Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_34P-201-2012.pdf
PDF · 106.57 KB
Case nature
Area
Subarea
34P/201/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou Mgr. Katarínou Šimkovou vo veci starostlivosti súdu o maloletého C. F. nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, dieťa rodičov: matky K. Z., rod. Z., štátnej občianky Slovenskej republiky, bytom N. U. H., D. T. XXXX/XX-XX, v konaní zastúpenej splnomocnenou zástupkyňou Y. H., bytom N. U. H., D. T. XXXX/XXX a otca C. F., štátneho občana Slovenskej republiky, bytom N. U. H., D. T. XXXX/XX-XX, o návrhu matky na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu takto
rozhodol:
Maloletý C. F., nar. XX.XX.XXXX s a z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého C. sumou vo výške 150,- Eur mesačne, s účinnosťou od 01.12.2012, ktoré je otec povinný prispievať vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred tak, že sumu 100,- Eur mesačne zaplatí k rukám matky a sumu 50,- Eur mesačne, pre účely tvorby úspor, na osobitný bankový účet maloletého C., ktorý v prospech maloletého C. zriadi matka dieťaťa a s ktorými finančnými prostriedkami bude do plnoletosti dieťaťa možné nakladať len so súhlasom súdu.
Matka j e p o v i n n á do 10-tich dní oznámiť otcovi číslo osobitného účtu maloletého C., na ktoré je otec povinný poukazovať výživné pre účely tvorby úspor.
Otec j e o p r á v n e n ý stýkať sa s maloletým C. každú párnu sobotu v čase od 12.00 hod. do 14.00 hod. a v každú nepárnu nedeľu v čase od 12.00 hod. do 14.00 hod., počas prvých 2 mesiacov v prítomnosti matky, potom aj v jej neprítomnosti s tým, že otec si maloletého vyzdvihne a vráti v stanovenom čase v mieste bydliska matky. Matka j e p o v i n n á maloletého C. na styk s otcom riadne pripraviť.
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania sa matka maloletého domáhala úpravy rodičovských práv a povinností k mal. C.. Navrhovala, aby súd rozhodol o zverení maloletého do jej osobnej starostlivosti s tým, že ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok, otca zaviazal prispievať na výživu maloletého s účinnosťou od 02.01.2012 sumou 350,- Eur mesačne tak, že z toho sumu 250,- Eur mesačne bude poukazovať k jej rukám a sumu 100,- Eur mesačne na osobitný účet maloletého za účelom tvorby úspor. Súčasne navrhovala upraviť styk otca s maloletým každú párnu sobotu od 12.00 hod. do 14.00 hod. za prítomnosti matky. Uviedla, že maloletý pochádza z jej mimomanželského vzťahu s otcom dieťaťa, s otcom dieťaťa žili spolu asi len jeden mesiac od apríla do mája 2012, kedy sa na žiadosť otca aj s
maloletým odsťahovala zo spoločnej domácnosti a odvtedy býva so synom u svojej matky. Poukázala na to, že otec sa so synom nestretáva, naposledy ho videl v auguste t.r. V písomnom návrhu uviedla, že od narodenia dieťaťa do podania návrhu jej otec maloletého prispel na výživu maloletého len nepatrnou sumou 300,- Eur a pred jeho narodením sumou 500,- Eur na kočík a autosedačku. Na pojednávaní zase uviedla, že na výživu maloletého jej otec dieťaťa dobrovoľne prispieva od júla 2012 sumou 100,- Eur mesačne a tvrdila, že predtým jej na syna neprispieval. Uviedla, že ona je na rodičovskej dovolenke, jej jediným príjmom je rodičovský príspevok 194,70 Eur mesačne a prídavky na dieťa 22,54 Eur mesačne. V návrhu uviedla, že otec maloletého je konštruktérom vo firme N. Y., s.r.o. s miestom výkonu práce v Nemecku a jeho príjem vrátane náhrad stravného a pod. dosahuje cca 2.860,- Eur mesačne. Na pojednávaní uviedla, že hoci otec maloletého má už miesto výkonu práce na území SR v mieste svojho bydliska, žiadala, aby súd pri rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti vychádzal z príjmov otca, ktoré dosahoval v čase keď pracoval v zahraničí, pretože na jeho strane neboli žiadne zdravotné dôvody pre to, aby prišiel na územie SR, keďže pracovať na územie SR sa vrátil na vlastnú žiadosť a nie z dôvodu, že by mu tam nebola prideľovaná práca. Matka uviedla, že maloletý má 11 mesiacov, je stále kojený, má s ním jeho veku primerané výdavky a asi najväčšou položkou sú plienky cca 50,- Eur mesačne. Náklady na maloletého vyčíslila sumou 250,- až 280,- Eur mesačne. Matka žiadala upraviť aj styk otca s maloletým. V písomnom návrhu navrhovala upraviť styk otca s maloletým každú párnu sobotu, t.j. 2x v mesiaci po 2 hodiny v jej prítomnosti, na pojednávaní uviedla, že by súhlasila s úpravou styku aj každý týždeň ale len jeden deň cez víkend v čase od 12.00 hod. do 14.00 hod. Poukázala na to, že v máji t.r. dala maloletého otcovi na styk, dohodli sa na 2 hodiny, avšak otec jej ho vrátil až po 4 hodinách, mokrého, neprebaleného, medzičasom jej telefón nedvíhal. Matka uviedla, že otec sa so synom nestretáva, naposledy ho videl v auguste t.r., potom ich 1x stretol na ihrisku. Telefonicky sa síce dopytoval na stretnutie so synom, avšak vždy v nevhodnú dobu, keď už mala niečo naplánované.
