Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cob/294/2011

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: K. Z. - U., Z. XXXX/X, XXX XX K., F.: XX XXX XXX, zast.: JUDr. Ján Garaj, advokát, Floriánova 2, 080 01 Prešov, proti žalovanému: Albertina Packaging, spol. s r.o., Hlinícka 1, 831 52 Bratislava, IČO: 31 374 638, zast.: Mgr. David Soukeník, advokát, Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, o zaplatenie 69.798,80 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. -241 zo dňa 26.04.2011 takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. -241 zo dňa 26.04.2011 zrušuje a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom č.k. -241 zo dňa 26.04.2011 žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania, o ktorých rozhodne po právoplatnosti napadnutého rozhodnutia.

Svoje rozhodnutie súd odôvodnil tým, že žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 16.12.2005, zmeneným v časti úroku z omeškania dňa 29.10.2007, domáhal zaplatenia istiny vo výške 2.102.758,50 Sk (69.798,80 eura) spolu s 13%-ným úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 14.07.2005 do zaplatenia z titulu zmluvnej pokuty. Súd mal po vykonanom dokazovaní preukázané, že účastníci konania uzavreli zmluvu o dodávke zariadenia, v ktorej sa dohodli, že žalobca kúpnu cenu zaplatí v dvoch častiach, a to predplatbou vo výške 20.000,- eur do 7 dní od podpisu zmluvy a zvyšok 120.000,- eur oproti avízu po pripravenosti dodávky zariadenia, pričom v prípade omeškania s platbami sa termín odovzdania a prevzatia zariadenia posúva o rovnakú dobu, o ktorú neboli splnené platobné podmienky. Uzavretie zmluvy ako aj riadne zaplatenie zálohy 20.000,- eur medzi účastníkmi nebolo sporné. Sporným bolo uzavretie dodatku č. 1 zo dňa 07.05.2002, ktorý menil cenu z pôvodných 147.000,- eur na 174.000,- eur a tiež podstatným spôsobom menil aj platobné podmienky. Súd po doplnenom dokazovaní dospel k záveru, že dodatok uzavretý nebol, nakoľko žalobca túto závažnú skutočnosť neuviedol už pri podaní žaloby, ani sa na ňu neodvolával, nepredložil originál zmluvy hoci bol na to súdom opakovane od 13.12.2007 vyzývaný a nakoniec predložil iba potvrdenie polície, že mu boli dňa 19.11.2009 odcudzené dokumenty z auta, čím sa sťažilo až znemožnilo prípadné znalecké dokazovanie pravosti podpisu. Len na základe overenia notárom nemožno tento dôkaz hodnotiť ako verejnú listinu. Keďže dodatok č. 1 k zmluve o dodávke zariadenia nebol uzavretý, nemohol žalobcovi vzniknúť nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Podľa zmluvy o dodávke zariadenia mal žalobca zaplatiť kúpnu cenu vopred, čo neurobil, preto sa žalovaný nemohol ani dostať do omeškania. Podľa dodatku č. 1 si žalobca zabezpečil financovanie zariadenia prostredníctvom ním vybranej leasingovej spoločnosti. Žalovaný predložil dôkaz o tom, že žalobca prevzal zariadenie na základe leasingovej zmluvy už dňa 09.10.2002, hoci žalobca tvrdil, že žalovaný mu zariadenie dodal až dňa 20.02.2003 a až do tohto dátumu si uplatňoval zmluvnú pokutu. K predloženému dôkazu sa žalobca vôbec nevyjadril, ani ho nespochybnil, súd preto vychádzal z toho, že zariadenie bolo žalobcovi dodané už dňa 09.10.2002.

Súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaného, že pôvodná kúpna zmluva o dodávke zariadenia bola nahradená leasingovou zmluvnou medzi žalobcom a leasingovou spoločnosťou a kúpnou zmluvnou medzi žalovaným a leasingovou spoločnosťou. Odovzdanie a prevzatie zariadenia sa malo uskutočniť medzi žalobcom a žalovaným v čase a mieste dohodnutom medzi nimi, avšak nie skôr ako leasingový nájomca (žalobca) uhradí na účet kupujúceho (leasingovej spoločnosti) preddavkovú faktúru v plnej výške alebo uhradí na základe splnomocnenia daného mu kupujúcim zálohu na leasingové splátky na účet predávajúceho (žalovaného). Táto skutočnosť nastala až dňa 17.10.2002, kedy žalovaný uzavrel kúpnu zmluvu s leasingovou spoločnosťou a zálohy dovtedy zaplatené žalobcom boli započítané ako záloha na budúcu kúpu predmetu leasingu. Z uvedeného vyplýva, že zariadenie bolo žalobcovi dodané ešte skôr ako bolo dohodnuté. Ak by súd vychádzal zo skutočnosti, že účastníci uzavreli dodatok č. 1 k zmluve o dodávke zariadenia, žalovaný by sa nedostal do omeškania a žalobcovi by nevzniklo právo na zmluvnú pokutu.

