Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoEk/6/2023

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členov senátu JUDr. Evy Šiškovej a Mgr. Mareka Janigloša, v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného právnym zástupcom: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, proti povinnému: F. I., nar. XX. XX. XXXX, P. XX, P., o vymoženie sumy 3.212,96 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. a u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Záhradnícka 60, Bratislava pod sp. zn. EX 44336/18 (pôvodne u súdnej exekútorky JUDr. Anetty Demešovej, 1. mája 1053, Vráble pod sp. zn. EX 4092/13-2), o odvolaní oprávneného zo dňa 29. 05. 2023 proti I. a II. výroku uznesenia Okresného súdu Komárno č. k. -44 zo dňa 27. 04. 2023, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti I. a II. výroku p o t v r d z u j e .

Povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vyhlásil exekúciu za neprípustnú (I. výrok), exekúciu zastavil (II. výrok) a súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal (III. výrok).

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil citáciou ust. , a o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj Exekučný poriadok alebo ), ust. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ust. , o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov.

3. Uviedol, že v predmetnej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu so sídlom v Bratislave sp. zn. RK-PC-741/13-EK zo dňa 09. 04. 2013 (správne malo byť Stáleho rozhodcovského súdu Victoria, rozhodcovského súdu v Žiline).

4. Súd prvej inštancie preskúmal rozhodcovskú zmluvu predloženú oprávneným spolu so zmluvou o revolvingovom úvere, obe z 02. 12. 2011. Oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 1.500,- eur, ktorý mal povinný splatiť v 42 splátkach po 80,37 eur. Povinnému bol spolu s formulárom zmluvy o revolvingovom úvere predložený na vyplnenie aj formulár rozhodcovskej zmluvy.

5. Oprávneným predložená zmluva o revolvingovom úvere založila záväzkovo - právny vzťah medzi oprávneným, ktorý pri jej uzatváraní konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a povinným, ktorý pri jej uzatváraní nekonal v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Pri uzatváraní predmetnej zmluvy

teda oprávnený vystupoval ako dodávateľ a povinný ako spotrebiteľ (ust. a ). Podľa ust. , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je potom nesporné, že záväzkový vzťah medzi oprávneným a povinným, založený na základe predkladanej zmluvy, je záväzkovým vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy a je potrebné ho posudzovať i v kontexte ustanovení o spotrebiteľských zmluvách podľa ust. a nasl. .

6. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že predložená rozhodcovská zmluva je formulárový dokument, ktorý oprávnený používal vo vzťahu k neurčitému počtu dlžníkov, jej obsah dlžník nemohol ovplyvniť, pretože celý obsah zmluvy bol už predtlačený s tým, že v jej záhlaví boli oprávneným doplňované iba osobné údaje dlžníka ako meno, priezvisko, bydlisko a dátum narodenia povinného. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, však musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa si vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená. Vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa - povinného o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Predtlačené poučenie oprávneného v predloženej zmluve o rozhodcovskom konaní súd nepovažoval za kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov takéhoto konania. Oprávnený konajúci s odbornou starostlivosťou mal predovšetkým poučiť povinného o právnych dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy a to nie len uvedením, že „dôsledkom uzavretia rozhodcovskej zmluvy je možnosť riešenia sporov v rozhodcovskom konaní“ s tým, že „spory môžu byť riešené aj v súdnom konaní“. Takéto poučenie o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy súd prvej inštancie nepovažoval za kvalifikované, keď povinný nie je uzrozumený s tým, že podriadením sa rozhodcovskému konaniu dochádza k zhoršeniu procesných práv a povinností v jeho neprospech ako spotrebiteľa v porovnaní so súdnym konaním. Rozhodne nebolo v záujme dlžníka súhlasiť s rozhodcovským konaním, nakoľko takto si významne zhoršil postavenie, čo je v rozpore s princípom ochrany spotrebiteľa. Ak by bol spotrebiteľ o rozhodcovskom konaní kvalifikovane poučený, je menej pravdepodobné, že by s rozhodcovskou zmluvou prejavil súhlas. V prípade, ak by mal spotrebiteľ vedomosť o stave veci, sotva by mal záujem na uzavretí rozhodcovskej zmluvy, podľa ktorej prípadný spor medzi stranami prejedná právnická osoba vykonávajúca podnikateľskú činnosť, ktorej moc nie je delegovaná žiadnou verejnoprávnou inštitúciou, ale je založená za účelom podnikania a dosahovania zisku, navyše v danom prípade vzdialená od miesta bydliska povinného 130 - 160 km (rozhodcovský súd v Bratislave alebo Banskej Bystrici). Keďže oprávnený mohol na základe tejto rozhodcovskej zmluvy vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý sám vybral a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný, povinný týmto stratil právo brániť sa voči nárokom oprávneného na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska, keď v súlade s ustanoveniami rozhodcovskej zmluvy výber rozhodcovského súdu bol v rukách zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Konanie pred rozhodcovským súdom vo väčšine prípadov iniciuje práve veriteľ, ktorý sám zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred pripravenej formulárovej podobe a jednostranne určil, ktorému rozhodcovskému súdu, bude vec predložená.

