Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_B2-9C-59-2022.pdf
PDF · 148.73 KB
Case nature
Area
Subarea
B2-9C/59/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou Mgr. Ing. Erikou Klinckovou v sporovej veci žalobcu: W. republika konajúca správcom E. riaditeľstvo W. republiky, so sídlom J. XX, XXX XX O. O., H.: XX XXX XXX, proti žalovanému: H.. Y. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. č. XXX, XXX XX I., zastúpený: V. a V. advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Z. XX, XXX XX I., H.: XX XXX XXX, o vypratanie bytu, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku vypratať byt č. XX-X, ktorý sa nachádza v O., na ulici Q. na 7. poschodí, vchod Q. č. XX/B, v budove bytového domu „ Q. XX/A, XX/B“, so súpisným číslom XXX a ktorý je zapísaný na LV XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava pre okres O. II, obec BA-m.č.: Y., katastrálne územie Y..
II. Žalobcovi proti žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného povinnosťou vypratať byt a nahradiť trovy konania.
2. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca je vlastníkom bytu č. XX-X, ktorý sa nachádza v O., na ulici Q. na 7. poschodí, vchod Q. č. XX/B, v budove bytového domu „ Q. XX/A, XX/B“, so súpisným číslom XXX a ktorý je zapísaný na LV XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava pre okres Bratislava II, obec BA-m.č.: Ružinov, katastrálne územie Ružinov a správcom tohto majetku štátu je Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky. Byt má charakter služobného bytu. Žalovaný od XX.XX.XXXX vykonával štátnu službu v zmysle zákona č. XXX/XXXX Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení účinnom k uvedenému dňu, pričom jeho služobným úradom bolo Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky, ktorého právny nástupcom sa stalo Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky. Na základe nájomnej zmluvy k služobnému bytu, ktorá bola uzavretá dňa XX.XX.XXXX medzi Colným riaditeľstvom Slovenskej republiky a žalovaným (ďalej len „nájomná zmluva“), začal žalovaný užívať byt za nájomné dohodnuté vo výške XX,XX A./mesačne. K nájomnej zmluve nebol uzavretý žiaden dodatok. Podľa čl. III ods. 1 nájomnej zmluvy nájom sa uzatvára na dobu určitú od XX.XX.XXXX a trvá až do ukončenia služobného pomeru s Colným riaditeľstvom SR s výnimkou ukončenia služobného pomeru z dôvodu úmrtia príslušníka CS a ukončenia služobného pomeru z dôvodu odchodu príslušníka CS do výsluhové dôchodku. Podľa čl. III ods. 2 nájomnej zmluvy nájom bytu zanikne ukončením práce, na ktorú je nájom bytu viazaný. Služobný pomer žalovaného skončil dňa XX.XX.XXXX. Podľa čl. III ods. 3 nájomnej zmluvy dňom ukončenia nájmu je nájomca povinný sa z bytu vysťahovať a tento v stave zodpovedajúcom dobe užívania odovzdať prenajímateľovi. Žalobca opakovane vyzval žalovaného na odovzdanie bytu. Žalovaný odmietol odovzdať byt s tvrdením, že bola platne dohodnutá výnimka ukončenia nájmu z dôvodu ukončenia služobného pomeru z dôvodu odchodu príslušníka CS do výsluhové dôchodku, ktorá bola podľa jeho tvrdenia v jeho prípade naplnená.
Žalobca má s poukazom na ustanovenie § 1 ods. 4 prvá veta zákona č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými náhradami v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 189/1992 Zb.“) a § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) za to, že čl. III ods. 1 nájomnej zmluvy je v časti prvej a druhej odrážky dohodnutý v rozpore so zákonom, teda neplatne. Konkrétne má žalobca za to, že je dohodnutý v rozpore s právnou úpravou upravujúcou, kto môže byť nájomcom služobného bytu, najmä s ustanovením § 1 ods. 4 prvá veta zákona č. 189/1992 Zb. Na podporu svojich tvrdení žalobca uvádza, že neplatnosť ustanovenia čl. III ods. 1 nájomnej zmluvy v časti prvej a druhej odrážky už bola pri identických skutkových okolnostiach potvrdená v konaní sp. zn. 7C XXX/XX vedenom na R. súde O. II, v ktorom uvedený súd rozsudkom sp. zn. 7C XXX/XX - XX zo dňa XX.XX.XXXX vyhovel žalobe na vypratanie, pri ktorej skúmal otázku platnosti identického ustanovenia čl. III inej nájomnej zmluvy a dospel k záveru neplatnosti ustanovenia prvej a druhej odrážky takejto nájomnej zmluvy. Správnosť právnych a skutkových záverov uvedeného rozsudku potvrdil aj Krajský súd Bratislava (ako odvolací súd) rozsudkom sp. zn. X Co XXX/XX - XXX zo dňa XX.XX.XXXX. Bez ohľadu na platnosť, resp. neplatnosť ustanovenia druhej odrážky čl. III nájomnej zmluvy, ktorej platnosti a naplnenia sa domáhal žalovaný pri komunikácii so žalobcom, žalobca uvádza, že ani táto, hoci neplatne dohodnutá, podmienka výnimky ukončenia nájmu, v dikcii ako je uvedená v nájomnej zmluve, nebola a ani nemohla byť naplnená. Služobný pomer žalovaného neskončil a ani nemohol skončiť „z dôvodu odchodu príslušníka colnej správy do výsluhové dôchodku“, keďže zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení účinnom k dátumu uzavretia nájomnej zmluvy (ďalej len „zákon č. 200/1998 Z. z.