Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_12CoP-6-2023.pdf
PDF · 117.33 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoP/6/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a Mgr. Petra Straku, vo veci plnoletého dieťaťa: H. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XXXX/XX, XXX XX D., t.č. B. XXX, XXX XX T. C., dieťa rodičov matky: Q. M. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XXXX/XX, XXX XX D., t. č. B. XXX, XXX XX T. C., obaja zastúpení splnomocnenou zástupkyňou: JUDr. Iveta Gálošová Bušová, MBA, LL.M., advokátka, so sídlom M. C. XXX/XX, XXX XX D. a otca: V. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XXX/XX, XXX XX D., zastúpeného splnomocnenou zástupkyňou: JUDr. Zdenka Hulmanová, advokátka so sídlom K. E. X, XXX XX D., o určenie výživného, o odvolaní plnoletého dieťaťa a matky dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 30P/146/2022-124 zo dňa 01. marca 2023, takto
rozhodol:
rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1.1 Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 30P/146/2022-124 zo dňa 01.03.2023 rozhodol, že otec je povinný prispievať na výživu H. výživným vo výške 220,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám H. s účinnosťou od 19.08.2022. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 19.08.2022 do 31.03.2023 vo výške 348,45 eur je otec povinný zaplatiť v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám H.. Vo zvyšnej časti súd návrh matky a H. zamieta. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 1.2 Rozhodnutie odôvodnil tým, že matka dieťaťa sa návrhom podaným na súd dňa 19.08.2022 domáhala, aby súd určil výživné na v tom čase maloletého syna vo výške 300,- eur mesačne, a to s prihliadnutím na pomery syna, ktorý navštevuje 8-ročné gymnázium pričom výdavky predstavuje suma 1.100,- eur plus poistka, oblečenie, kondičný tréner 250,- eur. Žiadala prihliadnuť na pomery oboch rodičov. Otec dieťaťa je poberateľom výsluhového dôchodku, v máji 2018 ako policajt dal výpoveď, nemal záujem nastúpiť do práce. Až od r. 2022 začal chodiť na brigády, v máji zarobil sumu 1.735,- eur. Príjem matky predstavuje suma 878,- eur. V priebehu konania navrhla zaviazať otca prispievať na výživu syna sumou 450,- eur mesačne od podania návrhu. Otec sa k návrhu matky dieťaťa písomne nevyjadril. V rámci informatívneho stretnutia rodičov na súde dňa 11.10.2022 za účelom uzavretia dohody ohľadne úpravy rodičovských práv a povinností k synovi navrhoval určiť výživné 200,- eur mesačne s tým, že by sa podieľal aj na mimoriadnych výdavkoch syna polovicou. Syn účastníkov konania v priebehu konania nadobudol plnoletosť. Pristúpil k návrhu matky a navrhol, aby súd určil výživné 450,- eur mesačne. 1.3 Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov dieťaťa, plnoletého syna a oboznámením sa s listinnými dôkazmi. Pri rozhodovaní vychádzal z ust. § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 63 ods. 1, § 65 ods. 3, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine o zmene a o doplnení niektorých zákonov, ďalej len „Zákona o rodine“, § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, ďalej len „CMP“, § 232 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“.
1.4 Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh matky a plnoletého syna na určenie výživného je dôvodný. Matka podávala návrh v čase kedy bol syn maloletý, avšak tento počas konania dovŕšil plnoletosť. Nebolo preto potrebné rozhodovať o jeho zverení do starostlivosti jedného z rodičov a o úprave styku, ale len o určení výživného zo strany otca, keďže s matkou syn žije v spoločnej domácnosti a táto si plní vyživovaciu povinnosť. Pri určovaní výživného porovnal možnosti, schopnosti a majetkové pomery u oboch rodičov a prihliadol k odôvodneným potrebám syna. Súd zaviazal otca prispievať na výživu syna výživným vo výške 220,- eur mesačne od podania návrhu, teda od 19.08.2022, od ktorého času to žiadala matka i syn. Pri určení výšky výživného prihliadol aj na to, že synovi je vyplácaný rodinný prídavok vo výške 60,- eur mesačne od 01.01.2023 (predtým 30,- eur mesačne) z čoho uhradí tiež časť svojich potrieb. Syn v písomnom vyjadrení uviedol, že jeho výdavky sú 1.028,- eur mesačne. Na pojednávaní ustálil pravidelné mesačné výdavky na sumu 284,- eur (kozmetika 30,- eur, vitamíny, suplementy 30,- eur, školské výdavky 15,- eur, cestovné do školy 74,- eur, posilňovňa 25,- eur, ošatenie 50,- eur, paušál mobilný telefón 20,- eur, fyzioterapeut 40,- eur a výdavky na stravu 300,- eur). Mimoriadne výdavky sú na stužkovú, zatiaľ bol poplatok 300,- eur. V tejto súvislosti súd uviedol, že matka v návrhu v auguste 2022 uviedla výdavky syna vo výške 1.100,- eur a žiadala určiť výživné vo výške 300,- eur, pričom na informatívnom stretnutí rodičov na súde v októbri 2022 žiadala výživné vo výške 280,- eur, kým vo vyjadrení k návrhu na rozvod zo dňa 03.11.2022 vo výške 400,- eur a na pojednávaní v marci 2023 navrhovala 450,- eur. Mal za to, že matka svoje výdavky a výdavky syna, ktoré v návrhu a na informatívnom stretnutí uvádzala nemohla pokryť zo svojho príjmu, ani s prispením syna z prostriedkov z brigád, pričom v návrhu neuviedla, že je vlastníčkou garsónky, s ktorou má ďalšie výdavky. Súd pri určovaní výživného prihliadol na skutočnosť, že syn má zdravotné problémy (je atopik), má teda zvýšené výdavky so zakupovaním kozmetiky. Rovnako má problémy s chrbticou, preto je potrebné, aby navštevoval fyzioterapeuta. Výdavky na stravu v sume 300,- eur mesačne považoval za neprimerané. Poukázal na to, že dieťa sa podieľa na životnej úrovni rodiča a nároky dieťaťa je potrebné prispôsobiť tejto životnej úrovni. Pokiaľ má syn vyššie nároky a ďalšie nie bežné výdavky, sám uviedol, že tieto si uhrádza z prostriedkov, ktoré si zarobí brigádnickou činnosťou (mobilný telefón v hodnote 1.000,- eur). Súd prihliadol pri určovaní výživného na skutočnosť, že otec platí splátku hypotekárneho úveru na výstavbu rodinného domu, ktorý mu bol poskytnutý spolu s matkou dieťaťa, v ktorom matka so synom býva, pričom táto na tento neprispieva. Matka má tiež vyživovaciu povinnosť k synovi, jej príjem je okolo 1.100,- eur, uplatňuje si daňový bonus 40,- eur, od 01.01.2023 v sume 50,- eur, pričom prihliadol na to, že si ju plní aj uspokojovaním bytových potrieb syna a platí mu životné poistenie vo výške 33,- eur. Príjem otca bol od septembra kedy začal vykonávať životnosť vo výške 5.919,- eur, avšak ako uviedol jedná sa o sezónne práce a v období od januára do marca má živnosť prerušenú, kedy práce vykonávať nemôže. To znamená, že za 7 mesiacov v priemere jeho príjem je okolo 845,- eur a výsluhový dôchodok v sume 536,- eur. Súd prihliadol aj na majetkové pomery rodičov, obidvaja rodičia sú spoluvlastníkmi rodinného domu, matka je výlučnou vlastníčkou garsónky, kde platí poplatky, túto neprenajíma. Mal za to, že vyhodnocuje príjmy a majetkové pomery oboch rodičov pri určovaní výživného, teda akou mierou sa podieľajú na výžive plnoletého syna. Syn uviedol, že chce pokračovať v štúdiu na vysokej škole, a teda je zrejmé, že jeho výdavky sa zvýšia a otec bude povinný podieľať sa na nich podľa svojich možností a schopností. Otec na Vianoce a narodeniny poslal synovi 100,- eur. 1.5 V rozhodnom období otec platil na výživu syna 200,- eur od augusta 2022, naposledy február 2023. Zaplatil na výživu syna 1.283,85 eur (alikvótna časť august 2022 83,85 eur + 6 mesiacov x 200,- eur = 1.200,- eur), pričom mal zaplatiť sumu 1.632,30 eur (alikvótna časť mesiac august 92,30 eur a 7 mesiacov po 220,- eur = 1.540,- eur). Nedoplatok na výživnom za obdobie od 19.08.2022 do 31.03.2023 vo výške 348,45 eur (rozdiel medzi výživným, ktoré otec platil a určeným výživným) súd zaviazal otca zaplatiť v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám syna. V súlade s ustanovením § 232 ods. 3 CSP predĺžil otcovi lehotu na zaplatenie na 30 dní od právoplatnosti rozsudku vzhľadom na výšku nedoplatku, príjem otca a na skutočnosť, že nedoplatok na výživnom je potrebné uhradiť čo najskôr. 1.6 Vo zvyšnej časti súd návrh matky a syna určiť výživné vo výške 450,- eur mesačne od podania návrhu zamietol. 1.7 O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania podľa § 52 CMP, podľa ktorého účastník platí trovy konania, ktoré mu vznikajú a súd nezistil osobitné dôvody na priznanie trov niektorému z účastníkov.
2.1 Proti rozsudku okresného súdu podala odvolanie zo dňa 28.03.2023 matka dieťaťa a plnoletý syn (ďalej len „odvolatelia“) prostredníctvom splnomocneného zástupcu. 2.2 V prvom rade poukázali na to, že podaným návrhom sa matka dieťaťa domáhala určenia výživného v sume 300,- eur mesačne, s ktorou sumou otec dieťaťa nesúhlasil a požadoval určiť výživné len v sume
200,- eur pričom ona trvala na určení výživného aspoň v sume 280,- eur. K tomuto návrhu jej návrhu sa priklonil aj kolízny opatrovník dieťaťa. Napriek uvedenému však súd určil výživné len v sume 220,- eur. 2.3 Vzhľadom k tomu, že závery súdu, z ktorých tento vychádzal pri rozhodovaní vo veci, nekorešpondujú zo skutočným stavom veci, a to pokiaľ ide ako o reálny príjem, možnosti a schopnosti otca, tak aj výšku odôvodnených nákladov dieťaťa odvolatelia uvádzali, že podávajú odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/, g/ CSP v časti, v ktorej súd určil vyživovaciu povinnosť otca k synovi od 19.08.2022 ako i povinnosti otca na zaplatenie nedoplatku na výživnom za obdobie od 19.08.2022 do 31.03.2022, a v ktorej zvyšnej časti ich návrh zamietol. 2.4 V nadväznosti na vyššie uvádzané odvolacie dôvody boli toho názoru, že napádané rozhodnutie je 1. založené na nesprávnych skutkových zisteniach, ku ktorým súd dospel v dôsledku nesprávneho vyhodnotenia vykonaných dôkazov a súčasne dôsledku neúplného zistenia skutkového stavu veci, 2. nedostatočne odôvodnené a 3. s prihliadnutím na skutočný príjem syna v časti určenia výšky výživného v rozpore s jeho záujmami. 2.5 V rámci prvého bodu odvolania označeného ako „Nesprávne skutkové zistenia, nedostatočne zistený skutkový stav veci“ odvolatelia uviedli, že súd určil výšku výživného s ohľadom na výšku príjmu otca, údaj, ktorý však nemožno považovať za správny a zodpovedajúci skutočnosti ani vyplývajúci z vykonaného dokazovania. Otec totiž v konaní deklaroval príjem pozostávajúci z výsluhového dôchodku vo výške 536,45 eur mesačne a súčasné príjmy z podnikania (živnosti) za obdobie september 2022 až december 2022 dosiahli celkom sumu 7.119,60 eur. Súd však v odôvodnení rozhodnutia (bod 19.) uvádza, že príjem otca zo živnosti má za rok 2022 predstavovať len sumu 5.919,60 eur. Toto konštatovanie bolo zjavne založené na vyjadrení otca, ktorý na pojednávaní uviedol, že časť zdokladovaného príjmu zo živnosti má vo výške 1.500,- eur má byť vlastne príjmom jeho kamaráta, ktorú si však vyúčtoval on. Podľa nich bolo nepochopiteľné a neakceptovateľné, aby súd napriek tomu, že otec toto vyslovene účelové a absurdné tvrdenie žiadnym spôsobom ani nepreukázal, ďalej tieto ním tvrdené skutočnosti považoval za fakty a zohľadnil pri určovaní výšky výživného. Ďalej poukázali aj na zavádzajúce vyjadrenie otca o tom, že práca, ktorú vykonáva ako živnostník je sezónnou prácou, a preto túto nemôže od januára do marca vykonávať. Súd však opätovne aj v prípade tohto vyfabulovaného, ničím nepodloženého tvrdenia otca toto vyhodnotil ako skutkové zistenie, na podklade ktorého následne posudzoval schopnosti a možnosti otca prispievať na výživu a starostlivosť o syna. Ak dokázal otec ako živnostník pracovať v novembri a decembri, potom jeho tvrdenie o tom, že v mesiacoch január až marec danú prácu nemožno vykonávať a prerušenie výkonu jeho živnosti na toto obdobie je zrejmým účelovým konaním, ktorým sa otec úmyselne snaží skresliť výšku svojich príjmov len preto, aby mu bola určená nižšia vyživovacia povinnosť na syna. S poukazom na tieto okolností bolo nesporné, že skutkový stav, z ktorého súd pri rozhodovaní vychádzal v časti výšky príjmov otca v žiadnom prípade nezodpovedá realite. Naopak, celkový príjem otca v rozhodnom období dosahoval a reálne aj stále dosahuje ďaleko vyššiu sumu, ktorá mala byť po správnosti základom pri stanovení výšky jeho vyživovacej povinnosti na syna. Vytýkali preto súdu, že nevykonal žiadne dôkazy na preukázanie tvrdení otca, teda nepostupoval spôsobom predpokladaným v článku 6 druhá veta CMP, v zmysle čoho je povinný na účely zistenia skutočného stavu veci vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď ich účastníci konania nenavrhli. 2.6 V druhom bode odvolania označenom „Nedostatočné odôvodnenie záverov súdu“ odvolatelia namietali, že súd vyhodnotil vyjadrenia otca o jeho príjmoch a schopnostiach vykonávať živnosť za fakty a bral ich ako základ pre rozhodovanie vo veci, hoci tieto tvrdenia otec žiadnym spôsobom nepreukázal a už aj z tohto dôvodu bolo tieto na mieste posúdiť ako účelové a zavádzajúce. Súd v rozhodnutí ani neuviedol, na základe čoho dospel k názoru, že tieto tvrdenia otca sú pravdivé, žiadnym spôsobom sa nevysporiadal s okolnosťami, ktoré jasne napovedajú o účelovosti tvrdení ako aj konania otca. Tiež je zrejmé, že zdravotné problémy syna a s tým spojené vyššie náklady na stravu, kozmetiku, drogériu, pomôcky neboli dostatočne zohľadnené. Pokiaľ bolo súdom uvádzané, že náklady na stravu 300,- eur mesačne nepovažuje za primerané, bolo to bez toho, aby tento svoj názor súd aspoň nejako zdôvodnil. S účasťou práva na spravodlivý proces je nepochybne aj právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. V tejto súvislosti možno konštatovať, že vo vzťahu k jednotlivým záverom súdu o žalobcom uplatnených nárokoch absentuje riadne a presvedčivé odôvodnenie, teda rozsudok je vo svojej podstatnej časti - to znamená v častiach, kde súd uvádza ako sa vysporiadal a v žalobe s uplatnenými nárokmi žalobcu a na podklade akých skutočností k týmto záverom dospel - nedostatočne odôvodnený, resp. vôbec neodôvodnený. 2.7 V rámci tretieho bodu odvolania označeného „Nové skutočnosti preukazujúce dôvodnosť vyššieho výživného“ odvolatelia uviedli, že pokiaľ ide o príjem syna tento nedosahuje sumu 400,- eur mesačne, ktorú mal v konaní uviesť, ale ide o sumu cca 200,- eur, čo vyplýva z predkladaného dôkazu (faktúra č. 20230632).
2.8. Vzhľadom na uvedené súdom určené výživné je podľa nich v značnom nepomere vo vzťahu k výške výdavkov syna, jeho príjmom a príjmom otca a súčasne sa nemožno stotožniť ani s tým, že by táto suma odzrkadľovala preukázateľné náklady a potreby syna vzhľadom na už spomínané jeho zdravotné problémy. 2.9 Odvolatelia navrhli preto, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil tak, že otec je povinný prispievať na výživu syna výživným vo výške 300,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám syna s účinnosťou od 09.08.2022. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 19.08.2022 do 31.03.2023 vo výške je otec povinný zaplatiť v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám syna.
3.1 Otec dieťaťa prostredníctvom splnomocneného zástupcu vo vyjadrení zo dňa 27.04.2023 navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil. 3.2 Uviedol, že súd v konaní o určenie výživného dôkladne zisťoval tak pomery na jeho strane ako povinného rodiča ako aj na strane oprávneného plnoletého syna. On v konaní pred súdom predložil potvrdenie o výške výsluhového dôchodku, ako aj prehľad príjmov z faktúr, ktoré vystavil za obdobie mesiacov september až december 2022, ktoré pochádzajú z výkonu podnikateľskej činnosti. Jedná sa o sezónne práce vykonávané v lese, a to práce zahrňujúce čistenie plôch od zvyškov po ťažbe, obnova lesa sadbou (zalesňovanie), následná starostlivosť o mladé lesné porasty, ich ochranou proti burine, zveri a ich výchovou prerieďovaním a odstraňovaním nežiadúcich drevín z porastov za účelom ich skvalitnenia a stability, ktoré ako vysvetlil na pojednávaní nie je možné vykonávať počas zimných mesiacov. Z tohto dôvodu si aj pozastavil výkon svojho živnostenského oprávnenia na zimné mesiace, nakoľko v tomto období nemá možnosť prácu v lese vykonávať z objektívnych dôvodov. Uviedol, že študoval na strednej lesníckej škole, odbor lesníctvo a činnosť ktorú vykonáva zodpovedá jeho kvalifikácii. Práce v lese ukončil dňa 30.11.2022. Faktúru ktorú v mesiaci december vystavil predstavovala jeho odmena za práce v mesiaci november 2022. Ďalej otec dieťaťa uviedol, že nemal v konaní dôvod tajiť resp. znižovať svoje príjmy, naopak k výkonu živnostenskej činnosti pristúpil práve z dôvodu, že príjem z výsluhového dôchodku by mu neumožňoval plniť si vyživovaciu povinnosť voči synovi, keďže bol nútený opustiť spoločnú domácnosť - novostavbu rodinného domu, v ktorom ostala bývať matka so synom a do dnešného dňa nedošlo ešte k vyporiadaniu BSM, čo by mu umožňovalo riešiť si bývanie z vlastných finančných prostriedkov. Výsluhový dôchodok tak on spotrebuje na úhradu nákladov spojených s bývaním ako na splácanie splátok hypotekárneho úveru v plnej výške, ktorý použili s matkou v tom čase ešte ako manželia na výstavbu rodinného domu, v ktorom v súčasnosti býva len matka so synom. Podľa neho aj túto skutočnosť bolo potrebné zohľadniť v súvislosti s pokrývaním výdavkov syna, ktorému obidvaja rodičia (matka úhradou nákladov spojených s užívaním domu a otec úhradou splátok hypotekárneho úveru) zabezpečujú bývanie. Čo sa týka tvrdenia, že časť fakturovanej sumy vo výške 1.500,- eur odovzdal kamarátovi, s ktorým spoločne vykonávali prácu v lese a po dohode s ním otec vystavil faktúru aj za jeho práce, tak toto je pravdivé. Nemal dôvod prednášať súdu účelové tvrdenia. Naopak zmeny v tvrdeniach syna ohľadom výšky jeho mesačného príjmu považoval za účelové, nakoľko syn na pojednávaní uvádzal výšku svojho príjmu v sume 400,- eur a bolo nelogické, že by si svoj príjem úmyselne navyšoval resp. že by nemal vedomosť koľko si dokáže mesačne privyrobiť brigádnickou činnosťou. Aj podľa otca dieťaťa výdavky na stravu v sume 300,- eur sú i napriek zvýšeným cenám potravín neprimerané a pokiaľ je aj syn schopný minúť mesačne takúto sumu na stravu výlučne pre jeho osobu, môže to len odzrkadľovať vysoký životný štandard, ktorý má spolu s matkou, na ktorom sa však on podieľať nemusí. Ďalej uviedol, že syn v konaní deklaroval výdavky prevyšujúce sumu 1.350,- eur mesačne, čo sú aj vzhľadom na matkou deklarovaný príjem výdavky vysoko prevyšujúce jej príjem. Považoval preto za otázne, z akých prostriedkov sú výdavky deklarované synom hradené. Aj z tohto dôvodu vznikajú pochybnosti, či výdavky deklarované synom sú skutočne vo výške ako uvádza, čoho príkladom môže byť práve výdavok na stravu, ktorý spochybnil aj súd prvej inštancie. 3.3 Podľa otca dieťaťa určené výživné vo výške 220,- eur na syna, ktorý je schopný si zabezpečiť príjem na časť svojich výdavkov brigádnickou činnosťou je výživné, ktorým sú uspokojené potreby dieťaťa, a to s prihliadnutím na skutočnosť, že rovnakú vyživovaciu povinnosť voči synovi má aj jeho matka, nakoľko sa už nepodieľa na osobnej starostlivosti o plnoletého syna. Otec dieťaťa preto považoval odvolacie dôvody uvádzané odvolateľmi naopak za nedôvodné. Zároveň poukázal na nesprávne označenie matky, pokiaľ ide o jej priezvisko.
4. Matka dieťaťa a ani syn sa k vyjadreniu otca nevyjadrili (vyjadrenie im bolo doručené dňa 25.05.2023). 5. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 CMP, § 34 ods. 1 CSP, § 3 ods. 5 písm. a/ CMP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas, účastníkmi konania (§ 362, § 359 CSP, § 7 ods. 1 CMP), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 CSP), preskúmal
rozsudok bez viazanosti rozsahom (§ 35 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na vady konania, iba ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 67 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávani (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP). 6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza i zo správneho právneho posúdenia veci.
7. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia okresného súdu odvolací súd uvádza, že pokiaľ ide o určenie výživného na dieťa, Zákon o rodine neurčuje konkrétnu výšku výživného (okrem minimálneho, ktoré je každý rodič bez ohľadu na svoje možnosti a schopnosti povinný platiť), stanovuje iba kritériá, z ktorých má súd rozhodujúci o vyživovacej povinnosti rodiča vychádzať. V § 62 ods. 1 Zákona o rodine je určený základ nároku dieťaťa na výživné od svojho rodiča až do doby, kým nie je schopné sám sa živiť a v odseku 2 tohto zákonného ustanovenia je určená rodičom povinnosť prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov s výslovným zakotvením, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd prihliadať podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. V § 62 ods. 5 prikazuje Zákon o rodine súdu, aby nebral do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Výšku výživného reguluje Zákon o rodine aj v § 75 ods. 1 odôvodnenými potrebami oprávneného. Odôvodnené potreby dieťaťa sa odvíjajú predovšetkým od jeho veku, zdravotného stavu, nadania, pričom sa zohľadňujú predovšetkým náklady slúžiace na uspokojovanie výživného v pravom slova zmysle, akými sú oblečenie, obuv, strava, hygienické potreby, zabezpečenie bývania, v závislosti od veku dieťaťa i úhrada športových, kultúrnych, spoločenských potrieb tak, aby sa prostredníctvom stanoveného výživného zabezpečila primeraná úroveň zodpovedajúca úrovni detí jeho veku. Avšak odôvodnené potreby dieťaťa neurčujú len tieto okolnosti, sú bezprostredne ovplyvňované i schopnosťou a možnosťou rodičov a ich majetkovými pomermi (§ 75 ods. vety prvej Zákona o rodine). Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby, ktoré nepresahujú obvyklú, základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú ale reálne možnosti a schopnosti rodičov vyššie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. V zmysle § 75 ods. 1 vety druhej Zákona o rodine na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
8. Odvolatelia v odvolaní proti rozsudku okresného súdu, ktorým uložil otcovi dieťaťa povinnosť prispievať na výživu syna, ktorý v priebehu konania nadobudol plnoletosť výživným vo výške 220,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám Filipa s účinnosťou od 19.08.2022, namietali, že rozhodnutie je 1. založené na nesprávnych skutkových zisteniach, ku ktorým súd dospel v dôsledku nesprávneho vyhodnotenia vykonaných dôkazov a súčasne dôsledku neúplného zistenia skutkového stavu veci, 2. nedostatočne odôvodnené a 3. s prihliadnutím na skutočný príjem syna v časti určenia výšky výživného v rozpore s jeho záujmami. Navrhovali uložiť otcovi dieťaťa prispievať výživným v sume 300,- eur mesačne.
9. V súvislosti s namietaním nesprávneho vyhodnotenia vykonaných dôkazov odvolací súd uvádza, že z obsahu spisu skutočne vyplýva, že príjem otca zo živnosti za rok 2022 je podľa pripojených faktúr bol v sume 7.119,60 eur. Otec totiž svoje tvrdenie o tom, že z dokladovaného príjmu zo živnosti mala byť suma 1.500,- eur príjmom kamaráta nepreukázal. Napriek tomu je potrebné uviesť, že ide o príjmy podľa faktúr keď otec dieťaťa vykonáva živnosť len od 01.09.2022 a okrem toho skutočná výška je ovplyvnená aj výdavkami z výkonu živnostenskej činnosti. Aj preto odvolateľmi namietaná výška nemala rozhodný vplyv na správnosť rozhodnutia vo vzťahu k rozsahu výživného. Odvolatelia tiež považovali za zavádzajúce vyjadrenie otca o sezónnej práci, ktorú nemôže od januára do marca vykonávať. Podľa odvolacieho súdu je všeobecne známou skutočnosť, že práce v lese opisované otcom dieťaťa vo vyjadrení majú sezónny charakter pretože ich vykonávanie závisí od striedania ročných období. K tvrdeniu odvolateľov o polovičnom príjme syna z brigádnickej činnosti odvolávajúc sa na faktúru treba uviesť, že túto síce k odvolaniu nepripojili ale uvedené ani nebolo rozhodné. Do príjmov syna nemožno totiž zahrnúť finančné prostriedky získané jeho vlastným pričinením, pretože by došlo až k takým absurdným situáciám, že otec by bol súdom prakticky zbavený povinnosti platiť výživné s
odôvodnením, že potreby dieťaťa sú plnom rozsahu uspokojené (porovnaj napr. Nález ÚS ČR sp. zn. II. ÚS 3113/10 z 21.04.2011). Podľa odvolacieho súdu odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 CSP. Súd sa v ňom vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami pričom jeho myšlienkový postup je v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijatý právny záver.
10. Odvolací súd tak dospel k záveru, že uvádzané odvolacie dôvody v nadväznosti na napadnuté rozhodnutie okresného súdu nie sú naplnené.
11. Vzhľadom na uvedené okresný súd vyvodil správny právny záver ohľadom výšky určeného výživného zo strany otca dieťaťa v sume 220,- eur mesačne, ktorú tiež považoval za primeranú rozhodným kritériám. Táto je opodstatnená vekom syna, návštevou strednej školy, výdavkami s tým spojenými ako i mimoškolskými aktivitami. Taktiež aj jeho zdravotným stavom (atopický ekzém). Výdavky v tomto smere boli okresným súdom v odôvodnení rozhodnutia špecifikované. S ohľadom na vek syna však už nie je zo strany matky potrebné poskytovať osobnú starostlivosť a preto je aj táto povinná sa podieľať na jeho výžive. Vychádzajúc z jej príjmu (1.108,- eur) ako i toho, že je vlastníčkou garsónky, ktorú neprenajíma a tak sa bez zbytočného dôvodu vzdáva výhodnejšieho majetkového prospechu, je tak opodstatnenou z jej strany suma 150,- eur mesačne. Z toho dôvodu určená výška výživného i pri zohľadnení výživného, na ktorom sa má povinnosť spolupodieľať matka dieťaťa ako i štátnych sociálnych dávok (daňový bonus, rodinné prídavky 60,- eur mesačne) aj podľa názoru odvolacieho súdu predstavuje celkové plnenie výšku, ktorá dokáže v súčasnej dobe zabezpečiť základné hmotné potreby syna ale aj ďalšie dôležité pre jeho výchovu a zdravý vývoj. Výška výživného preto korešponduje s právom dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
12. Vzhľadom na to, že v odvolaní odvolateľov neboli uvádzané také skutočnosti, ktoré mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci, odvolací súd sa stotožnil s výškou výživného určenou súdom prvej inštancie, výškou a splácaním zameškaného výživného a výrokom o trovách konania (založenom na ust. § 52 CMP) a preto rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.
13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, v spojení s § 57, § 58 ods. 1, § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko návrh na náhradu trov konania nebol podaný. Neboli zistené ani dôvody pre aplikáciu ust. § 55 CMP.
14. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).