalovaná ďalej uviedla, že boli porušené ustanovenia vyhlášky č. 243/2015 Z. z., ktorá okrem iného bližšie určuje podmienky označenia nebalených potravín počas ich predaja a to konkrétne ust. § 3 ods. 1 a 2 vyhlášky. Pre splnenie povinnosti uvedenej v § 3 ods. 1 uvedenej vyhlášky nepostačuje uvedenie vymedzených údajov iba formou popisu v § 3 ods. 2 tejto vyhlášky. Tieto údaje musia byť uvedené v blízkosti umiestnenia potravín, pričom okrem konkrétneho slovného vymenovania prítomných alergénov je akceptovateľnou možnosťou aj, ak prevádzkovateľ uvedie čísla a vysvetlenie k jednotlivým číslam („obsahuje“) zoznam alergénov umiestnený na dobre viditeľnom mieste v tesnej blízkosti tejto potraviny. Je akceptovateľné, ak nie sú alergény uvedené priamo na cenovke výrobku, ale musí byť dodržaná previazanosť medzi uvedenými alergénmi a výrobkami, ktoré ich obsahujú. V každom prípade musí mať konečný spotrebiteľ informácie o obsahu alergénov nebalených potravinách k dispozícii rýchlo a jednoducho.
20. Ďalej bolo zistené, že žalobca nedôsledne a nedostatočne vykonával monitoring plynutia dátumov spotreby a trvanlivosti u potravín umiestňovaných na trh. Tento nedostatok sa v uvedených prevádzkach opakuje. Zákon o potravinách jednoznačne zakazuje predávať akékoľvek množstvo potravín po uplynutí
dátumu spotreby, či dátumu minimálnej trvanlivosti a pri zistení čo i len jedného druhu takejto potraviny, iba jeden deň po uplynutí trvanlivosti, stanovuje minimálnu výšku pokuty 1 000 eur. V danom prípade bol preukázaný predaj 12 druhov potravín po DS a DMT.
21. Žalovaná ďalej uviedla, že uloženie úhrnnej pokuty podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na správny delikt najzávažnejší neznamená, že ostatné konania - iné správne delikty uvedené vo výroku rozhodnutia neboli posudzované a sankcionované. Vo výroku rozhodnutia boli jednotlivé porušenia jednoznačne vymedzené, bola dostatočne a podrobne posúdená opakovanosť skutku a boli uvedené rozhodnutia, v nadväznosti na ktoré posúdil prvostupňový orgán konania ako opakované.
22. Žalovaná konštatuje, že úradná kontrola potravín zo dňa 24.01.2016 v danej prevádzkarni bola vykonaná v zmysle všetkých právnych predpisov, ktoré sa týkajú výkonu úradnej kontroly potravín. Poukazuje na jednoznačne vymedzené zákonné právo vykonávať úradné kontroly potravín bez predchádzajúceho ohlásenia, bez akéhokoľvek povolenia a súhlasu ďalšieho orgánu, s vymedzeným oprávneným zamestnancov orgánu úradnej kontroly potravín vstupovať v prevádzkovom čase aj mimo prevádzkového času do priestorov, v ktorých sa preukázateľne zdržiavajú osoby a v ktorých sa potraviny vyrábajú, manipuluje sa s nimi alebo sa umiestňujú na trh. Taktiež nemohlo prísť k porušeniu práv žalobcu na obhajobu tak, ako to namieta v žalobe, pretože mu bola preukázateľne poskytnutá reálna možnosť riadne sa obhajovať, vyjadrovať sa a navrhovať doplnenia a dôkazy už pri prerokovaní záznamu o úradnej kontrole potravín zo dňa 24.01.2016, ako aj v upovedomení o začatí správneho konania zo dňa 24.02.2016. Žalobca využil svoje procesné právo a v určenej lehote sa k upovedomeniu o začatí správneho konania vyjadril listom zo dňa 27.02.2016. Na obhajovanie svojich práv a záujmov bol žalobca upozornený aj v poučení upovedomenia. Na základe uvedených skutočností žalovaná žiada, aby súd žalobu ako neopodstatnenú zamietol.
23. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 27.07.2022 poukázal na novelu zákona o potravinách, ktorá môže mať zásadný vplyv na výsledok konania, berúc do úvahy povinné uplatnenie nepravej retroaktivity. Uviedol, že dňa 25.05.2022 bola v Národnej rade SR schválená novela zákona o potravinách (číslo parlamentnej tlače: 840), ktorá bola dňa 14.06.2022 vyhlásená v Zbierke zákonov SR ako zákon č. 211/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 491/2001 Z. z. o organizovaní trhu s vybranými poľnohospodárskymi výrobkami v znení neskorších predpisov. S účinnosťou od 01.07.2022 sa mení ukladanie sankcií, pričom: Zákon č. 211/2022 Z. z. akceptoval premisu, že je nutné rozlišovať medzi umiestňovaním na trh potravín po uplynutom dátume spotreby a potravín po uplynutom dátume minimálnej trvanlivosti, keďže DMT indikuje kvalitu potravín (nie bezpečnosť), sankcionovaný je predaj