“), takýto spôsob skončenia služobného pomeru neupravoval. Služobný pomer žalovaného skončil na základe rozhodnutia o skončení služobného pomeru uvoľnením žalovaného k XX.XX.XXXX, vydaného na základe žiadosti žalovaného v zmysle § 182 zákona č. 200/1998 Z. z., pričom túto žiadosť mohol žalovaný podať bez akéhokoľvek dôvodu. Ďalej žalobca uvádza, že nájomnou zmluvou umožňuje prenajímateľ ako vlastník veci nájomcovi, aby nájomca za dohodnutých podmienok dočasne užíval vec vo vlastníctve prenajímateľa. Aby bolo možné uzavrieť akúkoľvek nájomnú zmluvu, ktorej predmetom je nájom bytu, musí predmet nájmu, už v čase uzavretia zmluvy, spĺňať všeobecne záväznými právnymi predpismi stanovenú definíciu bytu a podmienky k tomu, aby mohol byť užívaný. Podľa § 76 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení účinnom k XX.XX.XXXX (dátum podpisu zmluvy) dokončenú stavbu, prípadne jej časť spôsobilú na samostatné užívanie alebo tú časť stavby, na ktorej sa vykonala zmena alebo udržiavacie práce (ďalej v oddiele X len „stavba“), pokiaľ tieto stavby vyžadovali stavebné povolenie, možno užívať len na základe kolaudačného rozhodnutia. Byt je súčasťou stavby, ktorá vyžadovala stavebné povolenie a užívanie bolo povolené kolaudačným rozhodnutím vydaným Okresným úradom Bratislava, odbor životného prostredia č. j. XXXX/XX/XX/Her/Paš zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej len „kolaudačné rozhodnutie stavby“). Kolaudačné rozhodnutie stavby nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX. Až nadobudnutím právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia stavby nadobudol vlastník bytu oprávnenie užívať byt na účely bývania. Žalobca má za to, že nájomná zmluva, ktorá mala umožniť žalovanému užívať byt pred kolaudáciou stavby, v ktorej sa byt nachádzal, je v zmysle § 39 zákona č. 40/1964 Zb. v celom rozsahu neplatná. Keďže v čase uzavretia nájomnej zmluvy vlastník bytu nemohol užívať byt, nemohol platne - v súlade s právnymi predpismi - umožniť ani jeho užívanie žalovanému. Žalobca má za to, že pre určitosť právneho úkonu nie je postačujúce, aby obsah práv a povinností vedeli určiť z príslušného právneho úkonu len jeho účastníci, ale je nevyhnutné, aby ich mohli určiť aj iné osoby. Pokiaľ to nie je možné, právny úkon je neurčitý. Pre určitosť zmluvy o akomkoľvek nájme nehnuteľnosti, teda aj predmetného bytu, je nevyhnutné, aby mohol byť predmet nájmu bez akýchkoľvek pochybností jasne rozoznateľný aj pre iné osoby, ako sú jej zmluvné strany. Žalobca má za to, že nájomná zmluva túto podmienku nespĺňa a ani ju nikdy nespĺňala. V čase uzavretia nájomnej zmluvy byt neexistoval nielen de iure, ale v podstate ani de facto, a to najmä z dôvodu, že nebol skolaudovaný a dokonca nebol ani evidovaný v katastri nehnuteľností. V katastri nehnuteľností bola evidovaná len uskutočňovaná stavba, ktorá ešte nebola rozdelená na byty. Rozdelenie stavby na byty bolo v katastri nehnuteľností zaevidované, až na základe Návrhu na záznam vlastníckeho práva zn. XXXXX/XXXX - XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. V prípade, že by aj súd vyhodnotil, že nájomná zmluva bola platne dojednaná, tak má žalobca za to, že odo dňa skončenia služobného pomeru žalovaného užíva žalovaný byt neoprávnene.
3. K žalobe sa vyjadril žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu. G. skutkový stav zhodne so žalobou a nad rámec uviedol, že rozhodnutím zo dňa XX.XX.XXXX, č.: XXXXXX/XXXX bol žalovaný uvoľnený zo stálej štátnej služby, a to ku dňu XX.XX.XXXX. P. XX.XX.XXXX bola žalovanému doručená výzva na vypratanie bytu zo dňa XX.XX.XXXX, a to do XX.XX.XXXX, z dôvodu ukončenia pracovného
pomeru. Žalovaný vo svojej odpovedi na výzvu na vypratanie bytu zo poukázal na ustanovenie nájomnej zmluvy, z ktorého mu vyplýva právny nárok na užívanie bytu aj po ukončení služobného pomeru, na základe ktorého naďalej nerušene užíval byt po uvoľnení zo služby do výsluhového dôchodku. Žalovaný po celý čas uhrádzal nájomné, riadne plnil všetky povinnosti, súvisiace s užívaním bytu a včas uhrádzal všetky poplatky s týmto užívaním spojené, ktoré žalobca po celý čas užívania bytu žalovaným po skončení služobného pomeru prijímal. Z tohto dôvodu žalovaný považoval výzvu na vypratanie bytu za neopodstatnenú. Po odpovedi na výzvu na vypratanie bytu, žalovaný naďalej užíval byt, až do marca XXXX, kedy mu bola doručená opakovaná výzva na vypratanie bytu zo dňa XX.XX.XXXX, s rovnakou výzvou pre žalovaného a termínom vypratať a odovzdať byt do XX.XX.XXXX. K právnej stránke veci žalovaný uviedol, že nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú, a to odo dňa XX.XX.XXXX až do ukončenia služobného pomeru s Colným riaditeľstvom SR s výnimkou ukončenia služobného pomeru z dôvodu úmrtia príslušníka CS a ukončenia služobného pomeru z dôvodu odchodu príslušníka CS do výsluhového dôchodku. Žalovaný má za to, že neexistujú relevantné dôvody na vyslovenie nezákonnosti a neplatnosti predmetného ustanovenia, keďže ide o štandardnú formuláciu nájomnej zmluvy na nájom služobného bytu pre zamestnancov colnej správy. Právny predchodca Finančné riaditeľstvo SR, Colné riaditeľstvo SR, ktoré uzatváralo nájomné zmluvy s pracovníkmi colnej správy, medzi ktorými bol aj žalovaný, kodifikovalo toto ustanovenie do nájomnej zmluvy, na základe ktorého nájom pretrváva aj po ukončení služobného pomeru v dvoch vyššie uvedených prípadoch. Z tohto dôvodu máme za to, že žalobcom rozporované ustanovenie článku III. bodu 1 nájomnej zmluvy je platné a žalovanému z neho naďalej plynie nárok na užívanie bytu na výsluhovom dôchodku. Žalovaný poukázal na Nález Ústavného súdu sp. zn. I. ÚS XXX/XX, z vyplýva špeciálne výkladové pravidlo, podľa ktorého ten, kto formuluje zmluvu (kto si na seba zobral tú výhodu, že môže zmluvu formulovať) má urobiť to, čo je v jeho moci, aby odstránil prípadné nezrovnalosti /formulačné nepresnosti zmluvy. Ak ich neodstráni, následky bude znášať primárne táto strana. Ďalej žalovaný poukázal na rozpor s dobrými mravmi, uviedol, že zmluvné ustanovenie článku III. bodu 1 nájomnej zmluvy je potrebné rešpektovať, ako osobitnú zmluvnú dohodu zmluvných strán a nie je možné ju ignorovať, pretože bola urobená za určitým účelom a dohody treba rešpektovať (pacta sunt servanda). Žalobca podpísaním nájomnej zmluvy si