Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Er/509/2009

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného Jednota slovenskej mládeže so sídlom Mariánske námestie 26/53, 010 01 Žilina, IČO: 30 791 421, proti povinnému Jana Slančíková s miestom podnikania Poľná 61, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 37 592 301, na vymoženie uloženej povinnosti vo výške 3 983,27 Eur, trov predchádzajúceho konania vo výške 178,85 Eur a trov exekúcie, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Margitou Rojčekovou so sídlom exekútorského úradu Moyzesova 1441, 022 01 Čadca, pod sp. zn. EX 27/09, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

Súd exekúciu vyhlasuje za neprípustnú a z a s t a v u j e j u .

odôvodnenie:

Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie uloženej povinnosti vop výške 3 983,27 Eur, trov predchádzajúceho konania vo výške 178,85 Eur a trov exekúcie, a to na základe rozhodcovského uznesenia Stáleho rozhodcovského súdu JSM, so sídlom Ul. 1. mája 35/4, 014 01 Bytča č. k. 4 KmSj/2007-SRS-1- zo dňa 26. 09. 2007 a rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu JSM, so sídlom Ul. 1. mája 35/4, 014 01 Bytča č. k. zo dňa 09. 02. 2008.

Poverením č.: 5601 047922 * zo dňa 30. 07. 2009 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Margitu Rojčekovú so sídlom exekútorského úradu Moyzesova 1441 (pôvodne Nábrežná 1263), 022 01 Čadca, ktorý ju vedie pod sp. zn. EX 27/09.

Písomným podaním doručeným súdu dňa 09. 07. 2012 podal povinný návrh na zastavenie exekúcie, a to z dôvodu, že v predmetnej exekúcii je vymáhaná poriadková pokuta vo výške 120.000,- Sk (3 983,27 Eur) + 8,5 % ročný úrok, ktorá bola povinnému uložená uznesením Stáleho rozhodcovského súdu JSM so sídlom Ul. 1. mája 35/4, 014 01 Bytča č. k. 4 KmSj/2007-SRS-1- zo dňa 26. 09. 2007. Išlo o obchodný spor medzi povinným a spoločnosťou Unio Solution, s.r.o., ktorá povinnému vyfakturovala služby, ktoré nikdy nefungovali. Z tohto dôvodu sa povinný niekoľkokrát odvolával a viedli spor. Medzitým povinný vážne ochorel a jeho zdravotné problémy vyústili do mozgového kolapsu, čo si vyžadovalo dlhodobé liečenie. Z tohto dôvodu nebola schopná reagovať včas. Udelená pokuta je podľa názoru povinného v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko jej výšku stanovuje len rozhodcovský poriadok a nie zákon, môže sa teda vzhľadom na neprimeranú výšku hodnotiť ako svojvôľa.

K návrhu povinného na zastavenie exekúcie sa dňa 09. 01. 2013 na výzvu súdu, či je pravdivé tvrdenie povinného o tom, že v predmetnej exekúcii je vymáhaná uložená povinnosť aj s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne napriek tomu, že v tomto rozsahu nebolo súdnemu exekútorovi udelené poverenie na vykonanie exekúcie, vyjadril súdny exekútor, ktorý uviedol, že úrok nie je v tejto exekúcii zo strany súdneho exekútora vymáhaný.

Oprávnený sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie nevyjadril.

Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak exekúciu súd vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Exekučným titulom v predmetnej veci je v zmysle ust. § 41 ods. 2 písm. d) rozhodcovské uznesenie Stáleho rozhodcovského súdu JSM, so sídlom Ul. 1. mája 35/4, 014 01 Bytča č. k. 4 KmSj/2007-SRS-1- zo dňa 26. 09. 2007 a rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu JSM, so sídlom Ul. 1. mája 35/4, 014 01 Bytča č. k. zo dňa 09. 02. 2008.

Súd z rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu JSM, so sídlom Ul. 1. mája 35/4, 014 01 Bytča č. k. zo dňa 09. 02. 2008 zistil, že jeho druhým výrokom bola povinnému ako žalovanému uložená povinnosť nahradiť trovy žalovanému - spoločnosti Unio Solution, s.r.o. spočívajúce v súdnom poplatku vo výške 5.388,- Sk (178,85 Eur), a to uhradením na účet súdu.

Ako vyplýva z exekučného titulu, v danom prípade bola náhrada trov konania priznaná „žalobcovi“, ktorým bola spoločnosť Unio Solution, s.r.o. s tým, že ak bola povinnému uložená povinnosť tieto uhradiť „na účet súdu“, toto určenie predstavuje len stanovenie platobného miesta. Uvedené však neznamená, že rozhodcovský súd by bol vecne legitimovaný v konaní o náhradu trov konania a nárok na náhradu trov konania má i v týchto prípadoch účastník predchádzajúceho konania. Rozhodcovský súd preto nemôže vlastným menom tento nárok vymáhať prostredníctvom návrhu na vykonanie exekúcie. Účastník predchádzajúceho konania, ktorý bol na náhradu trov zaviazaný, je povinný ich zaplatiť „na účet súdu“, a to bez zreteľa na to, kto trovy vynaložil. Prípadné vzájomné nároky sú vnútorným vzťahom dotknutých subjektov. Ak povinný dodatočne uloženú povinnosť nesplní, rozhodcovský súd nemôže podať návrh na výkon rozhodnutia vo vlastnom mene. Ako vyplýva z výroku exekučného titulu, „žalobcovi patrí náhrada trov spočívajúcich v súdnom poplatku“, v takomto prípade je „účet súdu“ len platobným miestom na zaplatenie náhrady a nemôže tento nárok vo vlastnom mene úspešne vymáhať v rámci exekúcie. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, súd dospel k záveru, že oprávnený nie je v danej veci aktívne vecne legitimovaný na podanie návrhu na vykonanie exekúcie v časti trov predchádzajúceho konania vo výške 178,85 Eur vo vlastnom mene.

Súd z rozhodcovského uznesenia Stáleho rozhodcovského súdu JSM, so sídlom Ul. 1. mája 35/4, 014 01 Bytča č. k. 4 KmSj/2007-SRS-1- zo dňa 26. 09. 2007 zistil, že týmto rozhodcovský súd povinnému ako žalovanému uložil za porušenie príkazov súdu, ktorým porušením odporca sťažil postup súdu a uplatnenie práv navrhovateľa poriadkové opatrenie - pokutu vo výške 120 000 Sk, splatnú do troch dní od doručenia uznesenia. Súd z odôvodnenia cit. rozhodcovského uznesenia zistil, že povinný ako žalovaný obdržal dňa 14. 09. 2007 výzvu súdu o písomné vyjadrenie k žalobe a predloženie listinných dôkazov, na ktorú tento v určenej lehote nereagoval, čím závažným spôsobom sťažil postup súdu a uplatnenie základných práv účastníka. Preto v zmysle písl. Ustanovení o poriadkových opatreniach a Rozhodcovského poriadku súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku uznesenia. Pri rozhodovaní o výške pokuty vychádzal súd z tej skutočnosti, že účastník je fyzickou osobou - podnikateľom, pričom cit. ustanovenie Rozhodcovského poriadku pre právnické osoby zriadené za účelom podnikania, a fyzické osoby - podnikateľov stanovuje pásmo na udelenie poriadkového opatrenia vo výške 100 000 Sk - 500 000 Sk.

Povinný v danom prípade podal návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že uložená pokuta je podľa jeho názoru v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko jej výšku stanovuje len rozhodcovský poriadok a nie zákon, môže sa teda vzhľadom na neprimeranú výšku hodnotiť ako svojvôľa. Povinný uviedol, že v čase rozhodcovského konania vážne ochorel a jeho zdravotné problémy vyústili do mozgového kolapsu, čo si vyžadovalo dlhodobé liečenie. Z tohto dôvodu nebol schopný reagovať včas na výzvy rozhodcovského súdu. Povinný na výzvu súdu dňa 31. 01. 2013 predložil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení o práceneschopnosti, a to potvrdenie od ošetrujúceho lekára - T. I.. I. I., z ktorého vyplýva, že povinný bol hospitalizovaný v čase od XX. XX. XXXX S. XX. XX. XXXX, a teda aj v čase výzvy rozhodcovského súdu a vydania vyššie uvedeného rozhodcovského uznesenia.

