Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2CoCsp/3/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v spore žalobkyne: E. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. X, zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom vo Svidníku, Sovietskych hrdinov 163/66, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o. so sídlom Kubániho 16, Bratislava, o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 1.278,50 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 20.09.2022 č.k. -99, jednohlasne takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch I. a III.

Priznáva žalobkyni vo vzťahu k žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 400 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a priznal žalobkyni vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania 100 % z prisúdenej istiny.

2. Vykonaným dokazovaním zistil, že žalobkyňa sa v predchádzajúcom súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. voči žalovanému domohla povinnosti, aby sa žalovaný zdržal použitia dohody o zrážkach zo mzdy z 22.06.2011 k zmluve o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu uzavretej medzi stranami sporu v totožný deň 22.06.2011. V tomto konaní súd zistil, že dohoda o zrážkach zo mzdy slúžila na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej z poskytnutého úveru s tým, že žalobkyňa ako slabšia strana v zmluvnom vzťahu ho nemohla ovplyvniť a inštitút zabezpečenia úveru si zvolil žalovaný. Inštitút tejto dohody umožňoval žalovanému obísť právnu úpravu na ochranu spotrebiteľa, ktorá vyplýva z únijného práva a právneho poriadku SR, nakoľko na základe takéhoto zabezpečovacieho inštitútu sa vykonávali zrážky zo mzdy žalobkyne bez toho, aby boli nároky žalovaného uplatňované zo zmluvy o úvere preskúmané súdom, tento si mohol uplatňovať akýkoľvek nárok bez ohľadu na to, či bol dôvodný alebo nie. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola formulovaná jednostranne v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa s tým, že takáto pohľadávka bola zabezpečená dohodou o zrážkach zo mzdy, vrátane príslušenstva a nákladov, ktoré mali vzniknúť v súvislosti s vymáhaním pohľadávky, ako aj ďalšími pohľadávkami. Dlžník nemal právo túto dohodu vypovedať, odstúpiť od nej, prípadne inak ukončiť zmluvný vzťah, preto súd v spomínanom konaní konštatoval, že takéto ustanovenia dohody zakladajú nerovnováhu v neprospech žalobkyne s tým, že ide o neprijateľné podmienky, ktoré robia takúto dohodu o zrážkach zo mzdy neplatnou. Súd prvej inštancie naviac zdôraznil, že úrok z úveru vo výške 70,01 % si žalobkyňa pri podpise zmluvy neuvedomila v dôsledku iných rodinných udalostí.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa Uviedol, že žalobkyňa ako spotrebiteľka má právo na ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami v spotrebiteľskej zmluve a má právo domáhať sa, aby dodávateľ sa zdržal protiprávneho konania, odstránil protiprávny stav a za podmienky, že si na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti stanovenej citovaným právnym predpisom, má právo aj na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom zodpovedá. Pokiaľ ide o výšku primeraného finančného zadosťučinenia, mal za nesporné, že žalobkyňa musela iniciovať súdne konanie na ochranu svojich spotrebiteľských práv. Samotné toto konanie je stresujúcim faktorom odôvodňujúcim priznanie finančného zadosťučinenia. Žalobkyňa však svoj nárok odôvodnila úspešnosťou v konaní o zdržanie sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy a tým, že žalovaný sa mal na jej úkor obohatiť o sumu 1.369,03 eur vykonaním zrážok zo mzdy, avšak bolo zistené, že k inkasovaniu tejto sumy žalovaným nedošlo. Voľnou úvahou s poukazom na všetky okolnosti prípadu a porušenie práv žalobkyne ako spotrebiteľa s prihliadnutím aj na úžerný úrok dohodnutý v úverovej zmluve a skutočnosť, že žalovaný uplatnil túto dohodu o zrážkach zo mzdy napriek tomu, že sa viedlo konanie o neplatnosť samotnej úverovej zmluvy, považoval za primeranú výšku finančného zadosťučinenia sumu 400 eur. Vyporiadal sa aj s námietkou premlčania so zdôraznením, že nárok premlčaný nie je. Bol uplatnený v trojročnej premlčacej dobe podľa v čase, keď sa mohlo toto právo vykonať prvýkrát a týmto dňom je právoplatnosť rozhodnutia Okresného súdu Prešov z 31.08.2021 v konaní sp. zn. . O trovách konania strán sporu rozhodol podľa ,

