Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24S/2/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov senátu JUDr. Jany Novotnej a Ľudovíta Bradáča v právnej veci žalobcu: INVESTEX GROUP, s.r.o., so sídlom na Štepnici 1379/1, 960 01 Zvolen, IČO: 36 034 665, zastúpeného BAKO JANČIAR LEVRINC

- advokáti, s.r.o., J. Kozáčeka 13E, 960 01 Zvolen proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/221/17185-129609/2009/990423-r zo dňa 09. decembra 2009 takto

rozhodol:

Rozhodnutie žalovaného č. I/221/17185-129609/2009/990423-r zo dňa 09. decembra 2009 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Zvolen č. /Vi zo dňa 17. júla 2009 zrušuje podľa a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 1 181,91 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet jeho právneho zástupcu.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou podanou 08. januára 2010 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/221/17185-129609/2009/990423-r zo dňa 09. decembra 2009, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Zvolen (ďalej aj „prvostupňový správny orgán“ alebo „správca dane“)

- dodatočný platobný výmer č. /Vi zo dňa 17. júla 2009. Predmetným platobným výmerom správca dane žalobcovi vyrubil rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie

- hospodársky rok 01.04.2006 až 31.03.2007 vo výške 1.507.058,75 Eur s poukazom na ustanovenie o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov (ďalej len „“), pretože daňovou kontrolou bolo zistené, že daňový subjekt (žalobca) v podanom daňovom priznaní k dani z príjmov právnických osôb za kontrolované zdaňovacie obdobie priznal daň vo výške 6.391.855,- Sk (212.170,71 Eur), čo predstavuje o 45.401.652,- Sk (1.507.058,75 Eur) menej, ako zistil správca dane. Daňový subjekt (žalobca) zaúčtoval na účet XXXXXX - náklady na zabezpečenie/sprostredkovanie sumu 236.810.666,40 Sk účtovnými dokladmi interné číslo 42/39 zo dňa 31. januára 2007 vo výške 55.958.126,40 Sk, interné číslo 42/43 zo dňa 28. februára 2008 vo výške 91.128.840,- Sk a interné číslo 42/47 zo dňa 31. marca 2007 vo výške 89.723.700,- Sk, pričom sa malo jednať o náklady súvisiace s technickou pomocou poskytnutou a fakturovanou dodávateľmi - spoločnosťami WANDERBILD, s.r.o., Kráľovský Chlmec vo výške 118.405.333,20 Sk a JESSICA, s.r.o., Sabinov vo výške 118.405.333,20 Sk. Žalobca ďalej zaúčtoval na účet XXXXXX - náklady na stavebnú činnosť/zámočnícke práce sumu 2.123.560,32 Sk účtovnými dokladmi interné číslo 21/171269 z 31. januára 2007 sumu 510.760,32 Sk, číslo 21/171270 zo dňa 28. februára 2007 sumu 813.120,- Sk a č. 21/171450 zo dňa 30. marca 2007 sumu 799.680,- Sk, pričom sa malo jednať o zámočnícke práce pri výrobe vagónov KILS poskytnuté a fakturované dodávateľom - spoločnosťou SEVEN SK, s.r.o., Košice. Uvedené zaúčtované náklady spolu vo výške

238.934.226,72 Sk však správca dane kvalifikoval ako náklady, ktoré nie sú daňovými výdavkami v zmysle o dani z príjmov v znení platnom pre kontrolované zdaňovacie obdobie 01.04.2006 až 31.03.2007 (ďalej len „“). Správca dane spochybnil, že dodanie vyššie uvedených služieb pre žalobcu bolo zabezpečené práve spoločnosťami WANDERBILD, s.r.o., Kráľovský Chlmec, JESSICA, s.r.o., Sabinov a SEVEN SK, s.r.o., Košice.

Žalobca žiadal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť z dôvodov, že rozhodnutím žalovaného a jeho postupom bol ukrátený na svojich právach - na svojom zákonnom nároku na uznanie vynaložených nákladov potrebných na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov. Namietal, že vzhľadom na veľký rozsah vykonaného dokazovania sú zhromažďované dôkazy nejasné a nezrozumiteľné, rozhodnutia a jednotlivé dôkazy sú nepreskúmateľné pre neprehľadnosť a popisnosť, ďalej namietal nesprávne hodnotenie dôkazov, nesprávne právne posúdenie, resp. nesprávnu interpretáciu hmotného práva na konkrétne skutkové okolnosti prípadu. Poukázal na nezákonný procesný postup a nerešpektovanie ustanovenia § 2 ods. 1, 2, 3 a 6 Zákona o správe daní, ktorý podľa žalobcu spočíval v tom, že žalovaný rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu nepreskúmal v rozsahu požadovanom v odvolaní, čím zaťažil daňové konanie vadou nepreskúmateľnosti a v napadnutom rozhodnutí nie je riešená podstata veci, obsahuje len konštatovanie a potvrdzujúce správnosť procesného postupu a právneho názoru prvostupňového správneho orgánu. Žalovaný sa podľa žalobcu ďalej nezaoberal vytýkanými pochybeniami prvostupňového správneho orgánu v procese dokazovania, nepostupoval nestranne, nevyhodnotil dôkazy svedčiace v prospech žalobcu, čo je v rozpore so zásadou voľného hodnotenia dôkazov. Za nesprávne procesné postupy v procese dokazovania a hodnotenia získaných dôkazov žalobca ďalej považoval priznanie opačného obsahového významu svedeckým výpovediam svedkov P. A., E. Q., T.. P. Z. a V. B., neprihliadnutie k obsahu písomného vyjadrenia P. A. a E. E., vyhľadávanie nepodstatných nedostatkov v predloženej technickej dokumentácii, nepodstatné a nadbytočné skúmanie situácie u spoločnosti ŽOS Trnava, a.s. a Tatravagónka, a.s., Poprad. Namietal použitie znaleckého posudku vyhotoveného znalcom T.. A., ktorý podľa žalobcu nemá zodpovedajúcu odbornosť v príslušnom odvetví, čo mal byť dôvod na odmietnutie vypracovania znaleckého posudku samotným znalcom. Žalobca namietal obsah tohto znaleckého posudku, jeho subjektívne a jednostranné závery, ku ktorým znalec dospel bez toho, aby si vyžiadal stanovisko daňového subjektu (žalobcu). Zistenia v znaleckom posudku podľa žalobcu nevychádzajú zo zisteného skutkového stavu, prijaté závery sú nepresvedčivé, nelogické a ovplyvnené správcom dane. Uvedený znalecký posudok nemôže spochybniť a vyvrátiť výpovednú hodnotu účtovníctva a vzájomného plnenia zmluvných povinností pri preukazovaní zdaniteľného plnenia zo strany žalobcu. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný naopak neprihliadol k znaleckému posudku T.. M. M. predloženému žalobcom, vypracované znalecké posudky nesprávne hodnotil a neodstránil rozpory z nej vyplývajúce. Žalobca poukázal na to, že zo samotnej ekonomickej podstaty obchodu a výroby a zo zdanlivej nevýhodnosti pre žalobcu správca dane nemôže usudzovať o neuznaní výdavkov slúžiacich na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, jednalo sa o hmotné plnenie, ktoré sa nedalo vykonať fiktívne. Podľa žalobcu sa žalovaný neriadil zásadou voľného hodnotenia dôkazov, neodstránil rozpory v dôkazoch, v rozhodnutí neuviedol, ku ktorým dôkazom prihliadal a ktoré nepovažoval za dôležité, nezachoval rovnocenný prístup pri procesných úkonoch. Správca dane žalobcovi nevymedzil okruh rozhodných skutočností, ktoré bolo potrebné preukázať a nepostupoval v súčinnosti so žalobcom. Podľa žalobcu zákon č. 511/92 Zb. neoprávňuje správcu dane vyzvať daňový subjekt k preukázaniu čohokoľvek, ale len k preukázaniu tvrdení uvedených samotným daňovým subjektom. Správca dane nezachoval zásadu rovnosti účastníkov konania, viedol dokazovanie vlastnou cestou s cieľom „nachytať“ daňový subjekt pri akomkoľvek pochybení. Správca dane nerozložil dôkazné bremeno medzi daňový subjekt za správcu dane, hoci na túto skutočnosť žalobca upozorňoval. Výsledkom postupu žalovaného je extrémny nesúlad medzi hodnotením dôkaznej situácie a medzi obsahom jednotlivých dôkazov. Žalobca vyslovil záver, že v prejednávanej veci daňové orgány neuniesli svoje procesné dôkazné bremeno a pri hodnotení zisteného skutkového stavu postupovali zmätočne a jednostranne. V tomto prípade mohli byť zo strany daňových orgánov vážne a dôvodné pochybnosti preukazované len nepriamymi a sprostredkovanými dôkazmi. Podľa žalobcu však naopak priame dôkazy medzi účastníkmi zmluvného vzťahu nasvedčovali splneniu predmetnej zmluvy v celom dohodnutom rozsahu a výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov boli uplatnené žalobcom v súlade so zákonom a podľa preukazných a hodnoverných údajov z jeho účtovníctva. V žalobe žalobca poukázal na nálezy Ústavného súdu SR sp. zn. a Ústavného súdu ČR sp. zn. . Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca napokon namietal, že žalovaný sa neriadil zásadou zákonnosti a nesprávny a nezákonný proces

dokazovania (porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov) v rámci vykonania daňovej kontroly mal v konečnom dôsledku za následok nesprávnu a nezákonnú aplikáciu hmotného práva. V doplnku žaloby doručenej súdu 26. februára 2010 žalobca namietal porušenie zásady rovnosti účastníkov konania a zásady prezumpcie neviny pri postupe správcu dane, ktorý vzhľadom na informácie získané od orgánov činných v trestnom konaní bol ovplyvnený vo vedení dokazovania a vopred kriminalizoval žalobcu. Žalobca namietal porušenie zásady zákonnosti pri procesných postupoch, keď rozhodujúce skutkové zistenia boli prevzaté z jednotlivých kontrol na DPH za mesiac január až marec 2007. Ďalej namietal neprehľadný a nejasný postup najskôr pracovníkov oddelenia kontroly Daňového úradu Zvolen, kam žalobca z hľadiska miestnej a vecnej príslušnosti patrí, neskôr pracovníkov Daňového úradu Banská Bystrica II, ktorí služobne podliehali svojmu riaditeľovi a nie riaditeľovi Daňového úradu Zvolen. Poukázal na to, že pokiaľ žalobca počas výkonu kontroly podával námietky a reklamácie, rozhodoval o nich riaditeľ iného daňového úradu ako toho, ktorý „papierovo“ vykonával kontrolu. Takýmto postupom mohlo dôjsť k porušeniu o štátnej službe ( citovaného zákona) a tiež k porušeniu (daňové tajomstvo)

