Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1CoE/220/2012

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: GE Money, a.s., so sídlom Bratislava, Bottova 7, IČO: 17324220, právne zastúpeného MCGA legal, s.r.o., so sídlom Bratislava Partizánska 2, proti povinnej: D. D., nar. X.X.XXXX, bytom U. č. XXX, P. A., pre vymoženie pohľadávky 809,17 Eur s príslušenstvom, ktoré exekučné konanie je vedené pred súdnym exekútorom JUDr. Kamilom Líškom, so sídlom Exekútorského úradu I., ul. XX. W. X, pod sp.zn. EX 3607/12, v štádiu konania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, na základe odvolania oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. z 23.10.2012, takto

rozhodol:

Krajský súd uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. z 23.10.2012, p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením, sp.zn. z 23.10.2012 zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Svoje rozhodnutie odôvodnil okresný súd poukazujúc najmä na ustanovenia , , Exekučného poriadku; a , , o rozhodcovskom konaní (ďalej len „“) až 3, a , a v znení účinnom do 31.12.2007, a o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „“); judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 30.11.2011) a judikatúru Súdneho dvora EÚ (rozsudok Súdneho dvora vo veci C-40/08, Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira zo dňa 6. októbra 2009) v podstate tým, že rozhodcovská doložka (obsiahnutá v bode 5.38 Obchodných podmienok úverových produktov / verzia 2/2006/, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere č. 1251782769 uzavretej 4.10.2006 medzi oprávneným a povinným), ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul (rozsudok STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO SÚDU zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., sp.zn. G1109907 z 29.1.2010 - ďalej len „rozhodcovský rozsudok je absolútne neplatná, a to nielen pre absenciu písomnej formy rozhodcovskej zmluvy v zmysle , ale aj preto, že z hľadiska spotrebiteľského práva napĺňa charakteristiku neprijateľnej podmienky. Uvedená neplatnosť predmetnej rozhodcovskej doložky má za následok absenciu právomoci rozhodcovského súdu vo veci konať.

