Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoCsp/11/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Zlochu a sudkýň JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Danice Kočičkovej ako členiek senátu, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 821 02 Bratislava – mestská časť Petržalka, IČO: 53 255 739, proti žalovanej: A. B., nar. XX. XXXXXXX XXXX, trvale bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX E., zast. JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom Janka Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, o zaplatenie sumy 8.934,94,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k. -228 zo dňa 27. februára 2023 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Lučenec č.k. -254 zo dňa 4. apríla 2023, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. m e n í tak, že žalobu žalobcu z a m i e t a .

II. Žalovaná m á n á r o k na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%, ktoré jej je žalobca p o v i n n ý zaplatiť v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o ich výške.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Lučenec (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom č.k. -228 zo dňa 27. februára 2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“ alebo „napadnutý rozsudok“) konanie v časti o zaplatenie 70,- Eur s príslušenstvom zastavil (prvá výroková veta), žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 8.723,80 Eur, úrok vo výške 1.880,18 Eur, poplatky vo výške 141,14 Eur, úrok z omeškania vo výške 95,12 Eur, úrok z omeškania 455,38 Eur, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 8.723,80 Eur od 21.6.2021 do zaplatenia, všetko v mesačných splátkach po 50,- Eur splatných vždy k poslednému dňu v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom rozhodnutie súdu nadobudne právoplatnosť až do vyrovnania tak, že splátky budú pripisované v poradí istina, poplatky, úrok, úrok z omeškania s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky sa stáva zročným celý dlh (druhá výroková veta). Treťou výrokovou vetou žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

1.1 Súd prvej inštancie opravným uznesením č.k. -254 zo dňa 4. apríla 2023 opravil druhú výrokovú vetu rozsudku tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 8.723,80 Eur, úrok vo výške 1.880,18 Eur, poplatky vo výške 141,14 Eur, úrok z omeškania 455,38 Eur, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 8.723,80 Eur od 21.6.2021 do zaplatenia, všetko v mesačných splátkach po 50,- Eur splatných vždy k poslednému dňu v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom rozhodnutie súdu nadobudne právoplatnosť až do vyrovnania tak, že splátky budú pripisované v poradí istina, poplatky, úrok, úrok z omeškania s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky sa stáva zročným celý dlh.

1.2 Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu domáhal voči žalovanej zaplatenia istiny 8.934,94 Eur s príslušenstvom, a to titulom zmluvy č. 18/4005/062840SRE zo dňa 6.2.2018, ktorú uzatvoril právny predchodca žalobcu so žalovanou a na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 11.610,- Eur. Žalovaná povinnosti vyplývajúce jej z úverovej zmluvy neplnila, preto právny predchodca žalobcu pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru.

1.3 Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 23.8.2021 postúpil pôvodný veriteľ OTP Banka Slovensko, a.s. pohľadávku evidovanú voči žalovanej na žalobcu.

1.4 Okresný súd Banská Bystrica rozhodol dňa 4.7.2022 platobným rozkazom, proti ktorému podala žalovaná v zákonom stanovenej lehote odôvodnený odpor; vzhľadom na túto skutočnosť bol platobný rozkaz zrušený a vec bola postúpená Okresnému súdu Lučenec.

1.5 Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinami, oboznámil sa s písomnými vyjadreniami strán sporu, vo veci nariadil pojednávania; aplikoval ustanovenia , , a (ďalej len „“), ,,. ,, (ďalej len „“), ,, , ,, ,, o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách v znení účinnom ku dňu 6.2.2018 (ďalej len „“ alebo „zákon o spotrebiteľských úveroch“), o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) a ustanovenia , , opatrenia Národnej banky Slovenska č. 10/2017 z 14. novembra 2017, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver (ďalej len „opatrenie“). Vzhľadom na námietku žalovanej ohľadom výšky žalobcom uplatnenej pohľadávky tento na pojednávaní upravil nesprávne vypočítanú sumu uvedenú v žalobe; konštatoval, že opomenul zohľadniť sumu 520,- Eur, ktorú žalovaná zaplatila po postúpení pohľadávky do podania žaloby. Nakoľko po podaní žaloby žalovaná uhradila ešte sumu 70,- Eur, v ktorej časti zobral žalobu späť, dlžná istina tak predstavovala sumu 8.723,80 Eur. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodol súd prvej inštancie v intenciách ustanovenia tak, že konanie v tejto časti (o zaplatenie 70,- Eur s príslušenstvom) zastavil.

