Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_24S-76-2012.pdf
PDF · 106.14 KB
Case nature
Area
Subarea
24S/76/2012
Rozhodnutie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov senátu JUDr. Jany Novotnej a Ľudovíta Bradáča v právnej veci žalobkyne: J.. V. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. W. H. C. XXXX/XX, XXX XX A. - V., zast. Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom Moyzesova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 864 421 proti žalovanej: M. S., starostka obce Dolná Lehota, so sídlom 976 98 Dolná Lehota č. 162 o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovanej takto
rozhodol:
Fiktívne rozhodnutie žalovanej o odmietnutí sprístupnenia informácií žalobkyni na základe žiadosti zo dňa 24.04.2012 ako aj fiktívne rozhodnutie žalovanej o zamietnutí odvolania žalobkyne z r u š u j e podľa § 250j ods. 3 O.s.p. a vec vracia žalovanej na ďalšie konanie.
Žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 389,50 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet jej právneho zástupcu.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa žalobou podanou dňa 23.07.2012 domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej - starostky obce Dolná Lehota, ktorým zamietla odvolanie žalobkyne a potvrdila rozhodnutie č. 102/2012 zo dňa 03.05.2012 o sprístupnení informácií, ako aj fiktívne rozhodnutie obce o odmietnutí poskytnutia informácií, ktoré od povinnej osoby (obce) požadovala žalobkyňa sprístupniť v zmysle § 14 zák.č. 211/2000 Z.z. v znení neskorších predpisov o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) (ďalej len „Zákon o slobode informácií“) žiadosťou zo dňa 24.04.2012 doručenou obci dňa 24.04.2012. Žalobkyňa popísala v žalobe priebeh konania pred správnym orgánom a uviedla, že obec nepostupovala pri sprístupňovaní informácií podľa § 16 Zákona o slobode informácií, keď žalobkyni doručila rozhodnutie žalovanej č. 102/2012 zo dňa 03.05.2012 o sprístupnení informácií, pričom jej neboli niektoré informácie požadované v písomnej žiadosti zo dňa 23.07.2012 sprístupnené. Žalobkyňa mala za to, že v danom prípade bolo vydané fiktívne rozhodnutie obce o odmietnutí poskytnutia informácií podľa Zákona o slobode informácií, pričom aj rozhodnutie č. 102/2012 o sprístupnení informácií považovala za zmätočné, nepresné, neurčité a nezrozumiteľné, ktoré navyše bolo vydané neoprávnenou osobou, a preto je nulitným právnym aktom. Žalobkyňa namietala, že požadované informácie jej neboli sprístupnené bezdôvodne. Z týchto dôvodov žalobkyňa podala voči rozhodnutiu č. 102/2012, ako aj voči fiktívnemu rozhodnutiu obce o odmietnutí poskytnutia informácií, odvolanie zo dňa 14.05.2012. O odvolaní žalobkyne nebolo v zákonom stanovenej lehote (ani do dňa podania žaloby) rozhodnuté, čím došlo k založeniu zákonnej fikcie podľa § 19 ods. 3 Zákona o slobode informácií, v zmysle ktorého sa v takomto prípade predpokladá, že odvolací orgán vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. Žalobkyňa v žalobe ďalej namietala, že žalovaná v odvolacom konaní a pri vydávaní fiktívneho rozhodnutia rozhodovala o svojom vlastnom rozhodnutí vydanom v I. stupni, čím došlo k porušeniu devolutívneho účinku odvolania a porušeniu zásady dvojinštančnosti. Žalobkyňa preto žiadala rozhodnutie žalovanej založené zákonnou fikciou podľa § 19 ods. 3 veta druhá Zákona o slobode informácií, ktorým zamietla odvolanie žalobkyne podané proti rozhodnutiu žalovanej o sprístupnení informácií požadovaných žiadosťou žalobkyne zo dňa 24.04.2012, zrušiť.
Krajský súd v Banskej Bystrici podaním zo dňa 09.08.2012, doručeným žalovanej dňa 14.08.2012, vyzval žalovanú, aby sa v lehote 15 dní k podanej žalobe vyjadrila a súčasne ju v zmysle § 250d ods. 1 O.s.p. vyzval na predloženie originálneho žurnalizovaného správneho spisu.
