Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_BB-75S-14-2021.pdf
PDF · 240.97 KB
Case nature
Area
Subarea
BB-75S/14/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a členov senátu JUDr. Ing. Matúša Škarbalu a JUDr. Kataríny Kochan Morovej, v právnej veci žalobcu: A. B., narodený XX. XX. XXXX, bytom C. XXXX/X, XXX XX D., právne zastúpeného advokátskou kanceláriou JUDr. Marián Kurhajec, s.r.o., so sídlom Bajkalská 13, 821 02 Bratislava, IČO: 36 860 662 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaniach o preskúmaní zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 101884963/2020 zo dňa 02. 12. 2020, č. 101885094/2020 zo dňa 02. 12. 2020, č. 101885269/2020 zo dňa 02. 12. 2020, č. 101885471/2020 zo dňa 02. 12. 2020, č. 101885597/2020 zo dňa 02. 12. 2020, takto
rozhodol:
I. Súd návrh žalobcu na prerušenie konaní vedených pod sp. zn. BB-75S/15/2021, sp. zn. BB-75S/16/2021, sp. zn. BB-76S/13/2021 a sp. zn. BB-74S/6/2021 do právoplatného rozhodnutia vo veci vedenej pod sp. zn. BB-75S/14/2021 z a m i e t a.
II. Súd správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101884963/2020 zo dňa 02. 12. 2020 z a m i e t a.
III. Súd správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101885094/2020 zo dňa 02. 12. 2020 z a m i e t a.
IV. Súd správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101885269/2020 zo dňa 02. 12. 2020 z a m i e t a.
V. Súd správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101885471/2020 zo dňa 02. 12. 2020 z a m i e t a.
VI. Súd správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101885597/2020 zo dňa 02. 12. 2020 z a m i e t a.
VII. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. Daňový úrad Banská Bystrica (ďalej aj ako „správca dane“) oznámil listom č. 101096599/2019 zo dňa 10. 05. 2019, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 16. 05. 2019, výkon daňovej kontroly u žalobcu pre daň z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „DPH“) za zdaňovacie obdobie august – december 2016 s tým, že daňová kontrola sa začne dňa 18. 06. 2019 o 11:00 h. na Daňovom úrade Banská Bystrica, teda
u správcu dane. Správca dane predvolal žalobcu na ústne pojednávanie dňa 26. 02. 2020 od 09.00 do 10.00 h., na ktorom oznámil žalobcovi pochybnosti podľa § 46 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní a poplatkov (ďalej aj ako „daňový poriadok“) o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti predložených dokladov ohľadom dodávateľských faktúr vystavených dodávateľmi žalobcu RISCHL trade s.r.o. (predtým VoVi s.r.o.), Poľovnícky Rad 7/272, 946 14 Zemianska Olča, IČO: 44 009 895, CAFARD s.r.o. (predtým AXE CAPITAL s.r.o.) Sedmokrásková 6, 821 01 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 45 701 954 a Eurotransfer, spol. s r.o. (predtým MIRAGE TEX s.r.o.), Trenčianska 53, 821 09 Bratislava, IČO: 31 722 261 a vyzval žalobcu na vysvetlenie obchodných vzťahov s uvedenými spoločnosťami. Správca dane mal pochybnosti spočívajúce v skutočnosti, že uvedené daňové subjekty s daňovým úradom nespolupracujú, aktuálni konatelia sa ku správcovi dane nedostavili a nepredložili účtovníctvo daňových subjektov. Bývalý konateľ spoločnosti CAFARD s.r.o. (predtým AXE CAPITAL s.r.o.) E. B. sa dostavil, pravosť faktúr potvrdil, avšak na A. B. (žalobcu) si nespomenul. Za spoločnosť RISCHL trade s.r.o. sa nikto nedostavil. Za spoločnosť Eurotransfer, spol. s r.o. (predtým MIRAGE TEX s.r.o.) sa správca v konkurznom konaní ospravedlnil a uviedol, že s dokladmi k uvedenej spoločnosti nedisponuje a uviedol, že v spoločnosti Eurotransfer, spol. s r.o. je zlúčených viac ako 700 spoločností. Správca dane listom zo dňa 29. 04. 2020 doručeným žalobcovi dňa 05. 05. 2020 oznámil kontrolovanému daňovému subjektu – žalobcovi skutočnosti zistené pri daňovej kontrole na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia august až december 2016 a k spôsobu ich zistenia. Správca dane dňa 12. 05. 2020 vypracoval Protokol z daňovej kontroly č. 100880000/2020, ktorý bol kontrolovanému daňovému subjektu – žalobcovi doručený dňa 18. 05. 2020. Správca dane v Protokole z daňovej kontroly uviedol, že neuznáva odpočítanie dane vo výške 44.234,13 Eur. Ako dôvod pre neuznanie odpočítania dane z pridanej hodnoty správca dane uviedol, že nebolo preukázané dodanie tovaru od vyššie uvedených spoločností. Kontrolovaný daňový subjekt – žalobca sa k Protokolu z daňovej kontroly vyjadril písomným podaním zo dňa 15. 06. 2020 doručeným správcovi dane dňa 16. 06. 2020. Správca dane následne dňa 16. 07. 2020 vykonal ústne pojednávanie k prerokovaniu pripomienok a dôkazov k vyrubovaciemu konaniu v súvislosti so zaslaním Vyjadrenia daňového subjektu k Protokolu z daňovej kontroly.
2. Vo vyrubovacom konaní správca dane vydal dňa 09. 09. 2020 päť rozhodnutí, ktorými podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty, a to
- rozhodnutie č. 101415421/2020 za zdaňovacie obdobie august 2016 v sume 6 587,42 eur pre neuznanie odpočtu za 5 dodávateľských faktúr spoločnosti VoVi s.r.o., Konopné 590, F., IČO: 44009895, DIČ: XXXXXXXXXX, IČ DPH: G. (ďalej len „VoVi s.r.o.“) a za 9 dodávateľských faktúr spoločnosti MIRAGE TEX s.r.o., Jelenia 1, Bratislava, IČO: 47700971, DIČ: XXXXXXXXXX, IČ DPH: G. (ďalej len „MIRAGE TEX s.r.o.“)
- rozhodnutie č. 101415733/2020 za zdaňovacie obdobie september 2016 v sume 7 253,04 eur pre neuznanie odpočtu za 8 dodávateľských faktúr spoločnosti VoVi s.r.o. a za 6 dodávateľských faktúr spoločnosti MIRAGE TEX s.r.o.
- rozhodnutie č. 101415952/2020 za zdaňovacie obdobie október 2016 v sume 10 306,54 eur pre neuznanie odpočtu za 17 dodávateľských faktúr spoločnosti VoVi s.r.o. a za 4 dodávateľské faktúry spoločnosti MIRAGE TEX s.r.o.
- rozhodnutie č. 101416182/2020 za zdaňovacie obdobie november 2016 v sume 10 366,16 eur pre neuznanie odpočtu za 12 dodávateľských faktúr spoločnosti VoVi s.r.o., za 2 dodávateľské faktúry spoločnosti MIRAGE TEX s.r.o. a za 9 dodávateľských faktúr spoločnosti AXE CAPITAL s.r.o., Šulekova 2, Bratislava, IČO: 45701954, DIČ: XXXXXXXXXX, IČ DPH: G. (ďalej len „AXE CAPITAL s.r.o.“)
- rozhodnutie č. 101416434/2020 za zdaňovacie obdobie december 2016 v sume 9 720,97 eur pre neuznanie odpočtu za 11 dodávateľských faktúr spoločnosti VoVi s.r.o., za 1 dodávateľskú faktúru spoločnosti MIRAGE TEX s.r.o. a za 9 dodávateľských faktúr spoločnosti AXE CAPITAL s.r.o. (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutia“).
3. Správca dane prvostupňové rozhodnutia vydané vo vyrubovacom konaní odôvodnil tým, že na základe zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že daňový subjekt nepreukázal dodanie tovaru zo strany dodávateľov podľa § 19 ods. 1, 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z pridanej hodnoty“). Správca dane uviedol, že kontroloval odpočítanie dane žalobcom v zmysle ustanovenia § 49 ods. 2 písm. a) v spojení s ustanovením § 51 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty, podľa ktorých môže platiteľ odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ, ak je táto daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku. Podľa správcu dane zaúčtovanie faktúr v účtovníctve nie je dôkazom reálneho dodania tovaru dodávateľom, ktorý ich vystavil, ale len tvrdením
o takejto skutočnosti. To, že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu riadne zaúčtovaných v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nie je dôkazom toho, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu. Samotná existencia faktúry vyhotovenej platiteľom dane, na ktorej je uvedená DPH, nezakladá právo na odpočítanie dane uvedenej na faktúre. Technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie skutočne poskytnuté bolo. Splnenie formálnej stránky je jednou z podmienok, aby bolo na základe týchto dokladov uznané odpočítanie dane, ale tieto doklady musia byť odrazom reálneho plnenia (Rozsudok NS SR sp. zn. 4Sžf/31/2014). Správca dane rovnako v odôvodnení svojich prvostupňových rozhodnutí uviedol, že ani úhrada dodávateľských faktúr dodávateľovi nie je zárukou, či dôkazom, reálneho plnenia zo strany dodávateľa, alebo jeho subdodávateľov. Ustanovenia zákona o dani z pridanej hodnoty podmieňujúce právo na odpočítanie dane z nadobudnutých zdaniteľných obchodov v tuzemsku (okrem zaplatenia dane pri dovoze) neobsahujú podmienku zaplatenie dane odberateľom. Daňovému subjektu tak podľa správcu dane nevzniklo právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od uvedených dodávateľov a pri uplatnení práva na odpočítanie dane z predmetných faktúr tak daňový subjekt postupoval v rozpore s ustanoveniami § 49 ods. 1 a ods. 2 a § 51 zákona o dani z pridanej hodnoty. Správca v odôvodnení prvostupňových rozhodnutí uviedol, že k predmetným faktúram od dodávateľov VoVi s.r.o., MIRAGE TEX s.r.o. a AXE Capital s.r.o. boli predložené pokladničné doklady vyhotovené elektronickými registračnými pokladnicami, ktoré majú preukazovať úhradu predmetných faktúr v hotovosti, pričom z týchto dokladov podľa správcu dane nie je zrejmé kto, kde, kedy a komu hotovosť odovzdal, respektíve kto za dodávateľov prevzal úhrady faktúr. Z predložených faktúr k výkonu daňovej kontroly správcovi dane nevyplývali ani žiadne skutočnosti, z ktorých by bola zrejmá preprava tovaru, objednávka tovaru, dodanie tovaru, jeho prevzatie a podobne, pričom faktúry vyhotovené dodávateľom MIRAGE TEX s.r.o. neobsahujú ani identifikačné čísla pre daň daňového subjektu.
