Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7S/103/2011

Potvrdené rozhodnutím 8Sžf/44/2013
„Identifikačné číslo spisu: 7011200852 Dátum vydania rozhodnutia: 22.05.2014 Meno a priezvisko: CSc., JUDr. Eva Babiaková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:7011200852.1 ROZSUDOK Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členov senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a Mgr. Petra Melichera, v právnej veci žalobcu: JOMADO s.r.o., Hlavná 600, Streda nad Bodrogom, IČO: 36 588 547, zast. JUDr. Martinou Gombosovou, advokátkou, so sídlom Moldavská cesta 21/A, Košice, proti žalovanému: 1/ Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, žalovanému 2/ Daňový úrad kráľovský Chlmec, Mierová 264/2. Kráľovský Chlmec, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného 1/ č. I/223/13561-69293/2011/999608-r zo dňa 4. júla 2011, a žalovaného 2/ č. 738/230/28254/10/Kaš zo dňa 13. decembra 2010, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/103/2011 - 95 zo dňa 13. februára 2013, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/103/2011 - 95 zo dňa 13. februára 2013, p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a ."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Jurákovej, členov JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Jozefa Kuruca, v právnej veci žalobcu : JOMADO, s.r.o., Hlavná č. 600, Streda nad Bodrogom IČO : 36 588 547, zastúpeného JUDr. Martinou Gombosovou, Moldavská cesta č. 21/A, Košice, proti žalovanému: 1/ Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná ul.63, Banská Bystrica, žalovanému 2/ Daňový úrad Kráľovský Chlmec, Mierova 264/2, Kráľovský Chlmec, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného 1/ č. I/223/13561-69293/2011/999608-r zo dňa 4.7.2011 a žalovaného 2/ č. /Kaš zo dňa 13.12.2010, takto

rozhodol:

Žalobu proti žalovanému 1./ z a m i e t a.

Konanie proti žalovanému 2./ z a s t a v u j e .

Žalobcovi sa nepriznáva právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobou zo dňa 29.9.2011 osobne podanou na Krajskom súde v Košiciach sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. I/223/13561-69293/2011/999608-r zo dňa 4.7.2011, ktorým žalovaný podľa v znení nesk. predpisov /ďalej len „zákon a o správe daní“/, potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Kráľovský Chlmec č. /Kaš zo dňa 13.12.2010. Prvostupňovým správnym rozhodnutím vydaným podľa zákona o správe daní nebol žalobcovi priznaný nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie október 2009 v sume 46.657,79 EUR a bola mu určená vlastná daňová povinnosť za toto zdaňovacie obdobie v sume 599.924,37 EUR. Dodatočný platobný výmer bol vydaný na základe výsledkov kontroly na zistenie oprávnenosti nároku žalobcu na vrátenie nadmerného odpočtu, ktoré boli uvedené v protokole o kontrole č. Pal zo dňa 5.11.2010 a jeho dodatku.

Z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že u žalobcu Daňový úrad v Kráľovskom Chlmci vykonal kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu z faktúr :

- 30102009/V2 zo dňa 30.10.2009 za dodávku drevených plotov v množstve 675 ks, základ dane 474 525,- EUR, DPH 90 159,75 EUR,

- 24102009/V3 zo dňa 24.10.2009 za dodávku drevených plotov v množstve 320 ks, základ dane 223 062,40 EUR, DPH 42 381,86 EUR,

- 31102009/V zo dňa 31.10.2009 za dodávku drevených plotov v množstve 157 ks, základ dane 109 429,- EUR, DPH 20 791,51 EUR,

- 3010/2009/V1 zo dňa 30.10.2009 za dodávku „BIO“ jablká II.tr. v množstve 376 000,-kg, základ dane 349 680,- EUR, DPH 66 439,20 EUR,

- VD-28102009 zo dňa 28.10.2009 za dodávku drevených plotov v množstve 434 ks, základ dane 303 969,26 EUR, DPH 57 754,16 EUR,

- 29102009/TV1 zo dňa 29.10.2009 za dodávku drevených plotov v množstve 1 940 ks, základ dane 1 352 315,80 EUR, DPH 256 940,- EUR,