Žalovaná krajskému súdu v stanovenej lehote, ani do dňa vydania tohto rozhodnutia, nepredložila originál správneho spisu. V písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 28.08.2012 uviedla, že po preštudovaní žaloby dospela k záveru, že obec Dolná Lehota pri postupe vybavovania žiadosti žalobkyne zo dňa 24.04.2012 o sprístupnenie informácií nepostupovala v súlade s ustanoveniami Zákona o slobode informácií a zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“), a preto rozhodnutie č. 102/2012 zo dňa 03.05.2012 rozhodnutím č. 262/2012-1 zo dňa 21.08.2012, ako aj fiktívne rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu rozhodnutím č. 262/2012-2 zo dňa 21.08.2012 zrušila, pričom predmetné zrušujúce rozhodnutia predložila súdu. Zároveň uviedla, že vydala nové rozhodnutie č. 262/2012-3 zo dňa 21.08.2012, ktorým žalobkyni poskytla informácie požadované v jej žiadosti zo dňa 24.04.2012.
Žalobkyňa prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu doručila Krajskému súdu v Banskej Bystrici dňa 04.10.2012 písomné stanovisko k vyššie uvedenému vyjadreniu žalovanej, v ktorom uviedla, že žalovaná opakovane a svojvoľne vydáva a zrušuje svoje rozhodnutia bez akéhokoľvek zákonného splnomocnenia, pričom rozhodnutia žalovanej zo dňa 21.08.2012 považuje za nulitné právne akty, pretože trpia vážnymi právnymi vadami a v tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/225/2009. Poukázala na to, že jej v rozpore so Zákonom o slobode informácií bolo odopreté právo na prístup k informáciám, ktoré má povinná osoba - Obec Dolná Lehota k dispozícii, t.j. žalovaná žiadosti žalobkyne odmietla vyhovieť. Žalobkyňa bola preto nútená podať žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o odmietnutí žiadosti o sprístupnenie informácií, pričom reakciou žalovanej na podanú žalobu je zrušenie rozhodnutí, ktoré je predmetom žaloby a vydanie nového rozhodnutia, v ktorom ale rozhodla rovnako ako v predchádzajúcom (zrušenom) rozhodnutí, t.j. požadovanú informáciu neposkytla. Vydaním neplatného (nulitného) rozhodnutia o zrušení napadnutého rozhodnutia nemohlo dôjsť k reálnemu zrušeniu napadnutého rozhodnutia a zároveň neposkytnutím požadovaných informácií naďalej trvajú všetky dôvody, pre ktoré žalobkyňa žalobu podala.
Krajský súd v Banskej Bystrici preskúmal žalobou napadnuté fiktívne rozhodnutie žalovanej podľa II. hlavy V. časti O.s.p. a po preskúmaní veci a postupu správneho orgánu žalobou napadnuté fiktívne rozhodnutie žalovanej, ako aj fiktívne rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie s poukazom na § 250j ods. 3 O.s.p. pre nepredloženie správneho spisu správneho orgánu.
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa § 244 ods. 2 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu").
Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
Podľa čl. 26 ods. 4 Ústavy SR podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám upravuje zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Zákon o slobode informácií).
Podľa § 2 ods. 1 Zákona o slobode informácií osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len "povinné osoby") sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.
Podľa § 2 ods. 2 Zákona o slobode informácií povinnými osobami sú ďalej právnické osoby zriadené zákonom a právnické osoby zriadené štátnym orgánom, vyšším územným celkom alebo obcou podľa osobitného zákona.
Podľa § 3 ods. 1 a 2 Zákona o slobode informácií každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii.
(2) Povinná osoba podľa § 2 ods. 3 sprístupní iba informácie o hospodárení s verejnými prostriedkami, nakladaní s majetkom štátu majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom obce, o životnom prostredí, o úlohách alebo odborných službách týkajúcich sa životného prostredia a o obsahu, plnení a činnostiach vykonávaných na základe uzatvorenej zmluvy.
