Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_6CoP-15-2013.pdf
PDF · 96.09 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoP/15/2013
Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členov senátu JUDr. Romana Hargaša a JUDr. Ľubice Bajzovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa C. F., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, dieťa rodičov K. Ujhelyovej, nar. XX.XX.XXXX, D. hájom XXXX/XX-XX, N. nad H., zastúpená Mgr. Evou Ševčíkovou, bytom Pod hájom 1099/100, Dubnica nad Váhom a C. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. hájom XXXX/XX-XX, N. nad H., o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, na odvolanie matky dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 30.novembra 2012, č.k. 34P/201/2012-16, jednohlasne, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti - výroku o úprave rozsahu vyživovacej povinnosti otca dieťaťa p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
Okresný súd v záhlaví uvedeným rozsudkom rozhodoval podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine o výkone rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, pretože rodičia dieťaťa nežijú spolu a dohoda o týchto právach k dieťaťu sa medzi nimi nedosiahla. Maloleté dieťa okresný súd zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá dieťa bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Otcovi dieťaťa uložil prispievať na výživu dieťaťa 150,- eur mesačne, s účinnosťou od 01.12.2012, vždy do 15-eho dňa v mesiaci vopred tak, že 100,- eur mesačne zaplatí do rúk matky dieťaťa a 50,- eur mesačne, pre účely tvorby úspor na osobitný bankový účet dieťaťa, ktorý v prospech dieťaťa zriadi jeho matka a s takýmito finančnými prostriedkami bude do plnoletosti dieťaťa možné nakladať len so súhlasom súdu. Matke dieťaťa uložil do 10-ich dní oznámiť otcovi dieťaťa číslo osobitného účtu maloletého C., na ktoré je otec dieťaťa povinný poukazovať výživné pre účely tvorby úspor. Styk otca dieťaťa s maloletým upravil tak, že otec dieťaťa je oprávnený stýkať sa s maloletým dieťaťom každú párnu sobotu v čase od 12.hodiny do 14.hodiny a každú nepárnu nedeľu v čase od 12.hodiny do 14.hodiny, počas prvých dvoch mesiacov v prítomnosti matky, potom v jej neprítomnosti. Otec si dieťa vyzdvihne a vráti v stanovenom čase v mieste bydliska matky. Napokon matke dieťaťa uložil maloletého C. na styk s otcom riadne pripraviť. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
V odôvodnení svojho rozsudku uviedol prednesy účastníkov konania a kolízneho opatrovníka a svoje zistenia z vykonaného dokazovania. Takto zistil, že maloleté dieťa sa narodilo 02.01.2012. Pochádza zo vzťahu svojich rodičov, ktorí nie sú manželia. Rodičia dieťaťa nežijú spolu od mája 2012. O dieťa sa osobne stará jeho matka. Otec dieťaťa dobrovoľne prispieva na výživu maloletého od júna po 100,- eur mesačne, keď v máji nechal na dieťa 300,- eur. Od narodenia platí dieťaťu po 28,- eur šetriacu poistku a od februára 2012 ukladá na vkladnú knižku zriadenú na meno dieťaťa po 40,- eur. Na knižke je 410,- eur ku dňu 20.11.2012. Maloletý má necelých 11 mesiacov, matka ho kojí, konzumuje aj inú stravu primeranú jeho veku. Najvyššie výdavky sú na plienky - mesačne 50,- eur. Matka chodí s dieťaťom na kurzy plávania, ktoré stoja 53,- až 66,- eur. Matka dieťaťa býva s maloletým v 2-izbovom byte v domácnosti svojej matky, kde býva aj jej 8-ročná sestra. Svojej matke na náklady za bývanie neprispieva. Je na
materskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok 194,70 eur mesačne a prídavky na dieťa vo výške 22,54 eur mesačne. Nemá ďalšie vyživovacie povinnosti. Nevlastní žiadny majetok väčšej hodnoty. Proti otcovi dieťaťa uplatnila nárok na príspevok na svoju výživu. Otec dieťaťa je slobodný, býva v 3-izbovom byte, ktorý je jeho vlastníctvom. Náklady na bývanie má vo výške 215,- eur mesačne + poplatky za internet, TV a podobne. Spláca hypotekárny úver po 317,27 eur mesačne. Ďalšie vyživovacie povinnosti nemá. Od 01.07.2011 je zamestnaný ako konštruktér v N. Y., s.r.o. v N. nad H.. Do júna 2012 vykonával prácu v Spolkovej republike Nemecko. Jeho mzda predstavovala 781,08 eur mesačne a popri mzde mu vyplácali náhradu preukázaných cestovných výdavkov v priemere 727,- eur a náhradu preukázaných výdavkov na ubytovanie priemerne 343,60 eur a stravné 1.114,80 eur mesačne. Od 01.07.2012 je výkon práce otca dieťaťa v mieste sídla zamestnávateľa v N. nad H.. Jeho priemerná čistá mzda podľa potvrdenia od zamestnávateľa je od 01.07.2012 768,26 eur mesačne. Z výsluchu otca a z potvrdenia od zamestnávateľa ďalej vyplynulo, že projektové práce v zahraničí boli skončené a otec dieťaťa pracuje v sídle zamestnávateľa. Okrem trojizbového bytu vlastní otec dieťaťa aj motorové vozidlo zn. Seat rok výroby 2009.
Na základe uvedených skutkových zistení podľa ust. § 36 ods. 1 Zákona o rodine, okresný súd rozhodol o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Konštatoval, že obaja rodičia ako aj kolízny opatrovník navrhli dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matky, u ktorej neboli zistené žiadne nedostatky. Rozsah vyživovacej povinnosti otca dieťaťa určil podľa kritérií v ust. § 62 ods. 1 - 5, § 63 ods. 3, § 75 ods. 1 a § 77 ods. 1 Zákona o rodine. Výživné, ktoré žiadala matka dieťaťa - 350,- eur mesačne na 11 mesačné dieťa nie je v aktuálnych schopnostiach a možnostiach otca dieťaťa. Do júna 2012 síce poberal popri mzde aj relatívne vysoké náhrady v súvislosti s prácou v zahraničí, avšak od júla ich už nepoberá, podľa potvrdenia zamestnávateľa práce v zahraničí, na ktorých otec dieťaťa pracoval, boli skončené. Skutočnosť, že otec dieťaťa nechce už v zahraničí rozbiehať svoje projekty, nemožno považovať za to, že sa bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. Vzhľadom na súčasné zárobkové pomery otca dieťaťa - 767,26 eur, považoval okresný súd za primerané, aby otec dieťaťa prispieval na výživu maloletého mesačne 100,- eur a 50,- eur na konto úspor. Pokiaľ matka dieťaťa žiadala určiť vyživovaciu povinnosť otca dieťaťa k účinnosťou od jeho narodenia, t.j. od 02.01.2012 a súdne konanie bolo začaté 13.06.2012, na základe skutkových zistení okresný súd dospel k záveru, že nie sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa na účinnosť uloženia povinnosti platiť výživné podľa návrhu matky. Okresný súd považoval za preukázané, že otec dieťaťa pravidelne už od mesiaca júna 2012 prispieva na výživu dieťaťa 100,- eur mesačne a 40,- eur prispieval dieťaťu na tvorbu úspor, preto jeho vyživovaciu povinnosť k dieťaťu určil s účinnosťou od 01.12.2012. Vzhľadom na to, že medzi rodičmi nebola uzavretá dohoda o úprave styku, rozhodol o ňom súd. Rešpektoval daný režim dieťaťa, pracovné povinnosti otca dieťaťa a prihliadol aj na záujmy matky dieťaťa počas víkendov. V dôsledku potreby adaptácie dieťaťa na svojho otca, okresný súd určil, že pri styku prvé dva mesiace bude prítomná aj matka dieťaťa a potom to bude v jej neprítomnosti.
Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie matka dieťaťa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Navrhla rozsudok okresného súdu zmeniť v časti určení rozsahu vyživovacej povinnosti otca dieťaťa a uložiť otcovi dieťaťa prispievať na jeho výživu podľa jej návrhu (250,- eur mesačne a 100,- eur na tvorbu úspor), ďalej zmeniť účinnosť povinnosti prispievať na výživu dieťaťa od 02.01.2012 a zmeniť aj úpravu styku podľa jej návrhu - každú párnu sobotu v čase od 12. do 14. hodiny v jej prítomnosti. Vo svojom odvolaní vyjadrila nesúhlas so záverom okresného súdu, že otec dieťaťa sa nevzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania. Otec dieťaťa odišiel zo zahraničia na vlastnú žiadosť, nie z dôvodu nadbytočnosti, zdravotných dôvodov, zmeny bydliska, či z dôvodu neprideľovania práce zamestnávateľom. Zamestnávateľ mu ponúkol prácu v zahraničí na nových projektoch, ktoré sa v U. rozbiehali po 01.07.2012. Otec dieťaťa to odmietol kvôli tomu, že chce byť so svojim synom, pritom od augusta 2012 až do vytýčenia pojednávania sa o svojho syna nezaujímal. Otec dieťaťa dokonca krátko po pojednávaní opäť odišiel na zahraničnú pracovnú cestu do U. a je len otázkou času, keď bude jeho miestom výkonu práce opäť isto zahraničie. Domnieva sa preto, že pri určení rozsahu výživovacej povinnosti otca mal súd vychádzať z jeho príjmu, ktorý dosahoval v zahraničí a nie z jeho príjmu od júla do októbra 2012. Za neprimerané majetkové riziká, podľa jej názoru, je potrebné považovať splácanie hypotéky vo výške 317,27 eur za 3-izbový byt, ktorého je otec výlučným vlastníkom a v ktorom žije sám. Splácanie úveru ,ako aj náklady spojené s osobným motorovým vozidlom nie sú nevyhnutným mesačným výdavkom na živobytie. Ak aj sám súd ustálil príjem otca ako nadpriemerný, keď môže vynakladať prostriedky na tvorbu úspor, vlastní 3-izbový byt a motorové vozidlo, potom mesačné výživné
na maloletého C. vo výške 350,- eur je primerané. Za nesprávny považovala aj záver okresného súdu o tom, že nie sú dôvody hodné osobitného zreteľa, aby výživné na dieťa bolo určené s účinnosťou ako žiadala ona, t.j. od 02.01.2012. Vyjadrenie otca dieťaťa, že jej prispieval niekoľko tisíc eur týždenne, sú nepravdivé a vykonštruované. Prostredníctvom matky otca dieťaťa síce dostávala finančné prostriedky, ale na kúpenie spotrebičov do domácnosti otca a na vykonávanie stavebných úprav v jeho byte. Všetko musela dôsledne vydokladovať a zvyšné peniaze vrátiť, tak že na výživu dieťaťa a na jej výživu nezostali žiadne peniaze. Otec dieťaťa jej poskytol peniaze na kočík a autosedačku vo výške 500,- eur a hotovosť 300,- eur. Do júna 2012, keď začal prispievať 100,- eur na jej účet, musela dieťaťa živiť len zo svojho rodičovského príspevku a z požičaných peňazí od svojej matky. Na súd sa neobrátila po narodení dieťaťa, pretože dúfala, že otec dieťaťa si uvedomí nárast výdavkov súvisiacich s narodením dieťaťa a bola vedená aj snahou vyhnúť sa konfliktom s otcom maloletého. Matka dieťaťa napadla odvolaním aj výrok rozsudku okresného súdu o úprave styku. Podľa jej názoru, úprava styku otca so synom každú párnu sobotu v čase od 12. do 14. hodiny za prítomnosti matky je primeraná. Vytýkala okresnému súdu, že nebral do úvahy skutočnosť, ako sa vyvinul styk otca dieťaťa v máji 2012, keď tento sľúbil, že dieťa vráti do dvoch hodín. Vrátil ho však až po štyroch hodinách, maloletý bol v zlom stave, neustále plakal, bol hladný, mokrý a neprebalený. Uvedené nenamietal ani sám otec dieťaťa na pojednávaní, avšak je „zarážajúce“, že súd túto skutočnosť nebral na vedomie a zhodnotil, že bude v záujme dieťaťa upraviť styk s otcom po dvoch mesiacoch bez prítomnosti matky.