Proti tomuto uzneseniu podal riadne a včas prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie oprávnený. V odôvodnení odvolania uviedol, že exekučný súd usúdil, že akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, je totiž plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi (to platí aj pre trovy konania). Následne z dôvodu, že sa má vymáhať plnenie, ktoré odporuje dobrým mravom, súd podľa § 44 ods. 1 EP v spojení s zákona o rozhodcovskom konaní zamietol žiadosť exekútora o udelenie poverenia na výkon exekúcie v celom rozsahu. S odkazom na vyššie uvedené dal do pozornosti dôvodovú správu Národnej rady Slovenskej republiky k ust. , v zmysle ktorej postup exekučného súdu nie je správny. Cieľom tejto úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, navrhovaná úprava považuje takéto ustanovenie za neprijateľné, čo však nemá za dôsledok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Spotrebiteľovi ako aj dodávateľovi ostáva možnosť riešiť spor v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom konaní, ale spotrebiteľ môže svoje práva voči dodávateľovi uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne, v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Uvedené ustanovenie teda v žiadnom prípade nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky. V zmysle tejto dôvodovej správy je teda predmetná rozhodcovská doložka v zmysle zákona a neprieči sa dobrým mravom, keďže nebráni dlžníkovi, aby si svoje práva voči veriteľovi uplatnil na príslušnom všeobecnom súde a zároveň umožňuje veriteľovi, aby si uplatnil svoje práva voči dlžníkovi na príslušnom rozhodcovskom súde v zmysle tejto rozhodcovskej doložky. V ďalšom poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. , podľa ktorého: „Rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul bol zavedený do právneho poriadku v Slovenskej republike účinnosťou zákona číslo . Pokiaľ sa zákonodarca rozhodol zaviesť do právneho poriadku rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul, nepochybne tým prejavil svoj záujem o posilnenie možnosti riešenia sporov medzi účastníkmi právnych vzťahov, ktoré vznikli z právnych skutočností, napríklad právnych úkonov podľa občianskeho práva, predovšetkým mimosúdnym spôsobom. Rozhodnutie o tom, či vzniknutý spor o práve alebo povinnosti v takýchto právnych vzťahoch si účastníci budú riešiť pomocou autoritatívneho zásahu súdu, alebo bez neho, ponechal na ich vôľu. Nešlo o neobmedzenú voľnosť účastníkov zmluvného vzťahu, keď táto bola obmedzená podmienkami stanovenými v , , a Zákona o rozhodcovskom konaní, ale aj ku dňu účinnosti tohto zákona aj ustanovenie . Až s účinnosťou od 1.1.2008 novelou pod číslom bola zapracovaná do ustanovenia pod písm. r) ako neprijateľná podmienka aj rozhodcovská doložka. Ustanovenia až sa však výlučne vzťahujú na tam uvedené spotrebiteľské zmluvy, medzi ktoré úverová zmluva nepatrila. V období do 31.12.2007 sa totiž vzťahovali ustanovenia až len na kúpnu zmluvu, zmluvy o dielo a na iné ostatné zmluvy upravené v 8. časti , ako ja na zmluvu podľa . Zmluva o úvere bola upravená len v . V dôsledku toho sa na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom ustanovení dať do súladu svoju zmluvu s ustanoveniami a 554 v lehote 3 mesiacov od 1. 4. 2004, ani sankcia neplatnosti vyplývajúca z ods. 4 tohto ustanovenia. Novelizovaným ustanovením sa nespravujú nároky vzniknuté pred 1. 1. 2008 a neposudzuje sa ani platnosť úkonov vzniknutých pred 1. 1. 2008 ( ). V dôsledku toho, pokiaľ pred dňom 1. 1. 2008 bola uzatvorená úverová zmluva, podľa ktorej dlžníkom bol subjekt splňujúci podmienky pre jeho označenie za spotrebiteľa, nie je možné práva a povinnosti vzniknuté pred dňom 1.1.2008 z takto uzavretej úverovej zmluvy posudzovať podľa ustanovení až . . To platí aj pre ustanovenie , ktoré až od 1.1.2008 označilo za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľských zmluvách dojednanie rozhodcovskej doložky. Zmluva zo dňa 10.10.2005, ktorú uzavrel právny predchodca oprávneného, bola úverová zmluva. Výslovne to vyplýva z bodu 3.1 Zmluvy, ale aj z bodu 1 Obchodných podmienok pre úver. Právne vzťahy z úverovej zmluvy upravené v a nasl. sa v súlade s spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahu. Pokiaľ je však účastníkom takejto úverovej zmluvy osoba spĺňajúca podmienky pre označenie spotrebiteľa, musí byť takýto záväzkový vzťah posudzovaný v prvom rade podľa zákona číslo o spotrebiteľských úveroch. Tento zákon je lex specialis vo vzťahu k . sa preto vzťahuje len na tie práva a povinnosti, ktoré nie sú osobitne upravené Zákonom o spotrebiteľských úveroch. Použitie

bolo do 31.12.2007 prípustné len podľa , t. j, v prípadoch, ak niektoré otázky nebolo možné riešiť podľa . Ochranu spotrebiteľovi

