Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Cob-163-2021.pdf
PDF · 124.92 KB
Case nature
Area
Subarea
1Cob/163/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Školníkovej a členiek senátu JUDr. Viery Markovej a JUDr. Renáty Šiškovej v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvalý pobyt C. XXXX/X, XXX XX D., štátny občan E., zastúpeného Advokátska kancelária SLAMKA & Partners s.r.o., Radlinského 1735/29, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 50 120 000 proti žalovanému: Konkurz & reštrukturalizácia, k.s., Rázusova 125, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 51 128 535, správca konkurznej podstaty úpadcu ZAĽUBOVA s.r.o. v konkurze, Šafárikova 5944/30, 080 01Prešov, IČO: 36 516 007, zastúpenému AK NOVIKMEC s.r.o., Rázusova 125, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 36 868 701 o určenie neúčinnosti úkonu a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 34Cb/131/2017-185 zo dňa 26.7.2021 takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave o p r a v u j e záhlavie rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 34Cb/131/2017-185 zo dňa 26.7.2021 v časti označenia úpadcu tak, že jeho správne označenie je: „ZAĽUBOVA s.r.o. v konkurze, Šafárikova 5944/30 Prešov 080 01, IČO: 36 516 007“.
II. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 34Cb/131/2017-185 zo dňa 26.7.2021 p o t v r d z u j e .
III. Súd p r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava I ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, a to s poukazom na ustanovenia § 129 ods. 1, § 137, § 255 ods. 1, § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a § 39, § 40a, § 49a, § 42a Občianskeho zákonníka.
2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 16.6.2017 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že späťvzatie Návrhu na vyslovenie, že zmluvný vzťah založený Zmluvou o poskytnutí finančnej pomoci č. 0240/07/03 zo dňa 24.9.2003, kód projektu: 24030527160007130018 naďalej trvá, sp. zn. 34Cb/184/2014, na Okresnom súde Bratislava, správcom konkurznej podstaty je právne neúčinné, čo odôvodnil žalobca tým, že dňa 24.9.2003 právny predchodca obchodnej spoločnosti ZAĽUBOVA s.r.o. uzavrel zmluvu o poskytnutí finančnej pomoci č. 0240/07/03 s Agentúrou SAPARD, ktorej účelom bolo poskytnutie finančných prostriedkov s cieľom zabezpečiť spolufinancovanie Projektu Gazdovský dvor v rámci programu SAPARD. Poľnohospodárska platobná agentúra ako právny nástupca po Agentúre SAPARD od uvedenej zmluvy odstúpila a spoločnosť ZAĽUBOVA s.r.o. podala návrh na vyslovenie, že právny
vzťah založený uvedenou zmluvou naďalej trvá na Okresnom súde Bratislava, sp. zn. 34Cb/184/2014. Uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 2K/45/2014 zo dňa 25.5.2015 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu ZAĽUBOVA s.r.o. a za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený JUDr. Marián Novikmec, ktorý podaním na Okresný súd Bratislava I návrh žalobcu ZAĽUBOVA s.r.o. vzal späť. V zmysle § 47 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoKR“) bolo súdne konanie vedené pod sp. zn. 34Cb/184/2014 prerušené a zastavené na základe späťvzatia žaloby správcom konkurznej podstaty. Predmetom tohto konania bolo určenie existencie právneho vzťahu, resp. platnosť alebo neplatnosť jeho ukončenia a jeho predmetom nebol majetok podliehajúci konkurzu. Žalobca poukázal na § 44 ods. 1 ZoKR s tým, že správca nie je oprávnený svojvoľne vstupovať do súdnych konaní iniciovaných úpadcom, ak sa netýkajú majetku podliehajúceho konkurzu, z čoho má podľa žalobcu vyplývať, že správca konkurznej podstaty má dispozičnú právomoc v začatom konaní pokračovať na návrh správcu, a nie dispozičnú právomoc začaté súdne konanie zastaviť návrhom na späťvzatie. Späťvzatie návrhu na začatie konania správcom je podľa žalobcu prekročením zákonom stanovených oprávnení správcu, pričom v značnej miere zasahuje do ústavného práva na súdnu ochranu úpadcu. Nakoľko správca nielenže neoprávnene konal za úpadcu v konaní sp. zn. 34Cb/184/2014, ale podľa žalobcu aj nad rámec svojich oprávnení zobral žalobný návrh v mene úpadcu späť, je takýto právny úkon ničotný. Správca podľa žalobcu nemá oprávnenie ani splnomocnenie konať v mene a na účet správcu vo veciach netýkajúcich sa majetku podliehajúceho konkurzu. Uvedený úkon správcu je tak podľa žalobcu voči obchodnej spoločnosti ZAĽUBOVA s.r.o. v súdnom konaní vedenom pod sp. zn. 34Cb/184/2014 právne neúčinný.