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe z 05. februára 2010 uviedol, že žalobca dostatočne nepreukázal dodanie a použitie technickej pomoci, t.j. služieb týkajúcich sa výroby krytov, vagónov KILS v Českej republike pre spoločnosť OOS, s.r.o., Ostrava v zmysle Zmlúv o zabezpečení zákazky č. XXXXX a č. XXXXX dodávateľmi JESSICA, s.r.o., Sabinov a WANDERBILD, s.r.o., Kráľovský Chlmec, vyfakturovanými žalobcovi v celkovej sume 236.810.666,40 Sk, ktorú sumu zaúčtoval účtovnými dokladmi ako náklady a rovnako nepreukázal poskytnutie, resp. dodanie služieb - zámočníckych prác spoločnosťou SEVEN SK, s.r.o., Košice vyfakturovaným v sume 2.123.560,32 Sk. Žalobca podľa žalovaného porušil ustanovenie tým, že do daňových výdavkov zahrnul vyššie uvedené sumy ako náklady (výdavky), ktorých vynaloženie na daňové účely dostatočne nepreukázal. Žalovaný uviedol, že s poukazom na použil okrem svojich zistení aj výsledky z kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie február a marec 2007 a z opakovanej daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie január 2007. Vo vzťahu k zaúčtovaným nákladom - výdavkom vyfakturovaným v sume 2.123.560,32 Sk za zámočnícke práce od dodávateľa SEVEN SK, s.r.o., Košice žalovaný uviedol, že žalobca dodanie týchto prác preukazoval len objednávkou a dodávateľskými faktúrami, avšak ani žalobca, ani dodávateľ (SEVEN SK, s.r.o., Košice) nepredložili iné relevantné dôkazy preukazujúce, že pracovníkov vykonávajúcich zámočnícke práce na výrobe krytov na vagóny KILS zabezpečila táto spoločnosť. Žalovaný poukázal na obsah svedeckej výpovede konateľky tejto spoločnosti, ktorá nevedela dodanie prác preukázať, ani nevedela uviesť žiadne podrobnosti a odvolávala sa na iné osoby (p. Y. a p. I.). Z výpovede týchto osôb a vykonaného dokazovania správca dane vyvodil záver, že dodanie zámočníckych prác uvedenou spoločnosťou v prospech žalobcu nebolo preukázané, pretože podľa výpovede p. I. tento nikdy nepracoval v Českej republike a neprišiel do styku so spoločnosťou SEVEN SK, s.r.o., Košice. Z výpovede p. E. vyplýva, že tento sa mal zdržiavať v Českej republike v mesiaci marec 2007, kde mal riešiť technické problémy a nahlasovať ich p. Y.. Podľa zistenia Policajného zboru Slovenskej republiky bol však označený p. Y. v rozhodnom čase hospitalizovaný v nemocnici, následne bol jeho pobyt neznámy a 21. apríla 2007 zomrel. Vo vzťahu k zaúčtovaným výdavkom (nákladom) vyfakturovaným v sume 236.810.666,40 Sk žalovaný uviedol, že tieto žalobcovi neboli správcom dane uznané za daňové výdavky, pretože žalobca deklaroval vynaloženie daňových výdavkov za tieto služby len účtovnými dokladmi. Účtovný doklad je dôkazom len vtedy, ak bol vystavený na základe reálneho plnenia, ktoré však musí daňový subjekt preukázať. Žalovaný uviedol, že správca dane pri posudzovaní skutkového stavu nevychádzal len z daňových dokladov predložených daňovým subjektom, ale vykonal dokazovanie v zmysle Zákona o správe daní vychádzajúc zo zápisníc z ústnych pojednávaní, z výsledkov miestneho zisťovania, svedeckých výpovedí u dodávateľov a subdodávateľov daňového subjektu smerujúcich k prevereniu a získaniu dôkazov o tom, či predmetné poskytnutie služieb žalobcovi bolo uskutočnené práve ním označenými dodávateľmi, resp. subdodávateľmi. Pri preverovaní dodávky, ktorá mala byť poskytnutá spoločnosťou JESSICA, s.r.o. a WANDERBILD, s.r.o. správca dane zistil, že u obidvoch spoločností došlo k zmene sídla a zmene konateľa, ani bývalí ani súčasní konatelia s miestne príslušnými správcami dane nekomunikovali, nepredložili dôkazy a tak nebolo možné preveriť skutkový stav veci pre účely kontroly dane z príjmu. Správca dane preto vychádzal z výsledkov kontrol zameraných na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie január 2007, v ktorom boli vypočutí ako svedkovia bývalí konatelia týchto spoločností a obsah výpovedí uvedených v zápisniciach o ústnych pojednávaniach využil správca dane ako dôkaz pri výkone

daňovej kontroly dane z príjmu v zmysle § 29 Zákona o správe daní. Z uvedených dôkazov pre správcu dane vyplynulo, že spoločnosti JESSICA, s.r.o. a WANDERBILD, s.r.o. nezabezpečili služby pre žalobcu samostatne, ale prostredníctvom subdodávateľských spoločností PQ TRADE, s.r.o., Michalovce a PRICE INVEST, s.r.o., Prešov. Obidve subdodávateľské spoločnosti podľa šetrenia správcu dane zmenili sídlo a konateľov, ich bývalí ani noví konatelia s miestne príslušnými správcami nekomunikovali, nepredložili im doklady a preto správca nemohol preveriť skutkový stav veci pri kontrole dane z príjmu. K zmenám sídla a konateľov dodávateľských a subdodávateľských spoločností došlo k priebehu niekoľkých dní (JESSICA, s.r.o. - zmena konateľa 22. mája 2007, zmena sídla spoločnosti 30. mája 2007, WANDERBILD, s.r.o. - zmena konateľa 23. mája 2007, zmena sídla spoločnosti 02. júna 2007, PQ TRADE, s.r.o. - zmena konateľa 30. mája 2007, zmena sídla spoločnosti 06. júna 2007 a PRICE INVEST, s.r.o. - zmena konateľa a sídla spoločnosti 30. mája 2007). Vzhľadom na uvedené skutočnosti správca dane využil zistenia z výsledkov kontrol zameraných na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH, v ktorých boli vypočutí ako svedkovia bývalí konatelia týchto spoločností. Žalovaný vo svojom vyjadrení ďalej poukázal aj na skutočnosť, že dodávateľská spoločnosť WANDERBILD s.r.o. bola preverovaná Prezídiom policajného zboru SR, úrad boja proti organizovanej kriminalite, oddelenie finančnej polície Košice a na obsah poznatkov a informácií získaných od Prezídia policajného zboru SR, úrad boja proti organizovanej kriminalite, oddelenie finančnej polície, Banská Bystrica získaných v súvislosti s preverovaním zákazky žalobcu pre OOS Ostrava (výroba krytov vagónov KILS). Vzhľadom na všetky hore uvedené skutočnosti vznikli pochybnosti o uskutočnení deklarovanej dodávky služieb od spoločnosti WANDERBILD, s.r.o., Kráľovský Chlmec, JESSICA, s.r.o., Sabinov a SEVEN SK, s.r.o., Košice a správca dane preto využil všetky zákonné prostriedky v zmysle Zákona o správe daní na zistenie a preverenie základu dane z príjmu, resp. zistenie skutočností rozhodujúcich pre správne určenie tejto dane, resp. vzniku daňovej povinnosti. Daňové orgány pritom vychádzali aj zo Znaleckého posudku č. XX/XXXX vyhotoveného znalcom T.. P. A. zapísaným v zozname znalcov pre základný odbor: doprava železničná, pre odvetvie: technický stav a odhad hodnoty koľajových vozidiel, signalizačné a zabezpečovacie zariadenia, nehody v železničnej doprave. Námietku žalobcu o nesprávnom výbere znalca žalovaný považoval za subjektívnu a nemajúcu oporu v ustanovení o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Porovnaním znaleckého posudku (vrátane príloh) znalca T.. A. a žalobcom počas kontroly nadmerného odpočtu DPH predloženého znaleckého posudku znalca doc. T.. M. M., R.. správca dane zistil, že znalec T.. M. M. nemal zahrnuté všetky výkresy výrobnej dokumentácie na vagóny KILS, bol zistený rozdiel v počte výkresov a teda rozdiel v posudzovaných podkladoch pre vypracovanie znaleckého posudku. Žalovaný napokon poukázal na to, že Zákon o správe daní neukladá správcovi dane získavať dôkazy preukazujúce tvrdenia daňového subjektu (žalobcu), ale daňovému subjektu dáva právo a zároveň povinnosť predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. Správca dane podľa žalovaného neuprel daňovému subjektu žiadne právo vyplývajúce z Zákona o správe daní a vytvoril mu priestor na to, aby preukázal skutočnosti ktoré majú vplyv na správne určenie dane. Dokazovanie bolo podľa žalovaného vykonaného v súlade so Zákonom o správe daní a to za účelom čo najúplnejšieho zistenia skutkového stavu, pričom vykonané dôkazy správca dane hodnotil podľa zásady voľného hodnotenia dôkazov podľa Zákona o správe daní. Podľa citovaného zákona je vecou správcu dane, aby rozhodol, aké dôkazy v daňovom konaní vykoná, pričom pri rozhodovaní o rozsahu dokazovania je limitovaný iba zásadou objektívnej pravdy v zmysle citovaného zákona. Žalovaný preto žalobu navrhol zamietnuť.

Krajský súd v Banskej Bystrici preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a vo veci rozhodol rozsudkom č.k. -142 zo dňa 04. marca 2011 tak, že žalobu zamietol a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

Proti citovanému rozsudku podal žalobca odvolanie, v ktorom žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj súvisiace rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky predmetný rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici Uznesením č.k. zo dňa 21. marca 2012 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, aby v ďalšom konaní zohľadnil, že predložený spis správneho orgánu nie je kompletný, vysporiadal sa s námietkami

žalobcu ohľadne dokazovania pred správnym orgánom a pomôckami na určenie dane z príjmov v intenciách rozhodnutia Najvyššieho súdu a zaoberal sa vnútornou logickou konzistenciou rozhodnutí správcu dane a správneho orgánu druhého stupňa.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa a preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe ( ) a v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu viazaný jeho právnym názorom ( ) a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní napadnuté rozhodnutie žalovaného i jemu predchádzajúce rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

Z obsahu predloženého správneho spisu súd zistil, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu, ktorej predmetom bola daň z príjmov právnickej osoby podľa za hospodársky rok 1. apríl 2006 - 31. marec 2007. Výsledkom tejto daňovej kontroly bolo, že prvostupňový správny orgán (správca dane) vydal dňa 17. júla 2009 dodatočný platobný výmer č. /Vi, ktorým vyrubil daňovému subjektu - žalobcovi rozdiel dane z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie

- hospodársky rok 1. apríl 2006 až 31. marec 2007 v sume 1 507 058,75 eur. Rozhodnutie odôvodnil tým, že u žalobcu vykonal daňovú kontrolu, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol č. 685/330/29041/09/ Bal zo dňa 29. mája 2009, ktorý bol s platiteľom dane z príjmov prerokovaný a bol mu doručený 6. júla 2009. Žalobca v predmetom zdaňovacom období uplatnil daňové výdavky spolu vo výške 238 934 226,72 Sk na základe dokladov o úhrade dodávateľských faktúr od spoločnosti JESSICA s.r.o. v celkovej sume 118 405 333,20 Sk, WANDERBILD s.r.o. v celkovej sume 118 405 333,20 Sk a SEVEN SK s.r.o. v celkovej sume 2 123 560,32 Sk. Správca dane neuznal žalobcovi výdavky v uvedenej výške, pretože tieto nepovažoval za daňové výdavky v zmysle , keďže daňový subjekt dokladoval vynaloženie týchto daňových výdavkov za služby len účtovnými dokladmi a v procese dokazovania správca dane spochybnil, že dodanie služieb pre žalobcu bolo zabezpečené práve spoločnosťami JESSICA s.r.o., WANDERBILD s.r.o. a SEVEN SK s.r.o.. Za daňové výdavky možno uznať len také výdavky, ktoré spĺňajú zákonom ustanovené podmienky a ak si daňový subjekt uplatňuje daňovo uznateľné výdavky, musí preukázať nielen vecnú súvislosť týchto výdavkov s dosiahnutím, zabezpečením a udržaním príjmov, ale tiež skutočnosť, že došlo k reálnemu poskytnutiu týchto plnení. Účtovný doklad sám o sebe a ani skutočnosť, že určitý účtovný doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu v zmysle z.č. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a je riadne zaúčtovaný v účtovníctve daňového subjektu, nie je dôkazom o tom, že výdavky boli zahrnuté do základu dane oprávnene a že určité plnenie bolo reálne uskutočnené. S týmto názorom sa stotožnil i žalovaný.