- 2009/10/30 zo dňa 30.10.2009 za dodávku smrekových oblín v množstve 3 620m3, základ dane 300 387,60 EUR, DPH 57 073,64 EUR,

- -30102009 zo dňa 30.10.2009 za dodávku „BIO“ jablká I. tr. 40 000 kg, základ dane 73 650,- EUR, DPH 13 993,50 EUR,

- 01102009/D zo dňa 1.10.2009 za dodávku dosky 2, 3, 4, 5, 6 m v množstve 205,00 m3, základ dane 34 030,00 EUR, DPH 6 465,70 EUR,

- 20090150 zo dňa 29.10.2009 za dodávku stavebného materiálu, základ dane 24 094,60 EUR, DPH 4577,97 EUR,

- 20090081 zo dňa 29.8.2009 za dodávku okien, stojky regálové, základ dane 24 638,35 EUR, DPH 4 681,29 EUR,

- 20090089 zo dňa 29.9.2009 za dodávku okien, dverí, lavíc, stolov a ich montáže, základ dane 33 962,34 EUR, DPH 6 452,84 EUR,

- 20090024 zo dňa 8.10.2009 za dodávku vína, základ dane 19 547,70 EUR, DPH 3 714,06 EUR,

- 28102009/TM zo dňa 28.10.2009 za dodávku tokajského vína /samorodé suché/ v množstve 15 400 litrov, základ dane 79 772,- EUR, DPH 15 156,68 EUR.

Správca dane požiadal o preverenie skutočností dodania tovaru od DÚ Košice I /drevené ploty/ od dodávateľa VEMADO, s.r.o., DÚ Spišská Nová Ves /smrekové obliny/ od dodávateľa Drevobal, a.s., DÚ Košice III /drevené ploty/ od dodávateľa TVX s.r.o., DÚ Veľké Kapušany /dosky/ od dodávateľa Drevo SK, s.r.o., DÚ Trebišov /jablká/ od dodávateľa TOKAJ INVEST s.r.o., pričom týmito dožiadaniami správcovia dane potvrdili, že daňové doklady sú zaúčtované, ale ďalšie skutočnosti, ktoré správca dane žiadal preveriť nemohli byť prevedené z dôvodu, že daňový subjekt podal námietku proti postupu zamestnanca správcu dane pri výkone daňovej kontroly.

Správca dane vyzval splnomocneného zástupcu žalobcu JUDr. E. Kostovčíka výzvou č.738/320/21692/10/Pal zo dňa 10.9.2010 na predloženie dôkazov, ktoré by preukázali tvrdenia :

- uskutočnenie nákupu tovaru, a to uvedením podrobného reťazca dodávateľov spätne od spoločnosti JOMADO, s.r.o., cez dodávateľov spoločností, kde je konateľom prípadne štatutárnym zástupcom pán G.. H., až po prvotného dodávateľa, spoločnosti, kde nie je konateľom prípadne štatutárnym zástupcom G.. H.,

- uskutočnenie predaja tovaru na základe faktúr a to uvedením podrobného reťazca odberateľov, počnúc spoločnosťou JOMADO, s.r.o., cez spoločnosti, kde je konateľom - štatutárnym zástupcom G..H., až po posledného odberateľa, spoločnosť, v ktorej nie je konateľom prípadne štatutárnym zástupcom G.. H.,

- doložiť doklady o preprave,

- skladové priestory,

- vysvetliť účtovanie nákupu tovaru a materiálu spôsobom B, t.j. priamo cez nákladové účty,

- inventúrny súpis tovaru k 31.12.2009.

Na základe tejto výzvy daňové doklady predložené neboli.

