Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-15C/141/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie samosudkyňou JUDr. Ivetaou Puškášovou v právnej veci navrhovateľky M. V., G..XX.XX.XXXX, trvale bytom A. G. E., J. XX, zastúpenej T.. V. Š., trvale bytom B. X, C. proti odporcom: X. Q.K. E., P.. V., X. C. F., X. Z. V.C., X. M. C., X. Š. V., t.č. všetci na neznámom mieste, zastúpení Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdkova cesta 36, Bratislava, IČO: 17 335 345 v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti takto

rozhodol:

Súd u r č u j e, že navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti zapísanej na LV č.XXX, pozemok registra KN - E, parc. č. 121 - orná pôda o výmere XXX M., k. ú. J. a nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX, pozemok registra KN - E, parc. č. 136 - orná pôda o výmere XXX M., k. ú. J..

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľka podaným návrhom žiadala, aby súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, pričom svoj návrh odôvodnila tým, že má naliehavý právny záujem na určení tohto vlastníctva, nakoľko za daného stavu je ohrozené priamo jej vlastníctvo k nehnuteľnostiam, pričom bez tohto určenia je jej právne postavenie neisté.

Navrhovateľka je spoluvlastníčkou pozemkov zapísaných na LV č. XXX parc. č. XXX - orná pôda o výmer 550m2 v podiele 22/30 k celku a k parcele č. XXX - orná pôda, zapísanej na LV č. XXX, k. ú. J. s výmerou 723 m2. Na základe rozhodnutia katastrálneho odboru č. XXX/XX ROEP boli na LV č. XXX na pozemok

- parc. č. XXX, k. ú. J. zapísaní ostatní spoluvlastníci, a to Q. E., rod. V. a to v pomere 3/30 k celku, C. F., rod. V. v podiele 3/30 k celku, Z. V. v podiele 1/30 k celku a M. C. v podiele 1/30 k celku.

Na základe rozhodnutia katastrálneho odboru č. 298/98 ROEP boli na LV č. XXX par. č. XXX - orná pôda o výmere 723 m2, k. ú. J. zapísaní ďalší spoluvlastníci, a to: Q. E., rod. V. v podiele 3/15 k celku, C. F., rod. V. v podiele 3/15 k celku, Z. V. v podiele 1/15 k celku, Z. V. v podiele 1/15 k celku, M. C. v podiele 1/15 k celku.

Jedná sa o neznámych vlastníkov, ktorých správy vykonal Slovenský pozemkový fond.

Navrhovateľka ďalej uviedla, že títo spoluvlastníci sú príbuzní jej neb. manžela M. V.. Títo už nežijú, nemajú žiadnych dedičov. Ďalej odôvodnila svoj návrh tým, že predmetné pozemky užívali rodičia nebohého manžela M. V. a Q. V., rod. P., a to na základe dohody s príbuznými - sestrami Q. E., rod. V.,

Katarínou Uhrínovou, rod. V., bratom Z. V. a jeho deťmi Z. V. a M. C.. K skutočnému prepisu predmetných nehnuteľností však na navrhovateľku nedošlo.

Zástupca za odporcov s podaným návrhom nesúhlasil, mal za to, že nie je zrejmé, na základe akej skutočnosti došlo k nadobudnutiu predmetných nehnuteľností. Na základe oho žiadal návrh v plnom rozsahu zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom zástupcu za navrhovateľku, zástupcu SPF, plnou mocou, listom vlastníctva č. XXX, k. ú. J., LV č. XXX, rodným listom, PZKNVL XXX, k. ú. J., PZNKVL XX, k. ú. J., darovacou zmluvou, čestnými prehláseniami, stavebným povolením, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutočný stav:

Zástupkyňa za navrhovateľku vo svojej výpovedi uviedla, že navrhovateľka je jej matkou a je podielovou spoluvlastníčkou PZNKVL na parc. č. XXX v podiele XX/XX a č. XXX v podiele 6/15. Fyzické osoby, ktoré sú uvedené na LV XXX, na ktorom je parc. č. XXX sú: Q. E., rod. V., ktorá vo vzťahu k neb. otcovi splnomocnenej zástupkyni, bola teta, a ktorá sa v 30. rokoch vysťahovala do USA; C.. F. je teta jej otca; Z. V. je bratranec jej otca; a M. C. je sesternica jej neb. otca. Títo sa na LV dostali titulom dedenia. B. V. s manželkou bol dedo jej otca, a manželka sa volala Q.. Tento zomrel v roku 1923.