Otec dieťaťa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadal rozsudok okresného súdu potvrdiť. Skutkové tvrdenia matky dieťaťa v odvolaní o tom, ako a koľko finančných prostriedkov jej poskytol ako aj okolnosti, ako bol v máji 2012 so synom, považuje za zavádzanie súdu, sú vykonštruované, fakty zmenené a prispôsobené tak, aby opäť pošpinila jeho osobu. Akcentoval, že o dieťa má záujem, chce sa s ním stretávať a má záujem podieľať sa na jeho výchove. Preto v júni 2012 dokončil projektové práce v zahraničí a zostal pracovať v N. nad H.. To, že po dokončení práce zostane pracovať na E. bolo konzultované ešte koncom roka 2011 s konateľom firmy, na prítomnosti matky dieťaťa, kde sa rozprávali, že by chcel po skončení práce zostať doma s rodinou a po narodení dieťaťa zostať doma, aby v prvých dňoch po narodení dieťaťa mohol matke pomáhať. Považuje za výmysel a zavádzanie súdu a ohováranie jeho osoby tvrdenie matky dieťaťa, že zostal pracovať na E. iba kvôli tomu, aby nemusel platiť vysoké výživné na maloleté dieťa. Po pojednávaní dňa 02.12.2012 odcestoval do Nemecka na služobnú cestu, na za účelom školenia, keď vzhľadom na druh zamestnania je nevyhnutné čas od času krátkodobo vycestovať na školenie, alebo preberanie projektových prác. Na základe uvedeného, súhlasí so záverom súdu že, pri určení výšky výživného je potrebné vychádzať z jeho príjmu od júla 2012. Pokiaľ ide o byt, nie je jeho výlučným vlastníkom. Bol kúpený preto, aby rodine zabezpečil domov na hypotekárny úver, ktorý bude splácať 25 rokov. Po kúpe prešiel byt kompletnou rekonštrukciou, ktorú si vzala na starosť matka dieťaťa, ktorá nakladala so všetkými financiami, ktoré boli údajne minuté na rekonštrukciu. Nikdy nebola schopná a ani nevydokladovala jemu, ani jeho matke, ktorá jej peniaze z jeho účtu nosila, a ani nikdy zvyšné finančné prostriedky nevrátila. Matka dieťaťa mala len v období od februára do apríla 2012 k dispozícii prostriedky vo výške viac ako 20-tisíc eur. Z tejto sumy bolo 12-tisíc eur rozdiel ceny bytu a hypotéky. Zbytok (ktorý mohol byť odhadom aj vyšší), boli ním ušetrené peniaze v zahraničí. Uviedla, že nie je oprávnený s bytom žiadnym spôsobom nakladať. Poukázal ďalej na zavádzajúce tvrdenia matky dieťaťa o jej nákladoch. V byte totiž žije so svojou matkou a sestrou, kde okrem toho žije aj otec jej sestry, teda pokiaľ žijú v domácnosti 5 ľudia, tak nie je možné, aby náklady na bývanie, internet, odpad a pod. uvádzala v polovici. Napokon spochybnil či matka dieťaťa finančné prostriedky, ktoré dostáva, používa na potreby dieťaťa, keďže existuje svedkov, že matka dieťaťa navštevuje s kamarátkami bary, hoci tvrdí, že je vo veľmi ťažkej finančnej situácii.
