Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2CoE/33/2013

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: TELERVIS PLUS a.s., so sídlom Bratislava, Staré Grunty 7, IČO: 35 717 769, právne zastúpeného JUDr. Alanom Strelákom, advokátom so sídlom Bratislava, Na vŕšku 12, proti povinným: 1/ M. V., bytom Z. K. č. XXX, štátna občianka Slovenskej republiky a 2/ B. V., bytom Z. K. č. XXX, štátny občan Slovenskej republiky, o vymoženie 822,50 Eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 24. októbra 2012, č.k. - 14, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Bohumila Kubáta o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa návrhom doručeným súdnemu exekútorovi dňa 02.08.2012 domáhal vykonania exekúcie proti povinným 1/ a 2/ na základe rozhodcovského rozsudku Medzinárodného rozhodcovského súdu v Bratislave zriadeného zriaďovateľom Rozhodcovská spoločnosť, a.s., so sídlom v Bratislave, Na vŕšku 12, sp. zn. 0012/2012 zo dňa 08.06.2012, ktorý bol vydaný jediným rozhodcom JUDr. Tatianou Hurtíkovou. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.06.2012 a vykonateľnosť dňa 18.06.2012. Súd prvého stupňa v prvom rade skúmal samotnú zmluvu, ktorá vytvára právny rámec vzťahu medzi oprávneným ako veriteľom a povinnými ako dlžníkmi. Súd dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá spotrebiteľská zmluva, nakoľko z obsahu spisu nevyplýva, že by povinní pri uzatváraní tejto zmluvy konali v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, resp. že by im bol poskytnutý úver na výkon zamestnania, povolania, a z tohto dôvodu sa považujú za spotrebiteľov. Na druhej strane je nepochybné, že oprávnený uzatváral predmetnú zmluvu v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, čo je zjavné aj z výpisu z obchodného registra. Z tohto dôvodu sa považuje za dodávateľa. Zo samotnej zmluvy a jej zmluvných dojednaní je zrejmé, že povinní nemohli individuálne ovplyvniť jej obsah, bola už vopred pripravená „na predtlačenom formulári“, nakoľko sa uzavierali vo viacerých prípadoch pre veľký počet spotrebiteľov, čo mal súd prvého stupňa preukázané z viacerých konaní vedených na tamojšom súde. Z obsahu zmluvy, s prihliadnutím na právne postavenie účastníkov zmluvy mal súd prvého stupňa za to, že povinní v tomto vzťahu vystupujú ako spotrebitelia. Dospel k záveru, že ide o spotrebiteľskú zmluvu (s prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah zmluvy a vopred pripravený obsah zmluvy na predtlačenom formulári) a na vzťah medzi veriteľom (právnym predchodcom oprávneného) a dlžníkmi (povinnými) je potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. V danom prípade, a to vzhľadom ku skutočnosti, že povinní si neplnili riadne svoje povinnosti vyplývajúce z vyššie uvedenej zmluvy, uplatnil si oprávnený svoje nároky v rozhodcovskom konaní v zmysle uzatvorenej Rozhodcovskej doložky, kde rozhodca bez vypočutia povinných vydal rozhodcovský rozsudok. Preskúmaním predmetnej rozhodcovskej doložky, vzhliadol súd prvého stupňa v takto ustanovenom zmluvnom dojednaní nekalú podmienku. Poukázal na to, že v danom prípade bola voľba riešenia sporov v rozhodcovskom konaní jednostranná, nakoľko samotné ustanovenie rozhodcovského súdu na predtlačenom formulári dokonca predchádzalo nepochybne aj