V PZKNVL je uvedené, že dedia jeho dedičia, a už v tom období to bol jeho syn B. V., Q. E., rod. V., syn Z. V. a C. F., rod. V.. Poslední menovaní sa vysťahovali do USA, a ďalej to bol v tom čase mal. M. V. - starý otec splnomocnenej zástupkyne. Podiely na parc. č. 121 sú evidované vo vložke č. XXX, a podiely na parc. č. XXX sú evidované vo vložke XX.

Z. V. zomrel v roku 1949 a po ňom dedili jeho deti: Z. V., Z. V. a mal. M. C.. Títo všetci boli bratrancami a sesternicou jej otca a sú uvedení ako podieloví spoluvlastníci vo vložke č. XXX na parc. č. XXX, a taktiež vo vložke XX sú evidovaní.

Ďalej uviedla, že na jednom liste vlastníctva (LV XXX) nie je uvedený najstarší syn Z. V., nakoľko tento jeho podiel pripadol v prospech štátu, a v roku 1973 ONV Košice oznámil, že tento podiel prechádza do správy MNV Sady nad Torysou, ktorá skutočnosť bola daná na vedomie geodézii a taktiež starej mame splnomocnenej zástupkyne navrhovateľky Q. V.. Tento podiel prešiel na Obec Sady nad Torysou, zapísaný na LV č. XXX, pričom v tom období obec nemohla predmetnú nehnuteľnosť darovať, nakoľko v zákone o obecnom zriadení bolo uvedené, že darovanie nie je prípustné, a teda navrhovateľka požiadala obec o odkúpenie 1/30. Následne kúpnou zmluvou zo dňa 10.12.2009 im obec 1/30 predala, resp. predala to matke - navrhovateľke.

V roku 1949 ostali na LV E. Q. - teta otca splnomocnenej zástupkyne navrhovateľky a F. C., ktoré sa vysťahovali do USA, a deti brata, teda bratranci a sesternice otca splnomocnenej zástupkyne navrhovateľky V. Z., V. Z., a C. M., ktorí sú evidovaní na LV č. XXX a LV č. XXX.

Na pozemkoch, ktoré sú predmetom tohto konania ostal žiť dedo M. V., ktorý sa oženil s Q. V., P.. P. a v roku 1931 sa narodil otec splnomocnenej zástupkyne O. V., ich jediný syn. Na týchto predmetných pozemkoch žili, užívali ich ako svoje, v užívaní nikým neboli obmedzovaní, a ani žiadne nároky si voči ním neuplatňoval, a tieto užívali ako svoje vlastné. Na predmetnej parcele bol postavený starý rodinný dom, ktorý otec (splnomocnenej zástupkyni) zdedil po svojich rodičoch. V roku XXXX M. V. tragicky zahynul a jeho podiel zdedila babka Q. V., teda svokra navrhovateľky. Od roku 1941 tam žila len babka s jej otcom. Otec sa následne v roku 1956 oženil, do domu sa nasťahovala jej matka - navrhovateľka a dom, ako aj pozemky ďalej a nerušenie užívali. V roku 1961 jej otec požiadal o stavebné povolenie, postavili si dom a nikto ani neskúmal v tom čase spoluvlastnícky, resp. vlastnícky podiel.