Súd zároveň uviedol, že zmluvná pokuta vo výške 0,3% denne je neprimeraná vo vzťahu k zabezpečovanej povinnosti a v prípade splnenia všetkých ostatných predpokladov by žalobcovi zmluvnú pokutu v tejto výške nepriznal a využil moderačné právo podľa . Keďže žalobca neuniesol dôkazné bremeno, neoznačil také dôkazy, ktoré by dostatočne a dôveryhodne preukázali, že žalovaný porušil zmluvnú povinnosť zabezpečenú zmluvnou pokutou, súd jeho návrh zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa v spojení s a , tak že úspešnému žalovanému (súd nesprávne uviedol žalobcovi) priznal ich náhradu, pričom o ich výške rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca z dôvodu, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam a z toho dôvodu rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že predložený dodatok č. 1 zo dňa 07.05.2002 je označený doložkou právoplatnosti notárom JUDr. Z. S. na základe predloženého originálu pozostávajúceho z 3 strán s dátumom overenia 28.02.2007, a preto ide o dôkaz, ktorý je podľa verejnou listinou. Súd vo svojom rozhodnutí neodôvodnil, prečo výpoveď svedka S., ktorý uviedol, že dodatok č. 1 bol medzi žalobcom a žalovaným uzavretý, nepovažoval za relevantnú. Sám žalovaný preukázal zálohovou faktúrou č. 20/2002 zo dňa 09.07.2002 vystavenou na sumu 174.000,- eura, že dodatok č. 1 zo dňa 07.05.2002 medzi stranami uzavretý bol, argumentoval iba tým, že sa jedná o zálohovú faktúru. Počas konania žiadna zo strán nespochybňovala ani zmenu financovania ani výšku kúpnej ceny zariadenia. Žalovaný v rozpore so zmluvou v zmysle predmetného dodatku dodal žalobcovi zariadenie pred uhradením kúpnej ceny vopred. Z predložených dôkazov a konania strán tak bolo dostatočne preukázané, že dodatok č. 1 zo dňa 07.05.2002 bol uzavretý. Je pravdou, že zariadenie bolo žalobcovi fyzicky dodané dňa 09.10.2002 a táto skutočnosť v konaní ani nebola sporná, žalovaný mal v zmysle zmluvy a aj dodatku č. 1 okamžite po dodaní zariadenia vykonať jeho inštaláciu a uviesť zariadenie do prevádzky. Má za to, že tvrdenie súdu, že zariadenie bolo žalobcovi dodané včas, dokonca skôr ako bolo dohodnuté neobstojí, pretože v súlade so zmluvou, ako aj s jej dodatkom č. 1 žalovaný zariadenie odovzdal v stave schopnom prevádzky aj s výhradami až dňa 20.03.2002. Porušením zmluvnej povinnosti, a to nevykonaním inštalácie zariadenia okamžite po jeho dodaní a neuvedením zariadenia do prevádzky vznikla žalobcovi škoda, ktorá bola zabezpečená zmluvnou pokutou vo výške 0,3% za každý deň omeškania. Súd pri svojej rozhodovacej činnosti nepreskúmal rozhodujúce otázky, z hľadiska ich závažnosti a vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov je v logickom rozpore s tým, čo bolo v konaní zistené. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v tom smere, že ho považuje za nedôvodné a bezpredmetné a navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil a žalovaného zaviazal na náhradu trov konania. Má za to, že súd vykonal dostatočné dokazovanie, na základe ktorého zaujal správny právny názor a vo veci správne rozhodol. Uviedol, že dodatok č. 1 zo dňa 07.05.2002 nie je možné považovať za verejnú listinu, nakoľko notár vykonaním úkonu neosvedčoval pravdivosť skutočností uvádzaných v listine, ale len potvrdzoval, že mu bol predložený originál listiny. Podpísanie dodatku spochybňuje, nakoľko by tým vystavil svoju spoločnosť zbytočnému riziku a podpis takéhoto dodatku v jeho obchodnej praxi nie je bežnou vecou najmä v prípade, ak je dodávané zariadenie v tak vysokej hodnote. Žalobca sa žalobou domáhal nároku výlučne na základe zmluvy o dodávke zariadenia zo dňa 01.03.2002, skutočnosť, že mal byť podpísaný dodatok dňa 07.05.2002 nikde neuvádza, až následne podaním