Správca dane vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností skonštatoval, že platiteľ dane pri výkone daňovej kontroly nepreukázal, že mu vzniklo právo na odpočítanie dane. Platiteľ nepreukázal reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov a vznik daňovej povinnosti v rozsahu, ako je uvedené na dokladoch predložených ku kontrole. Správca dane skonštatoval, že zdaniteľné obchody neboli reálne uskutočnené v rozsahu, ako je uvedené na predložených faktúrach, boli vyhotovované fiktívne na dodávku tovaru, ktorý v takom množstve neexistoval. Uvedené tvrdenie podporuje skutočnosť, že spoločnosť JOMADO, s.r.o., nemala žiadny hmotný investičný majetok ani dopravné prostriedky, či už vlastné alebo prenajaté, zaúčtované v účtovníctve spoločnosti. Spoločnosť rovnako nemala žiadny nehmotný majetok, v účtovníctve bola zaúčtovaná iba jedna faktúra za prenájom prevádzkových priestorov, a to medzi NAFT - SM Gastro Slovakia, s.r.o., Slovenské Nové Mesto. Prenajaté skladovacie priestory nezodpovedali skutočnosti nákupu tovaru, ktorý deklaroval daňový subjekt vo svojom daňovom priznaní za kontrolované zdaňovacie obdobie.

Pri nákupe drevených plotov platiteľ dane nepreukázal dôvod nákupu, ktoré mali byť nakúpené za účelom predaja, ale v skladovej evidencii bolo uvedené, že je mínusový stav 42 684 ks drevených plotov / demontované/.

Pri nákupe smrekových oblín platiteľ nepreukázal dôvod nákupu, údajne mali byť zakúpené na výrobu drevených plotov. Žalobca v roku 2009 žiadne ploty nevyrobil, iba kupoval od spoločností, kde je konateľom G.. H..

Obdobne to platí aj pri nákupe jabĺk, dôvod nákupu nebol preukázaný, mali byť nakúpené za účelom výroby jablčnej drene a šťavy, takisto bola predávaná iným spoločnostiam - výkrm hovädzieho dobytku. Žalobca nepreukázal svoje skladové priestory, nájomné zmluvy na stroje na výrobu jablčnej drene a šťavy, taktiež ani pri ostatných komoditách, ktoré boli predmetom daňovej kontroly, nebol preukázaný dôvod nákupu. Kontrolné zistenia preukázali iba skutočnosť, že žalobca nemal žiadnu ekonomickú činnosť /tvorba zisku a pod./, ale „obchodné“ transakcie vykonával za účelom získania daňových výhod.

Žalovaný z uvedených dôvodov v dôvodoch napadnutého rozhodnutia poukázal na zákonné ustanovenie , ods. 2 písm. a/ , ds. 1 a os. 1 písm. a/ v znení nesk. predpisov, ďalej len „zákon o DPH“, na tie ustanovenia, ktoré žalobca porušil, pretože neboli preukázané zdaniteľné plnenia deklarované daňovým subjektom.

V predmetnej daňovej kontrole došlo k zmene v osobách kontrolórov a boli nahradení zamestnancami miestne príslušného správcu dane.

Daňový subjekt dodávateľské a odberateľské zmluvy medzi spoločnosťami personálne prepojenými osobou G.. H. E.., uzatváral sám so sebou ústne. Platby za tovar boli uskutočňované v hotovosti, tovar neopúšťal sklady, zmenil iba vlastníka v prepojených spoločnostiach G.. H..

Žalovaný sa vysporiadal aj s námietkou, ktorá sa vzťahovala na prerokovanie protokolu z tejto daňovej kontroly, žalobca k protokolu podal vyjadrenie oneskorene, čo potvrdzuje jeho podanie zo dňa 26.11.2010.

V závere napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že daňová kontrola prebehla v súlade s ust. § 2 a § 29 zákona o správe daní, dokazovanie bolo vykonané na základe dožiadaní, ktoré neboli v prospech daňového subjektu a preto zákonným spôsobom bolo preukázané, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno, teda bolo preukázané, že žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane, s poukazom na ust. § 49 ods. 1, 2 zákona o DPH, v nadväznosti na ust. § 19 cit. zákona o DPH.

Proti rozhodnutiu žalovaného žalobca podal v zákonnej lehote žalobu. Uviedol v nej tieto žalobné dôvody :

- vstupy u žalobcu v rámci kontroly neboli uznané napriek tomu, že výstupy u jeho dodávateľov uznané boli. V napadnutom rozhodnutí správca dane deklaroval krátenie dane, pričom o krátení dane môže hovoriť a konštatovať ho v súlade s platnou legislatívou len príslušný súd v trestnom konaní.