1.6 Spornou v konaní ostali žalovanou tvrdené skutočnosti o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu z dôvodu neplatnosti postúpenia pohľadávky pre nedodržanie zákonného postupu podľa a nedodržania zákonného postupu podľa v spojení s , o zanedbaní odbornej starostlivosti veriteľa pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere, o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru z dôvodu absencie obligatórnych náležitostí a o premlčaní žalobcom uplatneného nároku.

1.6.1 Reagujúc na uvedené súd prvej inštancie podrobil zmluvu o spotrebiteľskom úvere prieskumu, či obsahuje náležitosti v zmysle ustanovenia § 9 ods.2 písm. f),g),k),l) a r) zákona o spotrebiteľských úveroch; tieto mal z obsahu zmluvy za preukázané.

1.6.2 Pokiaľ ide o žalovanou namietané porušenie povinnosti veriteľa konať pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere s odbornou starostlivosťou tým, že právny predchodca žalobcu pred uzatvorením spotrebiteľskej zmluvy neskúmal schopnosť žalovanej splácať spotrebiteľský úver, tu okresný súd s poukazom na ustanovenie § 7 ods.24 zákona o spotrebiteľských úveroch v spojení s § 6a ods.5 opatrenia reagoval tvrdením, že táto povinnosť veriteľovi pri refinancovaní existujúcich úverov nevyplývala; úverom poskytnutým právnym predchodcom žalobcu sa refinancovali 3 existujúce úvery žalovanej v celkovej výške zostávajúcich úverových splátok 11.092,- Eur, súčet mesačných splátok predstavoval 259,- Eur; refinancovaný úver bol žalovanej poskytnutý vo výške 11.610,- Eur s mesačnou splátkou 168,99 Eur. Vychádzajúc z ustanovenia § 6a ods.5 opatrenia mal okresný súd za to, že limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu sa nevzťahoval na spotrebiteľský úver, ktorým sa splatil jeden alebo viac existujúcich spotrebiteľských úverov, ak výška poskytnutého úveru neprevyšovala súčet zostávajúcich výšok refinancovaných úverov o 5 %; v zmysle predmetného ustanovenia mohol byť žalovanej poskytnutý úver maximálne vo výške 11.646,60 Eur. V tejto súvislosti tak súd prvej inštancie dospel k záveru, že veriteľ neporušil povinnosť konať pri poskytovaní úveru s odbornou starostlivosťou v zmysle ustanovenia .

1.6.3 K námietke žalovanej ohľadom neplatnosti zosplatnenia spotrebiteľského úveru nedodržaním ustanovení v spojení s okresný súd uviedol, že žalobca v konaní preukázal, že výzvou zo dňa 14.7.2020 jeho právny predchodca vyzval žalovanú na splnenie povinnosti, nakoľko táto bola v omeškaní so splácaním pohľadávky banky vo výške 1.526,65 Eur; súčasne žalovanú upozornil na oprávnenie banky úver mimoriadne zosplatniť; žalovaná výzvu v odbernej lehote neprevzala. Listom zo dňa 25.8.2020 právny predchodca žalobcu žalovanej oznámil, že ku dňu 24.8.2020 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru; súčasne ju vyzval na úhradu dlhu v celkovej výške 10.873,10 Eur; žalovaná zásielku v odbernej lehote neprevzala. Na základe týchto skutočností mal súd prvej inštancie za preukázané, že zo strany právneho predchodcu žalobcu boli dodržané podmienky pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru dané ustanovením v spojení s . Námietku žalovanej týkajúcu sa neurčitosti týchto právnych úkonov právneho predchodcu žalobcu (neuvedením konkrétnej omeškanej splátky úveru, pre ktorú bol úver zosplatnený) vyhodnotil súd prvej inštancie ako nedôvodnú, nakoľko žiaden všeobecne záväzný právny predpis žalovanou vytýkané náležitosti právnych úkonov neustanovuje. Okresný súd doplnil, že skutočnosť, ktorá neuhradená splátka vyvolala mimoriadne zosplatnenie úveru je rozhodujúca v okamihu vznesenia námietky premlčania, kedy v prípade straty výhody splátok v spotrebiteľských vzťahoch začína premlčacia doba plynúť deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh; uvedené vyplýva z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 26.1.2023. V súvislosti so žalovanou vznesenou námietkou premlčania súd prvej inštancie poukázal na vyjadrenie žalobcu, že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru došlo pre nesplnenie splátky splatnej dňa 15.5.2020; premlčacia doba začala plynúť dňa 16.8.2020 a uplynula by dňa 16.8.2023; s ohľadom na uvedené tak okresný súd dospel k záveru, že žalobca svoj nárok na zaplatenie dlžnej sumy uplatnil v rámci plynutia premlčacej doby.

1.6.4 Čo sa týka namietaného nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu pre nedodržanie postupu podľa v spojení s , okresný súd poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 28.3.2018, v ktorom tento špecifikoval podmienky vyplývajúce z ustanovenia , za splnenia ktorých môže banka svoju pohľadávku postúpiť inému subjektu; zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky je existencia pohľadávky alebo jej časti, ktorá je splatná, a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že k postúpeniu pohľadávky došlo dňa 23.8.2021. Nakoľko vyhodnotil zosplatnenie úveru za platné a účinné a pôvodný veriteľ súčasne vyzval žalovanú na úhradu dlžných splátok úveru, pričom v čase vypracovania výzvy bola žalovaná viac ako 90 kalendárnych dní v omeškaní s úhradou dlžných splátok, dospel okresný súd k záveru, že postupca pri postúpení pohľadávky na žalobcu dodržal ustanovenia a zákona o spotrebiteľských úveroch, na základe čoho okresný súd konštatoval aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu.

1.7 Na základe týchto skutočností okresný súd uzavrel, že žaloba žalobcu bola podaná dôvodne, a preto žalovanú zaviazal na zaplatenie istiny vo výške 8.723,80 Eur; žalobcovi v zmysle ustanovenia v spojení s nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia priznal úrok z omeškania; rovnako mu priznal aj kapitalizovaný úrok a poplatky špecifikované vo výrokovej časti rozsudku.

1.8 Nakoľko žalovaná pre prípad uloženia povinnosti uhradiť žalobcovi dlžnú sumu úveru požiadala o možnosť uhradiť žalobcovi dlh v splátkach po 50,- Eur, tejto súd prvej inštancie, vychádzajúc z celkových výdavkov vyčíslených žalovanou, vyhovel. Splatnosť splátok určil k poslednému dňu v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom rozhodnutie súdu nadobudne právoplatnosť, a to až do vyrovnania dlhu s upozornením, že nezaplatením čo i len jednej splátky sa stane zročným celý dlh.

1.9 O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie , a Čo do výroku I. zavinila zastavenie konania žalovaná, ktorá po podaní žaloby uhradila časť dlžnej sumy. Vo zvyšnej časti (vo výroku II.) mal plný úspech žalobca. Súd priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu žalobcovi a na ich úhradu zaviazal žalovanú.

2. Proti II. a III. výroku rozsudku súdu prvej inštancie podala žalovaná (ďalej aj „odvolateľka“) v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Navrhla odvolaciemu súdu rozsudok okresného súdu zmeniť a žalobu zamietnuť, resp. rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uplatnila odvolacie dôvody uvedené v ustanovení a ; tvrdila tak, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2.1 Nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie podľa názoru žalovanej spočívalo v jeho konštatovaní o posudzovaní odbornej starostlivosti právnym predchodcom žalobcu pred schválením úveru žalovanej; vytkla okresnému súdu, že svoj záver o dodržaní povinností založil na úvahe, že veriteľ nebol povinný aplikovať ustanovenie § 7 ods. 19 až 23 zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalovaná však v odvolaní zotrvala na argumentácií, že pôvodný veriteľ pri poskytovaní úveru zanedbal odbornú starostlivosť hrubým spôsobom, dôsledkom čoho bola nemožnosť jednorazového zosplatnenia spotrebiteľského úveru a jeho bezúročnosť a bezpoplatkovosť. Dôvodila, že bežné porušenie odbornej starostlivosti znemožnilo veriteľovi úver predčasne zosplatniť a hrubé porušenie odbornej starostlivosti predstavovalo pre veriteľa stratu nároku na odplatu za poskytnutý úver. V nadväznosti na uvedené mala za to, že v konaní uplatnená pohľadávka sa nestala splatnou, preto nebola postupiteľná, a teda neboli splnené podmienky v zmysle ustanovenia .

2.2 Odvolateľka poukázala na svoj priemerný čistý príjem v mesiacoch 11/2017 až 01/2018, na výšku životného minima vo februári 2018 ako aj na svoje náklady spojené s bývaním. Z týchto považovala za zrejmé, že nemohla mať k dispozícií dostatočné množstvo prostriedkov na splácanie poskytnutého úveru, čo by právny predchodca žalobcu pri dodržaní elementárnej odbornej starostlivosti zistil.

2.3 Zdôraznila zároveň, že aplikácia ustanovenia § 7 ods.24 zákona o spotrebiteľských úveroch nezbavuje veriteľa všeobecnej povinnosti zistiť, či dlžník má v čase posudzovania žiadosti o úver k dispozícií príjmy, ktoré mu umožnia splácať úver; je tak povinný dodržať odbornú starostlivosť vyplývajúcu z ustanovenia § 7 ods.1,4 daného zákona. Žalovaná uzavrela, že žalobca dôkazné bremeno o dodržaní odbornej starostlivosti neuniesol.

3. Žalobca sa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej stotožnil s rozsudkom súdu prvej inštancie; zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach a navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.

4. Ďalšie relevantné vyjadrenie podané nebolo.

5. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, vec preskúmal v rozsahu určenom a , , bez nariadenia pojednávania v zmysle a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné. Z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie v druhej výrokovej vete postupom podľa ustanovenia zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Odvolací súd tiež rozhodol o nároku na náhradu trov celého konania.

6. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

7. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu, preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a odvolania žalovanej zistil, že okresný súd v odvolaním napadnutom rozhodnutí reagoval na žalovanou v priebehu konania vznesené námietky o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru ako aj o zanedbaní odbornej starostlivosti veriteľa pred poskytnutím spotrebiteľského úveru; vysporiadal sa s námietkou premlčania žalobcom uplatneného nároku. Okresný súd zároveň správne pristúpil k zodpovedaniu otázky, či právny predchodca žalobcu zosplatnil pohľadávku v súlade s ustanovením v spojení s . Nakoľko mal splnenie podmienok pre mimoriadne zosplatnenie úveru za preukázané, aplikujúc ustanovenie v spojení s zákona o spotrebiteľských úveroch konštatoval aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie a náležite zistil skutkový stav. Ak však súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca je aktívne vecne legitimovaný v tomto konaní konštatujúc dodržanie podmienok daných ustanovením , vec nesprávne právne posúdil.

8. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy hmotné právo určuje, či žalobcovi svedčí tvrdené subjektívne právo, inak povedané, či má nárok na plnenie, ktorého sa v konaní domáha; zároveň určuje aj, či žalovaný je tým nositeľom subjektívnej povinnosti, ktorá zodpovedá nároku uplatnenému žalobcom. Vecná legitimácia je jedným z predpokladov úspešnosti v konaní. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie „také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta.“ (pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 29.6.2010). Nakoľko otázku vecnej legitimácie súd skúma ex offo v každom štádiu konania a jej nedostatok vedie k zamietnutiu žaloby, odvolací súd považoval za nevyhnutné pred vecným posúdením uplatneného nároku primárne zodpovedať túto otázku.

8.1 Pre konštatovanie platného postúpenia pohľadávky banky na iný (hoci aj nebankový) subjekt je nevyhnutné splniť určité podmienky; tieto sú v prípade práv vyplývajúcich zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere definované v osobitnej úprave v ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch a zároveň v ustanovení .

8.2 V zmysle ustanovenia § 17 ods.1 zákona o spotrebiteľských úveroch je možné postúpiť pohľadávku z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver na iného veriteľa oprávneného poskytovať úvery, a to na základe povolenia udeleného Národnou bankou Slovenska (písm. a/) za súčasného splnenia ďalšej podmienky, ktorou je postúpenie pohľadávky po konečnom termíne splatnosti alebo pohľadávky, ktorá sa stala splatnou (písm. b/). S ohľadom na správne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie v časti o splnení podmienok pre mimoriadne zosplatnenie úveru podľa ustanovenia v spojení s , zastáva odvolací súd názor, že aj povinnosť vyplývajúca z ustanovenia splnená bola.

8.3 Ustanovenie následne definuje dve podmienky (nad rámec písomnej formy zmluvy o postúpení a nepotrebnosti súhlasu klienta s takýmto krokom, ktoré predpokladá už ), za ktorých možno postúpiť bankovú pohľadávku inej osobe; prvou podmienkou je písomná výzva banky klientovi, aby plnil a druhou je omeškanie dlžníka so splnením čo i len časti postupovanej pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 dní.

8.4 Rozhodovacia prax všeobecných súdov doposiaľ nebola jednotná v názore, či ustanovenie predpokladá osobitnú výzvu banky klientovi, že je v omeškaní so splnením čo i len časti peňažného dlhu alebo či je za takúto výzvu možné považovať aj výzvu realizovanú podľa ustanovenia , resp. oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru za predpokladu, že ich obsahom bola výzva dlžníkovi na zaplatenie (nakoľko pre platné zosplatnenie pohľadávky museli byť kumulatívne splnené dve podmienky - omeškanie dlžníka so zaplatením splátky minimálne 3 mesiace a písomné upozornenie dlžníka v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva); takýto názor vyslovil aj konajúci senát odvolacieho súdu vo viacerých svojich rozhodnutiach.

8.5 Nakoľko sa za súčasť ustálenej judikatúry považuje až názor opakovane vyjadrený Najvyšším súdom Slovenskej republiky (viac v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 19.03.2018 publikovaného v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 65/2018) a tento v dvoch aktuálnych rozhodnutiach – v rozsudku sp.zn. zo dňa 31.3.2022 a v uznesení sp.zn. zo dňa 27.10.2022 – vyslovil, že ustanovenie predpokladá „výlučnú a samostatnú písomnú výzvu banky“, nemohol konajúci senát odvolacieho súdu zotrvať na svojom doterajšom názore, že postačujúcou pre konštatovanie splnenia podmienok podľa ustanovenia bola veriteľom realizovaná výzva podľa ustanovenia či vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru.

8.6 Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp.zn. zo dňa 31.3.2022 v konkrétnostiach uviedol, že z ustanovenia vyplýva „reťazec úkonov, ktoré musia byť naplnené, aby mohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky. Prvý takýto úkon je písomná výzva

banky klientovi, že je v omeškaní s o splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke. Z obsahu oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti síce sekundárne vyplýva, že žalovaní sú pre prípad porušenia v omeškaní so splatením splátky úveru, ktoré trvá viac ako 3 mesiace, avšak primárne je predmetom tejto výzvy oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Obsah ustanovenia veta prvá predpokladá výlučnú a samostatnú písomnú výzvu banky, že je jej klient v omeškaní so splnením čo len časti svojho záväzku. Skrz spotrebiteľského charakteru dojednanej zmluvy o úvere nemožno prisvedčiť oznámeniu o mimoriadnej splatnosti úveru aj charakter výzvy v zmysle .“.

8.7 Odvolací súd vychádzajúc z citovaného rozhodnutia, na ktoré odkazuje aj uznesenie sp.zn. zo dňa 27.10.2022, dospel k záveru, že ustanovenie predpokladá pre platné postúpenie pohľadávky banky na iný subjekt osobitnú výzvu banky klientovi, že je v omeškaní so splatením čo i len časti svojho peňažného záväzku; touto výzvou nie je (nemôže byť) výzva banky podľa ustanovenia ani oznámenie o vyhlásení úveru za predčasne splatný; tieto predpoklad samostatnej výzvy podľa ustanovenia nespĺňajú.

8.8 Z vyššie uvedeného potom vyplýva, že podmienka pre platné postúpenie pohľadávky banky v zmysle ustanovenia splnená nebola. Žalobca existenciu takejto výzvy netvrdil, ani ju spolu s inými listinnými dôkazmi v priebehu konania nepredložil. Strana sporu pritom nesie zodpovednosť za výsledok sporu; musí preto zvážiť, ktoré dôkazy predloží, resp. ak ich nepredloží, musí si byť vedomá, vzhľadom na koncentráciu konania, následkov spojených s nepredložením dôkazov.

8.9 Postúpenie pohľadávky banky (právneho predchodcu žalobcu) na žalobcu je v dôsledku uvedeného v zmysle ustanovenia absolútne neplatným právnym úkonom pre rozpor so zákonom, dôsledkom čoho je skutočnosť, že žalobcovi v tomto konaní aktívna vecná legitimácia nesvedčí. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam, aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu ( ), nesprávne ho však interpretoval, preto vec nesprávne právne posúdil.

9. Podľa je odvolací súd viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. Odvolací súd nepovažoval za potrebné doplniť ani zopakovať dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie. Tento zistil skutkový stav správne a v rozsahu potrebnom na rozhodnutie o žalobe žalobcu a keďže prejednanie veci na odvolacom pojednávaní nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem, prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a rozhodnutie súdu prvej inštancie z dôvodov vyššie uvedených v napadnutej časti (výrok II.) postupom podľa zmenil, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ( ) ani na jeho zrušenie ( ).

10. Ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie ( ). Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V zmysle citovaných zákonných ustanovení rozhodol odvolací súd o náhrade trov celého, a teda prvoinštančného a odvolacieho, konania. Vzhľadom k tomu, že žalovaná bola v spore v celom rozsahu úspešná, odvolací súd jej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške trov konania rozhodne súdny úradník súdu prvej inštancie samostatným uznesením ( ).

10.1 Odvolací súd vo vzťahu k trovám konania nezistil dôvod prihliadnuť na čiastočné späťvzatie žaloby v sume 70,-Eur, keď zastavenie konania v tejto časti nepochybne zavinila žalovaná. Vzhľadom na výšku uplatnenej sumy (8.934,94 Eur) a v priebehu konania zaplatenej sumy (70,-Eur) možno považovať zavinenie za zastavenie konania za tak nepatrné, že naň pri rozhodovaní o trovách konania prihliadať nemožno; v prípade posúdenia úspechu v rozsahu zaplatených 70,- Eur by bol tento vyčíslený ako 0,78%; celkový úspech žalovanej v spore by tak predstavoval 99,22%.

11. S prihliadnutím na obšírnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie sa odvolaciemu súdu v závere žiada pripomenúť, že odôvodnenie rozhodnutia nemá byť doslovným opisom všetkých vyjadrení a prednesov strán sporu v priebehu konania; s ich obsahom boli strany navzájom oboznámené. Odôvodnenie rozhodnutia, v ktorom je na 28 stranách prepísaný obsah každej listiny, každého podania

či vyjadrenia sporovej strany, ho robí neprehľadným vo vzťahu k určeniu skutkových tvrdení, ktoré považoval súd za podstatné a relevantné pre rozhodnutie. Napriek tomu však nemožno konštatovať, že by rozsudok nespĺňal náležitosti

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 ( veta druhá ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).