Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_TO-5C-19-2023.pdf
PDF · 178.69 KB
Case nature
Area
Subarea
TO-5C/19/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra sudkyňou Mgr. Dagmar Snopekovou v právnej veci žalobcu: Wüstenrot poisťovňa, a.s., IČO: 31 383 408, so sídlom Digital Park I, Einsteinova 21, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka, právne zast.: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186 proti žalovanému: F. R., Z.. XX.XX.XXXX, B. Q.. Č.. XX, XXX XX K., občan SR, v konaní o zaplatenie 376,77 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 376,77eur s prísl. Žalobu zdôvodnil tým, že žalobca ako poisťovateľ uzavrel s F.C. R., Z.. X.X.XXXX, B.: B. X/XX, XXXXX B. ako poistníkom, Poistnú zmluvu č. XXX/XXXXXX-X o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla Q. E. O., M.V.: B.. Dňa 14.10.2019 došlo k poistnej udalosti na mieste Košická poisteného motorového vozidla SW. E. O., M.: B.. Ku škodovej udalosti došlo tak, že žalovaná strana, ktorá viedla motorové vozidlo Q. E. O., neprispôsobila rýchlosť svojej jazdy a narazila do zadnej časti motorového vozidla Honda Civic, EČV: B. idúceho v jazdnom pruhu pred motorovým vozidlom Q. E. O., v dôsledku čoho došlo ku škode. Vinníkom bola žalovaná strana. Žalobca na základe uzatvorenej poistnej zmluvy uhradil poškodenému škodu, ktorá v dôsledku toho vznikla, spolu vo výške 941,93 € dňa 24.1.2020 (poistné plnenie) a poškodenému oznámil výšku poistného plnenia listom zo dňa 24.1.2020. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších predpisov „Na účely tohto zákona sa rozumie poisťovateľom poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu alebo zahraničná poisťovňa, ktorá je oprávnená vykonávať poistenie zodpovednosti na území Slovenskej republiky na základe osobitného predpisu.“., Podľa § 2 písm. e) ZoPZP: „Na účely tohto zákona sa rozumie poistníkom ten, kto uzavrel s poisťovateľom zmluvu o poistení zodpovednosti (ďalej len „poistná zmluva“)“.Podľa § 2 písm. e) ZoPZP: „Na účely tohto zákona sa rozumie poškodeným ten, kto utrpel prevádzkou motorového vozidla škodu a má nárok na náhradu škody podľa tohto zákona.“. Podľa § 4 ods. 1 ZoPZP: „Poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.“. Podľa § 10 ods. 1 ZoPZP: „Poistený je povinný písomne oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti a) do 15 dní po jej vzniku, ak vznikla na území Slovenskej republiky, b) do 30 dní po jej vzniku, ak vznikla mimo územia Slovenskej republiky.“. Podľa § 12 ods. 1 ZoPZP: „Poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak (a) spôsobil škodu úmyselne alebo ak viedol motorové vozidlo pod vplyvom návykovej látky, (b) viedol motorové vozidlo bez predpísaného vodičského oprávnenia alebo v čase zákazu činnosti viesť motorové
vozidlo uloženého súdom alebo iným príslušným orgánom, (c) spôsobil škodu motorovým vozidlom, o ktorom vedel, že jeho technická spôsobilosť nezodpovedá podmienkam na používanie v premávke na pozemných komunikáciách podľa osobitného predpisu https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2001/381/20190101 - poznamky.poznamka-17 a tento stav bol v príčinnej súvislosti so spôsobenou škodou, (d) vedome zveril vedenie motorového vozidla osobe, ktorá nespĺňa podmienky na vedenie motorového vozidla podľa osobitného predpisu, (e) porušil povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu, ktorá je poistnou udalosťou, (f) v čase, keď nastala poistná udalosť, bol v omeškaní s platením poistného, (g) spôsobil škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti podľa § 10 ods. 1 až 4, (h) sa odmietol po dopravnej nehode podrobiť skúške na prítomnosť návykovej látky.“. Podľa § 12 ods. 2 ZoPZP: „Poisťovateľ má proti poistenému, ktorý nie je poistníkom, nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak (a) spôsobil škodu úmyselne alebo ak viedol motorové vozidlo pod vplyvom návykovej látky, (b) spôsobil škodu prevádzkou motorového vozidla, ktoré použil neoprávnene, (c) viedol motorové vozidlo bez predpísaného vodičského oprávnenia alebo v čase zákazu činnosti viesť motorové vozidlo uloženého súdom alebo iným príslušným orgánom, (d) spôsobil škodu motorovým vozidlom, o ktorom vedel, že jeho technická spôsobilosť nezodpovedá podmienkam na používanie v premávke na pozemných komunikáciách podľa osobitného predpisu a tento stav bol v príčinnej súvislosti so spôsobenou škodou, (e) vedome zveril vedenie motorového vozidla osobe, ktorá nespĺňa podmienky na vedenie motorového vozidla podľa osobitného predpisu, (f) porušil povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu,19) ktorá je poistnou udalosťou, (g) spôsobil škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti podľa § 10 ods. 1 až 4, (h) sa odmietol po dopravnej nehode podrobiť skúške na prítomnosť návykovej látky.“ .Keďže žalovaná strana neoznámila poisťovateľovi vznik škodovej udalosti, do 15 dní po jej vzniku, žalobca si uplatnil v súlade s § 12 ods. 2 písm. g) ZoPZP voči žalovanej strane nárok na náhradu poistného plnenia vo výške 753,54 €. Na základe žiadosti žalovanej strany bol postih znížený na 376,77 €. Osobitne zdôrazňujú, že nárok žalobcu vyplýva zo zákonného predpisu a preto nejde o nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy .Napriek tomu, že v zmysle citovaného ustanovenia má žalobca (poisťovateľ) proti žalovanej strane právo na náhradu celého poistného plnenia vo výške 941,93 €, žalobca si uplatňuje svoj nárok v nižšej výške, t.j. evidentne v prospech žalovanej strany. Listom zo dňa 27.1.2020 žalobca vyzval žalovanú stranu na zaplatenie sumy vo výške 753,54 €. Žalobca vyzval žalovanú stranu na zaplatenie zníženej sumy vo výške 376,77 € listom zo dňa 27.4.2020, 27.11.2020. Žalovaná strana k dnešnému dňu svoj peňažný záväzok voči žalobcovi nesplnila. Keďže žalovaná strana neuhradila žalobcovi pohľadávku riadne a včas, dostala sa do omeškania, preto si žalobca uplatňuje tiež úroky z omeškania vo výške 5 % p.a.. Žalobca si v prospech žalovanej strany uplatňuje úroky z omeškania až od dňa posledného pokusu žalobcu o mimosúdne vyriešenie veci, a to realizovania listu (urgencie) na zaplatenie nároku na náhradu poistného plnenia (27.11.2020).
2. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 06.02.2023 vo veci platobný rozkaz pod sp.zn. XXUp/XXX/ XXXX, ktorým žalobe vyhovel a proti ktorému podal žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s argumentáciou žalobcu ,navrhovateľ navodzuje z podania dojem, že z jeho strany došlo k úmyselnému sťažovaniu, resp. nedostatočnej reakcii na jeho výzvy a komunikáciu. Uvedené považuje za jednoznačne klamlivé, a to najmä z dôvodu pomerne rozsiahlej a časovo primeranej komunikácii z jeho strany. Takéto konanie je zarážajúce najmä z toho titulu, že navrhovateľ má o jeho súčinnosti dostatočné vedomosti ,a to najmä telefonické nahlásenie škodovej udalosti hneď po nehode 14.10.2019, spolupráca pri obhliadke skútra dňa 16.1.2020, ako aj následnú e-mailovú komunikáciu so zástupcami navrhovateľa zo dňa 7.2.2020, 18.05.2020, 19.05.2020 a 26.05.2020. Otvorenú komunikáciu potvrdzuje aj správanie sa navrhovateľa, nakoľko nemožno predpokladať, že sám od seba by 2x znižoval svoj peňažný „nárok". Označenie jeho osoby ako vinníka nehody sa nezakladá na skutkovom stave, ktorý bol podrobne opísaný počas telefonického rozhovoru s call-centrom navrhovateľa zo dňa 14.10.2019, rovnako v emaile zo dňa 7.2.2020 ako reakcii na prvú komunikáciu navrhovateľa. Z protokolu nehode tiež vyplýva, že nebol označený ako vinník nehody. Ako bolo uvedené už v emaile z 7.2.2020, systém navrhovateľa neumožňoval vložiť „neúplné" dokumenty, nakoľko technický preukaz nemal k dispozícii z dôvodu odovzdania skútra na preverenie jeho stavu. Zároveň dáva do pozornosti, že navrhovateľ ho za účelom nekontaktoval ani mi neuviedol žiadne pokyny v zmysle ČI. 7 ods. 1 písm. k VPP pre PZP navrhovateľa (<https://www.wuestenrot.sk/storage/app/media/sekciadokumenty/nezivotnepoistenie/>auto/AS rozsah PZP 06 2022.pdf). Prvé pokyny sa týkali až obhliadky skútra dňa 16.1.2020. V danom čase mal navrhovateľ už aj písomne doručené dokumenty prostredníctvom formuláru, čo je z jeho strany účelovo a opätovne zamlčané. Z právneho hľadiska vznáša námietku premlčania predmetného nároku, nakoľko
má za to, že ide o klasický škodový nárok (§106 ods. 1 OZ), ktorému prislúcha 2-ročná premlčacia lehota, ktorá uplynula v roku 2022. Uvedené potvrdzuje aj ČI. 7 ods. 2 VPP pre PZP, kde sa jednoznačne uvádza pojem má poisťovňa právom na primeranú náhradu toho, čo plnila ...". Ak by v tomto smere teoreticky uvažovali aj o všeobecnej 3ročnej premlčacej lehote (§101 OZ), s ktorou pravdepodobne uvažuje navrhovateľ, je potrebné skúmať právny titul návrhu navrhovateľa. Pokiaľ ním je nedodržanie 15-dňovej lehoty na písomné oznámenie vzniku škodovej udalosti, začiatok lehoty je 1. deň nasledujúci po uplynutí tejto lehoty, čo je v tomto prípade 30.10.2019 (sobota), resp. 1.12.2019 (pondelok). V oboch prípadoch by šlo o uplatňovanie premlčaného nároku, nakoľko návrh na platobný rozkaz bol podaný až dňa 18.01.2023. Bez ohľadu na to všeobecne platí, že premlčanie sa počíta odo dňa, kedy sa o tejto skutočnosti navrhovateľ dozvedel, resp. sa mohlo skutočne vykonať po prvýkrát. Oznámenie o poistnom plnení z 24.1.2020 sa za takýto dokument nemôže považovať z dôvodu, že plnenie sa logicky mohlo uskutočniť aj v skorší dátum, a nie na základe interných postupov navrhovateľa (čo môže byť predmetom ďalšieho vyšetrovania).
Podľa ČI . 7 ods. 2 VPP pre PZP je navrhovateľ „ Ak poruší poistník, prípadne poistený vedome povinnosti uvedené v ods. 1 (pozn. meškanie písomného nahlásenia v lehote 15 dní) tohto článku, má poisťovňa proti poistníkovi, prípadne poistenému právo na primeranú náhradu toho, čo za neho plnilo, podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah a výšku jej povinnosti plniť." Na základe uvedeného má za to, že navrhovateľ jednak vôbec nepreukázal akým spôsobom jeho meškania malo priamy súvis na „rozsah a výšku plnenia", ani nepreukázal úmysel „vedomého" porušenia. Len pripomína, že navrhovateľ mal plnú vedomosť o nehode z telefonického oznámenia, ako aj jeho ďalšej komunikácie a súčinnosti. Je prekvapený a má pochybnosti o charakter navrhovateľa, nakoľko vymáhanie svojho „nároku" uplatňuje po viac ako 3 rokov od škodovej udalosti a navyše sa neštíti v podaní navodiť zo svojho podania dojem, že vedome odmietal komunikovať, čo sa samozrejme nezakladá na pravde.
3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odporu uviedol, že podľa § 12 ods. 2 písm. g) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o PZP“) „Poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak spôsobil škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti podľa § 10 ods. 1 až 4.“.Podľa § 10 ods. 1 písm. a) zákona o PZP: „Poistený je povinný písomne oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti do 15 dní po jej vzniku, ak vznikla na území Slovenskej republiky.“. Žalobca si voči žalovanému v konaní uplatňuje postihové právo poistiteľa (nárok na náhradu poistného plnenia) podľa § 12 zákona o PZP, keďže nedošlo k oznámeniu poistnej udalosti v zákonnom stanovenej lehote. Žalovaný v podanom odpore uvádza, že poistnú udalosť nahlásil v deň poistnej udalosti telefonicky, čím si splnil zákonnú povinnosť uvedenú v § 10 ods. 1 písm. a) zákona o PZP. Žalobca listom zo dňa 12.2.2020 uviedol žalovanému, že šetrením nebolo zistené telefonické hlásenie poistnej udalosti. Navyše žalovaným uvádzané údajné telefonické oznámenie je na tento účel nedostatočné a nie je splnením zákonnej povinnosti. Zákon totižto vyžaduje písomnú formu oznámenia škodovej udalosti. Písomné vyplnenie tlačiva oznámenia o poistnej udalosti má svoj význam, keďže obsahuje aj také otázky, ktoré rozsiahlejšie popisujú okolnosti poistnej udalosti ako zvyknú dotyčné osoby popísať pri telefonickom hlásení. Žalobca sa o poistnej udalosti dozvedel až od spoločnosti Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., u ktorej mal poškodený uzatvorené havarijné poistenie a ktorá žalobcu listom zo dňa 14.11.2019 vyzvala na náhradu škody z povinného zmluvného poistenia žalovaného. Zákonná požiadavka, aby poistený oznámil poisťovateľovi v stanovenej lehote vznik škodovej udalosti, ktorá hoci iba potenciálne môže viesť k vzniku povinnosti poisťovateľa plniť, nie je samoúčelná. Poisťovateľ má totiž de facto od počiatku k dispozícií informácie od poisteného, ktoré môže použiť po prípadnom nahlásení vzniku škody zo strany poškodeného. Oznamovacia povinnosť poisteného má pre činnosť poisťovne osobitný význam. Náhradu škody poškodenému môže poisťovňa priznať iba na základe dôvodného návrhu, pričom iba včasné oznámenie a šetrenie poistnej udalosti môže byť relevantným základom pre posúdenie povinnosti poskytnúť poistné plnenie. V dôsledku toho, že poisťovňa v čase uplatnenia náhrady škody o poistnej udalosti nemá vedomosť, nemôže efektívne reagovať a v primeranom čase posúdiť dôvodnosť uplatneného nároku .Bezprostredným negatívnym následkom je teda:- nevyhnutnosť vykonať ďalšie osobitné šetrenia za účelom objasnenia poistnej udalosti a súvisiacich nárokov;- oddialenie poistného plnenia, čo poškodzuje predovšetkým samotnú obeť dopravnej nehody;
- zvýšené reputačné riziko na strane poisťovne, ktorá sa núteným odkladom poistného plnenia vystavuje znevýhodneniu v konkurenčnom boji (dlhodobo je jedným zo základných kritérií pre klientov poisťovní rýchlosť likvidácie poistnej udalosti);
- sťaženie tvorby rezerv na poistné plnenie. Žalovaný v rámci svojej obrany poukázal na to, že zo strany žalobcu nedošlo k jeho kontaktovaniu a zadaniu pokynov, ako to predpokladá čl. 7 ods. 1 písm. k) VPP: „Okrem povinností stanovených právnymi predpismi je poistník, prípadne poistený povinný po oznámení škodovej udalosti postupovať podľa pokynov poisťovne a predložiť v dohodnutej lehote doklady, ktoré si poisťovňa vyžiada a umožniť poisťovni vyhotovenie kópií týchto dokladov a vykonanie šetrenia o príčinách a rozsahu vzniknutej škody.“. Povinnosťou žalobcu nie je osobitne vyzývať účastníkov poistnej udalosti na oznámenie vzniku poistnej udalosti. Uvedené v konečnom dôsledku vyplýva aj z vyššie citovaného ustanovenia, ktoré predpokladá prípadné pokyny zo strany poisťovne až po nahlásení poistnej udalosti. Pokiaľ nedôjde k oznámeniu o vzniku poistnej udalosti poisteným, poisťovňa túto vedomosť nemá a logicky preto ani nemôže zadávať poistenému pokyny týkajúce sa ďalšieho šetrenia, namieta aj skutočnosť, že by bol vinníkom poistnej udalosti. Má za to, že z protokolu o nehode nevyplýva, že by bol označený za vinníka. V správe o nehode bol zo strany poškodeného jednoznačne označený za vinníka poistnej udalosti práve žalovaný, ktorý správu o nehode podpísal, čím potvrdil pravdivosť uvedenej skutočnosti. Podľa čl. 7 ods. 2 VPP: „Ak poruší poistník, prípadne poistený vedome povinnosti uvedené v ods. 1 tohto článku, má poisťovňa proti poistníkovi, prípadne poistenému právo na primeranú náhradu toho, čo za neho plnila, podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah a výšku jej povinnosti plniť.“ .