K prevodu vlastníctva podľa názoru navrhovateľky malo dôjsť dohodou medzi M. V. a jeho súrodencami Q. E., C. F. a Z. V., nakoľko títo v skutočnosti podiely na týchto nehnuteľnostiach neužívali, vysťahovali sa do USA v roku 1945, a teda svoje podiely ponechali v prospech M. V.. Až v roku 2003 keď nastal istý súdny spor, v ktorom sa riešila otázka priradenia jednej časti pozemku, splnomocnená zástupkyňa navrhovateľky zistila, že vlastne nič po prácnych predchodcoch jej rodičov nie je zapísané na LV, a to dokonca ani na nový dom, a taktiež ani pozemok pod domom. Do tejto doby sa vlastne nikto z rodiny o tieto skutočnosti nezaujímal, až následne splnomocnená zástupkyňa navrhovateľky zistila, že na LV sú zapísané deti, a dokonca sú zapísaní ešte spoluvlastníci tak, ako sú títo uvedení v konaní, a preto začala v roku 2003 vybavovať všetky tieto veci, hľadať predchodcov, spôsoby dedenia cez archív, zapísaných v dedičskom konaní po neb. starých rodičoch, ktorí taktiež neboli zapísaní na liste vlastníctva ako vlastníci.

V roku 1998 sa uskutočnil v Zdobe ROEP, v tejto situácii však o problémoch s listami vlastníctva netušila, inak by už v tom období mohla dať vydržať svoje vlastníctvo, nakoľko v tom čase stačilo vydržanie podpísané geodéziou spolu s prehlásením.

Splnomocnená zástupkyňa ďalej uviedla, že stav je taký, že viac ako 100 rokov na týchto nehnuteľnostiach žili a zomierali V..

V roku 2003 teda začala vybavovať všetky potrebné doklady, v tom čase žil aj jej otec a manžel navrhovateľky, a keďže na LV figurovala aj obec Zdoba, tak začali vybavovať prevod aj s ňou. Snažili sa odkúpiť podiely od známych spoluvlastníkov, tieto osoby ani nemali vedomosť o tom, že sú niekde zapísaní na liste vlastníctva, tak tieto podiely previedli darovacou zmluvou na otca splnomocnenej zástupkyne navrhovateľky, boli to bratranci a sesternice jej otca.

V roku 2008 požiadali SPF o vydržanie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaných v k. ú. Zdoba na LV č. XXX XXX. Tento ich návrh bol zamietnutý s odkazom na podanie žaloby o určenie vlastníckeho práva. Keďže v tomto období zomrel otec splnomocnenej zástupkyne navrhovateľky, v týchto veciach nekonali žiadne úkony, čakali na dedičské konanie, po ktorom všetky nehnuteľnosti zdedila matka - navrhovateľka.

Až v roku 2009 táto potom odkúpila od Obce Sady nad Torysou podiel.

Má za to, že v konaní preukázali naliehavý právny záujem, nakoľko predmetné nehnuteľnosti sú v dlhodobom a nerušenom užívaní jej právnych predchodcov, avšak bez zápisu vlastníckeho práva. Čo sa týkalo prechodu neznámych vlastníkov na rodičov navrhovateľky, táto uviedla, že postup bol zachovaný cez generácie. Jednoducho to bolo prevádzané ústnymi dohodami, keď títo odišli do USA, títo následne prenechali do užívania jej právnym predchodcom na základe prenechania pozemku. Má za to, že pokiaľ by existovala písomná dohoda, nebol by v súčasnosti problém a nemusela by podávať žalobu na súd.

Splnomocnená zástupkyňa navrhovateľky ďalej uviedla, že pre ňu je veľmi ťažké z týchto období nájsť darovaciu zmluvu, resp. zmluvu o prenechaní pozemku do užívania jej starým rodičom, keďže žiadne dôkazy z tohto obdobia sa nezachovali, avšak podľa vedomostí jej právnych predchodcov je zrejmé, že tieto pôdy pred odchodom do USA boli prenechané starým rodičom navrhovateľky.

Ďalej uviedla, že k vydržaniu predmetných nehnuteľností malo dôjsť v 60. rokoch minulého storočia. Taktiež uviedla, že jej otec dňa 20.9.1961 požiadal odbor výstavby v Košiciach o vydanie stavebného povolenia na výstavbu rodinného domu v Zdobe na pozemku č. XXX a XXX, a na základe tejto skutočnosti došlo k povoleniu tejto stavby. Zároveň rozhodnutím Obce Sady nad Torysou zo dňa 4.6.2003 bolo pre stavby - rodinný dom určené súpisné číslo.