Z obsahu predloženého administratívneho spisu súd zistil, že žalobca zaúčtoval internými dokladmi č. 42/39, 42/43 a 42/47 do nákladov za mesiac január až marec 2007 účtovné doklady - faktúry podrobne špecifikované v Protokole o daňovej kontrole z 29. mája 2009 na str. 15 vystavené spoločnosťami JESSICA s.r.o. a WANDERBILD s.r.o., pričom predmetom uvedených faktúr bolo poskytnuté plnenie na základe Zmluvy o zabezpečení zákazky č. XXXXX a XXXXX. Predmetné zmluvy sú obsahovo totožné a týkajú sa vzájomnej spolupráce za účelom získania a realizácie zákazky na dodávku krytov na vagóny KILS do Ostravských opraven a strojíren s.r.o., Ostrava, ČR (ďalej len „OOS Ostrava s.r.o.“). V predmete zmlúv o zabezpečení zákazky je uvedené, že dodávatelia JESSICA s.r.o. a WANDERBILD s.r.o. poskytnú žalobcovi technickú pomoc na príprave a vypracovaní cenovej ponuky pre spoločnosť OOS Ostrava s.r.o., zabezpečia technickú dokumentáciu a vypracujú materiálno-technickú špecifikáciu. V prípade, že kontrolovaný daňový subjekt uzatvorí zmluvu s OOS Ostrava s.r.o. zabezpečia dodávky materiálu a poskytnú technickú pomoc pri výrobe krytov na vagóny KILS. Na vyššie uvedené zmluvy o zabezpečení zákazky nadväzuje Kúpna zmluva č. XXX/XX uzatvorená medzi OOS Ostrava s.r.o. a žalobcom zo dňa 28. novembra 2006, predmetom ktorej je dodávka 261 sád posuvných krytov na vagóny KILS. Dodávku posuvných krytov mal realizovať žalobca, ich výroba mala prebiehať v období od 1. januára 2007 do 31. marca 2007. Pracovníkov na práce pri výrobe krytov na vagóny KILS mala zabezpečiť spoločnosť SEVEN SK s.r.o.. Z obsahu predloženého administratívneho spisu súd zistil, že žalobca zaúčtoval internými dokladmi č. 21/171269, 21/171270 a 21/171450 do nákladov za mesiac január až marec 2007 aj účtovné doklady - faktúry v celkovej výške 2 123 560,32 Sk, pričom predmetom uvedených faktúr bolo poskytnutie plnenia - zámočnícke práce pri výrobe krytov na vagóny KILS na základe objednávky č. 107/3.

Správca dane v protokole o výsledku daňovej kontroly konštatoval, že v procese kontroly správca dane preukázal, že uvedené služby od spoločností JESSICA s.r.o., WANDERBILD s.r.o. a SEVEN SK s.r.o. neboli žalobcovi poskytnuté a tento ich nepoužil na uskutočnenie svojich zdaniteľných plnení. Neuznal preto žalobcovi vyššie uvedené náklady v daňových výdavkoch, pretože žalobca poskytnutie deklarovaných služieb nepreukázal a neuniesol dôkazné bremeno. Poskytnutie služieb správca dane preveroval v zmysle Zákona o správe daní, pričom žalobca nepredložil dostatočné dôkazy preukazujúce obstaranie služieb čo do priebehu a výsledku. S poukazom na § 29 ods. 4 Zákona o správe daní správca dane použil pri kontrole dane z príjmov právnických osôb aj zistenia a dôkazy, ktoré boli získané pri kontrole DPH za obdobie február a marec 2007 a z opakovanej kontroly DPH za mesiac január 2007 ( ďalej len „kontrola DPH“). Pri výkone daňovej kontroly dane z príjmov bolo preverované, či došlo v ČR k výrobe krytov na vagóny KILS za podmienok deklarovaných žalobcom v predložených dôkazoch a následne, či boli v súvislosti s výrobou v ČR poskytnuté dodávateľskými spoločnosťami (JESSICA s.r.o., WANDERBILD s.r.o. a SEVEN SK s.r.o.) deklarované služby. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca ako dôkaz o výrobe, resp. dodávke posuvných krytov predložil Kúpnu zmluvu č. XXX/XX uzatvorenú medzi OOS Ostrava s.r.o. a INVESTEX GROUP s.r.o. (žalobca) ako predávajúcim zo dňa 28. novembra 2006, predmetom ktorej bola dodávka 261 sád posuvných krytov na vagóny KILS, ku ktorým mala byť využitá technická pomoc deklarovaná faktúrami od dodávateľov JESSICA s.r.o. a WANDERBILD s.r.o., ktoré boli zaúčtované do nákladov v rozhodnom preskúmavanom období. K výrobe krytov, ktorá sa mala realizovať od 1. januára do 31. marca 2007, žalobca predložil ako dôkaz aj zmluvu o nájme nebytových priestorov uzatvorenú medzi prenajímateľom OOS Ostrava s.r.o. a žalobcom ako nájomcom a účtovné doklady vystavené na základe preberacích protokolov odberateľovi OOS Ostrava s.r.o. na dodávku krytov na vagóny KILS za rozhodné obdobie. Správca dane skúmal priebeh výroby krytov na vagóny KILS v zmysle Kúpnej zmluvy č. XXX/XX. Konateľ žalobcu sa k priebehu predmetu kúpnej zmluvy v Zápisnici o ústnom pojednávaní č. /Fa zo dňa 16. mája 2007 vyjadril v tom zmysle, že žalobca vyrába kryty, montuje ich na vagóny OOS Ostrava s.r.o., pričom výroba krytov bola personálne zabezpečená prenájmom pracovníkov od spoločnosti SEVEN SK s.r.o. (predovšetkým išlo o zámočníkov). Odlišné vyjadrenie však konateľ žalobcu poskytol do Zápisnice o ústnom pojednávaní č. /Faš zo dňa 1. júna 2007, kde uviedol, že žalobca vyrába kryty, ktoré sa neskôr montujú na vagóny OOS Ostrava, pričom tento si realizuje samostatne ich montáž. Vzhľadom na predložené doklady, rozporné vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu a zistenia správcu dane v priebehu výkonu daňovej kontroly dane z príjmov právnickej osoby, správca dane pre dostatočné zistenie a preskúmanie skutkového stavu veci a správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti preveroval v zmysle Zákona o správe daní výrobu krytov na vagóny a jej technické materiálne a personálne zabezpečenie prostredníctvom žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových informácií v ČR. Z Protokolu o ústnom jednaní č. z 29. augusta 2007, ktorý bol súčasťou odpovede na medzinárodnú výmenu daňových informácií z 18. októbra 2007, ktorý obsahoval vyjadrenie konateľa spoločnosti OOS Ostrava s.r.o. vyplýva, že výrobu krytov podľa kúpnej zmluvy zaisťoval žalobca v prenajatej hale vlastnými prostriedkami a pracovnými silami, pričom spoločnosť OOS Ostrava s.r.o. dodávala materiál na výrobu týchto krytov a prenajala žalobcovi priestory. Z dôvodu, že táto spoločnosť nedisponovala technológiou potrebnou pre výrobu krytov (pričom mala dohodnutý kontrakt na dodávku vagónov typu KILS pre České dráhy a.s.), potrebovala zabezpečiť dodávateľa týchto krytov, ktorým sa stal žalobca, ktorého zabezpečili spoločnosti JESSICA s.r.o. a WANDERBILD s.r.o.. Zástupcom týchto spoločností OOS Ostrava s.r.o. odovzdal technickú dokumentáciu týchto krytov, ktorá je know how vo vlastníctve spoločnosti OOS Ostrava. Správca dane nájom výrobných priestorov a zabezpečenie materiálu na výrobu krytov na vagóny KILS zo strany OOS Ostrava nespochybnil. V súvislosti s deklarovanou technickou pomocou pre výrobu krytov na vagóny KILS od dodávateľov JESSICA s.r.o. a WANDERBILD s.r.o. správca dane vyčíslil pomer ceny konečného produktu ku celkovým nákladom. Konateľ kontrolovaného daňového subjektu vo svojom vyjadrení k protokolu z 28. augusta 2008 ako dôkaz predložil doklad označený ako „tvorba ceny jednej sady krytov pre vagón KILS“, z ktorého vyplýva, že v položke 1 je kalkulovaná suma 22 500,- eur na jednu sadu posuvných stien a je v nej rozpustená cena prototypovej technickej dokumentácie na výrobu prípravkov pre výrobu krytov na vagóny KILS. Celková ponuková cena činila v zmysle uvedenej tvorby ceny 29 010,- eur za jednu sadu. Z uvedeného dokladu predloženého žalobcom ďalej vyplýva, že uvedená dokumentácia môže slúžiť na výrobu 1000 až 5000 vozňov tejto kategórie, dokumentácia je vlastníctvom žalobcu a pri každej ďalšej zákazke už nebude potrebovať technickú pomoc od bývalých dodávateľov JESSICA s.r.o. a WANDERBILD s.r.o.. Potreba takéhoto typu vozňov podľa žalobcu len v ČR predstavovala v r. 2007 cca 700 vozňov. Z uvedeného kontrolovaný daňový subjekt vyvodil záver, že náklady na

technickú pomoc neboli vysoké, nakoľko očakávali zákazku ďalších cca 5000 ks sád posuvných krytov k výrobe vagónov KILS. Správcom dane bolo však zistené, že žiadne ďalšie kryty na vagóny KILS neboli žalobcom vyrobené a z obsahu Zápisnice o ústnom pojednávaní so žalobcom č. 685/320/2007/09/ Sed z 23. januára 2009 bolo zistené, že konateľ žalobcu dal prípravky zošrotovať, pretože ich nechcel nechať v OOS, aby ich mohli ďalej využívať. Z obsahu administratívneho spisu ďalej vyplýva, že správca dane na základe predložených dokladov a vyjadrení zisťoval personálne zabezpečenie výroby krytov pre vagóny KILS, pričom použil dôkazy získané v súlade s § 29 Zákona o správe daní a to zápisnice o ústnom pojednávaní, svedecké výpovede a znalecký posudok získané správcom dane v rámci výkonu inej daňovej kontroly u toho istého daňového subjektu - žalobcu. Ďalej správca dane vykonal v rámci daňovej kontroly dane z príjmov právnickej osoby za hospodársky rok 1. apríl 2006 až 31. marec 2007 viacero úkonov, v ktorých žiadal kontrolovaný daňový subjekt o predloženie dokladov a vyjadrenie sa k nim týkajúcich sa dodávky krytov na vagóny KILS a to tak k dodaniu technickej pomoci od spoločnosti JESSICA s.r.o. a WANDERBILD s.r.o., ako aj k dodaniu prác od spoločnosti SEVEN SK s.r.o. (Zápisnice o ústnom pojednávaní z 22. apríla, 16. mája a 22. mája 2008). Poukázal na Zákon o správe daní, ktorý neukladá správcovi dane povinnosť získavať dôkazy preukazujúce tvrdenia daňového subjektu, ale naopak daňovému subjektu dáva právo a súčasne mu ukladá povinnosť v priebehu daňovej kontroly predkladať dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. Správca dane konštatoval, že hľadal dôkazy v prospech daňového subjektu, ktoré by preukazovali opodstatnenosť daňových výdavkov