Otec maloletého zhodne uviedol, že od začiatku mája 2012 nežijú s matkou dieťaťa spolu, o dieťa sa stará matka maloletého. Súhlasil so zverením maloletého do osobnej starostlivosti matky ale nesúhlasil s požadovaným výživným. Uviedol, že by súhlasil s výživným vo výške 80,- Eur mesačne ako bežné výživné a 50,- Eur mesačne za účelom tvorby úspor. Uviedol, že pracuje ako konštruktér, jeho mesačná mzda predstavuje 500,- Eur brutto + mesačné odmeny na základe kvality práce, teda jeho priemerný čistý mesačný príjem je cca 800,- Eur. Ďalej uviedol, že je pravdou, že predtým pracoval v Nemecku ale to bolo len do júna 2012, od 01.07.2012 pracuje pre toho istého zamestnávateľa s miestom výkonu práce v Dubnici nad Váhom, čo bolo plánované ešte pred narodením maloletého. V Nemecku pracovali na projekte, ktorý bol dokončený v júni 2012, po skončení uvedeného projektu už nechcel pracovať na nových projektoch v zahraničí, chcel byť doma s rodinou a na svoju žiadosť sa vrátil pracovať na územie SR v mieste svojho bydliska. Poprel, že by neprispieval na výživu dieťaťa. Vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že od januára 2012 pre potreby na zaopatrenie dieťaťa, na matku dieťaťa a úpravu spoločného bytu matke maloletého prostredníctvom svojej matky posielal financie, ktorých výška sa šplhá na niekoľko tisíc eur týždenne a s týmito finančnými prostriedkami narábala matka maloletého podľa svojho uváženia. Začiatkom mája 2012 prerušili spolužitie, matke dieťaťa ponechal na syna 300,- Eur a od júna 2012 jej pravidelne posiela na maloletého po 100,- Eur mesačne. Poukázal na to, že od januára 2012 synovi platí šetriacu poistku po 28,- Eur mesačne a od februára 2012 maloletému pravidelne vkladá na vkladnú knižku dieťaťa po 40,- Eur mesačne. K svojim výdavkovým pomerom uviedol, že platí náklady bývania 170,- až 180,- Eur mesačne + elektriku 35,- Eur mesačne a plyn 15,- Eur štvrťročne, hypotéku 317,- Eur mesačne a ďalšie bežné poplatky za internet, TV, koncesionárske poplatky a pod. Otec maloletého nesúhlasil s matkou navrhovanou úpravou styku, pretože to je podľa jeho názoru málo. Vo svojom písomnom vyjadrení žiadal upraviť styk so synom neobmedzene za prítomnosti matky, na pojednávaní uviedol, že by chcel byť so synom aj osamote bez prítomnosti matky, navrhoval upraviť jeho styk so synom každú sobotu aj nedeľu na 2 hodiny.