zo dňa 18.10.2007 odvodzuje svoj nárok zo znenia dodatku. Žiadne dokumenty neobsahujú žiadny odkaz na dodatok alebo akékoľvek jeho znenie. Žalobca preukazuje uzavretie dodatku len kópiou tohto dodatku a svedeckou výpoveďou jedného svedka, ktorý pôsobí nedôveryhodne. Má za to, že žalobca neuniesol dôkaznú povinnosť o podpise a uzavretí dodatku zo strany žalovaného. Faktúra č. 20/2002 na zaplatenie sumy 174.000,- eur mu nikdy nebola doručená, a z tejto faktúry nevyplýva, že by sa mala vzťahovať na dodatok, naopak vyplýva z nej, že sa týka zmluvy o dodávke zariadenia zo dňa 01.03.2002. K nastaveným platobným podmienkam v dodatku uviedol, že skutočné platby žalobcu žalovanému nekorešpondujú s jeho znením. V zmysle dodatku mala byť druhá platba vo výške 50.000,- eur zrealizovaná v termíne do 20.06.2002, v skutočnosti boli v súvislosti s dodaním uvedeného tovaru zrealizované ďalšie dve platby a to v sume 57.000,- eur dňa 19.09.2002 a platba v sume 60.000,- eur dňa 19.09.2002, kedy bola platiteľom spoločnosť NIJAND, s.r.o. Dňa 09.10.2002 bol podpísaný protokol o prevzatí predmetu leasingu, v ktorom žalobca potvrdil, že prevzal predmet leasingu spolu so záručným listom a návodom na obsluhu a údržbu. Zo dňa 20.03.2002 je vyhotovený zápis zo servisného zásahu na odstránenie porúch na zariadenia a nie preberací a odovzdávací protokol, ako to tvrdí žalovaný.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( ) prejednal vec podľa bez nariadenia pojednávania podľa , a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu, ktorého rozsahom a dôvodmi je odvolací súd viazaný, je dôvodné.

Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súd prvého stupňa vec skutkovo dostatočne neustálil a z takéhoto nedostatočne zisteného skutkového stavu nevyvodil správny právny záver.

Súd prvého stupňa predčasne usúdil, že Dodatok č. 1 nebol uzavretý. Kópia Dodatku č. 1 zo dňa 07.05.2002 (č.l. 105-106) je opatrená notárskou overovacou doložkou notára JUDr. Z. S., pričom overenie (podľa overovacej doložky) bolo vykonané dňa 28.02.2007 na základe predloženého originálu listiny pozostávajúceho z 3 strán. Na fotokópii Dodatku č. 1 sú odtlačky pečiatok oboch zmluvných strán a pri nich sa nachádzajú podpisy - za zhotoviteľa by malo ísť o podpis Ing. O. I. (pravosť jeho podpisu však spochybnil žalovaný - č.l. 114, č.l. 201 ako aj Ing. I. vo svojej výpovedi na č.l. 206) a za objednávateľa bol podpísaný žalobcom - p. K.

Originál tejto zmluvy žalobca predložiť už nemôže, pretože bol odcudzený z jeho osobného motorového vozidla dňa 19.11.2009 pri vlámaní sa tretej osoby do tohto vozidla (č.l. 188 a č.l. 197), čo žalobca preukazoval potvrdením od Obvodného Policajného zboru Prešov - Juh zo dňa 19.11.2009.

V zmysle Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Ak súd dôkaz v konaní vykoná je jeho povinnosťou ho v odôvodnení vyhodnotiť. Taktiež v prípade, že súd odmietne vykonať určitý účastníkom navrhovaný dôkaz, je jeho zákonnou povinnosťou v odôvodnení rozhodnutia uviesť, prečo navrhovaný dôkaz nevykonal ( ).

Odvolací súd uznal námietku žalobcu o tom, že súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku neodôvodnil, prečo výpoveď svedka S. z pojednávania dňa 05.04.2011 (č.l. 206), nepovažoval za relevantnú, resp. v odôvodnení rozsudku vyhodnotenie tejto výpovede absentuje. Podľa odvolacieho súdu tento svedok vo svojej výpovedi uvádzal skutočnosti k existencii dodatku č. 1, čo je otázka pre rozhodnutie veci relevantná, zvlášť, keď jeho uzavretie jedna strana - žalobca tvrdí a preukazuje notársky overenou kópiou, pričom originál už dnes nevie predložiť a druhá strana - žalovaný jeho uzavretie popiera. Tieto rozporné skutočnosti je preto potrebné odstrániť ďalším dokazovaním (napr. svedeckou výpoveďou osôb prítomných pri vyhotovení dodatku, podpisovaní dodatku, rokovaniach o obsahu dodatku a pod.). Súd prvého stupňa nepostupoval v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia a Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, keď vykonaný dôkaz v odôvodnení rozhodnutia nevyhodnotil a neuviedol, prečo ho nepovažuje za relevantný. To je dôvodom pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odvolací súd ďalej dospel k záveru, že súd prvého stupňa sa dostatočne nevysporiadal so skutočnosťou, že zálohovú fa.č. 020/2002 zo dňa 09.07.2002 na č.l. 65 žalovaný (v konaní popierajúci existenciu dodatku) vystavil na sumu 174.000,- Sk, čo je suma zodpovedajúca cene uvedenej v Dodatku č. 1 zo