4. Správca dane na základe údajov z Obchodného registra zistil, že spoločnosť VoVi s.r.o. od 05. 01. 2018 zmenila obchodné meno na RISCHL trade s.r.o., od 22. 12. 2016 zmenila sídlo na Poľovnícky rad 7/727, Zemianska Oľča, dňom 03. 12. 2019 bola spoločnosť zrušená a dňom 29. 01. 2020 bola spoločnosť vymazaná. Správca dane ďalej zistil, že spoločnosť VoVi s.r.o. sa na adrese sídla nenachádzala, dňom 31. 12. 2017 jej bola zrušená registrácia pre daň z pridanej hodnoty z dôvodu nepodávania daňových priznaní a u tejto spoločnosti bola vykonávaná daňová kontrola dane z pridanej hodnoty, ktorú spoločnosť neumožnila vykonať, nekomunikovala, nespolupracovala, rovnako ani jej konateľ, na základe čoho jej tak daň bola určená na základe pomôcok. Z určenia dane podľa pomôcok vyplynulo, že spoločnosť nepreukázala reálny výkon ekonomickej činnosti. Výzva správcu dane, ktorou spoločnosť vyzval na predloženie dôkazov týkajúcich sa dodania tovaru pre žalobcu, sa vrátila neprevzatá a spoločnosťou neboli predložené žiadne doklady. Konateľ spoločnosti H. I., ktorý bol správcom dane predvolaný a vyzvaný, aby predložil doklady a dôkazy týkajúce sa dodania tovaru pre žalobcu, sa bez ospravedlnenia k správcovi dane v stanovený termín nedostavil. O spoločnosti MIRAGE TEX s.r.o. správca dane uviedol, že na základe údajov z Obchodného registra zistil, že spoločnosť bola dobrovoľne vymazaná dňom 11. 01. 2017, nakoľko došlo k jej zlúčeniu so spoločnosťou DANO s.r.o., Okružná 3239, Modra, ktorá sa stala jej právnym nástupcom. Právny nástupca DANO s.r.o. bol dobrovoľne vymazaný z Obchodného registra dňom 11.04.2018 a jeho právnym nástupcom sa stala spoločnosť Eurotransfer, spol. s r.o., Trenčianska 53, Bratislava. Správca dane zistil u spoločnosti MIRAGE TEX s.r.o. a právneho nástupcu Eurotransfer, spol. s r.o., že sa na adrese sídla nenachádza a spoločnosť nikdy nemala na preverovanej adrese sídlo. Výzva správcu dane, ktorou vyzval spoločnosť Eurotransfer, spol. s r.o. (právneho nástupcu spoločnosti MIRAGE TEX s.r.o.) na predloženie dôkazov týkajúcich sa dodania tovaru pre žalobcu, sa vrátila neprevzatá a spoločnosťou neboli predložené žiadne doklady. Správca dane vyzval E. E. J. ako správcu úpadcu nástupnickej spoločnosti Eurotransfer, spol. s r.o. na predloženie dokladov a dôkazov preukazujúcich dodanie tovaru spoločnosťou MIRAGE TEX s.r.o. pre žalobcu. E. E. J. požadované doklady nepredložil, preto ho správca dane predvolal na daňový úrad s tým, že ho opätovne vyzval na predloženie požadovaných dokladov. E. E. J. sa telefonicky skontaktoval dňa 13. 02. 2020 so správcom dane, ospravedlnil sa z pojednávania a poskytol informáciu, že do spoločnosti Eurotransfer, spol. s r.o. bolo zlúčených viac ako 700 spoločností a nedisponuje účtovnými dokladmi spoločnosti MIRAGE TEX s.r.o. V stanovisku doručenom správcovi dane dňa 18. 05. 2020 oznámil, že štatutárny orgán spoločnosti Eurotransfer, spol. s r.o. je zahraničná osoba, ktorá ani raz neposkytla súčinnosť, do spoločnosti bolo zlúčených 701 spoločností a E. E. J. ako správca úpadcu nedisponuje žiadnou účtovnou dokumentáciou, ani pred vyhlásením konkurzu a to vrátane zlúčených spoločností. Bývalá konateľka spoločnosti MIRAGE TEX s.r.o. E. K. sa na predvolanie správcu dane ako svedkyňa bez ospravedlnenia v stanovený termín nedostavila. O spoločnosti AXE Capital s.r.o. správca
dane uviedol, že na základe údajov z Obchodného registra zistil, že spoločnosť od 08. 08. 2017 zmenila názov na CAFARD s.r.o. a sídlo na adresu Sedmokrásková 6, Bratislava – mestská časť Ružinov. Spoločnosť má len virtuálne sídlo, dňom 31. 07. 2018 jej bola zrušená registrácia pre daň z pridanej hodnoty z dôvodu nepodávania daňových priznaní a nespolupracovania so správcom dane, nakoľko so správcom dane nespolupracoval ani konateľ spoločnosti a na predvolania nereagoval. Výzva správcu dane, ktorou spoločnosť vyzval na predloženie dôkazov týkajúcich sa dodania tovaru pre žalobcu, sa vrátila neprevzatá a spoločnosťou neboli predložené žiadne doklady. Konateľ spoločnosti L. G., ktorý bol správcom dane predvolaný a vyzvaný, aby predložil doklady a dôkazy týkajúce sa dodania tovaru pre žalobcu, sa bez ospravedlnenia k správcovi dane v stanovený termín nedostavil. L. G. M., bývalá konateľka spoločnosti AXE Capital s.r.o., sa na predvolanie správcu dane nedostavila a dňa 29. 01. 2020 podala správcovi dane písomné vyjadrenie, v ktorom uvádzala, že v spoločnosti AXE Capital s.r.o. bola konateľkou od 28. 01. 2014 do 23. 05. 2016, pričom preverované obdobie už nepatrilo do jej právomoci a s daňovým subjektom – žalobcom nevykonávala žiadnu obchodnú činnosť a táto osoba jej nie je známa. Spoločnosť AXE Capital s.r.o. bola prevedená na E. B.. Svedok, E. B., v rámci výsluchu zo dňa 13. 02. 2020 uviedol, že bol konateľom spoločnosti AXE Capital s.r.o., všetko riešil sám, len na komunikáciu s daňovým úradom mal mať pána B.. Spoločnosť AXE Capital s.r.o. sa mala zaoberať veľkoobchodom a maloobchodom s textilom, drogériou a nejakými službami. Dodávateľmi mali byť slovenské spoločnosti. Nepamätal si názvy spoločností, nepamätal si či spoločnosť AXE Capital s.r.o. mala skladové priestory, tovar mal prichádzať v kontajneroch, kde si ho následne prebrali odberatelia. Na A. B. – žalobcu si nespomínal hoci k faktúram, ktoré mu boli predložené správcom dane vystavené v mene spoločnosti AXE Capital s.r.o. pre A. B. uviedol, že sú ním podpísané a vystavené. Spoločnosť AXE Capital s.r.o. mala byť odpredaná L. G., za čo mal svedok podľa tvrdení dostať slušne zaplatené. E. B. predložil správcovi dane Odovzdávajúci a preberací protokol zo dňa 24. 07. 2017, podľa ktorého mali byť doklady spoločnosti AXE Capital s.r.o. odovzdané L. G. a rovnako správcovi dane predložil Zmluvu o prevode obchodného podielu zo dňa 24. 07. 2017 vrátane vyhlásenia prevodcu ako zahraničnej právnickej osoby, ktorej zastupujúcim bol opäť E. B. a vrátane rozhodnutia jediného spoločníka o odvolaní konateľa, jeho zmene ako aj o prevode obchodného podielu spoločnosti AXE Capital s.r.o.. Ďalej správca dane uviedol, že u žalobcu bolo dňa 02. 09. 2019 vykonané miestne zisťovanie, o čom bola spísaná zápisnica o miestnom zisťovaní č. 102050416/2019, v rámci ktorého bolo zistené, že na preverovanej adrese sa nachádza budova s prevádzkou predajne textilu a prevádzkou bufetu. Tiež bolo zistené, že daňový subjekt A. B. ukončil svoju podnikateľskú činnosť ku dňu 01. 07. 2019 a prevádzky fungujú pod spoločnosťou Betplus s.r.o., Landauova 8, 841 01 Bratislava, IČO: 36 410 563. Na základe rozhodnutia č. 101748956/2019 zo dňa 17. 07. 2019 tak bola daňovému subjektu ku dňu 31. 08. 2019 zrušená registrácia pre daň z pridanej hodnoty. Správca dane vykonal dňa 26. 02. 2020 ústne pojednávanie s kontrolovaným daňovým subjektom – A. B. vzhľadom na skutočnosť, že z predložených faktúr nevyplývali žiadne skutočnosti týkajúce sa dodania tovaru dodávateľmi VoVi s.r.o., MIRAGE TEX s.r.o. a AXE Capital s.r.o., pričom o ústnom pojednávaní bola spísaná zápisnica č. 100536337/2020. V rámci ústneho pojednávania A. B. tvrdil, že v preverovanom období bol jeho činnosťou predaj odevov, obuvi, domácich potrieb a hračiek. Väčšinu tovaru mal nakupovať vo veľkoskladoch, kde si tovar vyberal, následne mal zaplatiť v hotovosti, na základe čoho mu mali byť vystavené na konci mesiaca súhrnné faktúry. Väčšina skladov bola v Bratislave a najčastejšie mal navštevovať sklad na Starej Vajnorskej 17 a 37. Dodávateľov si mal preveriť na FINSTATE. Osobne dodávateľov nevyhľadával, vedel o týchto skladoch a túto činnosť mal vykonávať už 15 rokov. Tovar mal byť prepravený vlastným dodávkovým vozidlom Citroën Jumper. Tovar nakupoval na základe informácií predavačiek. Tovar si mal daňový subjekt nakladať sám, alebo mu niekto pomohol v skladoch. Tovar mal následne daňový subjekt skladovať v predajni, alebo doma v garáži. Faktúry za tovar mal uhrádzať v hotovosti. Ďalej správca dane oboznámil daňový subjekt v priebehu pojednávania so zisteniami u spoločnosti VoVi s.ro., MIRAGE TEX s.r.o. a AXE Capital s.r.o. a umožnil daňovému subjektu vyjadriť sa k zdaniteľným plneniam, ktoré mali byť uskutočnené týmito spoločnosťami. V prípade spoločnosti VoVi s.r.o. daňový subjekt uviedol, že si nepamätá kto túto spoločnosť zastupoval, názov spoločnosti mu niečo hovoril a v skladoch mali byť väčšinou Číňania a Vietnamci a len pár G.. V prípade spoločnosti MIRAGE TEX s.r.o. si konkrétneho človeka nepamätal s odstupom času, názov spoločnosti mu niečo hovoril. Nakoľko daňovým subjektom neboli predložené žiadne nové dôkazy a vyjadrenia, správca dane zaslal daňovému subjektu oznámenie č. 100823838/2020 zo dňa 29. 04. 2020, ktorým ho oboznámil so zistenými skutočnosťami a ich vyhodnotením a zároveň ho poučil o práve vyjadriť sa zisteným skutočnostiam. Správca dane vzhľadom na skutočnosť, že daňový subjekt nepodal žiadne nové dôkazy a vyjadrenia, zistené skutočnosti a vyjadrenia daňového subjektu vyhodnotil jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach, vyhotovil Protokol z daňovej kontroly č. 100880000/2020 zo dňa 12. 05. 2020, ktorý bol vrátane výzvy
na vyjadrenie sa k zisteniam uvedený v protokole z daňovej kontroly daňovému subjektu doručený dňa 18. 05. 2020. Daňovou kontrolou tak správca dane neuznal daňovému subjektu odpočítanie dane dodávateľských faktúr od dodávateľov VoVi s.r.o., MIRAGE TEX s.r.o. a AXE Capital s.r.o., nakoľko nebolo preukázané uskutočnenie zdaniteľných plnení týmito dodávateľmi ani daňovým subjektom predložené doklady a dôkazy dodania tovaru týmito dodávateľmi nepreukazovali. Daňový subjekt podal dňa 16. 06. 2020 písomné vyjadrenie k zisteniam uvedených v protokole, v ktorom považoval zistenia správca dane za nesprávne, uskutočnenie zdaniteľných plnení považoval za dostatočne preukázané a správca dane mal skutočnosti zistiť nesprávne. Uvádzal že tovar riadne nakúpil, za tovar uhradil ale následne odpredal zákazníkom, čo vie preukázať dokladmi z elektronickej registračnej pokladnice. Uvádzal, že správca dane postupoval v rozpore s § 24 ods.2 daňového poriadku, keď nevykonal žiadne iné dôkazy a trval na tom, že dostatočne preukázal uskutočnenie zdaniteľných plnení. Na základe podaného vyjadrenia správca dane dňa 16. 07. 2020 vykonal s daňovým subjektom ústne pojednávanie, o čom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101186617/2020, v rámci ktorého správca dane prerokoval s daňovým subjektom predložené pripomienky, vysporiadal sa tvrdeniami daňového subjektu ako aj s predloženými dokladmi vyhotovenými elektronickou registračnou pokladnicou zo strany daňového subjektu, ktoré mali preukazovať aj predaj tovaru dodaného dodávateľmi VoVi s.r.o., MIRAGE TEX s.r.o. a AXE Capital s.r.o., pričom ani týmto dôkazom nebolo však preukázané, že k dodaniu tovaru týmito dodávateľmi došlo. Daňový subjekt v rámci pojednávania tiež uvádzal, že zamestnáva asi 6 zamestnancov, podľa sezóny, ktorí pracujú v predajni aj na smeny, pričom ale evidenciu dochádzky nevedie. Skladovú evidenciu neviedol, vykonávať mal iba raz ročne kusovú inventúru a v prípade reklamácií buď vrátia peniaze alebo si zákazník vyberie tovar rovnakej hodnoty prípadne si tovar ponechá za určitú zľavu.
5. K námietkam žalobcu k protokolu správca dane uviedol, že preveroval skutočnosti ohľadom daňových subjektov pri výkone daňových kontrol a miestnych zisťovaní vykonávaných u iných správcov dane. V zdaniteľných obdobiach, kedy práve mali vystaviť dodávateľské faktúry pre kontrolovaný daňový subjekt A. B. – UPAR podali daňové priznania na daň z pridanej hodnoty ale daň neodviedli. Tieto skutočnosti boli už správcom dane zistené a sú nemenné. Správca dane tiež pri výkone kontroly zistil, že tovar (odevy a spotrebný tovar do domácnosti) je nakupovaný priamo do spotreby, skladovaný je len v priestoroch prevádzky v Kľúčovci, nevedie sa žiadna klasifikácia tovaru a ani skladová evidencia. K tvrdeniu daňového subjektu, že správca dane sa nevysporiadal s výpoveďou E. B. a k skutočnosti, že správca dane nevykonal iný dôkaz, napríklad výpovede iných svedkov, správca dane uviedol, že E. B. síce uviedol vo výpovedi, že faktúry boli ním podpísané a vystavené, ale žiadne iné dôkazy o reálnosti uskutočnenia zdaniteľných obchodov nepreukázal. Správca dane sa snažil dostať sa k dokladom spoločnosti CAFARD s.r.o. prostredníctvom výzvy adresovanej spoločnosti ako aj predvolaním konateľa L. G., ale na výzvu správcu dane nikto neodpovedal a L. G. sa na výsluch svedka nedostavil, ani svoju neúčasť neospravedlnil. Daňový subjekt vo vyjadrení k protokolu predložil ako dôkaz faktúru č. 2017549 od spoločnosti NV Company, s.r.o. a pokladničný doklad z ERP 133/524 zo dňa 24. 06. 2017 na sumu 26,20 Eur, pričom správca dane k predloženým dôkazom uviedol, že predložený doklad sa netýka kontrolovaného obdobia, nakoľko protokol bol vydaný za zdaňovacie obdobia august až december 2016. Správca dane zároveň poukázal na to, že keby ho aj správca dane bral do úvahy ako vzor nákupu a predaja tovaru, tovar fakturovaný na faktúre t.j. „rifle“ sa nezhodujú názvom ani iným označením (špecifickým kódom) na pokladničnom doklade z ERP, kde je uvedené „DAM.RIFLE“. Na tvrdenie daňového subjektu, že správca dane nemôže neuznať nárok na odpočítanie dane, keď uznal daň z neho odvedenú, správca dane poukázal na § 69 ods. 5 zákona o dani z pridanej hodnoty, podľa ktorého každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre alebo v inom doklade o predaji daň, je povinná zaplatiť túto daň. Správca dane preskúmal daňovým subjektom predložený CD nosič s evidenciou pokladničných dokladov za rok 2016 a 2017 a zistil, že údaje o jednotlivých predajoch tovaru v jednom dni prostredníctvom elektronickej registračnej pokladnice nasledujú vo veľmi krátkych časových intervaloch za sebou. Správca dane preto zhotovil analýzu evidovania hotovosti v ERP z jednotlivých predajov v náhodne vybranom jednom dni (07. 12. 2016 od 9:00 do 12:00 hod.) a zistil, že v tento deň bolo do ERP zaevidovaných 131 príjmov v hotovosti v celkovej sume 2 971,84 Eur, pričom časový interval medzi dvomi evidenciami v ERP je v priemere cca do 10 minút. Správca dane predložil analýzu na nahliadnutie daňovému subjektu. Správca dane preskúmal náhodným výberom aj niekoľko desiatok ďalších dní v rôznych mesiacoch roka 2016 a zistil, že tento spôsob evidencie hotovosti v ERP bol realizovaný počas celého roka 2016. Správca dane nepovažuje takýto nepretržitý 10 hodinový predaj tovaru v jednom dni, a to počas celého roka 2016 každý deň, keď bola prevádzka otvorená, za reálny. U správcu dane vznikla pochybnosť, či vôbec reálne došlo k predaju tovaru tak, ako deklaruje kontrolovaný daňový subjekt dokladmi z ERP.