musel byť vedomý, že dobrovoľne obmedzí svoje práva k spornému bytu, zvlášť za okolnosti, že textácia nájomnej zmluvy bola navrhnutá žalobcom a žalovaný nemal priestor do tohto návrhu zasahovať. Uvedené zmluvné ustanovenie malo zabezpečiť vyššiu mieru istoty nájomníkov, že po skončení služobného pomeru (a to odchodom do výsluhového dôchodku) nebudú musieť nájomné byty opustiť. Žalovaný v tejto súvislosti má za to, že ak by žalobe bolo vyhovené, môže vzniknúť neprimeraná tvrdosť zákona, a to realizáciou práva na vypratanie sporného bytu, čo je vzhľadom na uvedený skutkový stav možné zmierniť aplikáciou § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonníka, teda odopretím bezprostredného výkonu práva pre rozpor s dobrými mravmi. Dodal, že žalovaný spolu s jeho rodinou využíva sporný byt od roku XXXX, t. j. viac ako dve desaťročia, pričom momentálne má XX rokov a v spornom byte prežil podstatnú časť svojho života. Uviedol, že predmetný byt predstavuje jediné obydlie žalobcu a jeho manželky, pričom potrebné je zohľadniť aj tú skutočnosť, že za užívanie bytu platili dohodnuté nájomné. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, pojem „obydlie“ v zmysle článku 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je obmedzený iba na priestory, ktoré sú zákonne obývané, alebo ktoré sú zriadené v súlade so zákonom. Obydlie je autonómny pojem, ktorý nezávisí od klasifikácie vnútroštátneho práva, pričom otázka, či určitý priestor je obydlím, závisí na skutkových okolnostiach, predovšetkým existencie dostatočnej a nepretržitej väzby k určitému miestu. Medzi právom na obydlie a vlastníckym právom neexistuje automatická a bezpodmienečná väzba. Z uvedeného teda vyplýva, že určitá osoba má právo na obydlie aj vo vzťahu k nehnuteľnosti, ktorá jej nemusí patriť ako vlastníkovi. Je teda nepochybné, že žalovaný má s predmetným bytom dostatočnú a nepretržitú väzbu na to, aby bol na účely čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobodách považovaný za ich „obydlie“. Ďalej žalovaný uviedol, že podľa jeho vedomosti boli v minulosti viaceré bytové jednotky v rovnakom bytovom dome ponúknuté na predaj príslušníkom Colného riaditeľstva Slovenskej republiky, resp. Finančnej správy Slovenskej republiky. Žalovanému takáto možnosť ponúknutá nebola, a to bez akéhokoľvek odôvodnenia. Na základe tejto skutočnosti, žalovaný postupoval vo viere, že byt bude môcť využívať aj po skončení služobného pomeru. Čo sa týka neponúknutia sporného bytu na odpredaj žalovanému, má za to, že takéto konanie zo strany žalobcu je diskriminačné. Žalovaný poukázal na rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn.: XC/XXX/XXXX v spojení s rozsudkom S. súdu V. sp. zn.: XCo/XX/XXXX je skutkovo značne podobný prípad, pričom zmluvné ustanovenia nájomnej zmluvy v zmysle ktorých nájomca mal možnosť užívať služobný byt po skončení služobného pomeru neboli vyhodnotené ako nezákonné ustanovenia. Rovnako poukázal na to, že v konaní nebolo
preukázané, že sa jedná o služobný byt. Ide teda o sporné tvrdenie medzi stranami, nakoľko žalovaný popiera charakter bytu ako služobný. Žalovaný dal do pozornosti tiež Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. X D. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom súd konštatoval nasledovné: „Uzavretie nájomnej zmluvy ústnou či konkludentnou formou môžu preukazovať aj ďalšie skutočnosti, ako nerušené užívanie bytu po odovzdaní vyprataného bytu s dodávkou a odberom plnení poskytovaných s užívaním bytu, vystavenie evidenčného listu na meno nájomcu na začiatku užívania bytu alebo neskôr po zmene rozhodných skutočností pre výpočet plnení poskytovaných s užívaním bytu, pravidelné predpisovanie a platenie nájomného zodpovedajúce dohodnutému nájomnému a jeho preberanie prenajímateľom bez akýchkoľvek výhrad, pravidelné predpisovanie záloh na plnenia poskytované s užívaním bytu, vypracovanie vyúčtovaní týchto služieb a prevzatie platieb na tieto plnenia prenajímateľom.“
4. Žalobca v replike uviedol, že žalovaný tvrdí, že byt užíva oprávnene a preto nie je dôvod žalobe vyhovieť. Zopakoval námietky žalovaného, pričom uviedol, že ich považuje irelevantné, nemohla byť platne dohodnutá výnimka ukončenia nájmu pri ukončení služobného pomeru. Toto tvrdenie odôvodňuje žalobca aj tým, že pri nájme tohto bytu ako služobného bytu, je nájom bytu viazaný na trvanie služobného pomeru. Tento záver potvrdzuje aj ustanovenie čl. III ods. 2 zmluvy o nájme služobného bytu č. XX - 3, podľa ktorého nájom bytu zanikne ukončením práce, na ktorú je nájom bytu viazaný. I. žalovaného, že nemal možnosť ovplyvniť text zmluvy o nájme služobného bytu č. XX - X žalobca spochybňuje a z uvedených dôvodov sa javí ako účelové. Žalovaný sa snaží prezentovať skutočnosť, že jeho služobný pomer skončil z dôvodu jeho odchodu do výsluhového dôchodku. K uvedenému žalobca uvádza, že toto tvrdenie nie je správne, nakoľko služobný pomer žalovaného skončil na základe rozhodnutia o skončení služobného pomeru uvoľnením žalovaného, ktoré bolo vydané na základe žiadosti žalovaného v zmysle § 182 zákona č. XXX/XXXX Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v rozhodujúcom znení, pričom túto žiadosť mohol žalovaný podať a aj ju podal bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu. Žalobca má za to, že žalovaný si bol vedomý toho, že právna úprava, v tomto prípade kogentná, nepripúšťa, aby nájom služobného bytu, teda aj bytu č. XX - 3, trval aj po zániku služobného pomeru žalovaného, a že si žalovaný chcel v rozpore s právnymi predpismi zabezpečiť úpravou textu zmluvy „vyššiu mieru istoty“. V. ide o namietanú diskrimináciu, nakoľko iným nájomcom, ktorí