Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2CoCsp/13/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v spore žalobkyne: Z. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. mieru 1, W., zastúpená Mgr. Matúš Macko, advokát so sídlom Karpatská 10, Svidník, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s., skrátený názov: VÚB, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava-Ružinov, zastúpená Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 3.268,41 eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov z 09.01.2023 č.k. -51, jednohlasne takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch I. a III.

Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 500 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a vyslovil, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania, a to z prisúdenej sumy vo výške 100 %.

2. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie dospel k záveru, že základ nároku žalobkyne je daný v zmysle predpokladov a nasl. Ide o situáciu, ak dodávateľ poruší osobitnú právnu úpravu predstavujúcu normy na ochranu spotrebiteľov, ktorými sú osobitná úprava spotrebiteľských zmlúv v až , zákony o spotrebiteľských úveroch, o finančných službách na diaľku a podobne. V prejednávanej veci bolo zistené, že žalobkyňa sa úspešne bránila proti porušeniu povinnosti dodávateľa ustanoveného osobitným predpisom (zákon o spotrebiteľských úveroch) v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov sp. zn. . Rozsudkom vydaným v spomínanom konaní bol nárok voči žalovanej spotrebiteľke právoplatne zamietnutý a v časti bolo konanie zastavené. Bolo preukázané, že žalovaný ako dodávateľ porušil ustanovenie Zákona o spotrebiteľských úveroch tým, že nepredložil žiadne doklady o skúmaní bonity spotrebiteľa, v dôsledku čoho sa úver považoval za bezúročný a bez poplatkov. Rovnako v dôsledku porušenia tejto povinnosti súd vyslovil záver o nemožnosti predčasného zosplatnenia poskytnutého úveru. Zo strany žalovaného tak došlo k takému porušeniu spotrebiteľského práva, ktoré bolo bez ďalšieho spôsobilé privodiť ujmu žalobkyni ako spotrebiteľovi spočívajúcu v nezákonnom preplatení úveru a teda k strane finančných prostriedkov, keďže súd posúdil úver ako bezúročný a bezpoplatkový s nemožnosťou úver zosplatniť. Navyše je dôvodné konštatovať, že súd uzavrel, že došlo k hrubému porušeniu povinnosti dodávateľa na finančnom trhu vzhľadom na záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru podľa veta druhá Zákona o spotrebiteľských úveroch. Z výsluchu žalobkyne zistil, že táto si musela vyberať vzhľadom na nedostatok finančných prostriedkov ako starobná dôchodkyňa, či bude platiť splátku úveru alebo príde o bývanie, čo by nenastalo, ak by žalovaný svoju povinnosť posúdiť schopnosť

spotrebiteľky splácať úver správne vyhodnotil. Čo sa týka výšky finančného zadosťučinenia, súd prvej inštancie považuje sumu 500 eur v danom prípade za primeranú. Zohľadňoval pritom intenzitu zásahu žalovaného do práva žalobkyne ako spotrebiteľa. Dodávateľ totiž pri kontrahovaní úverovej zmluvy zjavne využil odkázanosť žalobkyne na čerpanie finančných prostriedkov prostredníctvom úveru a preukázateľne poskytol žalobkyni ako starobnej dôchodkyni úver bez skúmania jej schopnosti splácať úver. Zohľadnil tiež to, že k bezdôvodnému obohateniu zo strany dodávateľa nedošlo a spotrebiteľka úver tzv. nepreplatila. Priznané finančné zadosťučinenie je preto vyrovnaním ujmy žalobkyne, ktorá jej vznikla konaním žalovaného, je určitou satisfakciou za stav, ktorý musela v dôsledku konania žalovaného trpieť a brániť svoje práva v konaní pred súdom a je sankciou postihujúcou žalovaného, ktorý ako dodávateľ finančnej služby závadne konal. Zdôraznil, že v danom prípade sa žalobkyňa úspešne domohla svojho práva a boli tak splnené všetky zákonné predpoklady pre priznanie finančného zadosťučinenia. O trovách konania strán sporu rozhodol podľa a nasl. .

3. Proti tomuto rozsudku, a to proti výrokom I. a III., podal včas odvolanie žalovaný, ktorý navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, aby žalobu zamietol a uplatnil si nárok na náhradu trov celého konania. Zdôraznil, že dôvodom zamietnutia žaloby v základnom konaní bolo neunesenie dôkazného bremena u riadnom skúmaní bonity a nie porušenie spotrebiteľského práva. Súd nevzal do úvahy, že je to práve žalovaný, ktorému ujma vznikla, nakoľko žalobkyňa nevrátila ani len poskytnuté finančné prostriedky. Zákonodarca podľa žalovaného v § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa nesledoval to, aby dôsledkom akejkoľvek úspešnej obrany spotrebiteľa v spore bol automaticky vznik nároku na finančné zadosťučinenie. Každý si totiž môže pred súdom uplatniť svoje, hoci aj domnelé právo a len súd môže posúdiť, či takéto právo existuje a je potrebné mu poskytnúť ochranu. Je absurdné, ak by bol ktokoľvek za aplikáciu jeho ústavného práva na súdnu ochranu zo strany súdov sankcionovaný osobitným zadosťučinením pre protistranu. Úspech žalobkyne v základnom konaní v žiadnom prípade nemôže znamenať aj automatickú garanciu duplicitného práva na primerané finančné zadosťučinenie. Prijatím naznačeného výkladu by mohlo dôjsť k následku v podobe dvojitého trestania žalovaného za neunesenie dôkazného bremena, no najmä by takýto výklad predstavoval akúsi biankozmenku v rukách spotrebiteľa, ktorý by si len na základe predloženia rozsudku zo základného konania, mohol uplatňovať primerané finančné zadosťučinenie a otáznou by bola už len výška žiadanej sumy. Podľa žalovaného teda nedošlo k naplneniu predpokladu § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa, nakoľko žalobkyňa dodnes nie je spotrebiteľom, ktorý si na súde s úspechom uplatnil porušenie svojho práva. Žalobkyňa k dnešnému dňu nevrátila ani len poskytnuté finančné prostriedky. Priznané zadosťučinenie v sume 500 eur považuje za tejto situácie žalovaný za viac ako neprimerané. Súd prvej inštancie podľa jeho názoru riadne nezdôvodnil výšku priznaného primeraného finančného zadosťučinenia. Z praxe súdu prvej inštancie je pritom verejnosti známe, že tento súd priznáva finančné zadosťučinenie v základnej sadzbe 50 eur, prípadne v mimoriadne odôvodnených prípadoch sumou 100 eur a viac za individuálneho posúdenia skutočného porušenia práva, správania sa dlžníka / dodávateľa a podobne. Je neprípustné, aby si dlžník nesplnil svoje zmluvné povinnosti ani čo do istiny a následne žiadal ešte primerané finančné zadosťučinenie, čo sa vymyká akejkoľvek logike veci ako aj regulácie ochrany spotrebiteľa. Na základe týchto dôvodov žalovaný navrhol podanému odvolaniu vyhovieť.

4. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

5. Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutej časti spolu s konaním, ktorého vydaniu predchádzalo v zmysle predpokladov a nasl. , ďalej len , vec prejednal bez nariadenia pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného dôvodné nie je.

6. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

7. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na

ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktorý objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. ). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoj nárok alebo sa bráni proti jeho uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že táto odvolacia námietka nebola naplnená.

8. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. ).

9. Podľa ust. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

10. Podľa ust. o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, vrátane vydania bezdôvodného obohatenia, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.

11. Oboznámením sa s obsahom spisu, odôvodnením napadnutého rozhodnutia, zisteným skutkovým stavom, ako aj právnym posúdením uplatneného nároku, odvolací súd konštatuje, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením, ktoré uviedol súd prvej inštancie. Súd prvej inštancie vo svojej úvahe dospel k správnemu záveru, že po zohľadnení kritérií považoval za primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500 eur.

12. V konaní nebolo sporné, že v predchádzajúcom spore Okresného súdu Prešov sp. zn. sa žalobkyňa úspešne domohla porušenia jej práv ako spotrebiteľa. Súd prvej inštancie správne zdôraznil, že v základnom konaní sa žalobkyňa úspešne bránila proti porušeniu povinnosti dodávateľa ustanoveného osobitným predpisom, ktorým bol zákon o spotrebiteľských úveroch, keďže rozsudkom z 23.09.2019 bola žaloba podaná zo strany terajšieho žalovaného zamietnutá a v časti konanie bolo zastavené. V základnom konaní bolo preukázané, že vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným je vzťahom spotrebiteľským, pretože uzatvorená zmluva je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde žalovaný vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalobkyňa je spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Bolo preukázané, že žalovaný ako dodávateľ porušil ust. § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch tým, že nepredložil žiadne doklady o skúmaní bonity spotrebiteľa, v dôsledku čoho sa poskytnutý úver považoval za bezúročný a bez poplatkov a rovnako súd vyslovil záver o nemožnosti predčasného zosplatnenia takto poskytnutého úveru. Takýmto spôsobom došlo k hrubému porušeniu povinnosti

dodávateľa na finančnom trhu, keď preukázateľne žalovaný poskytol žalobkyni ako starobnej dôchodkyni úver bez skúmania jej schopnosti splácať tento úver. Bez právneho významu je skutočnosť, že v základnom konaní žalobkyňa vystupovala v pozícii žalovanej. Výsledkom uvedeného konania bol úspech terajšej žalobkyne v základnom konaní, ktorá v rámci svojej obrany úspešne uplatnila svoje práva ako spotrebiteľ, okrem iného aj argumentáciou, že poskytnutý úver je potrebný považovať za bezúročný a bez poplatkov a teda aj obrana nároku je úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti, čo správnym spôsobom akcentoval súd prvej inštancie. Za daného stavu tak nie je možné považovať konanie žalobkyne, ktorá po tom, čo súd prvej inštancie v základnom konaní zamietol žalobu žalovaného v prevyšujúcej časti za konanie v rozpore so zákonom, dobrými mravmi, prípadne za šikanózne uplatnenie práva. Podľa poslednej vety ust. § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