6. Žalobca sa k uvedeným pochybnostiam správcu dane vyjadril s tým, že v roku 2016 predávalo textil asi 6 zamestnancov, evidenciu dochádzky nevedie, píšu sa hodiny, kto, kedy robil a koľko, elektronická dochádzka sa nevedie. Správca dane poukázal na ustanovenie § 8 ods. 1 písm. g) zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice, podľa ktorého doklad musí obsahovať označenie tovaru alebo služby, požiadal žalobcu o predloženie skladovej evidencie tovaru za rok 2016, z ktorej je zrejmé označenie jednotlivých druhov tovaru tak, ako boli uvedené na jednotlivých pokladničných dokladoch. Žalobca na výzvu správcu dane o predloženie skladovej evidencie tovaru za rok 2016 uviedol, že nevie povedať, ako to vtedy bolo, či mal položky rozšpecifikované. Ďalej uviedol, že skladovú evidenciu nerobí. Inventúru robí finančnú a kusovú raz ročne, kvôli evidencii zásob. Na výzvu správcu dane, aby sa daňový subjekt vyjadril, akým spôsobom vykonal inventarizáciu skladových zásob tovaru v roku 2016 a predložil inventúrne súpisy zásob k 31. 12. 2016 daňový subjekt uviedol, že jeden deň po novom roku sa stretli a každá (zamestnankyňa) si zobrala svoje oddelenie a spisovali čo tam bolo. Raz ročne vykonáva inventúry.
7. Správca dane vzhľadom na to, že daňový subjekt ani v rámci ústneho pojednávania nepredložil žiadne nové dôkazy preukazujúce, že k dodaniu tovaru došlo deklarovanými dodávateľmi VoVi s.r.o., MIRAGE TEX s.r.o. a AXE Capital s.r.o. dospel k záveru, že nebolo preukázané dodanie tovaru týmito deklarovanými dodávateľmi, ani samotným daňovým subjektom nebolo preukázané, že k uskutočneniu zdaniteľných plnení došlo práve uvedenými dodávateľmi, u ktorých nebol preukázaný ani vznik daňovej povinnosti podľa § 19 zákona o dani z pridanej hodnoty z titulu dodania tovarov. Vzhľadom na vykonané dokazovanie a zistené skutočnosti správca dane vydal rozhodnutie č. 101415421/2020 zo dňa 09. 09. 2020, ktorým vyrubil daňovému subjektu rozdiel dane v sume 6 577,42 eur za zdaňovacie obdobie august 2016, rozhodnutie č. 101415733/2020 zo dňa 09. 09. 2020, ktorým vyrubil daňovému subjektu rozdiel dane v sume 7 253,04 eur za zdaňovacie obdobie september 2016, rozhodnutie č. 101415952/2020 zo dňa 09. 09. 2020, ktorým vyrubil daňovému subjektu rozdiel dane v sume 10 306,54 eur za zdaňovacie obdobie október 2016, rozhodnutie č. 101416182/2020 zo dňa 09. 09. 2020, ktorým vyrubil daňovému subjektu rozdiel dane v sume 10 366,16 eur, za zdaňovacie obdobie november 2016 a rozhodnutie č. 101416434/2020 zo dňa 09. 09. 2020, ktorým vyrubil daňovému subjektu rozdiel dane v sume 9 720,97 eur za zdaňovacie obdobie december 2016.
8. Žalobca podal proti prvostupňovým rozhodnutiam odvolania, pričom žalovaný dňa 02. 12. 2020 o odvolaniach žalobcu rozhodol tak, že odvolania zamietol a prvostupňové rozhodnutia potvrdil, konkrétne rozhodnutím č. 101884963/2020 potvrdil rozhodnutie č. 101415421/2020 zo dňa 09. 09. 2020, rozhodnutím č. 101885094/2020 potvrdil rozhodnutie č. 101415733/2020 zo dňa 09. 09. 2020, rozhodnutím č. 101885269/2020 potvrdil rozhodnutie č. 101415952/2020 zo dňa 09. 09. 2020, rozhodnutím č. 101885471/2020 potvrdil rozhodnutie č. 101416182/2020 zo dňa 09. 09. 2020 a rozhodnutím č. 101885597/2020 potvrdil rozhodnutie č. 101416434/2020 zo dňa 09. 09. 2020 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutia“).
9. Žalovaný po preskúmaní napadnutých prvostupňových rozhodnutí a spisového materiálu zistil, že u daňového subjektu A. B. – UPAR bola správcom dane vykonaná daňová kontrola dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia august až december 2016, pri ktorej správca dane preveroval skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a následné vyrubovacie konanie, v rámci ktorého boli vydané rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august až december 2016. Žalovaný ním vydané a odvolaniami žalobcu napadnuté rozhodnutia odôvodnil tým, že správca dane vychádzal zo správne zisteného skutkového stavu, vec posúdil správne a námietky žalobcu uplatnené v odvolacom konaní boli nedôvodné. Žalobca nesplnil podmienky na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Žalovaný v odôvodnení svojich rozhodnutí uviedol, že správca dane pri vydávaní prvostupňových rozhodnutí vychádzal zo správne zisteného skutkového a právneho stavu, ktorý preveril u daňového subjektu a zároveň ho preveril prostredníctvom vykonaného dokazovania, pričom počas daňovej kontroly ako aj vyrubovacieho konania umožnil daňovému subjektu, aby sa k prevereným skutočnostiam vyjadril a predložil dôkazy preukazujúce právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z predmetných faktúr od dodávateľov VoVi s.r.o., MIRAGE TEX s.r.o. a AXE Capital s.r.o.. Odvolací orgán uviedol, že správca dane viedol dokazovanie a preveroval nárok uplatnený daňovým subjektom, pričom dôkazy o dodaní tovaru dodávateľmi VoVi s.r.o., MIRAGE TEX s.r.o. a AXE Capital s.r.o. nezískal. Túto skutočnosť preukazujú zistenia a dôkazy získané v rámci daňovej kontroly, ktoré sú jednoznačným a dostatočným spôsobom uvedené v protokole z daňovej kontroly
a rovnako aj v napadnutých rozhodnutiach. Správca dane všetky dôkazy získal zákonným spôsobom v zmysle § 24 daňového poriadku – dôkazmi, ktoré potvrdzujú prijatý záver správcu dane sú skutočnosti zistené v priebehu daňovej kontroly. Z uvedených dôkazov vyplýva, že odvolávajúci sa daňový subjekt nepreukázal, že došlo k dodaniu tovaru dodávateľmi VoVi s.r.o., MIRAGE TEX s.r.o. a AXE Capital s.r.o. tak, ako deklaroval predloženými dokladmi.
10. Žalovaný k námietkam odvolania, podľa ktorých nebol správcom dane dostatočne zistený skutkový stav uviedol, že zo zistených skutočností vyplýva, že uskutočnenie zdaniteľných plnení – dodanie oblečenia, obuvi a doplnkového tovaru deklarovanými dodávateľmi VoVi s.r.o., MIRAGE TEX s.r.o. a AXE Capital s.r.o. nebolo preukázané. Žalovaný vo svojich rozhodnutiach o odvolaní voči prvostupňovým rozhodnutiam správcu dane uviedol, že v preverovanom období nebolo preukázané, že by spoločnosti VoVi s.r.o., MIRAGE TEX s.r.o. a AXE Capital s.r.o. vykonávali vôbec nejakú reálnu ekonomickú činnosť a uskutočňovali reálne zdaniteľné plnenia. Nebolo tak preukázané, že k dodaniu zdaniteľných plnení pre daňový subjekt týmito spoločnosťami došlo. Ani samotný žalobca svojimi tvrdeniami a predloženými dôkazmi nepreukázal uskutočnenie zdaniteľných plnení deklarovanými dodávateľmi. Daňový subjekt nevedel uviesť ani osoby, ktoré za týchto dodávateľov vystupovali, nepreukázal žiadne dôkazy o prebratí tovaru a jeho preprave. Samotné faktúry tak nepreukazovali, že k uskutočneniu zdaniteľných plnení došlo týmito dodávateľmi, keďže tieto rovnako neobsahovali žiadne skutočnosti o dodaní, preprave tovaru, o osobách odovzdávajúcich a preberajúcich tovar, o objednávkach tovaru a podobne. Rovnako ani doklady vyhotovené elektronickou registračnou pokladnicou, ktoré mali predstavovať úhrady faktúr dodávateľov, uskutočnenie zdaniteľných plnení nepreukazovali, keď tieto doklady neboli dokazovaním správcu dane potvrdené a tieto doklady neobsahovali žiadne údaje, z ktorých by vyplývali skutočnosti napríklad o osobách odovzdávajúcich a preberajúcich hotovosť a podobne. Žiadne iné dôkazy daňovým subjektom neboli predložené aj napriek výzvam správcu dane a skutočnosti, že daňový subjekt bol so všetkými zistenými skutočnosťami oboznámený a bolo mu umožnené sa k nim vyjadriť. Dôkazom o uskutočnení zdaniteľných plnení neboli ani daňovým subjektom vystavené doklady z elektronickej registračnej pokladnice, ktorými tvrdil, že išlo o predaj tovaru, ktorý mali dodať dodávatelia VoVi s.r.o., MIRAGE TEX s.r.o. a AXE Capital s.r.o.. Tieto doklady žiadnym spôsobom nepreukazovali a neobsahovali údaje, či sa má jednať práve o tovar od označených dodávateľov na deklarovaných zdaniteľných plneniach. Žalovaný tak tvrdenia daňového subjektu po dostatočnom preukázaní zdaniteľných plnení považuje za neopodstatnené. Žalovaný vo svojich rozhodnutiach o odvolaniach proti prvostupňovým rozhodnutiam správcu dane uviedol k námietkam daňového subjektu, podľa ktorých mal správca dane postupovať v rozpore s § 24 ods. 2 daňového poriadku, že právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia na faktúre. Toto právo vzniká vtedy, ak je preukázané, že plnenie bolo uskutočnené a to práve osobou uvedenou na faktúrach, pričom dôkazné bremeno má v tomto prípade daňový subjekt. Neobstoja preto ani tvrdenia odvolávajúceho sa daňového subjektu, že závery správcu dane nevychádzajú z dostatočne zisteného skutkového stavu. Z ustanovenia § 49 ods. 2 zákona o dani z pridanej hodnoty jednoznačne vyplývajú podmienky, za akých si daňový subjekt môže odpočítať daň, pričom základná podmienka je, aby išlo o tovary, ktoré mu naozaj boli dodané konkrétnym platiteľom dane uvedeným na faktúre. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie dane je vychádzať nie len z daňových dokladov predložených daňovým subjektom, ale aj zo zistení, či predloženým dokladom neabsentuje materiálny podklad. Nie je však povinnosťou správcu dane zisťovať, od ktorého iného dodávateľa daňový subjekt tovar v skutočnosti prevzal, alebo akým spôsobom tento získal, pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú tvrdenie daňového subjektu o tom, že tovar bol dodaný dodávateľmi VoVi s.r.o., MIRAGE TEX s.r.o. a AXE Capital s.r.o.. Žalovaný tiež uviedol, že práve daňový subjekt je ten, kto musí preukázať reálne uskutočnenie zdaniteľného plnenia, z ktorého si uplatňuje právo na odpočítanie dane. Správca dane nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy, pretože nie je povinný vykonávať dokazovanie dovtedy, kým sa nepreukážu tvrdenia daňového subjektu. Dokazovanie vykonané správcom dane slúži len na verifikáciu daňovým subjektom tvrdených skutočností, čo bolo v tomto prípade správcom dane dodržané, no aj napriek tomu uskutočnenie zdaniteľných plnení dodávateľmi VoVi s.r.o., MIRAGE TEX s.r.o. a AXE Capital s.r.o. nebolo preukázané. Splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na odpočítanie dane nespočíva len v predložení dokladov s predpísaným obsahom. Faktúry sú použiteľné a uznateľné len vtedy, ak údaje uvedené v nich pravdivo odrážajú skutočnosť. Hoci splnenie formálnej stránky je jednou z podmienok, aby bolo uznané odpočítanie dane, zdaniteľné plnenia nestačí deklarovať len po formálnej stránke vystavenou faktúrou, dodacím listom, dokladom o úhrade a podobne. Samotná existencia faktúry, na ktorej je uvedená daň, a teda to, že platiteľ má faktúru vyhotovenú iným platiteľom dane, ak nie je podložená reálnym dodaním
tovarov, nezakladá právo na odpočítanie dane uvedenej na faktúre. Uskutočnenie dodania tovaru, vznik daňovej povinnosti a následne právo odpočítať daň nie je možné deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou dodávateľskou faktúrou), ale aj po obsahovej (reálnym preukázaním dodania tovaru). Splnenie formálnej stránky je síce jednou z podmienok, aby bolo na základe týchto dokladov uznané odpočítanie dane, tieto doklady však musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré preukazuje platiteľ. V zmysle vyššie uvedených skutočností boli síce vystavené faktúry, ale na ich základe nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti, nakoľko nebolo preukázané, že došlo k uskutočneniu zdaniteľných plnení – dodaniu tovarov dodávateľmi VoVi s.r.o., MIRAGE TEX s.r.o. a AXE Capital s.r.o. a tým nevzniklo daňovému subjektu právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Faktúra je doklad, ktorým (ale nie na základe ktorého) platiteľ preukazuje svoje právo uplatniť odpočítanie dane. Aby k odpočítaniu mohlo prísť, nestačí predložiť len faktúru, pretože v prvom rade musí prísť k dodaniu tovarov a z toho titulu ku vzniku daňovej povinnosti. Najskôr musí prísť k naplneniu materiálnej podstaty veci ( dodaniu tovarov) a až následne k vystaveniu faktúry, len v takomto prípade môže prísť k odpočítaniu dane. V prípade, že je vystavená faktúra, ale dodanie tovarov sa neuskutoční ( daňová povinnosť síce dodávateľovi vznikne na základe § 69 ods. 5 zákona o dani z pridanej hodnoty), ale právo na odpočítanie dane nevzniká. Základné pravidlá dane z pridanej hodnoty musia byť dodržané. Samotné vystavenie faktúry a jej uvedenie do záznamov v zmysle § 70 zákona o dani z pridanej hodnoty ešte nie je preukázaním skutočného zdaniteľného obchodu. Vznik nároku na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a ods. 2, písm. a) a § 51 ods.1 písm. a) o dani z pridanej hodnoty je viazaný na kumulatívne splnenie všetkých stanovených podmienok, pričom už nesplnenie jednej z nich vylučuje priznanie nároku. Nevyhnutným pre nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty je preukázanie, že formálna deklarácia predložených dokladov má aj povahu faktu, teda že tovary, ktoré sú deklarované na faktúrach, boli už skutočne dodané a to platiteľom uvedeným na faktúrach. Nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty nevzniká len jeho uplatnením, ale až po splnení podmienok, ktorých splnenie je platiteľ povinný preukazovať a za správnosť ktorých zodpovedá. Daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno, pretože jednoznačným a vierohodným spôsobom nepreukázal, že skutočnosti ktoré majú vplyv na správne určenie dane a údaje uvedené v daňovom priznaní, sú úplné a správne. Ani samotné faktúry vrátane dokladov vyhotovených elektronickou registračnou pokladnicou nepreukázali, že tovar bol dodaný dodávateľmi VoVi s.r.o., MIRAGE TEX s.r.o. a AXE Capital s.r.o..