potravín po uplynutí DMT, ak správne orgány preukážu, že nie sú bezpečné a/alebo po uplynutí 45 dní po DMT, skutková podstata umiestňovania na trh potravín po DMT je preklasifikovaná na menej závažný správny delikt podľa ust. § 28 ods. 3 písm. f) zákona o potravinách v znení zákona č. 211/2022 Z. z. sankcionovaný pokutou v rozmedzí od 500 eur do 200 000 eur (namiesto doterajšieho rozpätia sadzieb od 1 000 eur do 500 000 eur), v prípade zistenia opätovného porušenia zákazu umiestňovania na trh potravín po uplynutom DMT do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty, je možné uložiť pokutu do dvojnásobku sadzieb podľa ust. § 28 ods. 3 zákona o potravinách, t. j. v rozmedzí od 1 000 eur do 400 000 eur (namiesto doterajšieho rozpätia sadzieb od 2 000 eur do 1 000 000 eur, resp. od 1 000 000 eur do 5 000 000 eur), dopĺňa sa odsek 5 a mení sa číslovanie odsekov v ust. § 28 zákona o potravinách, pričom doterajšie odseky 6, 7 a 8 sa označujú ako odseky 7, 8 a 9, podľa novelizovaného znenia ust. § 28 ods. 9 zákona o potravinách, ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opakovanému porušeniu povinností, za ktoré bola uložená pokuta podľa ust. § 28 ods. 8 zákona o potravinách, orgán úradnej kontroly potravín uloží pokutu až do štvornásobku sadzby pokuty podľa ust. § 28 ods. 4 zákona o potravinách (t. j. až do 2 000 000 eur), spodná sadzba pokuty vo výške 1 000 000 eur je vypustená, to znamená, že za opakované porušenie zákazu umiestňovania na trh potravín po uplynutom DMT do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty nie je možné uložiť pokutu podľa ust. § 28 ods. 9 zákona o potravinách v znení zákona č. 211/2022 Z. z. (pôvodne ust. § 28 ods. 8 zákona o potravinách). Skonštatoval, že podľa novej právnej úpravy by mu vôbec nebola uložená pokuta za umiestňovanie na trh 7 druhov potravín po uplynutí DMT, nakoľko tieto mali byť umiestňované na trh do 45 dní po uplynutí DMT, nešlo o mäsové konzervy ani konzumné vajcia a súčasne RVPS nepreukázala, že tieto potraviny neboli bezpečné. Ak by správny súd neakceptoval argumentáciu žalobcu o tom, že správne orgány nepreukázali porušenie zákazu uvádzať
na trh potraviny po uplynutom DMT, je nutné zohľadniť, že v zmysle zákona o potravinách v znení zákona č. 211/2022 Z. z. v tomto prípade už nie je možné aplikovať sadzbu pokuty v rozpätí od 1 000 000 eur do 5 000 000 eur podľa ust. § 28 ods. 8 zákona o potravinách (ide o ust. § 28 ods. 9 zákona o potravinách v znení zákona č. 211/2022 Z. z.). Čo sa týka prípadného umiestňovania na trh potravín po uplynutí DS, za opakované spáchanie iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. i) zákona o potravinách v znení zákona č. 211/2022 Z. z. rovnako už nie je možné aplikovať sadzbu pokuty v rozpätí od 1 000 000 eur do 5 000 000 eur podľa ust. § 28 ods. 8 zákona o potravinách (ide o ust. § 28 ods. 9 zákona o potravinách v znení zákona č. 211/2022 Z. z.). Z uvedeného jasne vyplýva, že systém sankcií zavádzaných zákonom č. 211/2022 Z. z. je výrazne priaznivejší než uplatnili žalovaný a RVPS v napádaných rozhodnutiach.
24. Žalobca zastal právny názor, že čo sa týka hmotnoprávnej úpravy (najmä s ohľadom na posúdenie, či je skutok správnym deliktom a aká pokuta zaň hrozí), je nutné aplikovať zákon o potravinách prizmou trestnoprávnych zásad ukladania trestov. Skutok sa v zásade posúdi podľa právnej úpravy platnej a účinnej v čase spáchania skutku, resp. ak je to pre páchateľa priaznivejšie použije sa právna úprava platná a účinná v čase rozhodovania príslušného orgánu, a to aj v prípade, že o veci už rozhoduje správny súd. Považoval za zrejmé, že zák. č. 211/2022 Z. z. môže mať priaznivý vplyv na výsledok konania v prospech žalobcu. Podporne poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Asan/2/2019 z 05.11.2019, 6Asan/9/2017 z 21.02.2018. Žalobca žiadal zrušenie rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správnym súdom a vrátenie veci na ďalšie konanie s tým, že v rozsudku vyjadrí pre žalovaného záväzný právny názor okrem iného o povinnosti aplikovať právnu úpravu priaznivejšiu pre žalobcu. Alternatívne navrhol súdu, aby uplatnil sankčnú moderáciu a napádané rozhodnutia orgánov verejnej správy zmenil čo do výšky sankcie a túto uložil vo výške 5 000 eur.
IV.
