Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-1410-2002.pdf
PDF · 71.32 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-1Er/1410/2002
Uznesenie
Okresný súd Košice - okolie vo veci exekúcie oprávneného: CK Metal, s.r.o., so sídlom Kúpeľná 33, Dunajská Streda, IČ 00589829, proti povinnému: ČPS, spol. s r.o., posledne sídlom Slobody 28, Čaňa, vedenej u JUDr. Rudolfa Vargu na Exekútorskom úrade Dunajská Streda, Hlavná 26/5 pod sp. zn. EX 1086/2002 takto
rozhodol:
Exekúciu vyhlasuje za neprípustnú a z a s t a v u j e.
Oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 503,65 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
V uvedenej exekučnej veci doručil súdny exekútor na tunajší súd podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu zániku povinného výmazom z obchodného registra dňa.
Dotazom do obchodného registra konajúci súd zistil, že povinný bol dňa 20.8.2004 z obchodného registra vymazaný, v dôsledku čoho zanikol (§ 20a ods. 2 OZ), pričom právnym dôvodom zrušenia spoločnosti bolo rozhodnutie súdu o zrušení obchodnej spoločnosti bez likvidácie na základe právoplatného uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 3K 34/03-18 zo dňa 26.1.2004 o zamietnutí návrhu v súlade s ust. § 68 ods. 4 z.č. 513/91 Zb. ObchZ. Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Podľa ust. § 58 ods. 1 EP exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu. Ak príčinou zániku povinného je nedostatok jeho majetku, exekučný súd zastaví exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku), ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku); v takomto prípade znáša trovy exekúcie oprávnený (§ 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku).(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 15. augusta 2012, sp. zn. 6 M Cdo 13/2012) Nie je sporné, že ak sa v priebehu exekúcie zistí, že povinný nemá ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie, je takéto zistenie dôvodom zastavenia exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku. Podľa názoru NS SR (sp. zn. 6 M Cdo 13/2012) iný dôvod zastavenia exekúcie tu nie je ani v prípade, keď povinný, ktorý je právnickou osobou, zanikne výmazom z obchodného registra bez právneho nástupcu z dôvodu jeho predchádzajúceho zrušenia bez likvidácie. Zánik povinného a strata jeho právnej spôsobilosti je totiž v takomto prípade prakticky dôsledkom jeho nemajetnosti a práve táto skutočnosť je v príčinnej súvislosti s jeho zánikom. Ak teda príčinou zániku povinného je nedostatok jeho majetku, exekučný súd zastaví exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku), ale preto, že majetok povinného nestačí ani
na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku); v takomto prípade znáša trovy exekúcie oprávnený (§ 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku); (taktiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. novembra 2011 sp. zn. 3 M Cdo 10/2011). V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd exekúciu z dôvodu zániku povinného ako nemajetného exekúciu zastavil.
Podľa § 200 ods. 2 ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 200 ods. 1 citovaného zákona trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie. Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 196 Exekučného poriadku patrí exekútorovi za výkon exekučnej činnosti odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Náklady podľa § 196 uhrádza povinný (§ 197).
Podľa § 14 ods. 1 vyhl. Č. 288/1995 Z.z.. v znení účinnom do novely vykonanej vyhl.č. 141/2008 Z.z., ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a/ podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu a b/ paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Podľa odseku 2 cit. ust. vyhlášky základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 Eur za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti Podľa odseku 3 je paušálne suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti 3,32 Eur. Úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou, upravuje § 15 cit. vyhlášky. písm. a - j cit. vyhlášky.
Podľa § 16 ods. 2 vyhl. č. 288/1995 Z.z. Ak súdny exekútor pri exekúcii na peňažné plnenie vymôže časť pohľadávky pred jeho vylúčením z vykonávania exekúcie alebo pred jej zastavením, pri určovaní jeho odmeny sa postupuje podľa § 5 s tým, že základom na určenie tejto odmeny je výška vymoženej pohľadávky.
Podľa § 5 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z.z. v znení účinnom do vyhl. č. 141/2008 Z.z. odmena súdneho exekútora je 20% zo základu na jej určenie, najmenej však 500,- Sk (16,60 eura) a najviac 1 000 000 Sk (33 193, 92 eura. Podľa ods. 2 cit. vyhl. Ak súdny exekútor upustí od vykonávania exekúcie podľa § 46 ods. 3 zákona, patrí mu 50% z odmeny vypočítanej podľa odseku 1. Podľa ods. 3 cit. vyhl. Ustanovenia o náhrade hotových výdavkov a o náhrade za stratu času pri výkone exekučnej činnosti tým nie sú dotknuté.
Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, pričom táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa § 23 vyhlášky patrí súdnemu exekútorovi i náhrada za stratu času pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelária, a za čas strávený na ceste do tohto miesta s späť, pričom táto náhrada podľa odseku druhého je 0,66 Eur za každú aj len začatú polhodinu.
Vzhľadom na uvedené priznal súd súdnemu exekútorovi trovy vo výške 503,65 Eur, ktoré pozostávajú z odmeny v sume 408,50 Eur (10% z vymoženej sumy 4083,00 Eur), z náhrady za hotové výdavky (poštovné a telekomunikačné náklady) v sume 13,45 Eur + DPH 20% v sume 81,70 Eur. Súd uznal priznané úkony za účelné pre potreby výkonu exekúcie, nakoľko ide o obvyklé úkony pri doručovaní listín súdneho exekútora a zisťovaní potrebných skutočností pre riadny výkon exekúcie s prihliadnutím na časové obdobie výkonu exekúcie a uznal i hotové výdavky ako štandartné výdavky
spojené so zisťovaním pri výkone exekúcie, čo sa týka rozsahu a súčasne s prihliadnutím na časové obdobie výkonu exekúcie. Súčasne mal súd za preukázané zisťovaním v zozname daňových subjektov registrovaných pre DPH na stránke finančného riaditeľstva, že exekútor je platiteľom DPH.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v platnom znení ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Základnou zásadou exekučného konania je, že trovy exekúcie uhrádza povinný (§ 197). Iba výnimočne, napr. pokiaľ je zistená nemajetnosť povinného (§ 203 ods. 2) znáša trovy exekúcie zo zákona oprávnený.
Povinný bol vymazaný z obchodného registra na základe právoplatného uznesenia, ktorým bola spoločnosť zrušená bez likvidácie. Z predmetného uznesenia ďalej vyplýva, že konajúci súd pred rozhodnutím o zrušení spoločnosti zistil, že táto nemá žiaden majetok, ktorý by stačil na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, preto povinného zrušil bez likvidácie.
S poukazom na vyššie uvedené súd preto uložil oprávnenému v súlade s ust. § 200 ods. 2 a § 203 ods. 2 v spojení s § 57 ods. 1 písm. h/ EP nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi priznané trovy exekúcie, nakoľko je zrejmé, že povinný zanikol ako nemajetný.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do15dní odo dňa doručenia na podpísanom súde v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 OSP/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha a musí byť podpísané a datované a treba ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, inak súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Proti výroku o trovách exekúcie je odvolanie prípustné iba čo do ich výšky. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 1 O.s.p.).