11. Žalovaný uviedol, že zo skutočností zistených správcom dane vyplýva, že správca dane svoje rozhodnutia, podľa ktorých nebolo preukázané dodanie tovarov deklarovanými dodávateľmi VoVi s.r.o., MIRAGE TEX s.r.o. a AXE Capital s.r.o., čím došlo k porušeniu ustanovení § 49 ods. 1 a ods. 2 v nadväznosti na § 51 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty, nezaložil ani pochybnostiach v spoločnostiach VoVi s.r.o., MIRAGE TEX s.r.o. a AXE Capital s.r.o., ale pre prijatie svojich záverov správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie, ktorého výsledky vyhodnotil jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach a svoju úvahu uviedol v odôvodnení napadnutých rozhodnutí so záverom, že ani samotný daňový subjekt listinnými dôkazmi (faktúry a doklady vyhotovené elektronickou registračnou pokladnicou) nepreukázal dodanie tovarov deklarovanými dodávateľmi ako to daňový subjekt deklaroval. Správca dane považoval za podstatné, že nebolo preukázané uskutočnenie zdaniteľných plnení deklarovanými dodávateľmi a bola spochybnená samotná pravosť dokladov predložených daňovým subjektom a tiež, že existovali len formálne doklady, ktoré nepreukazujú fakturované plnenia. Žalovaný dodal, že v tomto prípade ani nedostatky deklarovaných dodávateľov neboli pripisované na ujmu daňovému subjektu. K rozširovaniu dôkazného bremena na daňový subjekt žalovaný uviedol, že daňový poriadok rozdeľuje dôkazné bremeno medzi daňový subjekt a správcu dane, pričom ťažisko dôkaznej povinnosti je na daňovom subjekte. Primárne má daňový subjekt preukazovať skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní, alebo v iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, ďalej skutočnosti na preukázanie ktorých bol správcom dane vyzvaný v priebehu daňovej kontroly, alebo daňového konania a napokon preukazuje vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Zákon teda ukladá dôkazné bremeno aj správcovi dane a to jednak vyvrátiť prostredníctvom zákonných dôkazov tvrdenia daňového subjektu a jednak preukázať skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Dokazovanie určitých skutočností tvrdených daňovým subjektom a ich vyvracanie správcom dane tvorí podstatu uvedeného dokazovania určitých skutočností pre správne zistenie daňovej povinnosti a týmto sa realizuje dôkazné bremeno daňového subjektu a správcu dane. Žalovaný uviedol, že rozhodnutie bolo vydané na základe dostatočne zisteného skutkového stavu a nie je výsledkom ani svojvôle správcu dane. Žalovaný uviedol, že správca dane tak v daňovej kontrole ako aj v následnom
vyrubovacom konaní postupoval v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. V zmysle ustanovení zákona o dani z pridanej hodnoty a daňového poriadku správca dani posudzoval všetky aspekty deklarovaných obchodov s cieľom chrániť záujmy štátu, pričom dbal na ochranu záujmov daňového subjektu ako aj ostatných osôb zúčastnených v konaní. Písomnosti vydané a vypracované správcom dane v priebehu výkonu daňovej kontroly dokumentujú priebeh daňovej kontroly a preukazujú, že správca dane vo veci preverenia deklarovaných zdaniteľných plnení zo strany deklarovaných dodávateľov vykonal dokazovanie, ktorým sa ale dodanie tovarov týmito dodávateľmi nepreukázalo. Bolo teda úlohou daňového subjektu, aby dodanie tovarov deklarovanými dodávateľmi (VoVi s.r.o., MIRAGE TEX s.r.o. a AXE Capital s.r.o. ) aj skutočne preukázal. Daňový subjekt predložil správcovi dane faktúry a doklady vyhotovené elektronickou registračnou pokladnicou, ale správca dane tieto doklady vyhodnotil ako formálne (napríklad keď neobsahovali žiadne bližšie informácie o dodaní, preprave, prevzatí tovaru a pod.) spoločne s ďalšími získanými a vykonanými dôkazmi, ktorými nedošlo k verifikácii tvrdeniu obsiahnutých vo faktúrach, ale k spochybneniu predložených dokladov. Daňový subjekt však žiadne iné dôkazy nepredložil aj napriek tomu, že ich správca dane požadoval. Správca dane postupoval v úzkej súčinnosti aj s daňovým subjektom. Daňovému subjektu bolo umožnené predložiť doklady k výkonu daňovej kontroly, bolo mu umožnené predloženie dôkazov preukazujúcich jeho tvrdenia, bol oboznámený so všetkými zisteniami a ich vyhodnotením a opäť mu bolo umožnené, aby sa k týmto skutočnostiam vyjadril a predložil k nim dôkazy. Žalovaný dodal že je evidentné, že správca dane postupoval aj v súlade so závermi slovenskej judikatúry keď aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR, spisová značka 2Sžf/4/2009 z 23. 06. 2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR, číslo konania III. ÚS 78/2011-17 z 23. 02. 2011 vyplýva, že „dôkazné bremeno je na daňovom subjekte (§ 29 ods. 8 zákona č. 511 z 1992 Zb. v spojení s § 49 ods.2, § 51 zákona o dani z pridanej hodnoty). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty ( je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočnosti a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený“.
12. Žalovaný v odôvodnení svojich potvrdzujúcich rozhodnutí tiež uviedol, že posúdenie skutkového stavu a prijatý záver správcu dane boli vecne správne a správca dane postupoval v súlade s ustanoveniami daňového poriadku ako aj iných platných právnych predpisov. Zásady daňového konania boli v danej veci správcom dane dodržané, správca dane dostatočne zistil skutkový stav a správne aplikoval príslušné zákonné ustanovenia. Správca dane vykonal daňovú kontrolu v rozsahu, ktorý bol nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu v súlade s § 44 ods. 1 Daňového poriadku. Pri výkone daňovej kontroly postupoval v súlade s § 24 Daňového poriadku, keď viedol dokazovanie tak, že dbal, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy dane boli zistené čo najúplnejšie. V súlade s § 24 ods. 4 Daňového poriadku správca dane, ako dôkaz použil všetko, čo mohlo prispieť k zisteniu a objasneniu skutočnosti rozhodujúcich pre správne určenie dane. Správca dane vyhodnotil získané dôkazy v zmysle § 3 ods. 3 Daňového poriadku teda podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Žalovaný uviedol, že záver o tom, že kontrolovaný daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno preukázateľnosti splnenia zákonom o dani z pridanej hodnoty stanovených podmienok na uplatnenie odpočítania dane, a preto nebolo možné uznať sporné odpočítanie dane je záverom, ktorý logicky vyplýva z vykonaného dokazovania. Žalovaný ako odvolací orgán v prípade rozloženia dôkazného bremena medzi daňový subjekt a správcu dane uviedol, že správca dane vykonal dokazovanie podľa § 24 ods. 2 a ods. 4 Daňového poriadku, nič nezanedbal, pričom daňový subjekt si nesplnil svoju povinnosť stanovenú v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku. Žalovaný pre úplnosť dodal, že overovanie si obchodných partnerov nie je povinnosťou daňového subjektu, ale v prípade, ak si daňový subjekt uplatňuje nároky vo vzťahu k štátnemu rozpočtu, napríklad uplatnenie si nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, musí byť schopný preukázať reálnosť deklarovaného obchodu a v prípade nepreverenia si obchodného partnera sa dostáva do dôkaznej núdze, ako to bolo v tomto prípade, keď daňový subjekt nepreukázal, že došlo k uskutočneniu zdaniteľných plnení.
13. Žalovaný má za to, že napadnuté rozhodnutia správcu dane obsahujú zákonom stanovené náležitosti. V odôvodnení napadnutých rozhodnutí sú obsiahnuté skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, pretože obsahujú skutkové zistenia, ku ktorým správca dane počas daňovej kontroly,
respektíve daňového konania dospel. Obsahujú tiež úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie vykonaných dôkazov, pretože obsahuje vyhodnotenie zistených skutočností a to jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach, keď uvádza, čo bolo, respektíve nebolo vykonanými dôkazmi preukázané. Obsahuje aj použitú úvahu pri aplikácii právnych predpisov, ktoré okrem ich citácie aj vyložil v súlade s ich obsahom, zmyslom a účelom a tiež zdôvodnil ich aplikovateľnosť na zistený skutkový stav. V odôvodnení napadnutých rozhodnutí správca dane uviedol, ako sa vysporiadal s námietkami a tvrdeniami daňového subjektu. Žalovaný uviedol, že odôvodnenia správcu dane zahŕňajú a hodnotia všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutí, podáva celkový prehľad o priebehu konania, reaguje na pripomienky, návrhy vyjadrenia daňového subjektu. Medzi výrokom a odôvodnením je logická zhoda, odôvodnenie je presvedčivé. Zároveň jednotlivé časti, respektíve dôvody rozhodnutia sú usporiadané v rámci logického a systematického celku. Žalovaný dodal, že sa nevyžaduje, aby na každú zistenú skutočnosť, alebo každý argument daňového subjektu bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ale ak ide o skutočnosť, alebo argument, ktoré sú pre rozhodnutie podstatné, musí sa s nimi správca dane náležite vysporiadať v odôvodnení rozhodnutia, čo bolo v tomto prípade správcom dane dodržané. Žalovaný na základe uvedených skutočností vyhodnotil námietky daňového subjektu uvedené v odvolaniach ako neopodstatnené, a to z dôvodu, že daňový subjekt nepreukázal uskutočnenie zdaniteľných plnení dodávateľmi VoVi s.r.o., MIRAGE TEX s.r.o. a AXE Capital s.r.o., neuniesol dôkazné bremeno a nevzniklo mu tak právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z dodávateľských faktúr od uvedených dodávateľov. Správca dane tak správne založil svoje rozhodnutie na konštatovaní nepreukázania zákonných podmienok pre odpočítanie dane z pridanej hodnoty.