Konanie pred správnym súdom a relevantná právna úprava
25. Správny súd v Bratislave bol zriadený zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zák. č. 151/2022 Z. z.“) a svoju činnosť začal od 1. júna 2023. 26. V zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zák. č. 151/2022 Z. z. výkon súdnictva prešiel od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to: z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. 27. Podľa ust. § 493e zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 28. Z obsahu súdneho spisu vyplynulo, že Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 5S 114/2016-83 zo dňa 28.06.2016 priznal odklad vykonateľnosti rozhodnutia žalovanej č. 1373/2016 zo dňa 16.05.2016 v spojení s rozhodnutím Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Rožňava č. 2016/00014-3 zo dňa 21.03.2016 do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej, vedenej pod sp. zn. 5S 114/2016. 29. Krajský súd v Bratislave rozsudkom, č. k. 5S 114/2016-110 zo dňa 25.10.2016, rozhodnutie žalovanej č. 1373/2016 zo dňa 16.05.2016 a rozhodnutie Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Rožňava č. 2016/00014-3 zo dňa 21.03.2016 zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Žalobcovi súd priznal voči žalovanej plnú náhradu trov konania. Predmetné rozhodnutie krajského súdu bolo rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Asan/10/2017 zo dňa 27.04.2018 zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. V ďalšom konaní uložil najvyšší súd správnemu súdu povinnosť postupovať v súlade s vysloveným právnym názorom kasačného súdu, vec znovu prejednať a rozhodnúť, pritom sa vysporiadať so všetkými žalobnými námietkami a svoje rozhodnutie riadne a presvedčivo odôvodniť. 30. Po vrátení veci z kasačného súdu sa konanie na krajskom súde viedlo pod sp. zn. 5S/86/2018. Krajský súd v Bratislave následne uznesením, č. k. 5S/86/2018 zo dňa 07.03.2019 prerušil konanie v predmetnej veci a to do právoplatného skončenia konania na Ústavnom súde Slovenskej republiky o návrhu Krajského súdu v Bratislave podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) a čl. 130 ods. 1 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky na konanie o súlade ustanovenia § 28 ods. 8 zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov s čl. 1 ods. 1, čl. 20 ods. 1 a ods. 4, čl. 35 ods. 1 v spojení s čl. 13 ods. 4
Ústavy Slovenskej republiky, ako aj s čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom na tunajšom správnom súde pod sp. zn. 5S/161/2017. 31. Predsedníčka senátu Správneho súdu v Bratislave uznesením č. k. BA-5S/86/2018-248 zo dňa 24.07.2023 rozhodla o pokračovaní v konaní z dôvodu, že odpadol dôvod pre ktorý bolo konanie prerušené. 32. Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. 33. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 34. Podľa ust. § 19 ods. 1 zák. č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení zák. 376/2016 Z. z., orgán úradnej kontroly potravín v rámci svojej pôsobnosti na základe zistení pri výkone úradnej kontroly 10a) potravín prijme opatrenia podľa osobitného predpisu. 10b) 35. Podľa ust. § 21 ods. 1 citovaného zákona, orgány štátnej správy 12b) vo veciach úradnej kontroly potravín podľa tohto zákona a osobitných predpisov 1e) sú: a) ministerstvo a ministerstvo zdravotníctva, b) orgány verejného zdravotníctva, 13) c) štátna veterinárna a potravinová správa, 8da) d) regionálne veterinárne a potravinové správy. 8da)
36. Podľa ust. § 23 ods. 9 citovaného zákona, orgány úradnej kontroly potravín pri plnení svojich úloh navzájom spolupracujú a v mieste svojej pôsobnosti spolupracujú s územne príslušnými orgánmi miestnej štátnej správy. 19) 37. Podľa ust. § 23 ods. 11 citovaného zákona, zamestnanec regionálnej veterinárnej a potravinovej správy vykonávajúci úradnú kontrolu potravín je oprávnený na základe poverenia, ktoré vydáva Štátna veterinárna a potravinová správa, vykonávať úradnú kontrolu aj v územnom obvode 17h) inej regionálnej veterinárnej a potravinovej správy.
38. Podľa ust. § 28 ods. 4 písm. i) citovaného zákona, orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe podnikateľovi pokutu od 1 000 eur do 500 000 eur, ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi 1e) umiestňuje na trh potraviny po uplynutí dátumu spotreby alebo po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti.
39. Podľa ust. § 28 ods. 2 písm. f) citovaného zákona, orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe podnikateľovi pokutu od 100 eur do 100 000 eur, ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi 1e), vyrába, balí alebo umiestňuje na trh potraviny nesprávne označené alebo neoznačené,
40. Podľa ust. § 28 ods. 2 písm. o) citovaného zákona, orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe podnikateľovi pokutu od 100 eur do 100 000 eur, ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi 1e) porušuje zásady správnej výrobnej praxe, povinnosti a požiadavky na hygienu výroby potravín, manipulovania s nimi a pri ich umiestňovaní na trh,
41. Podľa ust. § 28 ods. 8 citovaného zákona, ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opakovanému porušeniu povinností, za ktoré bola uložená pokuta podľa odseku 7, orgán úradnej kontroly potravín uloží pokutu od 1 000 000 eur do 5 000 000 eur.
42. Podľa ust. § 28 ods. 7 citovaného zákona, ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opakovanému porušeniu povinností, za ktoré bola uložená pokuta podľa odseku 4, orgán úradnej kontroly potravín uloží pokutu až do dvojnásobku sadzby pokuty podľa odseku 4.
43. Podľa ust. § 28 ods. 12 citovaného zákona, na konanie o uložení pokuty sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.
44. Podľa § 3 ods. 1,2 vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 243/2015 Z. z. o požiadavkách na označovanie potravín, potravina, ktorá je určená na predaj konečnému spotrebiteľovi alebo zariadeniu spoločného stravovania bez balenia, alebo ak je potravina zabalená
v priestoroch predaja na žiadosť spotrebiteľa alebo je balená na priamy predaj (ďalej len "nebalená potravina"), musí byť označená v blízkosti jej umiestnenia najmenej týmito údajmi: a) názvom potraviny, b) údajom podľa osobitného predpisu,4) ktorý sa uvádza za slovom "Obsahuje:", c) netto množstvom podľa osobitného predpisu,5) d) dátumom minimálnej trvanlivosti alebo dátumom spotreby. (2) Ostatné povinné údaje o potravine podľa osobitného predpisu3) musia byť v tesnej blízkosti nebalenej potraviny, ktorej sa týkajú; možno ich uvádzať v katalógu.
V.
Právne posúdenie správnym súdom
45. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu správneho orgánu, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i postup predchádzajúci jeho vydaniu nad rámec žalobných bodov (§195 písm. c/ SSP), za splnenia procesných podmienok (§ 107 ods. 2 SSP a § 137 ods. 4 SSP), vec prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru o potrebe zrušenia žalobou napadnutého rozhodnutia.
46. Správnym trestaním sa na účely správneho súdneho poriadku rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie (§ 194 ods. 1 SSP). Deliktom je protiprávne konanie, ktorého znaky sú uvedené v zákone, za ktoré orgán verejnej správy, resp. správny orgán ukladá sankcie ustanovené administratívno-právnou formou.