Podľa § 16 ods. 1 Zákona o slobode informácií informácie sa sprístupňujú najmä ústne, nahliadnutím do spisu vrátane možnosti vyhotoviť si odpis alebo výpis, odkopírovaním informácií na technický nosič dát, sprístupnením kópií predlôh s požadovanými informáciami, telefonicky, faxom, poštou, elektronickou poštou. Ak informáciu nemožno sprístupniť spôsobom určeným žiadateľom, dohodne povinná osoba so žiadateľom iný spôsob sprístupnenia informácie.
Podľa § 17 ods. 1 Zákona o slobode informácií žiadosť o sprístupnenie informácií povinná osoba vybaví bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa podania žiadosti alebo odo dňa odstránenia nedostatkov žiadosti podľa § 14 ods. 2 a 3 a do 15 pracovných dní, ak sa sprístupňuje informácia nevidiacej osobe v prístupnej forme podľa § 16 ods. 2 písm. a), ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 18 ods. 1, 2 a 3 Zákona o slobode informácií ak povinná osoba poskytne žiadateľovi požadované informácie v rozsahu a spôsobom podľa § 16 v zákonom stanovenej lehote, urobí rozhodnutie zápisom v spise. Proti takému rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
(2) Ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená (§ 14 ods. 3).
(3) Ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti ( § 17).
Podľa § 19 ods. 1, 2 a 3 Zákona o slobode informácií proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať.
(2) O odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy.
(3) Odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia.
Podľa § 22 ods. 1 Zákona o slobode informácií ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
Podľa § 13 ods. 1, 4 a 5 zák. č. 369/1990 Zb. v znení neskorších predpisov o obecnom zriadení (ďalej len „Zákon o obecnom zriadení“) predstaviteľom obce a najvyšším výkonným orgánom obce je starosta. Funkcia starostu je verejná funkcia. Funkčné obdobie starostu sa skončí zložením sľubu novozvoleného starostu. Spôsob voľby starostu upravuje osobitný zákon.
(4) Starosta
a/ zvoláva a vedie zasadnutia obecného zastupiteľstva a obecnej rady, ak tento zákon neustanovuje inak, a podpisuje ich uznesenia,
b/ vykonáva obecnú správu,
c/ zastupuje obec vo vzťahu k štátnym orgánom, k právnickým a fyzickým osobám,
d/ vydáva pracovný poriadok, organizačný poriadok obecného úradu a poriadok odmeňovania zamestnancov obce; informuje obecné zastupiteľstvo o vydaní a zmenách organizačného poriadku obecného úradu,
e/ rozhoduje vo všetkých veciach správy obce, ktoré nie sú zákonom alebo štatútom obce vyhradené obecnému zastupiteľstvu.
(5) Starosta je štatutárnym orgánom obce. Starosta môže rozhodovaním o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy písomne poveriť zamestnanca obce. Poverený zamestnanec obce rozhoduje v mene obce v rozsahu vymedzenom v písomnom poverení.
Podľa § 250d ods. 1 O.s.p. žalovaný je povinný v súdom určenej lehote predložiť súdu svoje spisy spolu so spismi orgánu prvého stupňa. Za nesplnenie tejto povinnosti mu súd môže uložiť pokutu do výšky 1 640 eur, a to aj opakovane. Proti rozhodnutiu o uložení pokuty je prípustné odvolanie. Odvolanie voči rozhodnutiu o uložení pokuty vo veci konajúci súd predloží na rozhodnutie príslušnému odvolaciemu súdu až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Pre posúdenie zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu je nevyhnutné, aby súd vychádzal z administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu. Pod pojmom spisy žalovaného správneho orgánu podľa § 250d ods. 1 O.s.p. sa rozumie úplný, žurnalizovaný a originálny spisový materiál správneho orgánu v danej veci, vrátane originálu dokladov o doručení rozhodnutí (R66/1998).
V prejednávanej veci krajský súd výzvou zo dňa 09.08.2012 doručenou žalovanej dňa 14.08.2012 vyzval žalovanú na predloženie žurnalizovaného správneho spisu týkajúceho sa predmetnej veci v origináli. Žalovaná v súdom stanovenej lehote administratívny spis súdu nepredložila.