- zasielal dožiadania, vypočúval svedkov, vykonával miestne zisťovania, zaslal žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií. Z takto vykonaného dokazovania správcom dane podrobne špecifikovaného v Protokole o výsledku daňovej kontroly dane z príjmov právnickej osoby, ako aj v Protokoloch o výsledku daňových kontrol DPH za zdaňovacie obdobia január 2007 až marec 2007 vyvodil záver, že žalobca dostatočne nepreukázal, akým spôsobom boli zabezpečené pracovné nástroje na výrobu krytov a personálne zabezpečenie tejto výroby, pretože žalobca nepreukázal dodanie zámočníckych prác spoločnosťou SEVEN SK s.r.o. pre žalobcu. Zabezpečenie pracovných nástrojov na výrobu krytov bolo spochybnené rozpornými výpoveďami samotného konateľa žalobcu, ktorý v Zápisnici o ústnom pojednávaní č. /Faš zo dňa 7. septembra 2007 a Zápisnici o ústnom pojednávaní č. /Faš z 5. októbra 2007 najprv uviedol, že pracovné nástroje používali pracovníci SEVEN SK vlastné, alebo si ich na vlastné náklady požičali od OOS Ostrava, následne uviedol, že žalobca v prípade výroby krytov na vagóny KILS si nepožičiaval žiadne nástroje ani prístroje od OOS Ostrava, pracovníci SEVEN SK si ich zabezpečovali sami. Vzhľadom na to, že konateľ žalobcu nevedel uviesť, kto a akým spôsobom zabezpečoval výrobné prostriedky potrebné k výrobe krytov na vagóny KILS, správca dane pre dostatočné zistenie skutkového stavu vykonal dokazovanie tak prostredníctvom medzinárodnej výmeny daňových informácií (podľa vyjadrenia OOS Ostrava neposkytovala táto spoločnosť k výrobe krytov žalobcovi žiadne pracovné nástroje ani technické zariadenia), ako aj formou dožiadania prostredníctvom miestne príslušného správcu dane (Daňový úrad Košice) za účelom preverenia dodávky zámočníckych prác pre kontrolovaný daňový subjekt počas výroby krytov na vagóny KILS spoločnosťou SEVEN SK s.r.o.. Spoločnosť SEVEN SK s.r.o. nereagovala na výzvy správcu dane a nepredložila mu žiadne doklady, konateľka tejto spoločnosť p. I. W. sa na opakované predvolania nedostavila na výsluch svedka (25. októbra 2007, 7. januára 2008); preverovaním bolo zistené, že spoločnosť SEVEN SK na adrese uvedenej v obchodnom registri nesídli, konateľka spoločnosti nepreberá poštu, na adrese trvalého bydliska sa nezdržuje, na výzvy správcu dane nereaguje a nepredkladá požadované doklady. Z dokazovania vykonaného správcom dane podrobne špecifikovaného v protokoloch o výsledku daňových kontrol tento vyvodil záver, že žalobca nepreukázal dostatočne personálne zabezpečenie výroby krytov, čím bolo spochybnené dodanie zámočníckych prác spoločnosťou SEVEN SK s.r.o., Košice pre žalobcu. Správca dane požiadal v súvislosti s výkonom daňovej kontroly miestne príslušného správcu dane - Daňový úrad Košice IV o preverenie obchodnej spolupráce žalobcu so spoločnosťou SEVEN SK. Miestne príslušný správca dane zabezpečil vypočutie konateľky spoločnosť SEVEN SK s.r.o., pričom obsah výpovedí je zaznamenaný v Zápisnici o ústnom pojednávaní č. /Tot, Tir z 1. júla 2008 a č. /tot, Tir z 15. júla 2008. Na vypočutí svedkyne sa zúčastnil aj konateľ žalobcu. Zabezpečenie zámočníckych prác spoločnosťou SEVEN SK správca dane spochybnil, pretože žalobca, ani spoločnosť SEVEN SK nepredložili relevantné dôkazy preukazujúce, že pracovníkov vykonávajúcich práce na výrobe krytov KILS zabezpečila táto spoločnosť (SEVEN SK) ako dodávateľ zámočníckych prác. Z výsluchu konateľa žalobcu vyplýva, že tento nevedel presne uviesť podrobnosti o tom, kto a v ako počte, kedy a za akých podmienok pracoval na výrobe krytov na vagóny KILS. Z výsluchu svedkyne - konateľky spoločnosti SEVEN SK s.r.o. I. W. vyplýva, že táto spoločnosť nemala zamestnancov, ona ako konateľka spoločnosti nesplnomocnila žiadnu osobu na jednanie v mene spoločnosti, ústne splnomocnila na jednanie s

dodávateľmi p. I., ktorého krstné meno, bydlisko ani bližšiu identifikáciu nevedela uviesť. Konateľka sa taktiež nevedela vyjadriť k podrobnostiam ohľadne zákazky pre žalobcu (kde a ako prebiehala výroba, v akom množstve, aké dodávky boli zabezpečované, koľkí pracovníci vykonávali práce pre žalobcu a pod.). Ani pri opakovanom výsluchu sa konateľka nevedela vyjadriť ku žiadnym konkrétnym okolnostiam obchodnej spolupráce so žalobcom, pretože celý obchodný prípad mal mať na starosti p. Y., ktorého meno, adresu ani bližšiu identifikáciu opäť nevedela uviesť. Vyjadrenia konateľky sú podrobne opísané v zápisniciach o výsluchoch tejto svedkyne z 1. júla a 15. júla 2008. Porovnaním výpovede konateľa žalobcu a svedkyne - konateľky spoločnosti SEVEN SK správca dane zistil, že niektoré ich vyjadrenia sú v rozpore, pričom konateľ žalobcu po výsluchu konateľky, na ktorom bol prítomný, zmenil výpoveď ohľadne osoby, s ktorou mal v rámci obchodného prípadu (dodávky zámočníckych prác v Ostrave) rokovať. Ani konateľ žalobcu, ani konateľka spoločnosti SEVEN SK však osobu p. I. ani osobu p. Y. nevedeli bližšie identifikovať. Na ústnom pojednávaní konanom dňa 1. júla 2008 miestne príslušný správca dane uložil konateľke spoločnosti SEVEN SK povinnosť na deň 15. júla 2008, na ktorý termín bol dohodnutý ďalší výsluch svedkyne, predložiť telefonický kontakt na označené osoby - p. T. I. a p. Z. Y., ako aj adresy ich trvalého pobytu. Vzhľadom na to, že na ústnom pojednávaní konanom dňa 1. júla 2008 konateľka spoločnosti SEVEN SK s.r.o. na požiadavku správcu dane na predloženie príslušných listinných a účtovných dokladov týkajúcich sa dodávky zámočníckych prác pre žalobcu uviedla, že všetky doklady jej boli odcudzené, konateľke bola uložená povinnosť predložiť Zápisnicu o odcudzení účtovných a iných dokladov vyhotovenú Policajným zborom. Svedkyňa na ústnom pojednávaní 15. júla 2008 ani doklad o odcudzení, resp. nahlásení odcudzenia účtovných a iných dokladov Policajnému zboru a ani telefonické kontakty na osoby T. I. a Z. Y., vrátane adries ich trvalého pobytu nepredložila. Správca dane v tejto súvislosti poukázal na rozporné vyjadrenia konateľa žalobcu, ktorý na ústnom pojednávaní 7. septembra 2007 (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. /Faš) na žiadosť správcu dane o predloženie počtu a zoznamu pracovníkov vykonávajúcich práce v Ostrave na výrobe krytov uviedol, že žalobcu nedisponuje zoznamom pracovníkov, počet pracovníkov sa menil podľa potreby a za týchto bol zodpovedný p. I. zo spoločnosti SEVEN SK. Konateľ žalobcu ďalej uviedol, že v súvislosti s touto zákazkou komunikoval s p. I. alebo p. E., ktorý bol poverený konateľom spoločnosti SEVEN SK s.r.o. v súvislosti s touto zákazkou. Konateľ žalobcu na žiadnom ústnom pojednávaní v priebehu kontroly až do 24. júla 2008 neuviedol, že by za spoločnosť SEVEN SK s.r.o. komunikoval a rokoval s nejakým p. Y., až po vypočutí svedkyne I. N. - konateľky SEVEN SK s.r.o., pri výsluchu ktorej bol prítomný v dňoch 1. júla a 15. júla 2008, počas ústneho pojednávania 5. augusta 2008 (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. /Faš) na otázku správcu dane, s ktorou osobou rokoval v súvislosti so zabezpečovaním zámočníckych prác spoločnosťou SEVEN SK v priebehu mesiaca január až marec 2007, uviedol, že prípravu celej zákazky robil p. Z. Y., ktorý mal byť splnomocnencom konateľky spoločnosti SEVEN SK, pričom nevedel na neho uviesť žiadny kontakt, ani adresu. Rovnako nevedel uviesť telefonický kontakt ani adresu a celé meno označeného p. I.. Vzhľadom na uvedené rozpory správca dane preveroval informácie týkajúce sa uvedených osôb (E. E., Z. Y. a T. I.). Vo vzťahu k označeným osobám vykonal správca dane dokazovanie, pričom z výsluchu T. I. na ústnom pojednávaní 28. januára 2009 vyplýva, že tento v ČR nikdy nepracoval a neprišiel do styku so spoločnosťou SEVEN SK, ani s jej konateľkou. Z výsluchu E. E. z ústneho pojednávania z 2. februára 2009, ako aj z jeho vyhlásenia predloženého samotným žalobcom v prílohe k vyjadreniu Protokolu z 28. augusta 2009, v ktorom uviedol bydlisko p. Y. v C. C. síce vyplynulo, že tento mal pracovať v Ostrave pre p. Y. (vo veku 50 rokov), ale len 6-7 dní v mesiaci marec 2007. Uvedené tvrdenia však neboli preukázané žiadnymi relevantnými dôkazmi. Na základe šetrenia správcu dane bolo zistené, že v C. C. boli prihlásené 3 osoby s menom a priezviskom Z. Y., pričom Z. Y. narodený v r. XXXX uviedol, že nikdy nepracoval pre žalobcu a ani v ČR a Z. Y. narodený v r. XXXX zomrel XX. Q. XXXX. Vzhľadom na informáciu poskytnutú E. E. ohľadne veku bol Z. Y. označený ako osoba narodená v r. XXXX, ktorý však podľa zistenia Policajného zboru SR od 29. januára 2007 do 31. januára 2007 bol hospitalizovaný na internom oddelení Fakultnej nemocnice Košice s úrazom hlavy, poruchami vedomia a diagnózou syndrómu závislosti od alkoholu, následne bol hospitalizovaný na psychiatrickej klinike do 23. februára 2007, potom bol jeho pobyt neznámy a 21. apríla 2007 zomrel. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti bolo spochybnené zabezpečenie dodávky služieb - zámočníckych prác spoločnosťou SEVEN SK s.r.o. pre žalobcu. Správca dane žalobcu opakovane vyzval na predloženie dôkazov (napr. Zápisnica o ústnom pojednávaní č. /Košč zo dňa 22. mája 2008) v zmysle § 15 ods. 6 písm. d/ a e/ Zákona o správe daní, žalobca však relevantnými dôkazmi nepreukázal dodanie zámočníckych prác spoločnosťou SEVEN SK s.r.o. pri výrobe krytov na vagóny KILS pre žalobcu a z toho dôvodu sumu 2 123 560,32 Sk zúčtovanú do nákladov neuznal v zmysle za daňové náklady.

Rovnako správca dane preveroval oprávnenosť zaúčtovania faktúr vo výške 236 810 666,40 Sk ako nákladov zo zmlúv o zabezpečení zákazky č. XXXXX a XXXXX za poskytnutie spolupráce spoločnosťami JESSICA s.r.o. a WANDERBILD s.r.o.. Pri kontrole dane z príjmov právnických osôb aj v tomto prípade použil o.i. zistenia a dôkazy získané pri kontrole DPH za obdobie február a marec 2007 a opakovanej daňovej kontrole za mesiac január 2007. Vzhľadom na to, že v zaúčtovaných faktúrach od spoločnosti JESSICA s.r.o. a WANDERBILD s.r.o. nebol konkretizovaný a špecifikovaný predmet poskytnutej služby, resp. dodávky a tieto obsahovali len odkaz na Zmluvy o zabezpečení zákazky č. XXXXX a XXXXX, správca dane pri preverovaní konkrétneho obsahu činností a služieb poskytnutých týmito spoločnosťami pre žalobcu vychádzal z poznatkov a z dokazovania získaného pri kontrole DPH. Z výpovede konateľa žalobcu v Zápisnici o ústnom pojednávaní č. 685/330/29314/07/ Faš zo 16. mája 2007 vyplýva, že tieto spoločnosti zabezpečili pre žalobcu technickú dokumentáciu - výkresy k výrobe krytov, ktoré boli vo vlastníctve OOS Ostrava. Materiálno-technickú špecifikáciu robil konateľ v spolupráci s konateľmi uvedených spoločností a technická spolupráca spočívala v tom, že spoločnosti JESSICA s.r.o. a WANDERBILD s.r.o. zistili cenu jednotlivých materiálov. V rámci toho bola vypracovaná ponuka pre OOS Ostrava. K bodu 2.2. písm. a/ zmlúv o zabezpečení zákazky uviedol, že technická spolupráca pri dodávkach krytov bola najpodstatnejšia časť zmluvy a problémy vzniknuté v rámci technickej dokumentácie (problémy pri výrobe krytov, nezrovnalosti pri nastaveniach, ustaveniach a pod.) riešili konatelia uvedených spoločností. V Zápisnici o ústnom pojednávaní z 1. júna 2007 č. /Faš konateľ žalobcu uviedol, že nebol vyhotovený žiadny preberací protokol na projektovú dokumentáciu. Správca dane ďalej vychádzal z vypočutia svedkov P. A. - bývalého konateľa spoločnosti JESSICA s.r.o. a E. Q. - bývalého konateľa spoločnosti WANDERBILD s.r.o., ktorí podľa zápisníc o ústnom pojednávaní z 13. júna 2007 sa vyjadrili k obsahu predmetných zmlúv a poskytnutých služieb a technickej pomoci pri výrobe krytov na vagóny KILS, pričom ich vyjadrenia boli všeobecné, popisné a nekonkrétne. Z ich vyjadrení ďalej vyplynulo, že technickú dokumentáciu získali bezodplatne od spoločnosti OOS Ostrava s.r.o.. Skutočnosť, že na základe týchto zmlúv mali uvedené spoločnosti dodať žalobcovi okrem technickej dokumentácie krytov na vagóny KILS, aj technickú dokumentáciu prípravkov na výrobu krytov vagónov KILS a technologický postup výroby vo svojich svedeckých výpovediach neuviedli ani bývalí konatelia spoločností JESSICA s.r.o. a WANDERBILD s.r.o. a táto skutočnosť (povinnosť dodať technickú dokumentáciu prípravkov na výrobu vagónov a technologický postup výroby) nevyplývala ani z obsahu predložených zmlúv o zabezpečení zakázok. Správca dane vyzýval žalobcu na predloženie dôkazov v súvislosti s prevzatím technickej dokumentácie a preukázania jej obsahu, pričom žalobca uviedol, že preberací protokol na projektovú dokumentáciu nebol vyhotovený a ani bližšie podrobnosti ohľadne obsahu technickej dokumentácie neposkytol. Následne až v jeho vyjadrení k Protokolu z 28. augusta 2008 uviedol špecifikáciu technickej dokumentácie, ktorá mala byť zabezpečená spoločnosťami JESSICA s.r.o. a WANDERBILD s.r.o. a predložil kópiu odovzdávacieho a preberacieho protokolu technickej dokumentácie prípravkov na výrobu krytov pre vagóny KILS a technologického postupu výroby o ktorom predtým tvrdil, že neexistuje. Následne predložené tvrdenia a dôkazy sú v rozpore s predchádzajúcimi vyjadreniami konateľa žalobcu, ako aj bývalých konateľov spoločnosti JESSICA s.r.o. a WANDERBILD s.r.o.. Z výpovedí svedkov

- bývalých konateľov dodávateľských spoločností správca dane zistil, že spoločnosť WANDERBILD s.r.o. robila materiálno-technickú špecifikáciu, pričom podklady mala zabezpečovať spoločnosť PRICE INVEST s.r.o., Prešov, ktorá v Trnave a v Poprade robila špecifikáciu materiálu a zisťovala ceny. Rovnako bývalý konateľ spoločnosti JESSICA s.r.o. vo výpovedi uviedol, že ich spoločnosť zabezpečila ponukovú technickú špecifikáciu - súpis materiálu na kryty pre vagóny KILS, pričom cenová špecifikácia sa robila na základe podkladov, ktoré priniesli do Zvolena p. A. a p. Q. a následne spolu urobili cenovú ponuku. Uvedená ponuka však nebola použitá, pretože žalobca našiel iné výhodnejšie riešenie. Z vyjadrenia p. A. ďalej vyplynulo, že rokovania ohľadne zabezpečenia materiálu so ŽOS Trnava a Tatravagónka a.s. Poprad viedol jeho spolupracovník - konateľ spoločnosti PQ TRADE s.r.o. p. B.. Vzhľadom na obsah vyššie uvedených výpovedí správca dane preveroval tvrdenia svedkov u označených subdodávateľov

- spoločnosti PQ TRADE s.r.o., Michalovce a PRICE INVEST s.r.o., Prešov. Správca dane zistil, že v spoločnosti PRICE INVEST s.r.o. došlo k 30. máju 2007 k zmene konateľa, spoločnosť na adrese uvedenej v obchodnom registri nesídli, nepreberá poštu a so správcom dane nekomunikuje. Z uvedených dôvodov nebolo možné vykonať ani výsluch bývalého konateľa tejto spoločnosti M. C. z dôvodu, že na adrese trvalého pobytu nepreberá poštu. Taktiež v spoločnosti PQ TRADE s.r.o. došlo k 30. máju 2007 k zmene konateľa spoločnosti a 6. júna 2007 k zmene sídla spoločnosti, pričom výsluch bývalého konateľa V. C. nebolo možné uskutočniť z dôvodu, že na adrese trvalého pobytu sa dlhodobo nezdržiava a miesto jeho pobytu nie je známe. Bol preto vypočutý ďalší bývalý konateľ

tejto spoločnosti V. B., ktorý pri výsluchu svedka dňa 9. októbra 2007 nepotvrdil tvrdenia bývalého konateľa spoločnosti B. s.r.o. o tom, že rokovanie o dodávkach materiálu od spoločnosti Tatravagónka a.s., Poprad a ŽOS Trnava zabezpečila spoločnosť PQ TRADE s.r.o., konkrétne tento svedok. Naopak, V. B. uviedol, že s uvedenými spoločnosťami o dodávkach materiálu na výrobu krytov na vagóny KILS nerokoval. Správca dane z jeho výpovede zistil ďalší nesúlad žalobcom deklarovaného stavu týkajúceho sa vypracovania materiálno-technickej špecifikácie, ktoré sa malo uskutočniť podľa žalobcu a predložených dôkazov v priebehu mesiacov september až október 2006.V tomto období sa však V. B. ešte s P. A. nepoznal (spoznali sa až v novembri- decembri 2006) a konateľom spoločnosti PQ TRADE sa V. B. stal až 15. januára 2007. Podľa zistenia správcu dane aj vyjadrenia bývalého konateľa spoločnosti WANDERBILD s.r.o. E. Q. o tom, že materiálno- technickú špecifikáciu vyhotovila a rokovania v ŽOS Trnava a Tatravagónke a.s., Poprad viedla za spoločnosť WANDERBILD s.r.o. spoločnosť PRICE INVEST s.r.o., sú v rozpore so skutočnosťami vyplývajúcimi z obchodného registra. Uvedené činnosti sa podľa vyjadrenia konateľa žalobcu a podľa predložených dôkazov mali uskutočniť v priebehu mesiacov september až október 2006, avšak spoločnosť PRICE INVEST s.r.o. vznikla až 9. januára 2007, preto nemohla viesť v priebehu r. 2006 akékoľvek rokovania o dodávkach materiálu na výrobu krytov na vagóny KILS. Žalobca správcovi dane predložil ponukovú technickú špecifikáciu