Kolízny opatrovník doporučil rozhodnúť o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky, na čom sa rodičia v podstate dohodli. Výšku vyživovacej povinnosti ponechali na zvážení súdu tak, aby boli pokryté výdavky matky a potreby dieťaťa. Styk otca s maloletým navrhli upraviť 2 až 3 krát týždenne za prítomnosti matky.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil RL, zápis z určenia otcovstva, pokladničné bločky, potvrdenie o PnD, potvrdenie o RP, výpis z banky, faktúru za mobil, doklad SIPO, rozhodnutie o poplatku za odpady, detské investičné poistenie matky, výpis z účtu, predpis platby za bývanie, potvrdenie o príjme otca z čl. 49-50, vyjadrenie otca z čl. 51, správu KO z čl. 57, uznesenie z čl.
59, odvolanie matky z čl. 63, uznesenie odvolacieho súdu z čl. 70, potvrdenie ÚP o dávkach vyplácaných matke, potvrdenie o príjme otca z 23.11.2012, výpisy z banky, prehľad predpisov a platieb poistného, správy KO, potvrdenie zamestnávateľa otca, výpis z banky o platení výživného, výpisy z banky o platbách otca za hypotéku, náklady bývania a pod., prehľad poistného otca, potvrdenie o príjme matky matky dieťaťa, rozhodnutie mesta o poplatku za odpady a zistil nasledovný skutkový stav:
Maloletý C. sa narodil dňa XX.XX.XXXX, pochádza z mimomanželského vzťahu svojich rodičov, ktorí spolu nežijú od mája 2012, o maloletého sa osobne stará matka dieťaťa. Otec dobrovoľne prispieva na výživu dieťaťa. Do začiatku mája 2012 rodičia ešte spolu žili, v máji 2012 otec ponechal matke na syna 300,- Eur a od júna 2012 otec prispieva na syna k rukám matky po 100,- Eur mesačne, od narodenia dieťaťa synovi platí šetriacu poistku po 28,- Eur mesačne a od februára 2012 maloletému pravidelne vkladá na vkladnú knižku vystavenú na meno mal. dieťaťa po 40,- Eur mesačne, zostatok na vkladnej knižke dieťaťa k 20.11.2012 predstavuje sumu 410,- Eur. Maloletý C. má necelých 11 mesiacov, matka je s ním doma na rodičovskej dovolenke. Maloletý je kojený, užíva aj ďalšiu stravu primeranú jeho veku, má veku primerané potreby, najväčšou položkou podľa udania matky sú náklady na plienky cca 50,- Eur mesačne. Matka s ním chodí na kurzy plávania, ktoré stoja 53,- až 66,- Eur. V súvislosti s jeho zdravotným stavom má matka len bežné výdavky.
Matka maloletého je slobodná, spolu s maloletým býva v domácnosti u svojej matky v jej 2-izbovom byte, v ktorom býva aj jej 8-ročná sestra. Na náklady bývania matke neprispieva. Okrem mal. C. nemá matka maloletého iné vyživovacie povinnosti. Matka maloletého je na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok 194,70 Eur mesačne a prídavky na dieťa 22,54 Eur mesačne. Voči otcovi maloletého si matka podala návrh na určenie jeho povinnosti prispievať jej na výživu nevydatej matke. Matka maloletého nevlastní žiaden majetok väčšej hodnoty.
Otec maloletého je slobodný, býva sám v 3-izbovom byte, ktorý je v jeho vlastníctve. Na náklady bývania platí cca 215,- Eur mesačne + bežné poplatky za TV, internet a pod. Spláca hypotekárny úver po 317,27 Eur mesačne. Okrem maloletého C. nemá otec iné vyživovacie povinnosti k mal. deťom. Otec maloletého je od 01.07.2011 zamestnaný ako konštruktér u zamestnávateľa N. Y., s.r.o. so sídlom v Dubnici nad Váhom. Do júna 2012 vykonával práce v Nemecku, jeho priemerná čistá mesačná mzda podľa potvrdenia jeho zamestnávateľa predstavovala 781,08 Eur mesačne a popri tom mu boli vyplácané náhrady preukázaných cestovných výdavkov v priemere 727,- Eur mesačne, náhrady preukázaných výdavkov na ubytovanie v priemere 343,60 Eur mesačne a stravné v priemere 1.114,80 Eur mesačne. Od 01.07.2012 je aj podľa potvrdenia jeho zamestnávateľa miesto výkonu práce otca maloletého sídlo zamestnávateľa v Dubnici nad Váhom. Jeho priemerná čistá mesačná mzda podľa potvrdení jeho zamestnávateľa zisťovaná z obdobia od 07/2011 do 10/2012 predstavuje 768,26 Eur mesačne. Otec uviedol, že jeho priemerná čistá mesačná mzda predstavuje cca 800,- Eur mesačne. Iné príjmy už nemá, okrem jeho jednorazovej účasti na školení v Nemecku v 10/2012, kedy mu boli vyplatené náhrady cestovných výdavkov a stravného, už otec nepoberá náhrady cestovných výdavkov, výdavkov na bývanie ani stravného. Aj z výsluchu otca a potvrdenia jeho zamestnávateľa mal súd za preukázané, že projektové práce v zahraničí, na ktorých otec maloletého pracoval, boli ukončené a od 01.07.2012 je miesto jeho výkonu práce Dubnica nad Váhom. Otec maloletého je vlastníkom 3-izbového bytu, v ktorom býva a osobného auta zn. Seat r. výroby 2009.