7. Povinný si uzavretie rozhodcovskej zmluvy osobitne nevymienil, bola mu predložená na podpis spolu so zmluvou o revolvingovom úvere. Hoci strany uzavreli rozhodcovskú zmluvu na osobitnej listine, nešlo o individuálne vyjednané zmluvné dojednanie, pretože zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Oprávnený musí splnenie podmienok individuálneho dojednania rozhodcovskej zmluvy v prípade pochybností preukázať (ust. ), inak sa nepovažuje rozhodcovská zmluva za individuálne dojednanú. Vychádzajúc z uvedeného súd prvej inštancie uzavretú rozhodcovskú zmluvu považoval za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

8. Ak bola rozhodcovská zmluva od začiatku neplatná, neboli splnené ani zákonné podmienky na jej dodatočné zrušenie v súlade s jej posledným bodom, t. j. povinný v skutočnosti ani nemohol odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy, keď takúto možnosť odstúpenia od zmluvy by povinný mal iba v prípade, že zmluva bola platne uzavretá. Súd prvej inštancie nevidel dôvod, prečo by mal spotrebiteľ, ktorý si zmluvu individuálne nevyjednal, vyvíjať aktivitu smerom k odstúpeniu od zmluvy, ktorá mu bola druhou stranou vnútená. Ak v určitej veci nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský rozsudok. Ak neexistuje rozhodcovský rozsudok,

ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom, buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, preto ju súd prvej inštancie ako takú v súlade s ust. § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku zastavil.

9. V súlade s ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku súd prvej inštancie rozhodol o trovách exekúcie tak, že ich náhradu súdnemu exekútorovi nepriznal, keďže exekútor si trovy exekúcie neuplatnil ani na výzvu súdu.

10. Proti I. a II. výroku tohto uznesenia podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie.

11. Uviedol, že súdom uvádzané dôvody neplatnosti a neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy sú založené na záveroch, ktoré odporujú právnemu poriadku, pretože a) uvádzaný dôvod neprijateľnosti odporuje zákonu po právnej stránke, b) uvádzané dôvody neplatnosti rozhodcovskej zmluvy nemajú oporu v žiadnom dôkaze, pričom exekučný súd ani len nemal preukázané, že povinný musel uzavrieť rozhodcovskú zmluvu. Exekučný súd sa nedôsledne zaoberal povahou rozhodcovskej zmluvy aj v tom smere, či ide o individuálne dohodnutú zmluvu alebo nie. Pritom v zmysle ust. a je táto otázka podstatná, či je vôbec prípustné posudzovať nejaké dojednanie medzi spotrebiteľom a dodávateľom ako neprijateľnú podmienku alebo nie. V prípade individuálnych dojednaní je posudzovanie „neprijateľnosti“ zo zákona vylúčené. Za individuálne dojednané sa teda považuje ustanovenie, ktoré spotrebiteľ mohol ovplyvniť čo do jeho obsahu, alebo mohol ovplyvniť jeho zaradenie do komplexu vzájomných práv a povinností zmluvných strán bez toho, aby to malo dôsledky na následné (ne)uzavretie hlavnej zmluvy.