- úverovému dlžníkovi v tom čase poskytoval okrem Pretože v preskúmavanej veci bola úverová zmluva uzavretá dňa 10.10.2005, môže byť právna dovolenosť, či rozpor s dobrými mravmi posudzovaná len podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch, Zákona o ochrane spotrebiteľa a v znení platnom v čase uzavretia zmluvy. Rozpor s týmito zákonmi nebol prvostupňovým súdom z rozhodcovského rozsudku, ba ani z úverovej zmluvy zistiteľný. Záver o právnej nedovolenosti, či o rozpore s dobrými mravmi nie je možné jednoznačne vyvodiť ani zo skutočnosti, že s účinnosťou od 1.5.2004, v súvislosti pristúpením Slovenskej republiky k Európskej únii sa stalo záväzné úniové právo aj pre Slovenskú republiku. Počnúc od 21.4.1993 nadobudla účinnosť Smernica Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Táto v Prílohe k článku 3 ods. 3 v bode 1 písm. q) označila za nekalú podmienku takú, ktorej zmyslom alebo účinkom je „neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou. Smernicu nemožno aplikovať priamo, lebo smernica ako prameň práva nemá horizontálny (teda v zásade súkromnoprávny) priamy účinok. Avšak existuje komunitárna povinnosť vykladať vnútroštátne právo spôsobom zlučiteľným so smernicou, ako to využil Európsky súdny dvor vo veci 17/83 von Colson & Komman (tzv. nepriamy účinok smerníc). V prípade, že exekučný súd zistí, že rozsudku rozhodcovského súdu predchádzala rozhodcovská doložka uzavretá po 1.5.2004, znemožňujúca podať žalobu alebo opravný prostriedok na súde, musí sa exekučný súd vysporiadať s účinnosťou a znením v čase uzavretia úverovej zmluvy, ktoré za neprijateľnú podmienku neoznačovalo rozhodcovskú doložku, ako aj s tým, že zákonodarca túto neprijateľnú podmienku tvoriacu súčasť Smernice Rady 93/13/EHS vedome nezapracoval do hmotného práva Slovenskej republiky. Podobne sa musí vyporiadať aj s rozsudkom Súdneho dvora EÚ z 9.10.2009 vo veci Asturcom Telecomunicicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira - ďalej rozsudok Súdneho dvora C-40/08. Podľa neho smernica Rady 93/13/EHS zo dna 5.4.1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách musí byť vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu, vydaného bez účasti spotrebiteľa musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii nevyhnutné informácie o právnom skutkovom stave, aj bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzavretej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, ak je podľa vnútroštátnych procesných pravidiel možné vykonať takéto posúdenie v rámci obchodných konaní na základe vnútroštátneho práva. Ak ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré vyplývajú z vnútroštátneho práva, aby sa ubezpečil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný. Takýmto procesným predpisom je ZRK, ktorý môže aplikovať exekučný súd po začatí exekučného konania aj bez návrhu povinného. Neprimeranosť rozhodcovskej doložky musí však súd posúdiť z hľadiska toho že v slovenskom práve bolo do 1.1.2008 právom dovolené jej dojednanie aj v spotrebiteľských úverových zmluvách, ako aj z hľadiska podmienok neprimeranosti stanovených v v znení účinnom ku dňu 10.10.2005. Prípadný záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky sa preto nemôže týkať tej časti rozhodcovského rozsudku upravujúcej predmet plnenia, či cenu plnenia uvedenej v úverovej zmluve. Neprijateľnosť rozhodcovskej doložky je po 31.12.2007 sankcionovaná jej neplatnosťou ( v spojení s v znení účinnom od 1.1.2008). Neplatnosť rozhodcovskej doložky sama o sebe nemá vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Vyplýva to aj z odseku 37 rozsudku Súdneho dvora EÚ C-40/08. Podľa neho Spoločenstvo neukladá vnútroštátnemu súdu, aby nepoužil vnútroštátne procesné pravidlá spojujúce s určitým rozhodnutím prekážku rozsúdenej veci, aj keby to umožňovalo napraviť porušenie ustanovenia práv Spoločenstva akéhokoľvek druhu, vyplývajúceho z dotknutého rozhodnutia. V prejednávanej veci sa stal rozsudok rozhodcovského súdu právoplatný a vykonateľný aj z dôvodu, že povinný nepodal ani opravný prostriedok podľa ZRK - žiadosť na preskúmanie rozsudku iným rozhodcom, ani žalobu na súd na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa a nasl. ZRK, napr. aj z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej zmluvy - doložky (, , ZRK). Podľa odseku 47 rozsudku Súdneho dvora EÚ C-40/08 „dodržiavanie zásady efektivity nemôže viesť k tomu, aby bolo po vnútroštátnom súde požadované, aby nielenže vyvážil procesné opomenutie spotrebiteľa, ktorý nebol oboznámený so svojimi právami, ale aby rovnako celkom zastúpil úplnú nečinnosť dotyčného spotrebiteľa, ktorý sa nezúčastnil rozhodcovského nálezu, ktorý sa tak stal právoplatným. Táto zásada stanovuje hranice pre konanie exekučného súdu bez návrhu, a to práve v prípade neprijateľnosti rozhodcovskej doložky. Žaloba na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa a nasl. ZRK je formou mimoriadneho opravného prostriedku, ktorý možno prirovnať k dovolaniu na najvyšší súd ( a nasl. ). Aj právoplatné súdne rozhodnutie, ktoré trpí niektorou z vád uvedených v , zostáva exekučným titulom v zmysle Exekučného poriadku, pokiaľ nie je na základe podaného dovolania zrušené. To platí aj v prípade, že sa takýmto rozsudkom rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdu. Neplatnosť rozhodcovskej doložky preto nemá vplyv na vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu, ale len na vznik práva povinného dlžníka podať žalobu podľa ZRK.“ V ďalšom poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave ako odvolacieho súdu, sp.zn. (a iných rozhodnutí ako a ), podľa ktorého: „Treba prisvedčiť právnemu tvrdeniu oprávneného, že súd prvého stupňa napriek tomu, že nenastala ani jedna skutočnosť, uvedená v zákona o rozhodcovskom konaní, bez ďalšieho konštatoval, že rozsudok sa prieči dobrým mravom, pričom neuviedol, na základe čoho k takému záveru dospel." Na základe vyššie uvedeného je presvedčený, že nenastala ani jedna skutočnosť uvedená v , rozhodcovský rozsudok je vydaný podľa zákona, neobsahuje neprijateľnú podmienku, nedochádza tu teda k vymáhaniu plnenia v rozpore s dobrými mravmi a návrh na vykonanie exekúcie ako aj žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia je v súlade s právoplatným a vykonateľným rozsudkom. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že poverí súdneho exekútora vykonaním exekúcie v rozsahu ako to žiada v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Zákonná sudkyňa vo svojom stanovisku zo 7.12.2012 odôvodňujúcom, prečo odvolaniu podanému proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka nemieni vyhovieť, uviedla nasledovné: „Oprávnený sa domáha vykonania exekúcie na základe rozhodcovského rozhodnutia, ktoré nie je spôsobilým exekučným titulom, pretože rozhodca rozhodoval bez platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy tak ako to je uvedené v dôvodoch napadnutého uznesenia, na ktoré v podrobnostiach odkazujem.“

Krajský súd, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkom konania ( , Exekučného poriadku) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie z dôvodov uvedených v odvolaní ( ) a uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil podľa a , a to z nasledovných dôvodov.

Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci a vecne správne rozhodol. Po preskúmaní napadnutého uznesenia a na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu odvolací súd konštatuje, že rozhodnutiu okresného súdu nemožno vytknúť žiadnu chybu, či nedostatok, pričom odôvodnenie napadnutého uznesenia učinil okresný súd zodpovedajúcim spôsobom, dostatočne a presvedčivo a odvolací súd sa s ním v celom rozsahu stotožňuje ( ) a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia okresného súdu aj s ohľadom na odvolacie námietky oprávneného odvolací súd dodáva:

V prvom rade považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že odvolacie argumenty oprávneného v podstate nekorešpondujú s tým, ako okresný súd svoje rozhodnutie v posudzovanom prípade odôvodňoval.

Odvolací súd sa stotožnil so záverom okresného súdu, že v prípade právneho vzťahu medzi oprávneným a povinným (založeného vyššie označenou zmluvou) išlo o vzťah spotrebiteľský, na ktorý je potrebné vždy aplikovať spotrebiteľské právne normy. V tomto smere neobstojí tvrdenie odvolávajúce sa na ustanovenie , účinného do 31.12.2007, nakoľko v zmysle ustanovenia a (citované v odôvodnení napadnutého uznesenia) je aj predmetná zmluva spotrebiteľskou zmluvou. Zmluva uzatvorená medzi oprávneným a povinným (vyhotovená formou predtlače s vopred pripraveným textom, pričom povinný ako spotrebiteľ nemohol individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy) má nepochybne charakter zmluvy spotrebiteľskej.

Okresný súd postupoval správne, keď pred skúmaním samotného obsahu rozhodcovského rozsudku vykonal prieskum právomoci rozhodcovského súdu - rozhodcu, ktorá bola v danom prípade založená rozhodcovskou doložkou uvedenou v bode 5.38 obchodných podmienok úverových produktov (v znení citovanom v odôvodnení napadnutého uznesenia).

Oprávnenie exekučného súdu skúmať rozhodcovskú doložku v tom smere, či nenapĺňa charakteristiku neprimeranej podmienky spotrebiteľskej zmluvy, vyplýva aj z rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-40/08, podľa ktorého vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu, vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí aj bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, ak je podľa vnútroštátnych pravidiel možné vykonať také posúdenie v rámci obdobných konaní na základe vnútroštátneho práva. Pokiaľ ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný.

Dojednanie o rozhodcovskej doložke v posudzovanej veci je zaradené do obchodných podmienok, ktoré sú obsahovo neoddeliteľnou súčasťou predmetnej zmluvy. Z uvedeného je zrejmé, že rozhodcovská doložka nebola dojednaná individuálne a povinný pri uzatváraní zmluvy nemohol ovplyvniť jej obsah.

Odvolací súd zdôrazňuje, že vzhľadom k tomu, že len demonštratívne vypočítava okruh neprijateľných zmluvných podmienok, súd môže označiť za neprijateľnú aj inú zmluvnú podmienku. Súdu pritom nebráni, aby judikoval neprijateľnosť zmluvnej podmienky aj na vzťahy, ktoré predchádzali zaradeniu zmluvnej podmienky medzi neprijateľné podmienky priamo do zákona.

Predmetná rozhodcovská doložka jednoznačne spĺňa charakteristiku neprijateľnej zmluvnej podmienky podľa . Táto rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu inak ako v rozhodcovskom konaní. Od spotrebiteľa totiž vyžaduje, aby všetky spory vzniknuté zo zmluvy alebo s ňou súvisiace riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Záver o neprimeranej a nekalej povahe predmetnej rozhodcovskej doložky možno vyvodiť tiež zo stanoviska Súdneho dvora EÚ vo veci C-243/08 zo 4.7.2009 bod 40, v ktorom konštatuje, že vopred stanovená podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť kvalifikovaná ako nekalá. Podmienky „nekalosti“ teda spĺňa už (len) dojednanie, že príslušným na riešenie sporov zo spotrebiteľskej zmluvy je všeobecný súd, v obvode ktorého má dodávateľ sídlo; a nie všeobecný súd spotrebiteľa. V danej veci nielenže nerozhodoval všeobecný súd spotrebiteľa, ale rozhodoval rozhodca, navyše zvolený oprávneným.

Aj podľa názoru odvolacieho súdu uznesenie exekučného súdu o zamietnutí žiadosti oprávneným zvoleného súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie obdobne ako uznesenie okresného súdu o zastavení exekučného konania prelamuje materiálnu právoplatnosť rozhodcovského rozsudku, pričom zároveň zaniká prekážka rozsúdenej veci. Nadobudnutím právoplatnosti napadnutého uznesenia pre oprávneného odpadá prekážka res iudicatae na uplatnenie jeho práva na súde.

Primárnym základom záveru okresného súdu je neplatnosť samotnej rozhodcovskej doložky (a nie vecný prieskum správnosti rozhodcovského rozsudku), s ktorým konštatovaním sa na základe vyššie uvedeného stotožnil i odvolací súd, pričom táto neplatnosť rozhodcovskej doložky vyplýva nielen z posudzovania predmetnej rozhodcovskej doložky podľa spotrebiteľských právnych noriem (viď vyššie), ale (ako správne uviedol i okresný súd) i z posúdenia rozhodcovskej doložky podľa Aj podľa názoru odvolacieho súdu rozhodcovská doložka zakomponovaná len do všeobecných obchodných podmienok je neplatná, a to pre nezachovanie písomnej formy v zmysle

Neplatnosť rozhodcovskej doložky následne spôsobila, že rozhodcovské uznesenie vydané na jej základe, nie je formálne a materiálne vykonateľným exekučným titulom. Svojvoľnosť uvedeného záveru nekonštatoval vo svojich rozhodnutiach zaoberajúcich sa obdobnými prípadmi ani Ústavný súd Slovenskej republiky (napr. zo 7.12.2010).

Z konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozsudok sp.zn. z 27.1.1997 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod R 58/1997) vyplýva, že súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.

Na uvedenom závere nedokáže nič zmeniť ani znenie dôvodovej správy k ustanoveniu , ktoré odvolateľ vo svojom odvolaní uviedol. Naviac dôvodová správa nie je prameňom práva (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 24. februára 1998 zverejnený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, čiastka 30, pod č. 78/1998). Rovnako tak odvolací súd nie je v prejednávanej veci viazaný názormi vyslovenými inými odvolacími súdmi v ich rozhodnutiach, na ktoré poukazoval odvolateľ.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne podľa potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal. Odvolateľ

- oprávnený nebol v tomto štádiu konania úspešný, a preto podľa v spojení s nemá právo na ich náhradu. Naproti tomu povinný si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil ( ) a fakticky mu ani žiadne trovy v súvislosti s odvolacím konaním nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.