Podľa ust. účinného od 1.1.1951 (), vydržaním možno nadobudnúť vlastnícke právo, ak nejde o nescudziteľné veci, ktoré sú v socialistickom vlastníctve.

Podľa ust. cit. , vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne, kto ju oprávnene drží () a nepretržite 3 roky; ak ide o nehnuteľnú vec, je potrebná vydržacia doba 10 ročná.

Podľa ust. cit. , ak je držiteľom so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávnený.

V zmysle ust. cit. , v pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa ust. cit. , oprávnený držiteľ veci má, pokiaľ zákon neustanovuje inak, rovnaké práva ako vlastník, aj keď nie je jej vlastníkom. To platí obdobne o oprávnenom držiteľovi práva.

Predmetom konania je určenie výlučného vlastníctva navrhovateľky na nehnuteľnosti, ktoré sú zapísané na LV č. XXX, parc. č. XXX - orná pôda o výmere 550 m2, k. ú. J. a parc. č. XXX - orná pôda o výmere 723 m2, zapísanom na LV č. XXX, k. ú. J..

Z predložených listov vlastníctva je zrejmé, že na LV č. XXX k. ú. J. sú ako spoluvlastníci uvedení pod B1 v 3/30 Q. E., rod. V., pod B2 F. C., rod. V. v 3/30, pod B3 navrhovateľka v 21/30 titulom dedenia , pod B5 Z. V. v 1/30, pod B6 M. C. v 1/30 a pod B7 navrhovateľka titulom kúpnej zmluvy z 21.1.2010 v 1/30. Ako správca vlastníkov na neznámych miestach je evidovaný Slovenský pozemkový fond Bratislava.

Na LV č. XXX k. ú. J. sú ako spoluvlastníci uvedení pod B1 zapísaná Q. E., rod. V. v 3/15, pod B2 navrhovateľka v 6/15 titulom osvedčenia o dedičstve , pod B3 C. F., rod. V. v 3/15, pod B5 V. Z. v 1/15, pod B6 Z. V. v 1/15 a pod B7 M. C. v 1/15 a neznámych vlastníkov zastupuje Slovenský pozemkový fond Bratislava.

Pôvodná parcela č. XXX - orná pôda o výmere 723 m2, t.č. zapísaná na LV č. XXX bola evidovaná v PZKNVL 77 a parcela, ktorá je t. č. zapísaná na LV č. XXX k. ú. Zdoba je evidovaná v PZKNVL 101. V PZKNVL 77 k. ú. Zdoba je okrem parcely 136 - roľa evidovaná aj záhrada v intraviláne pod parc .č. XXX/X.

Pôvodnými vlastníkmi predmetných nehnuteľností, zapísaný v O. 101 a 77 boli B. V. a jeho manželka Q. - starí rodičia navrhovateľkinho manžela O. V.. B. V. zomrel v roku 1923 a titulom dedenia na PKV sú evidovaní syn B. V., Q. E., rod. V., Z. V. a dcéra C. F., rod. V., a v tom čase mal. M. V. - otec navrhovateľkinho manžela O. V.. Práve medzi týmito spoluvlastníkmi a M. V. - otcom navrhovateľkinho manžela O. V. mala byť uzavretá ústna dohoda o prenechaní predmetných nehnuteľností od užívania, nakoľko Q. E., C. F. sa roku 1945 vysťahovali do USA a títo svoje podiely na predmetných nehnuteľnostiach prenechali jemu. V PKV je evidovaný Z. V., ktorý zomrel v roku 1949 a dedili jeho deti, a to: Z. V., Z. V. a M. C.. Títo boli bratrancami a sesternicou neb. manžela navrhovateľky, O. V.a, a sú evidovaní v PZKNVL 101 a v PZNKVL 77.

M. V. zomrel v roku 1941 a po ňom dedičstvo nadobudol jeho jediný syn O. V., nar. 1931 - manžel navrhovateľky.

Dedičské rozhodnutia o spôsobe nadobúdania jednotlivých podielov zapísaných v PZKNVL 101 a 77 sa však nezachovali, a tak súd vychádzal priamo zo zápisov uvedených v týchto pozemno-knižných vložkách a následne spoluvlastníckych podielov evidovaných na LV XXX a XXX.

Z predložených PZKNVL XXX a XX k. ú. J. súd zistil, že na LV XXX a XXX, do ktorých boli parcely z vložiek zapísané, nebol zaevidovaný ako spoluvlastník nehnuteľností Z. V., pričom súd zistil, že podiel evidovaný na PKV pripadol v prospech štátu, a v roku 1973 rozhodnutím bývalého ONV Košice - vidiek došlo k vo vložke č. XXX k. ú. J. na parc. č. XXX, dom číslo súpisné XX má dom a dvor v intraviláne, a parc. č. XXX záhrada v intraviláne, ktorého pôvodným vlastníkom bol práve Z. V., prišiel tento do správy MNV Sadoch nad Torysou s účinnosťou od 1.11.1972 v 1/30. Táto skutočnosť bola daná na vedomie bývalému MNV i navrhovateľkinej svokre, Q. V.. Tento podiel následne navrhovateľka odkúpila kúpnopredajnou zmluvou od obce za účelom vysporiadania, dňa 10.12.2009 (časť pozemku parc. č. XXX o výmere 550 m2), zapísanom na LV č. XXX v podiele 1/30. Darovacou zmluvou zo dňa 20.8.2008 si navrhovateľka vyporiadala spoluvlastníctvo k pozemku č. 136 o výmere 723 m2, ktorý je zapísaný na LV č. XXX s ďalšími spoluvlastníkmi. Ako uviedla splnomocnená zástupkyňa, títo spoluvlastníci rešpektovali vlastnícke právo navrhovateľky v plnom rozsahu, a preto došlo k prevodu formou darovacej zmluvy. Nevyporiadanými pre navrhovateľku ostali práve podiely spoluvlastníkov, evidovaných na LV č. XXX a LV č. XXX.

Súd ďalej zistil, že na parcelách č. XXX a XXX bol postavený rodinný dom, a to na základe rozhodnutia Odboru výstavby zo dňa 20.9.1961 pre O. V. - manžela navrhovateľky. Na základe tejto skutočnosti rozhodnutím ONV v Košiciach bola stavba povolená.

Zo zápisnice predloženej splnomocnenou zástupkyňou navrhovateľky, ktorá bola spísaná na Úrade MNV v Zdobe dňa 6.4.1961 (č.l. 71) súd zistil, že O. V. ako žiadateľ o stavbu domu a V. Q. a N. Q. ako odstupujúci stavebného pozemku uzavreli dohodu, na základe ktorej bolo povolené O. V. postaviť rodinný dom na parcelách č. XXX, XXX a 136, ktorý sa nachádza v intraviláne Obce Zdoba. N. Q. povolila pričleniť k stavebnému pozemku polovicu parcely č. XXX, nakoľko stavebný pozemok na parcelách XXX, XXX a XXX nevyhovoval pre malú šírku spolu s dodatkom, že tieto parcely sa nachádzajú v katastri obce Zdoba, avšak polovica parcely XXX je mimo intravilánu obce Zdoba, avšak nie je používaná ako orná pôda, nakoľko ju O. V. používa ako záhradu. I z týchto dôkazov je nepochybné, že manžel navrhovateľky sa cítil vlastníkom dotknutých nehnuteľností už v tom čase, keďže si za tým účelom na parcelách, ktoré užíval on, jeho právni predchodcovia, postavil dom.

Navrhovateľka zároveň doložila do spisu i správu Obce Sady nad Torysou, ktorá potvrdila, že práve navrhovateľka platí daň z nehnuteľností - parciel, ktoré sú predmetom tohto konania, pričom daň u zvedených pozemkov platil v minulosti jej nebohý manžel O. V..