Rozhodcovská zmluva č. 8400041710 zo dňa 02. 12. 2011 nebola nikdy podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere. Je samostatným právnym úkonom, ktorého uzavretie je možnosťou, ale nie povinnosťou. To vyplýva z bodu 2 rozhodcovskej zmluvy, ale aj z práva na jednostranné odstúpenie od nej. Na to, aby rozhodcovská zmluva bola považovaná za individuálne uzatvorenú, nemusí mať dlžník možnosť ovplyvniť znenie každého jej ustanovenia, ale postačí, ak môže rozhodcovskú zmluvu odmietnuť ako celok a tým zabezpečiť jej nezahrnutie do vzájomných právnych vzťahov.

Pri odstúpení od rozhodcovskej zmluvy by zase bez ohľadu na (ne)súhlas veriteľa došlo k jej zániku, a to bez vplyvu na ďalšie trvanie zmluvy o revolvingovom úvere. Povinný teda mohol nepristúpiť na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, resp. aj jednostranne dosiahnuť zánik takejto dohody, a to v oboch prípadoch bez vplyvu na uzavretie, resp. existenciu (hlavnej) zmluvy o revolvingovom úvere. Je nesporným, že vlastným úkonom mohol ovplyvniť existenciu rozhodcovskej zmluvy, a teda aj obsah vzájomného vzťahu s oprávneným. Rozhodcovská zmluva je samostatným právnym úkonom a nie je súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere. Spĺňa charakter individuálneho ustanovenia a nemôže byť preto (resp. jej časť) neprijateľnou podmienkou. V konaní ani nebolo dokázané niečo iné.

Exekučný súd vychádzal z ničím nezdôvodniteľnej domnienky, kedy predloženie zmluvy s vopred predtlačenými a naformulovanými podmienkami by automaticky malo znamenať, že nejde o individuálnu dohodu. Z rozhodcovskej zmluvy nielenže výslovne vyplýva, že jej uzavretie nie je podmienkou uzavretia samotnej zmluvy o revolvingovom úvere, ale výslovne z nej vyplýva možnosť jednostranne odstúpiť do 14 dní od jej uzavretia. Poučenie spotrebiteľa o tom, že rozhodcovskú zmluvu nie je povinný uzavrieť a že táto skutočnosť nebude mať vplyv na uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere je významovo jednoznačné a nesporné, zrozumiteľné pre priemerného spotrebiteľa, ktorý si uvedené ustanovenie prečíta.

Povinný sa rozhodol rozhodcovskú zmluvu uzavrieť, hoci z nej jednoznačne vyplýva - a to priamo z úvodných ustanovení zmluvy, že jej uzatvorenie nie je podmienkou uzatvorenia zmluvy o úvere.

Predloženie formalizovaného návrhu rozhodcovskej zmluvy nie je možné považovať za postup, ktorý potvrdzuje, že zmluva nie je uzavretá individuálne, a to len preto, že sa tým poskytuje domnelá ochrana spotrebiteľovi. Ani ochrana spotrebiteľa nie je zameraná na to, aby bol spotrebiteľ zbavený vlastných, dobrovoľne vykonaných úkonov.

V tomto smere súd ponecháva stranou a bez akéhokoľvek argumentu význam a dôsledky odstúpenia od zmluvy. Odstúpenie je jednostranný úkon vedúci k zániku zmluvy, pričom účinným sa stáva doručením druhej strane a spôsobuje účinky ex tunc. Na to, aby vôbec rozhodcovská zmluva vznikla, nestačí jej vyplnenie, ale akceptovanie písomným podpisom. Ten povinný urobil dobrovoľne a rovnako tak aj z vlastného rozhodnutia nevyužil možnosť od danej zmluvy odstúpiť.

Povinný dobrovoľne uzatvoril rozhodcovskú zmluvu, a to i napriek poučeniu v bode 2 hneď v úvode zmluvy, že tak urobiť nemusí, že nejde o podmienku poskytnutia úveru, ako aj napriek poučeniu o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy a priebehu rozhodcovského konania.

