Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17P/273/2012

Potvrdené rozhodnutím 10CoP/22/2013
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov JUDr. Zlatici Javorovej a JUDr. Jána Mihala vo veci navrhovateľky : Z. X., nar. XX.X.XXXX, bytom Q., F. XXXX/X proti odporkyni : L. X., nar. X.X.XXXX, bytom U., J. XXX/XX, o zvýšenie výživného, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Galanta z 26. februára 2013 č. k. 17P/273/2012-49, takto rozhodol: Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci navrhovateľky: Z. X., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XXX XX Q., F. XXXX/X, proti odporkyni: L. X., rod. O., nar. X.X.XXXX, trvale bytom XXX XX U., J. XXX/XX, o zvýšenie výživného pre plnoleté dieťa, takto

rozhodol:

Súd návrh zamieta.

Odporkyni súd náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa svojim návrhom, podaným na Okresný súd Galanta dňa 30.8.2012, domáhala zmeny rozsudku Okresného súdu Galanta sp. zn. v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave pod sp. zn. , v časti týkajúcej sa výšky výživného na navrhovateľku zo sumy 80,- eur mesačne na sumu 200,- eur mesačne a to počnúc dňom podania návrhu.

Svoj návrh odôvodnila tým, že od posledného rozhodnutia o vyživovacej povinnosti nastala zmena pomerov na strane navrhovateľky v tom, že jej mesačné výdavky predstavujú 340,- eur a pozostávajú z výdavkov na školu, stravu, kozmetiku, ošatenie, kultúru, telefón, životné poistenie, lieky. Uviedla, že odporkyňa si určenú vyživovaciu povinnosť plní, okrem výživného na navrhovateľku iným plnením neprispieva.

Odporkyňa nesúhlasila s návrhom a žiadala ho zamietnuť. Uviedla, že vyživovaciu povinnosť si riadne plní. Po rozvode manželstva musela odísť z domu, musela si zabezpečiť bývanie, má v starostlivosti druhú mal. dcéru, ktorá pochádza z toho istého manželstva ako navrhovateľka. Bývalý manžel ju psychicky týral, fyzicky jej ubližoval, vyhodil ju z domu. Plat odporkyne je trikrát nižší ako plat otca navrhovateľky. Otec na mal. dcéru, ktorá žije u odporkyne, platí výživné vo výške 120,- eur mesačne. Odporkyňa poukázala na to, že od poslednej úpravy výživného uplynul len 1 rok, počas ktorého sa nijako nezmenili pomery navrhovateľky, ktoré by odôvodňovali jej návrh na zvýšenie výživného.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu Okresného súdu Galanta sp. zn. , a , potvrdeniami o príjmoch a výdavkoch účastníkov konania, výpoveďami účastníkov konania a takto vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Navrhovateľka podala na súd návrh na zvýšenie výživného tak, ako je vyššie uvedené.

Rozsudkom Okresného súdu Galanta, č. k. - 124 zo dňa 8.10.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 20.10.2008, súd manželstvo rodičov navrhovateľky rozviedol. Súd zároveň schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej sa na čas po rozvode manželstva mal. deti X. a to Z., nar. XX.XX.XXXX a X., nar. XX.XX.XXXX, zverili od osobnej starostlivosti otca, ktorý bude deti zároveň zastupovať a spravovať ich majetok. Matka sa zaviazala prispievať na výživu mal. Z. sumou 1.500,- Sk mesačne (49,79 eur), mal. X. sumou 1.000,- Sk mesačne (33,19 eur) a to do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca.

