Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/194/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Žiline v konaní vedenom pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou v právnej veci navrhovateľa: Ľ. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX, E., právne zast. Advokátska kancelária JUDr. Stopka JUDr. Blendovský, s.r.o., Potočná 2835/1 A, Čadca, proti odporcovi: Slovenská republika zast. Generálnou prokuratúrou SR, Štúrova 2, Bratislava, o náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím,

rozhodol:

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 311,52 Eur, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania titulom trov právneho zastúpenia vo výške 226,90 eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Podaným návrhom doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 20.08.2012 sa navrhovateľ domáhal zaviazať odporcu na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, ktorá vznikla titulom trov právneho zastúpenia v rámci trestného konania vedeného voči navrhovateľovi.

Spolu s návrhom navrhovateľ pripojil uznesenie vyšetrovateľa Prezídia Policajného zboru, ÚBPK Stred o začatí trestného stíhania a uznesenia obvinenia Č.: S.-XX/BPK-K.-XXXX T. M. XX.XX.XXXX, uznesenie Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR zo dňa XX.XX.XXXX Č.. N. O. XXX/XX-X a zo dňa XX.XX.XXXX Č.. N. XXX/XX-XX; žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody; odpoveď odporcu zo dňa 05.08.2012; faktúru.

Následne súd nariadil ústne pojednávania, na ktoré predvolal navrhovateľa a odporcu, všetci boli predvolaní riadne a včas.

Súd skúmal vecnú legitimáciu účastníkov konania, ktorou sa rozumie hmotnoprávny vzťah účastníka konania k prejednávanej veci, pričom aktívnu legitimáciu má navrhovateľ a pasívnu má odporca. Účastníci konania musia disponovať vecnou legitimáciou. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav podľa hmotného práva, podľa ktorého účastník konania je subjektom práv alebo povinností, ktoré sú predmetom sporu. Nedostatok pasívnej legitimácie znamená, že niekto, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, nositeľom hmotnoprávnej povinnosti nie je. Určenie právneho subjektu, ktorý v danom prípade je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti má zásadný význam z hľadiska určenia vecnej pasívnej legitimácie na strane žalovaného.

Pasívna legitimácia účastníka konania - Slovenskej republiky je nespochybniteľná.

Posúdenie, ktorý orgán je príslušný konať mene štátu, má však len procesný význam z hľadiska predmetu sporu. Otázka, ktorý orgán štátu vzhľadom na obsah a povahu daného sporu má v mene odporcu konať, nie je otázkou pasívnej legitimácie odporcu, zistené nedostatky v zastúpení odporcu majú povahu nedostatku procesných podmienok konania (R 48/1967).

V prípade, ak súd je toho názoru, že za štát má konať iný orgán, ako bol označený účastníkom konania v žalobe, je povinný sa postarať o odstránenie procesnej vady žaloby. Pri odstraňovaní tejto procesnej vady žaloby je súd povinný žalobcu poučiť o tom, ktorého štátneho orgánu sa prejednávaná vec týka. Dokonca aj v prípade, ak žalobca neoznačí správne štátny orgán, ktorý konal v mene štátu, je súd povinný v záujme rýchlo vedeného konania konať s orgánom, ktorý je oprávnený v týchto vzťahoch menom štátu vystupovať.

Podľa veta prvá za štát pred súdom koná štátny orgán v rozsahu pôsobnosti ustanovenej osobitnými predpismi alebo právnická osoba, ktorá je oprávnená podľa osobitného predpisu.

Podľa veta piata ak je účastníkom štát, návrh musí obsahovať označenie štátu a označenie príslušného štátneho orgánu, ktorý bude za štát konať.

Podľa kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa ak ide o nedostatok podmienky konania, ktorý možno odstrániť, súd urobí pre to vhodné opatrenia. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok podmienky konania odstrániť, konanie zastaví.

Predmetná žaloba je podaná proti odporcovi, v menne ktorého koná príslušný orgán v zmysle , pričom je povinnosťou navrhovateľa označiť tento orgán.

Navrhovateľ označil Ministerstvo vnútra SR, u ktorého zároveň podal žiadosť o prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím.