Žalobca zohľadňuje vplyv vedomého porušenia povinností poisteného na rozsah a výšku jeho povinnosti plniť výlučne pri povinnostiach poisteného, ktoré nie sú stanovené právnymi predpismi, t.j. ich dodržiavanie nad rámec právnych predpisov vyžaduje poisťovateľ. Táto skutočnosť vyplýva z čl. 7 ods. 1 VPP, v zmysle ktorého je poistník, prípadne poistený povinný okrem povinností stanovených právnymi predpismi plniť aj povinnosti stanovené poisťovateľom v čl. 7 ods. 1 VPP. Inými slovami - aplikácia čl. 7 ods. 2 VPP sa vzťahuje iba na prípady, keď poistený poruší zmluvné povinnosti uvedené v čl. 7 ods. 1 VPP. Keďže však žalovaný porušil zákonnú povinnosť podľa § 10 ods. 1 písm. a) zákona o PZP, aplikácia čl. 7 ods. 2 VPP nemá v tomto smere žiadne opodstatnenie. Ak by aj pripustili, že čl. 6 ods. 2 VPP je potrebné aplikovať aj na zákonné povinnosti, nárok žalobcu na náhradu za poskytnuté poistné plnenie by vznikol rovnako. Podľa daného ustanovenia má poisťovňa právo na primeranú náhradu toho, čo plnila za poistníka resp. poisteného, ak vedome porušil povinnosti uložené mu zákonom alebo VPP. Zo strany žalovaného došlo k vedomému porušeniu povinností, keďže pri realizácii svojich práv a povinností z povinného zmluvného poistenia nekonal s náležitou obozretnosťou a ľahkovážne sa spoliehali iba na oznámenie škodovej udalosti telefonickým hovorom, napriek tomu, že zákon vyžaduje písomnú formu, čím sa dobrovoľne vystavil riziku, ktoré musí nevyhnutne znášať. Následne podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah a výšku jej povinnosti plniť si poisťovňa môže určiť primeranú náhradu poskytnutého poistného plnenia. Jediným oprávneným subjektom na určenie primeranej výšky náhrady poistného plnenia, resp. jeho časti, je poisťovateľ. Je výlučne vecou poisťovateľa, či sa rozhodne uplatniť náhradu všetkých vyplatených súm poistného plnenia alebo iba ich časti. Výška požadovanej náhrady poistného plnenia, na ktorú vznikne poisťovateľovi nárok, je limitovaná výlučne požiadavkou vyplývajúcou z ustanovenia § 12 ods. 3 zákona o PZP, t.j. nesmie presahovať úhrn poistných plnení, ktoré poisťovateľ vyplatil z dôvodu poistnej udalosti. Zdôrazňuje, že v danej veci sa žalobca nedomáhal náhrady poistného plnenia v celom rozsahu, t.j. vo výške 941,93 €, ale iba 80 % z poskytnutého poistného plnenia (753,54 €). Žalobca následne prehodnotil výšku uplatňovaného nároku a zobral do úvahy doručenie správy o nehode a dokladov žalovaného (vodičský preukaz a osvedčenie od motocykla), ktoré predložil poškodený z jeho havarijného poistenia. Následne žalobca znížil nárok na náhradu za poskytnuté poistné plnenie na sumu vo výške 376,77 €.
Poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.3.2011, sp. zn. 3 Cdo 257/2009, v ktorom súd konštatoval, že „uplatnenie práva poisťovateľa na náhradu poistného plnenia podľa § 12 ods. 2 písm. g/ zákona č. 381/2001 Z.z. je opodstatnené a nepriečiace sa dobrým mravom aj v prípade, že poisťovateľ získal postačujúce údaje potrebné pre poskytnutie poistného plnenia (už) z oznámenia poškodeného alebo zo záznamu o vyšetrení dopravnej nehody, teda aj v prípade, že nesplnenie oznamovacej povinnosti poisteným neviedlo k podstatnejšiemu sťaženiu činnosti poisťovateľa pri poskytovaní poistného plnenia poškodenému.“. Najvyšší súd v identifikovanom rozhodnutí predovšetkým akcentoval sankčnú funkciu takéhoto postihu, bez ohľadu na prípadné subjektívne presvedčenie o menej závažnom porušení zákonných povinností zo strany poisteného. Tento inštitút má poisteného predovšetkým viesť k riadnemu plneniu zákonných povinností (vrátane oznamovacej povinnosti), ktoré mu vyplývajú z poistného vzťahu. Nie je podstatné aký veľký vplyv malo porušenie povinností vplyv na rozsah a výšku
povinnosti poisťovne plniť. Aj pri zanedbateľnom rozsahu je nárok žalobcu daný a je len na ňom akú výšku náhrady si určí.
Žalovaný ad absurdum namieta premlčanie žalobcom uplatneného nároku s poukazom na § 106 ods. 1 OZ. Podľa § 12 ods. 4 zákona o PZP: „Právo poisťovateľa na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti podľa odseku 1 alebo 2 sa premlčí do troch rokov odo dňa vyplatenia poistného plnenia.“. Žalobca v opätovne podotýka, že nárok uplatnený v tomto konaní je nárok na náhradu za poskytnuté poistné plnenie v zmysle zákona o PZP a nie nárok na náhradu škody podľa OZ, ako sa mylne domnieva žalovaný. Zákon o PZP je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku lex specialis, a preto sa ustanovenia OZ použijú iba v prípade, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak. V § 12 ods. 4 zákona o PZP sa uvádza, že nárok na náhradu poistného plnenia sa premlčí v lehote 3 rokov odo dňa vyplatenia poistného plnenia. Keďže v danom prípade bolo poistné plnenia vyplatené dňa 24.1.2020 (vyplýva z predloženého výpisu z účtu), k premlčaniu pohľadávky by došlo dňa 24.1.2023. Vzhľadom na to, že žaloba bola podaná v upomínacom konaní dňa 18.1.2023, došlo k uplatneniu práva na súde včas. Navyše podľa § 1 písm. a) v spojení s § 8 písm. a) zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa premlčacie lehoty predlžujú o 76 kalendárnych dní (t.j. 35 dní za obdobie od 27.3.2020 - 30.4.2020 a 41 dní za obdobie od 19.1.2021 do 28.2.2021).
4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že žalobca sa domáha nároku za náhradu poistného (ako sám ďalej uvádza ...postihové právo, poisťovateľa“, ktoré mal za neho vyplatiť na základe porušenia § 10 ods. 1 zákona č. 381 /2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pretože písomne nenahlásil vznik škodovej udalosti v lehote do 15 dní. V tomto smere je potrebné uviesť, že žalobcom uvádzaný § 12 ods. 2 písm. g ) zákona uvádza : „Poisťovateľ mú proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak spôsobil škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti podľa § 10 ods. 1 až 4... ". Na základe uvedeného je zrejmé, že musia byť splnené kumulatívne obe podmienky na uplatnenie nároku z tohto titulu. Je nutné pripomenúť, že od začiatku nehody popiera spôsobenie škody, čo je preukázané nie len zo (1) správy o nehode - označil, že nie je vinník nehody, (2) telefonickým oznámením nehody - opisom skutkového stavu. ako aj (3) ďalšou emailovou komunikáciou so žalobcom s podrobným opisom udalosti zo dňa 7.2.. 18.5.. 19.5. a 26.5.2020, pretože podľa jeho názoru došlo zo strany druhého účastníka nehody k porušeniu §10 ods. 6 zákona č. 8/2009 Z.z.. kde sa jednoznačne uvádza. že .. Vodič pri prechádzaní z jedného jazdného pruhu do druhého jazdného pruhu je povinný dať' prednosť v jazde vodičovi jazdiacemu v jazdnom pruhu, do ktorého prechádza: pritom.je povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy.". Žalobca za preukázanie 1. predpokladu považuje ..označenie vinníka poistnej udalosti druhou stranou", čo je v tomto prípade absurdné a neprijateľné . Takéto potvrdenie v správe o nehode zachytáva výlučne vnímanie druhej strany, pričom jasne v správe o nehode označil. že on vinník (z vyššie uvedených dôvodov) nie je. Podrobný popis nehody bol riadne nahlásený telefonicky okamžite po nehode 14.10.2019 0 10.33h a opätovne popísaný v emaile z 7.2.2020 (dôkazy predložené v rámci podaného odporu). K písomnému nahláseniu došlo dodatočne prostredníctvom webové formulára až dodatočne po získaní dokladov ku skútru. Zodpovednosť za škodu, resp. jeho označenie ako vinníka nehody od začiatku odmietal a žiadal žalobcu o preverenie/prešetrenie celej škodovej udalosti, čo sa do dnešného dňa zjavne nestalo (žalobca pravdepodobne len ..automaticky- uhradil nárok inej povinnosti. čo bolo jeho svojvoľným a individuálnym rozhodnutím a teraz sa ho snaží vymáhať od neho!). Dokonca v tomto smere nebol ani žalobcom kontaktovaný za účelom ďalšieho objasňovania, čo považuje za neštandardné a nevysvetliteľné konanie ,pričom žalobca ho mohol kedykoľvek kontaktovať a to tak prostredníctvom písomnej zásielky, či telefonicky Má za to. že žalobca má povinnosť prešetriť škodovú udalosť podľa § 11 ods. 6 zákona:.. Poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti...", čo bude potrebné preskúmať aktuálne aj súdom. či a do akej miery tak urobil, keďže mal vedomosť, že vinník nehody nebol stranami jednomyseľne označený. Inak nemôže dôjsť k naplneniu právneho titulu, na základe ktorého žalobca odôvodňuje svoj nárok. Vo vzťahu k druhej podmienke nemožno opomínať skutočnosť. že webový systém žalovaného neumožňoval v danom čase uskutočniť písomné nahlásenie udalosti bez kompletného doplnenia všetkých dokladov k vozidlu. ktoré ako už v predchádzajúcej komunikácii uviedol nemohol dodať. nakoľko boli v skútri, ktorý bol na posúdení a oprave v servise Skútre BA, Petófiho 39, Bratislava, kam pravidelne chodí. Inak ako simuláciou
webového formuláru sa toto tvrdenie nedá preukázať, nakoľko systém neposiela hlásenie o neúplnosti. Preto písomné nahlásenie prostredníctvom webového formulára bolo realizované až neskôr - a to len dodanie identifikačný dokumentov (vodičský preukaz, občiansky preukaz, či osvedčenie skútra...), s ktorými navyše žalobca od počiatku disponoval, že potvrdzuje vo svojom liste č 1527.0675/010-5 z 12.2.2020 (predloženého žalobcom). Preto nie jeho, ale práve vinou žalovaného mu nebolo umožnené včas nahlásiť danú poistnú udalosť. Nie je možné poukazovať na jeho omeškanie ako porušenie jeho povinností, ak ho spôsobil priamo žalobca.