47. Predmetom prieskumu v danej veci bolo rozhodnutie žalovanej, ktorým bol žalobca sankcionovaný za porušenie povinnosti uvedenej v ust. § 28 ods. 4 písm. i), § 28 ods. 2 písm. f), § 28 ods. 2 písm. o) zákona č. 152/1995 Z. z. v znení zák. č. 376/2016 Z. z., za čo mu bola podľa ust. § 28 ods. 4 písm. i) v spojení s ust. § 28 ods. 8 citovaného zákona uložená úhrnná pokuta vo výške 1 000 000 eur (jeden milión eur). Správny súd sa tak pri prieskume zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia zameral na posúdenie zásadnej právnej otázky, či došlo konaním žalobcu k naplneniu skutkovej podstaty iného správneho deliktu a či žalobca svojim konaním porušil povinnosť uloženú zákonom neumiesťovať na trh potraviny nesprávne označené alebo neoznačené, či porušil zásady správnej výrobnej praxe, povinnosti a požiadavky na hygienu výroby potravín, manipulovania s nimi a pri ich umiestňovaní na trh, a neumiestňovať na trh potraviny po uplynutí dátumu spotreby alebo po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti. Taktiež, či boli splnené podmienky na zvýšenie sadzby podľa § 28 ods. 8 zákona o potravinách v nadväznosti na porušenie už opakovane sankcionovaného porušenia povinnosti. Správny súd dospel k záveru, že žalovaná v konaní postupovala v súlade so zákonom (účinným v tom čase), svoje rozhodnutie vyčerpávajúco odôvodnila, pričom vychádzala z dostatočne zisteného skutkového stavu a vec správne právne posúdila. Správny súd, hoci sa nestotožnil s námietkami žalobcu a tieto považoval za nedôvodné, žalobou napadnuté rozhodnutie považoval za potrebné vzhľadom na zmenu právnej úpravy zrušiť a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie.
48. Vo vzťahu k namietnutému porušeniu zásady dvojinštatnčnosti bol správny súd viazaný právnym názorom vysloveným v rozsudku kasačného súdu sp. zn. 10Asan/10/2017 z 27.04.2018, ktorý uviedol, že zákon o potravinách nevylučuje zamestnancov sťažovateľa z výkonu úradnej kontroly potravín s tým, že obmedzenie vyplýva len pre kontrolórov miestne nepríslušných orgánov verejnej správy prvej inštancie, ktorí sú oprávnení vykonať úradnú kontrolu v územnom obvode mieste príslušného orgánu len na základe poverenia, ktoré vydá žalovaná. Vychádzajúc z uvedeného kasačný súd konštatoval, že kreovanie inšpekčných skupín, ktoré pozostávali z inšpektorov žalovanej, zamestnancov mieste príslušných a mieste nepríslušných regionálnych veterinárnych a potravinových správ za súčasného dodržania zákonných požiadaviek na kvalifikačné predpoklady kontrolórov a udelené poverenie v zmysle ust. § 23 ods. 11 zákona o potravinách, nebolo v rozpore so zákonom. Vydanie záznamu z vykonanej úradnej kontroly potravín pod hlavičkou žalovanej, ktorý bol podkladom rozhodnutia príslušného orgánu verejnej správy prvej inštancie o začatí správneho konania vo veci porušenia ustanovení zákona o potravinách žalobcom, necharakterizoval ako porušenie zásady dvojinštačnosti správneho konania. V zhode s názorom kasačného súdu mal správny súd za to, že v prejednávanom prípade vo veci rozhodoval príslušný prvoinštačný orgán verejnej správy, proti rozhodnutiu ktorého bolo žalobcovi ako účastníkovi administratívneho konania umožnené podať opravný prostriedok. O tomto opravnom prostriedku rozhodla žalovaná ako orgán oprávnený rozhodnúť v druhej inštancii.
49. Pokiaľ ide o posúdenie námietky napádajúcej vykonanie úradnej kontroly potravín vo filiálke žalobcu bez prítomnosti štatutárneho zástupcu žalobcu, je potrebné vychádzať zo všeobecnej zákonnej úpravy konania podnikateľa podľa § 13 a nasl. zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov v spojení s povinnosťami podnikateľa vyplývajúcimi z ustanovenia § 29 ods. 1 a 2 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „živnostenský zákon“). Žalobca ako podnikateľ je držiteľom živnostenských oprávnení na živnosti spojené s podnikaním v oblasti potravinárstva; podľa výpisu z obchodného registra Mestského súdu Bratislava III, Oddiel: Sro, vložka číslo: 4758/B, predmetom podnikateľskej činnosti žalobcu okrem iného sú sprostredkovanie, nákup a predaj tovarov na tovar, na ktorý sa vyžaduje osobitné povolenie, (možno nákup a predaj tovarov vykonávať len s osobitným povolením), kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi / maloobchod/ v rozsahu voľnej živnosti, kúpa tovaru na účely jeho predaja iným prevádzkovateľom živnosti /veľkoobchod/ v rozsahu voľnej živnosti, mäsiarstvo – údenárstvo, baliace činnosti, manipulácia s tovarom. Žalobca ako podnikateľ je povinný pri prevádzkovaní živnosti dodržiavať podmienky ustanovené živnostenským zákonom a osobitnými predpismi, pričom je povinný prevádzkovať živnosť riadne, poctivo a odborne a tejto povinnosti sa nemôže zbaviť ani v prípade, ak podnikateľskú činnosť prevádzkuje prostredníctvom zodpovedného zástupcu (§ 29 ods. 1 a 2 živnostenského zákona). Žalobca ako právnická osoba koná prostredníctvom svojho štatutárneho orgánu alebo za neho koná zástupca, v danom prípade v predmetnej prevádzkarni bol žalobca povinný zabezpečiť prítomnosť zodpovedného zástupcu, ktorý by bol splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri činnosti v rámci prevádzky obvykle dochádza (§ 13 ods. 1 v spojení s § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka). Vzhľadom k tomu, že predmet činnosti žalobcu podlieha regulácii komunitárneho potravinového práva a zákonnej preventívnej kontrolnej činnosti štátnych orgánov úradnej kontroly potravín, za obvyklú činnosť spojenú s prevádzkou filiálky žalobcu možno označiť aj poskytovanie povinnej súčinnosti inšpektorom štátnych orgánov úradnej kontroly potravín pri výkone úradnej kontroly potravín, aby nebol zmarený účel sledovaný realizáciou uvedených úradných kontrol, vrátane zabezpečenia realizácie uložených opatrení na mieste výkonu kontroly. Zo záznamu o úradnej kontrole potravín č. ŠVPS SR/2016/So,Mi,Má/03 zo dňa 24.01.2016 vyplýva, že v predmetnej prevádzkarni žalobcu s inšpektormi orgánu úradnej kontroly potravín konala zástupkyňa vedúcej filiálky, pani A. B., ktorá ako v danom čase poverená zástupkyňa prevádzky žalobcu bola oboznámená s obsahom predmetného záznamu, podala k nemu vyjadrenie, že o kontrolných zisteniach bude informovať vedenie. Z obsahu predmetného záznamu vyplýva, že uvedená zodpovedná zástupkyňa prevádzkarne žalobcu bola poučená, že ak ako osoba zúčastnená predmetnej kontroly nie je oprávnená konať za kontrolovaný subjekt, je povinná bezodkladne informovať o uložených opatreniach osobu oprávnenú konať za kontrolovaný subjekt. Z vyjadrení zástupkyne vedúcej filiálky nevyplýva, že by kontrolnú skupinu informovala o nedostatku svojej kompetencie konať ako poverený zástupca za prevádzkareň žalobcu. V danom prípade teda neboli splnené podmienky zbavujúce záväzku podnikateľa za konanie inej osoby v jeho prevádzkarni nad rámec (exces) jej zverených poverení (§ 16 Obchodného zákonníka).
50. Vo vzťahu k namietanému nedostatočne zistenému skutkovému stavu a k tvrdeniu žalobcu, že záznam o výkone úradnej kontroly nepredstavuje spoľahlivé zistenia skutkového stavu, súd považuje úvodom za potrebné uviesť, že v prvej vete bodu 41) Nariadenia európskeho parlamentu a rady (EÚ) 2017/625 z 15. marca 2017 o úradných kontrolách a iných úradných činnostiach vykonávaných na zabezpečenie uplatňovania potravinového a krmivového práva a pravidiel pre zdravie zvierat a dobré životné podmienky zvierat, pre zdravie rastlín a pre prípravky na ochranu rastlín, o zmene nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 999/2001, (ES) č. 396/2005, (ES) č. 1069/2009, (ES) č. 1107/2009, (EÚ) č. 1151/2012, (EÚ) č. 652/2014, (EÚ) 2016/429 a (EÚ) 2016/2031, nariadení Rady (ES) č. 1/2005 a (ES) č. 1099/2009 a smerníc Rady 98/58/ES, 1999/74/ES, 2007/43/ES, 2008/119/ES a 2008/120/ES a o zrušení nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 854/2004 a (ES) č. 882/2004, smerníc Rady 89/608/EHS, 89/662/EHS, 90/425/EHS, 91/496/EHS, 96/23/ES, 96/93/ES a 97/78/ES a rozhodnutia Rady 92/438/EHS (ďalej len „nariadenie o úradných kontrolách“) s cieľom zjednodušiť zisťovanie prípadov nedodržiavania pravidiel a zefektívniť prijatie nápravného opatrenia príslušným prevádzkovateľom by sa mal výsledok úradných kontrol zaznamenať písomnou formou a kópia by sa na požiadanie mala poskytnúť prevádzkovateľovi. ŠVPS SR spisuje z každej vykonanej úradnej kontroly potravín Záznam o úradnej kontrole potravín (príp. Záznam o dodatočnej úradnej kontrole potravín), ktorý zachytáva priebeh úradnej kontroly a kontrolné zistenia, prípadne uložené opatrenia na mieste. So závermi vykonanej úradnej kontroly je oboznámený subjekt oprávnený konať za kontrolovaný subjekt a v prípade, že oboznámená osoba, ktorá sa zúčastnila kontroly nie je oprávnená konať za
kontrolovaný subjekt, je povinná bezodkladne informovať o uložených opatreniach osobu oprávnenú konať za kontrolovaný subjekt. Zároveň záznam z úradnej kontroly potravín slúži ako podklad pre vydanie rozhodnutia o uložení sankcie za porušenie ustanovení zákona o potravinách, ktoré boli počas úradnej kontroly potravín zistené a zdokumentované. Z obsahu záznamu o úradnej kontrole potravín č. ŠVPS SR/2016/So,Mi,Má/03 zo dňa 24.01.2016 vyplynulo kontrolné zistenie týkajúce sa nebalených pekárenských výrobkov (pečiva), predávaných samoobslužným spôsobom, a taktiež u rozbalených mäsových výrobkov, predávaných na hmotnosť že v blízkosti ich umiestnenia neboli uvedené údaje o prítomnosti alergénov, a pokiaľ žalobca bez ďalšieho tvrdí, že nebalené výrobky určené na predaj konečnému spotrebiteľovi boli riadne v blízkosti ich umiestnenia označené údajom o prítomnosti alergénov, uvedené tvrdenie je v priamom rozpore s kontrolným zistením na mieste. Žalobca je povinný pri predaji potraviny, ktorá je určená na predaj konečnému spotrebiteľovi, alebo ak je potravina zabalená v priestoroch predaja na žiadosť spotrebiteľa alebo je balená na priamy predaj tzv. nebalené potraviny, označiť (na štítku) v blízkosti jej umiestnenia údajom o názve, údajom o alergénoch (podľa Nariadenia ES (EÚ) č. 1169/2011), ktorý sa uvádza za slovom „Obsahuje:“, netto množstvom podľa osobitného predpisu, dátumom minimálnej trvanlivosti alebo dátumom spotreby. Ostatné povinné údaje o potravine podľa osobitného predpisu musia byť v tesnej blízkosti nebalenej potraviny, ktorej sa týkajú; možno ich uvádzať v katalógu. Žalobca pri jednotlivých druhoch pečiva uviedol ich názov, hmotnosť, informáciu o spôsobe výroby, pričom katalóg o pekárenských výrobkoch nebol v ich blízkosti, ale v kancelárii. Taktiež u nebalených mäsových výrobkov nebola informácia o alergéne obsiahnutého v „pastierskych párkoch“ uvedená v blízkosti výrobku. Uvedené kontrolné zistenia sú v rozpore s ust. § 3 ods. 1 písm. b) vyhlášky č. 243/2015 Z. z. a čl. 9 ods. 1 písm. c) Nariadenia (EÚ) č. 1169/2011, na ktorý vyhláška odkazuje. V nadväznosti na to bolo uložené opatrenie na mieste stiahnuť z predaja nesprávne označené potraviny do označenia, ktoré bolo splnené. Zodpovedný zamestnanec uvedené kontrolné zistenie na mieste nenamietal a ani neboli proti uloženému opatreniu podané námietky. Argumentácia žalobcu ohľadne nedostatočne zisteného skutkového stavu nie je v tomto bode žaloby založená na žiadnych preukazných tvrdeniach, ktoré by uvedené zistenie na mieste vyvracali.