Povinnému bola predložená zmluva o revolvingovom úvere a rozhodcovská zmluva na samostatných listinách. Z názvu každého z uvedených právnych úkonov vyplýva, že ide o dva samostatné právne úkony. Z obsahu oboch zmlúv nesporne vyplýva, že sú uzatvárané nezávisle a že uzavretie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere. Oprávnený v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia súdov v obdobných konaniach, ktoré potvrdili správnosť jeho tvrdení a platnosť rozhodcovskej zmluvy (napr. Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 26. 01. 2018, sp. zn. zo dňa 31. 01. 2018, ktorý rozhodoval o sťažnostiach oprávneného v skutkovo a právne rovnakých veciach, pričom z nich vyplýva správnosť záverov oprávneného uvedených v sťažnosti, ako aj uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. -42 zo dňa 31. 01. 2014, ktorý posudzoval rozhodcovskú zmluvu totožného znenia, ako je rozhodcovská zmluva v tejto veci).

12. Vzhľadom na uvedené oprávnený navrhol, aby Krajský súd v Nitre ako súd odvolací zrušil I. a II. výrok napadnutého uznesenia a vec vrátil súdu prvej inštancie na pokračovanie v exekúcii. Zároveň navrhol, aby súd oprávnenému priznal nárok na náhradu trov právneho zastúpenia voči povinnému v rozsahu 100 %.

13. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (ust. v znení neskorších predpisov - ďalej len ), viazaný rozsahom odvolania oprávneného, odvolacími dôvodmi, ako i zisteným skutkovým stavom (ust. , , , ) prejednal podané odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto rozhodnutie súdu prvej inštancie zo dňa 27. 04. 2023 v časti I. a II. výroku podľa ust. , potvrdil ako vecne správne, pričom sa stotožnil i s odôvodením týchto výrokov.

14. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 06. 08. 2013, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, a to rozhodcovského rozsudku, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd Victoria, rozhodcovský súd v Žiline sp. zn. RK-PC-741/13-EK dňa 09. 04. 2013, ktorý podľa vyznačenia nadobudol právoplatnosť dňa 11. 05. 2013 a vykonateľnosť dňa 15. 05. 2013 a o vydanie ktorého požiadal oprávnený na základe listiny označenej ako „žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru /zmluva o revolvingovom úvere č. 8400041710 zo dňa 02. 12. 2011. Súdny exekútor následne v podaní zo dňa 08. 08. 2013 (doručenom súdu prvej inštancie dňa 12. 08. 2013) požiadal príslušný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe vyššie označeného exekučného titulu. Dňa 11. 09. 2013 vydal súd prvej inštancie poverenie, ktorým poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie. V podaní zo dňa 29. 11. 2013, doručenom súdu prvej inštancie dňa 05. 12. 2013, súdny exekútor opravil svoju žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti príslušenstva a v podaní zo dňa 02. 12. 2013 žiadal o opravu vydaného poverenia v časti príslušenstva.

Výzvou zo dňa 12. 10. 2022 súd prvej inštancie vyzval súdneho exekútora na doručenie upovedomenia o zastavení starej exekúcie alebo preukázanie zákonných prekážok, ktoré bránia jeho vydaniu. Súdny exekútor reagoval v podaní zo dňa 25. 11. 2022, doručenom súdu dňa 05. 12. 2022, v ktorom uviedol, že exekúcia nebola zastavená a v jej prospech eviduje prijaté platby (s uvedením konkrétnych dátumov platieb v rokoch 2016, 2019, 2020, 2v021 a 2022 ako i sumy jednotlivých platieb). Ďalšou výzvou zo dňa 14. 04. 2023 súd prvej inštancie vyzval oprávneného na predloženie hmotnoprávnych podkladov preukazujúcich nárok priznaný rozhodcovským rozsudkom spolu s prílohami a všeobecnými podmienkami za účelom preskúmania rozhodcovského rozsudku a jeho súladu s právnym poriadkom SR a právom EÚ. Oprávnený reagoval v podaní, ktoré bolo súdu prvej inštancie doručené dňa 27. 04. 2023 a predložil doklady (žaloba žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. proti

žalovanému: F. I. o zaplatenie pohľadávky vo výške 3.212,96 eur, žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru / zmluva o revolvingovom úvere č. 8400041710 zo dňa 02. 12. 2011, rozhodcovská zmluva zo dňa 02. 12. 2011, zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.).