14. Bez právneho významu je, či ujma spotrebiteľovi reálne vznikla, pretože postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy v zmysle Z uvedeného preto vyplýva splnenie predpokladu na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia pri uplatnenom porušení práva alebo povinnosti ustanovenej nielen samotným o ochrane spotrebiteľa, ale aj osobitnými predpismi, v tomto prípade a nasl. v znení neskorších predpisov.

15. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení treba vychádzať z toho, že toto má plniť jednak funkciu satisfakčnú, jednak funkciu sankčnú tak, aby dostatočne odradilo dodávateľa od porušovania práv a povinností stanovených normami zameranými na ochranu spotrebiteľa a jednak to treba chápať ako odmenu za to, že spotrebiteľ sa pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším dodávateľom a svojím úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v tom, že možno predpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu, sa už voči ďalším spotrebiteľom nedopustí, prípadne sa ho nedopustí v takej intenzite. Aj keď zákon, ako to už bolo skôr konštatované, nevyžaduje pre vznik práva na primerané finančné zadosťučinenie, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma, v prejednávanej veci vznik ujmy na strane žalobkyne bez akýchkoľvek pochybností vznikol.

16. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, táto závisí od úvahy súdu. Pri jej určovaní sa zohľadňujú rôzne kritéria, a to intenzita, časové trvanie závadného konania, satisfakčná a sankčná funkcia a pod. Jednou z okolností ovplyvňujúcich rozhodnutie o výške primeraného finančného zadosťučinenia je aj závažnosť a intenzita protiprávneho konania žalovaného a intenzita trvania a rozsahu nepriaznivých následkov u žalobkyne. Súd prvej inštancie sa náležite vyrovnal s otázkou určenia výšky primeraného finančného zadosťučinenia v sume 500 eur, pričom s týmito dôvodmi sa odvolací súd plne stotožňuje. Takto priznané finančné zadosťučinenie je vyrovnaním ujmy žalobkyne, ktorá jej vznikla konaním žalovaného, je satisfakciou za stav, ktorý musela v dôsledku konania žalovaného trpieť a je aj sankciou postihujúcou žalovaného, ktorý pri dojednávaní zmluvy o úvere závadne konal. Kritériom kvantifikácie nároku by mali byť podľa odvolacieho súdu najmä okolnosti, za ktorých k porušeniu došlo, ich dosah na sféru individuálnych preferencií spotrebiteľa, ako aj závažnosť porušenia práv spotrebiteľa. Konkrétna výška priznaného finančného zadosťučinenia musí zohľadňovať skutkové okolnosti danej veci a spĺňať požiadavku primeranosti.

17. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, žalovaný ako dodávateľ sa v zmluvnom vzťahu so žalobkyňou ako spotrebiteľom dopustil porušenia jej povinností vyplývajúcich mu z ust. a nasl. o spotrebiteľských úveroch, pričom ide o zákonné ustanovenia zamerané na ochranu spotrebiteľa. Za daného stavu, s ohľadom na závažné porušenie práv žalobkyne zo strany žalovaného, ktorých ochrany sa žalobkyňa úspešne domohla na súde, je priznanie finančného zadosťučinenia plne dôvodné a jeho priznaná výška je primeraná povahe a rozsahu porušenia práv žalobkyne, zodpovedá svojmu účelu (teda poskytnúť satisfakciu spotrebiteľovi a odradiť dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľov), pričom vo vzťahu k žalobkyni nepredstavuje neopodstatnené a neprimerané obohacovanie sa.

18. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom uviedol skutkové a právne dôvody, pre ktoré považoval za primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500 eur. Jeho

rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces. (napr. uznesenie NS SR sp. zn. , uznesenie Ústavného súdu SR ).

19. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania, preto odvolací súd rozsudok vo výrokoch I. a III. potvrdil postupom podľa .

20. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. v spojení s ust. a 262 ods. 1 . Zásadu úspechu vo veci treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu (sudcovské právo). Nejde o procesne neúspešnú žalobkyňu, ak jej bola priznaná aspoň časť uplatneného nároku, nemožno ju totiž ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu. Žalobkyňu treba považovať za plne úspešnú, keď mala plný úspech čo do základu uplatneného nároku a súčasne výška plnenia vyplývajúca z tohto z jeho procesného úkonu závisela, výlučne od úvahy súdu. V predmetnom konaní výška priznaného finančného zadosťučinenia závisela nepochybne od úvahy súdu. Preto ujmu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).