Kolízny opatrovník nevyužil svoje právo vyjadriť sa k odvolaniu matky dieťaťa.
Krajský súd preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné ako vecne správny v napadnutých častiach - úprave rozsahu vyživovacej povinnosti otca dieťaťa a úprave jeho kontaktov s dieťaťom, potvrdiť ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p.. O odvolaní otca dieťaťa rozhodoval bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p..
Rozsudok okresného súdu je odôvodnený v súlade s kritériami v ust. § 157 ods. 2 O.s.p., je správny, úplný a presvedčivý, preto podľa § 219 ods. 2 O.s.p. sa odvolací súd s odôvodnením rozsudku okresného súdu plne identifikuje a zároveň k dôvodom, ktoré viedla matka dieťaťa vo svojom odvolaní považuje za potrebné uviesť nasledovné:
V ust. § 62 Zákona o rodine sú uvedené kritéria na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu. Právne významné sú schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča a odôvodneného potreby dieťaťa. Uvedené v tom, ktorom prípade špecifické a súd je povinný sa nimi starostlivo zaoberať.
Pri zisťovaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, sú dôležité jeho príjmy, pri závislej činnosti jeho zárobok - mzda. Náhrada nákladov zamestnanca v súvislosti s jeho služobnou cestou, je síce mzdová zložka, nie je však benefitom ako sa mylne domnieva matka dieťaťa, ktorý by bolo potrebné pri posudzovaní príjmov zamestnanca brať do úvahy. Účelom týchto náhrad je náhrada nákladov zamestnanca, ktoré súvisia s jeho pracovnou cestou, na ktorú ju vyslal zamestnávateľ, keď práce vykonáva pre zamestnávateľa mimo dojednaného miesta výkonu práce.
V posudzovanej veci preto okresný súd správne vychádzal pri posudzovaní výšky výživného zo zárobku
- mzdy otca dieťaťa, ktorú dosiahol potom ako prestal vykonávať prácu v zahraničí, ktorá mimochodom aj v čase práce v zahraničí predstavovala takmer identickú výšku - 781,08 eur od júla 2012 predstavuje 768,26 eur. Je potrebné zdôrazniť, že zamestnávateľ otca dieťaťa vyplácal náhrady pri zahraničnej ceste v preukázanej výške, teda náklady preukázané, nie paušálne (to platilo len pri stravnom). Vzhľadom na uvedené, ako aj preukázané tvrdenie otca dieťaťa jeho zamestnávateľom, že práce v zahraničí boli dokončené, nemožno konštatovať, že otec dieťaťa sa vzdal bez dôležitého dôvodu lepšieho zárobku.
Odvolací súd nemohol akceptovať ani názor matky dieťaťa, že náklady na splácanie úveru na byt, ktorý je vo výlučnom vlastníctve otca dieťaťa, nemožno vziať do úvahy pri posudzovaní rozsahu jeho vyživovacej povinnosti. Je nesporné, že byt získal v čase, keď rodičia dieťaťa žili spolu, účelom kúpy bolo uspokojenie bytovej potreby rodiny, keď na kúpnu cenu bol poskytnutý hypotekárny úver, so splátkami 317,- eur mesačne. V dôsledku negatívneho vývoja vzťahu medzi rodičmi dieťaťa, sa títo rozišli a v byte zostal bývať otec dieťaťa, ktorého zaťažuje hypotekárny úver, ale aj náklady na bývanie, špecifikované v rozsudku okresného súdu. Treba dodať, že zabezpečenie bytovej potreby otca by aj v prípade nájomného pomeru, zodpovedalo jeho nákladom na úver (prípadne by mohli byť aj vyššie). Za týchto okolností nemožno považovať za neprimerané majetkové riziká (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine), prípadne na náklady, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods. Zákona o rodine) výdavky otca, ktoré predstavujú splácanie hypotekárneho úveru.