V prípade, že žalovaný správny orgán vôbec nepredloží svoj administratívny spis, súd nemôže náležite skúmať, či správny orgán postupoval a rozhodol v súlade alebo v rozpore so zákonom. Súdu v takom prípade chýbajú základné informácie o rozhodujúcich skutočnostiach majúcich vplyv na rozhodnutie o veci. Za takejto situácie súd v správnom súdnictve nemôže posúdiť, či rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo zo správneho alebo nesprávneho posúdenia veci, či zistenie skutkového stavu žalovaným zodpovedá obsahu spisu, resp. či je dostačujúce pre posúdenie veci. Preto je pri nepredložení administratívneho spisu (rovnako ako pri predložení nekompletného administratívneho spisu alebo len fotokópie administratívneho spisu) rozhodnutie žalovaného správneho orgánu nepreskúmateľné, čo samo o sebe zakladá dôvod na zrušenie napadnutých rozhodnutí správneho orgánu a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie pre nepreskúmateľnosť.
Podľa § 250j ods. 3 veta prvá súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak bolo rozhodnutie vydané na základe neúčinného právneho predpisu alebo rozhodnutie je nepreskúmateľné pre neúplnosť spisov správneho orgánu alebo z dôvodu, že spisy neboli predložené. Rozsahom a dôvodmi žaloby v týchto prípadoch nie je súd viazaný.
Keďže súd napadnuté rozhodnutia žalovanej musel považovať za nepreskúmateľné, rozhodnutia žalovanej zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie.
Pre úplnosť súd považuje za potrebné uviesť nasledovné:
Žalobkyňa požiadala Obec Dolná Lehota o poskytnutie informácií špecifikovaných v žiadosti zo dňa 24.04.2012 a o tejto žiadosti v prvom stupni rozhodla starostka obce Dolná Lehota p. M. S., resp. vzhľadom na to, že žalobkyni neboli niektoré informácie poskytnuté, bolo vydané fiktívne rozhodnutie o odmietnutí sprístupnenia informácií v zmysle § 18 ods. 3 Zákona o slobode informácií. V takomto prípade je starostka obce pri rozhodovaní v prvom stupni príslušným orgánom územnej samosprávy v zmysle § 13 ods. 4 písm. c/ zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Zákon č. 369/1990 Zb. nedáva obecnému alebo mestskému úradu oprávnenie vydávať rozhodnutia o právach a právom chránených záujmoch osôb (správnym orgánom je starosta alebo primátor, ktorý vydáva aj rozhodnutia v správnom konaní). Obecný úrad nie je podľa § 4 zák. č. 369/1990 Zb. orgánom, ktorý za obec vykonáva samosprávu, a preto ak v prejednávanej veci rozhodovala starostka, ide o rozhodnutie povinnej osoby podľa § 2 ods. 1 Zákona o slobode informácií. Zo znenia § 19 ods. 2 Zákona o slobode informácií vyplýva, že ako prvostupňový orgán na podanie informácie v prípade, ak je povinnou osobou obec, je stanovený obecný úrad, ktorému cit. ust. § 19 ods. 2 Zákona o slobode informácií zveril rozhodovanie ako prvostupňovému orgánu. Rozhodnutie starostky obce, resp. fiktívne rozhodnutie starostky obce Dolná Lehota je potrebné v zmysle § 19 ods. 2 c-a Starostka obce do Zákona o slobode informácií považovať za prvostupňové rozhodnutie obecného úradu a v druhom stupni má o odvolaní rozhodnúť znovu starostka (pozri aj Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sži 4/2010 zo dňa 09.11.2010). Žalobkyňa sa odvolala proti rozhodnutiu žalovanej o neposkytnutí informácie a keďže žalovaná na odvolanie nereagovala, vznikla fikcia vydania rozhodnutia odvolacieho orgánu, ktorým bolo napadnuté rozhodnutie, ako aj fiktívne rozhodnutie, potvrdené podľa § 19 ods. 3 Zákona o slobode informácií.
Súd ďalej poukazuje na ust. § 17 ods. 1 a 2 Zákona o slobode informácií, ktorý upravuje lehotu a postup povinnej osoby pri vybavovaní žiadosti o sprístupnenie informácií. Ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti (ako tomu bolo i v prejednávanom prípade) v zmysle § 18 ods. 2 Zákona o slobode informácií je povinná vydať o tom v zákonnom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie, či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, t.j. zostala nečinná, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla informácie poskytnúť, resp. sprístupniť. Po uplynutí zákonnej lehoty potom automaticky vzniká tzv. fikcia zamietavého rozhodnutia, hoci riadne písomné rozhodnutie povinná osoba nevydala. Platí to aj v prejednávanom prípade, kedy povinná osoba sprístupnila iba niektoré požadované informácie, avšak o nesprístupnení zvyšných informácií nevydala v zákonnej lehote žiadne rozhodnutie. V takom prípade vzniká fiktívne rozhodnutie o nesprístupnení zvyšných informácií, proti ktorému sa možno odvolať. Žalobkyňa v prejednávanom prípade podala proti fiktívnemu rozhodnutiu žalovanej o nesprístupnení informácií odvolanie, o ktorom žalovaná povinná osoba v zákonnej lehote podľa § 19 ods. 3 Zákona o slobode informácií nerozhodla, predpokladá sa teda (nastupuje fikcia), že vydala rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietla a napadnuté (fiktívne) rozhodnutie potvrdila.
Zákon o slobode informácií neumožňuje povinným osobám zostať nečinnými, naopak, výslovne im v § 18 ods. 2 Zákona o slobode informácií ukladá povinnosť vždy o nesprístupnení informácií vydať písomné rozhodnutie. Zákon o slobode informácií síce predpokladá vydanie fiktívneho rozhodnutia ako následok nečinnosti povinnej osoby, avšak takýto postup povinnej osoby nie je zákonom dovolený, je teda nezákonný, pričom každé fiktívne rozhodnutie musí byť odvolacím orgánom alebo súdom zrušené, pretože neobsahuje odôvodnenie a je nepreskúmateľné (pozri aj Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sži 3/2011 zo dňa 03.05.2011 a 6Sži 1/2010 zo dňa 16.6.2010). Je potrebné zdôrazniť, že účelom ustanovenia inštitútu fiktívneho rozhodnutia v zmysle § 18 ods. 3 Zákona o slobode informácií nebolo legalizovať nečinnosť povinných osôb pri rozhodovaní o žiadostiach podľa tohto zákona, ale jeho účelom bolo práve naopak poskytnúť ochranu tomu, kto sa obrátil so žiadosťou na povinnú osobu, v prípade jej nečinnosti.
Z vyjadrenia žalovanej k podanej žalobe vyplýva, že fiktívne rozhodnutia, ktoré sú predmetom preskúmania v tomto konaní, dodatočne zrušila a vydala vo veci nové písomné rozhodnutie až potom, ako uplynula zákonná lehota na vybavenie žiadosti a vzniklo fiktívne rozhodnutie o nesprístupnení informácie. Vydané fiktívne rozhodnutie má za následok, že vec je rozhodnutá (res judicata) a konanie o nej je skončené. Vzhľadom na zákaz dvojitého prejednania tej istej veci po právoplatnosti negatívneho fiktívneho rozhodnutia už nemohla žalovaná znovu vo veci rozhodnúť a pokiaľ žalovaná v priebehu preskúmavacieho konania zrušila prvostupňové správne rozhodnutie o nesprístupnení požadovaných informácií, takéto rozhodnutie nemá žiadne právne účinky a hľadí sa naň, ako keby neexistovalo (je „nulitné“, resp. „ničotné“).
S poukazom na ust. § 250j ods. 3 O.s.p. veta in fine, súd nebol rozsahom žaloby viazaný a vzhľadom na nepredloženie správneho spisu žalovanou nepostupoval podľa § 250j ods. 6 O.s.p. a ani nerozhodoval o povinnosti sprístupniť požadované informácie.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a žalobkyni, ktorá bola v konaní úspešná, priznal náhradu účelne vynaložených trov konania vo výške 389,50 eur. Žalobkyňa, ktorá bola v konaní zastúpená splnomocnencom - spoločnosťou Fridrich Paľko s.r.o. Bratislava, v mene ktorej konal advokát a konateľ doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD. na základe plnej moci zo dňa 19.6.2012, si uplatnila náhradu trov konania v žalobe a ich výšku vyčíslila prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu podaním zo dňa 26.02.2013 vo výške 624,47 eur. Trovy konania pozostávali z odmeny advokáta za 4 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia 19.06.2012, písomné podanie na súd - žaloba 19.07.2012, rokovanie s klientkou 07.09.2012, písomné podanie na súd vo veci samej - stanovisko z 27.09.2012), 4x režijný paušál, náhradu za súdny poplatok z návrhu (ktorý uhradil vo výške 66,- eur advokát za klientku) a 20% DPH z odmeny a náhrad.