- súpis materiálu na kryty pre vagóny KILS zo dňa 12. októbra 2006, ktorá obsahuje 15 položiek materiálu s uvedením množstva a ceny tohto materiálu, pričom ceny sú uvedené FCA Poprad (Trnava). Súčasne predložil ponuku na dodávku posuvných krytov na vozeň KILS pre OOS Ostrava zo dňa 16. októbra 2006. Vzhľadom na vyššie uvedené výsledky dokazovania a zistené rozpory vo vyjadreniach konateľa žalobcu a bývalých konateľov dodávateľských spoločností bolo spochybnené, resp. žalobcom nebolo dostatočne preukázané zabezpečenie služieb dodávateľmi JESSICA s.r.o. a WANDERBILD s.r.o. v zmysle bodu 2.1. písm. b/ a 2.2. písm. b/ zmlúv o zabezpečení zákazky. Správca dane vykonal šetrenie za účelom zistenia, akým spôsobom bol realizovaný predmet zmluvy bod 2.1. písm. c/ zo strany spoločností JESSICA s.r.o. a WANDERBILD s.r.o., podľa ktorého mali tieto zabezpečiť technickú spoluprácu na príprave a vypracovaní ponuky pre OOS s.r.o. Ostrava. Žalobca predložil správcovi dane ponuku pre OOS Ostrava s.r.o. zo dňa 16. októbra 2006, ktorá na liste formátu A4 obsahuje stručný popis predmetu dodávky, cenu dodávky, platobné podmienky a termín realizácie, pričom v ponuke neboli uvedené žiadne bližšie podrobnosti. Z výpovedí konateľa žalobcu vyplýva, že technická spolupráca na príprave a vypracovaní tejto ponuky spočívala v tom, že dodávateľské spoločnosti zistili cenu jednotlivých materiálov a následne bola vypracovaná ponuka pre OOS Ostrava. Z výpovede svedkov P. A. - bývalého konateľa spoločnosti JESSICA s.r.o. a E. Q. - bývalého konateľa spoločnosti WANDERBILD s.r.o. vyplynulo, že rovnako ako pri vypracovaní ponukovej technickej špecifikácie - súpis materiálu na kryty, tak aj pri vypracovaní ponuky pre OOS s.r.o. Ostrava mala spoločnosť WANDERBILD spolupracovať so spoločnosťou PRICE INVEST s.r.o. a JESSICA mala spolupracovať so spoločnosťou PQ TRADE s.r.o., pričom vzhľadom na vyššie uvedené zistenia správcu dane bol takýto postup spochybnený. Vzhľadom na zistené rozpory vo výpovediach konateľa žalobcu a bývalých konateľov spoločností WANDERBILD s.r.o., JESSICA s.r.o., PRICE INVEST s.r.o. správca dane dospel k záveru, že ani technická spolupráca pri vypracovaní cenovej ponuky pre OOS Ostrava nebola žalobcom dostatočne preukázaná, resp. vzhľadom na výsledky zistenia správcu dane bola spochybnená. Správca dane vykonal dokazovanie za účelom zistenia realizácie bodu 2.2. písm. a/ zmlúv o zabezpečení zákazky, v zmysle ktorej sa dodávatelia JESSICA s.r.o. a WANDERBILD s.r.o. po prípadnom uzatvorení zmluvy medzi žalobcom a spoločnosťami OOS Ostrava s.r.o. zaviazali realizovať pre žalobcu technickú pomoc pri zabezpečovaní výroby krytov a v prípade vzniku problémov tieto riešiť na technických konzultáciách v sídle žalobcu vo Zvolene. Pokiaľ sa jedná o preverenie uskutočnenia plnenia podľa bodu 2.1. písm. a/ zmlúv o zabezpečení zákazky, konateľ žalobcu až v prílohe vyjadrenia k protokolu zo dňa 28. augusta 2008 špecifikoval pojem technická dokumentácia, ktorú mali pre žalobcu zabezpečiť spoločnosti JESSICA s.r.o. a WANDERBILD s.r.o. a ktorá mala pozostávať z dvoch osobitných častí: z technickej dokumentácie krytov na vagóny KILS a z technickej dokumentácie prípravkov na výrobu krytov na vagóny KILS vrátane technologického postupu výroby. Uvedená skutočnosť však nevyplýva ani z predmetu samotných zmlúv o zabezpečení zákaziek a túto skutočnosť neuviedli vo svojich svedeckých výpovediach ani bývalí konatelia spoločností JESSICA s.r.o. a WANDERBILD s.r.o., takúto špecifikáciu neuvádzal počas daňových kontrol DPH ani konateľ žalobcu. Rovnako pokiaľ žalobca predložil dodatočne kópiu odovzdávacieho a preberacieho protokolu technickej dokumentácie prípravkov na výrobu krytov pre vagóny KILS a technologického postupu výroby krytov na vagóny KILS zo dňa 27. novembra 2006, uvedená skutočnosť je v rozpore s vyjadrením konateľa žalobcu zo dňa 1. júna 2007, ktorý uviedol, že nebol vyhotovený žiadny preberací protokol. Pokiaľ žalobca dodatočne predložil písomné vyjadrenie bývalého konateľa spoločnosti PQ TRADE Daniela B. z

26. augusta 2008 a vyjadrenia bývalých konateľov spoločností JESSICA s.r.o. P. A. z 27. augusta 2008 a WANDERBILD s.r.o. E. Q. zo dňa 27. augusta 2008, ktorými doplňujú a objasňujú obchodnú spoluprácu medzi žalobcom a týmito spoločnosťami, správca dane k týmto neprihliadol, keďže bývalí konatelia boli v priebehu daňových kontrol už vypočutí ako svedkovia, o čom boli spísané zápisnice o ústnom pojednávaní, v ktorých boli poučení o povinnosti vypovedať pravdivo. Ústnych pojednávaní sa zúčastnil aj konateľ žalobcu, ktorý mohol klásť svedkom otázky, ktoré právo však nevyužil. Písomné vyjadrenia už vypočutých svedkov predložené dodatočne nie sú podľa správcu dane vierohodným dôkazom použiteľným v daňovom konaní. Správca dane poukázal na to, že fotokópia technickej dokumentácie predložená svedkom D. B., ktorá mala slúžiť ako podklad k poskytnutiu technickej pomoci pri výrobe krytov na vagóny KILS sa nezhodovala s technickou dokumentáciou predloženou ku kontrole správcovi dane žalobcom.

Podľa § 44 ods. 1 ods. 4 veta prvá, ods. 6 písm. b) bod 1 v spojení s § 105 Zákona o správe daní podľa výsledkov vyrubovacieho konania určí správca daň, ktorá má byť daňovému subjektu vyrubená. O určenom základe dane a vyrubenej dani vyrozumie správca dane daňový subjekt platobným výmerom, ak neustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis inak. Ak sa u daňového subjektu vykoná daňová kontrola alebo opakovaná daňová kontrola, správca dane vydá do 15 dní od jej skončenia (§ 15 ods. 13) dodatočný platobný výmer, ak sa daň zistená po daňovej kontrole odlišuje od dane uvedenej v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní alebo hlásení alebo dodatočnom hlásení alebo ak sa daň zistená po opakovanej daňovej kontrole odlišuje od dane vyrubenej správcom dane po daňovej kontrole, alebo ak sa odlišuje od rozdielu dane v dodatočnom platobnom výmere.

Podľa v znení účinnom v čase kontrolovaného zdaňovacieho obdobia daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané.

Podľa , , , , , , v znení účinnom v čase kontrolovaného zdaňovacieho obdobia na účely tohto zákona sa rozumie daňovníkom fyzická osoba alebo právnická osoba, predmetom dane príjem (výnos) z činnosti daňovníka a z nakladania s majetkom daňovníka okrem osobitne vymedzeného predmetu dane podľa , príjmom peňažné plnenie a nepeňažné plnenie dosiahnuté aj zámenou, ocenené cenami bežne používanými v mieste a v čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne miery opotrebenia predmetného plnenia, ak tento zákon neustanovuje inak; zdaniteľným príjmom príjem, ktorý je predmetom dane a nie je oslobodený od dane podľa tohto zákona ani medzinárodnej zmluvy, daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa ak tento zákon neustanovuje inak, základom dane rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky () pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období, ak tento zákon neustanovuje inak, zdaňovacím obdobím kalendárny rok, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 2 ods. 1, 2 a 3 Zákona o správe daní (1) V daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.

(2) Správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní plnenia ich povinností v tomto konaní použije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň.

(3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.

Podľa § 29 ods. 1 a 2 Zákona o správe daní (1) Dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie.

(2) Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Podľa § 29 ods. 4 Zákona o správe daní ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 29 ods. 8 Zákona o správe daní daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

Podľa § 30 ods. 1 Zákona o správe daní v daňovom konaní možno ukladať daňovú povinnosť alebo priznávať práva len rozhodnutím. Rozhodnutie je pre adresáta platné, len ak je riadnym spôsobom doručené alebo oznámené, ak tento alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 30 ods. 3 Zákona o správe daní rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tak ustanovuje tento zákon. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, na základe ktorých sa rozhodovalo.

Podľa § 30 ods. 6 veta prvá Zákona o správe daní rozhodnutie, ktorým správca dane určuje výšku dane alebo rozdiel dane okrem úroku, sankčného úroku, pokuty ustanovených zákonom, oznámi správca dane daňovému subjektu formou platobného výmeru alebo dodatočného platobného výmeru.

Podľa § 30 ods. 7 Zákona o správe daní rozhodnutie, ktorým sa daň vyrubuje odchylne od priznania, hlásenia, dohody alebo iného oznámenia, musí obsahovať odôvodnenie.

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu").

Podľa rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie

konanie, ak bolo rozhodnutie vydané na základe neúčinného právneho predpisu alebo rozhodnutie je nepreskúmateľné pre neúplnosť spisov správneho orgánu alebo z dôvodu, že spisy neboli predložené. Súd zruší rozhodnutie správneho orgánu a konanie zastaví, ak rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený. Rozsahom a dôvodmi žaloby v týchto prípadoch nie je súd viazaný.

Žalobca v preskúmavacom konaní v žalobe tvrdil, že rozhodnutím žalovaného a jeho postupom bol ukrátený na svojom zákonnom nároku na uznanie vynaložených nákladov potrebných na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov a to v dôsledku nesprávneho a nezákonného procesu dokazovania, nesprávneho právneho posúdenia, resp. nesprávnej interpretácie hmotného práva na konkrétne skutkové okolnosti prípadu. Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného a správcu dane a postupu týchto správnych orgánov rozsudkom č.k. -142 zo dňa 04.03.2011 žalobu zamietol, keď dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správnych orgánov z dôvodov uplatnených v žalobe sú v súlade so zákonom. Žalobca podal proti predmetnému rozhodnutiu odvolanie, v ktorom okrem iného namietal, že žalovaný nepredložil súdu kompletný správny spis a konkretizoval, ktoré listiny a dôkazy minimálne neboli predložené s tým, že nesplnenie povinnosti žalovaného podľa ( nepredloženie správneho spisu, alebo jeho neúplnosť) zakladá nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného v zmysle a následné zrušenie rozhodnutia žalovaného. Najvyšší súd Slovenskej republiky Uznesením č.k. zo dňa 21.03.2012 predmetný rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 04.03.2010 zrušil s odôvodnením, že krajský súd nedostatočne zistil skutkový stav, keď sa nezaoberal tým, že administratívny spis nie je kompletný, ani nedostatkami zistenia skutkového stavu veci a nesprávne právne vec posúdil, keď použil nesprávne ustanovenie právneho predpisu ( Správneho poriadku). Pri opätovnom prejednaní veci súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj postup správnych orgánov, ktorý predchádzal jeho vydaniu, v medziach žaloby a v intenciách rozhodnutia Najvyššieho súdu SR viazaný jeho právnym názorom. Zaoberal sa preto najmä otázkou, či administratívny spis predložený žalovaným je úplný, resp. kompletný.

Pre posúdenie zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu je nevyhnutné, aby súd vychádzal z administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu. Pod pojmom spis žalovaného správneho orgánu podľa sa rozumie úplný, žurnalizovaný a originálny spisový materiál správneho orgánu v danej veci, vrátane originálu dokladov o doručení rozhodnutí (R 66/1998). V prípade, že žalovaný správny orgán predloží neúplný spis, alebo len fotokópiu spisu, súd nemôže náležite preskúmať, či správny orgán postupoval a rozhodoval v súlade alebo v rozpore so zákonom. Súdu v takomto prípade chýbajú základné informácie o rozhodujúcich skutočnostiach majúcich vplyv na rozhodnutie vo veci. Za takejto situácie súd v správnom súdnictve potom nemôže relevantne posúdiť, či rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo zo správneho alebo nesprávneho posúdenia veci, či zistenie skutkového stavu žalovaným zodpovedá obsahu spisu, resp. či je dostačujúce pre posúdenie veci. Preto je pri predložení nekompletného administratívneho spisu, alebo len fotokópie administratívneho spisu rozhodnutie žalovaného správneho orgánu nepreskúmateľné, čo samo o sebe zakladá dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia správneho orgánu a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie pre nepreskúmateľnosť. V preskúmavanom prípade žalovaný predložil nekompletný administratívny spis, keďže sa v ňom nenachádza o.i. poverenie na vykonanie daňovej kontroly, zrušenie poverenia pre T.. Z., zmluvy o dielo č. XXXX z 03.04.2006, č. XXXX a XXXX z 03.04.2006, Protokol o prevzatí diela uzatvorený medzi žalobcom a OOS Ostrava, zápisnica o ústnom pojednávaní č. 685/330/3195/08/ Košč z 21. januára 2008, zápisnica o ústnom pojednávaní č. /Bal z 26. mája 2009, list žalobcu č. Lpo/017/028/Sz z 13. februára 2008, rozhodnutie o vylúčení zamestnanca daňového úradu č. /Sov z 03. marca 2008, rozhodnutie o vylúčení zamestnanca daňového úradu č. /Sas z 28. februára 2008, rozhodnutie o námietke proti postupu daňového úradu č. /Sov z 24. marca 2008. Administratívny spis bol predložený len vo fotokópii a nie je zviazaný. Keďže administratívny spis neobsahuje rozhodnutie o námietke zaujatosti vznesenej žalobcom v správnom konaní proti zamestnancom správcu dane, pričom táto námietka bola vznesená už v zápisnici o ústnom pojednávaní z 21.01.2008 pri začatí daňovej kontroly, keď žalobca namietal, že daňovú kontrolu vykonávajú pracovníčky Daňového úradu Banská Bystrica II, teda nie Daňového úradu Zvolen (T.. C., M.. K.), ktorý je príslušným daňovým úradom pre žalobcu. Rovnako v správnom spise absentujú rozhodnutia o námietkach a o vylúčení namietaných zamestnancov správcu dane, ktoré žalobca namietal aj v doplnku k žalobe z 26.02.2010 (č.l. 39), ktorý bol podaný v zákonnej lehote dvoch mesiacov od doručenia napadnutého rozhodnutia žalovaného. V správnom spise ďalej absentuje poverenie na vykonanie daňovej kontroly, ktoré má vplyv na zistenie, resp. určenie, či

