Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3CoE-11-2023.pdf
PDF · 87.12 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoE/11/2023
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Liptákovej a členov senátu JUDr. Vladimíra Sučika a JUDr. Eriky Bebčákovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zast. JUDr. Barbora Korenecová, Slnečná 765/3, 900 45 Malinovo, IČO: 42 174 902, advokátka, proti povinnému: Z. M., nar. XX.XX.XXXX, R. M. č. XX, XXX XX U. U., IČO: 40 631 982, o vymoženie 3.214,65 eur s príslušenstvom, trov predchádzajúceho konania a trov exekúcie, o zastavení exekúcie, v konaní o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Martin, č.k. 17Er/3132/2010-28 zo dňa 21.09.2022, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Martin č.k. 17Er/3132/2010-28 zo dňa 21.09.2022 potvrdzuje.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil (výrok I.). Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal (výrok II.).
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že dňa 25.6.2010 bola okresnému súdu doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo strany súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., a to na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie spísaného formou zápisnice u súdneho exekútora dňa 22.4.2010. Súdny exekútor bol vykonaním exekúcie poverený poverením č. 5506072477 * zo dňa 10.9.2010. Exekučným titulom v danom prípade bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a. s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, sp. zn. SR 00572/10 zo dňa 15.3.2010. V predmetnom exekučnom konaní sa vymáha pohľadávka, ktorej nárok na zaplatenie vyplýva zo zmenky. V každom exekučnom konaní začatom pred 23.12.2015, v ktorom sa priznal nárok zo zmenky voči fyzickej osobe, a to bez ohľadu na skutočnosť, či sa jedná o fyzickú osobu s oprávnením na podnikanie alebo nie, bol oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie v lehote do 22.01.2016. Každá exekúcia začatá pred 23.12.2015, v ktorej sa vymáha nárok priznaný zo zmenky voči fyzickej osobe, pričom je irelevantné či táto fyzická osoba disponuje oprávnením na podnikanie alebo nie je exekúcia odložená až do rozhodnutia exekučného súdu o pokračovaní v exekúcii alebo o zastavení exekúcie. Len exekučný súd je oprávnený posúdiť na základe oprávneným doplneného návrhu na vykonanie exekúcie, či rozhodne o pokračovaní v exekúcii alebo exekúciu zastaví, pretože exekúcia je zo zákona odložená. Len samotná skutočnosť, že fyzická osoba disponuje oprávnením na podnikanie nie je skutočnosťou, na základe ktorej by sa na takúto fyzickú osobu nevzťahoval odklad exekúcie v zmysle ust. § 243f ods. 3 Exekučného poriadku. Oprávnený bol povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie aj v tom prípade, ak Zmluva o úvere, zabezpečená zmenkou, bola uzatvorená s fyzickou osobou s oprávnením na podnikanie a exekučný súd mal na základe doplneného návrhu rozhodnúť o pokračovaní alebo zastavení exekúcie. Oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplnil v lehote do 22.01.2016. Exekučný súd zároveň dal
do pozornosti uznesenie Ústavného súdu SR č.k. III. ÚS752/2016-7 zo dňa 08.11.2016 a uznesenie č. k. III. ÚS 564/2016-11 zo dňa 13.09.2016, v zmysle ktorých bolo potrebné predmetné doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie doručiť v zákonom stanovenej lehote priamo exekučnému súdu, a teda nie súdnemu exekútorovi. Z dôvodu, že oprávnený nedoplnil návrh na vykonanie exekúcie v lehote podľa § 243f odseku 1. Exekučného poriadku v znení účinnom od 23.12.2015, súd exekúciu podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku zastavil. Zároveň nepriznal súdnemu exekútorovi trovy exekučného konania, nakoľko podaním doručeným súdu dňa 20.09.2022 tento oznámil súdu, že si trovy exekúcie neuplatňuje.
