Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23CoP/42/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Jankovičovej a členiek senátu JUDr. Ley Stovičkovej a JUDr. Andrey Dudášovej, v právnej veci starostlivosti o maloleté deti W. : N., nar. XX.XX.XXXX a W., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Galante, deti rodičov : F. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., S. XXXX/XX, zastúpená JUDr. Petrom Belovičom, advokátom, so sídlom Šaľa, P. Pázmáňa 49/3 a W. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., V. XXXX/X, zastúpený TIMAR & Partners s.r.o. so sídlom Šaľa, P. Pázmáňa 915/9, o zvýšenie výživného na návrh otca, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu v Galante č.k. -160 zo dňa 22. marca 2011 takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e v časti zvýšenia výživného a v časti dlžného výživného na maloletú N..

Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e v časti zvýšenia výživného a dlžného výživného na maloletú W., v časti určenia a v časti dlžného výživného v čase do 27.05.2011.

R u š í sa rozhodnutie súdu prvého stupňa a vec sa v r a c i a na ďalšie konanie v časti vyživovacej povinnosti na maloletú W. od 28.05.2011.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Prvostupňový súd rozhodol o zvýšení vyživovacej povinnosti matky na maloletú N. zo sumy 1.500,- Sk ( 49,79 eur ) na 80 eur mesačne a na maloletú W. zo sumy 1.000,- Sk ( 33,19 eur ) na 50 eur mesačne, u oboch detí od 01.09.2010, keď je výživné splatné vždy do každého 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám otca maloletých detí. Zročné výživné za obdobie od 01.09.2010 do 22.03.2011 na maloletú N. W. v sume 211,47 eur, a na maloletú W. W. v sume 117,67 eur súd povolil zaplatiť matke v pravidelných mesačných splátkach po 20 eur u maloletej N. a po 10 eur u maloletej W. spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok. Tým zmenil rozsudok -124 zo dňa 08.10.2008 v časti vyživovacej povinnosti. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Z odôvodnenia prvostupňového súdu vyplynulo, že aplikoval ust. a ustanovenia § veta prvá, ods.1 až 5, veta prvá, Zákona o rodine. V danom prípade rozhodoval o zvýšení výživného na N. a W., keď zistil, že naposledy rozsudkom Okresného súdu v Galante zo dňa 08.10.2008 č.k. -124, keď bolo manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené, načas po rozvode schválil rodičovskú dohodu súd tak, že zveril do osobnej starostlivosti otca obe maloleté deti a matku zaviazal platiť na výživu N. 1.500,- Sk a na výživu W. 1.000,- Sk.