Napadnutým uznesením zo dňa 27. 04. 2023 súd prvej inštancie vyhlásil exekúciu za neprípustnú (I. výrok), exekúciu zastavil (II. výrok) a súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal (III. výrok).

Dňa 05. 05. 2023 bolo súdu prvej inštancie doručené podanie súdneho exekútora zo dňa 28. 04. 2023, v ktorom uviedol, že si neuplatňuje trovy exekúcie.

15. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania súdu prvej inštancie ako i odvolacieho súdu, ak tento zákon v až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa a sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

16. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 03. 2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

Podľa § 41 ods. 1, 2 písm. d/ vyššie citovaného zákona, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade d/ vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g/, ods. 2 vyššie citovaného zákona, exekúciu súd zastaví, ak g/ exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, Exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

Podľa § 58 ods. 1, 5 vyššie citovaného zákona, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. Proti rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h), k) až m) je prípustné odvolanie.

17. Podľa , , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

18. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver o neprípustnosti vedenia predmetnej exekúcie na základe predloženého exekučného titulu, a to rozhodcovského rozsudku, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd Victoria rozhodcovský súd v Žiline pod sp. zn. RK-PC-741/13-EK dňa 09. 04. 2013 a ktorý podľa vyznačenia nadobudol právoplatnosť dňa 11. 05. 2013 a vykonateľnosť dňa 15. 05. 2013. O vydanie tohto rozhodcovského rozsudku požiadal oprávnený na základe rozhodcovskej zmluvy č. 8400041710 zo dňa 02. 12. 2011 uzavretej medzi ním ako veriteľom a povinným ako dlžníkom a listiny označenej ako „žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru / zmluva o revolvingovom úvere č. 8400041710 zo dňa 02. 12. 2011.

Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie uvedeným v odôvodnení napadnutého uznesenia, teda sa so záverom o neprípustnosti vedenia exekúcie na základe vyššie označeného rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu a potrebe jej zastavenia, a preto sa v odôvodnení tohto svojho rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého uznesenia bez toho, aby tieto dôvody opakoval.

19. Súd prvej inštancie ako exekučný súd je oprávnený a povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené podmienky na vedenie exekúcie. Jednou z týchto podmienok je relevantný exekučný titul, bez existencie ktorého nemožno exekúciu vykonať. Predpokladom na vykonávanie exekúcie proti povinnému je teda vykonateľný exekučný titul. Okruh exekučných titulov, na základe ktorých bolo možné realizovať nútený výkon rozhodnutia, bol uvedený v ust. § 41 ods. 1, 2 Exekučného poriadku v znení platnom do 30. 09. 2013, ktoré bolo potrebné v predmetnej veci aplikovať, pretože exekučné konanie sa začalo dňa 06. 08. 2013.

20. Ako už bolo vyššie uvedené, v predmetnej veci bol rozhodcovský rozsudok (exekučný titul) vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy zo dňa 02. 12. 2011 a zmluvy o revolvingovom úvere č. 8400041710 zo dňa 02. 12. 2011.

Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Ak v určitej veci nedošlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu „rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paaktu. Skutočnosť, že účastník rozhodcovského konania, ktorý v exekučnom konaní vystupuje v procesnom postavení povinného, v rozhodcovskom konaní prípadne nenamietal neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, prevzal rozhodcovský rozsudok a nevyužil možnosť domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou podanou na príslušnom súde, je tu irelevantná.

21. Aj v preskúmavanej veci bol preto plne opodstatnený a zákonom podložený postup súdu prvej inštancie ako exekučného súdu, ktorý medziiným skúmal, či bola platne uzavretá rozhodcovská zmluva, či oprávneným predložený rozhodcovský rozsudok je vykonateľným exekučným titulom a či ho vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor. Pri riešení tejto otázky nebol exekučný súd viazaný tým, ako ju vyriešil rozhodcovský súd a jeho postup nebol ani posudzovaním vecnej správnosti rozhodcovského rozsudku a nesmeroval ani k jeho „zrušeniu“. Možno preto uzavrieť, že aj v rámci daného exekučného konania bol všeobecný súd oprávnený skúmať rozhodnutie označené v exekučnom konaní ako exekučný titul z toho hľadiska, či nejde o rozhodnutie ničotné, ktoré nevyvoláva žiadne právne účinky.

22. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie, či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. zo dňa 21. 03. 2012). Aj v prípade, že spotrebiteľ nevyužil právnu možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy, je exekučný súd povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a prípadne aj konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť takéhoto rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. zo dňa 18. 09. 2012).

23. Odvolací súd zastáva právny názor, že predmetná zmluva (žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru / zmluva o revolvingovom úvere) č. 8400041710 zo dňa 02. 11. 2011 je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle ust. a nasl. v znení platnom a účinnom v čase jej uzavretia, podľa ktorého je irelevantná právna forma zmluvy, a teda medzi oprávneným a povinným bol založený na jej základe spotrebiteľský vzťah. Uvedenú zmluvu uzatvoril dodávateľ - oprávnený ako právnická osoba, pričom pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti so spotrebiteľom - povinným ako fyzickou osobou, ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (ust. , ), resp. oprávnený takéto konanie povinného nepreukázal. V zmysle ust. sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech

spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď na vzťah účastníkov konania aplikoval aj príslušné právne normy chrániace spotrebiteľa.

24. S poukazom na vyššie uvedené je v danej veci potrebné posudzovať rozhodcovskú zmluvu uzatvorenú medzi oprávneným a povinným dňa 02. 12. 2011, teda uzatvorenú v rovnaký deň ako oprávnený s povinným uzavrel zmluvu o revolvingovom úvere č. 8400041710. Uvedená rozhodcovská zmluva bola uzavretá v typizovanej formulárovej podobe, oprávnený ju predkladal povinnému v predtlači, dopĺňali sa len údaje o povinnej osobe ako meno, bydlisko a rodné číslo. Veriteľ (oprávnený) potom mohol na základe tejto rozhodcovskej zmluvy vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý sám určil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný na konanie. Spotrebiteľ týmto stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska. Odvolací súd v tomto smere zastáva názor, že o nekalú zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak spotrebiteľ má podľa nej možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym všeobecným súdom, ale ak by sa podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa (veriteľa), spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Sám veriteľ (oprávnený) zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy v jej vopred pripravenej formulárovej podobe, pričom jednostranne určil rozhodcovské súdy, ktorým bude vec predložená v prípade sporu.

25. Odvolací súd k tomu ešte uvádza, že vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa a jeho slobodnú voľbu o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Dlžník, ktorému je predložená typová (spotrebiteľská, rozhodcovská) zmluva v predtlači, nemá vzhľadom na takúto podobu zmluvy v zásade reálnu možnosť ovplyvniť jej obsah. Predtlačené poučenie oprávneného v rozhodcovskej zmluve o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy za situácie, keď je rozhodcovská zmluva uzatváraná v rovnaký deň spolu s úverovou zmluvou, odvolací súd nepovažuje za kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského konania. Povinný v takejto situácii mohol ľahko nadobudnúť dojem, že ide o tú istú úverovú zmluvu pozostávajúcu z viacerých listín a že pokiaľ úver chcel získať, bol povinný podpísať všetky listiny predložené oprávneným. Odvolací súd v tomto smere ešte uvádza, že spotrebiteľ (povinný) ako slabšia zmluvná strana, neprofesionál, nie je často schopný v danom momente pochopiť a zvážiť všetky dôsledky predložených dokumentov obsahujúcich terminologicky náročný a rozsiahly neprehľadne štruktúrovaný text a v časovej a finančnej tiesni, v ktorej sa nachádza, neraz pristúpi aj na také podmienky zmluvy, na ktoré by za iných okolností nikdy nepristúpil.