3. Voči citovanému uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Posudzovanie povinného ako spotrebiteľa výslovne odmieta. Poukazuje na skutočnosť, že dňa 28.4.2009 uzavrel s povinným zmluvu o úvere č. 5331941, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver na účel podnikania. Povinný v zmluve o úvere uviedol a aj osobitne podpísal vyhlásenie, že poskytované peňažné prostriedky budú využité na tento účel. Tento vzťah je preto možné posudzovať ako obchodnoprávny a nie ako spotrebiteľský, nakoľko ide o zmluvný záväzok medzi dvomi podnikateľskými subjektmi. Dodatočne sa nemožno dovolávať inej kvalifikácie právnej povahy Zmluvy, keďže jej uzavretie v uvedenej forme (zmluva o úvere podľa Obchodného zákonníka) sám svojím konaním povinný vyvolal a inicioval. Oprávnený uzaviera zmluvy o spotrebiteľských úveroch aj s osobami, ktoré sú živnostníkmi, ak na začiatku kontraktačného procesu prejavia túto vôľu, t. j. nekonajú v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Povinný nemá právne postavenie spotrebiteľa, pretože nenapĺňa definíciu spotrebiteľa v zmysle ust. § 52 ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“). Povinný nikdy nenamietal nespotrebiteľský charakter Zmluvy, nepodal žiaden prostriedok procesnej obrany v konaní pred Rozhodcovským súdom, žalobu o zrušenie Rozhodcovského rozsudku, námietky proti exekúcii a ani návrh na zastavenie či odklad exekúcie. Exekučný titul bol vydaný v dôsledku riadne vedeného sporového konania a bol vydaný okrem iného s prihliadnutím na dobré mravy v dôsledku čoho sa nestotožňuje s odôvodnením Uznesenia. Povinný mal možnosť pred uzavretím Zmluvy oboznámiť sa so Zmluvou a jednotlivými zmluvnými podmienkami, ktoré sú v Zmluve uvedené jasne, zrozumiteľne a určito. Skutočnosť, že dlžník (Povinný) nekonal v dobrej viere, t. j. pri uzavretí Zmluvy mal úmysel použiť úver na iný účel a dodatočne prišiel k záveru, že je pre neho Zmluva subjektívne nevýhodná nemôže samo o sebe viesť k záveru, že Zmluva je v rozpore s dobrými mravmi. Rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným sú od počiatku výkonu exekúcie uvedené v časti odôvodnenia Exekučného titulu, na podklade ktorého je vykonávaná táto exekúcia a na podklade ktorého bol spísaný formou zápisnice aj samotný návrh na vykonanie exekúcie. Tieto skutočnosti sa tak stali v minulosti známe súdnemu exekútorovi, ktorému navrhol vykonanie exekúcie a stali sa známe rovnako tak súdu, ktorý vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Vyššie uvedené svedčí o tom, že si povinnosť splnenú zákonných ustanovením § 39 ods. 4 Exekučného poriadku splnil, a teda doplnil návrh na vykonanie exekúcie v stanovenej lehote. Súd prvej inštancie dospel preto k nesprávnemu záveru.
4. Ďalšie podania účastníkov odvolaciemu súdu predložené neboli.
5. V súdenej veci ide o exekučné konanie začaté pred 1.4.2017 a keďže ustanovenia § 243i až § 243k z. č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku neustanovili inak, krajský súd vec posudzuje podľa ustanovení Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017.
6. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 1.7.2016, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
7. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej len „CSP“), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu a z dôvodov daných ust. § 379, § 380 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario ) uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil.
8. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie okresného súdu potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
9. Odvolací súd len na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia dopĺňa nasledujúce skutočnosti.
10. Okresný súd v danom prípade založil svoje rozhodnutie o zastavení exekúcie na tom základe, že oprávnený nedoplnil návrh na vykonanie exekúcie o náležitosti uvedené v ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v lehote podľa ust. § 243f ods. 1 Exekučného poriadku.
11. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu konštatuje, že okresný súd rozhodol správne, nakoľko v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou Exekučného poriadku, t. j. pred 1.4.2017 poskytuje zákon účastníkovi exekučného konania na strane oprávneného lehotu 30 dní (od účinnosti novely zákona č. 438/2015 Z. z., t. j. od 23.12.2015) na doplnenie náležitostí návrhu na začatie exekúcie v intenciách nového § 39 ods. 4 v znení účinnom do 31.3.2017. Z ustanovenia § 243f ods. 5 Exekučného poriadku vyplýva, že po uplynutí tejto lehoty je súd povinný exekúciu zastaviť. Povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku o rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným má každý oprávnený, ak je podkladom na vykonanie exekúcie rozhodnutie, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou. Na tejto povinnosti oprávneného nič nemení, či povinný má/nemá postavenie spotrebiteľa (§ 52 ods. 4 OZ, resp. § 2 pís. a) zákona č. 129/2010 Z. z.). V predmetnom exekučnom konaní súdny exekútor vymáha pohľadávku, ktorej nárok na zaplatenie vyplýva zo zmenky a to proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou. Preto bolo povinnosťou oprávneného preukázať, že nejde o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou alebo že síce ide o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, ale v základnom konaní bolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, na obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky a na rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Dôkazné bremeno zaťažuje bez akýchkoľvek pochybností oprávneného a existencia dôvodov na zastavenie exekúcie sa prezumuje, t. j. ak sa nepreukáže opak, platí že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie (§243f ods. 4 EP). Oprávnený si v zmysle vyššie uvedeného svoju zákonnú povinnosť nesplnil, keďže v zákonom stanovenej lehote požadované doplnenie návrhu okresnému súdu nedoručil.
12. Okresný súd pritom správne poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 752/2016 zo dňa 08.11.2016 a uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 564/2016.
13. Oprávnený okresnému súdu doplnil návrh podaním označeným ako „Oznámenie k výzve na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s ust. § 243f ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“)“ zo dňa 21.1.2016, ktoré okresnému súdu doručil prostredníctvom súdneho exekútora až dňa 22.3.2016.
14. Na uvedené nemá vplyv ani odvolacia argumentácia oprávneného, že rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu oprávneného s povinným vrátane dôkazov, ktoré ich osvedčujú boli súčasťou exekučného spisu, pretože ustanovenie § 243f ods. 1 Exekučného poriadku neumožňuje príslušným konajúcim súdom zohľadňovať akékoľvek dôvody nesplnenia povinností uložených týmto ustanovením. Je vecou náležitej odbornej starostlivosti a predvídavosti samotného oprávneného, aby doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v konkrétnej veci uskutočnil a doručil v zákonnej lehote príslušnému exekučnému súdu. Túto povinnosť si však nesplnil.
15. Taktiež je potrebné upriamiť pozornosť, že okresný súd v napadnutom uznesení neustálil charakter základného (hmotnoprávneho) vzťahu medzi oprávneným a povinným tak, ako to v rámci podaného odvolania opakovane vytýka okresnému súdu oprávnený. Tento v odvolaní uvádza dôvody, pre ktoré nemožno vzťah medzi oprávneným a povinným posudzovať ako vzťah spotrebiteľský, avšak súd prvej inštancie k takému záveru nedospel. Konanie nebolo zastavené z dôvodu charakteru právneho vzťahu medzi oprávneným a povinným, ale pre nesplnenie povinnosti doplniť skutočnosti vyžadované § 39 ods. 4 EP.
16. Oprávnený rovnako namietal nepreskúmateľnosť napadnutého uznesenia, pretože neobsahuje zákonom stanovené podmienky vyplývajúce z ust. § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd predmetnú námietku oprávneného vyhodnotil ako nedôvodnú. Okresný súd v danom prípade v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, celkom jasne uviedol dôvody, pre ktoré exekúciu zastavil, predmetné uznesenie je dostatočne podrobné, ale i jasné a zrozumiteľné, jeho odôvodnenie ako celok vyhovuje náležitostiam § 220 ods. 2 CSP. To, že oprávnený s týmito závermi nesúhlasí, neznamená
nepreskúmateľnosť napadnutého uznesenia. Za porušenie práva na spravodlivý súdny proces nie je možné považovať to, ak súd prvej inštancie neodôvodní svoje rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa.
17. Pokiaľ oprávnený svojimi odvolacími námietkami odkazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici odvolací súd poukazuje na právnu úpravu § 193 CSP, z ktorej vyplýva, ktorými rozhodnutiami je súd viazaný. Právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky.
18. Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie okresného súdu potvrdil ako vecne správne.
19. V prejednávanej veci oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, preto mu vznikla povinnosť nahradiť protistrane (povinnému) trovy odvolacieho konania v plnom rozsahu. Z obsahu spisového materiálu však vyplýva, že povinnému v aktuálnom odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy majúce sa nahradiť nevznikli.
20. Práve z tohto dôvodu je potrebné rozhodnúť nielen o nároku na náhradu trov konania, ale už aj o nepriznaní náhrady. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne okresným súdom o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu. Prezentovaný právny názor vyplýva i z uznesenia NS SR sp. zn. 7 Cdo 14/2018 zo dňa 28.2.2018. Z tohto dôvodu odvolací súd rozhodol tak, že nepriznal nárok na náhradu trov žiadnemu z účastníkov konania.
21. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.