Súd priznal žalobkyni náhradu trov konania vo výške 389,50 eur, pretože za účelne vynaložené trovy konania žalobkyne považoval trovy pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 66,- eur a trov právneho zastúpenia vo výške 323,50 eur v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhl. č. 655/2004 Z.z.“), z toho za účelne vynaložené trovy vzniknuté titulom trov právneho zastúpenia považoval len trovy pozostávajúce z odmeny za právne zastupovanie za 2 úkony právnej služby v zmysle § 14 ods. 1 písm. a/, b/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. vo výške 254,32 eur (prevzatie a príprava zastúpenia 19.06.2012, písomné podanie na súd - žaloba 19.07.2012, t.j. 2x 127,16 eur), pričom hodnota jednotlivých úkonov právnej služby bola vyčíslená v súlade s § 11 ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z.z. vo výške 1/6 výpočtového základu, vrátane režijného paušálu (náhrady výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné) vo výške 15,26 eur (2x 7,63 eur) v zmysle § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. a 20% DPH v zmysle § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. vo výške 53,92 eur (20% z odmeny 269,58 eur), keďže splnomocnený zástupca žalobkyne je od 15.11.2011 platiteľom DPH, o čom súdu predložil dôkaz - osvedčenie o registrácii pre DPH č. SK 2022886525 zo dňa 14.08.2012. Ďalšie uplatnené a vyčíslené úkony právnej služby - písomné stanovisko z 27.09.2012 a rokovanie s klientkou 07.09.2012, vrátane režijného paušálu a 20% DPH súd nepovažoval za účelne vynaložené trovy, nakoľko z obsahu spisu, ani ustanovení O.s.p. nevyplýva potreba, resp. povinnosť písomnej reakcie splnomocneného zástupcu žalobkyne na obsah písomného vyjadrenia žalovanej k podanej žalobe a súd ho na podanie takéhoto vyjadrenia (stanoviska) ani nevyzýval. Pokiaľ bol uplatnený ako úkon právnej služby „rokovanie s klientkou“, pričom v prílohe vyčíslenia trov bol pripojený „Záznam z pracovnej porady s klientkou“ zo dňa 07.09.2012, tento doklad nie je opatrený podpisom prítomných (žalobkyne - klientky, splnomocneného zástupcu) a nevyplýva z neho ani skutočnosť, ako dlho rokovanie s klientkou trvalo, t.j. nebolo preukázané splnenie podmienok podľa § 14 ods. 2 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z.z., v zmysle ktorej má advokát nárok na 1/3 odmeny za ďalšiu poradu alebo rokovanie s klientom za každú skončenú hodinu. Rovnako z obsahu spisu nevyplýva a splnomocnený zástupca nepreukázal, že súdny poplatok vo výške 66,- eur bol hradený - zaplatený splnomocneným zástupcom žalobkyne. Naopak, podľa záznamu o zaplatení súdneho poplatku na č.l. 13 spisu vyplýva, že tento zaplatila samotná žalobkyňa, a preto súd zástupcovi žalobcu nepriznal požadovanú 20% DPH zo zaplateného súdneho poplatku, keďže podľa § 15 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. má advokát popri nároku na odmenu len nárok na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytnutím právnych služieb (najmä súdny poplatok) a v zmysle § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. má
následne právo na 20% DPH z týchto výdavkov. Súd preto zaviazal žalovanú na náhradu žalobkyňou účelne vynaložených trov konania vo výške 389,50 eur (trovy právneho zastúpenia 323,50 eur a 66,- eur súdny poplatok za návrh), ktoré je žalovaná povinná zaplatiť s poukazom na § 149 ods. 1 O.s.p. na účet právneho zástupcu žalobkyne.
Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 250f ods. 3 O.s.p., pričom oznámením zo dňa 15.02.2013 oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v súlade s § 156 ods. 3 O.s.p. s tým, že predmetné oznámenie bolo na úradnej tabuli tunajšieho súdu zverejnené dňa 15.02.2013.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné (§ 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250ja ods. 1 O.s.p.).