26. Z predložených listín nevyplýva, že by si uzavretie rozhodcovskej zmluvy v takomto znení výslovne vymienil povinný a vzhľadom na charakter zmluvy nemožno dospieť ani k záveru, že by povinný mal možnosť do obsahu zmluvy akýmkoľvek spôsobom zasahovať, teda že by povinný napríklad mohol ovplyvniť výber rozhodcovského súdu, miesto rozhodcovského konania, spôsob konania (s pojednávaním, bez pojednávania) a podobne. Rozhodcovská zmluva navyše nebola uzatvorená v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu, teda v čase, keď spotrebitelia, často pod vplyvom finančnej núdze, pri uzatváraní zmluvy opomenú zachovať náležitú obozretnosť. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad podľa ust. . Povinný sa v posudzovanej veci reálne vopred vzdal svojho práva na účinnú ochranu v konaní pred všeobecným súdom, a to v pozícii a situácii, v ktorej vystupoval ako spotrebiteľ, teda ako slabšia zmluvná strana a pri nemožnosti reálne vplývať na obsah zmluvy, čo je v podmienkach právneho štátu podľa názoru odvolacieho súdu neprijateľné.

27. Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej zmluvy je potom potrebné túto považovať v celosti za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda povinného, a to podľa ust. v príslušnom znení. Rozhodcovskú zmluvu preto odvolací súd vyhodnotil ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle ust. platnom a účinnom v čase jej uzavretia.

28. Odvolací súd poukazuje na to, že pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória aj prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nie sú žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie

skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví, ak ide o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak je takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi (uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 24. 02. 2011 v konaní pod sp. zn. ).

29. Taktiež odvolací súd poukazuje na to, že za individuálne dohodnutú zmluvu sa nepovažuje zmluva, ktorá bola vopred dodávateľom (veriteľom) naformulovaná a spotrebiteľ jej obsah nemal možnosť ovplyvniť. Rozhodcovská zmluva sa nestáva individuálne dohodnutou ani tým, že spotrebiteľ má v úzkej časovej lehote hneď po jej podpise právo od tejto zmluvy odstúpiť. Uvedené tiež nič nemení na neprijateľnom charaktere rozhodcovskej zmluvy, keď v posudzovanom prípade bola spotrebiteľovi v konečnom dôsledku odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom vo všetkých prípadoch, ak dodávateľ podá voči nemu žalobu na rozhodcovskom súde. Odvolací súd zároveň dodáva, že kto mlčí tam, kde nie je povinný sa vyjadriť, nie je možné toto jeho mlčanie považovať ani za súhlas ani za nesúhlas. Dodávateľ núti spotrebiteľa spotrebiteľskou zmluvou ku konaniu, ktoré nie je povinný vykonať, s cieľom dosiahnutia prejednania veci pred rozhodcovským súdom a obchádzania ustanovení o ochrane spotrebiteľa. Znenie rozhodcovskej zmluvy nemusí odporovať doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza. O obchádzanie zákona ide vtedy, ak je právnym úkonom dohodnuté niečo, čo síce nie je so zákonom v priamom rozpore, avšak svojimi dôsledkami sleduje cieľ, aby zákon nebol dodržaný (nález Ústavného súdu SR zo dňa 24. 05. 1995 v konaní pod sp. zn. ).

30. Taktiež odvolací súd poznamenáva, že pokiaľ ide o argumentáciu oprávneného, že povinný mohol od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť, avšak tak neurobil, tak súd v tomto smere poznamenáva, že od zmluvy možno odstúpiť len v prípade, ak je platná. Od absolútne neplatnej zmluvy sa odstúpiť nedá. Ak je zmluva od začiatku neplatná ex tunc, nie sú splnené zákonné podmienky na dodatočné zrušenie zmluvy.

31. Záverom odvolací súd uvádza, že dojednanie rozhodcovskej doložky v rozhodcovskej zmluve je v danej veci treba považovať za neplatné dojednanie, pretože ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, a preto nepovažoval za potrebné zaoberať sa ďalšími odvolacími dôvodmi oprávneného uvedenými v podanom odvolaní, pretože s poukazom na ustálenú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva pri odôvodnení súdneho rozhodnutia sa nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (viď uznesenie NS SR sp. zn. a nález Ústavného súdu SR -30).

32. S poukazom na uvedené zistenia teda odvolací súd zastáva názor, že rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcovským súdom na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, nie je spôsobilým exekučným titulom podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku.

33. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a zistenia odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti, t.j. v I. a v II. výroku potvrdil. 34. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. a ust. tak, že náhradu trov odvolacieho konania v tomto konaní úspešnému povinnému nepriznal, pretože mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.

35. Odvolací súd takto rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 (ust. posledná veta o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (ust. - ust. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu

od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.