K 2. predpokladu možno ďalej uviesť, že rovnako bude potrebné preukázať ako sa žalobca vysporiadal s podmienkou preskúmania „ dôvodov hodných osobitného zreteľne (§ 12 ods. 1 písm. g) zákona ), pretože z jeho strany došlo k riadnej a včasnej spolupráci so žalobcom, čo preukazuje aj realizácia obhliadky dňa 16.1.2020 p. A. od žalobcu. V liste žalobcu zo dňa 12 . 02 . 2020 dokonca sám žalobca uvádza, že všetky dokumenty - ,„správa o nehode, vodičský preukaz, občiansky preukaz a osvedčenie od motocykla boli predložené do poisťovne poškodeného...". Žiadne ďalšie údaje ani nie sú zo strany žalovaného v písomnom nahlásení prostredníctvom webového formulára potrebné. Žalobca vo vyššie uvedenom liste uvádza, že síce deklaruje dôvod hodný osobitného zreteľa a znížiť svoj postih z vyplateného poistenia z 80% na 40%2 . avšak má za to,. že k naplnenie celej skutkovej podstaty právneho nároku žalobou. tak ako ju definuje § 12 ods. 2 písm. g) zákona len na základe tohto kroku nemôže dôjsť, nakoľko on nespôsobil nehodu ani vzniknutú škodu. Z jeho strany ide o principiálne stanovisko, nie len z dôvodu princípu spravodlivosti, preukázania pravdy, ale hlavne zo samotného skutkového stavu nehody. Nemôže predsa súhlasiť so zavinením nehody (mojou vinou) len preto, že mu žalobca uloží nižší postih, keď' je to v rozpore so skutkovým stavom a teda sa nezakladá na pravdivosti. V nadväznosti na uvedené bude ďalej nevyhnutné skúmať príčinnú súvislosť a relevanciu jeho omeškania s písomným nahlásením udalosti (napriek jej telefonickému nahláseniu, jeho kontaktných údajov, doručením dokumentov a jeho spoluprácou... atď:) a jej vplyvu na samotné (ne)šetrenie škodovej udalosti a uplatňovaného nároku žalobcu. V tomto smere preto opätovne vyzýva žalobcu, aby na základe jeho vyjadrení a skutočnosti o nehode zohľadnil dôvodnosť svojho žalobného návrhu a upustil od jeho ďalšieho vymáhania. Z dôvodu, že teda žalobca disponoval od začiatku so všetkými relevantnými dokumentami, má za to, že ním uvádzané dôvody ako .oznamovacia povinnosť' má pre činnosť poisťovne osobitný význam, .ktoré môže použiť, ktoré sú základom pre poskytnutie plnenia, môže efektívne reagovať ,v primeranom čase môže posúdiť dôvodnosť... a bez ktorých môže dôjsť k oddialeniu plnenia, reputačnému riziku a pod..." sú len všeobecným a deklaratórnym vyjadrením, ktoré nemá osobitnú právnu relevanciu k prejednávanej veci, o to zvlášť, ak tu od začiatku existoval spor v základnom predpoklade - ustálenia vinníka nehody, a tým aj škody. Ešte raz zdôrazňuje, že je zo strany žalobcu nutné preukázať, ako jeho „omeškanie" (ktoré nemohol realizovať aj pre nedokonalosť elektronického formuláru žalobcu) spôsobilo fakt nutnosti poskytnutia poistného plnenia bez relevantného šetrenia veci. Žalobca uvažuje v tomto bode, či sa Všeobecne poistne podmienky pre povinne zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla žalobou aplikujú/neaplikujú aj na zákonné povinnosti, pričom sám záverom pripúšťa a uznáva. že primeranosť uplatňovania si nároku je výlučne vecou poisťovateľa. V tomto smere však opomína dôležitú skutočnosť, že práve interpretácia požiadavky primeranosti- (uvedené v čl. 7 ods. 2 VP) sa viaže aj povinnosť vykonať hodnotiaci postup, ktorý podlieha minimálne zásade formálnej logiky a nemôže predstavovať bezbrehý postup, ktorý by prekračoval isté hranice stanovené zákazom diskriminácie, ochrany práv a slobôd iných a musí byť presvedčivým spôsobom odôvodniteľná, garantujúca ducha tolerancie demokratickej spoločnosti ,v ktorej sa snáď nachádzame. Tiež nezanedbateľným faktom zostáva, že svoje postavenie upravené spotrebiteľskou zmluvou nemôže zhoršiť jeho zmluvné postavenie a v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Je pravdou, že žalobca niekoľkokrát ponížil pôvodný nárok, avšak vždy ho deklaroval ako „postih" a bez akéhokoľvek odôvodnenia (viď napr. list žalobcu z 12.2.2020) s poukázaním na dôvod osobitného zreteľa neuvedomujúc si fakt, že nárok § 12 ods. 2 písm. g) zákona obsahuje aj ďalšiu, už vyššie spomínanú kumulatívnu podmienku - určenia vinníka, ktorá podľa jeho názoru nebola vôbec riadne a hodnoverne posudzovaná, čo potvrdzuje žalobca svojím vyjadrením „druhá strana ma označila za vinníka". Citovanie súdneho rozhodnutia NS SR č. 3Cdo 257/2009 je aj vzhľadom na jeho skoršie časové vydanie prekonané, a to nie len z dôvodu rozvoja, prirodzene a správne v demokratickej spoločnosti, práva na ochranu spotrebiteľa, ako aj zvýrazneniu otázok proporcionality a podstaty dobrých mravov. Napr. v novšom rozhodnutí III. ÚS 90/2021 sa uvádza : .uplatnenie regresu jednoznačne musí byt' zo strany poisťovne riadne zdôvodnené.., či na inom mieste, kde sa uvádza : „Pokiaľ mierne oneskorenie nespôsobí žiaden negatívny následok a k danej situácii pristúpia dôvody hodné osobitného zreteľa ,nesmie ich súd opomenúť. Právo v sebe musí mať aj aspekt empatie, pričom
priznávanie obdobných nárokov môže často narážať na samu podstatu dobrých mravov .Rozhodnutie žalobcu uhradiť nárok druhej strany bez preverenia skutkového stavu veci (a to najmä z dôvodu spoločne (ne)určenia vinníka) bolo svojvoľné a predčasné a výlučne dobrovoľné zo strany žalobcu , preto nemôže byt' ani podkladom pre regresné vymáhanie nároku. Nemožno sa stotožniť s vyjadreniami žalobcu, že jediným oprávneným subjektom na určenie primeranej náhrady poistenia je poisťovateľ. Či inde „Je výlučne vecou poisťovateľa, či sa rozhodne uplatnil' náhradu všetkých vyplatených súm plnenia alebo iba časti...-. Uvedené je jednoznačne v rozpore s právnymi princípmi a garanciami doktrinálne zakotvených v právnych normách ako i v rozpore s predvídateľnosťou práva. Z hľadiska Ústavy SR. jej čl. 46 ods. 1
- právo sa súdnu ochranu, ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd - právo na spravodlivé súdne konanie. Uvedené je potvrdené aj súdnou praxou: „Taký výklad ustanovenia 4 12 ods. 1 písm. g) zákona, ktorý by neumožňoval preskúmať správnosť postupu poisťovne, by nebol spravodlivý, pretože by bolo celkom na úvahe poisťovne, akú sumu uplatní, či zohľadní alebo nezohľadni, napr. eventuálne spolu zavinenie, resp. iné relevantné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa." (pozri napr. III. ÚS 90/2021 ).Poukazovanie len na zníženie regresnej náhrady rovnako nie je správne . Primeranosť nemožno posudzovať podľa násobkov či percentuálneho určenia, ako poukazuje žalobca, ale musí sa posudzovať na každý konkrétny prípad osobitne, jednotlivo, pričom sa musia skúmať všetky komponenty - konkrétnych zistení a okolnosti vzniku škody, ako aj osobných, zárobkových a majetkových pomerov poisteného... a neuvedenie konkrétnych zistení, či neuvedenie konkrétnych úvah o primeranosti regresnej náhrady vzhľadom na tieto pomery... tak nie je dostatočným predpokladom pre záver o primeranosti náhrady (porovnaj napr. nález IV ÚS 377/2018).