Z dedičského rozhodnutia bývalého štátneho notárstva sp. zn. D 1153/72 zo dňa 11.1.1973 bolo prejednané dedičstvo po neb. M. V., zomr. 13.12.1941, ktoré potvrdilo, že dedičstvo po ňom zapísané v PZKNVL XXX k. ú. Zdoba, parc. č. XXX dom zbúraný o výmere 538 m2, parc. č. 121 záhrada o výmere 119 m2 pod B6 v 1/10 a parcela z PZKNVL 77, 127/1 - záhrada o výmere 119 m2, parc. č. XXX - roľa o výmere 740 m2 podiel pod B5 v 1/15 nadobúda syn poručiteľa O. V. v celosti.

Zástupca za odporcov v konaní zotrvával na tvrdení, že v konaní zástupkyňou navrhovateľky nebol preukázaný titul, ako mali prejsť vlastnícke podiely z neznámych vlastníkov na iný subjekt, a teda nebolo preukázané žiadnym spôsobom, prečo sa navrhovateľka cítila byť výlučnou vlastníčkou sporných parciel. Mal za to, že takéto všeobecné tvrdenia o akejsi neformálnej dohode, resp. ústnej dohode o prenechaní hnuteľností, nemôže obstáť, keďže nie je zrejmé, medzi ktorými konkrétnymi vlastníkmi v akom čase, aká dohoda bola uzavretá s tým, že podľa jeho názoru na prevod vlastníckeho práva v tom čase zákon vyžadoval písomnú formu. Mal za to, že navrhovateľka nemohla byť dobromyseľná vzhľadom ku všetkým okolnostiam, nemôže túto dobromyseľnosť odvádzať od svojich predchodcov, nakoľko už pri dedení spoluvlastníckych podielov právnymi predchodcami navrhovateľky M. V. a O. V. jej muselo byť zrejmé, že nededia parcely v celosti, ale len tak, ako ich rodinní príslušníci, ktorí sú aj teraz vedení ako neznámi vlastníci. Poukázal pritom na rozsudok NS SR , kde bolo v odôvodnení konštatované, že ospravedlniteľný omyl nemôže byť taký, ktorý vychádzal z toho, žena prevod vlastníckeho práva stačí aj ústna forma zmluvy.

Súd má však za to, že navrhovateľka v konaní preukázala titul vstupu do držby právnych predchodcov navrhovateľky M. V. (zomrelého 1941) a B. V. (zomrelého 1923). Práve titulom dedenia po B. V. bol zapísaný ako spoluvlastník M. V. - starý otec navrhovateľkinho manžela ako spoluvlastník, a okrem neho aj Q. E., rod. V., syn Z. V. a dcéra C. F., rod. V..

Pravdepodobne práve pred vysťahovaním sa Q. E. a C. F. do USA došlo k uzavretiu neformálnej ústnej dohody medzi týmito dedičmi o prenechaní ich podielov v prospech M. V.. Skutočnosť nepretržitom užívaní nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto konania viac, ako 50 rokov bola zdokladovaná čestnými prehláseniami B. Z. (č.l. 21) a Z. N. (č.l. 20).

Vydržanie je jedným zo spôsobov pôvodného nadobudnutia vlastníckeho práva. V prípade splnenia zákonom určených podmienok, dochádza k nemu priamo zo zákona a nevyžaduje sa k tomu žiadne rozhodnutie štátneho orgánu. Keďže právnym následkom vydržania je nadobudnutie vlastníctva priamo zo zákona, je potrebné pri uplatňovaní tohto inštitútu rozlišovať jednotlivé obdobia platnosti právnych úprav, ktoré boli upravované odlišne. Nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním bolo možné aj podľa účinného od 1.1.1951 do 1.4.1964, tzv. Stredný . Práve na toto obdobie sa vzťahuje aj vydržanie vlastníckeho práva navrhovateľkou. Z ustanovení účinného do 1.1.1951 do 1.4.1964 vyplýva, že vlastníkom nehnuteľnej veci sa stáva oprávnený držiteľ, ktorý ma takúto vec nepretržite v držbe po dobu 10 rokov. Predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, sú spôsobnosť predmetu vydržania, oprávnenosť držby a dobromyseľnosť držby po zákonom stanovenú dobu. Oprávneným držiteľom je pritom držiteľ, ktorý so zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný v tom, že mu vec patrí, pričom pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. Neoprávneným je teda držiteľ, ktorý so zreteľom na všetky okolnosti nie je dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí.