daňovú kontrolu vykonávali zamestnankyne miestne príslušného daňového úradu. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že podkladom na vydanie napadnutého rozhodnutia žalovaného boli zistenia správcu dane získané počas daňovej kontroly, ktorej predmetom bola daň z príjmov právnických osôb za hospodársky rok od 01.04.2006 do 31.03.2007, ako aj zistenia z daňovej kontroly zameranej na kontrolu oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie február až marec 2007, resp. opakovanej daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie január 2007, pričom o výsledku týchto zistení boli vyhotovené protokoly z daňových kontrol. V zmysle § 15 ods. 1 Zákona o správe daní daňovou kontrolou zamestnanec správcu dane zisťuje, alebo preveruje základ dane, alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti, a to u daňového subjektu, alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje. Miestne príslušným správcom dane žalobcu, vzhľadom na jeho sídlo vo Zvolene, je v zmysle § 3 ods. 1 Zákona o správe daní Daňový úrad Zvolen. Keďže v administratívnom spise sa nenachádza poverenie na výkon daňovej kontroly, nebolo možné zistiť, či daňovú kontrolu u žalobcu vykonávali zamestnanci miestne príslušného správcu dane (Daňový úrad Zvolen), alebo zamestnanci iného daňového úradu, než miestne príslušného (Daňový úrad Banská Bystrica II) tak, ako to namietal žalobca. Je potrebné poukázať na to, že súčasťou zákonom stanoveného postupu pri domáhaní sa práva na inom orgáne podľa článku 46 ods. 1 je i právo kontrolovaného daňového subjektu, aby v jeho veci konal miestne príslušný správca dane tak, ako je to definované v ustanovení Zákona o správe daní. Ak má dôjsť k zmene miestnej príslušnosti, musí sa tak stať iba z dôvodov uvedených v zákone a iba postupom uvedeným v zákone. Jedným z dôvodov zmeny miestnej príslušnosti je aj prípad, keď sú všetci zamestnanci správcu dane vylúčení (nález Ústavného súdu SR z 10.12.2009). V predmetnom náleze Ústavný súd okrem iného vykonal výklad ustanovenia Zákona o správe daní vo vzťahu k článku 46 ods. 1 SR a okrem iného konštatoval: „Správca dane koná prostredníctvom svojich zamestnancov. Z tohto pohľadu nie je podstatné, že zamestnávateľom zamestnancov správcu dane nie je samotný správca dane, ale daňové riaditeľstvo. V konečnom dôsledku to znamená, že miestne príslušný správca dane vystupuje v daňovom konaní prostredníctvom svojich zamestnancov. Totožnosť správcu dane pre účely vymedzenia miestnej príslušnosti je preto daná aj totožnosťou jeho zamestnancov.“ V prípade zistenia, že daňová kontrola nebola vykonávaná zamestnancami miestne príslušného správcu dane, t.j. nebola vykonaná v súlade so zákonom, protokol z takejto kontroly by nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý by v daňovom konaní nebolo možné použiť. V prípade, ak by použitý bol, bolo by celé konanie zaťažené vadou nezákonnosti a rozhodnutie, ktoré je jeho zavŕšením a vychádza zo skutočností zistených počas nezákonnej daňovej kontroly a zachytených v protokole o takejto kontrole by bolo rovnako nezákonné. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na skutočnosť, že v tomto konaní, ktorého predmetom je dovyrubenie dane z príjmu právnických osôb boli použité dôkazné prostriedky (zápisnice z výsluchov svedkov, zápisnice o miestnom šetrení, listinné dôkazy) získané počas daňových kontrol zameraných na kontrolu oprávnenosti nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie február až marec 2007, kde bolo v konaní vedenom na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod č.k. zistené, že príslušné daňové konanie bolo zaťažené vadou nezákonnosti. Je však potrebné uviesť, že v prípade, ak by bola daňová kontrola vykonaná v súlade s ustanoveniami Zákona o správe daní, bolo by možné takéto dôkazné prostriedky (svedecké výpovede, znalecké posudky, listiny, protokoly o daňovej kontrole, zápisnice o miestnych zisťovaniach a pod.) s poukazom na Zákona o správe daní použiť aj pre účely iných daňových kontrol.

Už samotná skutočnosť nepredloženia úplného administratívneho spisu v origináli predstavuje dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, a to s poukazom na rozsiahlu judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej za splnenie povinností podľa sa považuje predloženie úplného, zažurnalizovaného spisu, ktorý je predložený v origináli, resp. overenej kópii. Nepredloženie úplného administratívneho spisu v origináli a žurnalizácii spôsobuje nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného.

Súd sa preto podrobnejšie nezaoberal jednotlivými ďalšími žalobnými námietkami žalobcu, ku ktorým sa napokon vyjadril už v odôvodnení svojho rozhodnutia zo dňa 04.03.2011 a ku ktorým zaujal stanovisko aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí zo dňa 21.03.2012 (otázka prevzatia poznatkov z iných daňových kontrol ako dôkazov v daňovom konaní v súlade s § 29 ods. 4 Zákona o správe daní, otázka pomôcok a ich použitia pri určovaní daňovej povinnosti podľa § 29 ods. 6 Zákona o správe daní, otázka ustanovenia znalca v daňovom konaní, otázka preverovania transakcií - plnenia

povinností u dodávateľov žalobcu podľa uzatvorených zmlúv, otázka ovplyvňovania kontrolórok správcu dane Finančnou políciou), ktoré Najvyšší súd SR vyhodnotil ako námietky nedôvodné.

Pokiaľ sa jedná o otázku použitia procesného právneho predpisu súdom, a tým otázky správneho právneho posúdenia, súd považuje za potrebné upozorniť na to, že krajský súd aj v predchádzajúcom konaní posudzoval postup žalovaného i prvostupňového správneho orgánu vo vzťahu k v žalobe namietaným porušeniam ustanovení , čo jednoznačne vyplýva z obsahu odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. zo dňa 04. marca 2011, v ktorom sú citované jednotlivé ustanovenia zákona č. 511/92 Zb. a rovnako vo vzťahu ku konkrétnym ustanoveniam boli jednotlivé žalobné námietky žalobcu aj vyhodnotené. Pokiaľ na strane 23 rozsudku krajského súdu bol použitý odkaz na ustanovenie Správneho poriadku, z kontextu celého rozhodnutia vyplýva, že sa jednalo len o zrejmú nesprávnosť, ku ktorej došlo pri vyhotovovaní písomného rozhodnutia.

Vo vzťahu k otázke skúmania „vnútornej konzistencie rozhodnutia správcu dane a žalovaného“ súd zotrváva na svojom názore, že tieto rozhodnutia majú vnútornú konzistenciu a závery správneho orgánu, pokiaľ „nespochybňuje existenciu dodávky služieb súvisiacich s výrobou krytov na vagóny KILS, avšak spochybňuje, že dodanie služieb pre žalobcu zabezpečili spoločnosť WANDERBILD s.r.o., JESSICA s.r.o. a SEVEN SK s.r.o.“ nepovažuje za navzájom si odporujúce. Z uvedených dvoch výrokov logicky vyplýva, že uvedenú službu mohol dodať žalobca ( ak z dokazovania vyplynulo, že vagóny dodal žalobca pre OOS Ostrava za použitia technických výkresov a dokazovaním vykonaným správcom dane bolo spochybnené, že služby nedodali spoločnosti WANDERBILD s.r.o., JESSICA s.r.o. a SEVEN SK s.r.o., potom logicky vyplýva, že ich mohol dodať žalobca sám).

Napokon pokiaľ Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí vo vzťahu k otázke zistenia totožnosti vypočúvaných svedkov (Z. Y. a T. I.) uvádza, že skutkový stav zistený v tejto časti považoval za nedostatočný, bude úlohou správneho orgánu, aby postupoval v súlade so Zákonom o správe daní a nado všetku pochybnosť zistil totožnosť vypočúvaných svedkov tak, ako to vyplýva z predmetného uznesenia Najvyššieho súdu.

Vzhľadom na to, že žalovaný správny orgán nesplnil svoju povinnosť stanovenú v a ani do dňa vyhlásenia tohto rozhodnutia nepredložil súdu kompletný (úplný) administratívny spis žalovaného spolu so spisom prvostupňového správneho orgánu, súd s poukazom na napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil spolu s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu v zmysle a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, pretože napadnuté rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné.