14. Žalovaný sa stotožnil so závermi správcu dane, že v danom prípade došlo k porušeniu ustanovení zákona o dani z pridanej hodnoty a po preskúmaní rozhodnutí, predloženého spisového materiálu, skutočností zistených v daňovej kontrole a vo vyrubovacom konaní a námietok odvolania dospel k záveru, že správca dane postupoval v celom konaní v súlade so všeobecnými záväznými právnymi predpismi, posudzoval závažnosť všetkých jednotlivých dôkazných prostriedkov a vyhodnotil všetky dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadol na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Daňový subjekt podľa žalovaného ani v odvolacom konaní nepreukázal a žiadnymi dôkazmi nedoložil skutkový stav preverovaných plnení inak, ako ich v daňovej kontrole zistil a vo vyrubovacom konaní vyhodnotil správca dane. Žalovaný preto nezistil dôvody na zrušenie napadnutých rozhodnutí správcu dane ako to daňový subjekt navrhoval v odvolaniach.
Správne žaloby žalobcu – žalobné body
15. Správnymi žalobami podanými na Krajský súd v Banskej Bystrici v zákonných lehotách sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného pod sp. zn. 75S/14/2021 preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101884963/2020 zo dňa 02. 12. 2020, pod sp. zn. 75S/15/2021 preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101885094/2020 zo dňa 02. 12. 2020, pod sp. zn. 75S/16/2021 preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101885269/2020 zo dňa 02. 12. 2020, pod sp. zn. 76S/13/2021 preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101885471/2020 zo dňa 02. 12. 2020 a pod sp. zn. 74S/6/2021 preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101885597/2020 zo dňa 02. 12. 2020.
16. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ zákon č. 151/2022 Z. z.“) bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) zákona č. 151/2022 Z. z. výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne, Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Z uvedeného dôvodu veci pôvodne vedené na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod spisovou značkou 75S/14/2021, spisovou značkou 75S/15/2021, spisovou značkou 75S/16/2021, spisovou značkou 76S/13/2021, spisovou značou 74S/6/2021, prešli od 1. júna 2023 do pôsobnosti Správneho súdu v Banskej Bystrici, kde sú vedené pod novými spisovými značkami: BB-75S/14/2021, BB-75S/15/2021, BB-75S/16/2021, BB-76S/13/2021, BB-74S/6/2021.
17. Správny súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. BB-75S/14/2021-90 zo dňa 13. 07. 2023 spojil na spoločné konanie veci vedené Správnym súdom v Banskej Bystrici pod spisovou značkou BB-75S/14/2021, spisovou značkou BB-75S/15/2021, spisovou značkou BB-75S/16/2021, spisovou
značkou BB-76S/13/2021 a spisovou značkou BB-74S/6/2021 s tým, že sa budú ďalej viesť pod spisovou značkou BB-75S/14/2021.
18. Žalobca vo všetkých piatich správnych žalobách uviedol rovnaké žalobné námietky, na základe ktorých sa domáhal zrušenia napadnutých rozhodnutí a prvostupňových rozhodnutí, nakoľko je toho názoru, že predmetné rozhodnutia sú nezákonné a vychádzajú z nesprávneho skutkového a právneho stavu veci z nasledovných dôvodov: 1/ žalobca poukázal na svoje vyjadrenie k protokolu zo dňa 15. 06. 2020, v ktorom uviedol, že správca dane nesprávne zistil skutočnosť, že tovar nebol kúpený od spoločností RISCHL trade s.r.o. (predtým VoVi s.r.o.), Eurotransfer, spol. s r.o. (MIRAGE TEX s.r.o.) a CAFARD s.r.o. (AXE Capital s.r.o.), nakoľko za týmto účelom nevykonal žiadne relevantné dôkazy. 2/ Taktiež nie je známe, že by správca dane vykonal miestne zisťovanie, ktorým by preveril či sa predmetný tovar nachádza v skladových priestoroch daňového subjektu, respektíve či bol predmetný tovar následne ďalej predaný. Dňa 02. 09. 2019 bolo síce vykonané miestne zisťovanie zo strany správcu dane, avšak v rámci toho sa zamestnanci správcu dane vôbec nezaoberali tým, či tovar uvedený na sporných faktúrach sa nenachádza v obchode. 3/ Správca dane sa odvolával na mailovú komunikáciu bývalých konateľov uvedených spoločností. Svedok pán B., konateľ spoločnosti CAFARD s.r.o. uviedol, že na spoluprácu s daňovým subjektom si nespomína, avšak jednoznačne potvrdil pravosť vystavených faktúr z jeho strany, ktorých reálnosť správca dane spochybňuje. Svedkyňa p. G. M., bývalá konateľka spoločnosti CAFARD s.r.o. (konateľkou bola do 24. 05. 2016) sa síce vo veci písomne vyjadrila, avšak jej výpoveď je irelevantná, nakoľko ona v sledovanom období august až december 2016 nebola konateľkou, ani zamestnancom spoločnosti. Konatelia spoločnosti RISCHL trade s.r.o. a Eurotransfer, spol. s r.o. sa k veci nijako relevantne nevyjadrili. Žalobca nepovažuje takéto vyjadrenia svedkov za relevantný a dostačujúci dôkaz, ktorý by bol spôsobilý spochybniť reálnosť dodania tovaru od vyššie uvedených dodávateľov. 4/ Žalobca ďalej uviedol, že kúpil (a prevzal) tovar od dodávateľov s dobrým úmyslom, riadne za neho zaplatil a prevzal faktúry vystavené týmito dodávateľmi. V zmysle výzvy na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v daňovej kontrole bol daňový subjekt vyzvaný na označenie dôkazov, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Tovar, ktorý sa nachádza v predmetných faktúrach žalobca v rámci daňovej kontroly preukazoval aj predložením bločkov, ktoré vystavil fyzickým osobám za následný predaj tohto tovaru. Žalobca predložil správcovi dane jednu z predmetných faktúr spolu s bločkom, ako vzor na preukázanie dodania tovaru a následného predaja tohto tovaru. 5/ Žalobca má za to, že správca dane postupoval v rozpore s ustanovením § 24 ods.2 Daňového poriadku, nakoľko správca dane nedbal o to, aby skutočnosť, že reálne došlo ku kúpe predmetného tovaru od predmetných spoločností bola zistená čo najúplnejšie, nakoľko za týmto účelom nevykonal žiadny iný dôkaz, napríklad výpovede iných svedkov, a podobne. 6/ Správca dane je pri vykonávanej daňovej kontrole podľa žalobcu povinný brať do úvahy nie len vstupné faktúry ( t.j. nákladové faktúry), na základe ktorých mal žalobca nakúpiť od dodávateľov tovar, ale musí prihliadať aj na výstupné faktúry, to znamená že predmetný tovar žalobca následne predal. Správca dane nemôže tvrdiť, že k neoprávnene uplatnenému nároku malo dôjsť tým, že boli do účtovníctva spoločnosti zadovážené nepravdivé dodávateľské pokladničné doklady za nákup tovaru, nakoľko správca dane sa musí vysporiadať so skutočnosťou, že tento tovar bol následne predaný t.j. bola aj odvedená príslušná DPH z predaja. Správcom dane vyčíslená suma nemohla byť vo výške, ktorú určil správca dane na základe výsledkov kontroly – pokiaľ je neuznané zdaniteľné plnenie na nákup tovaru, tak sa má zohľadňovať aj to, že nemôže byť následne uznaný ani predaj toho istého tovaru, ktorého nákup bol podľa správcu dane neuznaný ako zdaniteľné plnenie. 7/ Žalobca v rámci daňovej kontroly nedodal záznamy z pokladnice z dôvodu pandemickej situácie na Slovensku a preto ich predložil spolu s vyjadrením k protokolu z daňovej kontroly. Z nich je jednoznačné, že tovar nadobudnutý od spomenutých spoločností bol aj následne predaný. Žalobca namietal, že by jeho konaním malo dôjsť k úmyselnému predloženiu fiktívnych faktúr, respektíve k akémukoľvek fingovanému obchodu, pričom súčasne namietal výšku vyčíslenej sumy 44 234,13 eur, ktorú bol podľa správcu dane povinný zaplatiť. Žalobca považuje za nesprávne tvrdenie správcu dane, ktorý sa vyjadril k predloženému dôkazu, a to k faktúre č. 2017549 a k bločku z elektronickej registračnej pokladnice v tom zmysle, že nejde o totožný tovar, nakoľko na faktúre je označenie „rifle“ a na pokladničnom doklade z elektronickej registračnej pokladnice je uvedený názov tovaru „dámske rifle“. Takéto hodnotenie dôkazov je v rozpore so zásadou logiky, nakoľko už na prvý pohľad je zrejmé, že ide o totožný tovar – rifle. Správca dane mal k dispozícii celé účtovníctvo žalobcu, preto ak je toho názoru, že tovar s označením „dámske rifle“ nie tovar s označením „rifle“, tak daňový úrad neuviedol, od ktorého dodávateľa teda žalobca nadobudol tovar s označením „dámske rifle“. Len tak by mohol daňový úrad vierohodne spochybniť predložený dôkaz, čo však vykonané nebolo. Žalobca poukázal na to, že v rámci daňovej kontroly predložil záznamy z pokladnice za roky 2016 a 2017. Tovar, ktorý sa nachádza na predmetných
dodávateľských faktúrach vie žalobca preukázať a to na základe bločkov, ktoré vystavil fyzickým osobám za následný predaj tohto tovaru, ktoré žalobca predložil v rámci daňovej kontroly. Žalobca pri tom poukázal na jednu z predmetných faktúr spolu s bločkom, ako vzor na preukázanie dodania tovaru a následného predaja tohto tovaru.
19. Žalobca v bode II. žaloby zhrnul, že nesúhlasí s argumentáciou žalovaného a napadnuté rozhodnutia považuje za nezákonné, nakoľko zistenie skutkového stavu žalovaným, ako aj prvostupňovým orgánom, bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnym spisom, žalovaný vec nesprávne právne posúdil. Žalobca opätovne poukazoval na tú skutočnosť, že tovar, ktorý nadobudol od dodávateľov (RISCHL trade s.r.o., Eurotransfer, spol. s r.o., CAFARD s.r.o.) následne predal, o čom predložil správcovi dane aj záznamy z pokladnice za roky 2016 až 2017. Žalobca poukázal na tú skutočnosť, že dôkazné bremeno na preukázanie zdaniteľného plnenia je na daňovom subjekte, avšak toto dôkazné bremeno nie je absolútne. Žalobca vytkol žalovanému, že sa žiadnym spôsobom nevyjadril k tomu, aký dôkaz o existencii tovaru má žalobca predložiť ako dôkaz, že daný tovar následne predal a odviedol z tohto predaja aj príslušnú DPH. Žalovaný podľa žalobcu len skonštatoval, že sa nevyžaduje, aby na každú zistenú skutočnosť, alebo každý argument daňového subjektu bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Žalobca je toho názoru, že prvostupňový orgán sa s jeho argumentáciou o následnom predaji tovaru, ktorý nadobudol od dodávateľov, nevysporiadal dostatočne a nepresvedčivo spochybnil túto argumentáciu. Žalovaný sa však k tejto podstatnej otázke podľa žalobcu nevyjadril vôbec, čo možno považovať za nezákonné, nakoľko nepostupoval v súlade s ustanovením § 24 ods. 2 daňového poriadku, nakoľko nedbal o to, aby skutočnosť, že reálne došlo ku kúpe predmetného tovaru od predmetných spoločností bola zistená čo najúplnejšie, za týmto účelom nevykonal žiadny dôkaz. Žalobca nesúhlasí so záverom žalovaného, podľa ktorého žalobca síce predložil správcovi dane faktúry a doklady vyhotovené elektronickou registračnou pokladnicou, ale správca dane tieto doklady vyhodnotil ako formálne (napríklad neobsahovali žiadne bližšie informácie o dodaní, preprave, prevzatí tovaru) spoločne s ďalšími dôkazmi, ktorými nedošlo k verifikácii tvrdení obsiahnutých vo faktúrach, ale k spochybneniu predložených dokladov. Žalobca má za to, že žalovaný ani správca dane ako prvostupňový orgán nepoukázali na žiaden dôkaz, ktorý by bol spôsobilý vyvrátiť tvrdenia žalobcu, že tovar v zmysle faktúr bol dodaný. Uvedené nevyplýva z vyjadrení dodávateľských spoločností ani z miestneho zisťovania, kde zamestnanci správcu dane len formálne prezreli objekt obchodu, ktorý prevádzkoval žalobca. Podľa žalobcu správca dane a ani žalovaný žiadnym spôsobom nespochybnili tú skutočnosť že tovar nakúpený a dodaný uvedenými, pre správcu dane spornými, dodávateľmi bol aj následne predaný. Žalobca opätovne poukázal na to, že žalobca dane mal k dispozícii celé účtovníctvo žalobcu a nepoukázal na to, že tovar pochádza od iného dodávateľa ako toho, ktorý je uvedený na faktúrach. Žalobca je preto toho názoru, že správca dane a ani žalovaný neuniesli dôkazné bremeno uvedené v § 24 ods. 3 daňového poriadku a nevyvrátili prostredníctvom zákonných dôkazov tvrdenia žalobcu.