Držba je faktický stav, pri ktorom má držiteľ vec vo svojej moci, užíva ju, a požíva plody a úžitky z nej. Disponuje s ňou, prípade vykonáva činnosť, ktorá pripúšťa opätovný výkon. Vo všeobecnosti pod oprávnenou držbou treba rozumieť faktické ovládanie veci, spojené s vôľou nakladať s ňou ako so svojou v dobrej viere, že držiteľovi táto vec patrí. Skutočnosť, či držiteľ je dobromyseľný, je treba hodnotiť objektívne, a to nie len z hľadiska osobného presvedčenia držiteľa veci, ale je treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti, že mu vec alebo právo patrí. Dobrú vieru treba chápať ako presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si prisvojuje určitú vec. Ide teda o jeho psychický stav, o jeho vnútorné presvedčenie, ktoré samo o sebe nemôže byť predmetom dokazovania. O tom môžeme usudzovať len z okolností, za ktorých sa tento jeho stav navonok prejavuje.

Súd má za to, že zástupkyňa za navrhovateľku v konaní uviedla, že už M. V.k s manželkou Q. V., rod. P. užívali predmetné nehnuteľnosti na základe dohody s Q. E., C. F. a Z. V. a takýmto spôsobom, v rodine, bolo užívanie nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto konania, užívané i naďalej, a to právnym nástupcom M. V., t. č. nebohým O. V..

Súd má za to, že takéto tvrdenie zástupkyne navrhovateľky, ktoré vyplývalo práve z okolností, že sa jednalo o prenechanie nehnuteľností medzi príbuznými, a teda rodinou V., z nich je možné usúdiť, že presvedčenie držiteľa bolo nie len pri vstupe do držby, ale po celú vydržaciu dobu dôvodné.

Oprávnená držba sa zakladá na omyle držiteľa, ktorý sa domnieva, že je vlastníkom držanej veci, a teda dobromyseľnosť znamená, že držiteľ je ohľadne existencie svojho práva v omyle. Omyl držiteľa musí byť ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti toho-ktorého prípadu od každého požadovať. Omyl môže byť nie len skutkový, ale aj právny. Právny omyl spočíva v neznalosti alebo v neúplnej znalosti všeobecných právnych predpisov, a z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych dôsledkov určitých právnych skutočností. V konaní práve táto skutočnosť bola zástupkyňou navrhovateľky deklarovaná s tým, že právne vedomie právnych predchodcov navrhovateľkinho manžela

Michala V. a Jána V. vyplývalo z neznalostí týchto právnych predpisov. O tejto skutočnosti nasvedčuje aj fakt, že dedičstvo po neb. M. V., zomr. 1941 bolo prejednávané až v roku 1973. Samotná zástupkyňa navrhovateľky uviedla, že jej nebohý otec O. V. bol toho názoru, že nebolo čo prejednávať, nakoľko toto všetko je ich a patrí rodine V..

Súd má za to, že O. V. - manžel navrhovateľky po celú dobu vydržania mal dobrú vieru v tom, že predmetné nehnuteľnosti, i keď boli nevysporiadané, že mu patria, nakoľko ich spoločne so svojou rodinou dlhé roky, ešte pred vstupom do držby užívali i jeho právni predchodcovia - rodičia M. V. s manželkou Q., rod. P.. Za titul do vstupu do tejto oprávnenej držby súd vzal do úvahy dohodu medzi súrodencami M. V.C., a to Q. E., C. F. a Z. V.. O. V. nemal nikdy pochybnosti o tom, že mu predmetné nehnuteľnosti patria, a preto spoločne so svojou manželkou v dobrej viere užíval, a teda mu uplynula vydržacia doba v období Stredného , t.j. v roku 1960, a teda do držby vstúpil v roku 1950.

Na základe takto zistených skutočností súd teda rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. , a keďže úspešná navrhovateľka si trovy konania neuplatnila, súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice

- okolie.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostí ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu s napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v ust. § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.