O trovách konania súd rozhodoval na návrh žalobcu, ktorý mal v konaní plný úspech, preto mu súd podľa priznal právo na náhradu účelne vynaložených trov konania v celkovej výške 1 181, Eur. Za žalobcove účelne vynaložené trovy konania súd považoval trovy pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu vo výške 66,- Eur a súdneho poplatku za podanie odvolania vo výške 66,- Eur (spolu súdne poplatky 132,- Eur) a z trov právneho zastúpenia, vrátane náhrady hotových výdavkov vo výške 1 049,91 Eur vrátane 20%-tnej DPH v zmysle Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „“), keďže splnomocnený zástupca žalobcu je platiteľom DPH, o čom predložil dôkaz - osvedčenie o registrácii pre DPH č. SK 2022668318, pričom hodnota jednotlivých úkonov právnej služby bola vyčíslená v súlade s vo výške 1/6 výpočtového základu. Žalobca bol v konaní pôvodne zastúpený advokátskou kanceláriou Lion Law Partners, s.r.o., Banská Bystrica, prostredníctvom ktorej vykonáva činnosť advokát JUDr. Peter Kočička, na základe plnej moci zo dňa 05.01.2010 a to do 21. januára 2011, kedy žalobca túto plnú moc odvolal a dňa 26.01.2011 udelil plnomocenstvo advokátskej kancelárii BAKO JANČIAR LEVRINC - advokáti, s.r.o., Zvolen, prostredníctvom ktorej vykonáva činnosť advokát JUDr. Miloš Levrinc, PhD., ktorý podaním zo dňa 25.02.2013 vyúčtoval trovy súdneho konania, ktoré pozostávali z trov právneho zastúpenia za 11 úkonov právnej služby spolu vo výške 1 729,14 Eur vrátane DPH (1 440,95 Eur bez DPH), z toho 5 úkonov právnej služby bolo vykonaných splnomocneným zástupcom Lion Law Partners, s.r.o., vrátane

režijného paušálu (náhrady výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné) v zmysle :

1. prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom v zmysle

- 120,23 Eur + režijný paušál 7,21 Eur,

2. písomné podanie na súd vo veci samej - žaloba z 08.01.2010 ( ) - vo výške 120, Eur + režijný paušál 7, Eur,

3. písomné podanie na súd vo veci samej - návrh na odklad vykonateľnosti zo dňa 11.01.2010 ( ) - vo výške 120, Eur + režijný paušál 7, Eur,

4. odvolanie zo dňa 01.07.2010 proti Uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 15.06.2010 ( ) - vo výške 120, Eur + režijný paušál 7, Eur,

5. písomné podanie na súd vo veci samej - vyjadrenie zo dňa 10.01.2011 ( )

- vo výške 123,50 Eur + režijný paušál 7,41 Eur,

a za 6 úkonov právnej služby vykonaných splnomocneným zástupcom advokátska kancelária BAKO JANČIAR LEVRINC - advokáti, s.r.o., vrátane režijného paušálu:

1. prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom ( ) vo výške 123, Eur + režijný paušál 7, Eur,

2. účasť na konaní pred súdom - pojednávanie na Krajskom súde v Banskej Bystrici dňa 04.03.2011 ( ) vo výške 123, Eur + režijný paušál 7, Eur,

3. odvolanie zo dňa 20. mája 2011 proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 04.03.2011 ( ) vo výške 123, Eur + režijný paušál 7, Eur,

4. písomné podanie na súd vo veci samej - návrh na vykonanie dôkazu a uplatnenie trov súdneho konania zo dňa 19.03.2012 ( ) vo výške 127, Eur + režijný paušál 7, Eur,

5. písomné podanie na súd vo veci samej - vyjadrenie zo dňa 05.04.2012 ( ) vo výške 127, Eur + režijný paušál 7, Eur,

6. účasť na konaní pred súdom - pojednávanie na Krajskom súde v Banskej Bystrici dňa 22.02.2013 ( ) vo výške 130, Eur + režijný paušál 7, Eur a z náhrady hotových výdavkov:

1. súdny poplatok za návrh na začatie súdneho konania ( ) vo výške 66,- Eur,

2. súdny poplatok za podanie odvolania ( ) vo výške 66,- Eur,

3. cestovné zo dňa 04.03.2011 - účasť na pojednávaní na Krajskom súde v Banskej Bystrici ( a ), cesta Zvolen - Banská Bystrica a späť vo výške 12, Eur bez DPH, (14, Eur s DPH),

4. Náhrada za stratu času ( ) - 1x cesta Zvolen - Banská Bystrica vo výške 12, Eur, x cesta Banská Bystrica - Zvolen vo výške 12, Eur, spolu 24,70 Eur bez DPH,( t.j. 29,64 Eur s DPH),

5. cestovné výdavky zo dňa 22.02.2013 - účasť na pojednávaní na Krajskom súde v Banskej Bystrici ( a , cesta Zvolen - Banská Bystrica a späť vo výške 12, Eur bez DPH, (t.j. 15,- Eur s DPH),

6. náhrada za stratu času ( ) - 1x cesta Zvolen - Banská Bystrica vo výške 13, Eur, x cesta Banská Bystrica - Zvolen vo výške 13, Eur, spolu 26,02 Eur bez DPH, (t.j. 31,22 Eur s DPH),

7. náhrada za vyhotovenie fotokópií zo spisu zo dňa 17. mája 2011 ( ) vo výške 17, Eur bez DPH, (t.j. 20, Eur s DPH), pričom náhrada hotových výdavkov, vrátane náhrady súdnych poplatkov bola vyúčtovaná vo výške 243,38 Eur.

Súd priznal žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia spolu vo výške 1 049,91 Eur, pričom za účelne vynaložené trovy považoval nasledovné trovy pozostávajúce z odmeny za úkony právnej služby, režijný paušál, náhradu hotových výdavkov a DPH:

a) trovy právneho zastúpenia za jednotlivé úkony právnej služby, vrátane režijného paušálu a DPH:

1. prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom (plnomocenstvo udelené advokátskej kancelárii Lion Law Partners, s.r.o. ( ) vo výške 120, Eur + 1x režijný paušál 7, Eur (v zmysle ),

2. písomné podanie na súd vo veci samej - podanie žaloby ( ) vo výške 120, Eur + 1x režijný paušál 7, Eur

3. písomné podanie na súd vo veci samej - návrh na odklad vykonateľnosti z 11.01.2010 ( ) vo výške 120, Eur + 1x režijný paušál 7, Eur,

4. účasť na pojednávaní na Krajskom súde v Banskej Bystrici dňa 04.03.2011 ( ) vo výške 123, Eur + 1x režijný paušál 7, Eur,

5. písomné podanie na súd - odvolanie z 20. mája 2011 proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 04.03.2011 ( ) vo výške 123, Eur + 1x režijný paušál 7, Eur,

6. účasť na pojednávaní na Krajskom súde v Banskej Bystrici dňa 22.02.2013 ( ) vo výške 130, Eur + režijný paušál 1x 7, Eur, vrátane DPH vo výške 156, Eur, t.j. 20 % z odmeny a režijného paušálu vo výške 782,11 Eur, čo spolu predstavuje 938,53 Eur.

Pokiaľ si splnomocnený zástupca žalobcu uplatnil náhradu za ďalšie úkony právnej služby - písomné podanie na súd - vyjadrenie vo veci samej z 10.01.2011, písomné podanie na súd vo veci samej

- návrh na vykonanie dôkazu a uplatnenie trov súdneho konania z 19.03.2012 a písomné podanie na súd vo veci samej - vyjadrenie z 05.04.2012 (vrátane režijného paušálu a DPH), tieto trovy súd nepovažoval za účelne vynaložené trovy potrebné na uplatnenie alebo bránenie práva, nakoľko žalobca v preskúmavacom konaní podľa piatej časti druhej hlavy môže dôvody žaloby uplatniť, resp. rozšíriť len v lehote stanovenej v ( ) a súd žalobcu na podanie vyjadrenia nevyzýval. Žalobca vo svojom vyjadrení z 10.01.2011 poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky vydaný 10.12.2009, t.j. pred podaním žaloby, t.j. žalobca uvedenú argumentáciu mohol použiť a uviesť už v žalobnom návrhu. Vo vzťahu k obsahu písomného vyjadrenia z 19.03.2012 a zo dňa 05.04.2012 (ide o doplňujúce podanie k vyjadreniu z 19.03.2012), žalobca v odvolacom konaní predložil rozsudok krajského súdu a Najvyššieho súdu SR v inej, než prejednávanej veci (vec vedená na krajskom súde pod č.k. ), pričom rozhodnutia boli predkladané žalobcom len na podporu jeho argumentácie, tieto nemôžu byť považované za „dôkazy“ tak, ako to uvádza žalobca. Pokiaľ si žalobca uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia za úkon právnej služby - odvolanie z 01.07.2010 proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. -49 z 15.06.2010 o zamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie konania (vrátane režijného paušálu a DPH), súd tieto trovy nepovažoval za účelne vynaložené trovy potrebné na uplatnenie alebo bránenie práva, keďže predmetnému odvolaniu Najvyšší súd Slovenskej republiky nevyhovel a predmetné napadnuté uznesenie krajského súdu o zamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie konania potvrdil ako vecne správne s tým, že uplatnené nároky v konaní vedenom pod č.k. a č.k. majú odlišný hmotnoprávny základ a nejedná sa o rovnaké zdaňovacie obdobie. Napokon pokiaľ si zástupca žalobcu uplatnil náhradu za ďalší úkon právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom - plnomocenstvo udelené 26.01.2011 advokátskej kancelárii BAKO JANČIAR LEVRINC - advokáti, s.r.o., vrátane režijného paušálu a DPH, tieto trovy súd rovnako nepovažoval za účelne vynaložené trovy potrebné na účelné bránenie práva žalobcu, nakoľko zmena splnomocneného zástupcu bola vykonaná na základe jeho dispozitívneho úkonu (odvolanie plnej moci advokátskej kancelárii Lion Law Partners, s.r.o. a udelenie plnej moci advokátskej kancelárii BAKO JANČIAR LEVRINC - advokáti, s.r.o.) a tento dispozitívny úkon - zmena právneho zastúpenia nemôže byť na ťarchu a náklady žalovaného.

Súd považoval za účelne vynaložené trovy vyčíslené splnomocneným zástupcom žalobcu aj hotové výdavky spočívajúce v zaplatených súdnych poplatkoch spolu vo výške 132,- Eur (súdny poplatok za

podanie žaloby 66,- Eur a súdny poplatok za odvolanie 66,- Eur), náhradu cestovných výdavkov za účasť splnomocneného zástupcu žalobcu vyúčtovanú v súlade s a za cestu splnomocneného zástupcu osobným motorovým vozidlom Škoda Fabia evidenčné číslo J zo Zvolena do Banskej Bystrice a späť na pojednávanie na Krajskom súde v Banskej Bystrici dňa 04.03.2011 (pri spotrebe 7,2 km, pričom suma základnej náhrady je 0,18 Eur a cena pohonných hmôt 1,17 Eur bez DPH/l ku dňu 04.03.2011, resp. 1,27 Eur bez DPH/l ku dňu 22.02.2013 a to vo výške 12,20 Eur bez DPH (14,64 Eur vrátane DPH - cestovné výdavky na pojednávanie 04.03.2011), resp. 12,50 Eur bez DPH (t.j. 15,- Eur vrátane DPH - cestovné výdavky na pojednávanie dňa 22.02.2013), t.j. cestovné výdavky vrátane 20% DPH spolu vo výške 29,64 Eur (14,64 Eur + 15,- Eur vrátane DPH); ďalej náhradu za stratu času v zmysle (cesta zo Zvolena do Banskej Bystrice a späť na pojednávanie dňa 04.03.2011 za dve polhodiny, t.j. 2x 12, Eur, spolu 24,70 Eur bez DPH (t.j. 29,64 Eur vrátane DPH) a cesta zo Zvolena do Banskej Bystrice a späť na pojednávanie dňa 22.02.2013 za dve polhodiny 2x 13,01 Eur, spolu 26,02 Eur bez DPH (t.j. 31,22 Eur vrátane DPH), ako aj náhradu za vyhotovenie fotokópií zo spisu podľa predloženej potvrdenky č. Cg 0056702 zo dňa 17. mája 2011 vo výške 17,40 Eur bez DPH, t.j. 20,88 Eur vrátane DPH. Priznaná odmena a hotové výdavky boli zvýšené o 20 %-tnú DPH s poukazom na , keďže žalobca je platiteľom DPH. Súd preto zaviazal žalovaného na náhradu žalobcom účelne vynaložených trov konania vo výške 1 181,91 Eur (súdne poplatky vo výške 132,- Eur, trovy právneho zastúpenia, vrátane náhrady hotových výdavkov, vrátane DPH vo výške 1 049,91 Eur).

Podľa je žalovaný povinný zaplatiť trovy konania priznané žalobcovi vo výške 1 181, Eur na účet jeho právneho zástupcu.

Toto rozhodnutie prijal senátu krajského súdu pomerom hlasov 3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).

Toto rozhodnutie prijal senátu krajského súdu pomerom hlasov 3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné ( v spojení s ).