Predmetné úvahy o premlčaní nároku sú právne relevantné, nakoľko podľa jeho názoru, nárok žalobcu nespĺňa kumulatívne kritéria ustanovenie § 12 ods. 2 písm. g) zákona, a to nielen z dôvodu, že bol označený ako vinník nehody len na základe označenia druhej strany nehody, a to bez preskúmania skutkového stavu veci žalobcom (nemá vedomosť o žiadnom vyšetrovaní žalobcu), ale aj nedostatočným zdôvodnením a preskúmavaním všetkých komponentov primeranosti a ich náležitého odôvodnenia. Preto je logické uvažovať nad právnou kvalifikáciou nároku ako nároku zodpovednosti za škody, ktorý je v rozsahu 2 rokov a ktorý bez pochybností už zanikol. Nemožno opomenúť aj tú skutočnosť, že sám žalobca vo svojich dokumentoch žiada od neho ,.postih", čo jednoznačne evokuje náhradu škody, bez označenia dôvodu a titulu, na základe ktorého si postih vyžaduje (porovnaj list žalobcu z 12.2.2020, či emaily žalobcu z 19.5.2020 0 10.06h, 27.5.2020 0 8.56h.). Odkaz žalobcu na zákon č. 62/2020 Z.z. v tomto prípade považuje za právne nerelevantný, nakoľko v tomto prípade nedošlo k premlčaniu v rozhodnom čase, ktorý predpokladal tento zákon, a preto načítavanie času premlčania v budúcnosti sa nemôže aplikovať. Záverom mu nedá nespomenúť, že žalobca svojim konaním tým, že si uplatňuje svoj nárok na konci premlčacej lehoty (4 dni pred uplynutím) sám seba diskvalifikuje a sám si nastavuje zrkadlo reputačného rizika. Záverom uvádza, že žiada o zamietnutie návrhu žalobcu v plnom rozsahu, nakoľko nepreukázal hodnoverným spôsobom splnenie podmienok vyplývajúcich z § 12 ods. 2 písm. g) zákona, tak aby si mohol uplatňovať nárok na postih v jeho určenej výške, keď sa rozhodol sám dobrovoľne vyplatiť celý regresný nárok spoločnosti Allianz-Slovenská poisťovňa, a.s., bez toho, aby dôkladne preskúmal skutkový stav veci a odôvodnil primeranosť svojho nároku, ktorý žiada od neho. Preukázanie splnenia týchto podmienok je na ťarchu žalobcu, čo si sám sťažuje uplatňovaním nároku po tak dlhej dobe.
5. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že žalobca naďalej zotrváva na svojich doterajších písomných vyjadreniach, a to najmä na:
- žalovaného zaväzovala zákonná povinnosť písomne ohlásiť vznik škodovej udalosti, pričom nie je sporné, že žalovaný si túto povinnosť nesplnil v stanovenej 15 - dňovej lehote. Žalovaným uvádzané údajné telefonické oznámenie nebolo zistené a navyše je na tento účel nedostatočné a nie je splnením zákonnej povinnosti. Rovnako tak nebolo preukázané doručovanie prostredníctvom webového systému žalobcu.
- povinnosťou žalobcu nie je osobitne vyzývať účastníkov poistnej udalosti na oznámenie vzniku poistnej udalosti. Napriek tomu žalobca zaslal žalovanému žiadosť o poskytnutie súčinnosti zo dňa 10.1.2020 spolu s tlačivom Oznámenie o poistnej udalosti.
- v správe o nehode bol zo strany poškodeného jednoznačne označený za vinníka poistnej udalosti práve žalovaný, ktorý správu o nehode podpísal, čím potvrdil pravdivosť uvedenej skutočnosti. Navyše sám žalovaný v správe o nehode zaznačil, že sú zodpovedný obaja za vznik poistnej udalosti a jednoznačne neuviedol, že nie je vinníkom. V prípade pochybností konajúceho súdu o zodpovednosti žalovaného
za vznik poistnej udalosti navrhujú výsluch účastníkov škodovej udalosti, prípadne vypracovanie súkromného odborného vyjadrenia.
- Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí zo dňa 14.3.2011, sp. zn. 3 Cdo 257/2009 akcentoval predovšetkým sankčnú funkciu postihu, bez ohľadu na prípadné subjektívne presvedčenie o menej závažnom porušení zákonných povinností zo strany poisteného. Tento inštitút má poisteného predovšetkým viesť k riadnemu plneniu zákonných povinností (vrátane oznamovacej povinnosti), ktoré mu vyplývajú z poistného vzťahu.
- jediným oprávneným subjektom na určenie primeranej výšky náhrady poistného plnenia, resp. jeho časti, je poisťovateľ. Je výlučne vecou poisťovateľa, či sa rozhodne uplatniť náhradu všetkých vyplatených súm poistného plnenia alebo iba ich časti. Výška požadovanej náhrady poistného plnenia, na ktorú vznikne poisťovateľovi nárok, je limitovaná výlučne požiadavkou vyplývajúcou z ustanovenia § 12 ods. 3 zákona o PZP, t.j. nesmie presahovať úhrn poistných plnení, ktoré poisťovateľ vyplatil z dôvodu poistnej udalosti.
- R 64/2020: „Súd rozhodujúci o nároku poisťovateľa v zmysle ustanovenia § 12 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov nemôže skúmať a pri rozhodovaní o nároku prihliadať na to, či výška sumy nároku uplatneného poisťovateľom voči poistníkovi resp. poistenému v zmysle uvedeného ustanovenia je v súlade so všeobecnou právnou zásadou proporcionality a neprieči sa zmyslu a účelu uvedeného zákona. Jediným oprávneným subjektom, ktorý môže určiť a prípadne znížiť výšku uplatňovaného nároku v zmysle ustanovenia § 12 citovaného zákona a pod hornú hranicu takto uplatňovaného nároku, ktorou je úhrn poistných plnení, je v zmysle uvedeného ustanovenia poisťovateľ.“ (rozsudok NSSR, sp. zn. 4Obdo/84/2018).
- žalobca sa nedomáhal náhrady poistného plnenia v celom rozsahu, t.j. vo výške 941,93 €, ale iba 80 % z poskytnutého poistného plnenia (753,54 €). Žalobca neskôr prehodnotil výšku uplatňovaného nároku a zobral do úvahy doručenie správy o nehode a dokladov žalovaného (vodičský preukaz a osvedčenie od motocykla), ktoré predložil poškodený z jeho havarijného poistenia. Následne žalobca znížil nárok na náhradu za poskytnuté poistné plnenie na sumu vo výške 376,77 €.
- nárok uplatnený v tomto koní je nárok na náhradu za poskytnuté poistné plnenie v zmysle zákona o PZP a nie nárok na náhradu škody podľa OZ, ako sa mylne domnieva žalovaný.
- v § 12 ods. 4 zákona o PZP sa nárok na náhradu poistného plnenia premlčí v lehote 3 rokov odo dňa vyplatenia poistného plnenia. Keďže v danom prípade bolo poistné plnenia vyplatené dňa 24.1.2020 (vyplýva z predloženého výpisu z účtu), k premlčaniu pohľadávky by došlo dňa 24.1.2023. Vzhľadom na to, že žaloba bola podaná v upomínacom konaní dňa 18.1.2023, došlo k uplatneniu práva na súde včas.
