Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14C-122-2012.pdf
PDF · 130.77 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/122/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen, v konaní pred samosudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci žalobcu BL Telecom debt, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 45 535 108, zastúpeného Advokátskou kanceláriou SOUKENÍK-ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanej Q. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. Q. XXX/X, XXX XX A., štátne občianstvo: SR, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej OZ právna pomoc spotrebiteľom, so sídlom Sofijská 13, 040 13 Košice, IČO: 42 247 268, zastúpeného JUDr. Ladislavom Miklušom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Stará Baštová 2, 040 01 Košice (korešpondenčná adresa: Budapeštianska 8, 040 13 Košice), o zaplatenie 331,94 Eur s príslušenstvom z titulu zmluvnej pokuty, takto
rozhodol:
Súd žalobu v časti o zaplatenie sumy 178,88 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 178,88 Eur od 06. 04. 2009 do zaplatenia z a m i e t a.
Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 153,06 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 153,06 Eur od 06. 04. 2009 do zaplatenia z a s t a v u j e.
Žalovanej náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.
Žalobca je p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej trovy konania 68,38 Eur na účet JUDr. Ladislava Mikluša, advokáta, Advokátska kancelária so sídlom Stará Baštová 2, 040 01 Košice, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou zo dňa 24. 02. 2012, ktorá bola doručená súdu dňa 27. 02. 2012, v spojení s jej opravou zo dňa 17. 04. 2012, ktorá bola doručená súdu dňa 19. 04. 2012 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 331,94 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 331,94 Eur od 06. 04. 2009 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 16. 12. 2011 spoločnosť Slovak Telekom, a.s., so sídlom Karadžičova 10, 825 13 Bratislava, IČO: 35 763 469 ako postupca na strane jednej (ďalej len „právny predchodca“) a on ako postupník na strane druhej uzavreli Zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bol odplatný prevod pohľadávok uvedených v prílohe tejto zmluvy, vrátane pohľadávky voči žalovanej, vedenej pod referenčným číslom: 1.91314567. Žalovaná ako záujemkyňa uzavrela s jeho právnym predchodcom ako poskytovateľom v zmysle § 43 Zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, v znení neskorších predpisov Zmluvu o pripojení č. 2773138. Predmetom zmluvy o pripojení bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby jeho právnym predchodcom žalovanej. Žalovaná v zmysle zmluvy o pripojení sa zaviazala riadne odoberať službu a platiť za ňu riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom Cenníku podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou o pripojení, všeobecnými
podmienkami. Povinnosťou žalovanej bolo v prípade nedodržania zmluvných povinností voči jeho právnemu predchodcovi uhradiť zmluvnú pokutu, ktorej výška bola dohodnutá v zmluve o pripojení/ dodatku k zmluve o pripojení. Účelom dojednania o zmluvnej pokute bolo naplnenie funkcie zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody na strane jeho právneho predchodcu, ktorá mu vznikne v dôsledku nesplnenia záväzku žalovanej zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom vzťahu s jeho právnym predchodcom. V uvedenom prípade je teda žalovaná sankcionovaná za to, že nesplnila svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby, v dôsledku čoho musela byť jej SIM karta/koncové zariadenie vypojené z prevádzky (došlo k prerušeniu poskytovania služieb poskytovaných prostredníctvom SIM karty/koncového zariadenia žalovanej), čím by žalovaná prostredníctvom platieb za poskytnuté služby po dobu viazanosti postupne splnila svoj záväzok, ktorému zodpovedal proti záväzok jeho právneho predchodcu zabezpečiť žalovanej mobilný telefón/koncové zariadenie, prípadne program služieb podľa vlastného výberu za zľavnenú cenu. Jeho právny predchodca vystavil žalovanej faktúru č. 7902397474, splatnú dňa 05. 04. 2009 na sumu vo výške 331,94 Eur. Celková neuhradená suma v čase postúpenia pohľadávky bola 331,94 Eur. Túto faktúru žalovaná neuhradila. Pohľadávka jeho právneho predchodcu z tejto faktúry bola predmetom postúpenia. Nakoľko žalovaná faktúru, ktorou jej bola fakturovaná predmetná suma (zmluvná pokuta) neuhradila, podal voči nej žalobu na súd.
O žalobe žalobcu rozhodol súd platobným rozkazom č.k. 30Ro/46/2012-14 zo dňa 25. 04. 2012, ktorým žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel.
Podaním zo dňa 20. 04. 2012, ktoré bolo doručené súdu dňa 25. 04. 2012 vstúpil do konania na strane žalovanej vedľajší účastník Občianske združenie OZ právna pomoc spotrebiteľom, so sídlom Sofijská 13, 040 13 Košice, IČO: 42 247 268 podľa § 93 ods. 2, 3, 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), podľa ktorého ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonu účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.
Vedľajší účastník na strane žalovanej na to proti platobnému rozkazu č.k. 30Ro/46/2012-14 zo dňa 25. 04. 2012 včas podal odpor, ktorý odôvodnil vo veci samej.
Vedľajší účastník na strane žalovanej v odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 06. 06. 2012, ktorý bol doručený súdu dňa 13. 06. 2012 uviedol, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a povinnosť tvrdiť, teda po skutkovej stránke uviesť, v čom spočíva jeho nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, nakoľko z obsahu žaloby a jej príloh nie je možné určiť, či právo žalobcovi na zaplatenie zmluvnej pokuty vôbec vzniklo, teda nedá sa zistiť v akom rozsahu si nesplnila žalovaná ako spotrebiteľka povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby, za aké obdobie a podobne. Predmetný vzťah vzniknutý medzi účastníkmi na základe zmluvy o pripojení je bez pochybností vzťahom spotrebiteľským (§ 52 Občianskeho zákonníka). Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Zákonodarca v Občianskom zákonníku v súvislosti s nerovnováhou v právnom pomere medzi spotrebiteľom a dodávateľom uzákonil § 53 ods. 1 preventívne predpisy, teda ustanovenia, ktoré nesmie obsahovať spotrebiteľská zmluva. Žalovaná ako spotrebiteľka uzatvorila zmluvu o pripojení, v rámci ktorej sa s predchodcom žalobcu dohodli o povinnosti žalovanej zaplatiť v prípade, ak poruší niektorú zmluvnú povinnosť zmluvnú pokutu vo výške 331,94 Eur. Obsahom dodatku bolo porušenie akýchkoľvek povinností zo strany žalovanej, a to nielen vymenovaných povinností v článku 4. Zmluvná pokuta pre právneho predchodcu žalobcu však v dodatku dohodnutá nebola. Práve táto skutočnosť (porušenie akejkoľvek povinnosti na strane spotrebiteľa) spôsobuje nielen nerovnováhu v zmluvných vzťahoch, ale aj neprijateľnosť zmluvnej podmienky. Ďalším aspektom neprijateľnosti je aj samotná výška zmluvnej pokuty, pretože rovnaká zmluvná pokuta je dojednaná bez akéhokoľvek rozlíšenia dlžnej sumy, resp. akéhokoľvek rozlíšenia závažnosti rozlíšenia porušenia povinnosti. Dohodnutá zmluvná podmienka v dodatku k zmluve o pripojení zaväzuje žalovanú k jej zaplateniu počas celej doby viazanosti, teda počas 24 mesiacov. V danej veci zmluvnú pokutu treba považovať ako neprimeranú sankciu aj zhľadiska času, kedy dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu, keď v dôsledku nezaplatením sumy dôjde k ukončeniu zmluvy, napríklad 1 mesiac pred uplynutím doby
viazanosti s prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď v prvý mesiac viazanosti, teda na jeho začiatku. Nárok na zmluvnú pokutu mal právny predchodca žalobcu aj v prípade, ak by žalovaná porušila zmluvu v posledný deň lehoty, a to v plnej výške, napriek tomu, že dovtedy neporušila žiadne ustanovenie zmluvy. V rámci dojednania mal žalobca právo, resp. jeho právny predchodca na zaplatenie tejto zmluvnej pokuty takisto aj v prípade, ak by bola žalovaná napríklad v omeškaní so zaplatením sumy napríklad 3,- Eur, a to v plnej výške 331,24 Eur. Súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl a bolo by v rozpore s cieľom smernice, ak by sa pred neprijateľnou podmienkou jednej spotrebiteľ chránil a druhý nie. Rozhodujúce je, že problémová zmluvná pokuta v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove, spisovej značky 16Co/32/2012, ktorým boli vyššie zmienené zmluvné podmienky v obdobnom spotrebiteľskom spore určené za neprijateľné a teda neplatné. Neprijateľná zmluvná podmienka je s poukazom na § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná ako celok. Preto v danom prípade nemožno moderovať znížiť neplatne dojednanú zmluvnú pokutu na výšku pultovej ceny mobilného telefónu. Pre absenciu platného písomného dojednania o zmluvnej pokute podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka sa preto žalobca nemôže voči žalovanej domáhať zaplatenia žiadnej, teda ani zníženej zmluvnej pokuty. Vzhľadom na neprijateľnosť zmluvného dojednania o zmluvnej pokute žiadal, aby súd žalobu žalobcu zamietol a priznal mu náhradu trov konania za trovy právneho zastúpenia.
Žalovaná v podaní zo dňa 05. 09. 2012, ktoré bolo doručené súdu dňa 05. 09. 2012 súhlasila s odporom proti platobnému rozkazu, ktorý podal vedľajší účastník na jej strane.
Na základe vyššie uvedeného preto podľa § 174 ods. 2 prvá veta O.s.p. sa zrušil zo zákona napadnutý platobný rozkaz a súd vo veci nariadil pojednávanie, keď podľa § 174 ods. 2 prvá veta O.s.p., ak čo len jeden z odporcov podá včas odpor s odôvodnením vo veci samej, zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi pojednávanie.
Pojednávania nariadeného v súdenej veci na deň 19. 02. 2013 sa právny zástupca žalobcu nezúčastnil, na toto pojednávanie bol predvolaný riadne a včas, predvolanie mu bolo doručené dňa 28. 01. 2013 (čl. 41 spisu), tento neúčasť na pojednávaní ospravedlnil podaním zo dňa 14. 02. 2013, ktoré bolo doručené súdu dňa 18. 02. 2013, nepožiadal však zo žiadneho dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania, právny zástupca vedľajšieho účastníka na strane žalovanej sa tohto pojednávania tiež nezúčastnil, na toto pojednávanie bol predvolaný tiež riadne a včas, predvolanie mu bolo doručené dňa 28. 01. 2013 (čl. 41 spisu), tento neúčasť na pojednávaní ospravedlnil podaním zo dňa 07. 02. 2013, ktoré bolo doručené súdu dňa 08. 02. 2013, nepožiadal však tiež zo žiadneho dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania, žalovaná bola na toto pojednávanie predvolaná riadne a včas, predvolanie jej bolo doručené dňa 25. 01. 2013 (čl. 41 spisu), táto sa pojednávania osobne zúčastnila, keď potom súd za týchto procesných podmienok na konanie a ich vyhodnotenia vec na pojednávaní dňa 19. 02. 2013 prejednal v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a v neprítomnosti právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane žalovanej, za osobnej účasti žalovanej, keď pritom prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy podľa § 101 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie, ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Ešte pred začatím prvého pojednávania žalobca podaním zo dňa 14. 02. 2013, ktoré bolo doručené súdu dňa 18. 02. 2013 (čl. 29 spisu) vzal späť žalobu v časti o zaplatenie sumy 153,06 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 153,06 Eur od 06. 04. 2009 do zaplatenia a to z titulu uplatnenej zmluvnej pokuty vyfakturovanej poskytovateľom služieb žalovanej faktúrou č. 7902397474 zo dňa 15. 03. 2009, ktorá sa stala splatnou dňa 05. 04. 2009, keď však ďalej trval na zaplatení zmluvnej pokuty z titulu tejto faktúry v zvyšujúcej časti, teda v sume 178,88 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 178,88 Eur od 06. 04. 2009 do zaplatenia. Nakoľko žalobca pred začatím prvého pojednávania vzal žalobu v tejto časti späť, súd konanie v tejto časti o zaplatenie sumy 153,06 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 153,06 Eur od 06. 04. 2009 do zaplatenia z titulu zmluvnej pokuty zastavil, a to podľa § 96 ods. 1 a ods. 3 O.s.p., keď podľa § 96 ods. 1 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Podľa § 96 ods. 3 O.s.p., nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr,
než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva, alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu. Súhlas žalovanej a vedľajšieho účastníka na strane žalovanej so späťvzatím žaloby v tejto časti sa nevyžadoval, pretože k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo pred začatím prvého pojednávania.
Po čiastočnom späťvzatí žaloby potom zostal predmetom súdneho konania nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty s príslušenstvom vo výške 178,88 Eur.
Žalobca ešte v podaní zo dňa 14. 02. 2013, ktoré bolo doručené súdu dňa 18. 02. 2013 doplnil, že jeho právny predchodca v uvedenom prípade poskytol žalovanej telekomunikačné zariadenie Sony Ericsson K550i za cenu 1,- Sk (0,03 Eur) s DPH, pričom štandardná cena tohto zariadenia v čase uzatvorenia zmluvy o pripojení s dodatkom bola 5.390,- Sk (178,92 Eur). Hodnota dotácie jeho právneho predchodcu do kúpy tohto telefónneho zariadenia teda bola 5.389,- Sk (178,88 Eur). Preto ako ďalej uviedol v tomto podaní si uplatnil ďalej zmluvnú pokutu len do výšky štandardnej ceny mobilného telefónu, ktorý bol žalovanej poskytnutý za zľavnenú cenu.
Žalobca ešte v podaní zo dňa 06. 09. 2012, ktoré bolo doručené súdu dňa 12. 09. 2012 k žalobe doplnil, že v uvedenom prípade žalovaná nebola sankcionovaná len za to, že nezaplatila splatné faktúry, ale predovšetkým aj za to, že tým, že nesplnila svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby, bola jej SIM karta vypojená z prevádzky, čím žalovaná porušila svoju povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu po dohodnutú dobu viazanosti, kedy by prostredníctvom platieb za poskytnuté služby postupne splnila svoj záväzok, ktorému zodpovedal proti záväzok jeho právneho predchodcu zabezpečiť žalovanej mobilný telefón za zľavnenú cenu. Zmluvná pokuta v tomto prípade plní funkciu satisfakčnú (reparačnú), pričom účelom dojednania o zmluvnej pokute bolo teda naplnenie funkcie zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody na strane jeho právneho predchodcu, ktorá jeho právnemu predchodcovi vznikne v dôsledku nesplnenia záväzku žalovanej zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom vzťahu. V uvedenom prípade je teda žalovaná sankcionovaná za to, že nesplnila svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby, v dôsledku čoho musela byť jej SIM karta/koncové zariadenie vypojené z prevádzky, čím by žalovaná prostredníctvom platieb za poskytnuté služby po dobu viazanosti postupne splnila svoj záväzok, ktorému zodpovedal proti záväzok jeho právneho predchodcu zabezpečiť žalovanej mobilný telefón/koncové zariadenie za zľavnenú cenu. Neplnením záväzku viazanosti zo strany žalovanej vzniká na strane jeho právneho predchodcu škoda v sume rozdielu medzi plnou cenou mobilného telefónu. Práve zmluvná pokuta v danom prípade plní paušalizovanú náhradu takto vzniknutej škody. Zmluvná pokuta v tomto prípade plní aj funkciu preventívnu. Takéto dojednanie o zmluvnej pokute odráža uvedený skutkový stav, nakoľko podnik sa chráni pred zneužívaním kúpy mobilného telefónu za akciovú cenu zo strany špekulatívnych zákazníkov. V opačnom prípade, pri neexistencii zmluvnej pokuty za porušenie povinností zo strany zákazníka, v dôsledku ktorého dochádza k vypojeniu SIM karty z prevádzky a teda k prerušeniu využívania a tým aj platenia za služby zo strany zákazníka, by podnik nemohol zákazníkom poskytnúť benefit v podobe zľavnenej ceny na kúpu mobilného telefónu, ale musel by mobilný telefón predávať za plné neakciové ceny. Ak má zmluvná pokuta plniť prevenčnú funkciu, jej výška musí byť do určitej miery vyššia, ako je skutočná hodnota výhody, ktorú zákazník z tohto získava. V opačnom prípade by sa zákazníkovi neoplatilo záväzky plniť, nakoľko ich neplnením aj tak získava a nič nestráca. Funkcia zmluvnej pokuty ako zabezpečovacieho prostriedku spočíva predovšetkým v tom, že hrozbou majetkovej ujmy núti dlžníka, aby sa včas a riadne pripravil na splnenie zmluvnej povinnosti a potom včas a riadne plnil. Je preto presvedčený, že je potrebné posudzovať otázku prijateľnosti výšky zmluvnej pokuty v čase, kedy vznikol zmluvný vzťah medzi jeho právnym predchodcom a žalovanou. Dohodnutá zmluvná pokuta nezabezpečuje uhradenie faktúr za poskytnuté telefonické služby a jej výška nie je ovplyvnená výškou nezaplatených faktúr za telefonické služby. Výška zmluvnej pokuty závisí od hodnoty poskytnutých benefitov v čase uzavretia zmluvy. Výška zmluvnej pokuty je teda závislá od rizika, ktoré môže jeho právnemu predchodcovi vzniknúť v prípade, ak žalovaná načerpá všetky benefity a nezaplatí žiadnu platbu. Ďalej poukázal na to, že žalovaná mala možnosť ovplyvniť výšku zmluvnej pokuty a to tým, že mala možnosť výberu do akého zmluvného vzťahu s jeho právnym predchodcom vstúpi. Žalovaná mala možnosť jednak výberu medzi zmluvou o pripojení bez kúpy akciového mobilného telefónu alebo zmluvy o pripojení s kúpou akciového mobilného telefónu. Žalovaná mala zároveň na výber aký mobilný akciový telefón si kúpi a aká bude dotácia zo strany jeho právneho predchodcu na kúpnu cenu tohto telefónu. Výška ceny mobilného telefónu totiž ovplyvňuje v značnej miere aj výšku zmluvnej pokuty.
Žalovaná si teda dokonca ani nemusela mobilný telefón vybrať, čím by výška zmluvnej pokuty bola značne menšia, resp. žiadna. Žalovaná teda bola uzrozumená s tým, že ak sa rozhodne pre kúpu akciového telefónu a v závislosti od výberu konkrétneho telefónu bude závisieť aj výška jeho zmluvnej pokuty pre prípad porušenia jeho záväzkov. Žalovaná mala tak pri dohodnutí výšky zmluvnej pokuty značnú účasť a nie je pravdou, že nemala možnosť výšku zmluvnej pokuty ovplyvniť. Na podporu svojich tvrdení poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove, spisovej značky 12Co/39/2011 zo dňa 15. 06. 2011. K primeranosti zmluvnej pokuty poukázal na právnu úpravu obsiahnutú v § 3a Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov. Podľa právnej úpravy obsiahnutej v § 3a ods. 3 tohto nariadenia sa považuje za primeranú sankcia do výšky poskytnutej hodnoty peňažných prostriedkov, pričom ak sankcie dosiahnu hodnotu poskytnutých peňažných prostriedkov je možné ako sankciu ďalej len uplatňovať úroky z omeškania. Pri poskytnutí peňažných prostriedkov v sume napríklad 500,- Eur by podľa tohto ustanovenia nariadenia vlády mal veriteľ nárok na vrátenie poskytnutej hodnoty 500,- Eur, na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 500,- Eur a na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania. V žiadnom inom predpise právneho poriadku Slovenskej republiky sa nevymedzuje pojem „primeraná sankcia“. Je presvedčený, že túto právnu úpravu ohľadne prijateľnosti sankcie za poskytnutie finančných prostriedkov je možné primerane aplikovať aj pre prípady poskytnutia mobilného zariadenia telekomunikačným operátorom, nakoľko je toto mobilné zariadenie fakticky financované a poskytnuté za výhodnú cenu a ide o prvotný náklad, ktorý sa vráti až prostredníctvom postupných platieb a plnení. V predmetnej veci si neuplatňuje zmluvnú pokutu až v takej výške, ako by mu prípadne ustanovenie § 3a nariadenia vlády umožňovalo a preto sa domnieva, že ním uplatňovaná zmluvná pokuta nemôže byť neprijateľná, pokiaľ samotný zákonodarca určil, že sankcia môže byť ešte vyššia. V prípade, ak by aj súd neuznal jeho nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, je potrebné zobrať do úvahy skutočnosť, že jeho právnemu predchodcovi bola spôsobená skutočná škoda, ktorá zodpovedá hodnote dotácie do poskytnutého telefónneho zariadenia. Jeho právny predchodca poskytol žalovanej telekomunikačné zariadenie Sony Ericsson K550i za cenu 1,- Sk (0,03 Eur) s DPH, pričom štandardná cena (bez viazanosti) v čase uzatvorenia zmluvy o pripojení bola 5.390,- Sk (178,92 Eur). Zmluvná pokuta zohľadňuje teda aj výšku poskytnutej hodnoty vo forme uvedeného mobilného telefónu, ktorý bol žalovanej ponechaný aj po odstúpení od zmluvy. Rozdiel štandardnej a zvýhodnenej ceny telefónu tvorí sumu 5.389,- Sk (178,89 Eur). V tomto podaní žalobca poukázal aj na rozsudku Krajského súdu v Nitre sp. zn. 8Co/125/2011 zo dňa 29. 09. 2011, keď v tomto rozsudku súd poukázal na nedostatočné vyhodnotenie zmluvy o pripojení v znení jej dodatku podľa príslušných ustanovení o spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a to práve zhľadiska vyhodnotenia zmluvnej pokuty s benefitmi poskytnutými žalovanej, či táto je skutočne neprimerane vysoká a v hrubom nepomere s týmito poskytnutými výhodami.
Z listinných dôkazov, ktoré dokladoval žalobca súd zistil tento skutkový a právny stav:
Dňa 05. 02. 2008 bol medzi spoločnosťou T - Mobile Slovensko, a.s., so sídlom Vajnorská 100/ A, 831 03 Bratislava, IČO: 35 705 019 ako poskytovateľom na jednej strane a žalovanou ako zákazníčkou na strane druhej uzatvorený Dodatok k Zmluve o pripojení t.č. XXXXXXXXXX, SIM karta č. 8942102180006595070 (ďalej len „dodatok“), podľa článku 1. bod a) predmetom ktorého bol medzi poskytovateľom a žalovanou dojednaný typ Služby „Relax 60“. Podľa tohto istého článku, bod b) tohto dodatku sa poskytovateľ zaviazal zabezpečiť žalovanej predaj zľavneného mobilného telefónu typu Sony Ericsson K550i za maximálnu kúpnu cenu 1,- Sk (0,03 Eur) s DPH. V tomto istom článku bod c) tohto dodatku sa žalovaná zaviazala riadne a včas platiť cenu služieb podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou o pripojení, Všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s., platným Cenníkom služieb spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s., a týmto dodatkom. V článku 2. tohto dodatku sa žalovaná zaviazala, že po dobu 24 mesiacov od dátumu uzavretia dodatku („doba viazanosti“) nepožiada o vypojenie SIM karty z prevádzky a že sa nedopustí takého konania a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by poskytovateľovi vzniklo právo zrušiť zmluvu o pripojení odstúpením od nej alebo právo vypovedať zmluvu o pripojení z dôvodov porušenia povinností z jej strany, ako účastníčky. V článku 3. tohto dodatku si strany tohto dodatku dojednali, že „v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany účastníka (najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1 písm. c), v bode 2 tohto dodatku alebo v článku 3 bod 3.6 všeobecných podmienok alebo v článku 5 bod 5.2 písm. a) až c) všeobecných podmienok) a následného vypojenia SIM karty zo strany podniku, je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu v sume: 10.000,- Sk“ (331,94 Eur). V článku 8. tohto dodatku je uvedené, že tento dodatok tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy o pripojení.
Žalobca ďalej dokladal Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných dátových služieb spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s., ktoré nadobudli platnosť a účinnosť dňa 01. 02. 2009.
Faktúrou č. 7902347474 zo dňa 15. 03. 2009, splatnou dňa 05. 04. 2009 poskytovateľ fakturoval žalovanej sumu 331,94 Eur (10.000,- Sk) z titulu zmluvnej pokuty, keď išlo o „faktúru za zúčtovacie obdobie od 15. 02. 2009 do 14. 03. 2009“.
Žalobca ďalej dokladal Zmluvu o postúpení pohľadávok včítane Prílohy č. 5 zo dňa 07. 12. 2011 (v žalobe je uvedený nesprávny dátum, že zmluva bola uzatvorená dňa „06. 12. 2011“), ktorá bola uzatvorená medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., so sídlom Karadžičova 10, 825 13 Bratislava, IČO: 35 763 469 ako postupcom na jednej strane a žalobcom ako postupníkom na strane druhej, keď v Prílohe č. 5 pod referenčným číslom 1.91314567 je špecifikované postúpenie i predmetnej pohľadávky z titulu zmluvnej pokuty vyúčtovanej faktúrou č. 7902397474 voči žalovanému. Pohľadávka je špecifikovaná variabilným symbolom faktúry. Predmetná zmluva včítane prílohy je uložená u Okresného súdu Zvolen pod Spr. 117/2012.
Žalobca ďalej dokladal Cenník mobilných telefónov za obdobie od 01. 02. 2008 do 02. 03. 2008, ktorým preukazoval štandardnú cenu mobilného telefónu Sony Ericsson K550i v čase uzatvorenia tvrdenej zmluvy o pripojení, keď táto bola 5.390,- Sk (178,92 Eur).
Žalobca ďalej doložil do súdneho konania faktúry, ktorými jeho právny predchodca fakturoval žalovanej cenu služieb č. 7710079418 zo dňa 15. 12. 2007, ktorá sa stala splatnou dňa 05. 01. 2008 na sumu 418,- Sk (13,88 Eur) za fakturačné obdobie od 15. 11. 2007 do 14. 12. 2007, faktúru č. 7800336473 zo dňa 15. 01. 2008, ktorá sa stala splatnou dňa 05. 02. 2008 na sumu 2.646,50 Sk (87,85 Eur) za fakturačné obdobie od 15. 12. 2007 do 14. 01. 2008, faktúru č. 7801209565 zo dňa 15. 02. 2008, ktorá sa stala splatnou dňa 05. 03. 2008 na sumu 2.261,50 Sk (75,07 Eur) za fakturačné obdobie od 15. 01. 2008 do 14. 02. 2008 a faktúru č. 7802229976 zo dňa 15. 03. 2008, ktorá sa stala splatnou dňa 05. 04. 2008 na sumu 50,- Sk (1,66 Eur) za fakturačné obdobie od 15. 02. 2008 do 14. 03. 2008.
Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 545 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej zaplatení.
Podľa § 545 ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné. Veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu, len keď je to medzi účastníkmi dohodnuté.
Podľa § 545a Občianskeho zákonníka, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.
Z § 544 Občianskeho zákonníka vyplýva, že aj dohoda o zmluvnej pokute musí spĺňať náležitosti vyžadované u každého právneho úkonu ustanovením § 37 Občianskeho zákonníka, teda musí byť určitá a zrozumiteľná, inak je neplatná. Súd má za to, že dojednanie zmluvnej pokuty spôsobom „v prípade porušenia zmluvných povinností“ (s demonštratívnym výpočtom určitých povinností) je účastník povinný uhradiť zmluvnú pokutu v stanovenej výške, podmienku určitosti právneho úkonu nespĺňa. Zmluva o
pripojení, ktorej súčasťou sú aj obchodné podmienky a dodatok, obsahuje niekoľko desiatok povinností účastníka rôznej závažnosti. Uvedená formulácia neumožňuje posúdenie, porušenie ktorej povinnosti účastníka je sankcionované zmluvnou pokutou. Tomuto záveru nebráni ani demonštratívny výpočet určitých povinností a to práve preto, že je len príkladný. Zároveň pre svoju neurčitosť neumožňuje posúdenie primeranosti výšky zmluvnej pokuty vo vzťahu k zabezpečovanej povinnosti.
Tu súd dáva do pozornosti, že pri rovnakej právnej úprave ako je v SR, vyššie uvedeným spôsobom judikoval takýto záver i Najvyšší súd ČR, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 2Odon 90/97 vyslovil, že pri formulácii dohody o zmluvnej pokute spôsobom „ak obsluhovateľ v priebehu platnosti zmluvy poruší svoje zmluvné záväzky, neboli v dohode o zmluvnej pokute dostatočne určite popísané povinnosti, ktoré mali byť zaistené zmluvou pokutou. Zo slov porušenie zmluvného vzťahu nemožno vyvodiť, ktoré konkrétne povinnosti zo zmluvného vzťahu, poprípade ich určitý súhrn mal byť zaistený zmluvnou pokutou, čo je podmienkou preto, aby pri ich porušení mohla byť uplatnená táto sankcia“. Uvedený názor Najvyššieho súdu ČR potvrdil tento aj v rozhodnutí sp. zn. 28Cdo/1526/2009, v ktorom uviedol, že zmluvné dojednanie, podľa ktorého je povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu viazaná na „porušenie zmluvného vzťahu“ je pre neurčitosť neplatné, pretože z neho nemožno vyvodiť, ktoré konkrétne povinnosti zo zmluvného vzťahu majú byť zabezpečené zmluvnou pokutou. Rovnako Najvyšší súd SR vo veci sp. zn. M Obdo 4/2003 uviedol, že v dohode o zmluvnej pokute musí byť povinnosť, ktorú zmluvná pokuta zabezpečuje vymedzená určito, inak je dohoda neplatná.
Na základe uvedeného podľa súdu neobstojí bežné vysvetlenie žalobcu, že zmluvná pokuta bola účtovaná za nezaplatenie faktúr, nakoľko právny úkon urobený v písomnej forme možno vykladať iba na základe toho, čo obsahuje a výkladom právny úkon nemožno dopĺňať a to, podľa toho čo síce mohlo byť vôľou žalobcu, ale v právnom úkone to vyjadrené nebolo. Demonštratívny výpočet zabezpečených povinností k platnosti dohody o zmluvnej pokute nepostačuje, pretože jeho určitosť musí byť hodnotená ako celok a ak je takáto dohoda z tohto pohľadu neurčitá, nie je táto neurčitosť prelomená ani demonštratívnym výpočtom, v ktorom sa nachádza náhodou aj povinnosť, za ktorej porušenie veriteľ uplatňuje zmluvnú pokutu.
Z vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi, ktoré žalobca doložil vyplýva, že zmluvná pokuta bola medzi poskytovateľom a žalovanou dojednaná v prípade porušenia akýchkoľvek zmluvných povinností zo strany žalovanej, tak ako to vyplýva z článku 3. dodatku k zmluve o pripojení, a následného vypojenia SIM karty zo strany poskytovateľa. Zmluvná pokuta bola dojednaná „najmä v prípade porušenia hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1 písm. c), alebo v bode 2 dodatku, alebo v článku 3 bode 3.6 všeobecných podmienok, alebo v článku 5 bod 5.2 písm. a) až c) všeobecných podmienok a následného vypojenia SIM karty zo strany poskytovateľa“. Z uvedenej formulácie možno vyvodiť, že tu je uvedený príkladmý výpočet zmluvných povinností, pre prípad porušenia ktorých zo strany žalovanej bola dojednaná zmluvná pokuta. Ide o nedostatok spôsobujúci neurčitosť ustanovenia o zmluvnej pokute, pre ktorý nebolo možné priznať zaplatenie zmluvnej pokuty. Navyše právo na jej zaplatenie bolo dojednané za súčasného splnenia dvoch podmienok, a to 1. porušenie zmluvnej povinnosti a 2. vypojenie SIM karty. K tomuto súd ďalej uvádza, že z dodatku, a ani z všeobecných podmienok nevyplýva aké porušenie zmluvnej povinnosti môže viesť k vypojeniu SIM karty a teda k vzniku povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu. Uvedené listiny zároveň neuvádzajú, čo je vypojenie SIM karty.
Neurčitosť dojednania zmluvnej pokuty pri obdobnej formulácii bola potvrdená aj rozsudkami Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako odvolacieho súdu (sp. zn. 41Cob/20/2009, 41Cob/267/2008).
Z uvedených dôvodov súd žalobu žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 178,88 Eur s príslušenstvom zamietol.
K ďalším dôvodom, ktoré viedli súd k zamietnutiu žaloby žalobcu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 178,88 Eur s príslušenstvom bolo i to, že žalobca nedoložil zmluvu o pripojení, ktorá bola uzatvorená podľa jeho tvrdení medzi jeho právnym predchodcom, poskytovateľom služieb a žalovanou, na ktorú sa odvoláva v žalobe a ku ktorej mal byť uzatvorený predmetný dodatok ako jej neoddeliteľná súčasť v zmysle článku 8. tohto dodatku. Súd v rámci súdneho konania vyzval žalobcu na predloženie zmluvy o pripojení, ktorá podľa tvrdení žalobcu mala byť uzatvorená medzi jeho právnym predchodcom, poskytovateľom služieb a žalovanou, napriek tejto výzve žalobca túto zmluvu o pripojení nepredložil, keďže nepredložil zmluvu o pripojení, ale len dodatok k zmluve o pripojení, nepreukázal a neuniesol
dôkazné bremeno preukázať základ spotrebiteľského vzťahu založeného tvrdenou zmluvou, pretože nároky z dodatku nemožno uplatňovať oddelene od zmluvy o pripojení pri nepreukázaní existencie zmluvy o pripojení.
Nakoľko súd dojednanie o zmluvnej pokute vyhodnotil ako absolútne neplatné podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, tiež za riadnym spôsobom nepreukázané, nebol dôvod zaoberať sa v súdnom konaní otázkou, či dojednaná zmluvná pokuta spĺňa náležitosti prijateľnej, alebo neprijateľnej podmienky dojednanej v spotrebiteľskej zmluve (§ 53a a nasl. Občianskeho zákonníka), ani dôvod zaoberať sa moderačným právom súdu podľa § 545a Občianskeho zákonníka, lebo toto dojednanie nebolo platné.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p., v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. Žalovaná bola v konaní úspešná, keď za jej úspech možno pokladať i tú časť nároku žalobcu, v ktorej časti žalobca vzal žalobu späť, pretože v tejto časti procesne zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, v zvyšujúcej časti súd žalobu žalobcu zamietol, teda žalovanej by vzniklo právo na plnú náhradu účelne vynaložených a preukázaných trov konania, keby ich navrhla priznať. Žalovaná nenavrhla priznať trovy konania, keď o trovách konania rozhoduje súd len na návrh, preto súd o trovách konania žalovanej rozhodol tak, že sa jej náhrada trov konania voči žalobcovi nepriznáva. Vedľajší účastník na strane žalovanej bol v konaní úspešný, pretože úspešná bola žalovaná, keď za jeho úspech možno pokladať i tú časť nároku žalobcu, v ktorej časti žalobca vzal žalobu späť, pretože v tejto časti procesne zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, v zvyšujúcej časti súd žalobu žalobcu zamietol, teda vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej vzniklo právo na plnú náhradu účelne vynaložených a preukázaných trov konania, ktoré navrhol priznať. Tieto i vyčíslil. Účelné a preukázané trovy konania vedľajšieho účastníka na strane žalovanej predstavujú trovy právneho zastúpenia v sume 68,38 Eur, keď tieto pozostávajú z odmeny advokáta, pretože vedľajší účastník na strane žalovanej sa dal procesne zastúpiť advokátom podľa § 25 ods. 1 O.s.p. Trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka na strane žalovanej pozostávajú z odmeny advokáta za 2 úkony právnej pomoci, k tomu 2-krát režijný paušál, keď úkonmi právnej pomoci boli príprava a prevzatie zastúpenia vrátane prvej porady s klientom (§ 14 ods. 1 písm. a) AT), odpor proti platobnému rozkazu (§ 14 ods. 1 písm. b) AT), keď za 1 úkon právnej pomoci patrí odmena v sume 26,56 Eur, za 2 úkony to činí 53,12 Eur, k tomu 2-krát režijný paušál po 7,63 Eur, spolu 15,26 Eur, spolu odmena a režijný paušál 68,38 Eur a to podľa Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení (AT), keď pri určení výšky odmeny súd vychádzal z hodnoty predmetu sporu 331,94 Eur. Vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej tak vznikli účelné a preukázané trovy konania v súdenej veci v sume 68,38 Eur, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia, ktoré je povinný žalobca nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej na účet zastupujúceho advokáta podľa § 149 ods. 1 O.s.p. Súd nepriznal ako účelné trovy konania vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej trovy právneho zastúpenia za ďalší úkon právnej pomoci „stanovisko k vyjadreniu žalobcu“ zo dňa 07. 02. 2013 (čl. 47 spisu), k tomu režijný paušál, to jest 26,56 Eur + 7,81 Eur, pretože nejde o účelné trovy konania, vedľajší účastník na strane žalovanej v tomto stanovisku neuviedol žiadne nové skutkové, ani právne okolnosti oproti odporu proti platobnému rozkazu, s ktorými by bolo nutné sa v súdnom konaní vysporiadať, preto nejde o účelné trovy konania, teda účelné trovy právneho zastúpenia.
Na záver ešte súd dodáva, že po čiastočnom späťvzatí žaloby žalobcom, nakoľko k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo pred prvým pojednávaním súd dodatočne osobitným uznesením rozhodne o vrátení pomernej časti súdneho poplatku zo žaloby žalobcovi.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach ( § 204 ods. 1 prvá veta O.s.p. ).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j. 1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov 2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania 3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie 5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný 6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom 7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav 9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali 10. bol odvolacím súdom schválený zmier b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatené (§ 205a O.s.p.), t.j. 1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej 3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., 4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 O.s.p.)