Možnosť zastaviť exekúciu súdom bez návrhu (z hľadiska dôvodov, okolností a pod.) bližšie neupravuje. Je však nesporné, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania a ak kedykoľvek v priebehu konania zistí, že podmienky núteného vymáhania pohľadávky nie sú splnené, rozhodne o zastavení exekúcie. Je tiež nepochybné, že jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nie je možné exekúciu vykonať (k tomu pozri aj uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. ). Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená (z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). Účinky materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v zmysle zákona o rozhodcovskom konaní, resp. v zmysle v spojení s zákona o rozhodcovskom konaní účinky rozhodcovského uznesenia, je potrebné na účely zákona o rozhodcovskom konaní vylúčiť vo vzťahu k exekučnému súdu. Exekučný súd je oprávnený hľadieť na rozhodcovské rozhodnutie tak, akoby materiálne právoplatné nebolo - nie je ním viazaný v zmysle a môže ho preskúmavať nielen z hľadísk zákona o rozhodcovskom konaní, ale aj čo do jeho materiálnej správnosti. Zákonodarca upravil aj v zákone o rozhodcovskom konaní postup ako zabrániť, aby sa plnenie priznané arbitrom nevymohlo, ak zaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa Exekučného poriadku na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v alebo v Exekučného poriadku, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v a alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa § 38 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak, rozhodcovský súd rozhoduje rozhodcovským uznesením. Rozhodcovským uznesením sa rozhoduje najmä o podmienkach rozhodcovského konania, o zmene alebo doplnení žaloby alebo žalobnej odpovede, o právomoci na rozhodnutie vo veci samej, o nariadení predbežného opatrenia, o zastavení rozhodcovského konania, ako aj o veciach, ktoré sa týkajú vedenia rozhodcovského konania. Na rozhodcovské uznesenie sa použijú primerane ustanovenia § 32 až 37. Rozhodcovské uznesenie o nariadení predbežného opatrenia však možno preskúmať podľa § 37, aj keď sa na tom účastníci rozhodcovského konania v rozhodcovskej zmluve nedohodli.

Podľa § 35 zákona o rozhodcovskom konaní, doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.

Keďže v predmetnom exekučnom konaní oprávnený navrhol vykonať exekúciu na podklade rozhodcovského rozsudku, súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení § 45 ods. 2 v spojení s § 45 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní skúmal, či exekučný titul nezaväzuje povinného na plnenie, ktoré by bolo objektívne nemožné, právom nedovolené alebo ktoré by odporovalo dobrým mravom. O objektívne nemožné plnenie ide vtedy, keď splnenie záväzku je všeobecne nemožné pre akéhokoľvek dlžníka. Plnenie možno považovať za právom nedovolené vtedy, keď svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo keď zákon obchádza (t.j. neodporuje síce výslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol). Plnenie odporuje dobrým mravom vtedy, keď bolo v rozpore so základnými všeobecne uznávanými, v spoločnosti panujúcimi morálnymi zásadami ohľadne vzťahov a konania medzi ľuďmi.

Ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní umožňuje exekučnému súdu skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku z hľadísk uvedených v tomto ustanovení, a to sčasti aj bez návrhu.

Z ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní preto možno vyvodiť, že na to, aby mohla byť vykonaná exekúcia na základe rozhodcovského rozsudku, resp. v zmysle vyššie citovaných ustanovení § 38 v spojení s § 35 zákona o rozhodcovskom konaní na základe rozhodcovského uznesenia, musí byť rozhodcovské rozhodnutie aj v súlade s týmto ustanovením, teda nesmie byť vydaný v rozhodcovskom konaní, ktoré trpelo vadou uvedenou v § 40 písm. a) alebo b) zákona o rozhodcovskom konaní, a nesmie zaväzovať na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Keď rozhodcovský rozsudok odporuje týmto zákonným ustanoveniam, tieto jeho nedostatky predstavujú hmotno-právnu prekážku vykonania exekúcie na jeho základe.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že súlad rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s § 45 zákona o rozhodcovskom konaní je hmotno-právnym predpokladom vykonania exekúcie. Exekučný súd je tak povinný od začiatku konania prihliadať na to, či tu sú dôvody neprípustnosti exekúcie týkajúce sa rozhodcovského rozsudku uvedené v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní.

Rozhodcovským uznesením bola povinnému uložená poriadková pokuta vo výške 120 000 Sk, splatná do troch dní od doručenia uznesenia, a to za nereagovanie na výzvu rozhodcovského súdu doručenú povinnému dňa 14. 09. 2007. Rozhodcovský súd povinnému uložil poriadkovú pokutu z vyššie uvedeného dôvodu už dňa 26. 09. 2007, t. j. už po uplynutí 12 dní odo dňa doručenia jeho výzvy. Oprávnený ako zriaďovateľ rozhodcovského súdu na výzvu súdu nepredložil rozhodcovský spis, v ktorom došlo k vydaniu exekučného titulu.