6. Súd nariadil termín pojednávania na deň 22.05.2023 o 10,00hod., strany sporu sa na pojednávanie nedostavili, písomne sa ospravedlnili, žalovaný žiadal pojednávanie odročiť na iný termín z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti Súd nariadil ďalší termín pojednávania na deň 23.08.2023 o 9.00hod., žalovaný žiadal odročiť pojednávanie dňa 22.08.2023 z dôvodu , že navrhol žalobcovi mimosúdnu dohodu. Žalobca dohodu so žalovaným neakceptoval, dôvod na odročenie pojednávania preto súd posúdil ako nie dôležitý a žiadosť žalovaného o odročenie pojednávania neakceptoval.. Stany sporu sa písomne ospravedlnili, že sa nedostavia na pojednávanie dňa 23.08.2023 o 9,00hod., preto súd prejednal vec v ich neprítomnosti.
7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu a zistil, že:
8. Z faktúry č. XXXXXXXX, vystavenej dňa 13.11.2019, splatnej dňa 27.11.2019 vyplýva, že zákazník D. F. zaplatil spoločnosti OMNIA MOTORS, a.s., so sídlom Bratislava, Tomášikova 30, IČO: 35 787 058 cenu opravy celkom v sume 941,93 eur s DPH.
9. Z Hlásenia škodovej udalosti - Neživotné poistenie zo dňa 14.10.2019 vyplýva, že D. F. nahlásil poisťovni Allianz - Slovenská poisťovňa škodovú udalosť zo dňa 14.10.2019 o 08,30 hod v anglickom
jazyku, ktorá udalosť sa stala v Bratislave na Košickej ulici. Vinníkom nehody malo byť vozidlo zn. B., vinník F. R., poškodený bol zadný nárazník, keď motocykel zozadu narazil do jeho MV zn. B..
10. Z dokladu na čl. 8 spisu- Agreed statement of fact on motor vehicle accident vyplýva, že žalovaný označil krížikom možnosť, že dňa 14.10.2018 dopravnú nehodu spôsobili obaja vodiči motorových vozidiel, D. F. označil krížikom, že nehodu spôsobil žalovaný.
11. Z Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 24.01.2020 vyplýva, že Wüstenrot poisťovňa, a.s. oznámila poisťovni Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., na základe poistnej udalosti č. XXXX.XXXX/XXX-5 zo dňa 14.10.2019 v Bratislave, že poistnú udalosť, pri ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla poisteného D. F., bytom B., H. XXXX/X, vybavila a poukázala skutočnú škodu vo výške 941,93 eur ako náklady na opravu poškodeného vozidla na účet poisťovne Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s.
12. Z dokladu na čl. 10 spisu - Povinné zmluvné poistenie za škody spôsobené prevádzkou motorového vozidla, číslo Návrhu: XXXXXXXXXX vyplýva, že medzi poisťovateľom: Wüstenrot poisťovňa, a.s., IČO: 31 383 408 so sídlom Bratislava 26, Karadžičova 17 a poistníkom: F. R., B. B., B. X/XX, vznikol zmluvný vzťah so začiatkom poistenia dňa 09.05.2018 o 07,55 hod. na dobu neurčitú, v sume poistného 27,55 eur ročne. Jedná sa o poistenie vozidla - motocykel, továrenská značka SYM, model LC/A3/03 HD2, VIN číslo G., rok výroby 2016, objem valcov v ccm 124, výkon motora v kW 9.50, druh paliva benzín, najväčšia prípustná celková hmotnosť v kg 315, počet miest na sedenie 2 miesta, farba vozidla šedá metalíza.
13. Z listu na čl. 12 spisu zo dňa 27.01.2020 označenom ako :Uplatnenia postihu č. XXXX.XXXX/XXX- X vyplýva, že žalobca - Wüstenrot poisťovňa, a.s. informovala adresáta: F. R., B. K. XX o nasledujúcich skutočnostiach: Podľa ustanovení Občianskeho zákonníka zodpovedá adresát za poistnú udalosť zo dňa 14.10.2019, ktorej následkom bolo poškodenie motorového vozidla EČ: BL743UD. Z uzavretej poistnej zmluvy s Wüstenrot poisťovňou, a.s., ktorej predmetom je poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, vyplatila Wüstenrot poisťovňa, a.s. za adresáta poškodenému z titulu poistnej udalosti poistné plnenie vo výške 941,93 eur.
Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je poistený povinný písomne oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti do 15 dní po jej vzniku, ak vznikla na území SR.
Podľa § 12 ods. 2 písm. g) zákona o PZP MV, má poisťovňa voči poistenému, t.j. vodič, nárok na náhradu poistného plnenia, ktoré za neho vyplatila z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak:
- spôsobil škodu motorovým vozidlám a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosť podľa § 10 ods. 1 zákona o PZP MV.
Nakoľko adresát listu poistnú udalosť Wüstenrot poisťovni písomne neoznámil, vznikol Wüstenrot poisťovni, a.s. podľa vyššie uvedeného znenia § 12 ods. 2 písm. g) zákona o PZP MV nárok na náhradu až celého poistného plnenia, teda sumy 941,93 eur.
V snahe vyjsť adresátovi listu aspoň čiastočne v ústrety, rozhodla Wüstenrot poisťovňa, že od adresáta uvedenú sumu nebude žiadať v plnej výške, ale len jej časť vo výške 753,54 eur.
14. Z listu na čl. 13 spisu zo dňa 27.04.2020 označenom ako : Uplatnenie postihu č. XXXX.XXXX/XXX- X URGENCIA, ktorý adresovala Wüstenrot poisťovňa, a.s. adresátovi: F. R., vyplýva, že dňa 27.01.2020 bola adresátovi zaslaná žiadosť o uhradenie nároku Wüstenrot poisťovne, a.s. vo výške 753,34 eur z dôvodu náhrady poistného plnenia.
15. Z listu na čl. 14 spisu zo dňa 27.11.2020 označenom ako: Uplatnenie postihu č. XXXX.XXXX/ XXX-X výzva pred vymáhaním, ktorý adresovala Wüstenrot poisťovňa, a.s. adresátovi: F. R., vyplýva, že dňa 12.02.2020 bola adresátovi zaslaná žiadosť o uhradenie nároku Wüstenrot poisťovne, a.s. vo výške 376,77 eur z dôvodu náhrady poistného plnenia, keďže adresát sumu 376,77 eur do dnešného dňa neuhradil, opätovne vyzvala Wüstenrot poisťovňa, a.s. adresáta na uhradenie predmetnej sumy.
16. Z dokladu - výpisu z účtu na čl. 15 žalobcu spisu vyplýva, že Wüstenrot poisťovňa, a.s. odoslala dňa 24.01.2020 platbu v sume 941,93 eur ako náhradu poistného plnenia poisťovni Allianz poisťovňa, a.s.
17. Z listu na čl. 16 spisu zo dňa 12.02.2020 označenom ako Postih č.XXXXXXXX/XXX-5 vyplýva, že žalobca žiadal žalovaného o úhradu sumy 378,77eur, keď na základe zistených skutočností sa rozhodli uznať dôvod hodný osobitného zreteľa a znížiť výšku uplatneného postihu z 80% na 40% z vyplateného poistného plnenia t.j. na 376,77eur , keď bolo zistené, že škodová udalosť Wüstenrot poisťovni, a.s. telefonicky nahlásená nebola. Zo spisu poistnej udalosti doručeného z poisťovne poškodeného, bolo zistené, že správa o nehode spolu s osobnými dokladmi boli od adresáta predložené do poisťovne poškodeného, v ktorej mal uzavreté havarijné poistenie motorového vozidla. Táto si uplatnila vo Wüstenrot poisťovni, a.s. regresný nárok za vyplatené poistné plnenie poškodenému.
18. Z Oznámenia poisťovne Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. na čl. 17 spisu zo dňa 14.11.2019,škodová udalosť číslo: XXXXXXXXXX, ktoré adresovala poškodenému: D. F., vyplýva, že poisťovňa oznámila, že škodu na jeho motorovom vozidle likvidovala podľa doložených dokladov za opravu v zmysle ustanovení príslušných Všeobecných poistných podmienok, Zmluvných dojednaní a Osobitných poistných podmienok, a to v sume poistného plnenia vo výške 941,93 eur.
19. Z Oznámenia poisťovne Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. na čl. 18 spisu zo dňa 14.11.2019 poistná udalosť číslo: XXXXXXXXXX, zo dňa 14.10.2019, ktoré adresovala poisťovni vinníka dopravnej nehody: Wüstenrot poisťovňa, a.s., vyplýva, že poisťovňa Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. oznámila Wüstenrot poisťovňa, a.s., že vo vyššie uvedenej poistnej udalosti poukázala z havarijného poistenia motorového vozidla poistenému (poškodenému) poistné plnenie vo výške 941,93 eur a zároveň ju vyzvala na refundovanie sumy 941,93 eur v lehote 15 dní na základe povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
20. Z výpisu hovorov z mobilu žalovaného vyplýva, že dňa 14.10.2019 o 10,33 hod. uskutočnil hovor na t.č. XXXXXXXXXX v dĺžke trvania 00:05:40.
21. Dňa 07.02.2020 o 16:40 hod, zaslal žalovaný na e-mailovú adresu: infopoistovna@wuestenrot.sk <mailto:infopoistovna@wuestenrot.sk>, e-mail nasledovného znenia:
v nadväznosti na Váš list zo dna 27.1.2020 vo veci uplatnenia postihu c. XXXX.XXXX/XXX-X si Vám dovoľujem uviesť nasledovne:
- v prvom rade nemôžem súhlasiť s uplatnením nároku na náhradu poistného z dôvodu nenahlásenia škodovej udalosti.
- škodová udalosť bola riadne nahlásená telefonicky v deň udalosti, t.j. 14.10.2019 0 10.41 h.
- správu o nehode som sa pokúsil zasielať viackrát, však systém nedovoľoval zaslanie dokumentov bez technického preukazu, ktorý sa stratil počas nehody, resp. opravy skútra. Dokumenty tak boli zaslane až dodatočne elektronicky s nahratím len protokolu o nehode.
- v plnej miere došlo k spolupráci, keď bol pristavený skúter v rámci servisu na jeho obhliadku poverenej osoby p. A., a to 16.1.2020, čím som mal za to, že riešenie poistenej udalosti napreduje riadne.
- tiež nie je možné stotožniť sa s Vaším záverom, že som bol označený ako vinník nehody, čo bolo uvedene aj na protokole o nehode. Nehoda sa stala nasledovne: vodič B odbočoval z pod mostu Košická smerom na Landererovu a tak prechádzal cez minimálne jeden pruh. Riadne označoval smerovkou zmenu jazdy vľavo a opustil svoj pruh (sme rovno na Košickú). Ja som viedol skúter v pruhu rovno bez zmeny smeru jazdy. Následne a nečakane vodič vozidla B sa rozhodol vrátiť sa do pruhu rovno, a to bez oznámenia zmeny smeru jazdy práve v čase keď som prechádzal. Už som nedokázal zareagovať a narazil som do zadnej/jemne bočnej časti jeho vozidla. Zranenia vyžadujúce si hospitalizáciu som našťastie neutrpel, preto nebola ani privolaná polícia.
- v tejto súvislosti žiadam o prehodnotenie celej škodovej udalosti a zároveň riadne určiť vinníka nehody, a tým pádom aj zodpovednosť.
- zároveň Vás žiadam a prosím o opätovne prehodnotenie uplatnenia nároku náhrady škody, a to napr. vhodným uplatnením dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 12 ods. 2 písm. g) zákona o PZP MV.
22. Dňa 19.05.2020 o 10,06 hod, zaslal žalobca z e-mailovej adresy: dotazyOLN@wuestenrot.sk <mailto:dotazyOLN@wuestenrot.sk> na e-mailovú adresu žalovaného: martin.urminsky@gmail.com <mailto:martin.urminsky@gmail.com>, e-mail nasledovného znenia:
Dovoľujeme si Vám oznámiť, že i v prípade ak by ste poistnú udalosť telefonicky oznámili, ste zo zákona povinný túto nahlásiť písomne do 15 dní po vzniku škodovej udalosť ak vznikla na území Slovenskej republiky. Táto povinnosť je uvedená i zmluvných podmienkach, ktoré sú súčasťou poistnej zmluvy.
Napriek vyššie uvedenému sme vzali do úvahy doručenie správy o nehode a Vašich dokladov / vodičský preukaz a osvedčenie od motocykla/ ktoré predložil poškodený z jeho havarijného poistenia, uznali sme dôvod hodný osobitného zreteľa a znížili sme výšku uplatneného postihu voči Vám na polovicu. Trváme preto naďalej na postihu vo výške 376,77 eur, tak ako uvádzame v liste zo dňa 12.2.2020.
V prípade, že tento nebude uhradený, postúpime ho bez ďalšieho k vymáhaniu súdnou cestou.
23. Dňa 18.05.2020 o 22,31 hod, zaslal žalovaný na e-mailovú adresu: infopoistovna@wuestenrot.sk <mailto:infopoistovna@wuestenrot.sk>, e-mail nasledovného znenia: v nadväznosti na Váš list c. 1527.0675/011-5 zo dna 27.4.2020 vo veci zníženia Vami požadovaného postihu si Vám dovoľujem uviesť nasledovne vyjadrenie:
- v prvom rade musím uviesť, že nemôžem súhlasiť ani s Vami navrhovanou sumou zníženia Vami požadovaného postihu, a to z dôvodu, že som poistnú udalosť nahlásil riadne a včas.
- za týmto účelom som už dávnejšie požiadal môjho operátora ORANGE, aby mi zaslal oficiálne výpis hovorov za mesiac október 2019, kedy (14.10.2019) som predmetnú udalosť nahlásil.
- predpokladám, že z dôvodu opatrení voči koronavírusu, sa im predmetne potvrdenie nepodarilo odoslať, ale ubezpečujem Vás, že som ich urgoval, aby som tak mohol preukázať, že som si splnil všetky povinnosti.
Na základe uvedeného si Vás dovoľujem požiadať ešte o Vašu trpezlivosť, aby som Vám mohol preukázať, že som predmetnú udalosť riadne nahlásil, tak ako som Vám popísal v predchádzajúcom emaile zo dna 7.2.2020. Verím, že predloženie týchto dokumentov môže znamenať prehodnotenie Vašich návrhov a bude možné vyhovieť mojej žiadosti o neuplatňovanie si postihu z vyššie uvedenej poistnej udalosti.
24. Dňa 27.05.2020 o 08,56 hod. zaslal žalobca z e-mailovej adresy: dotazyOLN@wuestenrot.sk <mailto:dotazyOLN@wuestenrot.sk> na e-mailovú adresu žalovaného: martin.urminsky@gmail.com <mailto:martin.urminsky@gmail.com>, e-mail nasledovného znenia:
Vyššie uvedený postih sme prehodnotili ešte dňa 12.2.2020 a uznali sme dôvody hodné osobitného zreteľa. Postih vo výške 753,54 eur sme znížili na čiastku 376,77 eur, tj. o polovicu. Na tomto naďalej trváme a v prípade že nebude uhradený postúpime ho bez ďalšieho k vymáhaniu súdnou cestou. Toto naše stanovisko je konečné a nemenné. V snahe však vyjsť Vám maximálne v ústrety ponúkame Vám možnosť postih uhradiť formou 6 mesačných splátok a to nasledovne: 5x 63 eur a lx 61,77 eur.
25. Podľa § 10 ods.1 -4 zák .č.381/2001Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, poistený je povinný písomne oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti a) do 15 dní po jej vzniku, ak vznikla na území Slovenskej republiky,
Vo všeobecných poistných podmienkach možno určiť prípady, keď možno lehoty podľa odseku 1 primerane predĺžiť. Po oznámení škodovej udalosti je poistený povinný postupovať podľa pokynov poisťovateľa a predložiť v dohodnutej lehote doklady, ktoré si poisťovateľ vyžiada.
Poistený je povinný bez zbytočného odkladu poisťovateľovi písomne oznámiť, že a) bol proti nemu uplatnený nárok na náhradu škody a vyjadriť sa k požadovanej náhrade a jej výške,
b) v súvislosti so škodovou udalosťou sa začalo trestné stíhanie alebo konanie o priestupku a zabezpečiť, aby bol poisťovateľ informovaný o ich priebehu a výsledkoch; ak má poistený právneho zástupcu, je povinný oznámiť poisťovateľovi jeho meno, priezvisko a trvalý pobyt alebo jeho obchodné meno a sídlo,
c) právo na náhradu škody bolo riadne uplatnené; v takomto prípade je poistený povinný postupovať podľa pokynov poisťovateľa.
Poistený je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť poisťovateľovi, že nastali okolnosti odôvodňujúce prechod práva podľa § 13 na poisťovateľa a odovzdať mu doklady potrebné na uplatnenie týchto práv.