Ministerstvo vnútra SR listom zo dňa 06.08.2012 žiadosti navrhovateľa nevyhovel z dôvodu, že v danom prípade podľa jeho názoru nebolo zrušené alebo zmenené rozhodnutie pre nezákonnosť príslušným orgánom a kým sa nevysloví právoplatným rozsudkom vina, považuje sa ten, voči ktorému sa vedie trestné konanie, za nevinného.

Následne navrhovateľ podal predmetnú žalobu na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, v ktorej taktiež označil Ministerstvo vnútra SR za orgán konajúci v mene odporcu.

Podľa tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.

Podľa štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci

a) nezákonným rozhodnutím,

b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,

c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.

Je nepochybné, že pasívne legitimovaným je Slovenská republika a bolo vecou navrhovateľa označiť aj zastupujúci orgán, keďže predmetom konania bola náhrada škody, ktorá mala byť navrhovateľovi spôsobená nezákonným rozhodnutím vo výške 311,52 Eur.

Ustanovenie upravuje, ktorý orgán koná v mene štátu, čo vyplýva aj z nadpisu tohto ustanovenia „Orgán konajúci v mene štátu.“

Podľa v znení do 31.12.2012 vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa , koná v mene štátu

a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak

1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak,

2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,

3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu,

b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo poverený orgán Policajného zboru.

f) Generálna prokuratúra SR, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní.

Podľa a v znení od 01.01.2013 vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa , koná v mene štátu

a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak

1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu,

2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,

3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu,

b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru, a

1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo

2. vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe záväzného pokynu prokurátora.

Zákonom č. Z.z. bol zákon zmenený, pričom daný zákon nadobudol účinnosť dňa 01.01.2013. Keďže touto novelou nebolo dané prechodné ustanovenie, a ide o procesnoprávny predpis, nakoľko upravuje zastupovanie Slovenskej republiky, tak pre ďalšie konanie od 01.01.2013 sa aplikuje znenie dané novelou - zákonom č

Na základe uvedeného súd v konaní ďalej konal s Generálnou prokuratúrou SR ako orgánom konajúcim v mene Slovenskej republiky. Hoci navrhovateľ pôvodne v návrhu označil tento orgán - Ministerstvo vnútra SR, na ktorom podal aj žiadosť o predbežné prerokovanie, čo správne označil, avšak zmenou zákona došlo k zmene konajúceho orgánu v mene SR, súd v zmysle citovaného ustanovenia po poučení

a po oboznámení účastníkov konania s uvedeným so súhlasom navrhovateľa ďalej konal s Generálnou prokuratúrou SR ako orgánom konajúcim v mene SR v danom konaní.

Generálna prokuratúra SR namietala vo svojom vyjadrení miestnu príslušnosť.

V zmysle súd skúma miestnu príslušnosť iba podľa . Ak však navrhovateľ vystupuje v rôznych veciach opätovne ako navrhovateľ alebo ak miestnu príslušnosť namieta odporca, súd skúma miestnu príslušnosť aj podľa až 87. Súd skúma miestnu príslušnosť prv, než začne konať o veci samej. Neskôr ju skúma len na námietku účastníka, ak ju uplatní najneskôr pri prvom úkone, ktorý účastníkovi patrí.

Z dôvodu, že odporcom je Slovenská republika a Generálna prokuratúra SR ako orgán konajúci v mene odporcu vstúpila do konania až po jeho začatí a dovtedy bol orgánom Ministerstvo vnútra SR, pričom odporca sa k veci už vyjadroval, teda námietka bola vznesená až po 1.úkone odporcu, súd na námietku miestnej príslušnosti v zmysle citovaného zákonného ustanovenia neprihliadal, keďže nešlo o námietku vznesenú pri prvom úkone odporcu.

Pre dané konania súd aplikoval

Podľa Z.z právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa :

(1) Nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

(2) Ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.

Podľa ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Súd mal preukázané, že navrhovateľ žiadosťou zo dňa 23.04.2012 žiadal prerokovanie nároku na náhradu škody titulom vzniknutých trov právneho zastúpenia vo výške 311,52 Eur na základe vystavenej faktúry jeho právnym zástupcom v trestnom konaní v rámci obhajoby.

Súd mal zistené, že uznesením zo dňa XX.XX.XXXX, Č.: S.-XX/BPK-K.-XXXX bolo voči navrhovateľovi začaté trestné stíhanie a súčasne vznesené obvinenie. Proti uzneseniu navrhovateľ podal sťažnosť, ktorá bola uznesením Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR zo dňa XX.XX.XXXX Č.. N. O. XXX/XX-X zamietnutá ako nedôvodná.

Následne uznesením Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR zo dňa XX.XX.XXXX Č.. N. XXX/XX-XX bolo trestné stíhanie zastavené podľa .

Súd mal nepochybne zistené z pripojeného spisu N. XXX/XX, že navrhovateľ mal v danom konaní splnomocneného právneho zástupcu na základe plnej moci.

Z pripojeného spisu vyplýva, že právny zástupca skutočne vykonal nevyhnutné úkony, na základe čoho vystavil navrhovateľovi faktúru dňa 07.09.2011.

Z predloženej faktúry vyplýva, že bola vystavená dňa 07.09.2011 so splatnosťou 17.09.2011 na sumu 311,52 Eur za 4 úkony - trovy obhajoby vo veci S.-XX/BPK-K.-XXXX:

1. dňa 07.10.2009 prevzatie a príprava vo výške 69,54 Eur s DPH

2. dňa 13.10.2009 účasť pri výsluchu svedkyne vo výške 69,54 Eur s DPH

3. dňa 20.10.2009 účasť pri výsluchu obvineného vo výške 69,54 Eur s DPH

4. dňa 04.12.2009 preštudovanie vyšetrovacieho spisu vo výške 69,54 Eur s DPH, k tomu 4x režijný paušál 6,95 + DPH, spolu 311,52 Eur.

Vzhľadom na to, že v trestnom konaní prokurátor zamietol sťažnosť navrhovateľa proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru a následne bolo trestné stíhanie voči navrhovateľovi zastavené prokurátorom, súd má za to, že v zmysle ide o nezákonné rozhodnutie.

Keďže v súvislosti s tým trestným konaním vznikla navrhovateľovi škoda, a to titulom trov právneho zastúpenia, ktoré musel vynaložiť svojmu právnemu zástupcovi na základe vystavenej faktúry, vznikla mu škoda, ktorú je povinný odporca uhradiť.

Navrhovateľ musel v dôsledku toho konania nahradiť trovy obhajoby.

Súd poznamenáva, že je irelevantné, že žiadosť na predbežné prerokovanie bola podaná na Ministerstve vnútra SR, hoci v súčasnosti je príslušným orgánom Generálna prokuratúra SR. Súd zároveň podotýka, že v čase podania žiadosti bolo Ministerstvo vnútra SR príslušným orgánom konajúcim v mene odporcu, a to do 31.12.2012.

Súd poukazuje na ustálenú súdnu prax (rozsudok NS SR zo dňa 30.03.2011, č.k. ). V súlade s ustálenou súdnou praxou zodpovedá štát aj za škodu spôsobenú začatím (vedením) trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsudzujúcim rozhodnutím trestného súdu. Táto zásada bola vyjadrená už vo viacerých skorších rozhodnutiach, ktoré sa týkali náhrady škody spôsobenej štátnym orgánom v zmysle o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (ďalej len „“). Rozhodovanie súdov podľa tohto zákona sa ustálilo medzi iným na názore, že ten, proti komu bolo trestné stíhanie zastavené, alebo ten, kto bol oslobodený spod obžaloby, má podľa až zásadne právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia (R 35/1991). Na to nadviazal záver, že ten, proti komu bolo trestné stíhanie zastavené, alebo ten, kto bol spod obžaloby oslobodený, má pri splnení ďalších zákonných predpokladov zásadne právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia. Takéto právo má aj vtedy, ak v súvislosti s rozhodnutím orgánu činného v trestnom konaní, ktoré nie je v súlade so zákonom, vynaložil náklady na trovy nutnej obhajoby (viď bližšie R 70/1994). Na podstate týchto právnych záverov, ku ktorým sa dospelo vo vzťahu k prípadom škôd vzniknutých za účinnosti , zotrváva súdna prax aj po prijatí

Zákon č. 514/3003 Z.z. zakladá objektívnu zodpovednosť štátu (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa nemôže zbaviť. Neposudzuje sa teda správnosť rozhodnutia jeho orgánu z hľadiska, či pri rozhodovaní porušil právnu povinnosť a škodu zavinil. Rozhodujúcim kritériom zákonnosti konania vedeného orgánom verejnej moci je výsledok tohto konania.

V zmysle náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

I keď jedným zo základných predpokladov zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím v zmysle veta prvá je zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, ktorým bola spôsobená škoda, treba mať na zreteli, že zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu zodpovedá, aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym či nezákonným zásahom štátu bola odčinená (viď bližšie rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. uznesením občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 06.12.2010 navrhnuté na uverejnenie v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky).

Judikatúra dospela k záveru, že ide o špecifický prípad zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú začatím a vedením trestného stíhania, pri ktorom treba vychádzať z analogického výkladu úpravy najbližšej, a to z úpravy zodpovednosti za škodu spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Rovnaký význam ako zrušenie právoplatného uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť má v tomto zmysle tiež zastavenie trestného stíhania alebo oslobodenie spod obžaloby. Skutočnosť, že nedošlo k zrušeniu rozhodnutia, ktorým sa začína trestné stíhanie, na tom nič nemení. Podstata nároku na náhradu škody sa totiž v tomto prípade neviaže na (ne)správnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní pri začatí trestného stíhania, ale na samotný výsledok trestného stíhania.

Je nepochybné, že navrhovateľ v trestnom konaní splnomocnil Advokátsku kanceláriu JUDr. Stopka JUDr. Blendovský, s.r.o. ako svojho obhajcu, ktorá si vyúčtovala odmenu a hotové výdavky spojených s obhajobou, a to faktúrou zo dňa 07.09.2011 v celkovej výške 311,52 Eur, a to za úkony:

1/ úkon právnej služby prevzatie - príprava a prevzatie obhajoby vrátane porady s klientom zo dňa 07.10.2009 v sume 57,95 Eur podľa , vyhl. č. + režijný paušál v sume 6,95 Eur podľa cit. vyhl. + DPH, spolu suma 77, Eur

2/ úkon právnej služby - účasť pri výsluchu svedka dňa 13.10.2009 v sume 57,95 Eur podľa , vyhl. č. + režijný paušál v sume 57,95 Eur podľa , vyhl. č. + režijný paušál v sume 6,95 Eur podľa cit. vyhl. + DPH, spolu suma 77, Eur

3/ úkon právnej služby - účasť na výsluchu obvineného dňa 20.10.2009 v sume 57,95 Eur podľa , vyhl. č. + režijný paušál v sume 57,95 Eur podľa , vyhl. č. + režijný paušál v sume 6,95 Eur podľa cit. vyhl. + DPH, spolu suma 77, Eur

4/ úkon právnej služby - preštudovanie vyšetrovacieho spisu dňa 04.12.2009 v sume 57,95 Eur podľa , vyhl. č. + režijný paušál v sume 57,95 Eur podľa , vyhl. č. + režijný paušál v sume 6,95 Eur podľa cit. vyhl. + DPH, spolu suma 77, Eur, spolu suma 311, Eur.

Táto odmena obhajoby bola riadne vyúčtovaná a navrhovateľom vyplatená, čo mal súd preukázané predložením príjmového pokladničného dokladu zo dňa 16.03.2012. (l.č. 51 obsahu spisu)

Z predložených listín a z pripojeného spisu súd mal preukázané skutočné vykonanie týchto úkonov, ktoré neboli nikým a ničím spochybňované a namietané, dokonca odporca výslovne uviedol, že nerozporuje nárok navrhovateľa, ani samotné úkony, ani výšku týchto úkonov.

Podľa náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

Podľa súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia vo výške ustanovenej osobitným predpisom. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

S poukazom na uvedené zákonné ustanovenia a na zaužívanú súdnu prax súd dospel k záveru, že navrhovateľovi vznikla škoda z dôvodu vzniku trov konania za obhajobu splnomocnenému právnemu zástupcovi, v dôsledku čoho odporcu zaviazal.

O trovách konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V konaní bol úspešný navrhovateľ, ktorý si uplatnil trovy konania titulom trov právneho zastúpenia za úkony právnej služby: 1/ prevzatie a príprava zastúpenia, 2/ žaloba, 3/ zastupovanie na pojednávaní dňa 10.01.2013, 4/ vyjadrenie zo dňa 06.02.2013, 5/ zastupovanie na pojednávaní dňa 14.02.2013 + 2 x režijný paušál 7,63 eur, 3 x režijný paušál 7,81 eur + 20% DPH, náhrada cestovných výdavkov za cestu na pojednávanie dňa 10.01.2013 v sume 18,30 eur, náhrada za stratu času v sume 52,04 eur, spolu trovy konania 266,17 eur.

V zmysle vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, súd preskúmal navrhovateľom uplatnené právo na náhradu trov konania a priznal mu titulom trov konania - trov právneho zastúpenia sumu 226,90 eur pozostávajúcu :

1. za úkon právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 23.04.2012 v sume 24,90 eur podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a) cit. vyhlášky + režijný paušál v sume 7,63 eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky + 20% DPH v sume 6,50 eur podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky, spolu suma 39,03 eur,

2. za úkon právnej služby - žaloba zo dňa 20.08.2012 v sume 24,90 eur podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. b) cit. vyhlášky + režijný paušál v sume 7,63 eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky + 20% DPH v sume 6,50 eur podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky, spolu suma 39,03 eur,

3. za úkon právnej služby - zastupovanie na pojednávaní dňa 10.01.2013 v sume 24,90 eur podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. c) cit. vyhlášky + režijný paušál v sume 7,81 eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky + 20% DPH v sume 6,54 eur podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky, spolu suma 39,25 eur,

4. za úkon právnej služby - zastupovanie na pojednávaní dňa 14.02.2013 v sume 24,90 eur podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. c) cit. vyhlášky + režijný paušál v sume 7,81 eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky + 20% DPH v sume 6,54 eur podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky, spolu suma 39,25 eur,

5. náhradu za použitie osobného motorového vozidla na pojednávanie dňa 10.01.2013 za cestu Čadca

- Žilina a späť, 64 km, spotreba 6,8 l na 100 km, cena pohonných hmôt 1,515 eur, t.j. náhrada za km = 64 x 0,183 = 11,71 eur + náhrada za spotrebu: 64 km x 6,8 x 1,515/100 = 6,59 eur, spolu suma 18,30 eur podľa § 16 ods. 4 cit. vyhlášky,

6. náhradu za stratu času za účasť na pojednávaní na Okresnom súde Žilina trasa Čadca - Žilina a späť, 4 polhodiny x 13,01 eur, spolu suma 52,04 eur podľa § 17 ods. 1 cit. vyhlášky.

Súd nepriznal právnemu zástupcovi navrhovateľa odmenu za úkon právnej služby - vyjadrenie zo dňa 06.02.2013, nakoľko nejde o účelne vynaložené trovy konania. Ustanovenie predpokladá náhradu účelne vynaložených trov konania účastníkov konania. Dňa 01.02.2013 súd zaslal právnemu

zástupcovi navrhovateľa na vedomie podanie odporcu zo dňa 01.02.013. Navrhovateľ, resp. právny zástupca navrhovateľa neboli súdom vyzvaní, aby sa písomne vyjadrili k predmetnému podaniu odporcu. Preto s poukazom na uvedené súd nepriznal odmenu za tento úkony právnej služby.

Podľa ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Na základe uvedeného je odporca povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania titulom trov právneho zastúpenia v sume 226,90 eur a to na účet právneho zástupcu navrhovateľa, a to v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.