Podľa § 4 ods. 4 Rozhodcovského poriadku rozhodcovského súdu účinného v čase jeho rozhodovania, SRS JSM žalovaného vyzve, aby v lehote najmenej 3 a najviac 8 dní zaujal písomné stanovisko k žalobe

- žalobnú odpoveď. Ak tak žalovaný nevykoná, má sa za to, že nárok žalobcu uznáva. Ak sa žalovaný nevyjadrí k právnemu základu nároku, má sa za to, že ho uznáva. Ak sa žalovaný nevyjadrí k otázkam, ktoré žalobca považuje za nesporné na základe písomných podkladov, má sa za to, že sú nesporné a nebudú dokazované. Súd môže žalovaného i žalobcu vyzvať na predloženie písomností, ktoré tento drží, alebo možno odôvodnene predpokladať, že ich drží, ak oaj uložiť mu príkazy, týkajúce sa preukázania skutočností uvedených v návrhu alebo v žalobnej odpovedi. Žalobca i žalovaný sú v súdom určenej lehote povinní odpovedať na túto výzvu a predložiť požadované písomnosti alebo dôkazy, ak ich majú. Nesplnenie tejto povinnosti je závažným sťažovaním postupu konania.

Podľa Rozhodcovského poriadku rozhodcovského súdu účinného v čase jeho rozhodovania, poriadkové pokuty ukladané podľa sú príjmom zriaďovateľa, nemožno ich odpustiť. Súd ich môže použiť na priznanie náhrady za prieťahy v konaní, ktoré vznikli druhému účastníkovi konania. V prípade opakovaných prieťahov zavinených porušením príkazu súdu účastníkovi je súd oprávnený zvýšiť poriadkovú pokutu, a to až do výšky 100 000 Sk. Poriadkovú pokutu súd vždy uloží, ak neuposlúchnutím príkazu, výzvy alebo pokynu súdu sťažuje postup účastník, ktorý je právnickou osobou založenou za účelom podnikania, alebo fyzickou osobou - podnikateľom. Poriadkovú pokutu podľa predchádzajúcej vety súd uloží v rozmedzí od 100 000 Sk do 500 000 Sk. Pokutu uloženú pri opakovanom sťažovaní postupu konania súd vyrúbi ako pokutu uloženú pri prvom sťažovaní postupu konania, zvýšenú najmenej o 50 % a najviac o 100 %.

Povinný v danom prípade súdu preukázal, že v čase od XX. XX. XXXX S. XX. XX. XXXX, a teda v čase doručenia výzvy rozhodcovského súdu, ako aj v čase vydania vyššie uvedeného rozhodcovského uznesenia, bol hospitalizovaný D. T. G. C. Q.. S.. M.. H. H., v čase ktorom povinný nemohol výzvu z objektívnych príčin prevziať a na túto reagovať. Súd v tomto smere taktiež poukazuje na výšku poriadkovej pokuty, ktorá predstavuje sumu 120 000 Sk (3 983,27 Eur), čo je suma dokonca vyššia ako predmet rozhodcovského konania (o zaplatenie 89 804 Sk - 2.980,95 Eur), kým na porovnanie účinný v čase uloženia tejto poriadkovej pokuty umožňoval súdu v súdnych konaniach uložiť poriadkovú pokutu až do výšky 25 000 Sk. Pri ukladaní poriadkových pokút má súd zvážiť všetky okolnosti konkrétneho prípadu a závažnosť porušenia povinnosti, pričom účelom poriadkovej pokuty je pôsobiť predovšetkým výchovne, viesť účastníkov konania k dôslednému plneniu povinností a zabezpečiť hospodárnosť a efektívnosť konania, inštitút poriadkovej pokuty nie je koncipovaný ako sankcia za nesplnenie povinností, najmä pokiaľ sa povinný z objektívnych príčin o výzve rozhodcovského súdu ani nemohol dozvedieť. Pokiaľ je poriadková pokutu s prihliadnutím na jej extrémnu výšku uložená rozhodcovským súdom v zjavne neodôvodnenom prípade príjmom zriaďovateľa rozhodcovského súdu, a teda tvorcu Rokovacieho poriadku s vyššie

citovanými ustanoveniami, vzniká odôvodnená pochybnosť o objektívnosti rozhodovacieho procesu v danom prípade a účelovosti uloženia tohto poriadkového opatrenia. S prihliadnutím na všetky okolnosti daného prípadu mal preto súd za to, že rozhodcovské rozhodnutie zaväzuje povinného ako účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré odporuje dobrým mravom. Na základe uvedeného súd považoval návrh povinného na zastavenie exekúcie za dôvodný.

Preto súd na základe uvedených skutočností v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Súd o trovách exekúcie rozhodne po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktorým exekúciu zastavil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Banská Bystrica, písomne v troch vyhotoveniach ( ).

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa ( ).

Odvolanie podľa možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa , ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.