Upravil i styk matky s maloletými deťmi. Od tohto rozhodnutia došlo k zmene pomerov na strane detí i rodičov. U maloletých detí sa zmenili pomery tým, že sú o dva a pol roka staršie, v čase pôvodného rozhodovania N. mala 14 rokov, teraz má 16 a pol, a W. mala 12 a teraz má 14 a pol. N. navštevuje od septembra 2010 prvý ročník strednej školy a W. ôsmy ročník základnej školy. Nárast odôvodnených potrieb je v súvislosti s ich fyzickým rastom, vzhľadom na oblečenie, obuv, stravu, hygienické potreby ako aj súvislosť so štúdiom na strednej škole, resp. základnej so zabezpečením odôvodnených potrieb v oblasti zdravotnej starostlivosti. Prvostupňový súd zistil, že matka v čase pôvodného rozhodovania mala priemerný zárobok 10.500,- Sk čo je 348,54 eur, žila v podnájme, v súčasnosti je zamestnaná s priemerným mesačným príjmom 248,59 eur až 274,53 eur, okrem toho jej plynú príjmy zo sprepitného približne 30 eur mesačne a z upratovania 60 eur mesačne. Žije v podnájme, výdavky má 215 eur. Pokiaľ sa jedná o otca, v čase pôvodného rozhodnutia bol zamestnaný s priemerným mesačným príjmom 22.000,- Sk čo je 730,27 eur, žije v spoločnej domácnosti s maloletými deťmi v rodinnom dome rodičov. Toho času je zamestnaný s priemerným zárobkom 890?19 eur, poberá rodinné prídavky na dve maloleté deti 43,98 eur, naďalej býva s dvomi maloletými deťmi. Obaja rodičia mali aj teraz majú vyživovacie povinnosti len k týmto maloletým deťom. Súd dospel k záveru, že návrh na zvýšenie výživného je dôvodný, zvýšil výživné od 01.09.2010, odkedy maloletá N. nastúpila prvý ročník strednej školy a W. ôsmy ročník základnej školy, kedy došlo k objektívnej zmene pomerov na strane maloletých detí, zvýšením ich odôvodnených potrieb. Súd zvýšil výživné vzhľadom na schopnosti a možnosti ako aj majetkové pomery oboch rodičov a to u maloletej N. na 80 eur, a u W. na 50 eur, čo zodpovedá odôvodneným potrebám detí, vzhľadom na ich vek. Vystihuje aktuálne schopnosti a možnosti rodičov. Bolo preukázané, že príjem oboch rodičov sa zmenil, u otca zvýšenie o 159,92 eur, u matky zníženie o 74,01 eur až 99,95 eur. Zohľadnil tiež, že od posledného rozhodnutia uplynulo dva a pol roka. Matka pracuje za minimálnu mzdu, uspokojuje sa s nižším príjmom, než mala u zamestnávateľa pri pôvodnom rozhodnutí o výživnom, ale navyše má vedľajší príjem zo sprepitného, resp. z upratovania. Jej tvrdenia o možnosti nájsť si vhodné zamestnanie vzhľadom na otcom predložený prehľad voľných pracovných miest, ako i na to, že na strane matky neboli zistené žiadne zdravotné obmedzenia, ktoré by jej bránili zamestnať sa vo vhodnejšom zamestnaní, súd považoval za účelové. Dlh tak vyrátal od 01.09.2010 do 22.03.2011 211,47 eur na N. a 117,67 eur na W. čo povolil splácať mesačne u N. po 20 eur a u W. po 10 eur, spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok. Podľa ust. zároveň rozhodol o trovách konania.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec. V zmysle ust. , lebo má zato, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd správne uvádza, že návrh na zvýšenie bol podaný dôvodne, že došlo k zmene pomerov, že zohľadnil skutočnosť, že matka maloletých detí sa sama uspokojuje s nízkym príjmom, hoci tak činiť nemusí. Keďže by si mala byť vedomá svojej zákonnej vyživovacej povinnosti, avšak už nesprávne z vykonaného dokazovania vo vzťahu k schopnostiam a možnostiam, majetkovým pomerom matky vyhodnotil novú výšku vyživovacej povinnosti. V tej súvislosti poukázal na ust. kedy otec sa v plnom rozsahu pridržiava svojich písomných ako aj ústnych podaní počas konania na súde prvého stupňa. Má za to, že v konaní preukázal oprávnené potreby maloletých detí ako aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery matky vo vzťahu k zákonnej vyživovacej povinnosti. Otec produkoval v konaní dôkazy z ktorých možno jednoznačne vyvodiť, že matka je schopná prispieť na výživu sumou, ktorá je žiadaná otcom v návrhu. Prvostupňový súd nevzal do úvahy písomný záznam z pohovoru, s oboma maloletými deťmi z 30.11.2010, ktorý vykonal kolízny opatrovník na oddelení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v Galante Mgr. Mária Forrová, z ktorého jednoznačne vyplýva, že matka pred maloletými deťmi priznala mesačný príjem až do výšky 650 eur, čo predstavuje vyššiu sumu ako v konaní pred súdom prvého stupňa uviedla. Maloleté deti spochybňujú hodnovernosť vyjadrení matky ohľadne jej nízkeho príjmu. Prvostupňový súd tvrdenia matky ohľadne jej nízkej výšky vedľajšieho príjmu síce vyhodnotil ako nepresvedčivé, avšak pri výške určenia výživného na to neprihliadol. Z výpisov bankového účtu matky vyplýva, že v čase podania návrhu na zvýšenie i v minulosti bola schopná poskytnúť pôžičku 1.000 eur svojej matke a tiež pôžičku 2.000 eur svojmu priateľovi. Navyše sa poukazovalo aj pred súdom prvého stupňa na zmluvu o podnájme bytu a čestné prehlásenie prenajímateľa bytu P. A., že v zmluve dohodnutá cena za nájom predstavuje 215 eur, čo je 100 eur skutočné mesačné náklady a 115 eur je splátka pôžičky, ktorá má byť splatená k 31.12.2010. To znamená, že matka platila nájomné iba vo výške 100 eur a vo svojom rozhodnutí súd toto opomenul, pri posudzovaní zvýšenia výživného keď vychádzal z celkovej výšky platenia nájomného 215 eur. Prvostupňový súd vyhodnotil správne, že musel pri posudzovaní príjmov matky zohľadniť už splatenú pôžičku vo výške 115 eur, nakoľko o túto mal byť zvýšený mesačný príjem matky a zo zvýšeného príjmu mal súd následne vychádzať pri určení výživného pre maloleté deti,

resp. tento celý výdavok vo výške 215 eur ako neprednostný výdavok vôbec nevziať do úvahy. V závere poukázal otec, že plnenie vyživovacej povinnosti je zákonná povinnosť rodičov k deťom v zmysle ust. § 62 ods.1 Zákona o rodine, do času, kým deti nie sú schopné sami sa živiť a preto vyživovacia povinnosť má prednosť pred inými výdavkami rodičov a rodičia by ju mali plniť aj na úkor svojich vlastných potrieb. Navrhol zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, že sa zvýši výživné na N. zo sumy 1.500,- Sk na sumu 170 eur mesačne a na W. zo sumy 1.000,- Sk na 130 eur mesačne od 01.09.2010. Zročné výživné do právoplatnosti rozsudku na maloletú N. a na maloletú W. sa povolí splácať v mesačných splátkach po 50 eur. Tým sa zmení rozsudok Okresného súdu v Galante, č.k. -124 zo dňa 08.10.2008 v časti týkajúcej sa rozsahu vyživovacej povinnosti matky.

Vyjadrenie k tomuto odvolaniu podala matka prostredníctvom svojho zástupcu. Vo vyjadrení poukázala na skutočnosť, že otec v podanom návrhu zmenu pomerov odôvodnil len všeobecne zmenou veku detí, z toho vyplývajúcim rastom životných nákladov. Aj keď prvostupňový súd uznal, že k zmene pomerov na strane maloletých detí objektívne došlo, táto zmena rozhodne neodôvodňuje zvýšenie výživného na 3,4 násobok u maloletej N. a 3,9 násobok u W. tak, ako to požaduje otec v návrhu i v odvolaní. Otec nepreukázal svoje tvrdenia, že životná úroveň matky značne vzrástla, skutočné príjmy matky a majetkové pomery a tiež nevyhnutné životné náklady skúmal súd veľmi podrobne a v tomto smere vyhovel všetkým návrhom otca. Výsledky vykonaného dokazovania ohľadne príjmov a výdavkov oboch rodičov a ich majetkovej situácie, súd náležite vyhodnotil a rozhodol o zvýšení výživného kritériami vyplývajúcimi z ust. § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine. Pokiaľ sa jedná o tvrdenie detí, že matka priznala mesačný príjem 650 eur pred kolíznou opatrovníčkou, tak sama kolízna opatrovníčka na pojednávaní 06.12.2010 navrhla vykonať pohovor s rodičmi maloletými deťmi u psychológa, nakoľko mala zjavne pochybnosti o úprimnosti výpovede detí a vyslovila tiež podozrenie na ich možné ovplyvňovanie zo strany otca. Tohto pohovoru sa otec detí aj napriek opakovaným termínom určeným zo strany psychológa nezúčastnil. Tiež je otázne, prečo si kolízna opatrovníčka Mgr. Forrová, ktorá sa prípadu venovala od začiatku, z prípadu bola stiahnutá, bola nahradená inou opatrovníčkou. Ak by si otec dôsledne prečítal výpisy z účtov matky zistil by, že sa jedná o typ účtu, v ktorom môže ísť jeho majiteľka za splnenia podmienok do debetu, teda fakticky môže čerpať úver od svojej banky. Takže pokiaľ aj nemá práve na svojom účte potrebný presný zostatok, môže s vedomím že bude môcť pôžičku vrátiť, prečerpať svoj zostatok na účte. Pôžičku 1.000 eur jej matke po úmrtí svojho otca poskytla na krytie nákladov pohrebu a matka jej v krátkej dobe ju vrátila a pôžičku 2.000 eur požičala svojmu priateľovi 15.10.2010 a tento jej 21.10.2010 vrátil pôžičku späť. Bolo tiež poukázané na rozhodujúcu prax súdov v odvolacom konaní, kde výživné zamestnaného rodiča by zásadne sa malo pohybovať v rozpätí 20 - 25 % jeho zisteného príjmu. Preto navrhla odvolaciemu súdu potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. ako vecne správny.

Odvolací súd prejednal vec na nariadenom pojednávaní podľa ust. nielen obsahom a dôvodmi podaného odvolania, pretože sa jedná o vec, ktorú možno začať i bez návrhu v zmysle návrhu v zmysle ust. a zistil, že vzhľadom na vzniknutú situáciu starostlivosti o maloletú W. bolo potrebné v časti zvýšenia výživného u maloletej W. ohraničiť rozhodnutie odvolacieho súdu v časti zvýšenia výživného a dlžného výživného do 27.05.2011, kedy odišla k matke. V tejto časti považoval odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa za vecne správny a od 28.05.2011 vzhľadom na aktuálnosť zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa a vec vrátil na ďalšie konanie. Rozsudok súdu prvého stupňa u maloletej N. čo sa týka zvýšenia vyživovacej povinnosti, dlžného výživného považoval za vecne správny.

Na odvolacom pojednávaní zopakoval otec i jeho zástupkyňa, že žiadajú zvýšiť výživné na maloletú N. na 170 eur a na W. na 130 eur. V plnom rozsahu sa pridržiaval otec podaného odvolania. Uviedol, že v apríli mu bolo platené výživné 80 a 50 eur, a 30 eur bol na dlh. Potom sa to zmenilo, pretože matka prestala platiť na mladšiu dcéru a platila len na N., lebo 27. mája mladšia dcéra W. sa presťahovala k matke. Zároveň bolo vydané predbežné opatrenie Okresným súdom v Galante č.k. -10 zo dňa 01.06.2011, kedy sa uložilo otcovi prispievať na výživu W. vo výške 50 eur mesačne.

Právna zástupkyňa matky, i matka na odvolacom pojednávaní poukázala na zmenu okolností, ktorá nastala 27.05. pretože W. odišla k matke po nedorozumeniach, ktoré nastali v domácnosti otca. Bolo vydané predbežné opatrenie v konaní a od tohto obdobia od apríla platila matka výživné 80 eur na N., 50 eur na W. a splátky na dlžné výživné 20 a 10 eur, spolu 30 eur, spolu 160 eur. Takto platila v apríli, v máji, odkedy odišla maloletá W. k nej, tak otcovi zasiela iba na N. 80 eur bežné výživné

a 20 eur dlh na výživnom Vzhľadom na túto situáciu navrhla preto zástupkyňa matky, aby sa zamietol návrh pokiaľ sa jedná o maloletú W. vzhľadom na zmenu pomerov, prípadne aby sa celý rozsudok zrušil a vrátil na ďalšie konanie.

K otázke výhodnejšieho zamestnania matka uviedla, že teraz má prácu takú, ktorá je stabilná, čo hľadala prácu, chceli, aby pracovala len brigádnicky. Priznala, že má sprepitné a takisto chodí upratovať i staršej pani ale toto už povedala aj pred súdom prvého stupňa.

Z pripojeného rozhodnutia Okresného súdu v Galante č.k. -10 zo dňa 01.06.2011 zistil odvolací súd, že otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu W. 50 eur, predbežným opatrením a vo zvyšnej časti sa návrh zamietol. Rozhodnutie bolo vydané podľa ust. , s prihliadnutím na ust. §, , a §, ods.1, ods.1 - 5 Zákona o rodine, ako aj s použitím ust. , , , , Súd zistil, že o maloletú W. sa osobne stará matka, od 29.05. býva v jednoizbovom byte v Galante, má dobré podmienky pre výchovu maloletej. Bolo potrebné dočasne upraviť pomery, dokedy bude právoplatne skončené konanie o zmene úpravy práv a povinností k maloletej W.. O zverení maloletých detí sa môže rozhodovať len konečným rozhodnutím. Maloletá sa nachádza v osobnej starostlivosti matky preto nebol ani dôvod na uloženie povinnosti odovzdať dieťa matke. Úprava styku toho rodiča, ktorému dieťa nebude v konaní vo veci samej zverené, bude tiež predmetom konania vo veci samej.