samotnému rozhodnutiu povinných si finančné prostriedky touto cestou obstarať, čiže predtým ako k uzatvoreniu zmluvy povinní vôbec pristúpili. Možnosť výberu spôsobu riešenia sporu povinnými je podľa názoru súdu prvého stupňa len zdanlivá, keď vo väčšine prípadov určuje spôsob riešenia prípadného sporu a v prípade rozhodcovského konania aj osobu rozhodcu oprávnený. V prevažnej väčšine sporov zo spotrebiteľských úverov je na strane žalobcu veriteľ, pričom dlžník ako spotrebiteľ v zásade žalobu nepodáva. Spotrebitelia teda podľa uvedenej zmluvnej úpravy síce mali možnosť ovplyvniť alternatívu riešenia sporu, avšak podaním žaloby v rozhodcovskom konaní oprávneným, stratili povinní možnosť domáhať sa právnej ochrany pred všeobecným súdom. Úprava zmluvne zakotvená oprávneným do rozhodcovskej doložky (posledná veta), vylučuje možnosť povinných obrátiť sa so sporom na všeobecný súd a súd prvého stupňa preto rozhodcovskú doložku posúdil ako nekalú povahu dojednania o možnosti riešenia sporov. Jednostrannosť a nekalosť tohto zmluvného dojednania súd prvého stupňa videl v tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje, ako sa budú prípadne spory riešiť je v tomto prípade veriteľ, čiže oprávnený, pretože tento zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Podľa názoru súdu prvého stupňa je však dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle neplatná. Existujúca, ale neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť potom základom právomoci rozhodcovského súdu. Ak si rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej doložky odvodil, na ktorom základe následne vydal exekučný titul, nemožno takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou. Uvedené spôsobuje, že pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom by bol rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého by mohla vedená exekúcia. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti, súd prvého stupňa v tomto štádiu z úradnej moci zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celosti. Predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať, a to s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý zastával názor, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( a ). Žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. K záveru súdu prvého stupňa, že povinní nemohli ovplyvniť obsah zmluvy o úvere uviedol, že súd prvého stupňa k uvedenému dospel bez uvedenia dôkazov, ktoré na prijatie tohto záveru uskutočnil, resp. sa nevysporiadal s tým, z akých dôvodov dokazovanie nevykonal. Súd prvého stupňa z predloženej zmluvy o úvere nemohol zistiť, či pred jej uzavretím existovala medzi zmluvnými stranami možnosť individuálnej dohody určitého zmluvného dojednania, či si účastníci konania vymienili zmenu ustanovení zmluvy a či predmetná zmluva nebola individuálnou voľbou spotrebiteľa. Touto skutočnosťou sa súd prvého stupňa vôbec nezaoberal, vychádzal len z poznatkov získaných z iných súdnych konaní. Skutočnosť, že predmetná zmluva má charakter predtlačeného tlačiva ešte neznamená, že obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky podľa . Bol toho názoru, že súd prvého stupňa nerešpektoval zásady uvedené v a , v dôsledku čoho považoval predmetné uznesenie za nepreskúmateľné a protiústavné, berúc do úvahy článok 46 ods. 1 a . Považoval za neprípustné, aby súd prvého stupňa za účelom zvýšenej ochrany spotrebiteľa popieral zásady procesného zisťovania skutkového stavu veci a iba na základe exekučného titulu a bez vykonania ďalších dôkazov predpísaných a zákonom vyvodil vlastný skutkový záver, že ustanovenia zmluvy o úvere neboli individuálne dojednané. K stanovisku súdu prvého stupňa, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a je v rozpore s dobrými mravmi uviedol, že informácia o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo spotrebiteľskej zmluvy je osobitnou náležitosťou spotrebiteľskej zmluvy podľa v platnom znení s účinnosťou ku dňu podpisu zmluvy, a teda oprávnený postupoval podľa platnej právnej úpravy. Ďalej poukázal na skutočnosť, že v žiadnej právnej vete rozhodnutia ESD nie je konštatovaná absolútna neplatnosť rozhodcovských doložiek v spotrebiteľských zmluvách. K tvrdeniu súdu prvého stupňa, že predmetné rozhodnutie je v súlade so zásadou hospodárnosti exekučného konania uviedol, že týmto vysloveným záverom podľa neho dochádza k ukracovaniu oprávnených na ich právach, pričom je nespochybniteľné, že finančné prostriedky boli oprávneným povinnému poskytnuté, k ich vráteniu však nedošlo, čo zakladá predpoklad vzniku bezdôvodného obohatenia na strane spotrebiteľa. Dôsledkom zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je súdne odobrenie bezdôvodného

obohatenia na strane povinného, a tak je povinný contra legem súdom zbavovaný povinností, ku ktorým sa v zmluve o úvere zaviazal. Záverom poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. , na uznesenie Okresného súdu Martin sp. zn. a uznesenie Okresného súdu Malacky sp. zn. . Bol toho názoru, že napadnuté uznesenie nedisponuje náležitým zdôvodnením, je zmätočné a nepreskúmateľné. Súd prvého stupňa nepostupoval v súlade s platnými právnymi predpismi, odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom a vyjadriť sa k vykonaným dôkazom. Z uvedených dôvodov bol toho názoru, že právne závery súdu prvého stupňa sú založené na jeho nezákonnom postupe.

Vyjadrenie k odvolaniu oprávneného písomne podané nebolo.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v zmysle ust. a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné a uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť podľa , pretože je vo výroku vecne správne. Rozhodol bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu v zmysle ust.

