Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/337/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej, JUDr. Jána Burika, v právnej veci navrhovateľov: v rade 1/ O. L., nar. X. X. XXXX, bytom L. D. XXX, v rade 2/ N. L., nar. XX. X. XXXX, bytom L. D. XX/X, obaja zastúpení JUDr. Magda Poliačiková, advokátka, s.r.o. so sídlom Žilina, Národná 17, IČO: 36 848 654 proti odporcovi: D. G., nar. X. X. XXXX, bytom A. F., L. XXX, zastúpenému Mgr. Blanislav Samec, advokát so sídlom U. M. XXX, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, na odvolanie navrhovateľov v rade 1/, 2/ a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. -178 zo dňa 25. 4. 2012, takto

rozhodol:

Výrok rozsudku o náhrade trov prvostupňového konania (VI.) z r u š u j e a v tejto časti v r a c i a vec na ďalšie konanie a rozhodnutie.

V ostatných výrokoch (I., II., III., IV., V.) rozsudok okresného súdu

p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina určil vlastnícke právo navrhovateľov v rade 1/, 2/ k nehnuteľnostiam, špecifikovaným v jednotlivých výrokoch prvostupňového súdu v tam určených podieloch, odporcu zároveň zaviazal zaplatiť navrhovateľom v rade 1/, 2/ trovy konania vo výške 590,72 eur a tieto zaplatiť na účet právneho zástupcu.

Rozhodnutie vo veci samej prvostupňový súd zdôvodnil s poukazom na ust. , resp. , , a , keď konštatoval, že odporca nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam kúpnou zmluvou, pretože jeho právny predchodca (predávajúci) nebol vlastníkom týchto nehnuteľností. Na list vlastníctva bol zapísaný na základe vydaného osvedčenia o vydržaní vlastníckeho práva. V skutočnosti však vlastnícke právo vydržať nemohol, nakoľko na to neboli splnené podmienky. Následne potom nemohol previesť vlastníctvo na odporcu v zmysle zásady „nikto nemôže na druhého previesť viac práv ako má sám“. Prvostupňový súd poukázal na to, že právny predchodca odporcu nemohol vydržať nehnuteľnosti, nakoľko nemal žiadny titul držby, ani dobromyseľnosť, pretože jeho predchodca Poľnohospodárske družstvo nebol držiteľom pozemkov, ale len ich užívateľom. Následne ani odporca nemohol nadobudnúť vlastnícke práva vydržaním, pretože nebol dobromyseľným držiteľom nehnuteľností stanovenú lehotu 10 rokov.

O trovách prvostupňového konania rozhodol súd podľa s poukazom na úspech účastníkov vo veci.

Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podali odvolanie všetci účastníci konania. Odporca napadol celý rozsudok prvostupňového súdu, navrhovatelia v rade 1/, 2/ výrok o trovách prvostupňového konania.

Odporca v odvolaní prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že prvostupňový súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal odporcom navrhnuté dôkazy. Má za to, že bolo potrebné okrem iného zistiť, či predmet konania nespadá do oblasti reštitúcií podľa ustanovení , prípadne iných reštitučných zákonov. Nesúhlasil so záverom súdu, že predmetné pozemky boli užívané JRD Kamenná Poruba a neskôr Štátnym majetkom Rajec, š.p. podľa ustanovení a vlastníctvo tak ostalo zachované, ale bolo treba ustáliť, z akého titulu užívalo JRD Kamenná Poruba, resp. Štátny majetok Rajec pozemky, ktoré boli predmetom konania. Poukazoval na to, že v období zakladania družstva po roku 1957 väčšina vlastníkov pôdy túto darovala JRD Kamenná Poruba. Ak by aj nebola darovaná, na základe vládneho nariadenia č. 50/1955 bola odňatá prikázaním do užívania družstva na základe uznesení Rady MNV v Kamennej Porube. Má potom za to, že v danom prípade sa jedná o reštitučný nárok, ktorý mali navrhovatelia uplatniť podľa iného právneho predpisu. Prvostupňový súd však nevykonal potrebné dokazovanie cestou Štátneho archívu Bytča. Z týchto dôvodov žiadal, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu zrušil v celom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Navrhovatelia v rade 1/, 2/ prostredníctvom zástupcu napadli výrok o trovách prvostupňového konania a žiadali, aby odvolací súd tento zmenil a priznal im trovy právneho zastúpenia vo výške 1 011,22 eur spolu so súdnym poplatkom. Podľa ich názoru výroková časť rozsudku v tejto časti je nepreskúmateľná, pretože súd uviedol priznanú sumu 590,72 eur, ale zároveň uviedol súdny poplatok 99,50 eur a trovy právneho zastúpenia 911,72 eur. Pokiaľ mal súd v úmysle znížiť tarifnú odmenu o 50 % podľa Vyhlášky č. , úmyslom zákonodarcu bolo, aby pri zastupovaní jednej osoby bola základná sadzba tarifnej odmeny v plnej výške a pri zastupovaní ďalších osôb pri spoločných úkonoch sa základná odmena zníži o 50 %. Zdôvodnenie prvostupňového súdu o znížení odmeny o 50 % by nemalo logiku, nakoľko táto predstavuje odmenu ako pri zastupovaní iba jednej osoby.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. a postupom v zmysle napadnutý rozsudok prvostupňového súdu vo veci samej podľa ako správny potvrdil a vo výroku o trovách prvostupňového konania zrušil a v tejto časti vrátil prvostupňovému súdu na nové rozhodnutie.

Z obsahu spisu a vykonaného dokazovania prvostupňovým súdom mal i odvolací súd preukázané, že navrhovatelia v rade 1/, 2/ sa domáhali určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, špecifikovaným v návrhu z dôvodu, že tieto nadobudli od svojich právnych predchodcov dedením, resp. darovaním. Na liste vlastníctva však bol zapísaný odporca, ktorý nehnuteľnosti získal kúpnou zmluvou od právneho predchodcu, firmy Agroregión a.s. so sídlom Rajec, ktorá bola zapísaná na list vlastníctva na základe osvedčenia o vydržaní, spísaného notárskou zápisnicou zo dňa 30. 5. 2000 v zmysle . Navrhovatelia v konaní preukazovali, že Agroregión a.s. so sídlom Rajec nemohol vydržať predmetné nehnuteľnosti z titulu ich užívania ako vlastných, nakoľko sa jednalo o poľnohospodársku pôdu, ktorá bola len v užívaní JRD, prípadne Štátneho majetku Rajec. V notárskej zápisnici o vydržaní je uvedené, že predmetné nehnuteľnosti v rámci privatizácie odkúpila spoločnosť Agroregión, s.r.o. Dlhé Pole a následne svoj majetok vložila do spoločnosti Agroregión a.s. so sídlom v Rajci. Nehnuteľnosti boli následne kúpnou zmluvou odpredané odporcovi. V danom prípade prvostupňový súd správne skúmal, či na podaní žaloby je daný naliehavý právny záujem v zmysle . Aj odvolací súd sa stotožnil so závermi prvostupňového súdu v tom, že žaloba bola daná dôvodne. V ďalšom prvostupňový súd prejudiciálne skúmal, či právny predchodca odporcu Agroregión a.s. bol v čase predaja nehnuteľností ich vlastníkom, nakoľko na list vlastníctva bol zapísaný v zmysle zákona o katastri, na základe notárskeho osvedčenia o vydržaní. Tak, ako na to správne poukázal aj prvostupňový súd, v zmysle vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. Jedným zo spôsobov je potom aj vydržanie v zmysle , kedy oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu 3 rokov, ak ide o hnuteľnosť a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Už v samotnom osvedčení o vydržaní si odporuje

žiadateľ o vydanie osvedčenia, keď uviedol, že nehnuteľnosti odkúpil od Slovenského pozemkového fondu Bratislava. Následne v zápisnici je uvedené, že Agroregión a.s. vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam získal titulom vydržania. Závery prvostupňového súdu o tom, že v čase prevodu nehnuteľností odporcovi, nemohol byť prevodca ich vlastníkom, sú správne. Preto sa následne ani odporca nemohol stať vlastníkom týchto nehnuteľností a pokiaľ by aj poukazoval na to, že tieto v dobrej viere od roku 2000 držal a užíval, dobromyseľnosť bola narušená v roku 2003, kedy na základe začatého súdneho sporu bolo zrejmé, že vlastníctva sa domáha iná osoba. Pokiaľ v odvolaní odporca uviedol, že navrhovatelia sa mali domáhať určenia vlastníckeho práva tzv. „reštitučných zákonov“, nie je vylúčené, aby sa osoba, ktorej nehnuteľnosti prevzal štát v rozhodnej dobe, domáhala ochrany vlastníckeho práva podľa všeobecných predpisov, a to aj formou určenia vlastníckeho práva podľa (Nález Ústavného súdu SR sp. zn. ). V tomto prípade však predmetné nehnuteľnosti do vlastníctva štátu neprešli. Nebol preto dôvod sa domáhať ich vydania, resp. prinavrátenia vlastníctva v reštitučnom konaní.

Vzhľadom na takto zistené skutočnosti, pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať ( ), keďže ani zo strany odvolateľa neboli v priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal prvostupňový súd v dôvodoch svojho rozhodnutia.

Z týchto dôvodov potom odvolací súd rozsudok vo veci samej ako vecne správny potvrdil.

Pokiaľ bol odvolaním napadnutý výrok o trovách konania, v tejto časti odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu zrušil vzhľadom na ust. , keď uvedený výrok nie je možné preskúmať, nakoľko vo výrokovej časti rozsudku je uvedené, že navrhovateľom v rade 1/, 2/ je odporca povinný nahradiť trovy konania vo výške 590,72 eur (trovy súdny poplatok 99,50 eur; trovy právneho zastúpenia 911,72 eur) ...., avšak v odôvodnení tohto výroku je v rozsudku uvedené, že súd priznal navrhovateľom v rade 1/, 2/ titulom trov zaplateného súdneho poplatku sumu 99,50 eur a titulom trov právneho zastúpenia sumu 590,72 eur. Vzhľadom na uvedené rozpory vo výroku a odôvodnení nebolo možné túto časť prvostupňového rozsudku preskúmať, a preto neostávalo odvolaciemu súdu iné, ako napadnutý výrok zrušiť a vrátiť späť prvostupňovému súdu na nové rozhodnutie.

S poukazom na ust. , prvostupňový súd pri rozhodovaní o trovách konania rozhodne aj o trovách odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.