Prvostupňový súd poukázal správne na ust. a veta prvá Zákona o rodine. Na rozdiel od úpravy v Zákon o rodine nevyžaduje explicitne podstatnú zmenu okolností, napriek tomu však vzhľadom na konštrukciu tejto okolnosti ako výnimky zo zásady nezmeniteľnosti súdnych rozhodnutí, ktorá smeruje k právnej istote sa vyžaduje, aby k vydaniu takéhoto rozhodnutia došlo len vtedy, ak ide o zmenu závažnejšieho charakteru. Nie je preto žiadúce a prípustné reparovať právoplatné súdne rozhodnutie pre nepodstatnú zmenu pomerov. Dôvodom na zmenu rozhodnutia prihliadnuc na všetky okolnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre zmenu výživného to bude len v prípade, ak sa vážnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov. Prípustnosť zmeny sa zisťuje porovnaním tvrdených a preukázaných nových pomerov pôvodnými pomermi tak, ako boli zisťované v príslušnom spisovom materiály vzťahujúcom sa k predchádzajúcemu rozhodnutiu. Naostatok či táto príslušná zmena dosahuje relevantnú intenzitu pre zmenu rozhodnutia však v konečnom dôsledku posudzuje súd. Zmenu pomerov takto treba vymedziť ako zmenu rozhodujúcich kritérií v porovnaní so skutkovým stavom existujúcim v čase predchádzajúcom rozhodnutiu súdu. Aj toto ustanovenie Zákona o rodine rešpektuje dispozičný princíp a princíp oficiality.

Prvostupňový súd správne poukázal na kritériá určovania vyživovacej povinnosti v zmysle ust. § 62 ods.1 až 5 Zákona o rodine ako aj na všeobecné zásady pri určovaní výživného na odôvodnené potreby oprávneného a na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, uvedené v ust. § 75 ods.1 veta prvá Zákona o rodine. Zmenu pomerov správne určil podstatným okamihom a to 01.09.2010, kedy staršia N. nastúpila do prvého ročníka strednej školy a mladšia W. do ôsmeho ročníka základnej školy. Vzhľadom na potreby maloletých detí správne bolo poukázané na uplynulé obdobie od posledného rozhodnutia, keď bolo rozhodované v októbri 2008 a do rozhodnutia súdu prvého stupňa 22. marca 2011 značne sa zvýšili potreby maloletých detí v súvislosti s ošatením, so štúdiom na strednej škole u staršej N., vo vyššom ročníku u mladšej W., so zabezpečením odôvodnených potrieb v oblasti zdravotnej starostlivosti. O 30,81 eur sa tak zvýšilo výživné na staršiu N. a u mladšej W. o 16,81 eur. Odvolací súd súhlasí s odôvodnením súdu prvého stupňa čo sa týka zárobku matky. Neboli zistené ďalšie príjmy matky, len tie, ktoré priznala navyše k mesačnému zárobku, tzn. za sprepitné a za upratovanie pričom sa nepodarilo preukázať tvrdenie otca o možnom, lepšom, výhodnejšom zamestnaní a uplatnení matky vzhľadom na jej kvalifikáciu. Odvolací súd však musel rozhodovať v odvolacom konaní vzhľadom na novú zistenú situáciu, kedy maloletá W. sa odsťahovala k matke a túto okolnosť už odzrkadlilo aj uznesenie o predbežnom opatrení o určení predbežného výživného vo výške 50 eur počnúc dňom vydania predbežného opatrenia -10 z 01.06.2011. Odvolací súd tak do momentu odchodu maloletej W. v časti určenia výživného i dlžného výživného 27.05.2011 potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne a od 28.05.2011 vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. U maloletej

N. konštatoval, že dôvody napadnutého rozhodnutia sú správne s poukazom na ust. sa v plnom rozsahu odvolací súd s nimi stotožňuje.

Rozhodnutie u zvýšenia vyživovacej povinnosti a dlžného výživného u maloletej N. tak potvrdil ako vecne správne s poukazom na ust.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. za použitia ust. pretože sa jedná o konanie, ktoré možno začať i bez návrhu.

V ďalšej časti bude potrebné, aby prvostupňový súd od 28.05.2011 posúdil, či zvýšenie vyživovacej povinnosti u maloletej W. a príslušného dlžného výživného je

potrebné upravovať týmto rozhodnutím už vzhľadom na konanie, ktoré je na Okresnom súde v Galante, vedené pod sp.zn. alebo či v tejto časti je potrebné návrh zamietnuť.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.