4. Proti tomuto rozsudku, a to proti výrokom I. a III. podal včas odvolanie žalovaný, ktorý navrhol rozsudok v tejto časti zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uplatnil si nárok na náhradu trov celého konania. Predovšetkým namieta to, že posúdenie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné pre absenciu primeraným zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom, keď sa nevyporiadal s argumentáciou žalovaného a neuviedol dôvody na odmietnutie týchto argumentov. Z rozsudku podľa jeho názoru nevyplývajú skutkové ani právne dôvody, ktoré by konkretizovali úvahu súdu o primeranosti priznanej sumy. Žalovaný nepopiera to, že výška zadosťučinenia v peniazoch je predmetom úvahy súdu. Uplatnenie voľnej úvahy sa však nesmie stať nepreskúmateľnou ľubovôľou súdu vymykajúcou sa akejkoľvek kontrole. Žalovaný zdôraznil, že žalobkyňa nikdy ani len nič netvrdila o stresujúcom faktore, pokiaľ ide o predchádzajúce súdne konanie, na ktorom sa ani nezúčastnila a súd prvej inštancie tak odôvodnil rozhodnutie skutočnosťami, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Z rozsudku tiež nie je zrejmé, na základe čoho súd odôvodňuje odkazom na výšku úroku, ak v prejednávanej veci v tomto smere nevykonal žiadne dokazovanie. Nestotožňuje sa ani s argumentáciou súdu, podľa ktorého premlčacia doba pre uplatnenie nároku na primerané finančné zadosťučinenie mala plynúť právoplatnosťou rozsudku vydaného v predchádzajúcom súdnom konaní. V tomto smere je rozsudok nepreskúmateľný a arbitrárny v rozpore s . Zdôraznil, že podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR pre úspešné uplatnenie nároku zákon nevyžaduje, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy, ani to, aby žalobcovia preukazovali existenciu a výšku vzniknutej ujmy. Na základe týchto dôvodov navrhol podanému odvolaniu vyhovieť.

5. Žalobkyňa navrhla rozsudok potvrdiť ako vecne správny a uplatnila si náhradu trov odvolacieho konania. Rozsudok súdu prvej inštancie považuje za dostatočne odôvodnený, keď súd sa vyporiadal so všetkými podstatnými námietkami žalovaného a jednotlivé dôkazy vyhodnotil podľa svojej úvahy. Opätovne zdôraznila, že nárok na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia je podľa § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa spojený s úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom alebo osobitnými predpismi v podobe právoplatného rozhodnutia súdu, čo má vplyv na plynutie premlčacej doby a túto skutočnosť súd prvej inštancie podľa jej názoru vyhodnotil správne. Za zavádzajúce považuje tvrdenie žalovaného, že nikdy netvrdila, že výkon zrážok zo mzdy a základné konanie pre ňu predstavovalo stresovú životnú situáciu a odkázala na svoju repliku z 25.04.2022 (č.l. 35). Zdôraznila, že neschopnosť spotrebiteľov nemôže byť legálnym zdrojom ziskov obchodníkov, poškodzujúc v konečnom dôsledku celú spoločnosť. To sa týka aj konania, ktoré sa vonkajšiemu pozorovateľovi javí byť ako ľahkomyseľnosť a nezodpovednosť zo strany spotrebiteľa. V skutočnosti je to prejav slabosti spotrebiteľa, ktorý je vo väčšine prípadov do konania, javiacim sa ako ľahkomyseľné a nezodpovedné, vmanévrovaný agresívnymi reklamnými kampaňami obchodníkov, a štát nemôže dovoliť, aby táto tzv. nezodpovednosť a ľahkomyseľnosť spotrebiteľov, ktorá je len prejavom ich slabosti, bola zdrojom neúmerných príjmov nič neprodukujúcich obchodníkov, keď jediným efektom ich činnosti je ochudobňovanie obyvateľov SR a transfer obrovských súm finančných prostriedkov do zahraničia.

6. Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu a teda vo výrokoch I. a III. spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo podľa a nasl. , ďalej len , bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného dôvodné nie je.

7. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

8. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktorý objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. ). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoj nárok alebo sa bráni proti jeho uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že táto odvolacia námietka nebola naplnená.

9. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. ).

10. Podľa ust. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

11. Podľa ust. o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, vrátane vydania bezdôvodného obohatenia, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.

12. Oboznámením sa s obsahom spisu, odôvodnením napadnutého rozhodnutia, zisteným skutkovým stavom, ako aj právnym posúdením uplatneného nároku odvolací súd konštatuje, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvej inštancie. Súd prvej inštancie vo svojej úvahe dospel k správnemu záveru, že po zohľadnení kritérií považoval za primerané finančné zadosťučinenie priznávané vo vzťahu k žalobkyni za opodstatnené v rozsahu 400 eur.

13. V konaní nebolo sporné, že v predchádzajúcom spore vedenom vo vzťahu medzi účastníkmi na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. sa žalobkyňa úspešne domohla porušenia jej práv ako spotrebiteľa. V zhode so súdom prvej inštancie ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o tom, že právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným je vzťahom spotrebiteľským, pretože uzatvorená zmluva o úvere v spojení s dohodou o zrážkach zo mzdy z 22.06.2011 je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde žalovaný vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej činnosti a žalobkyňa je spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

14. Podľa poslednej vety ust. § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

15. Bez právneho významu je, či ujma spotrebiteľovi reálne vznikla, pretože postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy v zmysle Z uvedeného preto vyplýva splnenie predpokladu na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia pri uplatnenom porušení práva alebo povinnosti ustanovenej nielen samotným o ochrane spotrebiteľa, ale aj osobitnými predpismi, v tomto prípade a nasl. .

16. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení treba vychádzať z toho, že toto má plniť jednak funkciu satisfakčnú, jednak funkciu sankčnú tak, aby dostatočne odradilo dodávateľa od porušovania práv a povinností stanovených normami zameranými na ochranu spotrebiteľa a jednak to treba chápať ako odmenu za to, že spotrebiteľ sa pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším dodávateľom a svojím úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v tom, že možno predpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu, sa už voči ďalším spotrebiteľom nedopustí, prípadne sa ho nedopustí v takej intenzite. Aj keď zákon, ako to už bolo skôr konštatované, nevyžaduje pre vznik práva na primerané finančné zadosťučinenie, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma, v prejednávanej veci vznik ujmy na strane žalobkyne bez akýchkoľvek pochybností vznikol.

17. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, táto závisí od úvahy súdu. Pri jej určovaní sa zohľadňujú rôzne kritéria, a to intenzita, časové trvanie závadného konania, satisfakčná a sankčná funkcia a pod. Jednou z okolností ovplyvňujúcich rozhodnutie o výške primeraného finančného zadosťučinenia je aj závažnosť a intenzita protiprávneho konania žalovaného a intenzita trvania a rozsahu nepriaznivých následkov u žalobkyne. Súd prvej inštancie sa náležite vyrovnal s otázkou určenia výšky primeraného finančného zadosťučinenia v sume 400 eur, pričom s týmito dôvodmi sa odvolací súd plne stotožňuje. Takto priznané finančné zadosťučinenie je vyrovnaním ujmy žalobkyne, ktorá jej vznikla konaním žalovaného, je satisfakciou za stav, ktorý musela v dôsledku konania žalovaného trpieť a je aj sankciou postihujúcou žalovaného, ktorý pri dojednávaní zmluvy o úvere závadne konal. Kritériom kvantifikácie nároku by mali byť podľa odvolacieho súdu najmä okolnosti, za ktorých k porušeniu došlo, ich dosah na sféru individuálnych preferencií spotrebiteľa, ako aj závažnosť porušenia práv spotrebiteľa. Konkrétna výška priznaného finančného zadosťučinenia musí zohľadňovať skutkové okolnosti danej veci a spĺňať požiadavku primeranosti.

18. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, žalovaný ako dodávateľ sa v zmluvnom vzťahu so žalobkyňou ako spotrebiteľom dopustil porušenia povinností vyplývajúcich mu z ust. a - 3 , pričom ide o zákonné ustanovenia zamerané na ochranu spotrebiteľa. Žalobkyňa z dôvodu neplatne dojednanej zmluvy, dohody o zrážkach zo mzdy musela iniciovať súdne konanie na ochranu svojich spotrebiteľských práv a v tomto konaní sa úspešne domohla svojich nárokov, čo preukazuje právoplatné a vykonateľné rozhodnutie Okresného súdu Prešov z 31.08.2021 č.k. - 93.

19. Za daného stavu, s ohľadom na závažné porušenie práv žalobkyne zo strany žalovaného, ktorých ochrany sa žalobkyňa úspešne domohla na súde, je priznanie finančného zadosťučinenia dôvodné a súdom prvej inštancie priznaná výška je primeraná povahe a rozsahu porušenia práv žalobkyne, zodpovedá svojmu účelu (teda poskytnúť satisfakciu spotrebiteľovi a odradiť dodávateľa od porušovania

práv spotrebiteľov), pričom vo vzťahu k žalobkyni nepredstavuje neopodstatnené a neprimerané obohacovanie sa.

20. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom uviedol skutkové a právne dôvody, pre ktoré považoval za primerané finančné zadosťučinenie vo výške 400 eur. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR, iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva strany na spravodlivý proces (napr. uznesenie NS SR sp. zn. , uznesenie Ústavného súdu SR ).

21. Súd prvej inštancie sa napokon správnym spôsobom vyporiadal aj so žalovaným vznesenou námietkou premlčania uplatneného nároku. V tejto súvislosti opodstatnene poukázal na citované znenie o ochrane spotrebiteľa, ktoré upravuje právo spotrebiteľa na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá v prípade, ak si na súde úspešne uplatní toto porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. To znamená, že žalobkyňa si na súde úspešne uplatnila porušenie práva a nadobudnutím právoplatnosti rozsudku vydaného v konaní OS Prešov sp. zn. jej začala plynúť premlčacia lehota na uplatnenie žiadaného primeraného finančného zadosťučinenia.

22. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania, preto odvolací súd rozsudok vo výrokoch I. a III. postupom podľa a potvrdil ako vecne správny.

23. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. v spojení s ust. a 262 ods. 1 . Zásadu úspechu vo veci treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu (sudcovské právo). Nejde o procesne neúspešnú žalobkyňu, ak jej bola priznaná aspoň časť uplatneného nároku, nemožno ju totiž ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu. Žalobkyňu treba považovať za plne úspešnú, keď mala plný úspech čo do základu uplatneného nároku a súčasne výška plnenia vyplývajúca z tohto z jeho procesného úkonu závisela, výlučne od úvahy súdu. V predmetnom konaní výška priznaného finančného zadosťučinenia závisela nepochybne od úvahy súdu. Preto ujmu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).