Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Tos/133/2023

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov Mgr. Pavla Macháča a JUDr. Andrey Kondllovej, v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v B., t. č. v ÚVTOS Leopoldov, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 19.06.2023, sp. zn. , na neverejnom zasadnutí konanom dňa 22.8.2023 v Trnave takto

rozhodol:

Podľa sa sťažnosť odsúdeného A. B. z a m i e t a.

odôvodnenie:

Okresný súd Trnava (ďalej len „okresný súd“) uznesením zo dňa 19.6.2023, sp. zn. , podľa (ďalej len „“), , (ďalej len „Tr. zák.“) návrh odsúdeného A. B., (ďalej len „odsúdený“) o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 7.10.2019, sp. zn. zamietol.

Na základe vykonaného dokazovania dospel okresný súd k záveru, že vykonaním zo zákona určenej časti trestov splnil odsúdený formálnu podmienku na podmienečné prepustenie, zároveň vo výkone trestu preukázal polepšenie, a tak splnil aj jednu z dvoch materiálnych podmienok, avšak súčasne nespĺňa druhú materiálnu podmienku.

K splneniu prvej materiálnej podmienky okresný súd uviedol, že túto je možné vyhodnotiť iba ako čiastočne splnenú. Pritom vychádzal z obsahu hodnotenia riaditeľa príslušného ústavu na výkon trestu odňatia slobody, z ktorého vyplynulo, že správanie odsúdeného počas výkonu väzby nebolo vždy na požadovanej úrovni. Nedostatky sa u neho vyskytli v dodržiavaní ústavného poriadku, kedy nadväzoval nepovolené kontakty s inými obvinenými. Počas výkonu trestu nebolo správanie odsúdeného taktiež na požadovanej úrovni, nedostatky sa vyskytli v dodržiavaní ústavného poriadku a časového rozvrhu dňa, kedy nadväzoval nepovolené kontakty, porušoval zásady slušného správania a vystupovania voči osobám, s ktorými prichádzal do styku. Vhodnou intervenciou personálu sa jeho správanie stabilizovalo, uvedomil si nevhodnosť správania. Aktuálne sa jeho správanie javí byť na prijateľnejšej úrovni, ústavný poriadok a časový rozvrh dňa dodržiava, príkazy a pokyny príslušníkov ZVJS plní. Odsúdený bol doposiaľ trikrát disciplinárne odmenený, disciplinárne tresty nemá vykázané. Odsúdený bol počas výkonu trestu pracovne zaradený na viacerých pracoviskách. Aktuálne je krátku dobu zaradený na pracovisku vnútornej prevádzky ústavu zameranom na prípravu stravy, jeho pracovná morálka je nadriadenými hodnotená kladne. Resocializačná prognóza sa u odsúdeného z hľadiska hodnotenia rizika recidívy trestnej činnosti javí ako menej priaznivá. Stanovené ciele programu zaobchádzania plní čiastočne a čiastočne spĺňa podmienky na podmienečné prepustenie.

Pokiaľ ide o druhú materiálnu podmienku, že od odsúdeného možno očakávať vedenie riadne života po podmienečnom prepustení, tak skonštatoval jej nesplnenie. Pri posudzovaní druhej materiálnej podmienky súd vychádzal z odpisu registra trestov. Odsúdenému boli v prevažnej miere ukladané

nepodmienečné tresty odňatia slobody, v dvoch prípadoch mu bolo upustené od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na predchádzajúce odsúdenie a v jednom prípade bol odsúdenému uložený podmienečný trest odňatia slobody so skúšobnou dobou, v ktorej sa však odsúdený neosvedčil, a preto mu bol tento trest premenený na ďalší nepodmienečný trest odňatia slobody. Skutočnosť, že odsúdenému boli v minulosti viackrát uložené nepodmienečné tresty odňatia slobody a aj napriek tomu sa dopúšťal ďalšej trestnej činnosti podľa názoru okresného súdu preukazovala, že doposiaľ uložené tresty neboli pre odsúdeného dostatočným poučením sa zo svojej trestnej minulosti ani motiváciou na zlepšenie svojho správania. V zmysle uvedeného okresný súd nedisponoval dostatočnou zárukou, že odsúdený bude v prípade podmienečného prepustenia viesť riadny a usporiadaný život v súlade so zákonom, a to aj s prihliadnutím na hodnotenie riaditeľa ÚVTOS Leopoldov, z ktorého vyplýva počiatočná neexistencia správania na požadovanej úrovni či už vo výkone väzby alebo vo výkone trestu a menej priaznivá resocialiazčná prognóza.

Záverom okresný súd dodal, že z hľadiska individuálnej a generálnej prevencie mal za to, že náprava páchateľa a celkové pozitívne pôsobenie na osobu odsúdeného je možné len počas jeho pobytu vo výkone trestu odňatia slobody, pričom podmienečným prepustením odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody by nebol naplnený jeden zo základných účelov trestu, ktorým je ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov

Po vyhlásení napadnutého uznesenia sa prokurátor vzdal práva podať sťažnosť, avšak odsúdený zahlásil sťažnosť, ktorú do konania neverejného zasadnutia krajského súdu neodôvodnil.

Podľa , pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Podľa , nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak a) nie je prípustná, b) bola podaná oneskorene, neoprávnenou osobou, osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala alebo ktorá znovu podala sťažnosť, ktorú už predtým výslovne vzala späť, alebo c) nie je dôvodná.

Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) na podklade podanej sťažnosti podľa , , preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému odsúdený podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce tomuto výroku a zistil, že sťažnosť bola podaná voči rozhodnutiu, voči ktorému je prípustná, podala ju osoba oprávnená - odsúdený a v zákonom stanovenej lehote. Zároveň preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil aj to, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Pokiaľ ide o splnenie formálnej podmienky na podmienečné prepustenie, okresný súd správne skonštatoval, že v zmysle § 66 ods. 1 písm. b) Tr. zák. odsúdený už vykonal dve tretiny uloženého trestu odňatia slobody, a to dňa 15.11.2022.

Okresný súd však nesprávne vyhodnotil, že správanie odsúdeného vo výkone trestu preukazuje jeho polepšenie a tak spĺňa (čiastočne) jednu z dvoch materiálnych podmienok v zmysle § 66 ods. 1 Tr. zák. Pokiaľ okresný súd konštatoval len tzv. čiastočné splnenie, to znamená, že odsúdený túto podmienku potom nesplnil. Treba poukázať najmä na skutočnosť, že odsúdený plní program zaobchádzania len čiastočne, nakoľko porušil ústavný poriadok a napriek dĺžke už vykonaného trestu má evidované len tri disciplinárne odmeny.

Okresný súd zároveň správne a v súlade so zákonom vyhodnotil osobu odsúdeného, prihliadol na jeho trestnú minulosť, a dospel k správnemu záveru o tom, že odsúdený nedáva dostatočné záruky na to, že v prípade prepustenia na slobodu bude viesť riadny život a viac sa do rozporu so zákonom nedostane. Takéto očakávanie nie je reálne, pretože odsúdený má v odpise registra trestov zaznamenaných celkom 7 odsúdení a bol opakovane vo výkone trestu odňatia slobody. Odsúdenému už v minulosti boli poskytnuté možnosti preukázať, že vie viesť riadny život, avšak počas doby, kedy bol na slobode, prejavoval opakovane sklony k páchaniu trestnej činnosti. Na odsúdeného nemali dostatočný výchovný vplyv ani predchádzajúce odsúdenia či výkon nepodmienečných trestov odňatia slobody. Aj s ohľadom

na osobu odsúdeného, ktorý sa podľa odpisu registra trestov dopúšťal najmä trestných činov lúpeže a trestných činov krádeže, to znamená, že jednak opakovane násilne protiprávne konal a taktiež, že opakovane protiprávne konal za účelom získania majetkového prospechu, nemožno dospieť k pozitívnej prognóze vedenia riadneho života. Tejto v prípade jeho podmienečného prepustenia na slobodu nenasvedčujú ani skutočnosti vyplývajúce z hodnotenia riaditeľom príslušného ústavu na výkon trestu odňatia slobody, konkrétne, že jeho správanie a vystupovanie počas výkonu väzby aj počas výkonu trestu odňatia slobody nebolo vždy na požadovanej úrovni, teda sa vyskytovali viaceré nedostatky, program zaobchádzania plní čiastočne a resocializačná prognóza sa javí ako menej priaznivá. K tomuto záveru prispieva aj fakt, že odsúdený si momentálne odpykáva nepodmienečný trest za zločin, teda z hľadiska závažnosti ide o závažnejší druh trestného činu majetkového charakteru v ústave na výkon trestu odňatia slobody so streným stupňom stráženia a v rámci vnútornej diferenciácie je umiestnený do diferenciačnej skupiny typu „B“.

Krajský súd má za potrebné odsúdenému tiež na tomto mieste pripomenúť, že zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré správanie, prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu, bol automaticky prepustený po odpykaní stanovenej doby na slobodu bez zreteľa na to, aká je prognóza jeho ďalšieho správania. Treba zdôrazniť fakt, že na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody neexistuje žiadny právny nárok. Podmienečné prepustenie je odôvodnené len vtedy, ak vzhľadom ku všetkým okolnostiam, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie aj na slobode riadny život, teda, že tu nie je pre spoločnosť príliš veľké riziko recidívy. Takouto okolnosťou, ktorá má pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení význam, je aj predchádzajúci spôsob života odsúdeného vrátane jeho trestnej minulosti. Treba ešte dodať, že posúdenie otázky prípadnej recidívy je svojim spôsobom vždy len predpokladom vysloveným s väčšou či menšou mierou pravdepodobnosti, pričom súd je vždy odkázaný na objektívne okolnosti, medzi ktoré je nutné zaradiť aj doterajšie sklony odsúdeného k páchaniu trestnej činnosti.

Podmienečné prepustenie je na mieste len vtedy, keď vzhľadom na účel trestu a ďalšie okolnosti, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie aj na slobode riadny život, a že tu nie je pre spoločnosť príliš veľké riziko jeho recidívy. Krajský súd preto rovnako nemal pochybnosť, že u odsúdeného už uložený trest neplní resocializačnú funkciu, funkciu individuálnej/ generálnej prevencie, či morálneho odsúdenia, ale len funkciu ochrannú, kedy sa ďalším výkonom trestu chráni okolitá spoločnosť. Formálne deklarovanie snahy odsúdeného viesť riadny život, nebolo ani pre krajský súd dostatočnou zárukou na jeho podmienečné prepustenie.

Keďže krajský súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie, resp. zmenu napadnutého uznesenia, sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.