Rozsudkom Okresného súdu Galanta, č. k. - 160 zo dňa 22.3.2011, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave pod č.k. - 203 zo dňa 12.9.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 9.11.2011, súd zvýšil vyživovaciu povinnosť matky na v tom čase maloletú Z. X. zo sumy 1.500,- Sk/49,79 eur mesačne na sumu 80,- eur mesačne, na maloletú X. X. zo sumy 1.000,- Sk/33,19 eur mesačne na sumu 50,- eur mesačne, u oboch detí počnúc od 1.9.2010, kde výživné je splatné vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám otca maloletých detí. Týmto súd zmenil rozsudok Okresného súdu Galanta č. k. -124 zo dňa 8.10.2008 v časti týkajúcej sa rozsahu vyživovacej povinnosti matky. Pre rozhodnutie v tejto právnej veci je pre súd záväzné rozhodnutie o výživnom voči dcére Z..

Rozsudkom Okresného súdu Galanta, č. k. - 109 zo dňa 15.8.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 17.8.2012, súd schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej sa maloletá X. X., narodená XX.X.XXXX, zverila do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach. Otec sa zaviazal prispievať na výživu mal. dieťaťa výživným vo výške 120,- eur mesačne, počnúc dňom 1.6.2011 s tým, že výživné je splatné vždy do 15 dňa, toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa.

V čase vydania rozsudku č.k. - 160 zo dňa 22.3.2011, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave pod č.k. - 203 zo dňa 12.9.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 9.11.2011, matka navrhovateľky dosahovala čistý mesačný príjem vo výške 248,59 eur až 274,53 eur a otec navrhovateľky vo výške 890,19 eur. Navrhovateľka bola študentkou X. ročníka strednej školy.

Príjmy rodičov navrhovateľky, sa od poslednej úpravy výživného zmenili len minimálne, odporkyňa naďalej pracuje u Petra Straku - minipresso v Seredi, kde dosahuje čistý priemerný mesačný príjem vo výške 250,74 eur, popri tom na sprepitnom zarobí 40,- až 50,- eur mesačne a 20,- až 30,- eur mesačne upratovaním (tieto príjmy mimo zamestnania dosahovala aj pri predchádzajúcom rozhodnutí súdu), otec navrhovateľky naďalej pracuje v spoločnosti ZIPP BRATISLAVA, s.r.o., kde dosahuje čistý priemerný mesačný príjem vo výške 946,67 eur.

Dňa 29.6.2011 odporkyňa uzatvorila zmluvu o pôžičke vo výške 30.500,- eur, ktoré peniaze použila na kúpu X-izbového bytu v Q.. Kúpnu zmluvu uzatvorila dňa 29.6.2011za kúpnu cenu 30.500,- eur. Odporkyňa pôžičku spláca v mesačných splátkach po 120,- eur. Táto skutočnosť doposiaľ nebola zohľadnená a to ani v konaní pod č.k. - 203, kde vo veci bol dňa 12.9.2011 vyhlásený rozsudok.

Dňa 19.1.2012 odporkyňa uzatvorila s VÚB, a.s. zmluvu o poskytnutí bezúčelového spotrebiteľského úveru vo výške 2.830,- eur, ktorý spláca vo výške 42,92 eur mesačne a to až do 20.12.2021.

Náklady na bývanie odporkyňa preukázala v mesačnej výške 94,64 eur (90,- eur poplatky súvisiace s bývaním, 4,64 eur koncesionárske poplatky). Mal. dcéra X., ktorá bola zverená do starostlivosti odporkyne, študuje na Súkromnej strednej umeleckej škole dizajnu, kde v X. ročníku (šk. rok 2012/2013) uhradila odporkyňa príspevok na vzdelávanie vo výške 1.420,- eur, lyžiarsky výcvik 107,50 eur a zájazd na Bienále grafického dizajnu do Brna 3,30 eur. X. hradí obedy v škole vo výške 1,- eur/obed, t.j. cca.

mesačne 20,- až 22,- eur. Mesačne odporkyňa hradí poplatok za bývanie na internáte pre mal. X. vo výške 39,97 eur. Všetky tieto skutočnosti predstavujú zmenu pomerov na strane odporkyne.