3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe poukázal na skutočnosť, že na Okresnom súde Bratislava I sp. zn. 33Cb/145/2009 sa spoločnosť ZAĽUBOVA s.r.o. domáhala určenia neplatnosti odstúpenia od Zmluvy, pričom žaloba bola zamietnutá v celom rozsahu a Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 2Cob/193/2012-190 zo dňa 30.4.2013 odvolaním napadnutý rozsudok potvrdil a tento nadobudol právoplatnosť dňa 3.6.2013. Následne v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 34Cb/184/2014 sa spoločnosť ZAĽUBOVA s.r.o. domáhala vyslovenia, že zmluvný vzťah založený Zmluvou naďalej trvá, pričom návrh bol podaný na Okresný súd Bratislava I dňa 5.8.2014 a touto žalobou sa spoločnosť ZAĽUBOVA s.r.o. domáhala toho istého nároku, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté v konaní sp. zn. 33Cb/145/2009. Konanie vedené pod sp. zn. 34Cb/184/2014 bolo po vyhlásení konkurzu na spoločnosť ZAĽUBOVA s.r.o. prerušené a súd v zmysle § 47 ods. 3 ZoKR vyzval žalovaného ako správcu konkurznej podstaty, aby súdu oznámil, či navrhuje pokračovať v konaní. Vzhľadom na skutočnosti týkajúce sa konania sp. zn. 33Cb/145/2009 už podľa žalovaného nebol dôvod na pokračovanie v súdnom konaní sp. zn. 34Cb/184/2014, nakoľko bolo právoplatne rozhodnuté, že Zmluva zanikla na základe odstúpenia Poľnohospodárskou platobnou agentúrou a z toho dôvodu žalovaný navrhol konanie sp. zn. 34Cb/184/2014 zastaviť.
4. V ďalšej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvej inštancie opísal obsah následných písomných a ústnych vyjadrení strán sporu s tým, že právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 28.6.2021 zopakoval dovtedajšiu argumentáciu a doplnil, že v čase rozhodovania vo veci sp. zn. 33Cb/145/2009 žalobca nemal k dispozícii dokumenty, z ktorých vyplýva, že Ministerstvo hospodárstva SR, sekcia kontroly pri výkone kontroly v septembri 2008 odporučilo Poľnohospodárskej platobnej agentúre zrušiť list č. 400/2326-1/07 zo dňa 6.12.2007 (oznámenie o odstúpení od zmluvy). V predmetnom konaní došlo k zamietnutiu návrhu na vyslovenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy z dôvodu, že žalobca v danom čase nemal dostatok dôkazov na preukázanie svojich tvrdení a preto podľa názoru právneho zástupcu žalobcu nie je rozhodnutie vo veci sp. zn. 33Cb/145/2009 res iudicata vo vzťahu k následnému konaniu sp. zn. 34Cb/184/2014, v dôsledku čoho konaním žalovaného a súdu došlo k porušeniu čl. 46 ods. 1, čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 Dohovoru, čím malo dôjsť aj k spôsobeniu právnej neistoty žalobcu. Súčasne právny zástupca žalobcu ozrejmil, že žalobca svoj nárok opiera o ustanovenia § 49a, § 39 a § 40a Občianskeho zákonníka a uviedol, že úkon správcu bol v rozpore so zákonom a preto je neplatný.
5. Súd prvej inštancie považoval jednotlivé skutkové tvrdenia za nesporné, nakoľko tieto neboli protistranou spochybnené a preto z nich súd v zmysle § 151 ods. 1 CSP vychádzal s tým, že sporným bolo len právne posúdenie žalovaného nároku. V prvom rade súd prvej inštancie považoval za nevyhnutné vysporiadať sa so skutočnosťou, že žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia neúčinnosti úkonu späťvzatia žaloby žalovaným v konaní sp. zn. 34Cb/184/2014, pričom na pojednávaní konanom dňa 28.6.2021 právny zástupca žalobcu právne kvalifikoval nárok ustanoveniami § 49a, § 39
a § 40a Občianskeho zákonníka a uviedol, že predmetný právny úkon bol neplatný. V tejto súvislosti súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku uviedol, že vzhľadom k tomu, že z podanej žaloby je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ňou sleduje a ani ju nemožno kvalifikovať ako neúplné alebo nezrozumiteľné podanie, následné uvedenie právneho zástupcu žalobcu (ktorý je navyše osobou znalou práva) na pojednávaní, že predmetný právny úpon je neplatný na základe ním uvedenej právnej kvalifikácie, nespôsobuje také nedostatky žaloby a žalobného petitu, pri ktorých by súd bol povinný postupovať v zmysle § 129 ods. 1 CSP. Súd prvej inštancie tiež dodal, že v prípade, ak žalobca v rámci ním predneseného právneho posúdenia sa vo svojej podstate odkloní od ním požadovaného žalobného petitu a tento nenavrhuje zmeniť, pričom navrhovaný petit je zrozumiteľný, určitý a vykonateľný, súd je pri svojom rozhodovaní viazaný takýmto petitom a samotné právne posúdenie je úlohou súdu. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že v civilnom sporovom konaní je jednou z možností domáhania sa neúčinnosti právneho úkonu ustanovenie § 42a Občianskeho zákonníka, ktorým sa veriteľ môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné, avšak predmetný spor nemá povahu takéhoto sporu, čo podľa súdu prvej inštancie jednoznačne vyplýva zo skutkového stavu, ktorý nebol medzi stranami sporný. Zároveň nie je možné v civilnom sporovom konaní ani prípadne aplikovať inštitúty konkurzného práva, a to aj z dôvodu, že na takúto aplikáciu opätovne nedáva podklad skutkový stav veci. Zároveň súd prvej inštancie dodal, že ustanoveniami § 49a, § 39 a § 40a Občianskeho zákonníka je možné posúdiť len samotnú platnosť právneho úkonu a v tejto súvislosti súd prvej inštancie konštatoval, že samotná právna argumentácia právneho zástupcu žalobcu je zmätočná, pretože domáhať sa neúčinnosti akéhokoľvek úkonu je možné len v prípade, ak je samotný právny úkon platný, pretože neplatný právny úkon nemôže byť neúčinný. Argumentáciou namietajúcou samotnú neplatnosť právneho úkonu nie je preto možné úspešne argumentovať v prospech návrhu, ktorým žalobca žiada určiť neúčinnosť právneho úkonu. Argumentácia neplatnosťou právneho úkonu je zároveň irelevantná v prípade formulácie petitu o neúčinnosti právneho úkonu. Platnosť a účinnosť právneho úkonu sú dva samostatné inštitúty, ktoré nie je možné ľubovoľne zamieňať, nakoľko so sebou prinášajú rôzne účinky. Pri vyslovení neúčinnosti právneho úkonu tento zostáva naďalej platný a v zmysle § 42a Občianskeho zákonníka je neúčinný len voči veriteľovi, a to len v prípade, ak takýto úkon ukracuje uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky. Pri vyslovení neplatnosti právneho úkonu tento prestáva byť právne relevantným vo všetkých smeroch, takýto právny úkon zaniká a preto nemožno povedať, že neexistujúci právny úkon je neúčinný. Absolútna neplatnosť (negotium nullum) nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona; absolútnej neplatnosti právneho úkonu sa môže dovolávať ktokoľvek (okrem účastníkov právneho úkonu aj každý, kto má na tom právny záujem); na absolútnu neplatnosť právneho úkonu súd alebo iný štátny orgán prihliada z úradnej povinnosti; absolútne neplatný právny úkon nespôsobuje právne následky ani v prípade, keď na jeho základe už napríklad bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností; absolútna neplatnosť pôsobí zásade od začiatku (ex tunc), teda od okamihu vzniku právneho úkonu; účinky absolútnej neplatnosti pôsobia definitívne, aj keby dôvod neplatnosti právneho úkonu dodatočne odpadol; absolútne neplatný právny úkon nemožno zhojiť dodatočným schválením, či ho konvalidovať dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti a ani ho napraviť splnením povinnosti, ale do úvahy prichádza iba konverzia podľa § 41a ods. 1 Občianskeho zákonníka (keď neplatný právny úkon má náležitosti iného právneho úkonu, ktorého sa účastníci dovolajú). Neplatnosť právnych úkonov vymenovaných v § 40a Občianskeho zákonníka má povahu relatívnej neplatnosti, ktorá spočíva v tom, že právny úkon, pri ktorom je daný dôvod relatívnej neplatnosti, sa považuje za platný, pokiaľ ten, kto je takýmto právnym úkonom dotknutý, sa neplatnosti právneho úkonu dôvodne nedovolá. Ak sa oprávnený subjekt neplatnosti právneho úkonu nedovolá, zostáva tento právny úkon platný so všetkými právnymi účinkami, ktoré z neho vyplývajú. Prípady relatívnej neplatnosti sú v § 40a Občianskeho zákonníka uvedené taxatívne a preto rozšírenie týchto prípadov per analogiam nie je prípustné. Relatívna neplatnosť právneho úkonu nenastáva priamo zo zákona ako v prípade absolútnej neplatnosti. Relatívne neplatný právny úkon pôsobí, ako keby bol platný, pokiaľ svoje platnosti nebol zbavený. Relatívna neplatnosť právneho úkonu nastáva na základe jednostranného právneho úkonu dovolaním sa relatívnej neplatnosti (nález Ústavného súdu SR z 22. júna 2017 č. k. II. ÚS 796/2016-65). Z uvedeného podľa súdu prvej inštancie jednoznačne vyplýva, že aj inštitúty absolútnej a relatívnej neplatnosti sú dva odlišné inštitúty s odlišnými podmienkami a následkami a preto nie je možné, aby právny úkon bol zároveň neplatný podľa § 39 a § 40a Občianskeho zákonníka. Napokon ustanovenie § 49a Občianskeho zákonníka pracuje s inštitútom realizácie úkonu v omyle, s čím následne spája neplatnosť právneho úkonu, avšak existencia omylu nebola v tomto konaní tvrdená ani jednou zo strán sporu. V nadväznosti na vyššie uvedené súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku konštatoval, že s ohľadom na formuláciu petitu, ktorým sa žalobca domáhal, aby súd určil, že predmetný právny úkon je neúčinný a nie neplatný,