26. Podľa § 11ods.6 zák .č.381/2001Z.z. ,poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti
27. Podľa § 12 ods.2 zák .č.381/2001Z.z., poisťovateľ má proti poistenému, ktorý nie je poistníkom, nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak (a) spôsobil škodu úmyselne alebo ak viedol motorové vozidlo pod vplyvom návykovej látky, (b) spôsobil škodu prevádzkou motorového vozidla, ktoré použil neoprávnene, (c) viedol motorové vozidlo bez predpísaného vodičského oprávnenia alebo v čase zákazu činnosti viesť motorové vozidlo uloženého súdom alebo iným príslušným orgánom, (d) spôsobil škodu motorovým vozidlom, o ktorom vedel, že jeho technická spôsobilosť nezodpovedá podmienkam na používanie v premávke na pozemných komunikáciách podľa osobitného predpisu a tento stav bol v príčinnej súvislosti so spôsobenou škodou, (e) vedome zveril vedenie motorového vozidla osobe, ktorá nespĺňa podmienky na vedenie motorového vozidla podľa osobitného predpisu, (f) porušil povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu,19) ktorá je poistnou udalosťou, (g) spôsobil škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti podľa § 10 ods. 1 až 4, (h) sa odmietol po dopravnej nehode podrobiť skúške na prítomnosť návykovej látky.“
Podľa § 12 ods.4 zák .č.381/2001Z.z. ,právo poisťovateľa na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti podľa odseku 1 alebo 2 sa premlčí do troch rokov odo dňa vyplatenia poistného plnenia.
28. Na základe prevedeného dokazovania, zisteného skutkového stavu i jeho právnej kvalifikácie dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu, ktorou sa od žalovaného domáhal zaplatenia sumy 378,77eur s prísl. z titulu náhrady poistného plnenia, nie je dôvodná.
29. Z prevedeného dokazovania vyplynulo, že žalobca ako poisťovateľ uzavrel s F. R., ako poistníkom Poistnú zmluvu č. XXX/XXXXXX-X o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla SYM LC/A3/03 HD2, EČV: B.. Dňa 14.10.2019 došlo k poistnej udalosti na mieste Košická poisteného motorového vozidla SYM LC/A3/03 HD2, EČV: B..
30. Žalobca na základe uzatvorenej poistnej zmluvy uhradil škodu, ktorá v dôsledku toho vznikla, poisťovni Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. , v ktorej bol poistený druhý účastník dopravnej nehody, a to dňa 24.1.2020 v sume 941eur. Žalobca si uplatnil podľa § 12 ods. 2 písm. g) ZoPZP voči žalovanému nárok na náhradu poistného plnenia vo výške 753,54 eur. Na základe žiadosti žalovaného bol postih znížený na 376,77 eur. Listom zo dňa 27.1.2020 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 753,54 eur, následne žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie zníženej sumy 376,77 eur listom zo dňa 27.4.2020 a zo dňa 27.11.2020.
31. Žalovaný namietal v konaní premlčanie nároku žalobcu. Podľa § 12 ods. 4 zákona č.381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, nárok na náhradu poistného plnenia sa premlčí v lehote 3 rokov odo dňa vyplatenia poistného plnenia. Keďže v danom prípade bolo poistné plnenie vyplatené dňa 24.1.2020 , ako to vyplýva z predloženého výpisu z účtu, k premlčaniu pohľadávky by došlo dňa 24.1.2023. Žaloba bola podaná v upomínacom konaní dňa 18.1.2023, teda došlo k uplatneniu nároku žalobu na súde včas a nárok žalobcu nie je premlčaný.
32. Podľa § 12 ods. 2 písm. g) zákona č.381/2001Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, poisťovateľ má proti poistenému, ktorý nie je poistníkom, nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak spôsobil škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa
porušil povinnosti podľa § 10 ods. 1 až 4. Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že musia byť splnené kumulatívne obe podmienky na uplatnenie nároku voči žalovanému- a to: 1/ ak spôsobil škodu motorovým vozidlom a 2/ bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti podľa § 10 ods. 1 až 4.
33. Žalovaný popieral spôsobenie škody svojim motorovým vozidlom, čo vyplýva aj zo správy o nehode
- žalovaný neoznačil, že je vinníkom nehody, ale že obe motorové vozidlá nehodu spôsobili, v Protokole o nehode -Agreed statement of fact on motor vehicle accident žalovaný označil krížikom možnosť, že dňa 14.10.2019 dopravnú nehodu spôsobili obaja vodiči motorových vozidiel, D. F. označil krížikom, že nehodu spôsobil žalovaný. V e-mailovej komunikácií so žalobcom zo dňa 07.02.2020 opísal žalovaný udalosti nehody, keď podľa jeho názoru došlo zo strany druhého účastníka nehody k porušeniu §10 ods. 6 zákona č. 8/2009 Z.z., kde sa uvádza, že vodič pri prechádzaní z jedného jazdného pruhu do druhého jazdného pruhu je povinný dať' prednosť v jazde vodičovi jazdiacemu v jazdnom pruhu, do ktorého prechádza, pritom je povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy. Žalobca ako poisťovateľ bol podľa § 11ods.6 zák. č.381/2001Z.z. povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti, čo však žalobca neurobil a škodovú udalosť riadne neprešetril.
34. Z prevedeného dokazovania, najmä listinných dôkazov mal súd za preukázané, že žalovaný sa snažil o súčinnosť- telefonické nahlásenie škodovej udalosti po nehode dňa 14.10.2019, -spolupracoval pri obhliadke skútra dňa 16.1.2020,- komunikoval so žalobcom e-mailom zo dňa 7.2.2020, zo dňa 18.05.2020, zo dňa 19.05.2020 a 26.05.2020, pričom na základe tejto komunikácie žalobca aj znížil svoj nárok voči žalovanému na sumu 378,77eur, keď mal za to, že ide o dôvody hodné osobitného zreteľa pri porušení povinnosti žalovaného podľa § 10 ods. 1 až 4.
35. Pokiaľ ide o splnenie podmienky pri uplatnení si žalobcom proti žalovanému nároku na náhradu poistného plnenia, ak tento bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti podľa § 10 ods. 1 až 4, z písomného vyjadrenia žalovaného vyplynulo, že webový systém žalobcu neumožňoval v danom čase uskutočniť písomné nahlásenie udalosti bez kompletného doplnenia všetkých dokladov k vozidlu, ktoré ako v predchádzajúcej komunikácii žalovaný uviedol , nemohol ich dodať, nakoľko boli v skútri, ktorý bol na posúdení a oprave v servise Skútre BA, Petófiho 39, Bratislava. Išlo o dodanie identifikačných dokumentov (vodičský preukaz, občiansky preukaz, či osvedčenie skútra...), s ktorými žalobca disponoval, čo potvrdil v svojom liste č XXXX.XXXX/XXX-X zo dňa 12.2.2020 (predloženého žalobcom), z ktorého vyplynulo, že tieto dokumenty boli predložené do poisťovne poškodeného. Zo strany žalovaného došlo k spolupráci so žalobcom, čo preukazuje aj realizácia obhliadky dňa 16.1.2020 p. A. od žalobcu. Žalobca sám v tomto liste deklaroval dôvod hodný osobitného zreteľa na zníženie postihu z vyplateného poistenia z 80% na 40%. Podľa rozhodnutia III. ÚS 90/2021, uplatnenie regresu jednoznačne musí byt' zo strany poisťovne riadne zdôvodnené.., ...pokiaľ mierne oneskorenie nespôsobí žiaden negatívny následok a k danej situácii pristúpia dôvody hodné osobitného zreteľa ,nesmie ich súd opomenúť.....
36. Žalobca v písomnom vyjadrení sám navrhol v prípade pochybností súdu o zodpovednosti žalovaného za vznik poistnej udalosti výsluch účastníkov škodovej udalosti, prípadne vypracovanie súkromného odborného vyjadrenia. Súd vyzval žalobcu prostredníctvom právneho zástupcu listom zo dňa 22.05.2023, aby pokiaľ navrhuje vypracovanie súkromného odborného vyjadrenia, takéto odborné vyjadrenie v zmysle §209 Civilného sporového poriadku predložil súdu a pokiaľ navrhuje výsluch účastníkov škodovej udalosti, aby v zmysle § 197 CSP upovedomil súd a protistranu o zabezpečení svedkov na pojednávaní, uviedol meno, priezvisko, adresu svedkov a označenie skutočností, ktoré majú byť výsluchom svedka preukázané. Žalobca nijako nereagoval na list súdu a na pojednávanie nariadené na deň 22.05.2023 a následne na deň 23.08.2023 sa písomne ospravedlnil a na pojednávania sa nedostavil.
37. Žalobca hodnoverným spôsobom nepreukázal splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 12 ods.2 písm. g) zákona č. 381/2001 Z.z., podľa ktorého si ako poisťovateľ uplatnil proti žalovanému nárok na náhradu časti poistného plnenia, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, keď nepreukázal, že žalovaný spôsobil škodu motorovým vozidlom, a že bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti podľa § 10 ods. 1 až 4, preto súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.
38. Žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech , súd náhradu trov konania v zmysle § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku nepriznal, nakoľko žalovanému v tomto konaní žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvod) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci , e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí , pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku , ktoré neboli uplatnené alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uzneseniu súdu prvej inštancie , ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1 , ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok konania, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ nemohol bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).