mali prenajaté byty od žalobcu v bytovom dome, v ktorom sa nachádzal byt č. XX - 3, bolo umožnené, aby uzavreli so žalobcom kúpnu zmluvu a prenajaté byty nadobudli (odplatne) do svojho vlastníctva a jemu to nebolo umožnené a keďže o týchto skutočnostiach vedel, spoliehal sa na to, že mu bude umožnené užívať byt č. XX - X do jeho smrti, najmä pri zohľadnení skutočnosti, že sporný byt mal v pokojnom užívaní viac ako X roky po odchode do výsluhového dôchodku, má žalobca má za to, že tvrdenia žalovaného sú vo vzájomnom rozpore. Je nelogické, aby sa žalovaný spoliehal na to, že bude môcť užívať predmetný byt do svojej smrti na základe nájomnej zmluvy, hoci vedel, že v niektorých prípadoch ostatní nájomcovia byty v predmetnom bytovom dome nadobudli odplatne do svojho vlastníctva. Dobrá viera žalovaného nemohla byť založená ani na skutočnosti, že byt č. XX - X pokojne užíval viac ako X roky po odchode do výsluhového dôchodku. Žalobca má za to, že v spoločnosti chrániacej vlastnícke právo, teda aj právo vlastníka slobodne sa rozhodnúť ako s vecou vo svojom vlastníctve „naloží“, by malo byť nemysliteľné tvrdiť, že nájomca je diskriminovaný len na základe toho, že vlastník viacerých bytov (nepodnikateľ), sa rozhodol niektoré byty predať a niektoré si ponechať vo svojom vlastníctve. K tvrdeniu žalovaného o rozpore žaloby s dobrými mravmi a neprimeranej tvrdosti zákona pri vyhovení žalobe žalobca uviedol, že z rozhodnutia o uvoľnení colníka Ing. Y. S. zo služobného pomeru (príloha žaloby) vyplýva, že žalovaný mal najneskôr dňa XX.XX.XXXX trvalé bydlisko v obci I., čo je viac ako XXX km od bytu č. XX - 3. V obci I. je žalovaný podielovým spoluvlastníkom o veľkosti spoluvlastníckeho podielu X/X na nehnuteľnosti - stavby, so súpisným číslom XXX, popis stavby: rodinný dom, evidovanej na LV č. XXX vedenom pre okres H., obec I., katastrálne územie I.. Žalobca má vedomosť o tom, že žalovaný je od roku XXXX starostom obce I. a žalovaný by mal mať v obci I. nepretržitý trvalý pobyt, a to minimálne od XX.XX. XXXX, kedy sa uskutočnili komunálne voľby v obci I., ktoré boli vyhlásene v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod číslom 203/2018. Žalovaný plánuje mať trvalý pobyt v obci I. minimálne do roku XXXX, kedy by malo skončiť jeho druhé riadne funkčné obdobie ako starostu obce I., keďže bol zvolený za starostu tejto obce aj v komunálnych voľbách v roku XXXX. Žalobca spochybňuje tvrdenie žalovaného, že byt č. XX - X užíval podstatnú časť života, nepretržite viac ako štvrťstoročie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti má žalobca za to, že žalovaný sa rozhodol sám prerušiť užívanie bytu č. XX - X a tiež všetky svoje väzby, ktoré mu mohli vzniknúť v súvislosti s užívaním bytu č. XX - 3,
najmä prípadné väzby k predmetnému bytu, danému miestu a susedom. G. preto spochybňuje, že byt č. XX - X by mohol predstavovať obydlie žalovaného a že žalovaný nemá iné obydlie. Žalobca má za to, že účelom ochrany obydlia je poskytnúť skutočnú ochranu osobe, ktorá užíva príslušnú nehnuteľnosť ako „obydlie“, tým že jej nedobrovoľné vysťahovanie môže byť zrealizované až po tom, ako príslušný súd zistí/ rozhodne, že táto osoba užíva nehnuteľnosť neoprávnene. Ak by bolo možné túto osobu nútene vysťahovať kedykoľvek, bez rozhodnutia súdu, tak táto osoba by bola vystavená riziku straty možnosti brániť sa voči prípadnej neoprávnenosti vysťahovania, keďže je možné, že by zostala bez „obydlia“, jej prípadný návrat do „obydlia“ by bol možný najskôr po rozhodnutí príslušného súdu, čo by mohlo spôsobiť možnosť straty reálnej ochrany jej práv. V súvislosti s čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. XX ods. X ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, na ktoré poukázal žalovaný, považoval žalobca za potrebné uviesť, že tieto ustanovenia neuprednostňujú právo na „obydlie“ pred inými právami. Žalobca má za to, že tieto ustanovenia práve naopak uprednostňujú tieto iné práva (ak sú splnené stanovené podmienky) pred právom na „obydlie“ a stanovujú presné podmienky, za akých je možné toto právo obmedziť, resp. do neho zasiahnuť. Nevyhnutnosť príslušného zásahu je potrebné skúmať v súvislosti s tým, či nie je možné iným spôsobom ako zásahom do práva na „obydlie“ ochrániť život, zdravie, majetok osôb, ochranu práv a slobôd iných alebo odvrátiť závažné ohrozenie verejného poriadku. Napr. či je nevyhnutné vniknúť do obydlia z dôvodu hrozby poškodenia majetku iných osôb, alebo bolo možné ohrozenie odstrániť iným spôsobom. Ak je teda súčasťou vlastníckeho práva k bytu aj právo vlastníka na jeho užívanie, avšak vlastník bytu ho nemôže užívať, pretože ho neoprávnene užíva iná osoba, tak vysťahovanie tejto osoby je v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práva inej osoby, a to práva vlastníka bytu na užívanie bytu. Žalobca má za to, že svoje práva a povinnosti vyplývajúce mu z občianskoprávneho vzťahu k žalovanému vykonáva v súlade s právnymi predpismi, bez právneho dôvodu nezasahuje do žiadnych práv a záujmov žalovaného a nevykonáva ich ani šikanózne a ani v rozpore s dobrými mravmi. Pokiaľ ide o rozhodnutie Okresného súdu Prešov sp. zn. XC/XXX/XXXX v spojení s rozsudkom S. súdu V. sp. zn. XCo/XX/XXXX, ktorý podľa žalovaného rozhodovali značne podobný skutkový prípad, žalobca poukazuje na skutočnosť, že v rámci predmetného konania sa súd nevyjadroval k platnosti, resp. neplatnosti určitých dojednaní v zmluve, resp. v dodatku k zmluve o nájme služobného bytu. Súd nezamietol v predmetnom konaní žalobu na vypratanie z dôvodu, že žalovaný je oprávnený užívať predmetný byt, pretože mu to nájomná zmluva naďalej umožňovala.