dňa 07.05.2002 a nie na sumu zodpovedajúcu cene uvedenej v Zmluve zo dňa 01.03.2000 (teda zmluve v znení bez Dodatku č. 1).

Financovanie kúpnej ceny bolo v Dodatku č. 1 umožnené aj cestou leasingu. Uzavretie leasingovej zmluvy preto tiež zodpovedá dojednaniam zmluvných strán uvedených v Dodatku č. 1.

Tieto skutočnosti podľa odvolacieho súdu vo svojich súvislostiach svedčia v prospech tvrdení žalobcu o uzavretí Dodatku č. 1.

Ako nepresvedčivý odvolací súd vyhodnotil záver súdu prvého stupňa o tom, že leasingová zmluva s vybratou leasingovou spoločnosťou nahradila pôvodnú kúpnu zmluvu o dodávke zariadenia uzavretú medzi žalobcom a žalovaným, pričom súd prvého stupňa následne pripúšťa, že za istých okolností mohli zostať v platnosti dojednania o zmluvnej pokute, pretože výber tovaru a termín jeho dodania je vecou dohody dodávateľa tovaru s leasingovým nájomcom.

Podľa názoru odvolacieho súdu z doposiaľ vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa nevyplýva, že by došlo k nahradeniu pôvodnej kúpnej zmluvy. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na , podľa ktorého účastníci zmluvy môžu dohodou zmeniť vzájomné práva a povinnosti. Ak z takejto dohody jednoznačne nevyplýva, že vôľa strán smerovala k zániku doterajšieho záväzku a k jeho nahradeniu novým záväzkom, potom popri doterajšom záväzku vzniká nový záväzok, ak sú splnené zákonom požadované náležitosti na jeho vznik.

Podľa Zmluvy o dodaní zariadenia (článok 5) bol žalovaný povinný zariadenie odovzdať v stave spôsobilom prevádzky, a to po vykonaní inštalácie (tá mala byť vykonaná okamžite po dodaní zariadenia, prípadne podľa dohody s objednávateľom) a po uvedení zariadenia do prevádzky.

V konaní zostalo naďalej sporné, kedy si žalovaný splnil povinnosť riadneho dodania zariadenia, vrátane povinnosti ho nainštalovať a dať do prevádzky schopného stavu (táto povinnosť vyplýva zo Zmluvy o dodávke zariadenia). S touto otázkou sa súd prvého stupňa vysporiadal nedostatočne, keď uzavrel, že zariadenie bolo dodané dňa 09.10.2002, hoci v tento deň nainštalované a sprevádzkované nebolo.

Každý z účastníkov konania nesie dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach. Žalobca musí hodnoverne preukázať tvrdenia uvedené v žalobe, inak mu nie je možné uplatnený nárok priznať (aj keď je druhý účastník v konaní nečinný). Taktiež žalovaný nesie dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach uvedených v rámci obrany proti žalobe. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj iné než navrhnuté dôkazy, a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tomu účastníkovi, na ktorom predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva. V predmetnej veci je s poukazom na vyššie uvedené dôvody záver súdu o neunesení dôkazného bremena žalobcu predčasný.

Správne (tak skutkovo ako aj právne) uzavretie otázky existencie Dodatku č. 1 ako aj okamihu riadneho dodania zariadenia je v predmetnej veci rozhodujúce pre posúdenie dôvodnosti žaloby. Taktiež je pre rozhodnutie veci samej podstatné skutkovo i právne doriešiť otázku zmluvnými stranami sledovaného účelu uzavretej leasingovej zmluvy a jej dôsledkov. Keďže súd prvého stupňa v tomto smere nedostatočne zistil skutkový stav, nevyvodil správne právne závery. To má za následok zrušenie rozhodnutia odvolacím súdom podľa § 221 ods. 1 písm. h) a vrátenie veci na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní súd prvého stupňa odstráni vyššie vytknuté pochybenia a v rámci nového rozhodnutia o veci rozhodne podľa aj o trovách tohto odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov: za 3:0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.