Príjem otca dieťaťa vo výške 768,26 eur mesačne jeho majetkové pomery, z ktorých okresný súd vychádzal pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti k dieťaťu a na druhej strane odôvodnené potreby dieťaťa, ktoré má jeden rok a ktoré matka dieťaťa notifikovala v návrhu, ktoré však nie je možné akceptovať v celom rozsahu (nájomné 55,- eur, polovica z predpísanej sumy - keď v domácnosti žijú aj podľa tvrdenia matky dieťaťa 4 osoby, to platí aj pri nákladoch na inkaso, internet, miestny poplatok za komunálny odpad sa platí ročne, stavebné sporenie, investičné poistenie, paušál na mobilný telefón - nie sú nákladmi na výživu dieťaťa) zodpovedajú zákonným kritériám podľa § 62 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri rozhodovaní o rozsahu vyživovacej povinnosti.
V zmysle ust. § 77 ods. 2 tretej vety Zákona o rodine, výživné na maloleté dieťa možné priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody osobitného zreteľa.
V posudzovanej veci žiadala matka dieťaťa priznať na dieťa výživné od otca od jeho narodenia
- 02.01.2012. Svoj návrh podala 13.06.2012. Z výsledkov dokazovania vyplynulo, že otec dieťaťa prispieval na výživu dieťaťa odo dňa podania návrhu (100,- eur mesačne). Matka dieťaťa neuviedla
žiadne dôvody, hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by bolo potrebné sa zaoberať výživným od narodenia dieťaťa a výživné priznať odo dňa narodenia dieťaťa - spätne .
Za dôvody hodné osobitného zreteľa, ako predpokladá zákonná úprava v ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine, totiž nemožno považovať matkou dieťaťa tvrdené okolnosti, na ktoré poukázala vo svojom odvolaní, že očakávala, že otec dieťaťa si uvedomí nárast výdavkov a sám poskytne finančné prostriedky na ich úhradu a snahu vyhnúť sa konfliktu s otcom dieťaťa, pritom je však nepochybné, že otec dieťaťa bol do júna 2012 v zahraničí a je nepochybné, že matka dieťaťa získavala peniaze prostredníctvom matky otca dieťaťa. Za tejto situácie je logický a správny skutkový a právny záver, že nie sú splnené predpoklady na spätné určenie výživného.
Odvolací súd považuje za správny aj upravený kontakt otca s dieťaťom.
Účelom úpravy kontaktov dieťaťa s rodičom, ktorý nemá dieťa vo svojej osobnej starostlivosti, je zabezpečiť participáciu tohto rodiča na osobnej starostlivosti o dieťa, teda jeho práva, ale aj zároveň zabezpečiť aj právo dieťaťa na starostlivosť rodičov (článok 7 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa - oznámenie č. 104/1991 Zb.).
Okresný súd pri posudzovaní a rozhodovaní o kontaktoch otca dieťaťa s maloletým, správne vychádzal z aktuálnej situácie v čase rozhodovania (§ 154 O.s.p.). Vzhľadom na absenciu kontaktov dieťaťa s otcom od leta 2012, jeho vek a denný režim, je správne, ak v prvých dvoch mesiacoch bude pri jeho styku prítomná aj matka dieťaťa. Nie je akceptovateľný názor matky dieťaťa, že popísané okolnosti z mája 2012 sú právne významným dôvodom, pre ktorý je potrebná jej prítomnosť pri kontakte s otcom aj po dobe dvoch mesiacoch, keďže v tom čase neexistovala žiadna právna úprava výkonu ich rodičovských práv a povinností k dieťaťu, preto na výchovu dieťaťa mali právo participovať obaja rodičia.
Správne okresný súd preto vzhľadom na zistené okolnosti, upravil styk otca s dieťaťom spôsobom, ktorý považuje aj odvolací súd za správny.
Z uvedených dôvodov je rozsudok okresného súdu správny, a preto ho bolo potrebné potvrdiť.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.