neprichádza do úvahy aplikácia ani jedného zo zákonných ustanovení uvádzaných právnym zástupcom žalobcu a zároveň súd prvej inštancie konštatoval, že nárok tak, ako si ho žalobca uplatnil a skutkovo vymedzil, nemožno subsumovať ani pod ustanovenie § 42a Občianskeho zákonníka a ani pod žiadne iné ustanovenie, ktoré by sa prípadne mohlo v akomkoľvek smere zaoberať neúčinnosťou právneho úkonu. Na požadované určenie tak podľa súdu prvej inštancie neexistuje v zmysle právnych predpisov žiadny právny nárok a preto ho nie je možné priznať. Nad rámec uvedeného súd prvej inštancie poznamenal, že okolnosti a skutočnosti uvádzané žalobcom vo vzťahu k Poľnohospodárskej platobnej agentúre a k jej prípadným pochybeniam sú pre toto konanie irelevantné, nakoľko predmetom tohto sporu sú jedine skutkové okolnosti vzťahujúce sa ku konaniu sp. zn. 34Cb/184/2014 a k okolnostiam, za ktorých došlo k predmetnému úkonu. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s tvrdením právneho zástupcu žalobcu, ktorý sa týmto konaním domáha odstránenia právnej neistoty žalobcu a toto konanie by malo byť účinným nástrojom na zvrátenie skutkového a právneho stavu nastoleného právoplatným rozhodnutím vydaným vo veci sp. zn. 33Cb/145/2009. V tejto súvislosti súd prvej inštancie zdôraznil, že ani prípadným určením neúčinnosti predmetného späťvzatia správcom (čo však nie je možné vzhľadom na už uvedené) nedôjde ani k zmene právoplatného uznesenia o zastavení konania vo veci sp. zn. 34Cb/184/2014 a už vôbec by to neovplyvnilo výsledky konania vo veci sp. zn. 33Cb/145/2009. Akejkoľvek zmeny rozhodnutí vydaných v uvedených konaniach je možné sa domáhať len v rámci inštančného postupu, teda využitím riadnych či mimoriadnych opravných prostriedkov v daných konaniach. Jediný spôsob, kedy môže dôjsť k obmedzenému prieskumu právoplatného rozhodnutia iným súdom ako súdom inštančne nadriadeným, je návrh na obnovu konania, ktorý však nebol zo strany žalobcu podaný, hoci (ako správne poznamenal právny zástupca žalovaného) v čase iniciovania žaloby vo veci sp. zn. 34Cb/184/2014 tak urobiť mohol. Ani prípadná skutočnosť, že v danom čase žalobca nedisponoval dôkazmi preukazujúcimi jeho nárok, nie je spôsobilá nahrádzať jednotlivé inštitúty, ktoré má žalobca k dispozícii na obranu svojho subjektívneho práva tým, že bude iniciovať konanie s takým predmetom ako v danom prípade. Nad rámec dôvodov rozhodných pre zamietnutie žalobného návrhu súd prvej inštancie dodal, že sa nestotožnil ani s tvrdením právneho zástupcu žalobcu, že správca nebol oprávnený na realizáciu úkonu späťvzatia v konaní, ktoré je prerušené v zmysle ZoKR a v tejto súvislosti súd prvej inštancie uviedol, že skutočnosť, či je predmetné konanie prerušené podľa ZoKR alebo nie, posudzuje samotný súd a v prerušenom konaní je následne súd oprávnený vyzvať správcu na oznámenie, či navrhuje pokračovať v konaní, pričom takýmto oznámením sa následne správca úpadcu stáva účastníkom konania so všetkými právami a povinnosťami náležiacimi procesnej strane, na ktorej vystupuje. V prípade, ak úpadca vystupuje ako žalobca, má následne správca všetky dispozičné oprávnenia, ktoré patria žalobcovi, vrátane rozhodnutia o tom, či vezme podaný návrh späť. V prípade, ak úpadca považuje takýto postup súdu, ktorým si ustálil, že predmetné konanie je prerušené podľa ZoKR a naň nadväzujúci postup správcu, ktorým vzal žalobný návrh späť za nesprávny, svojich práv sa mal domáhať prostredníctvom procesných prostriedkov a návrhov, ktoré mu právny predpis na takýto postup stanovuje a ak jednotlivé na to určené procesné inštitúty nevyužije, nie je možné takýto nesprávny postup následne zhojiť spôsobom, akým sa o to pokúša žalobca (nie úpadca) v tomto konaní. Súd prvej inštancie tiež poukázal na skutočnosť, že akejkoľvek už zmienenej ochrany práv spoločnosti ZAĽUBOVA s.r.o. sa môže domáhať len táto spoločnosť, a nie žalobca. Osoba žalobcu v tomto konaní vystupuje vo svojom mene a nie v mene úpadcu, čo je zrejmé ako z jej označenia v návrhu (označenie fyzickej osoby menom, priezviskom a dátumom narodenia bez akéhokoľvek dodatku, že koná v mene iného subjektu), tak aj zo skutkového stavu, keď žalobca nikde neuvádza, že by konal v mene úpadcu a rovnako je to zrejmé aj z udelenej plnej moci na zastupovanie právnemu zástupcovi. Za zmätočnú považoval súd prvej inštancie aj argumentáciu právneho zástupcu žalobcu o tom, že konanie sp. zn. 33Cb/145/2009 nemôže byť res iudicata vo vzťahu ku konaniu sp. zn. 34Cb/184/2014. Keďže žalobca v čase, kedy došlo ku späťvzatiu žaloby zo strany žalovaného, sám nedisponoval predmetnými dokladmi, nemohol nimi v danom čase disponovať ani žalovaný a preto nemohol ani žiadnym iným spôsobom vyhodnotiť existenciu prekážky res iudicata, ako ju v danom čase vyhodnotil. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle zásady úspechu podľa § 255 ods. 1 CSP, na základe čoho vznikol nárok na náhradu trov konania žalovanému voči žalobcovi.
6. Proti tomuto rozsudku podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP a odvolacím návrhom sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v plnom rozsahu zrušil a vrátil vec na nové konanie. Žalobca v odvolaní uviedol, že aj napriek záverom a odôvodneniam súdu prvej inštancie je presvedčený, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a na základe toho došiel k nesprávnym skutkovým zisteniam. V ďalšej časti odvolania žalobca opätovne uviedol, že predmetnou žalobou sa domáha určenia, že späťvzatie
návrhu na vyslovenie, že zmluvný vzťah založený Zmluvou o poskytnutí finančnej pomoci č. 0240/07/03 zo dňa 24.9.2003, kód projektu: 24030527160007130018 naďalej trvá, sp. zn. 34Cb/184/2014, na Okresnom súde Bratislava, správcom konkurznej podstaty je právne neúčinné s tým, že žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že dňa 24.9.2003 právny predchodca obchodnej spoločnosti ZAĽUBOVA s.r.o. uzavrel zmluvu o poskytnutí finančnej pomoci č. 0240/07/03 s Agentúrou SAPARD, ktorej účelom bolo poskytnutie finančných prostriedkov s cieľom zabezpečiť spolufinancovanie Projektu Gazdovský dvor v rámci programu SAPARD. Poľnohospodárska platobná agentúra ako právny nástupca po Agentúre SAPARD od uvedenej zmluvy odstúpila a spoločnosť ZAĽUBOVA s.r.o. podala návrh na vyslovenie, že právny vzťah založený uvedenou zmluvou naďalej trvá na Okresnom súde Bratislava, sp. zn. 34Cb/184/2014. Uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 2K/45/2014 zo dňa 25.5.2015 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu ZAĽUBOVA s.r.o. a za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený JUDr. Marián Novikmec, ktorý podaním na Okresný súd Bratislava I návrh žalobcu ZAĽUBOVA s.r.o. vzal späť. V zmysle § 47 ods. 1 ZoKR bolo súdne konanie vedené pod sp. zn. 34Cb/184/2014 prerušené a zastavené na základe späťvzatia žaloby správcom konkurznej podstaty. Predmetom konania sp. zn. 34Cb/184/2014 bolo určenie existencie právneho vzťahu, resp. platnosť alebo neplatnosť jeho ukončenia. Predmetom konania nebol majetok podliehajúci konkurzu, ale týmto (zrejme správca konkurznej podstaty – poznámka odvolacieho súdu vzhľadom na neúplnosť vety) hrubo zasiahol do práv spoločníkov, ako aj práv samotného úpadcu. Žalobca v odvolaní poukázal na § 44 ods. 1 ZoKR a ďalej uviedol, že správca nie je oprávnený svojvoľne vstupovať do súdnych konaní iniciovaných úpadcom, ktoré sa netýkajú majetku podliehajúceho konkurzu. Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že správca konkurznej podstaty má dispozičnú právomoc v začatom súdnom konaní pokračovať na návrh správcu a nie dispozičnú právomoc začaté súdne konanie zastaviť návrhom na späťvzatie návrhu. Späťvzatie návrhu na začatie konania správcom je podľa žalobcu prekročením zákonom stanovených oprávnení správcu, pričom v značnej miere zasahuje do ústavného práva na súdnu ochranu úpadcu. Nakoľko správca nielenže neoprávnene konal za úpadcu v konaní pod sp. zn. 34Cb/184/2014, ale podľa žalobcu aj nad rámec svojich oprávnení zobral žalobný návrh v mene úpadcu späť, je takýto právny úkon ničotný – neplatný a aj neúčinný. Správca podľa žalobcu nemá oprávnenie ani splnomocnenie konať o právach úpadcu, či právny stav trvá, či je zmluva platná, ale má právo len nakladať s majetkom a o majetku úpadcu. Preto podľa žalobcu uvedený úkon správcu bol a aj je voči obchodnej spoločnosti ZAĽUBOVA s.r.o. v súdnom konaní vedenom pod sp. zn. 34Cb/184/2014 a Okresnom súde Bratislava právne neúčinný a aj absolútne neplatný, pretože zákon mu takéto právo nedal. Takéto konanie správcu zasiahlo do práv nielen úpadcu, ale aj spoločníkov úpadcu a takýmto rozhodnutím súdu bol žalobca ukrátený o svoje práva na spravodlivý súdny proces. Správca svoje postavenie zneužil voči úpadcovi a jeho spoločníkom tým, že rozhodoval o veciach, na ktoré nemal právo.
7. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril podaním svojho právneho zástupcu zo dňa 3.9.2021, v ktorom uviedol, že žalobca v úvode svojho odvolania uvádza odvolacie dôvody vymedzené v § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP a v odôvodnení odvolania uvádza opätovne tie skutočnosti, ktoré uviedol vo svojich písomných podaniach a na pojednávaní konanom dňa 28.6.2021. Žalovaný sa vo vyjadrení k odvolaniu plne stotožnil s napadnutým rozsudkom, ktorého výrok bol aj náležite a dostatočne odôvodnený, v nadväznosti na čo žalovaný poukázal na niektoré časti odôvodnenia napadnutého rozsudku a navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 387 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil a žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
8. Zo strany žalobcu nebola predložená odvolacia replika, pričom vyjadrenie žalovaného k odvolaniu spolu s výzvou súdu prvej inštancie na predloženie vyjadrenia realizovanou vo forme uznesenia boli právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 14.9.2021.
9. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v zmysle § 34 CSP po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, keď súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, z ktorého po vyhodnotení dôkazov vyvodil správne právne závery premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku.
10. V prvom rade odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v záhlaví odvolaním žalobcu dotknutého rozsudku súdu prvej inštancie je úpadca označený ako „ZAĽUBOVA s.r.o. so sídlom Šafárikova 5944/30, 080 01 Prešov, IČO: 44 130 465“, čo v časti označenia obchodného mena a identifikačného čísla úpadcu
predstavuje zrejmé nesprávnosti, nakoľko z výpisu úpadcu z obchodného registra vyplýva, že správne označenie jeho obchodného mena malo byť uvedené ako „ZAĽUBOVA s.r.o. v konkurze“ a správne označenie jeho identifikačného čísla malo byť uvedené ako „36 516 007“, v dôsledku čoho odvolací súd spôsobom súladným s ustanovením § 224 CSP výrokom I. vyššie špecifikované zrejmé nesprávnosti v záhlaví napadnutého rozsudku opravil.
11. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
12. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
13. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, s obsahom napadnutého rozsudku a s konaním pred súdom prvej inštancie, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s obsahom odvolania žalobcu a s obsahom vyjadrenia žalovaného k odvolaniu odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku, s ktorého odôvodnením sa odvolací súd stotožňuje a konštatuje súladnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku s dikciou ustanovenia § 220 ods. 2 CSP. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného procesu a odvolací súd nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktoré viedli k zamietnutiu žaloby a zároveň konštatuje, že súd prvej inštancie sa v napadnutom rozhodnutí dôsledne vysporiadal so všetkými skutočnosťami vyplývajúcimi z tvrdení sporových strán a z vykonaného dokazovania, ktoré mali podstatný význam pre rozhodnutie v danom spore.
14. Za rešpektovania zásady viazanosti odvolacími dôvodmi vyplývajúcej z ustanovenia § 380 CSP sa odvolací súd dôsledne zaoberal odvolacími dôvodmi žalobcu a s tým súvisiacou argumentáciou žalobcu obsiahnutou v jeho odvolaní, v nadväznosti na čo je odvolací súd nútený konštatovať, že žalobca ako odvolateľ síce v odvolaní uviedol, že ho podáva z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP, avšak opodstatnenosť aplikácie takto identifikovaných odvolacích dôvodov žiadnym relevantným spôsobom nezdôvodnil, keďže predmetné odvolanie je vo svojej podstate len zopakovaním argumentácie prezentovanej žalobcom v konaní pred súdom prvej inštancie, s ktorou sa však súd prvej inštancie dôsledným a náležitým spôsobom vysporiadal, čo je zrejmé z odôvodnenia napadnutého rozsudku. Žalobca v odvolaní vôbec nereflektoval na dôvody a závery súdu prvej inštancie obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozsudku a ustálené vo vzťahu k právnemu posudzovaniu žalobného nároku a zistených skutkových okolností, ktoré boli smerodajné pre rozhodnutie súdu prvej inštancie premietnuté vo výrokovej časti napadnutého rozsudku, keď žalobca vôbec neuviedol žiadne konkrétne nesprávne skutkové zistenia, ku ktorým mal súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospieť a ani neuviedol, v čom konkrétne vidí nesprávnosť právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie.
15. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, a to jednak vo vzťahu k záveru o nespornosti skutkových tvrdení strán sporu, ako aj vo vzťahu k záveru o viazanosti súdu žalobným návrhom a k na to nadväzujúcim právnym úvahám a záverom súvisiacim s právnymi inštitútmi neúčinnosti právneho úkonu a platnosti, resp. neplatnosti právneho úkonu. Odvolací súd konštatuje správnosť záveru súdu prvej inštancie majúceho podstatný význam pre rozhodnutie o zamietnutí žaloby, v zmysle ktorého žalobcom uplatnený nárok nemožno subsumovať ani pod ustanovenie § 42a Občianskeho zákonníka a ani pod žiadne iné ustanovenie, ktoré by sa prípadne mohlo v akomkoľvek smere zaoberať neúčinnosťou právneho úkonu a v tejto súvislosti odvolací súd v celosti odkazuje na dôvody uvádzané súdom prvej inštancie. Súd prvej inštancie zároveň správne poukázal na zmätočnosť argumentácie žalobcu namietajúcej neplatnosť právneho úkonu, ktorou však nie je možné úspešne argumentovať v prospech návrhu na určenie neúčinnosti právneho úkonu, keďže domáhať sa neúčinnosti akéhokoľvek úkonu je možné len v prípade, ak je samotný právny úkon platný, pretože neplatný právny úkon nemôže byť neúčinný. Súd prvej inštancie tiež veľmi správne zdôraznil tú skutočnosť, že ani prípadným určením neúčinnosti predmetného späťvzatia správcom by v žiadnom prípade nedošlo ani k zmene právoplatného uznesenia o zastavení konania vo veci sp. zn. 34Cb/184/2014 a ani by to žiadnym spôsobom neovplyvnilo výsledok konania vo veci sp. zn. 33Cb/145/2009 s tým, že akejkoľvek zmeny rozhodnutí vydaných v uvedených konaniach je možné sa domáhať len v rámci inštančného postupu využitím riadnych či mimoriadnych opravných prostriedkov
v daných konaniach, pričom akejkoľvek ochrany práv spoločnosti ZAĽUBOVA s.r.o. sa môže domáhať len táto spoločnosť, a nie žalobca.
16. Odhliadnuc od skutočnosti, že žalobca svoje odvolanie postavil v zásade na rovnakých tvrdeniach, aké použil aj v rámci procesného útoku pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa však dôsledne vysporiadal už súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní o predmete sporu, čo je bez akýchkoľvek pochýb zrejmé z odôvodnenia napadnutého rozsudku, odvolací súd za účelom zdôraznenia vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie považuje za potrebné navyše poukázať na skutočnosť, že tak v žalobe, v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, ako ani v odvolaní žalobca neuviedol žiadne relevantné tvrdenia zdôvodňujúce jeho aktívnu vecnú legitimáciu v danom spore, nakoľko ako relevantné tvrdenie o danosti aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ktorý je podľa výpisu z obchodného registra spoločníkom a konateľom úpadcu, nemožno kvalifikovať žalobcom uvádzané strohé a nekonkrétne tvrdenie o tom, že správca konkurznej podstaty späťvzatím žaloby v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 34Cb/184/2014 hrubo zasiahol do práv spoločníkov a žalobca bol ukrátený o svoje práva na spravodlivý súdny proces, keď v priebehu konania ani nebola sporná skutočnosť, že žalobca nebol stranou sporu, v ktorom bolo konanie zastavené v dôsledku späťvzatia žaloby správcom konkurznej podstaty. V petite predmetnej žaloby o určenie neúčinnosti späťvzatia návrhu na začatie konania sp. zn. 34Cb/184/2014 správcom konkurznej podstaty nie je uvedený konkrétny subjekt, vo vzťahu ku ktorému žalobca navrhuje určenie neúčinnosti tohto úkonu, ale v texte žaloby je uvedené tvrdenie žalobcu o tom, že uvedený úkon správcu je voči spoločnosti ZAĽUBOVA s.r.o. v súdnom konaní vedenom pod sp. zn. 34Cb/184/2014 právne neúčinný, pričom v tomto kontexte žalobca žiadnym spôsobom danosť svojej aktívnej vecnej legitimácie v spore nezdôvodnil a nepreukázal. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že správca konkurznej podstaty nebol oprávnený po vyhlásení konkurzu pokračovať za úpadcu v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 34Cb/184/2014, nakoľko predmetom sporu nebol majetok podliehajúci konkurzu, ale jeho predmetom bolo určenie existencie právneho vzťahu, resp. platnosť alebo neplatnosť jeho ukončenia, je potrebné zo strany odvolacieho súdu uviesť, že aj v prípade opodstatnenosti tohto tvrdenia žalobcu, by táto skutočnosť nezakladala dôvodnosť predmetnej žaloby o určenie neúčinnosti úkonu predstavujúceho späťvzatie žaloby v inom súdnom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že za splnenia podmienok predpokladaných príslušnými ustanoveniami ZoKR dochádza k prerušeniu konania ex lege, t.j. o prerušení konania konajúci súd nerozhoduje, ale len posudzuje, či dané konanie spadá pod príslušné ustanovenia ZoKR o prerušení konania. V prípade, ak súd v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 34Cb/184/2014 túto skutočnosť nesprávne vyhodnotil a neboli naplnené zákonné podmienky zakladajúce prerušenie daného konania ex lege, a teda správca konkurznej podstaty konal miesto úpadcu v neprerušenom konaní, išlo by v prvom rade o pochybenie súdu konajúceho v konaní sp. zn. 34Cb/184/2014, ktorý považoval konanie za prerušené a následne v ňom pokračoval so správcom konkurznej podstaty, ktorého považoval za účastníka konania so všetkými procesnými právami a povinnosťami (vrátane procesného práva predstavujúceho dispozičné právo so žalobou). Nápravu takéhoto prípadného pochybenia súdu však v žiadnom prípade nie je možné dosiahnuť inou samostatne podanou žalobou o určenie neúčinnosti procesného úkonu predstavujúceho späťvzatie žaloby, ale nápravu tohto pochybenia mohol úpadca (nie žalobca ako spoločník a konateľ úpadcu) dosiahnuť domáhaním sa svojich práv strany sporu (účastníka konania) priamo v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 34Cb/184/2014 využitím všetkých dostupných procesných prostriedkov na obranu svojich práv v podobe riadneho, príp. mimoriadneho opravného prostriedku, pričom úpadca nepochybne o konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 34Cb/184/2014 vedomosť mal, keďže ho sám inicioval ním podanou žalobou a pri dodržaní zásady odbornej starostlivosti a minimálnej obozretnosti mohol zistiť stav tohto konania a prípadne aj predložiť konajúcemu súdu svoje stanovisko k prerušeniu konania a k pokračovaniu v konaní so správcom konkurznej podstaty, čo však zrejme neurobil a v tomto smere ani neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by ozrejmovali jeho úkony realizované v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 34Cb/184/2014 vo vzťahu k procesnému postupu súdu. Ako úplne nesprávnu odvolací súd vyhodnotil argumentáciu žalobcu prezentovanú tak v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, ako aj v odvolaní, podľa ktorej správca konkurznej podstaty má dispozičnú právomoc v začatom súdnom konaní pokračovať na návrh správcu a nie dispozičnú právomoc začaté súdne konanie zastaviť návrhom na späťvzatie návrhu. Táto úvaha žalobcu je od podstaty nesprávna, nakoľko v prípade, ak správca konkurznej podstaty podá návrh na pokračovanie v konaní ex lege prerušenom podľa ZoKR, jednoznačne sa stáva namiesto úpadcu účastníkom konania disponujúcim so všetkými procesnými právami a povinnosťami patriacimi účastníkovi konania, medzi ktoré patrí aj dispozičné právo so žalobou
zahŕňajúce tak prípadnú zmenu žaloby, ako aj jej čiastočné späťvzatie alebo späťvzatie žaloby celkom. V neposlednom rade odvolací súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že v prípade späťvzatia žaloby v súdnom konaní ide o procesný úkon zakladajúci výlučne procesné účinky (čiastočné alebo úplné zastavenie konania, prípadne za istých podmienok rozhodovanie o prípustnosti späťvzatia žaloby) a nejde o prejav vôle smerujúci ku vzniku, zmene alebo zániku hmotnoprávnych práv alebo povinností.
17. V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že žalobca v odvolaní žiadnou relevantnou odvolacou argumentáciou nespochybnil správnosť záverov súdu prvej inštancie premietnutých do výrokovej časti napadnutého rozsudku, pričom ani dostatočným spôsobom nekonkretizoval a nerozvinul ním uplatňované odvolacie dôvody spôsobom, ktorý by nasvedčoval nesprávnosti tak skutkových, ako i právnych záverov súdu prvej inštancie, ale v zásade len zopakoval svoju argumentáciu prezentovanú v konaní pred súdom prvej inštancie, s ktorou sa však dôsledne vysporiadal už súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku. Žalobca v odvolaní neuviedol žiadne také vecne a právne relevantné dôvody, ktoré by boli spôsobilé privodiť pre neho priaznivé rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného súdneho procesu a správnym smerom, z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové závery a napokon aj vec správne rozhodol po právnej stránke. Rozsudok je presvedčivým spôsobom odôvodnený, súd prvej inštancie v ňom vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z ktorých dôkazov vychádzal a zároveň náležitým a zrozumiteľným spôsobom uviedol, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Keďže žalobca v podanom odvolaní nespochybnil ani nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku, odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu v zmysle § 387 ods. 1, ods. 2 CSP ako vo výroku vecne správny potvrdil.
18. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%, keďže žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešný.
19. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).