Podľa 36 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 25 ods. 1, 2 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. 1-5 Zákona o rodine (z.č. 36/2005 Z.z.) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
Podľa § 65 ods. 1, 2 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že návrh matky na súdnu úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu je dôvodný, nakoľko rodičia spolu nežijú, o maloleté dieťa sa osobne stará jeho matka. Nakoľko v danej veci rodičia neuzavreli rodičovskú dohodu, preto úpravu ich práv a povinností k mal. C. vykonal súd. Súd rozhodol o zverení mal. C. do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Pri rozhodovaní o zverení vychádzal súd zo zhodných návrhov rodičov a zo skutočnosti, že starostlivosť o maloleté dieťa i doposiaľ vykonávala matka, voči ktorej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky. Taktiež kolízny opatrovník doporučil rozhodnúť o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti matky.
Pri určení vyživovacej povinnosti otca k maloletému C. vychádzal súd z odôvodnených potrieb dieťaťa zodpovedajúcich jeho veku necelého 1 roka a zo súčasných zárobkových pomerov otca, ktoré podľa potvrdení jeho zamestnávateľa predstavujú v priemere čistú mesačnú mzdu zisťovanú z obdobia od 07/2011 do 10/2012 vo výške 768,26 Eur. Je pravdou, že do júna 2012 otec maloletého vykonával práce v Nemecku, a preto poberal popri mzde i náhrady cestovných výdavkov, výdavkov ubytovania a stravného v relatívne vysokých sumách ale aktuálne, už od júla 2012 tieto náhrady nepoberá. Aj z výsluchu otca, aj z potvrdenia jeho zamestnávateľa mal súd za preukázané, že projektové práce v zahraničí, na ktorých otec maloletého pracoval, boli ukončené a skutočnosť, že otec maloletého už nechcel rozbiehať nové projekty v zahraničí a chcel byť doma so svojou rodinou, nemožno podľa názoru súdu považovať za to, že sa vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. Podľa názoru súdu nemožno od nikoho požadovať, aby zotrval pracovať v zahraničí ďaleko od domova v odlúčení od svojej rodiny a skutočnosť, že sa chce vrátiť pracovať domov mu nemôže byť na ujmu. Preto pri určovaní výživného súd prihliadal na súčasné zárobkové pomery otca 768,26 Eur mesačne netto a neprihliadal na jeho príjmy v minulosti z titulu náhrad cestovného a stravného. Súd má za to, že výživné na 11-mesačné dieťa požadované matkou v sume 350,- Eur mesačne by nebolo v súčasných zárobkových schopnostiach a možnostiach otca. S prihliadnutím na zistené pomery určil súd otcovi výživné na maloletého vo výške 150,- Eur mesačne s tým, že má za to, že určené bežné výživné 100,- Eur mesačne zodpovedá odôvodneným potrebám dieťaťa vo veku necelých 11 mesiacov a v súlade s § 63 ods. 3 Zákona o rodine súd zaviazal otca poukazovať maloletému aj výživné v sume 50,- Eur
mesačne za účelom tvorby úspor, tak ako aj otec doposiaľ dobrovoľne prispieval maloletému na tvorbu úspor, a s ktorou sumou aj otec maloletého súhlasil.