5. V duplike žalovaný uviedol, že má za to, že vo väčšine prípadov, ktoré sú uvedené vo vyjadrení žalobcu sa jedná o paušálne, stereotypné, neadresné a navýsosť nekonkrétne skutkové či právne konštatovania, ktoré bez pochyby nemôžu ašpirovať na splnenie bremena tvrdenia tak, ako to predpokladá Civilný sporový poriadok. Žalovaný teda nesúhlasí s tvrdeniami žalobcu a má za to, že sporný byt užíva oprávnene. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, podľa ktorého služobný pomer neskončil z dôvodu odchodu žalovaného do výsluhového dôchodku, máme za to, že ide o nepravdivé, resp. pravdu skresľujúce tvrdenie žalobcu. Žalovaný v súčasnosti je poberateľom výsluhového dôchodku, a to práve na základe služobného pomeru, ktoré skončilo na základe rozhodnutia zo dňa XX.XX.XXXX, č.: XXXXXX/XXXX. Podanie žiadosti o skončenie služobného pomeru uvoľnením štátneho zamestnanca, za predpokladu, že mu vznikol nárok na výsluhový dôchodok podľa § 38 zákona č. XXX/XXXX Z. z. je štandardnou formou „odchodu do výsluhového dôchodku“. Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že v konaní nebolo preukázané, že sa jedná o služobný byt. Ide teda o sporné tvrdenie medzi stranami, nakoľko žalovaný popiera charakter bytu ako služobný. Ustanovenie § 1 ods. 2 zákon č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými náhradami taxatívne vymedzuje, že čo sa považuje za služobný byt. Má za to, že byt, ktorý je predmetom sporového konania, nespĺňa podmienky uvedené v zákone č. 189/1992 Zb. Ďalej musíme poukázať na ustanovenie § 1 ods. 3 písm. b) zákona č. 189/1992 Zb., v zmysle ktorého: „Služobným bytom je aj byt vo vlastníctve štátu trvalo určený na bývanie príslušníkov ozbrojených bezpečnostných zborov a príslušníkov ozbrojených zborov, príslušníkov Slovenskej informačnej služby a príslušníkov Národného bezpečnostného úradu.“ Poukazuje na skutočnosť, že zo žiadneho dôkazu nevyplýva trvalé určenie sporného bytu. V prípade, ak opak bol pravdou, má za to, že podpísaním nájomnej zmluvy (obsahom ktorej bolo ustanovenie o tom, že žalovaný môže užívať byt aj počas výsluhového dôchodku), sporný byt stratil trvalé určenie na bývanie príslušníkov ozbrojených bezpečnostných zborov, t.j. stratil charakter služobného bytu. Navyše, nájomná zmluva bola podpísaná vtedajším generálnym riaditeľom právneho nástupcu žalobcu, pričom máme za to, že z funkcie generálneho riaditeľa vyplývalo oprávnenie rozhodnúť o odnímaní charakteru služobného bytu.
6. V doplnení vyjadrenia žalovaný uviedol, že požiadal kataster nehnuteľností o informáciu ohľadne prevodov akýchkoľvek bytov zo žalobcu na akékoľvek osoby, pričom kataster nehnuteľností mu poskytol J. vlastníctva č. XXXX s chronológiou zmien od XX.XX.XXXX, hoci žiadal od XX.XX.XXXX. Z listiny vyplýva, že došlo k niekoľkým prevodom bytov, pričom k nim došlo pred nástupom Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, t.j. boli prevedené z Colného riaditeľstva Slovenskej republiky. Uvedeným sa žalovaný snaží poukázať na to, že iným fyzickým osobám prevod ponúknutý bol a jemu nie.
7. V konaní pred súdom, na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX, súd vypočul svedka, H.. I. B., ktorý vypovedal, že je bývalým zamestnancom žalobcu od XX.XX.XXXX, bývalým kolegom žalovaného a zároveň jeho susedom, pričom ich vzťahy sú bežné. Od XX.XX.XXXX mu bol pridelený služobný byt v O.. Ohľadne okolností uzatvorenia zmluvy uviedol, že nakoľko nebol v O., komunikoval telefonicky, dňa XX.XX.XXXX v O. zmluvu podpísal a boli mu odovzdané kľúče a protokolárne aj byt. Znenie zmluvy predložilo Colné riaditeľstvo, do jeho znenia zasahovať nemohol, zmluvu čítal a bolo v nej všetko podľa dohody. Podpisoval ju so zamestnankyňou odboru ekonomiky. Byt mu nebol ponúknutý na predaj. Byty na nižších šiestich poschodiach predané boli, on býva v nadstavbe.
8. V konaní pred súdom, na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX súd vypočul žalovaného, ktorý uviedol, že sa cíti byť diskriminovaný z dôvodu, že iné byty boli predané nielen v O., ale aj v I.. Zmluva bola uzatvorená podľa článku 3 na dobu neurčitú, preto svoju bytovú otázku neriešil. K okolnostiam uzatvorenia zmluvy uviedol, že od októbra XXXX pracoval na D. riaditeľstve v O., bol mu ponúknutý byt, podal si žiadosť, komisia mu byt pridelila, byt obhliadli, podpísali zmluvu a prevzatie bytu, pričom zmluvu si prečítal, do znenia nemal možnosť zasahovať. Na otázku svojho právneho zástupcu odpovedal, že v byte býval od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, kedy mu skončil služobný pomer. Na doplňujúcu otázku svojho právneho zástupcu, či po tomto dátume byt neužíval, odpovedal: „M. užíval, keďže mám trvalý pobyt v I., tak už nie kontinuálne“. Na otázku žalobcu, ktorú časť zmluvy pri podpise chcel zmeniť, uviedol žalovaný, že žiadnu časť nechcel meniť, pán B. mu vtedy vysvetlil znenie zmluvy, že v prípade smrti treba byt vypratať a v prípade výsluhové dôchodku nie. Na otázku žalobcu či vedel, že ide o služobný byt odpovedal, že túto otázku neriešil, bol rád, že má byt a mal nádej, že aj jemu ho niekedy predajú, s nikým o tom nerokoval.
9. V záverečnej reči prednesenej na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX žalobca uviedol, že v konaní bolo preukázané, že je vlastníkom bytu, je obmedzovaný v právach vlastníka, keďže byt užíva žalovaný. Charakter služobného bytu bol preukázaný listinnými dôkazmi a preto nájom zanikol XX.XX.XXXX, t.j. dňom zániku služobnému pomeru.
10. V záverečnej reči prednesenej na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu poukázal na skutočnosť, že žaloba je nedôvodná a je v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca si podpísaním nájomnej zmluvy musel byť vedomý, že dobrovoľne obmedzí svoje práva k spornému bytu, zvlášť za okolnosti, že textácia nájomnej zmluvy bola navrhnutá žalobcom a žalovaný nemal priestor do tohto návrhu nijak zasahovať. Táto skutočnosť bola potvrdená aj výsluchom svedkov. Vzhľadom na okolnosti uvedeného prípadu nemožno klásť za vinu žalovanému, ak veril, že byt bude môcť využívať aj po skončení služobného pomeru (osobitne so zreteľom na skutočnosť, že nájomná zmluva bola uzavretá s orgánom verejnej moci, pri ktorom sa očakáva vyššia miera dôvery ohľadom dodržiavania dohôd). Máme teda za to, že v uvedenom prípade je nutné uprednostňovať záujem žalovaného - fyzickej osoby, pred záujmom štátu - žalobcu, keď naviac táto fyzická osoba bola v postavení štátneho zamestnanca u žalobcu v dlhodobom služobnom pomere a ako príslušník ozbrojeného zboru - Colné riaditeľstvo SR, niesol v záujme ochrany štátu nepochybne značné riziko. Zo žiadneho dôkazu nevyplýva trvalé určenie sporného bytu. V prípade, ak by bol opak pravdou, máme za to, že podpísaním nájomnej zmluvy (obsahom ktorej bolo ustanovenie o tom, že žalovaný môže užívať byt aj počas výsluhového dôchodku), sporný byt stratil trvalé určenie na bývanie príslušníkov ozbrojených bezpečnostných zborov, t. j. stratil charakter služobného bytu.
11. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, výsluchom svedka Ing. Tibora Vojtka a oboznámením sa s nasledovnými listinnými dôkazmi: čiastočný list vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie: Y., J. vlastníctva č. XXXX s chronológiou zmien od XX.XX.XXXX, K. zmluva zo dňa XX.XX.XXXX, výzva na vypratanie bytu zo dňa XX.XX.XXXX s doručenku, výzva na vypratanie bytu - odpoveď zo dňa XX.XX.XXXX, vyjadrenia k odpovedi k výzve na vypratanie bytu zo dňa XX.XX.XXXX s
doručenkou, opakovaná výzva na vypratanie bytu zo dňa XX.XX.XXXX s doručenkou, opakovaná výzva na vypratanie bytu zo dňa XX.XX.XXXX s doručenkou, rozhodnutie o skončení služobného pomeru uvoľnením, rozsudok R. súdu O. II č.k. 7C XXX/XX - XX zo dňa XX.XX.XXXX, rozsudok S. súdu O. č.k. X Co XXX/XX - XXX zo dňa XX.XX.XXXX, kolaudačné rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, odbor životného prostredia č. j. XXXX/XX/XX/Her/Paš zo dňa XX.XX.XXXX, návrhu na záznam vlastníckeho práva zn. XXXXX/XXXX - XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. LV č. XXX pre katastrálne územie I..
12. Z vykonaného dokazovania zistil súd nasledovný skutkový stav:
13. Z výmeru o pridelení služobnému bytu zn. XXXXX/XXXX-XXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že žalovanému bol podľa čl. III Štatútu bytov colnej správy pridelený byt o celkovej výmere obytnej plochy XX,XX m2, a to byt č. XX nachádzajúci sa v O., na Q. ulici č. XX/B.
14. P. XX.XX.XXXX žalobca a žalovaný uzatvorili nájomnú zmluvu, ktorou žalobca ako prenajímateľ prenechal žalovanému ako nájomcovi do užívania služobný byt č. XX nachádzajúci sa v O., na Q. ulici č . XX/B. V Článku II. Predmet nájmu strany špecifikovali v bode 3, 4, X obytné miestnosti, ich plochu, vedľajšie miestnosti, príslušenstvo bytu a ich plochu. V Článku III strany dohodli dobu nájmu, v Článku IV cenu nájmu - nájomné vo výške XX,XX A./mesačne, v ostatných článkoch vzájomné práva povinnosti zmluvných strán.
15. Podľa čl. III ods. 1 nájomnej zmluvy nájom sa uzatvára na dobu určitú od XX.XX.XXXX a trvá až do ukončenia služobného pomeru s D. riaditeľstvom SR s výnimkou: · ukončenia služobného pomeru z dôvodu úmrtia príslušníka CS · ukončenia služobného pomeru z dôvodu odchodu príslušníka CS do výsluhové dôchodku. Podľa čl. III ods. 2 nájomnej zmluvy nájom bytu zanikne ukončením práce, na ktorú je nájom bytu viazaný. Podľa čl. III ods. 3 nájomnej zmluvy dňom ukončenia nájmu je nájomca povinný sa z bytu vysťahovať a tento v stave zodpovedajúcom dobe užívania odovzdať prenajímateľovi. Podľa čl. III ods. 4 nájomnej zmluvy pri nájme služobného bytu nedochádza k spoločnému nájmu bytu manželmi ani k prechodu nájmu bytu.
16. Z kolaudačného rozhodnutia zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že R. úrad O. II, odbor životného prostredia povolil užívať bytový dom Q. XX X/B v O. na účel bývania. Y. nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX.
17. Z návrhu na záznam vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že právny predchodca žalobcu požiadal kataster nehnuteľností o zápis vlastníckeho práva k XX bytom, ktoré vznikli nadstavbou bytového domu.
18. Rozhodnutím generálneho riaditeľa sekcie colnej E. riaditeľstva SR zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že žalovaný bol uvoľnený podľa § X82 ods. 1 zákona č. XXX/XXXX Z.z. o štátnej službe colníkov zo služobného pomeru colníka dňom XX.XX.XXXX. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že sa rozhodlo na základe vlastnej žiadosti menovaného-po dohode s príslušným nadriadeným.
19. Výzvou na vypratanie bytu zo dňa XX.XX.XXXX, doručenou dňa XX.XX.XXXX, žalobca vyzval žalovaného na vypratanie bytu do XX.XX.XXXX a zároveň ho upozornil, že nájom služobného bytu skončil dňa XX.XX.XXXX, a to uvoľnením zo služobného pomeru na základe žiadosti žalovaného.
20. Z listiny s označením Výzva na vypratanie bytu - odpoveď zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že žalovaný uviedol, že byt užíva na základe platnej nájomnej zmluvy.
21. Z listiny s označením Vyjadrenie k odpovedi k výzve na vypratanie bytu zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, žalobca trvá na tom, že došlo k zániku nájomného vzťahu.
22. Opakovanou výzvou zo dňa 14.03.2022 a 29.03.2023 žalobca opakovane vyzval žalovaného na vypratanie bytu do XX.XX.XXXX resp. XX.XX.XXXX a uviedol, že prístupný viesť diskusiu len o prípadnej zmene lehoty na vypratanie.
23. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX- čiastočný súd zistil, že vlastníkom byt č. XX-X je žalobca.
24. Z výpisu z listu vlastníctva LV č. XXX pre katastrálne územie I., súd zistil, že žalovaný je podielovým spoluvlastníkom o veľkosti podielu X/X rodinného domu súp.č. XXX, postavený na pozemku parc. č. XXX a pozemkov parc.č. XXX o výmere X.XXX m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie a pozemku parc.č. XXX o výmere X.XXX m2, druh pozemku: záhrada.
25. Podľa § 123 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
26. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
27. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
28. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
29. Podľa §685 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, zákony národných rád ustanovia, čo sa rozumie služobným bytom, bytom osobitného určenia a bytom v domoch osobitného určenia a za akých podmienok možno uzavrieť nájomnú zmluvu o nájme služobného bytu, o nájme bytu osobitného určenia a o nájme bytu v domoch osobitného určenia.
30. Podľa § 710 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež uplynutím tohto času. Ustanovenie § 676 ods. 2 neplatí pre zánik nájmu bytu.
31. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými náhradami v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 189/1992 Zb.“), služobným bytom je byt, ktorého nájomca vykonáva prácu, na ktorú je nájom služobného bytu viazaný.