51. Obdobne nemožno súhlasiť s tvrdením žalobcu vo vzťahu k porušeniu zákazu umiesťovať na trh potraviny po dátume spotreby a po dátume minimálnej trvanlivosti v tom zmysle, že všetky potraviny, ktoré boli po dátume spotreby, sa nachádzali mimo predajnej plochy v sociálnych miestnostiach pre zamestnancov. Uvedené tvrdenie žalobcu nie je ničím podložené, a je v rozpore s kontrolnými zisteniami na mieste, ako i uloženým opatrením stiahnuť z predaja potraviny po uplynutí DS a DMT, uvedené v zázname z kontroly, voči ktorým nemal žalobca na mieste výhrady a ani neskôr námietky. Podporná fotografická dokumentácia zistených porušení zákona o potravinách na mieste v zásade preukazuje existenciu potravín, ktoré boli žalobcom umiestňované na trh po dátume spotreby a po dátume minimálnej trvanlivosti. Súd považuje za logické, že takéto potraviny, ktoré boli stiahnuté z predaja, boli sústredené v miestnosti, kde inšpektori vykonávali dokumentovanie výsledkov inšpekcie.
52. V neposlednom rade neobstojí ani argumentácia žalobcu ohľadne neporušenia povinnosti udržiavať potravinárske priestory v čistote a v dobrom stave údržby, keďže z obsahu záznamu z vykonanej kontroly, ako i z fotodokumentácie jednoznačne vyplýva zatečenie políc špinou a boli zdokumentované aj medzery v dverách v sklade, ktoré nepriliehali natoľko, aby nebolo možné vylúčiť vnikanie hlodavcov do priestorov skladu.
53. Žalobca námietkou o nesprávnej, resp. zmätočnej právnej kvalifikácii ustanovení zákona o potravinách v podstate nadviazal na svoje tvrdenie o tom, že potraviny po dátume spotreby neboli umiestnené na predajnej ploche. Teda jeho konaním nedošlo k opakovanému porušeniu povinnosti a neboli splnené podmienky na uloženie sankcie podľa ust. § 28 ods. 8 zákona o potravinách. S uvedeným sa nemožno stotožniť, ako bolo uvedené vyššie, umiestňovanie potravín na trh po dátume spotreby bolo jednoznačne preukázané kontrolným zistením zo dňa 24.01.2016 a taktiež z obsahu administratívneho spisu vyplynulo, že rozhodnutím Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Rožňava, č. k. 2015/00001-3 zo dňa 05.02.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.02.2015, bola účastníkovi konania podľa ust. § 28 ods. 4 písm. i) v spojení s § 28 ods. 7 zákona o potravinách uložená úhrnná pokuta 5 000 eur za to, že umiestňoval na trh 4 druhy potravín po uplynutí DS a DMT v celkovom množstve 8,93 m. j. a cene 23,68 eura, čo bolo zistené úradnou kontrolou potravín vykonanou dňa 07.12.2014 v tej istej prevádzkarni, pričom toto konanie bolo v nadväznosti na Rozhodnutie veterinárnej a potravinovej správy Rožňava, č. k. 2014/00016-3 zo dňa 07.04.2014 posúdené ako konanie opakované. Z uvedeného je tak zrejmé, že žalobca do jedného roka odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia opakovane porušil povinnosti, za ktoré mu bola uložená pokuta podľa ods. 7, na základe ktorej skutočnosti boli splnené podmienky pre uplatnenie prísnejšieho rozpätia výšky pokuty podľa § 28 ods. 8 zákona o potravinách.