Vyjadrenia žalovaného k správnym žalobám
20. Žalovaný vo svojich vyjadreniach k správnym žalobám navrhol všetky správne žaloby zamietnuť. Žalovaný uviedol, že dôvodom neuznania odpočítania dane bola skutočnosť, že žalobca nepreukázal dodanie tovaru deklarovanými dodávateľmi, na základe čoho žalobca nepreukázal splnenie zákonných podmienok na odpočítanie dane ustanovené v § 49 ods. 1 v nadväznosti na § 19 ods. 1, § 49 ods. 2 a § 51 zákona o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a preto správca dane neuznal nárok na odpočítanie dane v uvedenej výške za uvedené zdaňovacie obdobia. Žalovaný k námietkam uvedeným v časti II. správnych žalôb poukázal na odôvodnenie napadnutých rozhodnutí a prvostupňových rozhodnutí. Z dokazovania vyplýva, že žalobcom nebolo preukázané, že došlo k dodaniu tovaru deklarovanými dodávateľmi uvedenými na predložených dodávateľských faktúrach. Správca dane vykonal daňové kontroly v súlade so zákonom a pri ich výkone ako aj v nasledujúcich vyrubovacích konaniach postupoval v súlade s ustanovením Daňového poriadku a zákona o dani z pridanej hodnoty. Žalovaný ďalej uviedol, že dokazovanie v rámci daňovej kontroly a vyrubovacích konaní správca dane vykonal v súlade s § 24 daňového poriadku, dokazovanie viedol čo najúplnejšie (preveroval dodanie tovaru deklarovaným dodávateľom). Pri vydávaní rozhodnutia tak správca dane a následne
aj žalovaný vychádzali zo správne zisteného skutkového a právneho stavu, pričom počas daňových kontrol a vyrubovacích konaní správca dane umožnil žalobcovi, aby sa k preverovaným skutočnostiam vyjadril a predložil dôkazy preukazujúce právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z predmetných dodávateľských faktúr. Dôkazom preukazujúcim dodanie tovaru deklarovanými dodávateľmi RISCHL trade s.r.o. (predtým VoVi s.r.o.), Eurotransfer, spol. s r.o. (MIRAGE TEX s.r.o.) a CAFARD s.r.o. (AXE Capital s.r.o.) neboli ani doklady vyhotovené elektronickou registračnou pokladnicou, ktoré mali predstavovať úhrady faktúr týmto dodávateľom, keď tieto doklady neboli v dokazovaní správcu dane potvrdené a tieto doklady neobsahovali žiadne údaje, z ktorých by vyplývali skutočnosti napríklad o osobách odovzdávajúcich a preberajúcich hotovosť a podobne. Tieto doklady žiadnym spôsobom nepreukazovali a neobsahovali údaje, že sa má jednať práve o tovar od označených dodávateľov na deklarovaných faktúrach, teda tovar, ktorý mal byť dodaný uvedenými dodávateľmi.
Posúdenie veci správnym súdom
21. Správny súd vo veci nariadil na žiadosť žalobcu pojednávanie na deň 23. 08. 2023, na ktorom oboznámil obsah podania právneho zástupcu žalobcu zo dňa 22. 08. 2023, ktorým právnym zástupca žalobcu ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní z vážnych rodinných dôvodov a oznámil, že súhlasí s prejednaním veci bez jeho prítomnosti, preto súd vykonal pojednávanie v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu. Poverený zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že žalovaný zotrváva na správnosti správnou žalobou napadnutých rozhodnutí ako aj prvostupňových rozhodnutí, ktorých záver bol, že neboli splnené hmotnoprávne podmienky pre odpočet DPH. Nebolo preukázané, že došlo k realizácii zdaniteľných plnení a žalobca nepreukázal, že boli splnené hmotnoprávne podmienky na odpočet DPH. Podľa žalovaného v konaní bolo postupované v súlade s daňovým poriadkom a žalobcovi bola daná možnosť vyjadriť sa a preukázať splnenie podmienok, pričom podľa žalovaného žalobca nesplnil svoje dôkazné bremeno. Poverený zástupca v rámci konečného návrhu uviedol, že žalovaný zotrváva na správnosti preskúmavaných rozhodnutí a navrhol správne žaloby zamietnuť. Správny súd po preskúmaní napadnutých rozhodnutí a prvostupňových rozhodnutí dospel k záveru, že všetky žalobcom vznesené žalobné námietky sú nedôvodné, a preto správne žaloby podľa § 190 SSP zamietol, a to z nižšie uvedených dôvodov. Správny súd zároveň považuje za nevyhnutné uviesť, že všetky správne žaloby obsahovali totožné argumenty a dôvody, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutí za nezákonné („žalobné body“) a žalovaný a správca dane argumentovali vo svojich rozhodnutiach totožne, preto aj odôvodnenie tohto rozhodnutia smeruje ku všetkým správnym žalobám.
22. Správny súd považoval za potrebné sa najskôr vysporiadať s návrhmi žalobcu na prerušenie súdnych konaní pôvodne vedených na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn 75S/15/2021, sp. zn 75S/16/2021, sp. zn 76S/13/2021 a sp. zn 74S/6/2021 do právoplatného rozhodnutia vo veci vedenej pod sp. zn. 75S/14/2021, nakoľko žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaniami doručenými dňa 08. 02. 2021 navrhol, aby správny súd v zmysle ustanovenia § 100 ods. 2 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení účinnom do 30. 06. 2023 (ďalej aj ako „SSP“) prerušil uvedené súdne konania do právoplatného rozhodnutia vo veci vedenej pod sp. zn. 75S/14/2021 s odôvodnením, že v týchto konaniach sa riešia otázky, ktoré môžu mať význam pre rozhodnutie súdu. Podľa názoru správneho súdu žalobcom uvádzaný dôvod prerušenia súdnych konaní nemožno kvalifikovať ako obligatórny (ustanovenie § 100 ods. 2 písm. b) SSP), ale ako fakultatívny dôvod prerušenia konania (ustanovenie § 100 ods. 2 písm. a) SSP). Správny súd uvedené konania spojil na spoločné konanie uznesením č. k. BB-75S/14/2021-90 zo dňa 13. 07. 2023 s tým, že sa budú ďalej viesť pod sp. zn. BB-75S/14/2021, keďže vo vyššie uvedených konaniach sú totožní účastníci (žalobca a žalovaný) a tieto veci spolu skutkovo a právne súvisia. Vzhľadom na spojenie vecí na spoločné konanie ako aj na to, že o prejednávaných veciach rozhodne správny súd jedným rozhodnutím vo veci samej (týmto rozsudkom) správny súd nezistil existenciu zákonom predpokladaných dôvodov na prerušenie konania podľa uvedeného zákonného ustanovenia (ustanovenie §100 ods. 2 písm. a) SSP), preto návrh na prerušenie vyššie uvedených súdnych konaní zamietol podľa ustanovenia § 25 SSP v spojení s ustanovením § 162 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „CSP“) týmto rozhodnutím vo veci samej.
23. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (§ 2 ods. 1 SSP). Právo domáhať sa ochrany svojich práv má každý, kto tvrdí, že jeho práva boli činnosťou alebo nečinnosťou orgánu verejnej
správy porušené alebo priamo dotknuté, a to za podmienok stanovených Správnym súdnym poriadkom. Podľa Správneho súdneho poriadku žalobca musí v správnej žalobe uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje preskúmavané rozhodnutia za nezákonné. Je na žalobcovi, ako svoje právo na súdnu ochranu pred nezákonnosťou postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy využije. Správne súdy nepredstavujú ďalšiu inštanciu v administratívnom konaní a konanie pred správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho konania. Správny súd je pri tomto type správnej žaloby, ako sú správne žaloby žalobcu (všeobecná správna žaloba), viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby, pričom je pre neho rozhodujúci skutkový stav, ktorý bol v čase vydania správnou žalobou napadnutého rozhodnutia. Správny súd nemá oprávnenie za žalobcu dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia z obsahu administratívneho spisu vyhľadávať, a ani v správnej žalobe všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu administratívneho spisu za žalobcu konkretizovať. Rozsah a obsah súdneho prieskumu zákonnosti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, a postupu orgánov verejnej správy, ktorý jeho vydaniu predchádzal, je striktne daný žalobnými dôvodmi. Výnimku z tohto pravidla obsahuje znenie § 134 ods.2 SSP. V prejednávaných veciach správny súd vady preskúmavaných rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy v zmysle § 134 ods. 2 SSP nezistil.
24. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
25. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
26. Podľa § 134 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základene účinného právneho predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa § 192,d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba, e) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d),f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.
27. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
28. Podľa § 2 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty, predmetom dane je a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, b) poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len "členský štát"), d) dovoz tovaru do tuzemska.
29. Podľa § 19 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
30. Podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o dani z pridanej hodnoty, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ
môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
31. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o dani z pridanej hodnoty, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
32. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov alebo nečinnosti orgánov verejnej správy je v rozsahu a z dôvodov podanej správnej žaloby posudzovať, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia (alebo pre vydanie opatrenia alebo pre realizáciu iného postupu), či zistil vo veci skutočný stav, t.j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Pri rozhodnutí, ktoré orgán verejnej správy vydal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba to, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Zákonnosť rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho jeho vydaniu. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správny súd vychádza zo skutkového stavu, ktorý bol v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy v zmysle § 135 ods. 1 SSP, s výnimkami vymedzenými v § 135 ods. 2 SSP, pod ktoré ale prejednávané veci nespadajú. Konanie pred správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho konania a úlohou správneho súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí (prípadne iných správnych aktov a postupov) orgánov verejnej správy, teda posúdiť, či orgány verejnej správy splnili povinnosti stanovené zákonom.
33. Žalobca v prvej časti správnych žalôb uviedol chronologický prehľad priebehu administratívneho konania s uvedením niektorých argumentačných tvrdení správcu dane a žalovaného v nimi vydaných rozhodnutiach, pričom vyjadril svoj nesúhlas s ich vyhodnotením dokazovania a prijatými závermi. Podľa názoru správneho súdu je táto časť správnych žalôb z veľkej časti všeobecná, popisná a bez uvedenia konkrétnych žalobných námietok zakladajúcich nezákonnosť rozhodnutí alebo postupu správcu dane a žalovaného. Niektoré tvrdenia žalobcu uvedené v tejto časti správnych žalôb, ktoré by bolo možné z hľadiska obsahu posúdiť ako žalobné body, žalobca opätovne uviedol v druhej časti správnych žalôb a správny súd sa nimi zaoberal a vyhodnotil v ďalšej časti svojho odôvodnenia. Správny súd prieskum vykonáva v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby, pokiaľ nejde o prípady vymedzené v § 134 ods. 2 SSP, pod ktoré ale prejednávané veci taktiež nespadajú. Správny súd zároveň dodáva, že pri všeobecnej správnej žalobe, akou sú správne žaloby žalobcu, nie je oprávnený nahrádzať žalobcu a rozširovať žalobné námietky, konkretizovať žalobné námietky alebo vyhľadávať nezákonnosti v postupe a rozhodnutiach orgánov verejnej správy nad rozsah žalobných námietok. Nie je úlohou ani povinnosťou správneho súdu si vyvodzovať alebo konkretizovať žalobné body, nakoľko dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (žalobné body) sú náležitosťou správnej žaloby (§ 182 ods. 1 písm. e) SSP).
34. Žalobca v druhej časti správnych žalôb uviedol, že tovar, ktorý nadobudol od dodávateľov (RISCHL trade s.r.o., Eurotransfer, spol. s r.o., CAFARD s.r.o.) následne predal, o čom predložil správcovi dane aj záznamy z pokladnice za roky 2016 – 2017. Podľa žalobcu je správca dane povinný pri daňovej kontrole prihliadať nielen na vstupné faktúry (t.j. nákladové faktúry), ale aj na výstupné faktúry, ktoré preukazujú, že predmetný tovar daňový subjekt následne predal. Podľa žalobcu dôkazné bremeno daňového subjektu nie je absolútne a predloženými dôkazmi bolo podľa neho dostatočným spôsobom preukázané dodanie tovaru od deklarovaných dodávateľov. Existenciu tovaru má podľa žalobcu preukazovať skutočnosť, že tento tovar predal a odviedol z tohto predaja aj príslušnú DPH. Žalobca tiež uviedol, že správca dane a žalovaný nepoukázali na žiadny dôkaz, ktorý by bol spôsobilý vyvrátiť tvrdenia žalobcu, že tovar v zmysle faktúr bol dodaný.
35. V tejto súvislosti správny súd považuje za nevyhnutné poukázať na to, že právny základ odpočtu dane z pridanej hodnoty je ustanovený v smernici Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom
systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „smernica 2006/112“), v zmysle ktorej musí zdaniteľná osoba spĺňať nasledovné formálne a materiálne podmienky, aby si mohla uplatniť právo na odpočítanie DPH splatnej alebo zaplatenej v členskom štáte za tovar, ktorý jej bol alebo bude dodaný, a za služby, ktoré jej boli alebo budú poskytnuté, inou zdaniteľnou osobou:
- musí disponovať faktúrou vyhotovenou v súlade s článkami 220 až 236 a článkami 238, 239 a 240 smernice 2006/112 (formálna podmienka) a
- materiálne, resp. hmotnoprávne podmienky: a) poskytovateľom plnenie je iná osoba registrovaná pre DPH (t. j. status osoby dodávateľa), b) predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t. j. materiálna existencia plnenia), c) prijaté plnenie je príjemcom použité v rámci jeho podnikateľskej činnosti.
36. Uvedené podmienky stanovené smernicou 2006/112 preberá aj slovenská vnútroštátna právna úprava. Platiteľ dane si môže v zmysle zákona o dani z pridanej hodnoty odpočítať daň: a) dňom vzniku daňovej povinnosti (§ 49 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty) b) daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru, pričom za deň dodania tovaru sa považuje deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník, alebo dňom dodania služby (§ 19 ods. 1 a 2 zákona o dani z pridanej hodnoty), c) daň, ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje musí byť voči nemu uplatnená iným platiteľom dane z tovarov alebo služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (§ 49 ods. 2 písm. a) zákona o dani z pridanej hodnoty), d) zároveň musí disponovať faktúrou od platiteľa dane, od ktorého mu bol tovar dodaný (§ 51 ods. 1 psím. a) zákona o dani z pridanej hodnoty).
37. Správny súd zároveň poukazuje na Rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžfk/14/2021 zo dňa 26. apríla 2023, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že: „Subjekt, ktorý si chce odpočítať daň z pridanej hodnoty má dve povinnosti a to povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenie dokázať. Povinnosť tvrdiť spočíva v samotnom uplatnení práva na odpočet DPH za splnenia zákonom stanovených podmienok a následne povinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje dôkazné bremeno daňového subjektu. Úlohou správcu dane je následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový subjekt dokladuje. Výsledok verifikácie však musí byť dostatočne podložený zisteniami správcu dane. To znamená, že nepostačuje len odôvodnenie správcu dane, že daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno pokiaľ zmysluplne a logicky nespochybní predložené tvrdenia a dôkazy. Správca dane preto tiež nesie dôkazné bremeno, ktoré unesie iba v prípade, že dokáže vážny a dôvodný nesúlad skutočnosti s účtovníctvom daňového subjektu. Aby správca dane svoje dôkazné bremeno uniesol je nutné, aby identifikoval konkrétne skutočnosti, ktoré vzbudzujú jeho pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu. V prípade, že správny orgán unesie svoje dôkazné bremeno, tak je opäť povinnosť preukazovať svoje tvrdenia (resp. ich korigovať) na strane daňového subjektu, pričom spravidla využíva iné dôkazy než tie, ktoré už správca dane vierohodne spochybnil (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 377/2018-53 zo dňa 14. novembra 2018, bod. 21). Zároveň je tiež potrebné pripomenúť, že daňový subjekt je povinný preukazovať len skutočnosti, ktoré sám tvrdí a deklaruje. Dôkazné bremeno sa teda prerozdeľuje, resp. prelieva v závislosti od faktického a dôkazného stavu konania.“
38. Uvedený právny záver vyplýva aj z odôvodnenia rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžfk/1/2019 zo dňa 21. 04. 2020 (prijaté ako R 26/2021), podľa ktorého „je primárne nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno zo strany daňového subjektu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom ustanovených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty, je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty, a ktorý si aj tento nárok uplatnil. Preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený. Dôkazné bremeno prechádza zo správcu dane späť na daňový subjekt prostredníctvom výzvy na odstránenie pochybností podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku, ktorá môže byť daňovému subjektu zaslaná v písomnej forme, alebo oznámená počas ústneho pojednávania a ktorá musí byť urobená do konca daňovej kontroly.“
39. Vzhľadom na uvedené právne východiská o presune dôkazného bremena správny súd po preskúmaní administratívnych spisov, napadnutých rozhodnutí žalovaného a prvostupňových
rozhodnutí správcu dane dospel k záveru, že správca dane postupoval v zmysle daňového poriadku, na základe čoho došlo k presunu dôkazného bremena na žalobcu. Z obsahu administratívnych spisov vyplynulo, že žalobca predložil len faktúry týkajúce sa dodania tovaru dodávateľmi VoVi s.r.o., MIRAGE TEX s.r.o. a AXE Capital s.r.o, pričom nepredložil žiadne iné doklady o deklarovanom dodaní tovaru. Správca dane preto vykonal dňa 26. 02. 2020 s kontrolovaným daňovým subjektom – žalobcom ústne pojednávanie, pričom o ústnom pojednávaní bola spísaná Zápisnica č. 100536337/2020. Správca dane podľa správneho súdu splnil formálnu podmienku prenesenia dôkazného bremena na žalobcu tým, že na predmetnom ústnom pojednávaní týkajúcom sa kontrolovaných zdaňovacích období (august až december 2016) správca dane oznámil daňovému subjektu – žalobcovi podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom a o pravdivosti údajov v nich uvedených, ohľadom dodávateľských faktúr vystavených uvedenými dodávateľmi žalobcu a uviedol, že daňové subjekty (deklarovaní dodávatelia) s daňovým úradom nekomunikujú, aktuálni konatelia sa ku správcovi dane na predvolanie nedostavili a nepredložili účtovníctvo daňových subjektov. Bývalý konateľ spoločnosti CAFARD s.r.o. (AXE Capital s.r.o.) E. B. sa dostavil, pravosť faktúr síce potvrdil, avšak na žalobcu si nespomenul a reálne dodanie tovaru ústne nepotvrdil. Za spoločnosť RISCHL trade s.r.o. sa nikto nedostavil a za spoločnosť Eurotransfer, spol. s r.o. sa správca konkurznej podstaty telefonicky ospravedlnil, a oznámil, že nedisponuje účtovníctvom spoločnosti MIRAGE TEX s.r.o.. Nakoľko daňovým subjektom neboli predložené žiadne nové dôkazy a vyjadrenia, správca dane zaslal daňovému subjektu Oznámenie č. 100823838/2020 zo dňa 29. 04. 2020, ktorým ho oboznámil so zistenými skutočnosťami a ich vyhodnotením a zároveň ho poučil o práve vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam. Správca dane teda na základe ním vykonaných zistení u priamych deklarovaných dodávateľov spochybnil tvrdenie žalobcu, že tovar mu dodali dodávatelia uvedení na faktúrach, v dôsledku čoho došlo k prenosu dôkazného bremena na žalobcu. V odôvodnení prvostupňových rozhodnutí správca dane na základe vykonaného dokazovania v rámci miestneho zisťovania zistil, že daňový subjekt RICHL trade s.r.o. so správcom dane nespolupracuje, nekomunikuje, písomnosti si nepreberá a na sídle sa nenachádza. Z dôvodu opakovaného nepodania daňového priznania na dani z pridanej hodnoty v roku 2017 (júl 2017, august 2017, september 2017) nastali dôvody na zrušenie platiteľa na dani z pridanej hodnoty z úradnej moci na dani z pridanej hodnoty ku dňu 31. 12. 2017. Ako vyplynulo z opakovaného miestneho zisťovania spoločnosť Eurotransfer, spol. s r.o. sa na sídle nenachádza. Na predvolanie E. E. J., správca konkurznej podstaty oznámil správcovi dane dňa 18. 05. 2020 k spoločnosti MIRAGE TEX s.r.o., že uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 13. 08. 2019 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu a zároveň bol ustanovený správca konkurznej podstaty dlžníka Eurotransfer, spol. s r.o. (zverejnené v Obchodnom vestníku č. 163/2018 dňa 23. 08. 2019). Štatutárnym orgánom úpadcu je zahraničná osoba, ktorá ani raz neposkytla požadovanú súčinnosť. Do spoločnosti úpadcu Eurotransfer, spol. s r.o. bolo zlúčených 701 spoločností a správca úpadcu nedisponuje žiadnou účtovnou dokumentáciou úpadcu ani zlúčených spoločností z obdobia pred vyhlásením konkurzu. Správca dane tiež zistil, že v zdaniteľných obdobiach, kedy mali vystaviť práve dodávateľské faktúry pre kontrolovaný daňový subjekt – žalobcu podali daňové priznania na daň z pridanej hodnoty, ale daň neodviedli, čo ale pre vznik práva na odpočet dane z pridanej hodnoty samo o sebe nie podstatné.
40. Z administratívnych spisov tiež vyplynulo, že v rámci ústneho pojednávania A. B. na otázky správcu dane uviedol, že v preverovanom období jeho činnosťou bol predaj odevov, obuvi, domácich potrieb a hračiek. Väčšinu tovaru nakupoval vo veľkoskladoch, kde si tovar vyberal, následne zaplatil v hotovosti, na základe čoho mu mali byť vystavené na konci mesiaca súhrnné faktúry. Väčšina skladov bola v Bratislave a najčastejšie navštevoval sklad na Starej Vajnorskej 17 a 37. Dodávateľov si mal preveriť na FINSTATE. Osobne dodávateľov nevyhľadával, vedel o týchto skladoch a túto činnosť mal vykonávať už 15 rokov. Tovar mal byť prepravený vlastným dodávkovým vozidlom Citroën Jumper. Tovar nakupoval na základe informácií predavačiek. Tovar si mal daňový subjekt nakladať sám, alebo mu niekto pomohol v skladoch. Tovar mal následne daňový subjekt skladovať v predajni, alebo doma v garáži. Faktúry za tovar mal uhrádzať v hotovosti. Ďalej správca dane oboznámil daňový subjekt z priebehu pojednávania so zisteniami u spoločnosti VoVi s.ro., MIRAGE TEX s.r.o. a AXE Capital s.r.o. a umožnil daňovému subjektu vyjadriť sa k zdaniteľným plneniam, ktoré mali byť uskutočnené týmito spoločnosťami. V prípade spoločnosti VoVi s.r.o. daňový subjekt uviedol, že si nepamätá, kto túto spoločnosť zastupoval, názov spoločnosti mu niečo hovoril a v skladoch mali byť väčšinou Číňania a Vietnamci a len pár G.. V prípade spoločnosti MIRAGE TEX s.r.o. si konkrétneho človeka nepamätal s odstupom času, názov spoločnosti mu niečo hovoril.
41. Podľa názoru správneho súdu správca dane vykonaným dokazovaním a vyhodnotením jednotlivých dôkazov osobitne aj vo vzájomnej súvislosti spochybnil tvrdenia žalobcu o tom, že mu bol tovar dodaný deklarovanými dodávateľmi a dôkazné bremeno preto prešlo na žalobcu. Ekonomická činnosť deklarovaných dodávateľov žalobcu bola správcom dane spochybnená a žalobca nepreukázal ani relevantným spôsobom nerozptýlil pochybnosti správcu dane o reálnosti dodania tovaru týmito dodávateľmi. Svedčí o tom aj tá skutočnosť, že žalobca neuviedol žiadne mená osôb, s ktorými mal obchodné transakcie dojednávať, či mená osôb, ktoré dodávateľské spoločnosti zastupovali, nepredložil žiadne doklady o prebratí tovaru a jeho preprave. Námietku žalobcu o tom, že žalovaný ani správca dane neuniesli dôkazné bremeno podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku a nevyvrátili tvrdenia žalobcu a nepoukázali na jediný dôkaz, ktorý by bol spôsobilý vyvrátiť tvrdenia žalobcu, že tovar v zmysle faktúr bol dodaný a následne predaný, správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Správca dane a žalovaný svoje rozhodnutia založili na konkrétnych zisteniach a overených skutočnostiach, pričom žalobca žiadnym spôsobom nespochybnil samotné dokazovanie a jeho vyhodnotenie správcom dane a žalovaným. Žalobca neuviedol v čom má spočívať nesprávne vyhodnotenie dokazovania.
42. Žalobca mal ďalej za to, že reálnu existenciu tovaru dostatočným spôsobom preukázal predloženými dôkazmi (záznamy z pokladnice za roky 2016 a 2017), tzv. výstupnými faktúrami, preukazujúcimi následný predaj tovaru, z ktorého bola odvedená príslušná daň z pridanej hodnoty, pričom žalovaný ani správca dane sa s predloženými dôkazmi dostatočným spôsobom nezaoberali. Z napadnutých rozhodnutí žalovaného a prvostupňových rozhodnutí správcu dane však podľa správneho súdu vyplýva, že sa zaoberali námietkami a predloženými dôkazmi žalobcu, týmito sa riadnym spôsobom vysporiadali a ich závery sú v kontexte celého vykonaného dokazovania udržateľné. Správca dane a žalovaný uviedli, že pokladničné doklady, ktoré mali podľa žalobcu preukazovať následný predaj dodaného tovaru, nepreukazujú, že ide o tovar, ktorý mal byť predmetom deklarovaných dodávok. Tieto doklady nepreukazovali a neobsahovali údaje, že sa má jednať práve o tovar od označených dodávateľov na deklarovaných zdaniteľných plneniach. Správca dane v napadnutých rozhodnutiach v tejto súvislosti tiež uviedol, že žalobca síce predložil správcovi dane ako dôkaz o predaji tovaru na svojej prevádzke CD nosič s evidenciou pokladničných dokladov za roky 2016 a 2017, správca dane však zhotovil analýzu evidovania hotovosti v jednom náhodne vybranom dni ako aj v ďalších dňoch a zistil vysoký počet zaevidovaných príjmov a krátky interval medzi jednotlivými operáciami, čo správca dane nepovažoval za reálne. Správca dane tiež uviedol, že podľa § 8 ods. 1 písm. g) zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice musí pokladničný doklad obsahovať označenie tovaru alebo služby a preto požiadal žalobcu o predloženie skladovej evidencie tovaru za rok 2016, z ktorej by bolo zrejmé označenie jednotlivých druhov tovaru tak, ako boli uvedené na pokladničných dokladoch. Žalobca k skladovej evidencii tovaru za rok 2016 uviedol, že za rok 2016 nevie povedať ako to vtedy bolo, či mal položky zašpecifikované, skladovú evidenciu nerobí, inventúru robí len finančnú a kusovú raz ročne kvôli evidencii zásob. V tejto súvislosti žalobca v správnych žalobách zhodne uviedol, že správcovi dane predložil jednu z predmetných faktúr (faktúru č. 2017549) s bločkom, pričom správca dane tento dôkaz podľa žalobcu vyhodnotil nesprávne a v rozpore so zásadou logiky, keď uviedol, že nejde o totožný tovar, pretože na faktúre je označený ako „rifle“ a na pokladničnom doklade ako „DAM.RIFLE“. Podľa žalobcu je teda zrejmé, že ide o totožný tovar. Správca dane v prvostupňových rozhodnutiach uviedol, že predložené doklady (faktúra č. 2017549 od spoločnosti NV Company, s.r.o. a pokladničnom doklade ERP 133/524 zo dňa 24. 06. 2017 na sumu 26,20 eur) boli priložené k vyjadreniu k protokolu za zdaňovacie obdobia august až december 2016, teda predložené doklady sa kontrolovaného obdobia netýkajú. Keby ich správca dane aj bral do úvahy ako vzor nákupu tovaru a predaja tovaru, tovar fakturovaný na faktúre označený ako „rifle“ sa nezhoduje názvom ani označením (špecifickým kódom) na pokladničnom doklade z elektronickej registračnej pokladnice, kde je uvedené „DAM.RIFLE“. Správca dane poukázal na to, že predložené doklady sa netýkajú kontrolovaných zdaňovacích období, v danom prípade nejde o totožný názov tovaru, ako aj na to, že tento tovar nie je žiadnym iným spôsobom identifikovateľný a v dôsledku toho nemožno posúdiť, že ide o tovar totožný s tovarom dodaným od deklarovaného dodávateľa žalobcu. S námietkou žalobcu uvedenou aj v odvolaní proti prvostupňovým rozhodnutiam o tom, že dodaný tovar bol aj následne predaný sa dostatočne vysporiadal aj žalovaný, ktorý vo všetkých napadnutých rozhodnutiach zhodne uviedol, že doklady z elektronickej registračnej pokladnice nepreukazovali skutočnosti, že ide práve o tovar označeného dodávateľa na deklarovaných faktúrach. Z uvedeného teda správny súd vyhodnotil, že nie je pravdou žalobcom namietaná skutočnosť, že by sa správca dane a žalovaný v dostatočnej miere nezaoberali žalobcom predloženými dôkazmi, ktoré mali preukazovať existenciu dodaného tovaru. Práve naopak žalovaný ako aj správca dane zrozumiteľným spôsobom v odôvodnení svojich rozhodnutí vysvetlili, prečo žalobcom predložené dôkazy nepreukazujú
reálnu existenciu tovaru, ktorý mal byť dodaný deklarovanými dodávateľmi. Správny súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že ani správnemu súdu nie je zrejmé akú skutočnosť sa žalobca snažil správcovi dane a žalovanému preukázať predmetnými dôkazmi (faktúra č. 2017549 od spoločnosti NV Company, s.r.o. a pokladničný doklad elektronickej registračnej pokladnice 133/524 zo dňa 24. 06. 2017 na sumu 26,20 eur), keďže ide o doklady týkajúce sa spoločnosti NV Company, s.r.o., ktorá nebola deklarovaným dodávateľom žalobcu v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach (od augusta do decembra 2016) a ako správne uviedol správca dane predložené doklady sa kontrolovaného obdobia netýkajú. Žalobcom predložené dôkazy teda nie sú žiadnym spôsobom schopné spochybniť záver správcu dane, ktorý je podľa správneho súdu logický a poukazuje na to, že bez ďalšej individualizácie tovaru nemožno dospieť k tomu, že tovar uvedený na faktúre je tovarom uvedeným na pokladničnom doklade.
43. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžfk/14/2021 zo dňa 26. apríla 2023, podľa ktorého „k tomu, aby mohlo byť ustálené, že existujúci tovar je naozaj tovarom, ktorý bol predmetom dodávok na základe príslušných dodávateľských faktúr (a to bez ohľadu na to, či deklarovaný dodávateľ je aj skutočným dodávateľom tovaru) je potrebné – pre účely daňovej kontroly, resp. vyrubovacieho konania – mať tento tovar dostatočne individualizovaný , a to buď na základe objektívnych individualizačných kritérií samotného tovaru alebo je potrebné takúto individualizáciu mať preukázanú na základe vykonaného dokazovania a jeho hodnotenia vo vzájomných súvislostiach v priebehu daňovej kontroly/vyrubovacieho konania.“ Podľa správneho súdu v predmetnej veci takýto stav individualizácie dodaného tovaru nenastal. Len samotná existencia tovaru – bez ďalšieho – nemusí byť postačujúce pre záver, že sa jedná práve o tovar, ktorý mal byť predmetom deklarovaných dodávok. Správny súd preto uvedenú žalobnú námietku žalobcu o nesprávnom vyhodnotení dokazovania považoval za nedôvodnú.
44. K námietke žalobcu ohľadom vykonania miestneho zisťovania zo strany správcu dane dňa 02. 09. 2019 v prevádzke žalobcu s tým, že toto malo byť vykonané zamestnancami správcu dane len formálne, teda bez toho, aby sa zaoberali tým, či tovar uvedený na sporných faktúrach sa nenachádza v obchode, správny súd uvádza, že z obsahu administratívnych spisov vyplynulo, že v prevádzke žalobcu v Kľúčovci bolo dňa 02. 09. 2019 vykonané miestne zisťovanie, o čom bola spísaná zápisnica o miestnom zisťovaní č. 102050416/2019, z obsahu ktorej vyplynulo, že na preverovanej adrese sa nachádza budova s prevádzkou predajne textilu a prevádzkou bufetu a miestne zisťovanie bolo vykonané aj za osobnej účasti žalobcu, ktorý sa k spôsobu vykonania miestneho zisťovania a k jeho samotného priebehu nevyjadril, ani nemal pripomienky, pričom svoj súhlas s obsahom zápisnice a samotným priebehom miestneho zisťovania vyjadril svojím podpisom. Z vyjadrenia žalobcu na ústnom prerokovaní pripomienok k Protokolu z daňovej kontroly dňa 16. 07. 2020 vyplynulo, že žalobca skladovú evidenciu nevedie, vykonáva raz ročne kusovú a finančnú inventúru kvôli stavu zásob. Na základe uvedeného možno dospieť k odôvodnenému záveru, že vykonanie obhliadky tovaru nachádzajúceho sa v prevádzke žalobcu počas miestneho zisťovania by bez ďalšieho neviedlo k prevereniu skutočnosti, že tovar nachádzajúci sa na prevádzke je tovarom, ktorý mal byť dodaný žalobcovi zo strany deklarovaných dodávateľov, keďže žalobca neviedol žiadnu skladovú evidenciu. Preto správny súd vyhodnotil námietku žalobcu k spôsobu vykonania miestneho zisťovania ako účelovú a nedôvodnú. Správca dane postupoval pri vykonaní miestneho zisťovania v súlade s ustanoveniami daňového poriadku, pričom žiadnym spôsobom neporušil práva daňového subjektu.
45. Žalobca v správnych žalobách uviedol, čo bolo predmetom dokazovania a ako ho správca dane podľa žalobcu nesprávne a nepresvedčivo vyhodnotil. Správny súd sa stotožňuje s názorom žalovaného, že úlohou správcu dane je verifikovať daňovým subjektom predložené dôkazy, ale nemá povinnosť za neho zhromažďovať dôkazy o splnení zákonom stanovených podmienok na odpočítanie dane, teda skutočností uvedených daňovým subjektom v podanom daňovom priznaní. Faktúry sú použiteľné a uznateľné len vtedy, ak údaje v nich uvedené pravdivo odrážajú skutočnosť. Zdaniteľné plnenia nestačí deklarovať len po formálnej stránke vystavenou faktúrou, nakoľko samotné existencia faktúry, na ktorej je uvedená daň a teda skutočnosť, že platiteľ má faktúru vyhotovenú iným platiteľom dane, ak nie je podložená reálnym dodaním tovarov, nezakladá právo na odpočítanie dane uvedenej na faktúre. Správny súd sa preto nestotožnil s námietkou žalobcu, podľa ktorej správca dane ani žalovaný nepredložili žiadny dôkaz, ktorý by bol spôsobilý vyvrátiť tvrdenia žalobcu, že tovar v zmysle faktúr bol dodaný. Z preskúmavaných rozhodnutí nevyplynulo, že by daňové orgány vyhodnocovali dôkazy jednostranne alebo účelovo. Z postupu a rozhodnutí žalovaného a správcu dane nie je zrejmé, že by hodnotili dôkazy vykonané v daňovej kontrole a vyrubovacom konaní v neprospech žalobcu, a že by
účelovo postupovali v jeho neprospech. Vyjadrenie nesúhlasu účastníka konania s hodnotením dôkazov správcom dane bez toho, aby boli vytýkané nedostatky a chyby v hodnotení dôkazov, nepostačuje na privodenie nezákonnosti preskúmavaných rozhodnutí. Z rozhodnutí žalovaného a správcu dane nevyplýva, že by dôkazy znejúce podľa žalobcu v jeho prospech, nezobrali daňové orgány do úvahy. Ako už bolo uvedené, všetky dôkazy boli hodnotené jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach a daňové orgány uviedli preskúmateľnú úvahu vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov, a to konkrétne aj vo vzťahu k tomu, akú hodnovernosť a dôkaznú silu priznali konkrétnemu dôkazu, akú schopnosť priznali dôkazu vo vzťahu k tomu, či je tento spôsobilý zvrátiť závery vyplývajúce z iných realizovaných dôkazov.
46. V súvislosti s námietkou žalobcu, že správca dane mal k dispozícii celé účtovníctvo žalobcu a v prípade, ak správca dane spochybňuje žalobcom deklarovaných dodávateľov bolo povinnosťou správcu dane uviesť, kto bol skutočným dodávateľom tovaru, správny súd opätovne poukazuje na primárnu povinnosť daňového subjektu preukázať, že sú splnené materiálne aj formálne podmienky pre uplatnenie práva, resp. nároku na odpočítanie dane. Dôkazné bremeno zaťažuje predovšetkým daňový subjekt, ktorý si uplatňuje právo na odpočítanie dane. Dokazovanie vykonávané zo strany daňových orgánov slúži len na následnú verifikáciu toho, či tvrdenia prednesené daňovým subjektom v rámci preukazovania splnenia formálnych aj materiálnych podmienok pre nárok na odpočet DPH sú pravdivé. Povinnosťou daňových orgánov tak nie je zisťovať, ako sa tvrdené obchodné transakcie stali. Daňové orgány len preverujú, či sa stali žalobcom tvrdeným spôsobom. Ak správca dane spochybní vykonanými dôkazmi tvrdenia daňového subjektu, dôkazné bremeno sa opäť presúva na daňový subjekt. Zásada objektívnej pravdy, ovládajúca daňové konanie, nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, kým sa bez pochýb nepotvrdia a nepreukážu tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Je na správcovi dane, vykonávajúcom dokazovanie, a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii. Pochybnosti správcu dane je povinný hodnoverným spôsobom rozptýliť žalobca, k čomu v prejednávanom prípade nedošlo. Daňová správa nemusí za každých okolností preukazovať, že každé jedno tvrdenie, ktoré deklaruje daňový subjekt, je nepravdivé. Na to, aby daňové bremeno opäť zaťažilo daňový subjekt, postačí relevantné spochybnenie jeho tvrdení a predložených listín. Taktiež nebolo povinnosťou daňových orgánov žalobcovi osobitne vysvetľovať, aké ďalšie dôkazy mal navrhovať alebo predkladať.
47. Správny súd na záver poznamenáva, že ani z administratívneho spisu, ani z podaní žalobcu nespozoroval náznak, že by boli z daňového konania známi iní (skutoční) dodávatelia tovaru, ktorí by mohli byť platiteľmi dane, aby tak vznikla potreba doplniť dokazovanie vo svetle novšej judikatúry Súdneho dvora EÚ, predovšetkým vo veci C-154/20 Kemwater ProChemie, kde konštatoval, že uvedenie osoby deklarovaného dodávateľa na daňovom doklade nie je hmotnoprávnou podmienkou na odpočítanie dane, avšak status osoby deklarovaného dodávateľa hmotnoprávnou podmienkou je a dôkazné bremeno ohľadom statusu dodávateľa má spravidla osoba, ktorá si uplatňuje odpočítanie dane (Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 5Sfk/31/2021 zo dňa 28. júna 2023).
48. Na základe tejto dôkaznej situácie je podľa správneho súdu prijateľný záver žalovaného o nepreukázaní reálnosti deklarovaných obchodov. Pri existencii dôkazne podložených zistení podstatne spochybňujúcich činnosť dodávateľov je potom v okolnostiach veci, pri nedostatku dôkazov o priebehu dodania, možné dospieť k záveru, že neboli splnené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane medzi dodávateľmi a žalobcom. Z uvedených dôvodov dospel správny súd k záveru o nedôvodnosti správnych žalôb, a preto ich podľa § 190 SSP zamietol.
49. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario. Žalobca nebol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania.
50. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0. 1. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. a) SSP).
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP).
Podľa § 445 ods. 1 a 2 SSP, v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 449 ods. 1 a 2 SSP, sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
V Banskej Bystrici, 23. augusta 2023