Uznesenie súdu prvého stupňa bolo vydané na základe správneho právneho posúdenia otázky rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve a je v kolerácii s rozhodovaním súdov v analogických prípadoch a nebol zistený žiadny právne významný dôvod na odlišný postup a rozhodnutie v danom prípade pri posudzovaní doložky. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s kritériami ust. v spojení s ust. , preto odvolací súd podľa ust. poukazuje v podrobnostiach na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa a zároveň považuje za potrebné dodať:

Exekučný súd v rámci svojho postupu pri preskúmavaní listín podľa ustanovenia Exekučného poriadku v spojení s ustanovením o rozhodcovskom konaní z úradnej povinnosti posudzuje, či rozhodcovský rozsudok, ktorý je podľa ust. Exekučného poriadku tiež spôsobilým exekučným titulom, tento nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právne nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom (), resp. či rozhodcovský rozsudok nemá nedostatok uvedený v a . Ak súd zistí tieto nedostatky, exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Ak bol rozhodcovský rozsudok vydaný v dôsledku neplnenia zmluvne dojednaných povinností zo strany dlžníka podľa úverovej zmluvy, ktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy, potom exekučný súd v rámci postupu podľa Exekučného poriadku a , z úradnej povinnosti správne v danej veci posudzoval rozhodcovský rozsudok z aspektu, či plnenie priznané týmto rozsudkom nemá taký charakter, pre ktorý je potrebné úplne alebo čiastočne exekučné konanie zastaviť, resp. v danom prípade zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre rozpor exekučného titulu so zákonom.

Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21. marca 2012 sp. zn. ).

Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa zastáva právny názor, že predmetnú Zmluvu o úvere, ktorou bol dňa 18.06.2009 založený právny vzťah medzi účastníkmi konania, je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu podľa v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, teda ide o zmluvu (bez ohľadu na právnu formu), ktorú uzatvoril dodávateľ

- oprávnený ako právnická osoba, ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti so spotrebiteľom - povinnými ako fyzickými osobami nepodnikateľmi, keď povinní pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonali v rámci predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. V zmysle zároveň platí, že sa zmluvné podmienky upravené

spotrebiteľskou zmluvou nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Z týchto dôvodov bolo potrebné na vzťah účastníkov konania aplikovať aj príslušné ustanovenia o ochrane spotrebiteľa.

Súd prvého stupňa správne preto zisťoval, či predmetná zmluva, ktorou bol založený právny vzťah medzi oprávneným a povinnými, neobsahuje takú podmienku, ktorá má nekalý charakter a je preto zo zákona absolútne neplatná. Správne pri skúmaní dospel k záveru, že rozhodcovská doložka má charakter nekalej podmienky, keďže spôsobuje v právach a povinnostiach zmluvných strán značnú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, teda povinných ( v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy). Rozhodcovskú doložku upravenú v predmetnej zmluve správne považoval súd prvého stupňa za nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle platnom a účinnom v rozhodnom období.

Za neprimeranú je potrebné považovať rozhodcovskú doložku aj v danej veci, ktorá je súčasťou zmluvy, ktorá bola predložená zo strany oprávneného povinným na predtlačenom formulári, pričom nebola individuálne dojednaná a jej obsah povinní ani nemohli ovplyvniť. Spotrebitelia, teda povinní boli v postavení, že buď predmetnú zmluvu podpíšu a úver dostanú, alebo celú zmluvu odmietnu a úver nedostanú. Veriteľ následne mohol na základe posudzovanej rozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednanie rozhodcovi, resp. rozhodcovskému súdu, ktorého sám určil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Spotrebiteľ týmto stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska. Výber osoby rozhodcu, resp. rozhodcovského súdu pritom uskutočnil jednostranne sám veriteľ, ktorý zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve. Odvolací súd zastáva názor, že o nekalú zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak spotrebiteľ má podľa nej možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym všeobecným súdom, ale ak by sa podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa (veriteľa), spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu (tak ako tomu bolo aj v posudzovanom prípade). Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej doložky je potom potrebné považovať takúto rozhodcovskú doložku v celosti za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to aj v náväznosti na judikatúru Súdneho dvora EÚ (C-240/98 až C-244/98, C-40/08, C-473/00, C-243/08, C-168/05). Odvolací súd na podporu uvedeného právneho záveru dáva do pozornosti aj ustanovenie v platnom znení (ustanovenie bolo zavedené účinným od 01.01.2008), v zmysle ktorého sa za neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve považuje aj ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Odvolací súd zároveň uvádza, že pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória aj prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nie sú žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak je takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi (k tomu viď aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 24. februára 2011 sp. zn. ).

V postupe súdu prvého stupňa, ktorý bol v súlade s ustanovením Exekučného poriadku, preto nezistil odvolací súd rozpor s pravidlami, týkajúcimi sa práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa a ani neprípustné nahrádzanie procesnej pasivity povinných.

Odvolací súd uzatvára, že súd prvého stupňa v danom prípade správne právne posúdil rozhodcovský rozsudok ako nulitný, vydaný rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, teda nejde o spôsobilý exekučný titul podľa ust. § 41 ods. 2

písm. d/ Exekučného poriadku a správne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku).

Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa , potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .