Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5CoP-10-2013.pdf
PDF · 141.1 KB
Case nature
Subarea
5CoP/10/2013
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: N.. L. T., nar. XX. XX. XXXX, bydlisko B. Z., W. XXXX/ XX, v konaní zastúpený JUDr. Tiborom Nagyom, advokátom so sídlom Nové Zámky, Kukučínova 8, proti odporkyni: T.. T. T., nar. XX. XX. XXXX, bydlisko B. Z., W. XXXX/XX, v konaní zastúpená JUDr. Karolom Pešlom, advokátom so sídlom Nové Zámky, Hlavné námestie 7, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu: Q. T., nar. XX. XX. XXXX, v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, o návrhu navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní navrhovateľa a odporkyne proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 6. decembra 2012 č. k. 7P/183/2012-130, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Na Okresnom súde Nové Zámky pod spisovou značkou 7P/183/2012 prebieha konanie o návrhu navrhovateľa zo dňa 03. 07. 2012 proti odporkyni o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu Q. T., nar. XX. XX. XXXX. Navrhovateľ sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 30. 11. 2012 domáhal nariadenia predbežného opatrenia, v ktorom žiadal, aby súd predbežným opatrením zveril maloletú Q. T. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, že matka je povinná poskytovať osobnú starostlivosť o maloletú v párny týždeň v mesiaci od predchádzajúcej nedele od 17.00 hodiny do nedele párneho týždňa do 17.00 hodiny. Otec je povinný osobnú starostlivosť o maloletú poskytovať v nepárny týždeň v mesiaci od predchádzajúcej nedele od 17.00 hodiny do nedele nepárneho týždňa do 17.00 hodiny. Súd na túto dobu výživné neurčuje. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že na súde prebieha konanie o rozvod manželstva účastníkov a úpravu práv a povinností rodičov voči maloletej Q. T.. V návrhu na rozvod manželstva navrhovateľ žiadal zveriť maloletú Q. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktorý neskôr upravil a žiada zveriť maloletú Q. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, že matka je povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú v párny týždeň v mesiaci a otec v nepárnom týždni v mesiaci. Pojednávania, ktoré sa uskutočnili vo veci, boli odročené z dôvodu zabezpečenia dôkazov a posledné pojednávanie bolo odročené z dôvodu vypočutia ďalšieho svedka a pribratia znalca z odboru detskej psychológie. Súdne konanie prebieha od 03. 07. 2012 a od tej doby medzi navrhovateľom a odporkyňou sú vzťahy vážne narušené a konfliktné, nevedia sa dohodnúť na základných veciach, najmä ohľadne styku s maloletou. Navrhovateľ má eminentný záujem na tom, aby maloletá bola vychovávaná v zdravom rodinnom prostredí a je toho názoru, že takéto prostredie jej matka sama nie je schopná zabezpečiť, hlavne z dôvodu jej pracovného zaradenia. Pri výchove maloletej jej často vypomáhajú jej rodičia v L.. Navrhovateľ je schopný postarať sa o maloletú ako to robil po dobu, keď odporkyňa študovala na vysokej škole. Odporkyňa iba od podania návrhu na rozvod prejavuje eminentný záujem o výchovu maloletej a navrhovateľ toto jej správanie považuje za účelové. Nakoľko odporkyňa neumožňuje navrhovateľovi styk s maloletou, dieťa sa javí byť manipulované a vychovávané proti otcovi. Navrhovateľ od podania návrhu na rozvod strávil s maloletou iba 14 dní, a to napriek tomu, že otec, matka a maloleté dieťa žijú v jednom rodinnom dome. Súčasný stav nie je na prospech nikomu a najmä nie maloletej, s ktorou má on pevný a láskyplný vzťah a má vytvorené všetky podmienky na to, aby sa mohol o maloletú riadne starať a vychovávať ju. Navrhovateľ považuje za nutné, aby boli dočasne upravené pomery a aby mohol s maloletou stráviť viac času. Znemožnením stretávania sa navrhovateľa ako otca s maloletou by mohlo dôjsť k ochladnutiu vzťahu maloletej k otcovi, čím by mohla vzniknúť citová ujma. Navrhovateľ považuje za dôvodné, aby súd dočasne upravil jeho styk s maloletou až do právoplatného skončenia vo veci samej. Bez takejto dočasnej úpravy pomerov by mohlo byť ohrozené jeho právo sa starať o svoje dieťa.
Okresný súd Nitra (súd prvého stupňa) rozhodol o návrhu na predbežné opatrenie uznesením zo dňa 6. decembra 2012 č. k. 7P/183/2012-130 (napadnutým uznesením), ktorým návrh otca maloletého dieťaťa na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Zároveň z úradnej povinnosti dočasne upravil stretávanie sa otca - navrhovateľa s maloletým dieťaťom: Q. T., nar. XX. XX. XXXX tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom každý párny týždeň v roku v čase od piatka od 17.00 hodiny do nedele do 17.00 hodiny odo dňa doručenia tohto uznesenia. Otec je oprávnený v čase, ktorý určil súd, maloleté dieťa prevziať v mieste bydliska matky a v určenom čase je povinný maloleté dieťa matke v mieste bydliska odovzdať a matka je povinná v určenom čase maloleté dieťa na stretnutie s otcom pripraviť, otcovi odovzdať a v určenom čase maloleté dieťa od otca prevziať. V odôvodnení tohto uznesenia prvostupňový súd uviedol, že vec právne posúdil podľa ust. § 102 ods. 1, § 75 ods. 1, 6, § 75 ods. 8, § 76 ods. 1 písm. b/ OSP, § 24 ods. 2 zák. č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine, majúc zo spisu preukázané, že účastníci konania sú v rozvodom konaní, v ktorom sa nevedia dohodnúť na úprave práv a povinností voči maloletému dieťaťu. Navrhovateľ - otec maloletej navrhuje striedavú osobnú starostlivosť, odporkyňa - matka s ňou nesúhlasí. Vo veci je vykonávané rozsiahle dokazovanie, v ktorom sa zatiaľ obaja rodičia spolu s maloletou zúčastnili psychologickej konzultácie na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky. Zo záverov správy, ktorá sa v spise nachádza, mal súd preukázané, že obaja rodiča majú k maloletej Q. vytvorený pozitívny citový vzťah a rovnako aj maloletá Q. má pozitívny citový vzťah k obom rodičom. K matke je vzťah o niečo intenzívnejší a dôvernejší. Komunikácia rodičov ohľadne starostlivosti o maloletú viazne. V súčasnej dobe by striedavá osobná starostlivosť obidvoch rodičov mohla byť pre maloletú Q. záťažou, vzhľadom práve na komunikáciu medzi rodičmi. V kontakte s otcom by však nemalo byť bránené, ale naopak, mal by byť citlivým spôsobom podporovaný. Posledné pojednávanie bolo odročené za účelom nariadenia znaleckého dokazovania vo veci. Predbežné opatrenie nie je konečným rozhodnutím. Pred nariadením predbežného opatrenia súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup, stanovený pre konečné rozhodnutie. Pre nariadenie predbežného opatrenia musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti o opodstatnenosti nároku, ako aj naliehavosť dočasnej úpravy pomerov práve navrhnutým spôsobom. V danom prípade súd dospel k názoru, že návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia o striedavej starostlivosti nie je dôvodný. Otec sa návrhom na nariadenie predbežného opatrenia domáha nariadenia striedavej osobnej starostlivosti, pričom v návrhu uvádza, že považuje za dôvodné, aby súd dočasne upravil jeho styk s maloletou. V zmysle petitu návrhu o nariadenie predbežného opatrenia je však návrh totožný s návrhom vo veci samej, teda rozvodu manželstva. Z doterajšieho vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že rodičia maloletého dieťaťa nevedia vzájomne komunikovať ani ohľadne maloletého dieťaťa a jeho základných potrieb. Sám navrhovateľ v návrhu uvádza, že vzťahy medzi ním a odporkyňou sú vážne narušené a konfliktné a nevedia sa dohodnúť ani na základných veciach, najmä ohľadne styku s maloletou. V zmysle ustanovení Zákona o rodine súd pri nariadení striedavej osobnej starostlivosti v prvom rade dbá na záujem maloletého dieťaťa. Vzhľadom na vážne narušené vzťahy medzi rodičmi, nekomunikáciu rodičov ani ohľadne základných potrieb maloletého dieťaťa, nie je v tomto štádiu konania a v záujme dieťaťa predbežným opatrením nariaďovať striedavú osobnú starostlivosť v týždňových intervaloch. Z celého návrhu otca vyplýva, že otec má snahu o stretávanie sa s maloletým dieťaťom. O striedavej starostlivosti hovorí až v petite návrhu. Z vyššie uvedených dôvodov súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia - striedavej osobnej starostlivosti zamietol. V konaní o úprave práv a povinností rodičov voči maloletému dieťaťu súd nie je viazaný návrhmi účastníkov konania. Rozhodne tak, aby to bolo v záujme maloletého dieťaťa. Súd mal preukázané, že maloleté dieťa býva momentálne s matkou, otec sa s ňou stretáva len obmedzene. Súd považuje za potrebné dočasne upraviť stretávanie sa otca s maloletou, pretože súčasný stav vnáša do života maloletého dieťaťa pocit neistoty. Maloletá nevie, kedy sa môže s otcom stretnúť a nestabilita výchovného prostredia nie je v záujme maloletého dieťaťa. Súdom nariadená úprava stretávania sa otca s maloletou zabezpečí otcovi aspoň dočasne právo stretávať sa s maloletou a tým sa podieľať aspoň čiastočne na jej výchove. Je nepochybne v záujme maloletého dieťaťa, aby sa s otcom stretávalo. Podľa dokazovania vykonaného v konaní o rozvod manželstva má súd preukázané, že otec má na stretávanie sa s maloletou (tak, aby u neho aj prespala) vytvorené riadne podmienky. Súd opätovne poznamenal, že táto úprava stretávania sa otca s maloletou je len dočasná. Po vykonaní riadneho dokazovania rozhodne o konečnej úprave stretávania sa otca s maloletou resp. celkovej úprave práv a povinností rodičov k maloletej súd v rozsudku o rozvode manželstva (ak k rozvodu manželstva príde). Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že za danej situácie nie sú splnené podmienky dočasnej úpravy pomerov navrhnutým spôsobom. Obaja rodičia by mali mať na zreteli záujem ich jediného maloletého dieťaťa, a i napriek tomu, že sú v rozvodovom konaní a nevedia spolu žiť, je potrebné a nutné, aby maloleté dieťa túto ich konfliktnú situáciu nepocítilo a nebolo vystavené vzájomným stretom oboch rodičov. Obaja rodičia by si mali uvedomiť, že sú obaja rodičmi dieťaťa a majú rovnaké právo sa o dieťa starať a ho vychovávať, zabezpečovať mu jeho základné potreby. V tomto smere by mali viesť aj svoju vzájomnú komunikáciu a dohodnúť sa na starostlivosti o maloleté dieťa.
Proti uvedenému uzneseniu podal odvolanie navrhovateľ vytýkajúc súdu, že vo svojom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 30. 11. 2012 jednoznačne a rozsiahle opísal skutočný stav a uviedol, že na súde konanie prebieha od 03. 07. 2012 a od tej doby medzi navrhovateľom a odporkyňou vzťahy sú vážne narušené a konfliktné, nevedia sa dohodnúť na základných veciach, najmä ohľadne styku s maloletou. Navrhovateľ má eminentný záujem na tom, aby maloletá bola vychovávaná v zdravom rodinnom prostredí a je toho názoru, že takéto zdravé rodinné prostredie jej matka sama nie je schopná zabezpečiť, hlavne z dôvodu jej pracovného zaradenia, a preto pri výchove maloletej jej často vypomáhajú jej rodičia v L.. Navrhovateľ je schopný sa postarať o maloletú ako to robil po dobu, keď odporkyňa študovala na vysokej škole. Odporkyňa iba od podania návrhu na rozvod prejavuje eminentný záujem o výchovu maloletej, preto navrhovateľ toto jej správanie považuje za účelové. Nakoľko odporkyňa neumožňuje navrhovateľovi styk s maloletou, dieťa sa javí byť manipulované a vychovávané proti otcovi, navrhovateľ viackrát vyhľadal a upozornil na túto skutočnosť Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky a žiadal o vykonanie pohovoru s odporkyňou. Poukázal tiež na to, že od podania návrhu na rozvod, t. j. od 03. 07. 2012 do 30. 11. 2012 s maloletou strávil spolu iba 14 dní, t. j. 2,8 dní v jednom mesiaci, a to napriek tomu, že otec, matka a maloleté dieťa žijú v jednom rodinnom dome. V zmysle ust. § 28 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti v celom ich rozsahu majú v zásade obaja rodičia, rodič, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do starostlivosti uplatňuje svoju úlohu vo výchove dieťaťa prostredníctvom styku s dieťaťom. Zákon pri tom vo vyššie citovaných ustanoveniach uprednostňuje dohodu rodičov o styku s maloletým dieťaťom, iba ak sa rodičia nedohodnú, upraví styk súd. Pri rozhodovaní o rozsahu styku je pritom dôležité zvážiť okolnosti tak na strane maloletého dieťaťa, jeho vek, zdravotný stav, vzťah k rodičom, doterajší spôsob a rozsah styku, denný režim...) ako aj okolnosti na strane rodičov, ich vzájomný vzťah, ich časové a ekonomické možnosti, rodinné pomery atď. V prípade, keď jeden rodič opakovane, bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom, súd svojím rozhodnutím tento styk upraví. Rodič dopúšťajúci sa takéhoto obmedzovania práva dieťaťa na stretávanie s druhým rodičom a schopný vylúčiť druhého výchovne spôsobilého rodiča zo života ich spoločného dieťaťa, neposkytuje žiadnu záruku, že výchova dieťaťa splní ciele, ktoré od nej spoločnosť očakáva. Škody, ktoré môže takýto rodič na psychike dieťaťa napáchať, sú vážneho a dlhodobého charakteru, pričom úspešnosť ich odstránenia závisí vo veľkej miere aj od dĺžky nesprávneho výchovného pôsobenia programujúceho rodiča. Je rozhodne v záujme dieťaťa stretávať sa s oboma rodičmi, pokiaľ sú riadne výchovne spôsobilí (§ 25 ods. 4 Zákona o rodine). Súčasný stav nie je nikomu na prospech a najmä nie je v prospech maloletej. Navrhovateľ má s maloletou pevný a láskyplný vzťah, nadovšetko ju miluje a má vytvorené všetky podmienky na to, aby sa aj on mohol o maloletú riadne starať a vychovávať ju. Vzhľadom na uvedené navrhovateľ považuje za nutné, aby boli dočasne upravené pomery a mohol s maloletou spolu tráviť viac času, nakoľko je to pre maloletú prospešné, aby aj ona mala možnosť rozvíjať svoj vzťah k obom rodičom v rovnakej miere. Znemožnením stretávania sa navrhovateľa ako otca s maloletou by mohlo dôjsť k ochladnutiu vzťahu maloletej k otcovi, čím by mohla vzniknúť citová ujma, ktorá by sa mohla premietnuť aj do ich neskoršieho vzťahu. V súčasnosti navrhovateľ ako otec nemá možnosť podieľať sa na výchove maloletej. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona. Byť spolu je pre rodiča a jeho dieťa podľa ustanovenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva základným prvkom rodinného života, čo je chránené čl. 8 Dohovoru. Treba mať na zreteli, že akákoľvek deformácia vzťahu rodič a dieťa v dôsledku odcudzenia sa neskôr len ťažko napráva (nález Ústavného súdu ČR zo dňa 07. 11. 2006, sp. zn. I.ÚS 618/05). Preto navrhovateľ považuje za dôvodné, aby súd dočasne upravil jeho styk s maloletou až do právoplatného skončenia vo veci samej. Bez takejto dočasnej úpravy pomerov by mohlo byť ohrozené jeho právo starať sa o svoje dieťa ako aj právo maloletej na zachovanie vzťahu k obom rodičom. Medzi navrhovateľom a maloletou je silná citová väzba a chce s ňou tráviť čo najviac času. Bez takejto okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov, by bolo právo navrhovateľa na výchovu ohrozené. Navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 220 OSP zmenil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa tak, že návrhu navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia v plnom rozsahu vyhovie.
Odvolanie proti napadnutému uzneseniu podala aj odporkyňa - matka maloletého dieťaťa v časti výroku, ktorým bol upravený styk otca s maloletým dieťaťom. Konštatovala, že prvostupňový súd správne rozhodol, keď návrh na nariadenie striedavej osobnej starostlivosti zamietol a dočasne upravil styk otca s maloletou dcérou. Maloletá momentálne prežíva dosť značne narušenú atmosféru v domácom prostredí, čo je podmienené rozvodovým konaním jej rodičov. Skutočnosť, že sa otec v súčasnosti každý deň nestretáva s mal. dcérou je dôsledkom jeho správania sa a konania voči odporkyni od leta tohto roku a maloletá v tejto situácii ju ako matku uprednostňuje. Žiaľ, komunikácia medzi rodičmi je viac ako problémová, v dôsledku čoho sa nevedeli dohodnúť na tom, kedy a akým spôsobom by sa otec so svojou dcérou stretával. Je to smutné, ale ani na tomto sa s otcom dieťaťa nevedeli dohodnúť. Otec navonok sa snaží prejavovať svoj záujem, avšak skutočnosť s jeho záujmom je iná. Jeho snaha o domovú nehnuteľnosť do svojho výlučného vlastníctva po ich rozvode je pre neho oveľa dôležitejšia ako nejakým spôsobom sa vyrovnať s ich terajšou situáciou. Pre objektívnosť celej veci s maloletou navštívila aj príslušného psychológa, ktorý bol s maloletou dcérou bez jej prítomnosti dvakrát, v dôsledku ktorej návštevy bolo doporučené naďalej za danej situácie navštevovať psychológa. Príslušnú správu v prílohe predložila. V dôsledku vyššie uvedeného preto za danej situácie nemôže súhlasiť s dočasne určeným stykom tak ako je uvedený v napadnutom uznesení. Odôvodňuje to tým, že dôvera medzi otcom a maloletou je momentálne narušená a jej pobyt u otca cez celý víkend, aj noci by bol pre ňu viac zaťažujúci a stresujúci, ako stabilizujúci v rámci obnovenia dôvery k otcovi. Zároveň však poukázala na to, že nie je proti tomu a nikdy ani nebola, aby sa mal. dcéra stretávala s otcom, avšak v optimálnom čase a s optimálnou dĺžkou pobytu. Vychádzajúc zo súčasnej situácie, stavu maloletej a doterajších výsledkov psychodiagnostického vyšetrenia by skôr navrhovala určiť dočasne styk otca s maloletou na každú párnu sobotu a na každú nepárnu nedeľu od 09.00 hod do 20.00 hod. Takto by skôr bola zabezpečená optimálnosť pravidelnosti styku otca s dcérou, aj pre získanie otcovej dôvery k dcére a zároveň by nedošlo k dlhodobému odlúčeniu s matkou, čo by jej v súčasnosti určite neprospelo, nakoľko ako matka je s ňou dennodenne a maloletá je zvyknutá na ranné prebúdzanie za jej prítomnosti. Ak má otec skutočný záujem, postupom času by to aj on mohol dosiahnuť u dcéry, samozrejme pokiaľ nebude proti matke útočiť. Vzhľadom na hore uvedené preto prostredníctvom svojho splnomocneného právneho zástupcu navrhla, aby odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia prvostupňového súdu jeho rozhodnutie zmeni1 a sám rozhodol tak, že vyhovie jej návrhu v zmysle podaného odvolania.
K odvolaniu odporkyne sa vyjadril navrhovateľ, ktorý uviedol, že text odvolania spísaného odporkyňou v plnej miere odráža sústavnú snahu matky o úplné vylúčenie otca z výchovy a starostlivosti o dcéru. Odporkyňa veľakrát prezentovala názor, že v prípade rozvodu dcéru celkom stratí. Odporkyňa od okamihu zistenia, že z jeho strany bol podaný návrh na rozvod z dôvodu jej nevery, ktorú potvrdila aj vo svedeckej výpovedi manželka milenca odporkyne, začala prejavovať záujem o maloletú dcéru s cieľom narušiť jej vzťah s otcom. Tomu zámeru podriadila všetku tzv. výchovu a starostlivosť o dcéru. Dcéru izoluje od otca a to v spoločnej domácnosti sústavnou kontrolou jej správania, akýkoľvek náznak priazne k otcovi odporkyňa trestá citovým vydieraním. Po zistení z psychologického šetrenia na ÚPSVaR, že dcéra aj napriek trom mesiacom účelovej výchovy proti otcovi má k nemu stále pozitívny vzťah sa rozhodla, že dcéru bude izolovať od otca aj fyzicky - opustením spoločnej domácnosti. Odporkyňa v dňoch 27. 10. - 04. 11. 2012, 07. - 09. 12. 2012, 14. -16. 12. 2012, 23. 12. 2012 - 02. 01. 2013 a naposledy 04. - 07. 2013 opustila spolu s dcérou spoločnú domácnosť, bývali u rodičov odporkyne. O každej neprimeranej reakcii odporkyne on informoval príslušných zamestnancov sociálnej kurately na ÚPSVaR v Nových Zámkoch aj so žiadosťou o vykonanie pohovoru s odporkyňou s úmyslom asistencie na zlepšenie vzťahov a komunikácie medzi ním a odporkyňou ohľadom dcéry. Odporkyňa ho sústavne pred dcérou opisuje len v negatívnom svetle, v komunikácii s ním ho oslovuje len nadávkami a viackrát sa vyjadrila pred dcérou, že úlohu otca zvládnu jej rodičia. Dcéra je na to pripravovaná tak, že keď je odporkyňa v práci, dcéra je často u jej rodičov. To len dokazuje tvrdenia, že odporkyňa nie je schopná samostatne sa postarať o dcéru. Zo strany odporkyne je účelovo marená akákoľvek komunikácia ohľadom dcéry, smerodajné sú len ňou prezentované názory. Aj prípravu dcéry do školy dovolí zabezpečovať odporkyňa okrem seba len svojej matke. Počas celého rozvodového konania nebola ochotná včas oznámiť svoje pracovné zmeny. Dcéra je vystavovaná k neočakávanému baleniu a rýchlemu presunu k rodičom odporkyne pred odchodom do jej pracovnej zmeny v prípade jeho neprítomnosti. Často nemôže zistiť, kde sa konkrétne jeho dcéra nachádza. Dňa 06. 12. 2012 vydal Okresný súd v Nových Zámkoch uznesenie, vykonateľnosť bola určená od 12. 12. 2012. V dňoch 14. 12. 2012 a 28. 12. 2012 (t. j. párne piatky) odporkyňa zámerne nerešpektovala vykonateľnosť uznesenia a je voči nej opakovane podané Oznámenie na Obvodnom oddelení PZ v Nových Zámkoch. Dcére odporkyňa neumožnila prežiť spoločný čas s otcom nielen počas párnych víkendov, ale ani počas jesenných a zimných prázdnin, hoci v predmetnom odvolaní sa vyjadruje: „že nie som proti tomu a nikdy som ani nebola“. Tých pár hodín spoločne strávených s dcérou bolo len z dôvodu, že odporkyni to vtedy vyhovovalo, keďže chcela stráviť čas so svojím milencom osamote. Upozornil na fakt, že u odporkyni ako u zamestnankyni v štátnej službe (colníčka) sa predpokladá, že bude rešpektovať vykonateľné rozhodnutia súdu. Dcéra je zo strany odporkyne tak silne zmanipulovaná voči nemu, že popiera svoje potreby a názory, len aby svojím konaním úplne naplnila očakávania matky. Odporkyňa ju citovo vydiera ku vzťahu k nemu, vyvoláva v nej negatívne pocity a zakazuje komunikáciu s otcom. Dcéra je počas dlhého času manipulácie (už 7 mesiacov) tak ovplyvnená, že bez matky nevie vyjadriť svoje potreby a svoje správanie a činnosť úplne prispôsobila názorom matky, obáva sa, že inak môže stratiť náklonnosť svojej matky. K tomu prispieva aj mobilný telefón, ktorý odporkyňa dcére zabezpečila. V dobe, keď je dcéra s otcom, ako bolo v minulosti úplne samozrejmé, je odporkyňou veľakrát kontaktovaná telefonicky alebo sms. Dcéra vždy potom znervóznie a bez udania dôvodu odmieta ďalší dohodnutý program s ním. Aj pri jeho snahe, resp. snahe jeho rodičov aspoň o telefonický kontakt s dcérou resp. vnučkou, odpovedá len jednoslovne „áno - nie - možno - neviem“, keďže vždy telefonuje za prítomnosti odporkyne alebo jej rodičov. Manipulovanie jeho dcéry odporkyňou považuje za učebnicový príklad. Vo vzťahu k vyjadreniu k spoločnej nehnuteľnosti uvádza, že keby sa aj on správal tak nezodpovedne a ľahostajne ako odporkyňa, dom by bol už dávno neobývateľný (bola by odpojená el. energia, voda a plyn) a bol by už predmetom dražby po uplatnení záložného práva zo strany Slovenskej sporiteľne. Nemôže súhlasiť s tvrdením o objektívnosti správy od psychologičky zo dňa 19. 12. 2012, keďže prvotné subjektívne názory jej boli podané len odporkyňou a navyše konajúci súd svojím uznesením zo dňa 17. 12. 2012 nariadil znalecké dokazovanie a ustanovil znalca z odboru psychológie na zistenie okrem iného i citového vzťahu maloletej k rodičom. V prípade minimálneho kontaktu s jeho dcérou ako to navrhuje odporkyňa, t. j. len na pár hodín týždenne by to postupne viedlo k úplnému zániku vzťahu dcéry a otca ako aj k zániku vzťahu dcéry s rodičmi otca a inými príbuznými. Názory odporkyne sú prejavom sebeckých záujmov pomsty, cez dcéru si ventiluje nenávisť a obáva sa, že dcéra s ním zažije pravý opak ako je to jej predkladané v izolácii od otca. Odporkyňa sa obáva, že dcéra bude mať vlastnú zažitú skúsenosť a to by mohlo spôsobiť stratu jej kreditu. Odporkyňa prezentuje lásku otca a starostlivosť o dcéru ako neprijateľnú a nepriateľskú. Odporkyňa si je vedomá, že je pre ňu vždy výhodnejšie, keď sa zo zásady nedohodne s otcom na starostlivosti o dieťa a rozvodové konanie predlžuje za každú cenu a tým znižuje dcére šancu na rovnocenný vzťah s otcom. Posledný párny piatok (11. 01. 2013) odporkyňa bola ochotná prísť s dcérou domov na čas určený v uznesení až na jeho telefonickú výzvu. Dcéru nielenže nepripravila na stretnutie s otcom, ale jej pred odchodom na oslavu svojich narodením s milencom zakázala program, ktorý mal s dcérou pripravený. Zakázala jej aj konzumáciu akejkoľvek stravy, ktorú dcére pripravil. Dcéra na príkaz odporkyne nenosí ani oblečenie, ktoré jej kúpil. Pred návratom odporkyne domov dcéra začne byť nepokojná, žiada ho, aby odišiel z jej izby, aby ho tam matka nevidela. Odporkyňa udáva klamlivé údaje o rannom prebúdzaní dcéry v jej prítomnosti. Keďže odporkyňa pracuje na turnusové zmeny - v čase keď odchádza do dennej zmeny a v čase jej príchodu z nočnej zmeny, dcéra bez problémov vstáva a chystá sa do školy za jeho prítomnosti, resp. za prítomnosti rodičov odporkyne. To sa týka 14-15 ranných vstávaní dcéry za mesiac, kedy sa s matkou ráno nestretne. Dcéra je na jeho prítomnosť zvyknutá už od narodenia, so všetkou láskou sa o ňu staral a aj počas päťročného externého štúdia odporkyne starostlivosť pri jej skorých ranných odchodoch na prednášky a na skúšky do Bratislavy zabezpečoval starostlivosť výlučne on. Odporkyňa s dcérou nebola samostatne nikdy na žiadnom viacdennom výlete tak ako on počas jej skúškových období. Keď dcéra bola aj viac dní bez matky len s otcom, vtedy s tým odporkyňa problém nemala. Počas celého rozvodového konania odporkyni nejde o dobro a ohľad na dcéru, keďže jej jedinou snahou je, aby dcéra prišla o otca úplne. Z uvedených skutočností a aj na základe textu v odvolaní odporkyne navrhovateľ naďalej navrhuje osobnú striedavú starostlivosť o dcéru. Striedavá starostlivosť zachováva vzťah k obom rodičom a možnosť skutočne dieťa vychovávať, nielen sa občas stretávať. Zmierňuje škodlivý dopad rozvodu na dieťa, dáva dieťaťu model vo forme dohovoru namiesto osočovania, negatívnych emócií ako pri výlučnej starostlivosti. Nevyvoláva v dieťati citový zmätok, keď nechápe, prečo nemôže byť rovnomerne s obomi rodičmi. Striedavá starostlivosť vyrovnáva mocenské postavenie rodičov vo výchove. Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti trvá v plnom rozsahu na svojom odvolaní proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č. k. 7P/183/2012-130 zo dňa 06. 12. 2012.
K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadrila odporkyňa. Uviedla, že navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo svojom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia jednoznačne a rozsiahlo opísal skutočný stav, avšak len zo svojho pohľadu, nakoľko skutočnosť ním opisovaných vecí je iná. Skutočnosť, že sa otec v súčasnosti každý deň nestretáva s mal. dcérou je dôsledkom jeho správania sa a konania voči nej od leta a maloletá v tejto situácii ju ako matku uprednostňuje, čo je neodškriepiteľný fakt, načo poukázala aj vo svojom odvolaní. Žiaľ, existujúca situácia vyvolala potrebu, aby s maloletou dcérou navštívila aj príslušného psychológa. Predmetnú správu z psychologického vyšetrenia predložila konajúcemu súdu v rámci jej odvolania. Otec ako navrhovateľ tiež poukazuje na to, že má eminentný záujem na tom, aby maloletá bola vychovávaná v zdravom rodinnom prostredí. Pokiaľ by tomu tak malo byť, potom by mal mať úplne iný prístup nielen k maloletej ako k svojej dcére, ale aj k matke. Pravda je tá, že maloletá po všetkých negatívnych zážitkoch s otcom v roku 2012 je značne naviazaná na matku bez nejakej manipulácie, načo poukazuje otec vo svojom odvolaní. Opätovne tak v návrhu na vydanie predbežného opatrenia ako aj vo svojom odvolaní rozsiahle cituje jednotlivé ustanovenia príslušných právnych predpisov, avšak záver správ z poradensko-psychologického procesu zo dňa 08. 11. 2012 vypracovaného Referátom poradensko-psychologických služieb v Nových Zámkoch a založeného v danom súdnom spise nechal bez povšimnutia. V ňom sa tiež konštatuje, že v súčasnej dobe by striedavá osobná starostlivosť obidvoch rodičov mohla byť pre maloletú Q. záťažou vzhľadom na disfunkčnú komunikáciu medzi rodičmi. Poukazuje na to aj z dôvodu, že otec svoj eminentný záujem mal preukázať najprv normálnou komunikáciou medzi nimi ako rodičmi, bez toho, aby sa zameriaval na ich majetkové vyrovnávanie sa po rozvode. Okrem hore uvedeného sa v plnom rozsahu pridržiava aj svojho odvolania podaného proti
napadnutému uzneseniu.
K odvolaniam rodičov sa písomne vyjadril aj Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, konštatujúc, že súdom nariadená úprava stretávania sa otca s maloletou môže zabezpečiť dieťaťu režim, kedy by dieťa konfliktnú situáciu medzi rodičmi nepociťovalo a nebolo by vystavené vzájomným stretom oboch rodičov. Obaja rodičia majú k maloletej podľa psychológa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky - T.. P. vytvorený pozitívny citový vzťah. Z uvedeného dôvodu je podľa ich názoru úprava styku otca s maloletou v zmysle predmetného uznesenia vhodná i napriek tomu, že obaja rodičia maloletej v súčasnosti žijú v spoločnej domácnosti. Pravidelný styk otca s maloletou môže napomôcť otcovi výchovne pôsobiť na svoju dcéru. V súčasnej dobe, kedy je komunikácia medzi rodičmi disfunkčná, striedavú starostlivosť úrad neodporúča, pretože by mohla byť pre dieťa záťažou. Na základe uvedeného kolízny opatrovník navrhol uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal odvolanie navrhovateľa a odporkyne v zmysle 212 ods. 2 písm. a/ OSP a po prejednaní veci bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) dospel k záveru, že odvolanie rodičov maloletého dieťaťa nie je dôvodné, preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne v celom rozsahu potvrdil.
Podľa § 113 ods. 1 OSP s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.
Podľa § 76 ods. 1 písm. b/ OSP, predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti.
Podľa § 102 ods. 1 OSP ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. V záujme maloletého dieťaťa môže súd po začatí konania vo veci starostlivosti súdu o maloletých na návrh nariadiť predbežným opatrením účastníkovi, aby do času rozhodnutia vo veci úpravy pomerov maloletého dieťaťa zabezpečoval osobnú starostlivosť o dieťa, ktoré je v čase podania návrhu umiestnené v zariadení na výkon rozhodnutia súdu. Ak súd rozhoduje o predbežnom opatrení podľa druhej vety, o návrhu na predbežné opatrenie rozhodne najneskôr do 30 dní od podania návrhu; ustanovenia § 75 až § 77 sa použijú primerane.
V konaní, ktoré môže súd začať aj bez návrhu, úkony podľa odseku 1 vykoná aj bez návrhu (ods. 2).
Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (ods. 2).
Odvolací súd sa stotožňuje s vecnou správnosťou napadnutého uznesenia a dodáva, že pri rozhodovaní o predbežnom opatrení podľa § 76 ods. 1 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku (OSP) je záujem maloletého dieťaťa najvyšším imperatívom. Vo všeobecnosti o predbežných opatreniach platí, že účelom predbežného opatrenia je rýchla, i keď dočasná úprava právnych (nielen faktických pomerov) účastníkov, prípadne zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci prípadne ešte nevykonateľného alebo očakávaného rozhodnutia (exekučného titulu). Jeho vydanie (nariadenie) predpokladá aspoň osvedčenie danosti práva (nároku) bez pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy, pričom zásadne neprejudikuje práva a záujmy účastníkov riešené v konaní vo veci samej. Teda platí, že nariadenie predbežného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, táto dočasná úprava je potrebná, v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav a neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi účastníkmi konania. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dočasnosť znamená, že sa vylučuje pôsobenie predbežného opatrenia pred jeho nariadením do minulosti, že upravuje právne vzťahy len do času definitívnej súdnej ochrany, resp. do času kým je isté, že táto ochrana sa neposkytne a ďalej, že vychádza len zo stavu, ktorý je tu v čase rozhodovania súdu o návrhu na predbežné opatrenie. Z dočasného charakteru predbežných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením nemusí súd dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre vydanie rozhodnutia vo veci samej. To však neznamená, že súd môže vydať predbežné opatrenie len na základe tvrdení navrhovateľa bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Pretože predbežným opatrením sa buď upravujú pomery účastníkov alebo zabezpečuje výkon rozhodnutia do doby, než súd vydá konečné rozhodnutie vo veci, musí mať vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je, alebo bude predmetom konania vo veci samej.
V konaní týkajúcom sa starostlivosti o maloleté deti možno použiť aj predbežné opatrenie; treba však starostlivo uvážiť, či sú na takéto opatrenie splnené všetky zákonné podmienky (R 16/1966).
Ak účastník po začatí konania podá návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktoré by malo dočasne upraviť pomery účastníkov do skončenia konania, nestačí, že medzi účastníkmi existuje právny vzťah, ale medzi navrhovaným predbežným opatrením a požadovaným rozsudkom vo veci samej musí byť vecná súvislosť. Znamená to, že vzťah, ktorému sa má predbežným opatrením poskytnúť dočasná ochrana, bude s konečnou platnosťou vyriešený v konaní o veci samej. Vydaním predbežného opatrenia sa nesmie predbiehať rozhodnutiu vo veci samej, to znamená, že predbežné opatrenie nemôže obsahovať výrok trvalej povahy. Pri nariaďovaní predbežného opatrenia musí súd vždy vziať do úvahy to, že opatrenie upravuje pomery len predbežne, alebo že zaisťuje nároky dosiaľ právoplatne nepriznané. Z tohto dôvodu môže nariadiť len také predbežné opatrenie, ktoré stačí k dosiahnutiu týchto účelov, a nesmie voliť predbežné opatrenie, ktorým by sa zbytočne a nevhodne zasahovalo do práv odporcu alebo tretej osoby.
Zmyslom každého predbežného opatrenia je poskytnutie dočasnej ochrany oprávnenému účastníkovi a zabránenie ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia a to napriek tomu, že súd nemá náležite zistený skutkový stav. Je to procesný inštitút, ktorý umožňuje rýchlo a pružne riešiť takú situáciu, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. Aby však súd mohol poskytnúť ochranu nariadením predbežného opatrenia, musí byť aspoň osvedčené, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, ktoré vyžadujú dočasnú úpravu, táto dočasná úprava je potrebná, pričom v právnych vzťahoch účastníkov sa ňou nevytvorí nenávratný stav a zároveň neprimeraným spôsobom sa nezasahuje do právnych vzťahov medzi účastníkmi. Navyše, predbežné opatrenie možno nariadiť, len pokiaľ nie sú splnené podmienky pre konečné rozhodnutie, pričom svoje opodstatnenie stráca, len čo súd poskytne porušeným alebo ohrozeným právam definitívnu ochranu. Predbežné opatrenia sa podľa ich obsahu nariaďujú v súlade s ust. § 76 ods. 1 OSP alebo v súlade s iným zákonom, napr. Zákonom o rodine. Dôkazná povinnosť v konaní o nariadenie predbežného opatrenia spočíva výlučne na navrhovateľovi, pričom unesenie dôkazného bremena predpokladá len to, aby navrhovateľ súdu navrhol aspoň dôkazy základného významu pre osvedčenie svojho nároku. V konaniach, ktoré môžu začať aj bez návrhu (§ 81 ods. 1 OSP) a predovšetkým v konaniach týkajúcich sa starostlivosti o maloleté deti, súd na základe vlastných zistení starostlivo uváži, či záver o splnení všetkých zákonných podmienok na nariadenie predbežného opatrenia sa opiera o bezpečné skutkové zistenia.
Úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu v prípadoch, keď rodičia spolu nežijú, je inštitútom rodinného práva, ktorý je upravený v § 36 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.
Rovnako tak obsah predbežného opatrenia o odovzdaní dieťaťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do striedavej starostlivosti úzko súvisí s otázkou výchovy maloletého dieťaťa. Starostlivosť, ktorá je obsahom predbežného opatrenia, je však inštitútom procesného práva a jeho úprava potvrdzuje provizórnosť ako pojmový znak predbežných opatrení. Starostlivosť totiž nie je totožná s výchovou. Preto odovzdanie maloletého dieťaťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do striedavej starostlivosti je v skutočnosti faktickým opatrením, ktoré neanticipuje otázku budúcej výchovy a trvá dovtedy, kým súd nerozhodne o výchove maloletého dieťaťa.
V preskúmavanej veci ide o nariadenie predbežného opatrenia podľa § 102 ods. 1 OSP, t. j. po začatí konania o rozvod manželstva rodičov maloletého dieťaťa a úpravu výkonu ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na dobu po rozvode, v ktorom sa otec svojím návrhom, doručeným súdu prvého stupňa dňa 30. 11. 2012, domáhal dočasného zverenia maloletej Q. do striedavej starostlivosti oboch rodičov. Potrebu nariadenia predbežného opatrenia odôvodnil tým, súdne konanie o rozvod manželstva prebieha od 03. 07. 2012 a od tej doby medzi navrhovateľom a odporkyňou sú vážne narušené a konfliktné vzťahy, nevedia sa dohodnúť na základných veciach, najmä ohľadne styku s maloletou a súčasný stav nie je nikomu na prospech a najmä nie je v prospech maloletej, preto je nutné, aby boli dočasne upravené pomery a on mohol s maloletou spolu tráviť viac času, čo mu je v súčasnosti znemožňované matkou dieťaťa. Navrhovateľ považoval za dôvodné, aby súd dočasne upravil jeho styk s maloletou až do právoplatného skončenia vo veci samej. V petite návrhu na nariadenie predbežného opatrenia však žiadal maloletú Q. zveriť do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.
Jednou zo základných zložiek práva na spravodlivý proces tvorí povinnosť súdu svoje rozhodnutia riadne a presvedčivo odôvodniť.
V danej veci odvolací súd poukazuje na to, že prvostupňový súd nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, preto sa odvolací súd obmedzuje na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a zároveň na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia dopĺňa ďalšie dôvody, ktoré sú reakciou na odvolania rodičov maloletého dieťaťa na závery prvostupňového súdu, pričom zdôrazňuje, že právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako neoddeliteľnej súčasti práva na spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu dať odpoveď na všetky argumenty účastníka, ale len na argumenty zásadného významu, t. j. pre vec rozhodujúce.
Podľa § 1 OSP Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.
Občianske súdne konanie je jednou zo záruk zákonnosti a slúži na jej upevňovanie a rozvíjanie. Každý má právo domáhať sa na súde ochrany práva, ktoré bolo ohrozené alebo porušené (§ 3 OSP).
Podľa § 6 OSP v konaní postupuje súd v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná.
S účinnosťou od 01. 07. 2010 vstúpilo do platnosti ustanovenie § 24 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi (§ 24 ods. 4 Zákona o rodine).
Uvedená právna úprava o striedavej osobnej starostlivosti korešponduje v plnom rozsahu s Dohovorom o právach dieťaťa, ktorý v článku 3 bod 1 zakotvuje, že pri všetkých akciách týkajúcich sa detí, či už podnikajúcich verejnými alebo súkromnými inštitúciami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi orgánmi alebo zákonodarnými zbormi, najlepšie záujmy dieťaťa musia byť prvoradé.
Článok 12 bod 1 Dohovoru stanovuje, že štáty - zmluvné strany musia zabezpečiť dieťaťu, ktoré je schopné si utvárať vlastné názory, právo ich vyjadrovať slobodne vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho týkajú, pripisujúc názorom dieťaťa náležitú váhu podľa jeho veku a zrelosti.
Z dokazovania v predmetnej veci vyplýva, že záujem maloletého dieťaťa vyžaduje, aby sa na jeho výchove výraznejšie ako doposiaľ, a to rovnocenne s matkou maloletého dieťaťa podieľal aj otec - čiže mužský prvok - ktorý je schopný napomáhať dieťaťu vhodnou formou aj so školskými úlohami a nezastupiteľným spôsobom sa podieľať na jeho postupne sa vyvíjajúcej životnej orientácii. Otec je a stále zostáva rodičom so všetkými právami a povinnosťami z tohto vzťahu vyplývajúcimi, a preto matka, ktorá doteraz ani nemá právoplatne zverenú maloletú Q. do svojej osobnej starostlivosti, otcovi, ku ktorému má maloletá pozitívny citový vzťah, by nemala odmietať výchovné pôsobenie otca ako druhého rodiča, nemá byť proti nemu a priori negatívne zameraná pre ich rozdielne povahové vlastnosti, pretože sa to môže prenášať aj na dieťa. Negatívny postoj rodiča k druhému rodičovi by sa mohol - nech už priamo či vo svojich dôsledkoch - z veľkej pravdepodobnosti negatívne dotýkať dieťaťa, ak by bola znižovaná či eliminovaná účinnosť výchovného pôsobenia druhého rodiča; to by mohlo negatívne pôsobiť na emocionálnu väzbu dieťaťa k druhému rodičovi. Z výsledkov vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa a z jeho rozhodnutia vyplýva, že striedavá osobná starostlivosť v danom štádiu konania a za aktuálne narušených vzťahov a disfunkčnej komunikácie medzi rodičmi maloletej Q. by nebola v záujme tohto dieťaťa, na čo správne poukázal súd prvého stupňa, a preto návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia o zverení maloletej Q. do striedavej osobnej starostlivosti rodičov správne zamietol. Odvolací súd dodáva, že navrhované predbežné opatrenie by navyše prejudikovalo rozhodnutie vo veci samej, čo by bolo v rozpore s účelom predbežného opatrenia o dočasnej úprave pomerov rodičov k maloletému dieťaťu. Súd prvého stupňa správne rozhodol o nariadení predbežného opatrenia o dočasnej úprave styku otca s maloletou Q., svoje rozhodnutie aj primerane odôvodnil, a preto nesúhlas matky s týmto rozhodnutím prvostupňového súdu nepovažoval odvolací súd za dôvodný. Odvolací súd poznamenáva, že nesúhlas matky s rozsahom úpravy styku vo výroku napadnutého uznesenia by mohol byť relevantný iba vtedy, ak by bol vybudovaný na dôvodoch, ktoré sú spôsobilé intenzívnym spôsobom zasahovať do záujmu dieťaťa, čo však v danom prípade preukázané nebolo. Z dokazovania pred prvostupňovým súdom jednoznačne vyplynulo, že obaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať a pre výchovu dieťaťa majú aj vytvorené vhodné podmienky, k dieťaťu majú pozitívny a citový vzťah, majú záujem o osobnú starostlivosť o dieťa, ktoré má rovnako pozitívny a vrúcny vzťah k obom rodičom, ide o dieťa vo veku skoro 9 rokov, ktoré si už samo vytvára názory na život, rodičov, rodinu a priateľov či spolužiakov a tento názor aj vie samo formulovať, preto neobstojí názor matky dieťaťa, že dočasná úprava pomerov vo forme styku otca s maloletou nie je v súlade so záujmami maloletého dieťaťa... Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 OSP a zistený skutkový stav správne právne posúdil, preto odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté uznesenie zodpovedá najlepšiemu záujmu dieťaťa, preto odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil a v podrobnostiach odkazuje na správnosť záverov prvostupňového súdu.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.