32. Podľa § 1 ods. 4 prvá veta zákona č. 189/1992 Zb., nájomcom služobného bytu môže byť iba ten, kto vykonáva prácu, na ktorú je nájom služobného bytu viazaný, a v mieste výkonu práce nie je vlastníkom, spoluvlastníkom, nájomcom alebo spoločným nájomcom iného bytu, rodinného domu alebo bytového domu.
33. Podľa § 39 zákona Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom
34. Podľa ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
35. Podľa ustanovenia § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
36. Podľa Článku 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie. Štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných.
37. Aplikáciou citovaných ustanovení na zistený skutkový stav posúdil vec nasledovne: Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca je vlastníkom bytu č. XX-X, nachádzajúcim sa na 7. poschodí v bytovom dome na adrese Q. XX/B v O., čo žalobca preukázal predloženým čiastočným výpisom z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Y.. V. vlastníckeho práva k bytu, ktorého žalobca sa domáha ochrany v zmysle § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a to jeho vyprataním, je splnená procesná podmienka aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní.
38. Rovnako medzi stranami nebolo sporné, že dňa XX.XX.XXXX uzatvorili nájomnú zmluvu, ktorou žalobca ako prenajímateľ prenechal žalovanému ako nájomcovi do užívania služobný byt č. XX nachádzajúci sa v O., na Q. ulici č. XX/B. W. žalovaný pri svojom výsluchu uviedol, že v byte býval od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, kedy mu skončil služobný pomer a po tomto dátume ho užíva, avšak už nie kontinuálne. Tým mal súd preukázanú pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného. Sporným medzi stranami ostalo, či je táto nájomná zmluva platná, resp. či je neplatná jej časť v E. III ods.1 a či je jej predmetom služobný byt. Rovnako medzi stranami ostalo sporné, či vypratanie bytu je alebo nie je v rozpore s dobrými mravmi, či je možné aplikovať na daný prípad právo na obydlie.
39. V prvom rade sa súd zaoberal otázkou, či je predmetom nájomnej zmluvy služobný byt. To, že ide o služobný byt podľa § 1 ods. 1 zákona č. 189/1992 Zb. jednoznačne vyplýva z textácie nájomnej zmluvy, kde je výslovne uvedené v Článku II ods. 1, že prenajímateľ prenecháva do užívania služobný byt, pričom aj v záhlaví je odkaz na výmer o pridelení služobnému bytu zo dňa XX.XX.XXXX č. XXXXX/ XXXX-XXXXXX. V zmluve je ďalej v Článku III ods. 2 dohodnuté, že nájom bytu zaniká ukončením práce na, ktorý je viazaný. Vzhľadom na uvedené súd nemal pochybnosti, že predmetom nájmu bol služobný byt. Súd sa nestotožnil s právnou argumentáciou žalovaného spočívajúcej v tom, že dohodnutím sporným výnimiek z nájomnej zmluvy byt stratil charakter služobného bytu, nakoľko uvedené nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a rovnako právne predpisy takéto právne účinky inej zmluvnej úprave nepriznávajú. Rovnako sa súd nestotožnil s právnou argumentáciou žalovaného, že sa nejedná o služobný byt podľa § 1 ods. 3 zákona č. 189/1992 Zb., nakoľko v tomto ustanovení ide o vymedzenie iných služobných bytov, pričom byt podľa nájomnej zmluvy je služobným bytom v zmysle § 1 ods. 1 zákona č. 189/1992 Zb.
40. Po vykonanom dokazovaní a právnom posúdení dospel súd k záveru, že nájomná zmluva zo dňa XX.XX.XXXX je platná, neplatná je len časť právneho úkonu v zmysle § 41 Občianskeho zákona, a to Článok III ods. 1 nájomnej zmluvy pre jej rozpor so zákonom, a to ustanovením § 1 ods. 4 zákona č. 189/1992 Zb. v spojení s § 39 Občianskeho zákonníka. Z obsahu nájomnej zmluvy vyplýva, že strany dohodli všetky jej podstatné náležitosti v zmysle § 685 Občianskeho zákonníka a rovnako sa dohodli aj na iných právach a povinnostiach zmluvných strán. Úprava nájmu bytu v Občianskom zákonníku je právnou úpravou lex generalis vo vzťahu k zákonu č. zákona č. 189/1992 Zb., ktorý je lex specialis. V týchto intenciách preto súd nemal pochybnosti o platnosti zmluvy. Právnu argumentáciu žalobcu spočívajúcu v tom, že v čase uzatvorenia nájomnej zmluvy byt ešte nebol zapísaný v katastri nehnuteľností a de iure neexistoval, súd vyhodnotil ako nesprávnu, formalistickú a zároveň účelovú. Z vykonaného dokazovaniu, výsluchu žalovaného i svedka vyplynulo, že byt v čase uzatvorenia nájomnej zmluvy existoval, bol obhliadnutý, zmluva bola podpísaná, byt protokolárne odovzdaný vrátane kľúčov, t.j. bol užívaný a obývateľný od XX.XX.XXXX tak, ako sa strany v nájomnej zmluve dohodli. Počas celej doby existencie nájomnej zmluvy žiadna zo strán takýto formálny nedostatok nenamietala. Rovnako z vykonaného dokazovania vyplynulo, že hoci znenie zmluvy formuloval žalobca, žalovaný vopred odkomunikoval jeho znenie a pri podpise zmluvy do jej znenia nechcel zasiahnuť. Obdobné okolnosti uzatvorenia zmluvy boli aj pri uzatváraní nájomnej zmluvy svedka Ing. I. B.. Súd preto považuje nájomnú zmluvu za platne uzatvorenú. Prehnané formalistické požiadavky všeobecného súdu na formuláciu predmetu zmluvy sú ústavne neakceptovateľné. Úloha všeobecného súdu pri hľadaní riešenia súdenej právnej veci a interpretácii relevantných právnych úkonov totiž nespočíva vo ,,vyhľadávaní“ dôvodov neurčitosti predmetu zmluvy (prípadne iných dôvodov jeho neplatnosti), ale v poskytnutí súdnej ochrany účastníkom občianskeho súdneho konania. Táto má byť založená okrem iného aj na zohľadnení a plnej aplikácii všetkých zákonných kritérií platných pre výklad právnych úkonov a súčasnej preferencii výkladu v prospech platnosti, a nie neplatnosti právneho úkonu (nález Ústavného súdu SR z 1. apríla XXXX, sp. zn. I. ÚS XXX/XXXX).
41. Pokiaľ ide o sporné ustanovenie Článku III ods. 1 nájomnej zmluvy, podľa ktorého nájom sa uzatvára na dobu určitú od XX.XX.XXXX a trvá až do ukončenia služobného pomeru s D. riaditeľstvom SR s
výnimkou: ukončenia služobného pomeru z dôvodu úmrtia príslušníka CS a ukončenia služobného pomeru z dôvodu odchodu príslušníka CS do výsluhové dôchodku, súd tieto výnimky vyhodnotil ako neplatné pre ich rozpor so zákonom, a to ustanovením § 1 ods. X zákona č. XXX/XXXX Zb. v spojení s § 39 a XX R. zákonníka. Nájom bytu bol viazaný na vykonávanie prácu nájomcu, na ktorý je nájom služobného bytu viazaný. Medzi stranami nebolo sporné, že nájomca prestal pre prenajímateľa vykonávať prácu, a to dňom XX.XX.XXXX, kedy bol rozhodnutím generálneho riaditeľa sekcie colnej Finančného riaditeľstva SR zo dňa XX.XX.XXXX uvoľnený podľa § 182 ods. 1 zákona č. 200/1998 Z.z. o štátnej službe colníkov zo služobného pomeru colníka dňom XX.XX.XXXX. Pre právne posúdenie v kontexte posudzovaného prípadu pritom nie je významné, či ide o uvoľnenie zo služobného pomeru alebo odchod príslušníka Colnej správy do výsluhového dôchodku. Rozhodujúce je, že dňom XX.XX.XXXX služobný pomer skončil. Je preto nepochybné, že týmto dňom v súlade s Článkom III ods. 2 zanikol aj nájom bytu, nakoľko v predmetnom odseku je explicitne ustanovené, že nájom bytu zanikne ukončením práce, na ktorú je nájom bytu viazaný. Aj podľa ustanovenia Článku III ods. 1 nájomnej zmluvy je zmluva uzatvorená na dobu určitú a trvá do ukončenia služobného pomeru s prenajímateľom. Uvedené je v súlade s § 712 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež uplynutím tohto času. Nakoľko ustanovenie § 1 ods. 1 zákona č. 189/1992 Zb. explicitne ustanovuje, že služobným bytom je byt, ktorého nájomca vykonáva prácu, na ktorú je nájom služobného bytu viazaný a podľa § 1 ods. 4 zákona č. 189/1992 Zb., nájomcom služobného bytu môže byť iba ten, kto vykonáva prácu, na ktorú je nájom služobného bytu viazaný, súd dospel k právnemu záveru, že dve výnimky, a to ukončenia služobného pomeru z dôvodu úmrtia príslušníka CS a ukončenia služobného pomeru z dôvodu odchodu príslušníka CS do výsluhové dôchodku, sú neplatné, a to pre rozpor s citovaným ustanovením § 1 ods. 4 zákona č. 189/1992 Zb. za súčasnej aplikácie § 39 a § 41 Občianskeho zákonníka. Zákon č. 189/1992 Zb. nedovoľuje zmluvným stranám dohodnúť výnimky a ponechať plynutie nájmu služobného bytu aj bez splnenia základnej podmienky, ktorou je výkon práce, na ktorú je nájom služobného bytu viazaný. Uvedený právny záver je v súlade s rozhodovacou praxou súdov, na ktoré žalobca v žalobe poukázal.
42. Pokiaľ ide o žalovaného právnu argumentáciu spočívajúcej v tom, že výkon práva žalobcu na ochranu vlastníckeho práva, ktorého sa domáha v tomto konaní vyprataním bytu, je v rozpore s dobrými mravmi a zároveň je porušením jeho práva na obydlie, ktoré okrem Ústavy Slovenskej republiky garantuje aj Článok 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, súd uvádza, že sa s právnou argumentáciou žalobcu nestotožnil a nevzhliadol dôvod uprednostniť záujem fyzickej osoby, ktorá užíva byt bez právneho dôvodu pred záujmom štátu, ktorý sa domáha ochrany svojho vlastníckeho práva. Žalovaný síce poukazoval na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva a jeho interpretáciu ochrany obydlia, v danom prípade však išlo o úplne iný prípad. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu síce tvrdil vo vyjadrení k žalobe, že ide o obydlie žalovaného, kde má navyše vytvorené s predmetným bytom dostatočnú a nepretržitú väzbu na to, aby bol považovaný za obydlie a nedisponuje inou nehnuteľnosťou, pričom daná nehnuteľnosť jediná rieši jeho bytové potreby. Tieto skutkové tvrdenia žalovaného poprel žalobca a predložil súdu výpis z listu vlastníctva LV č. W. pre katastrálne územie I., z ktorého súd zistil, že žalovaný je podielovým spoluvlastníkom o veľkosti podielu X/X rodinného domu v katastri obci I., kde navyše zastáva funkciu starostu druhé volebné obdobie, a to nepretržite od roku XXXX. R. I. je vzdialená od O. XXX km. Sám žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že v byte býval od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, kedy mu skončil služobný pomer a po tomto dátume byt užíval, keďže má trvalý pobyt v I., už nie kontinuálne. Z uvedeného mal súd za preukázané, že nejde o obydlie žalovaného s väzbami, ako bolo uvedené vo vyjadrení žalovaného a rovnako nejde o jedinú nehnuteľnosť, ktorú žalovaný užíva, práve naopak, od roku XXXX žije žalovaný trvale v obci I. a predmetný byt č. XX-X neužíva kontinuálne. V danom prípade preto užívanie bytu nerieši bytovú potrebu žalovaného a nie je na mieste, aby súd uprednostnil záujem žalovaného na užívanie bytu pred ochranou vlastníckeho práva žalobcu.
XX. Súd sa zaoberal aj opakovanými námietkami žalovaného týkajúce sa diskriminácie žalovaného žalobcom pri predaji bytov v bytovom dome Mierová XX/A, XX/B v O., tieto však vyhodnotil ako účelové a ničím nepodložené. G. ako vlastník bytov je oprávnený nakladať s predmetom svojho vlastníctva podľa svojho uváženia, čo zodpovedá obsahu vlastníckeho práva podľa § 123 Občianskeho zákonníka. Samotný fakt, že v bytovom dome boli niektoré byty predané a niektoré nie, neznamená, že bol žalovaný diskriminovaný. Žalovaný v konaní ani netvrdil, že mal záujem predmetný byt kúpiť, práve naopak, vyhovovalo mu byt užívať na základe nájomnej zmluvy. Žalovaný nepredložil ani žiadne dôkazy, ktoré
by preukazovali alebo mohli navodiť dojem diskriminácie, t.j. nepožiadal žalobcu o predaj bytu a žalobca jeho ponuku neodmietol.
44. Vzhľadom na uvedené mal súd za preukázané, že nájom bytu zanikol dňom XX.XX.XXXX. Po tomto dátume žalovaný užíva byt bez právneho dôvodu a preto súd vyhovel žalobe v celom rozsahu a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. rozsudku.
45. Podľa § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom znení, (ďalej len „CSP), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspech vo veci.
46. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
47. Hoci mal žalobca mal vo veci plný úspech, súd mu v zmysle § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko mu v konaní žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a. neboli splnené procesné podmienky, b. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c. rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e. súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g. zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá.