Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/232/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci navrhovateľa: D. Y. - G. D., G. U. XXX/XX, T., Z.: XX XXX XXX, právne zast. JUDr. Patricia Bednářová, advokátka so sídlom Mariánske námestie 31, Žilina, proti odporcovi: Z. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/X, Ž., právne zast. Advokátska kancelária Hagara-Hagarová, s.r.o., so sídlom D.Dlabača 35, Žilina, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: G.-Y. R., G..Y.., Y. Y. D. N. X, U., o zaplatenie 1.472,05 Eur,

rozhodol:

Súd žalobný návrh zamieta.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 498,81 Eur na účet právneho zástupcu odporcu v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa žalobným návrhom zo dňa 11.10.2010, doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 14.10.2010, domáhal voči odporcovi uloženia povinnosti na náhradu škody vo výške 1.472,05 Eur spolu s 9% ročným úrokom z omeškania od 11.06.2010, ako i trovy konania. Uplatnený nárok navrhovateľ odôvodnil tým, že dňa 19.11.2008 odporca - jeho zamestnanec pri výkone svojej práce spôsobil dopravnú nehodu na motorovom vozidle navrhovateľa, čím mu spôsobil škodu. Za opravu vozidla bola vystavená faktúra, pričom časť fakturovanej sumy bola uhradená z havarijného poistenia a zvyšnú časť uhradil navrhovateľ z vlastných zdrojov. Odporca však danú škodu neuznal. V zmysle návrhu navrhovateľa a predložených listinných dôkazov Okresný súd Žilina platobným rozkazom, spis. zn.: -27 zo dňa 13.01.2011 v celom rozsahu vyhovel návrhu navrhovateľa. Dňa 08.02.2011 bol súdu doručený odpor proti platobnému rozkazu, v ktorom odporca žiadal žalobný návrh zamietnuť, a to z dôvodov, že navrhovateľ vyčíslil škodu, avšak nepreukázal, ako k danej sume dospel. Zároveň uviedol, že nespochybňuje spôsobenie škody a taktiež, že sa nebráni škodu uhradiť, lebo má uzavretú poistnú zmluvu, ktorej predmetom je poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone povolania, avšak navrhovateľ ničím nepreukázal, že by mu vznikla skutočná škoda a v akej výške.

Dňa 14.07.2011 súd vyhlásil rozsudok, ktorým konanie o zaplatenie v časti 989,90 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 989,90 Eur počítaným od 11.06.2010 až do zaplatenia zastavil. Žalobný návrh v časti uplatnených úrokov z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 482,15 Eur za obdobie od 11.06.2010 do 31.07.2010 zamietol a odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi sumu 482,15 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 482,15 Eur počítaným od 01.08.2010 až do zaplatenia.

Voči rozhodnutiu podal vedľajší účastník na strane odporcu odvolanie voči výroku, ktorým súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 482,15 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 482,15 Eur počítaným od 01.08.2010 až do zaplatenia. Odvolací súd uznesením zo dňa 30.10.2012 zrušil napadnutý výrok spolu s výrokom, o trovách konania a vec vrátil na ďalšie konanie. Vo zvyšnej časti rozsudok Okresného súdu Žilina zostalo nedotknuté. (l.č. 144 obsahu spisu)

Následne súd nariadil ústne pojednávanie, na ktoré predvolal účastníkov konania. Všetci boli predvolaní riadne a včas.

Súd postupoval v zmysle intencií odvolacieho súdu a v zmysle a nasl. vykonal dokazovanie, a to vypočutím právneho zástupcu navrhovateľa, právneho zástupcu odporcu, vedľajšieho účastníka na strane odporcu, výsluchom svedka Z.. S., ako aj prečítaním listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisového materiálu, a to predovšetkým žalobný návrh; hlásenie škodovej udalosti; zápis o škode; oznámenie o poistnom plnení; zápisnica o prerokovaní škodového prípade v škodovej komisii; pracovná zmluva; faktúra č. XXX/XXXX; odpoveď odporcu zo dňa 10.06.2010; výzva na zaplatenie spolu s doručenkou; údaje z výplatných pások odporcu; výpis zo živnostenského registra navrhovateľa; dohoda o náhrade škody; žiadosť o doloženie dokladov; vyjadrenie odporcu k predžalobnej výzve; príjmový pokladničný doklad zo dňa 23.12.2008; rozpis prác a materiálu k faktúre č. XXX/XXXX; vyjadrenie právneho zástupcu navrhovateľa zo dňa 05.05.2011; list spol. S. G..Y.. zo dňa 20.05.2010; oznámenie o poistnom plnení zo dňa 16.12.2008; písomné vyjadrenie vedľajšieho účastníka na strane odporcu zo dňa 09.05.2011 a zo dňa 30.06.2011; fotodokumentácia poškodeného motorového vozidla navrhovateľa; výpočet hodnoty vozidla a výšky škody; písomné vyjadrenie právneho zástupcu navrhovateľa zo dňa 17.07.2011 a zo dňa 14.07.2011, dodací list č.XXXXXXXX; protokol o technickej kontrole vozidla zo dňa 22.08.2009, odvolanie voči rozsudku; vyjadrenie navrhovateľa k odvolaniu.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav:

Súd mal zistené, že navrhovateľ a odporca dňa 01.01.2008 uzavreli pracovnú zmluvu, v zmysle ktorej odporca vykonával prácu vodiča pre navrhovateľa. Súd mal nepochybne zistené, že odporca pri výkone svojej práce spôsobil dňa 19.11.2008 dopravnú nehodu na motorovom vozidle navrhovateľa zn. Z. P. W., Š.: M.. Táto skutočnosť nebola nikým a ničím spochybnená a namietaná.

Podľa zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v a 185. Pre vznik zodpovednosti zamestnanca musia byť splnené všetky zodpovednostné predpoklady, a to:

- protiprávny úkon

- vznik škody

- príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody

- zavinenie zamestnanca

- existencia pracovného pomeru

- ku škode musí dôjsť pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s týmto plnením. /plnenie pracovných úloh a priama súvislosť s ním definuje /.

Na základe uvedeného je nesporná zodpovednosť odporcu ako zamestnanca navrhovateľa, čo odporca ani nenamietal, dokonca to potvrdil aj v podanom odpore. Teda boli splnené všetky zodpovednostné predpoklady, nakoľko bola spôsobená škoda dopravnou nehodou zavinenou odporcom pri plnení pracovných úloh počas existencie pracovného pomeru.

Podľa zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje. Podľa náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ požaduje od zamestnanca, nesmie u jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu.

Toto obmedzenie neplatí, ak ide o osobitnú zodpovednosť zamestnanca podľa § 182 až 185 alebo ak bola škoda spôsobená pod vplyvom alkoholu alebo po požití omamných látok alebo psychotropných látok.

Je nepochybné, že navrhovateľ si poškodené motorové vozidlo dal opraviť, na základe čoho mu bola dňa 01.12.2008 vystavená faktúra č. XXX/XXXX na sumu 99.950,50 Sk/3.317,75 Eur so splatnosťou do 14.12.2008, pričom časť fakturovanej sumy vo výške 55.603,- Sk/1.845,68 Eur bola uhradená z havarijného poistenia navrhovateľa, čo mu bolo oznámené listom zo dňa 16.12.2008 s tým, že poistenie sa nevzťahuje na poškodenia vzniknuté pred dojednaním poistenia a poškodenie p.nárazníka a PP svetlometu bolo zdokumentované pri vstupe do poistenia, teda diely boli nepriznané. Časť vo výške 1.472,05 Eur/44.347,- Sk uhradil navrhovateľ z vlastných zdrojov, čo preukazuje príjmový pokladničný doklad zo dňa 23.12.2008, na základe čoho danú sumu požadoval uhradiť od odporcu, ktorej výška je v súlade s citovaným zákonným ustanovením .

Vedľajší účastník na strane odporcu namietal vo vystavenej faktúre položku -p.nárazník vzhľadom na jeho výrazné poškodenie pred dopravnou nehodou, a preto nie je možné akceptovať tvrdenie, že na ňom vznikla navrhovateľovi taktiež škoda a taktiež namietal DPH s tým, že navrhovateľ nemá nárok žiadať od odporcu zaplatenú DPH, nakoľko ako platiteľ DPH má nárok na odpočet zaplatenej DPH voči štátu a v zmysle daňovo-právnych prepisov nie je možné považovať DPH zaplatené platiteľom DPH za škodu, pričom navrhovateľ následne upustil od uplatnenia DPH.

Následne na to v priebehu konania ešte pred začatím pojednávania navrhovateľ zobral návrh v časti 989,90 Eur späť, a to z dôvodu, že akceptuje vyjadrenie vedľajšieho účastníka na strane odporcu ohľadom odpočtu DPH a odpočtu za predný nárazník, ktorý bol skutočne poškodený už pred dopravnou nehodou. Na základe dispozitívneho úkonu navrhovateľa súd konanie v časti o zaplatenie sumy 989,90 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 989,90 Eur počítaným od 11.06.2010 až do zaplatenia zastavil, a to bez súhlasu, resp. nesúhlasu odporcu, nakoľko návrh bol v časti vzatý späť skôr, než sa začalo pojednávanie, a to rozhodnutím zo dňa 14.07.2011 a v tejto časti rozhodnutie nadobudlo aj právoplatnosť.

Na základe toho predmetom konania bolo už len zaplatenie sumy 482,15 Eur spolu s úrokom z omeškania.

Medzi účastníkmi konania bolo nesporné, že odporca spôsobil dopravnú nehodu pri plnení svojich pracovných činností, čím spôsobil navrhovateľovi škodu, ktorú od odporcu požadoval nahradiť vo výške 482,15 Eur, pričom medzi účastníkmi bolo nesporné aj to, že požadovaná suma nepresahuje 4-násobok priemerného mesačného zárobku odporcu pred porušením povinnosti, čo vyplýva aj z pracovnej zmluvy a z údajov z výplatných pások.

Odporca nespochybňoval a ani nenamietal zavinenie dopravnej nehody a následné spôsobenie škody navrhovateľovi. Namietal iba to, že navrhovateľ nepreukázal rozsah uplatnenej škody a poukázal na to, že došlo k zhodnoteniu vozidla.

S poukazom na uvedené skutočnosti súd dospel k tomu, že nárok navrhovateľa na náhradu škody je opodstatnený, keďže odporca je zodpovedný za škodu spôsobenú navrhovateľovi pri plnení pracovných úloh. Pre vznik zodpovednosti zamestnanca boli nepochybne splnené všetky zodpovednostné predpoklady vyššie uvedené. Čo sa týka výšky škody, táto bola uhradená navrhovateľovi na základe vystavenej faktúry č. XXX/ XXXX z havarijného poistenia len čiastočne, a to z dôvodu, že podľa príslušnej poisťovne poistenie sa nevzťahuje na poškodenia vzniknuté pred dojednaním poistenia a poškodenie p.nárazníka a PP svetlometu je zdokumentované pri vstupe do poistenia, teda tieto diely neboli priznané. Teda príslušná poisťovňa navrhovateľa poskytla navrhovateľovi poistné plnenie na základe havarijného poistenia vo výške 55.602,- Sk z celkovej fakturovanej sumy 99.950,- Sk za vykonanú opravu, nakoľko z fakturovanej sumy za opravu poškodeného vozidla odpočítala ako nesúvisiace položky - p.nárazník vo výške 16.297,- Sk a svetlomet vo výške 5.587,- Sk, odpočet DPH 12.646,- Sk a spoluúčasť 10.000,- Sk. Časť fakturovanej sumy vo výške 1.472,05 Eur/44.347,- Sk uhradil navrhovateľ z vlastných zdrojov, čo preukázal príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 23.12.2008.

Podľa uvedenia navrhovateľa položka - predný svetlomet bol menený krátko pred poistnou udalosťou, čo preukázal dodacím listom č. XXXXXXXX zo dňa 21.08.2008. Vedľajší účastník na strane odporcu, s ktorým má odporca uzavretú poistnú zmluvu, akceptoval túto položku. Zároveň prehodnotil výpočet poskytnutého poistného plnenia vykonaný spoločnosťou X., G..Y.. T. Z. E. a podľa jeho nového výpočtu navrhovateľovi prináleží nárok na plnenie vo výške 55.123,57 Sk z fakturovanej sumy 99.950,48 Eur, pričom položku - p.nárazník vo výške 16.297,05 Eur posúdil ako nesúvisiacu, a taktiež z fakturovanej sumy odpočítal DPH 13.356,43 Eur a zhodnotenie vozidla opravou vo výške 15.164,43 Eur, nakoľko má za to, že opravou došlo k zhodnoteniu vozidla, keďže opravou došlo k výmene starých dielov za nové. Vzhľadom na výpočet vedľajšieho účastníka na strane odporcu, žiadal žalobu zamietnuť, keďže navrhovateľovi bolo poskytnuté poistné plnenie jeho poisťovňou vo vyššej výške, než bola skutočná škoda vypočítaná vedľajším účastníkom. Tvrdil, že došlo k zhodnoteniu vozidla a teda ak by navrhovateľ vozidlo neskôr predal, tak na jeho strane by to bolo vyrovnané, pretože by ho mohol odpredať s výškou, ktorú určili ako zhodnotenie. Odporca trval na tom, že poisťovňa X. plnila navrhovateľovi v rámci poistného plnenia navrhovateľovi bez zohľadnenia amortizácie, hoci došlo k zhodnoteniu vozidla a toto zhodnotenie pokrýva náhradu za svetlomet a spoluúčasť, ktoré si navrhovateľ uplatňuje. Navrhovateľ nesúhlasil s tvrdením odporcu a vedľajšieho účastníka na strane odporcu ohľadom zhodnotenia vozidla s tým, že predmetom je len spoluúčasť a svetlomet, ktoré neboli zahrnuté do poistného plnenia spol. X.. V tejto súvislosti správne poukázal vedľajší účastník na strane odporcu, že škodu majetku treba brať ako celok a nie je možné sa obmedziť a prihliadať iba na výšku plnenia z havarijného poistenia. Je potrebné skúmať skutočnú škodu, a preto pôvodne navrhoval znalecké dokazovanie za účelom posúdenia zhodnotenia, či nezhodnotenia vozidla, pokiaľ sa súd nestotožní s určenou výškou zhodnotenia. Odporca sa k návrhu pripojil. Následne však od toho návrhu obaja upustili a na znaleckom dokazovaní netrvali s poukazom na výpočet skutočnej škody, a teda aj zhodnotenia.

Je nepochybné, že navrhovateľovi bola odporcom spôsobená škoda poškodením vozidla, na opravu ktorého bolo treba vynaložiť sumu 99.950,- Sk v zmysle vystavenej faktúry. Vzhľadom na havarijné poistenie navrhovateľa bolo mu poskytnuté poistné plnenie vo výške 55.602,- Sk, nakoľko poisťovňa X. nepriznala z fakturovanej sumy opravu p.nárazníka (16.297,- Sk) a svetlometu (5.587,- Sk), zároveň odpočítala DPH vo výške 12.464,- Sk a spoluúčasť 10.000,- Sk. Na základe toho bol navrhovateľ nútený zaplatiť zvyšnú časť fakturovanej sumy vo výške 1.472,05 Eur/44.347,- Sk. Navrhovateľ uznal, že odpočítanie DPH a položky - p.nárazník je opodstatnené, preto požadoval následne od odporcu len sumu 482,15 Eur, čo je za spoluúčasť vo výške 10.000,- Sk, ktorá bola odpočítaná z fakturovanej sumy pri poskytnutí poistného plnenia a o to bola poistné plnenie poskytnuté v nižšej sume, a za svetlomet vo výške 5.587,- Sk, keďže bol menený krátko pred dopravnou nehodou a ktorý nebol priznaný v rámci poistného plnenia a dokonca bol vedľajším účastníkom na strane odporcu akceptovaný a pri jeho výpočte priznaný ako opodstatnený nárok, avšak ten zas odpočítal zhodnotenie a neakceptoval spoluúčasť. Na základe uvedeného je teda nepochybné, že fakturovaná suma faktúrou č. XXX/XXXX skutočne pokrýva opravu častí poškodených danou dopravnou nehodou spôsobenou odporcom, ale okrem p.nárazníka, t.j. -16.297,05 Eur.

Navrhovateľ si návrhom uplatnil nárok na zaplatenie sumy 1.472,05 eur titulom náhrady škody vyčíslenej ako rozdiel medzi nákladmi na opravu poškodeného motorového vozidla M. XXX D. a poistným plnením, ktoré mu vyplatila poisťovňa X. titulom uzatvoreného havarijného poistenia č. XXXXXXXXXX. Rozdiel medzi sumou 99.950,- Sk a 55.602,- Sk = 44.348,- Sk (1.472,05 eur) tvoril predmet konania. Samotná zodpovednosť odporcu za vzniknutú škodu nebola vo veci spornou, odporca a vedľajší účastník v konaní namietali výlučne výšku skutočnej škody na majetku navrhovateľa. Navrhovateľ po vznesených námietkach odporcu a vedľajšieho účastníka vzal späť svoj návrh v časti o zaplatenie 989,90 eur s príslušenstvom, nakoľko uznal, že mu nevzniklo právo na náhradu škody v časti zaplatenej DPH, ani v časti nákladov na výmenu (už pred nehodou poškodeného) predného nárazníka poškodeného vozidla. Navrhovateľ však trval však na žalobnom návrhu v zostávajúcej časti 482,15 eur s príslušenstvom, nakoľko mal za preukázané, že túto sumu vynaložil na opravu vozidla poškodeného dopravnou nehodou spôsobenou odporcom, a preto bol názoru, že má v jej rozsahu od neho právo na náhradu škody.

Podľa uvedenia vedľajšieho účastníka na strane odporcu vedľajší účastník vykonal na základe doručených dokladov a fotodokumentácie poškodeného motorového vozidla výpočet hodnoty vozidla a výšky škody na vozidle navrhovateľa za účelom stanovenia skutočnej škody, na ktorej zaplatenie má navrhovateľ nárok. Výška skutočnej škody na motorovom vozidle navrhovateľa podľa názoru vedľajšieho účastníka dosahuje sumu 55.132,57 Sk. Na náhradu tejto škody mal navrhovateľ nárok od škodcu, avšak už plnením z vlastného havarijného poistenia bol odškodnený v sume 55.602,- Sk, t. j. v celom rozsahu. Výpočet skutočnej škody podľa vedľajšieho účastníka:

- náklady podľa faktúry 99.950,48 Sk, z toho nesúvisiace položky - predný nárazník - 16.297,05 Sk, zhodnotenie vozidla opravou - 15.164,43 Sk, odpočet DPH - 13.564,43 Sk, nárok na plnenie z poistnej zodpovednosti 55.132,57 Sk.

Prvostupňový súd sa s takýmto výpočtom skutočnej škody však pôvodne v prvotnom rozhodnutí nestotožnil a zaujal ten názor, že od nákladov na opravu nie je možné odpočítať zhodnotenie vozidla vykonanou opravou. Odvolací súd však v tej časti rozhodnutie zrušil a vyslovil právny názor, ktorým je prvostupňový súd viazaný.

Podľa uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Podľa škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu. Podľa pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

Pod pojmom škoda sa rozumie ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a reprezentuje majetkové hodnoty, ktoré by bolo treba vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu. Inštitút náhrady vecnej škody plní reparačnú funkciu, čo znamená, že sa má poškodenému nahradiť to, o čo pri spôsobení škody prišiel, teda aj výška škody sa určí tak, aby zodpovedala cene poškodenej veci v čase poškodenia. Uvedená zásada však neznamená, že poškodený dostane náhradu škody v takej výške, akú predstavuje cena poškodenej novej veci v čase poškodenia. Tak by sa poškodený bezdôvodne obohatil na úkor škodcu, najmä ak bola poškodená vec, ktorá sa užívala už niekoľko rokov opotrebovaná alebo dokonca už aj predtým poškodená. Výška náhrady škody môže byť totožná s cenou veci v čase jej poškodenia iba vtedy, ak bola poškodená celkom nová vec. Pri veciach starších alebo opotrebovaných treba vždy prihliadať na vek, opotrebovanie veci a pod. V prípade škody spôsobenej na starších motorových vozidlách sa potom v zmysle vyššie uvedeného odpočíta tzv. amortizácia u tých nových častí a súčiastok motorového vozidla zamontovaných do nich pri oprave, ktorými sa hodnota vozidla po oprave zvýšila (R 3/1984). S ohľadom na možný vznik bezdôvodného obohatenia v dôsledku opravy staršieho motorového vozidla dodaním nových náhradných dielov je nutné posúdiť aj účelnosť a nevyhnutnosť nákladov vynaložených na uvedenie poškodenej veci do pôvodného stavu. V prejednávanej veci v čase dopravnej nehody malo motorové vozidlo navrhovateľa 6 rokov a malo najazdených až 498.088 km. Pri celkových nákladoch na opravu motorového vozidla vo výške 99.950,48 Sk tak došlo k zhodnoteniu poškodeného vozidla o sumu 15.164,43 Sk (503,36 eur), čo vyplýva z predloženého výpočtu. Nutnosť zohľadňovania amortizácie vyslovil napr. Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku sp. zn. zo dňa 24.03.2010, pričom upozornil na možnosť vzniku bezdôvodného obohatenia v prípade, kedy by poškodený po oprave získal vec vo vyššej hodnote, ako bola hodnota pred poškodením, čo je v rozpore s inštitútom náhrady škody. „Pri škodách na veci opotrebovanej sa vychádza z názoru, že pri vynaložení určitej čiastky na opravu veci je od tejto čiastky potrebné odrátať čiastku zodpovedajúcu zhodnoteniu veci oproti jej stavu pred poškodením. Pokiaľ sa vykonanou opravou (napr. výmenou súčiastok) vec oproti pôvodnému stavu zhodnotila, od nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu sa odráta čiastka predstavujúca toto zhodnotenie". Obdobný záver zaujal aj Najvyšší súd ČR vo svojom rozsudku sp. zn. , a tiež je obsiahnutý aj v právnom názore vyslovenom JUDr. Petrom Vojtekom, predsedom senátu Najvyššieho súdu ČR v časopise Soudní rozhledy č. 10/2009 na str. 364 a 365. Vedľajší účastník na strane odporcu sa odvolával na vlastný výpočet výšky škody, podľa ktorého vznikla navrhovateľovi skutočná škoda len vo výške 55.132,57 Sk.

Podľa názoru navrhovateľa otázka amortizácie, na ktorú sa vedľajší účastník vo svojich podaniach odvoláva, je sporná, tak ako je sporný celý výpočet výšky škody z jeho strany. Vykonanie znaleckého dokazovania na určenie výšky škody však považoval za zbytočné, neúčelné a nehospodárne, prihliadajúc na výšku, ako i vzhľadom na to, že predmetom nároku po čiastočnom späťvzatí už zostala len spoluúčasť, na ktorej niet čo posudzovať zo strany znalca a nákladová položka na svetlomet, ktorý bol v čase nehody takmer nový, a teda bez amortizácie. Okrem toho navrhovateľ mal za to, že znalecké dokazovanie by ani nemohlo byť vykonané z dôvodu prekročenia predmetu sporu, ktorého predmetom zostal po čiastočnom späťvzatí návrhu už len nárok na úhradu spoluúčasti a nákladov na opravu predného svetlometu. Prvostupňový súd v tomto smere v prvotnom rozhodnutí, ktoré bolo odvolacím súdom zrušené, poukázal na to, že právo je umením dobra a spravodlivosti a súd musí nielen rešpektovať právo, ale toto právo vykladať a aplikovať tak, aby smerovalo k spravodlivému výsledku. Je taktiež potrebné prihliadať na to, že počas opravy vozidla navrhovateľ nemohol vozidlo užívať a vznikla mu i ďalšia škoda v podobe ušlého zisku, ktorú si však uplatniť v tomto súdnom konaní nemohol, a to z dôvodu, že ušlý zisk je možné si uplatniť v zmysle pracovno-právnych predpisov len v prípade škody spôsobenej úmyselne. Vzhľadom k uvedenému nie je možné prenášať povinnosť na úhradu nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu na poškodeného a neodôvodnene ho pritom znevýhodňovať oproti škodcovi. Je pritom zrejmé, že uviesť vec do skutočne pôvodného stavu, t.j. do stavu, v akom bola vec pred poškodením, nie je už možné. Len ťažko možno vozidlo opraviť výmenou za použité náhradné diely zodpovedajúce veku a opotrebeniu dielov poškodených. Táto skutočnosť však nemôže ísť na úkor poškodeného. Avšak rozhodnutie v napadnutej časti bolo zrušené a odvolací súd vyslovil názor, ktorým je prvostupňový súd viazaný v zmysle

V rámci tohto konania vzhľadom na rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým je prvostupňový súd viazaný, prvostupňový súd teda zhodne konštatoval s odvolacím súdom, že vychádzajúc z vyššie uvedeného sporným v prejednávanej veci bolo to, či od nákladov na opravu je, resp. nie je možné odpočítať zhodnotenie vozidla vykonanou opravou. K predmetnej - spornej otázke zaujal stanovisko viackrát aj Najvyšší súd SR, pričom v jednom zo svojich posledných rozhodnutí, na ktoré poukázal aj vedľajší účastník (sp. zn. zo dňa 26.04.2012) uviedol, že pri škodách na veci opotrebovanej alebo použitej sa vychádza z názoru, že pri vynaložení určitej čiastky na opravu veci je od tejto čiastky potrebné odrátať čiastku zodpovedajúcu zhodnoteniu veci oproti jej stavu pred poškodením. Zopakoval (R 57/03), že pokiaľ sa vykonanou opravou (napr. výmenou súčiastok) vec oproti pôvodnému stavu zhodnotí, od nákladov na uvedenie do pôvodného stavu sa odráta čiastka, predstavujúca toto zhodnotenie. Široký výklad ochrany majetku poškodeného by mohol vo viacerých prípadoch viesť k bezdôvodnému obohateniu na strane poškodeného, ktorý by tak mohol po oprave veci získať vec vo vyššej hodnote ako mala pred poškodením, čo nie je v súlade s právnym inštitútom náhrady škody. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že vyššie uvedený právny názor bol prezentovaný Najvyšším súdom SR aj vo viacerých rozhodnutiach, na ktoré správne poukázal odvolateľ. Odvolací súd uviedol, že v prípade potreby stanovenia skutočnej škody vzhľadom k protichodným stanoviskám jednotlivých účastníkov konania, prvostupňový súd môže v ďalšom konaní tiež nariadiť znalecké dokazovanie. Žiadny z účastníkov konania však už na žiadnych netrval, a to aj napriek tomu, že pôvodne navrhovali znalecké dokazovanie. Súd sa preto stotožnil s výpočtom vedľajšieho účastníka na strane odporcu, nemal dôvod ho spochybňovať, keďže mal zistené, že tento výpočet bol vykonaný v programe, ktorý používajú aj iné poisťovne na odporúčanie Slovenskej kancelárie poisťovateľov, čo potvrdil aj vypočutý svedok S., ktorý dokonca potvrdil tento výpočet v uvedenom programe. Pokiaľ navrhovateľ namietal tento výpočet, ničím relevantným ho nespochybnil, nič relevantné neuviedol na jeho spochybnenie. Dokonca uviedol, že nenavrhuje znalecké dokazovanie. Súd mal teda preukázanú skutočnú škodu, ako aj zhodnotenie výpočtom predloženým vedľajším účastníkom na strane odporcu. Súd preto nenariadil znalecké dokazovanie; jeho nariadenie by bolo nehospodárne vzhľadom na výšku istiny, ako aj na to, že výška skutočnej škody bola preukázaná predloženým výpočtom, ktorého závery si súd osvojil, aj keď navrhovateľ ho namietal, avšak ničím relevantným, dôvodným. Je nepochybné, že faktúra bola na sumu 99.950,50 Sk/3.317,75 Eur a poistné plnenie bolo navrhovateľovi ako poškodenému poskytnuté iba vo výške 55.603,- Sk/1.845,68 Eur, keďže bola odpočítaná aj spoluúčasť poškodeného.

Podľa výpočtu vedľajšieho účastníka výška skutočnej škody je 55.132,57 Sk/1.830,07 Eur po odpočítaní DPH (-13.356,43 Sk). Z toho vyplýva, že výška škody po zohľadnení amortizácie je v skutočnosti nižšia, než bola navrhovateľovi vyplatená, a to aj napriek tomu, že poisťovňa navrhovateľa vyplatila poistné plnenie po odpočítaní spoluúčasti, ktorú si v tomto konaní uplatňuje od odporcu. Teda poskytnuté poistné plnenie presahuje skutočnú škodu, a to aj napriek tomu, že bola odpočítaná spoluúčasť. Súd mal zistenú skutočnú výšku škody berúc ohľad na amortizáciu, a to vo výške 55.132,57 Sk. Teda navrhovateľovi bola vyplatená vyššia náhrada, než bola skutočná škoda, preto jeho nárok v tomto konaní je neopodstatnený a tak súd žalobný návrh zamietol. Súd poukazuje na to, že vedľajší účastník odporcu zároveň tvrdil, že takto opravené vozidlo navrhovateľ pri jeho predaji by mohol odpredať za hodnotu vyššiu v dôsledku zhodnotenia.

Súd ďalšie dokazovanie nevykonal. V zmysle veta druhá , podľa ktorého súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná, s poukazom na uvedené súd nenariadil znalecké dokazovanie za účelom posúdenia zhodnotenia, nakoľko jednak vzhľadom na uvedené skutočnosti, ako aj na výšku zhodnotenia uvádzanú vedľajším účastníkom konania, ako aj na to, že už žiadny účastník nenavrhoval ďalšie dôkazy, navrhovateľ nežiadal znalecké dokazovanie, pričom súd si osvojil predložený výpočet škody, ktorý nebol nikým a ničím relevantným spochybnený. Preto súd mal za to, že vykonanie ďalšieho dôkazu ako je aj nariadenie znaleckého dokazovanie, je nehospodárne a vzhľadom na vyššie uvedené ani neefektívne. Dokonca navrhovateľ výslovne uviedol, že netrvá na znaleckom dokazovaní. Súdu boli pôvodne navrhovaní aj svedkovia za účelom preukázania okolností ohľadom dopravnej nehody zavinenej odporcom, avšak súd tento navrhovaný dôkaz taktiež nevykonal, nakoľko dopravná nehoda, ako aj zavinenie odporcu, neboli nikým a ničím spochybnené a namietané a súd v zmysle si osvojil skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov, pričom následne účastníci konania na navrhovaných dôkazoch už ani netrvali.

Pokiaľ navrhovateľ tvrdil, že skutočná škoda bola vyššia než ako vyplýva z predloženého výpočtu, toto ničím nepreukázal. Predložená faktúra vzhľadom aj na názor odvolacieho súdu je nepostačujúca, keďže vo faktúre nebola zohľadnená amortizácia. Tá bola odpočítaná až vo výpočte predloženom vedľajším účastníkom na strane odporcu. Výpočet nebol ničím spochybnený a tak s poukazom aj na zaužívanú súdnu prax vzhľadom na názor odvolacieho súdu, súd pri určení skutočnej škody zohľadnil amortizáciu a osvojil si tak závery výpočtu skutočnej škody vedľajšieho účastníka na strane odporcu.

Súd rozhodol vo veci na základe vykonaného dokazovania na ústnom pojednávaní bez ďalšieho dokazovania, a to s poukazom na predložené listinné dôkazy a vyjadrenie zástupcov a výsluch svedka, ako aj na preukázaný výpočet škody, keďže po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že nárok navrhovateľa nie je opodstatnený, keďže mu bolo vyplatené poistné plnenie vo vyššej výške než bola skutočná škoda vzhľadom na amortizáciu.

Vykonané dôkazy súd hodnotil v zmysle podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, a to v intenciách odvolacieho súdu, na základe čoho s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia žalobný návrh zamietol.

Podľa , účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa prvá a druhá veta , ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.

Podľa , ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Podľa , o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Podľa , ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia;

ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa , v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Podľa , vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

Zastavenie konania v časti o zaplatenie sumy 989,90 eur s príslušenstvom zavinil navrhovateľ, keďže návrh v tejto časti zobral späť (rozsudok č.k. -104 zo dňa 14.07.2011 - prvý výrok), odporcovi v tejto časti konania prináleží náhrada trov konania voči navrhovateľovi. Nakoľko súd návrh navrhovateľa v časti úrokov z omeškania zamietol (rozsudok č.k. -104 zo dňa 14.07.2011 - druhý výrok), ako aj čo do zaplatenia sumy 482,15 eur s príslušenstvom zamietol, úspešným účastníkom v tejto časti konania bol taktiež odporca, ktorému na základe uvedeného tak prináleží náhrada trov konania voči navrhovateľovi.

Odporca si prostredníctvom právneho zástupcu v podaní zo dňa 18.02.2013 uplatnil náhradu trov konania, a to za 6 úkonov právnej služby: 1. prevzatie a príprava zastúpenia v sume 71,37 eur + režijný paušál v sume 7,21 eur + DPH, 2. písomné podanie na súd dňa 08.02.2011 v sume 71,37 eur + režijný paušál v sume 7,41 eur + DPH, 3. účasť na pojednávaní dňa 06.05.2011 v sume 17,84 eur + režijný paušál v sume 7,41 eur + DPH, 4. účasť na pojednávaní dňa 14.07.2011 v sume 17,84 eur + režijný paušál v sume 7,41 eur + DPH, 5. písomné podanie na súd dňa 08.11.2011 + režijný paušál v sume 7,41 eur + DPH, 6. účasť na pojednávaní dňa 14.02.2013 v sume 33,19 eur + režijný paušál v sume 7,81 eur + DPH.

V zmysle vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, súd preskúmal odporcom uplatnené právo na náhradu trov konania a priznal mu titulom súdneho poplatku za odpor proti platobnému rozkazu v sume 88,-eur a titulom trov právneho zastúpenia sumu 410,81 eur, pozostávajúcu: trovy prvostupňového konania: 1. za úkon právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 25.10.2010 v sume 71,37 eur podľa , cit. vyhl. + režijný paušál podľa cit. vyhl. v sume 7, eur + 19% DPH v sume 14, eur podľa cit. vyhlášky, spolu suma 93, eur, . za úkon právnej služby - písomné podanie na súd dňa 08.02.2011 v sume 71, eur podľa , cit. vyhl. + režijný paušál podľa cit. vyhl. v sume 7, eur + 20% DPH v sume 15, eur podľa cit. vyhlášky, spolu suma 94, eur, . za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 06.05.2011 (odročené) v sume 17,84 eur podľa , , cit. vyhl. + režijný paušál podľa cit. vyhl. v sume 7, eur + 20% DPH v sume 5, eur podľa cit. vyhlášky, spolu suma 30, eur, . za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 14.07.2011 v sume 71, eur podľa , cit. vyhl. + režijný paušál podľa cit. vyhl. v sume 7, eur + 20% DPH v sume 15, eur podľa cit. vyhlášky, spolu suma 94, eur, . za úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu proti rozsudku zo dňa 08.11.2011 v sume 33,19 eur podľa , cit. vyhl. + režijný paušál podľa cit. vyhl. v sume 7, eur + 20% DPH v sume 8, eur podľa cit. vyhlášky, spolu suma 48, eur, . za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 14.02.2013 v sume 33, eur podľa , cit. vyhl. + režijný paušál podľa cit. vyhl. v sume 7, eur + 20% DPH v sume 8, eur podľa cit. vyhlášky, spolu suma 49, eur.

Podľa , ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi. Na základe uvedeného je navrhovateľ povinný nahradiť odporcovi trovy konania spolu v sume 498,81 eur (titulom súdneho poplatku za odpor proti platobnému rozkazu v sume 88,-eur a titulom trov právneho zastúpenia v sume 410,81 eur) a to na účet právneho zástupcu odporcu, účet vedený v banke W. U., G..Y.. Ž., číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V danej veci s poukazom na súd nezistil žiadne dôvody osobitného zreteľa, pre ktoré by odporcovi ako úspešnému účastníkovi v tomto konaní nepriznal náhradu trov konania voči neúspešnému účastníkom, t.j. navrhovateľovi.

Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu v Žiline, ku Krajskému súdu v Žiline. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ustanovenia , súd rozhodnutie zruší, len ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy. Podľa ustanovenia , skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa , ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Podľa ustanovenia ustanovenie sa nepoužije v konaniach podľa . Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).