54. Legislatívny rámec na vykonanie úradných kontrol potravín bez predchádzajúceho príkazu sudcu na vstup do prevádzky podnikateľa je daný článkom č. 3 bodom 2 Nariadenia (ES) č. 882/2004, podľa ktorého úradné kontroly sa budú uskutočňovať bez predchádzajúceho upozornenia (okrem realizácie auditu) a môžu sa uskutočňovať aj ad hoc. Vstupu kontrolnej skupiny do prevádzkových priestorov prevádzkovateľa zodpovedá zákonné oprávnenie zamestnancov orgánov úradnej kontroly potravín vykonávajúci úradné kontroly potravín podľa § 20 ods. 8 písm. a) a b) zákona o potravinách, podľa ktorého títo zamestnanci sú oprávnení vstupovať v prevádzkovom čase a mimo prevádzkového času do priestorov, v ktorých sa preukázateľne zdržiavajú osoby a v ktorých sa potraviny vyrábajú, manipuluje sa s nimi alebo sa umiestňujú na trh, majú právo požadovať od prevádzkovateľov vysvetlenie, informácie, údaje, doklady a iné písomnosti potrebné na výkon kontroly a nazerať do nich a vyhotovovať z nich kópie alebo výpisy, ako aj vyhotovovať fotografickú dokumentáciu, ak to považujú za potrebné. Tieto oprávnenia nie sú v nijakom rozpore s uplatňovaním zásad trestného konania a ukladania trestov v konaniach administratívneho trestania, pretože z týchto sa predovšetkým uplatňujú zásady chrániace dodržiavanie procesných práv osoby podozrivej zo spáchania správneho deliktu alebo priestupku, t. j. uplatňuje sa zásada rovnosti zbraní, zákazu kriminalizácie vlastnej osoby (sebaobvinenia) a ďalšie. Vo vzťahu k ukladaniu trestov pri súbehu viacerých protiprávnych konaní deliktuálne zodpovednej osoby sa zásady ukladania trestov uplatňujú pri ukladaní úhrnného trestu za delikt najprísnejšie trestný, namiesto kumulácie trestov a podobne. Avšak uplatňovanie požiadavky na súdny príkaz, resp. predchádzajúce súdne povolenie na vykonanie úradnej kontroly potravín v prevádzke podnikateľa by bolo v príkrom rozpore s účelom sledovaným výkonom úradných kontrol potravín a zabezpečením dodržiavania potravinového práva zodpovednými subjektami. Uplatňovaním žalobcom uvádzaného procesného postupu by bol bezpochyby zmarený cieľ úradných kontrol potravín, ktorým je zabezpečiť vysokú úroveň ochrany ľudského života a zdravia, potravinovej bezpečnosti a ochrany záujmov spotrebiteľa vo vzťahu k potravinám. V tomto ohľade nie bezvýznamným atribútom výkonu úradných kontrol je moment prekvapenia kontrolovaných prevádzkovateľov pri kontrole dodržiavania povinností potravinového práva na mieste samom, čomu zodpovedá aj imperatív obsiahnutý vo vyššie citovanom ustanovení čl. 3 bodu 2 Nariadenia (ES) č. 882/2004, t. j. vykonávať úradnú kontrolu potravín bez predchádzajúceho upozornenia, aj ad hoc. Len týmto postupom je možné monitorovať dodržiavanie potravinového práva podnikateľmi pri zaobchádzaní s potravinami a účinne tak preventívne chrániť ľudské životy a zdravie, potravinovú bezpečnosť a záujmy spotrebiteľov. Z uvedených dôvodov neobstojí tvrdenie žalobcu o nezákonnom postupe kontrolnej skupiny pri výkone predmetnej úradnej kontroly potravín a o porušení práv žalobcu na spravodlivý proces a práva na ochranu súkromia.
55. Správny súd, vo vzťahu k námietke žalobcu o neprimeranosti výšky uloženej sankcie považuje za potrebné uviesť, že žalovaný v čase vydania rozhodnutia postupoval pri ukladaní sankcie za zistené porušenia v súlade s vtedy platným a účinným zákonom o potravinách, účelom ktorého bolo zabezpečiť ochranu ľudského života a zdravia a potravinovej bezpečnosti ako najvyššej hodnoty verejného záujmu sledovaného legislatívou komunitárneho a vnútroštátneho potravinového práva. Tomu zodpovedala dôsledná kontrola dodržiavania zákonných povinností prevádzkovateľmi potravinových podnikov a dôsledné sledovanie nápravy, ktorá by sa mala prejaviť elimináciou protiprávnych konaní kontrolovaných subjektov. Odstupňovanie sprísnenia administratívneho trestania pri opakovanom porušovaní vyššie uvedených zákonných povinností, resp. zákazov v priebehu relevantného časového obdobia kontrolovaným subjektom, je vyjadrením vysokej hodnoty uvedených objektov chránených zákonom, čo bolo i dôvodom na uzákonenie týchto kvalifikovaných skutkových podstát administratívneho trestania podľa § 28 ods. 7 a ods. 8 zákona o potravinách.
56. V priebehu súdneho konania došlo zákonom č. 211/2022 Z. z. s účinnosťou od 1. júla 2022 k zmene právnej úpravy zákona o potravinách, ktorá sa okrem iného týkala úpravy pravidiel pri ukladaní pokút, vrátane sporného ustanovenia § 28 ods. 8 zákona o potravinách, ktoré bolo aplikované v prejednávanom prípade pri uložení peňažnej sankcie žalobcovi ako kontrolovaného subjektu.
57. Súd pri súdnom prieskume zákonnosti, sledujúc dodržanie zásad ukladania trestov za správne delikty, vzal do úvahy aj právnu skutočnosť spočívajúcu v zmene právnej úpravy (zákona o potravinách)
v relevantnej časti určenia výšky pokuty, ktorá je pre deliktuálne zodpovednú osobu za spáchanie predmetného správneho deliktu priaznivejšia.
58. V súvislosti s prejednávanou vecou správny súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 3/2019-86 zo dňa 12.10.2022, v ktorom ústavný súd konštatuje, že napadnuté ustanovenie § 28 ods. 8 zákona č. 152/1995 Z. z. stratilo 30.06.2022 platnosť, a to prijatím zákona č. 211/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 491/2001 Z. z. o organizovaní trhu s vybranými poľnohospodárskymi výrobkami v znení neskorších predpisov. Zákonom č. 211/2022 Z. z. bola nahradená pôvodná právna úprava § 28 ods. 8 zákona č. 152/1995 Z. z. novou právnou úpravou (aktuálne § 28 ods. 9 zákona č. 152/1995 Z. z. pozn.) v tomto znení: „Ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opakovanému porušeniu povinnosti, za ktoré bola uložená pokuta podľa odseku 8, orgán úradnej kontroly potravín uloží pokutu až do štvornásobku sadzby pokuty podľa odseku 4.“ Podľa § 31ai ods. 1 zákona č. 152/1995 Z. z. [Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 01.07.2022] konanie o uložení pokuty podľa § 28 a § 29, ktoré sa začalo a právoplatne neskončilo do 30.06.2022, sa dokončí podľa tohto zákona v znení účinnom od 01.07.2022 (bod 12, 13, 14).