Potvrdenia o výdavkoch otca navrhovateľky na bývanie, ktoré navrhovateľka doložila do spisu (č.l. 26-27), sú totožné s výdavkami, ktoré deklaroval otec navrhovateľky v predchádzajúcich súdnych konaniach a v tomto smere nedošlo k zmene pomerov na strane dieťaťa - navrhovateľky ako ani jej otca.

Navrhovateľka pred súdom uviedla, že spochybňuje reálnosť príjmu odporkyne, nijakým spôsobom však neprodukovala dôkazy o skutočnom príjme, pričom súd poukazuje na to, že v konaní musí byť zachovaná rovnosť účastníkov konania, keďže sa jedná o návrhové konanie, a preto súd nemôže vykonávať dôkazy z úradnej moci. Navrhovateľka ďalej poukazovala na životný štandard odporkyne, ktorá chodí na dovolenky, tieto dovolenky však odporkyňa vo väčšej miere absolvovala ešte v čase pôvodného rozhodnutia súdu. V konaní pred tunajším súdom pod sp. zn. dňa 25.4.2012 priateľ odporkyne vypovedal ako svedok, pričom bol poučený o následkoch krivej výpovede, kde na pojednávaní uviedol, že dovolenky pre odporkyňu a jej dcéru X. v určitej časti financuje on (ubytovanie), pričom odporkyňa mu potom tieto financie vracia podľa toho, ako jej to umožňuje finančná situácia.

Navrhovateľka ďalej poukazovala na to, že odporkyňa sa zdržiava, resp. býva v byte svojho priateľa, ktorý sa nachádza v tom istom bytovom dome, ako byt odporkyne. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že pokiaľ by aj odporkyňa bývala v byte u svojho priateľa, priateľ voči nej nemá vyživovaciu povinnosť a ani vyživovaciu povinnosť voči dcéram odporkyne.

Od poslednej úpravy výživného sa teda značne zmenili pomery a to jedine na strane povinného rodiča

- odporkyne a to v tom, že odporkyňa si musela kúpiť byt, v súvislosti s čím hradí poplatky na bývanie a splácanie pôžičky a spotrebiteľského úveru tak, ako je to uvedené vyššie. Náklady otca navrhovateľky na bývanie a pravidelné mesačné výdavky súvisiace s bývaním a uspokojovaním ich osobných potrieb, sa od poslednej úpravy výživného nezmenili.

Počas konania odporkyňa uviedla, že celý návrh vníma ako akt pomsty zo strany bývalého manžela. Súd vzhľadom na správanie navrhovateľky na pojednávaniach musí konštatovať, že navrhovateľka podala návrh na zvýšenie výživného pravdepodobne pod vplyvom svojho otca, navrhovateľka vytýkala matke, že sa o dcéru X. stará nadštandardne, pričom z vykonaného dokazovania vyplynulo, že odporkyňa dcére zabezpečuje len nevyhnutné potreby, najmä súvisiace so školou. Dovolenky pre dcéru hradia jednak rodičia priateľa dcéry odporkyne X., jednak priateľ odporkyne a absolvované dovolenky, či jednodňové výlety nie je v danom prípade možné považovať za exkluzívne, nadštandardné. Nákup oblečenia pre dcéru X. tiež súd nepovažuje za nadštandardný, potom aj oblečenie navrhovateľky by bolo potrebné posúdiť rovnako. Navrhovateľka ironicky vytýkala odporkyni aj oslavy narodenín odporkyne či svojej sestry X., ktoré sa konali doma a nie v hoteloch či reštauračných zariadeniach, teda spôsobom, ktorý by mohol byť posudzovaný nadštandardne v porovnaní s príjmami odporkyne. Zo správania navrhovateľky pred súdom, najmä na pojednávaní dňa XX.X.XXXX, súd dospel preto k záveru, že navrhovateľka návrh podávala len ako prejav hnevu, možno menšej závisti, voči odporkyni a sestre X., ktoré sa po rozvode manželstva rodičov postavili na vlastné nohy a nepoddali sa smútku a akejsi nostalgii. Navyše po oboznámení sa so všetkými pripojenými spismi, súd musí konštatovať snahu otca navrhovateľky všemožným spôsobom znepríjemňovať život odporkyni.

Navrhovateľka nepreukázala žiadnu zmenu pomerov na jej strane, ktorá by nastala od poslednej úpravy výživného v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave pod sp. zn. .

Podľa , , a o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, (ďalej len ZR), (1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

(2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

(4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

(5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 a 2 ZR, (1) Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

(2) Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 76 ods. 1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 78 ods. 1 a 3 ZR, (1) Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

(3) Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa , rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.

K zmene pomerov na strane odporkyne ako povinného rodiča od posledného rozhodnutia došlo podstatným spôsobom, ako súd uviedol vyššie, predovšetkým tým, že jej bola do osobnej starostlivosti zverená dcéra X., na ktorú otec prispieva na výživu 120,- eur mesačne ako aj tým, že matka si musela kúpiť byt a kúpu bytu zaobstarať pôžičkou vo výške 30.500,- eur (jedná sa o zadĺženie povinného rodiča z dôvodov, ktoré boli nevyhnutné).

Na strane navrhovateľky a jej otca od posledného rozhodnutia nedošlo k zmene pomerov (k zmene došlo len v časti zmeny zverenia dcéry X.). Navrhovateľka síce absolvovala v apríli 2011 operáciu kolena, nejedná sa však o zmenu zdravotného stavu trvalého charakteru.

Pre zákonný vznik vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je relevantnou objektívna právna skutočnosť narodenia dieťaťa, jej zánik zákon spája s nadobudnutím schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Vyžaduje sa, aby táto schopnosť napĺňala požiadavku trvalosti tohto stavu, príjem náhodného charakteru nemožno považovať za nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť. Ako okolnosť, keď trvá vyživovacia povinnosť rodičov (odôvodnená úlohou rodiča viesť dieťa k získaniu vzdelania, a tým potrebných predpokladov na sebarealizáciu), sa tradične akceptuje štúdium. Vychádza sa z definitívnosti získania predpokladov na výkon povolania. Treba vychádzať z konkrétnych okolností prípadu. Na jednej strane treba brať do úvahy záujem dieťaťa vo vzťahu k jeho schopnostiam a danostiam, aby získalo vhodné predpoklady na svoje lepšie uplatnenie, na druhej strane je oprávnená požiadavka včasnej realizácie uvedených daností, aby nedochádzalo k zneužívaniu rodičovskej vyživovacej povinnosti len z dôvodu negatívneho postoja k práci (napr. zavinené

rozviazanie pracovného pomeru). Dosiahnutím plnoletosti (ani inou časovou hranicou) vyživovacia povinnosť rodičov nezaniká (pokiaľ dieťa z rôznych dôvodov nenadobudne schopnosť samostatne sa živiť, vyživovacia povinnosť trvá do smrti rodiča alebo dieťaťa).

Zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov neznamená mechanickú rovnosť. Vychádza sa z individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého z nich. Na uvedené skutočnosti treba prihliadnuť aj z hľadiska kritérií potencionality príjmov (§ 75), t.j. či sa povinný nevzdal bez dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, resp. či neberie na seba neprimerané majetkové riziká. Z fiktívnej sumy bude súd vychádzať napríklad vtedy, ak dospeje k záveru, že povinný bezdôvodne zastáva horšie platené miesto nezodpovedajúce jeho kvalifikácii, hoci niet prekážok, aby zastával lepšie platené miesto.

Okrem príjmových pomerov sa zisťuje celková majetková situácia povinného rodiča daná vlastníctvom hnuteľných vecí (predovšetkým vzácne zbierky, cennosti) a nehnuteľností, peňažnými vkladmi, cennými papiermi a pod.

Pri určovaní výživného nemožno uplatňovať mechanický výpočet v tom zmysle, že napríklad ak dieťa bolo zverené do starostlivosti tretej osoby, rodičovi, ktorý má dvojnásobný príjem v porovnaní s druhým rodičom, sa určí výživné v dvojnásobnej výške, keďže pri nižšom príjme je vyšší podiel nákladov, ktoré rodič zo sumy svojich príjmov musí vynaložiť na nevyhnutné potreby. Všeobecne platí, že výživné by nemalo byť určené tak, aby viedlo k existenčným problémom povinného rodiča a jeho snahe z tohto dôvodu sa vyhnúť plneniu tejto povinnosti. Výživné sa platí po plnoletosti do rúk dieťaťa.

Pre komplexnosť posúdenia majetkových pomerov povinného sú predmetom dokazovania aj pasíva (rôzne formy úverov, pôžičiek, náhrady škody). Aj tu treba vychádzať z priority vyživovacej povinnosti a posudzovať ich z hľadiska potencionality. Na zadĺženie povinného rodiča z dôvodov, ktoré nie sú nevyhnutné, resp. súvisia so zaobstaraním predmetov nadštandardnej hodnoty, súd pri ustálení majetkových pomerov nebude prihliadať. Aplikačná prax požaduje neprihliadať ani na dlhy vzniknuté z trestnej činnosti, prípadne z nečestného konania, ktorého dôsledky by sa nemali prenášať na dieťa.

Rozoberané kritériá na strane rodičov sa posudzujú vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami na strane oprávneného dieťaťa.

Odôvodnenosť potrieb vyjadruje požiadavku, aby plnením vyživovacej povinnosti boli uspokojené všetky náklady vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno očakávať. Miera potrieb dieťaťa je rôzna. Závisí od veku, duševnej a fyzickej vyspelosti, schopností, zdravotného stavu, záujmov, nadania, talentu, vzdelania, od formy prípravy na budúce povolanie. Súčasne závisí od schopností a možností rodičov. V prípade obmedzených predpokladov na strane rodičov sa preto môže pohybovať od bežných najzákladnejších potrieb nutných pre život až po plné uspokojenie všetkých odôvodnených potrieb dieťaťa. Je teda úmerná životnej úrovni rodičov. Prípravu na povolanie umožňujú rôzne typy a stupne škôl, v rámci ktorých sú aj odlišné náklady.

Obligatórnym zákonným hľadiskom je osobný výkon starostlivosti o dieťa. Uvedené konanie sa v zmysle predmetného ustanovenia chápe ako určitá hodnota, ktorá sa pri určovaní výživného nemôže nebrať do úvahy. Hoci zákon používa termín "prihliada sa", osobnú starostlivosť nepochybne kladie na roveň finančnému zabezpečeniu výživy. Miera, v akej treba prihliadať na osobnú starostlivosť o dieťa v rámci plnenia vyživovacej povinnosti, sa mení podľa veku dieťaťa, resp. jeho zdravotného stavu.

Vzhľadom na takúto konštrukciu zákona a z dôvodu, že plnoletosťou stráca účinnosť úprava výchovy dieťaťa, na ktorú sa prihliadalo vo výživnom, dieťa pri nadobudnutí plnoletosti, ak nie je schopné samostatne sa živiť, môže podať žalobu na určenie výživného proti matke, otcovi alebo proti obom na základe zmeny pomerov.

Ďalší prostriedok na presadzovanie záujmov detí (aj plnoletých) predstavuje novým zákonom zakotvená priorita výživného v rámci komplexu výdavkov povinného rodiča. Priorita vyživovacej povinnosti rodiča je daná záujmom dieťaťa chráneným príslušnými medzinárodnými dohovormi. V rámci preukazovania výdavkov povinného v konaní o určenie výživného súd posúdi charakter zistených výdavkov, t.j. či ich vo vzťahu k prednostnej vyživovacej povinnosti možno považovať za nevyhnutné. Pokiaľ ich neposúdi ako nevyhnutné, na takéto sumy neprihliadne a výšku výživného určí zo sumy, ako by k ich vynaloženiu nedošlo (rodičom nadobudnuté majetkové podstaty ostávajú nedotknuté).

Kritériami určovania rozsahu výživného sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, ktoré však vždy limitujú uspokojovanie odôvodnených potrieb dieťaťa. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je potrebné vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravy na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.

Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah je potrebné zdôrazniť, že výživné nie je možné určovať mechanickým výpočtom. V prípade zmeny rozhodnutia o výživnom je potrebné aplikovať ust. § 78 ods. 1 ZR a teda porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania súdu o návrhu na zmenu výživného. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. V danom prípade ide o ustanovenia §-ov 62 ods. 1, 2, 4 a 5 a ustanovenie §-u 75 ods. 1 ZR.

Podstatnými skutočnosťami pre posúdenie možnosti a schopností povinného plniť si vyživovaciu povinnosť sú aj okolnosti týkajúce sa jeho majetkových pomerov, ktoré treba posudzovať komplexne.

Cieľom § 62 ods. 5 ZR je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v dostatočnej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa, až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb. To znamená, že rodič je povinný korigovať svoje potreby tak, aby mohol zabezpečiť svojmu dieťaťu, ku ktorému má zákonnú vyživovaciu povinnosť, výživné v čo najväčšom rozsahu.

V danom prípade súd skúmal len zmenu okolností, ku ktorým došlo od poslednej úpravy výživného.

Súd v súlade s § 75 ods. 2 ZR poukazuje aj na prípady rozporu s dobrými mravmi, na ktoré súd prihliada z úradnej povinnosti, ich danosť sa zisťuje podľa konkrétnych okolností prípadu. Za rozpor s dobrými mravmi možno považovať aj prípad, ak by napríklad príjmové a majetkové pomery oprávneného (v prípadoch, keď nie je podmienkou odkázanosť oprávneného, napr. pri žalobe plnoletého dieťaťa voči rodičom) prevyšovali majetkové pomery povinného, resp. správanie dieťaťa ako oprávneného voči povinnému rodičovi. Súd už poukázal na správanie navrhovateľky voči odporkyni, k tomu navyše súd dodáva, že navrhovateľka nemá voči odporkyni úctu, akú by malo prejavovať dieťa voči svojim rodičom. Po posúdení príjmom rodičov navrhovateľky, príjmy otca sú niekoľkonásobne vyššie, ako príjmy matky. Matka musela riešiť svoju bytovú otázku (kúpa jednoizbového bytu), pričom navrhovateľka zostala s otcom bývať vo veľkom plne zariadenom a vybavenom rodinnom dome.

Po vykonanom dokazovaní súd zistil, že k zmene okolností došlo len na strane odporkyne. Súd sa ďalšími argumentmi navrhovateľky nezaoberal, nakoľko boli totožné ako pri poslednom určení výživného a teda nepredstavovali zmenu okolností na strane navrhovateľky.

Keďže vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že k zmene okolností došlo len na strane povinného rodiča - odporkyne a na strane navrhovateľky a jej otca k zmene okolností nedošlo, súd považoval za potrebné návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodný. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že je v schopnostiach a možnostiach odporkyne platiť výživné vo výške 80,- eur mesačne tak, ako to bolo určené rozsudkom Okresného súdu Galanta pod sp. zn. zo dňa 22.3.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave pod sp. zn. .

O trovách konania súd rozhodol s poukazom na , podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Odporkyňa si náhradu trov konania neuplatnila a pretože súdne konanie je od súdnych poplatkov oslobodené podľa , súd jej náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ;

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci;

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( );

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.