Matka žiadala určiť vyživovaciu povinnosť otca k maloletému s účinnosťou od narodenia dieťaťa, t.j. od XX.XX.XXXX. Súdne konanie bolo začaté dňa 13.06.2012. V zásade výživné možno priznať od začatia súdneho konania, u maloletých detí je to možné i spätne najviac tri roky ale len vtedy ak sú na to dané dôvody hodné osobitného zreteľa. V danej veci súd návrh matky na určenie vyživovacej povinnosti otca k maloletému spätne s účinnosťou od narodenia dieťaťa považoval za nedôvodný. Zo zhodných výpovedí účastníkov konania mal súd za preukázané, že rodičia spolu nežijú od začiatku mesiaca máj 2012, preto určenie výživného za obdobie predtým by vôbec nebolo dôvodné. Naviac otec maloletého poukázal na to, že v minulosti matke dieťaťa posielal na zaopatrenie dieťaťa, na jej osobu a na výdavky úpravy bytu, v ktorom plánovali spoločný život, sumy, ktorých výška sa šplhá na niekoľko tisíc eur týždenne a s týmito finančnými prostriedkami mohla matka dieťaťa narábať podľa vlastného uváženia. Taktiež matka sama vo svojom písomnom návrhu uviedla, že otec maloletého od narodenia dieťaťa do podania návrhu prispel na výživu maloletého sumou 300,- Eur a 500,- Eur na kočík a autosedačku. Preto následne jej tvrdenie na pojednávaní, že otec jej na syna začal prispievať až po začatí súdneho konania od júla 2012 po 100,- Eur mesačne a predtým jej neprispieval, považoval súd za nedôveryhodné. Sama matka pred kolíznym opatrovníkom uviedla, že v mesiaci máj 2012 jej otec dieťaťa dal peniaze, z ktorých si ponechala pre potreby dieťaťa sumu 300,- Eur a v mesiaci jún jej otec poslal na účet sumu 100,- Eur (č.l. 57 spisu). Taktiež z otcom predložených dokladov internetbankingu mal súd za preukázané, že otec maloletého pravidelne už od júna 2012, v ktorom mesiaci bolo začaté súdne konanie, posiela k rukám matky na výživu maloletého po 100,- Eur mesačne. Z predloženej vkladnej knižky vystavenej na meno dieťaťa mal súd za preukázané, že otec pravidelne prispieval synovi aj na tvorbu úspor, aktuálny zostatok predstavuje 410,- Eur. Preto s poukazom na to, že otec od začatia súdneho konania doposiaľ dobrovoľne prispieval na výživu maloletého sumou určenou v rozsudku a súd nezistil žiaden dlh na výživnom za obdobie od začatia súdneho konania do rozhodnutia súdu, vyživovaciu povinnosť otca k maloletému určil s účinnosťou od 01.12.2012.
Keďže rodičia žiadali aj úpravu styku otca s maloletým, ale dohodu o úprave styku neuzavreli, styk otca s maloletým upravil súd, prihliadol pri tom na vek dieťaťa a jeho denný režim. Nakoľko dieťa spáva 2x za deň, doobeda a poobede, styk otca s maloletým upravil súd v čase od 12.00 hod. do 14.00 hod., tak ako to v tomto čase navrhovala aj matka dieťaťa. Keďže otec dieťaťa je zamestnaný s prácou do neskorších poobedných hodín a vzhľadom na režim dieťaťa nebolo možné upraviť jeho styk s maloletým počas pracovných dní, preto ho súd upravil na víkendy. Otcom navrhovanú úpravu styku so synom v každú sobotu a nedeľu považoval súd za neprimeraný zásah do sféry matky, ktorá by si nemohla na víkendy nič naplánovať. Preto súd upravil styk otca so synom len jeden deň v týždni a to v párne soboty a nepárne nedele, tak ako s tým na pojednávaní súhlasila i matka dieťaťa. Hoci matka žiadala upraviť styk otca s maloletým v jej prítomnosti, súd mal za to, že vzhľadom na napäté vzťahy medzi rodičmi, rešpektovanie aj rodičovských práv otca a dĺžku styku otca so synom len 2 hodiny, bude v záujme dieťaťa upraviť jeho styk s otcom do budúcnosti aj bez prítomnosti matky s tým, že pre adaptačný čas a zvyknutie si na otca súd prvé dva mesiace upravil styk otca so synom aj v prítomnosti matky a potom už aj v jej neprítomnosti.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne /trojmo/.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 3 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené,
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods.1, § 221 ods. 1 O. s. p.).
-
Pokiaľ si osoba povinná platiť výživné nebude dobrovoľne plniť povinnosť uloženú jej týmto rozhodnutím, je možné domáhať sa jej splnenia prostredníctvom exekúcie. V časti rozhodnutia o výchovnom prostredí maloletých detí, je možné podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Toto rozhodnutie je v časti o výživnom predbežne vykonateľné.