59. Ústavný súd SR v uznesení PL. ÚS 3/2019-86 zo dňa 12.10.2022 poukázal (bod 17, 18) na vôľu zákonodarcu zmeniť neprimerané sankcie. Dôvodová správa k zákonu č. 211/2022 Z.z. k bodu 17 tohto zákona uvádza: „V ustanovení dochádza k úprave dolnej hranice sadzby pokuty pri opakovanom porušení povinností podľa § 28 ods. 8, za ktoré bola orgánom úradnej kontroly potravín uložená pokuta, a to z dôvodu, že ustanovená dolná hranica pokuty by mohla byť pre viaceré subjekty likvidačná a neumožňovala v rámci správnej úvahy, aplikovanej príslušným správnym orgánom, uložiť primeranú pokutu. Napríklad aj pri subjektoch s obratom pod 1 000 000 eur ukladalo ustanovenie orgánu úradnej kontroly potravín povinnosti uložiť minimálnu pokutu 1 000 000 eur. Od roku 2014 bolo uložených podľa predmetného paragrafu 33 miliónových pokút, pričom nenadobudli právoplatnosť a sú v súčasnosti predmetom konania na vecne a miestne príslušných súdoch a na Ústavnom súde Slovenskej republiky.“ Dôsledkom zmeny právnej úpravy sa správnemu orgánu naskytá možnosť na základe svojej riadne odôvodnenej správnej úvahy uložiť páchateľom iného správneho deliktu pokutu v takej výške, aby nebola likvidačná a aby bola primeraná.
60. Hoci správne delikty predstavujú v porovnaní s trestnými činmi nižší stupeň protiprávneho spoločensky nebezpečného a nežiadúceho konania, majú pre ich trestnosť platiť podobné princípy a pravidlá, ako v prípade trestných činov. Správne súdy nie sú podľa ust. § 195 písm. d) SSP viazané rozsahom ani dôvodmi žaloby, pokiaľ ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je nutné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci administratívneho trestania. K zásadám ukladania trestov (v širšom ponímaní tohto pojmu) aj podľa názoru ústavného súdu, tak ako to prezentoval vo svojom uznesení sp. zn. PL. ÚS 3/2019 zo dňa 12.10.2022, patrí aj zásada, že trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase spáchania skutku, podľa neskoršieho zákona len vtedy, ak je to pre páchateľa priaznivejšie /čl. 50 ods. 6 ústavy v spojení s § 2 ods. 1 Trestného zákona a § 195 písm. d) SSP / Aplikácia inštitútu nepravej retroaktivity je tak prípustná, ak je v prospech páchateľa.
61. Podľa čl. 50 ods. 6 ústavy trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.
62. Podľa § 2 ods. 1 Trestného zákona trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.
63. Podľa § 5 ods. 1 SSP konanie pred správnym súdom sa okrem princípov, na ktorých spočíva Civilný sporový poriadok a ktoré sa na konanie pred správnym súdom použijú primerane, riadi aj princípmi uvedenými v odsekoch 2 až 12.
64. Podľa Čl. 4 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
65. Správny súd nad rámec žalobných bodov prihliadol na zmenu právnej úpravy a v súlade s názorom Najvyššieho súdu SR zo dňa 05.11.2019 sp. zn. 4Asan/2/2019 publikovaného pod č. 20 v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu SR 2/202 podľa ktorého „Rešpektujúc princípy správneho trestania, ak správne orgány v rámci konania o správnom delikte uložili sankciu v súlade s právnou úpravou účinnou v čase, keď o tejto sankcii rozhodovali, avšak následne v priebehu súdneho prieskumu došlo k zmene právnej úpravy v prospech páchateľa, ktorý namietol neprimeranosť (neproporciálnosť) peňažnej sankcie, pôvodne uloženej správnym orgánom, je povinnosťou správneho súdu prihliadať na zmenu v právnej úprave sankcie, a to aj v prípade, že táto zmena nastala hoci až po právoplatnosti rozhodnutí správnych orgánov vo veci samej.“, dospel k záveru o potrebe zrušenia žalobou napadnutého rozhodnutia z dôvodu zmeny právnej úpravy zákona o potravinách novelou zák. č. 211/2022 Z. z., ktorá o. i. umožnila predaj potravín po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti, pričom sa posilnila ochrana zdravia spotrebiteľa a trhu a zároveň sa znížila minimálna hranica pokuty pri opakovanom porušení povinností, za ktoré bola uložená pokuta, čo je pre žalobcu priaznivejšie.
66. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného vysporiadať sa so zmenou právnej úpravy v prospech páchateľa správneho deliktu, preto s ohľadom na uvedené nepovažoval správny súd za potrebné meniť druh a výšku sankcie.
67. Na základe uvedeného správny súd postupujúc v súlade s čl. 50 ods. 6 a čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 2 ods. 1 Trestného zákona a § 195 písm. d) SSP, aplikujúc ustanovenie § 191 ods. 1 písm. c) SSP v zmysle princípov a zásad konania podľa § 5 ods. 1 SSP v spojení s čl. 4 ods. 1 Civilného sporového poriadku, zrušil napadnuté rozhodnutie žalovanej pre nesprávne právne posúdenie veci a vec jej vrátil na ďalšie konanie, v ktorom sa žalovaná vysporiada s novou právnou úpravou, pre žalobcu vo vzťahu k výške sankcie priaznivejšou.
68. O náhrade trov konania rozhodol správny súd tak, že úspešnému žalobcovi náhradu účelne vynaložených trov konania poukazom na ust. § 167 ods. 1 SSP voči žalovanému priznal. O ich výške rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
69. Senát správneho súdu v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia správneho súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, a aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b/ ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c/ a d/; c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.