- v celom odôvodnení rozhodnutia žalovaného I. absentuje jeho vyporiadanie sa s riadne vznesenou námietkou k protokolu z daňovej kontroly, v ktorej žalobca namietal miestnu príslušnosť orgánu vykonávajúceho daňovú kontrolu, v nadväznosti na ústavný nález ÚS SR č. II. ÚS118/08 zo dňa 10.12.2009, daňová kontrola bola začatá v rozpore s ust. § 3 ods. 1 zákona o správe daní,

- žalovaný nepostupoval v súlade s § 30 ods. 3, § 48 ods. 6 zákona o správe daní,

- jediným dôkazom, na ktorom správca dane postavil svoje rozhodnutie je totožnosť osoby /konateľa/ v spoločnostiach, medzi ktorými došlo k uskutočneniu zdaniteľného plnenia,

- správca dane nedisponuje žiadnym priamym ani nepriamym dôkazom, vyvracajúcim uskutočnenie zdaniteľných plnení,

- v rozhodnutí nie je uvedené, že kontrolovaný subjekt v rozpore s § 15 zákona o správe daní neposkytol súčinnosť pri vykonávaní daňovej kontroly, ani že by akýkoľvek správcom požadovaný doklad absentoval alebo nebol odvolateľom predložený, správca dane neuvádza, aký konkrétny doklad absentuje a tým spochybňuje uskutočnenie zdaniteľného plnenia,

- žalovaný účelovo hodnotil dôkazy,

- tovar bol v dispozičnej sfére žalobcu ako vlastníka, čo bolo potvrdené správcami dané pri kontrolách výstupných faktúr vykonávaných u dodávateľov žalobcu. Zo všetkých dodávateľských faktúr bola dodávateľmi aj odberateľmi riadne priznaná a a j odvedená daň z pridanej hodnoty,

- poukázal na šikanovanie žalobcu množstvami výziev zo strany správcu dane,

- nezákonný postup daňových orgánov, kde daňové orgány neuznávajú daň na vstupe a s poukazom na ust. § 71 ods. 6 zákona o DPH ponechávajú daň n a výstupe, čím dochádza k absurdnej situácii, keď predpis dane niekoľnonásobne prevyšuje uplatnené nadmerné odpočty.

- žalovaný by sa mal oboznámiť s rozsudkom ESD C -454/98,

- žalobca tým, že založil viacero obchodných spoločností neporušil žiadne zákonné ustanovenie, naopak využil právo spoločne podnikať,

- šikanóznym postupom daňových orgánov mal žalobca znemožnené právo splniť svoju dôkaznú povinnosť.

Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 2.3.2012 navrhol žalobu zamietnuť.

Okrem dôvodov, ktoré boli predmetom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaný v tomto písomnom vyjadrení uviedol, že žalobca na základe výzvy č. /Pal predložil správcovi dane hlavnú knihu za december 2009, účtovný denník za december 2009, evidencia hmotného majetku nebola predložená, pretože spoločnosť nevlastní žiadny majetok. Žalobca predložil skladovú evidenciu drevených bedničiek a eurobedien, menný zoznam pracovníkov, nájomnú zmluvu medzi NAFT - SM Gastro Slovakia, s.r.o. a medzi Drevo Sk s.r.o. a vyjadrenie, že smrekové obliny nakúpené od spoločnosti DREVOBAL a.s boli použité na výrobu drevených plotov a vyjadrenie, že jablčná dreň a šťava sa vyrába na prevádzke Slovenské Nové Mesto. Na základe vyššie uvedeného správca dane vykonal dňa 22.4.2010 obhliadku prevádzky na výrobu jablčnej drene a šťavy v prenajatých priestoroch od spoločnosti NAFT - SM Gastro Slovakia s.r.o., pričom zistil, že na prevádzke sa v tom čase nevykonávala žiadna činnosť a neboli tam žiadni pracovníci. Neuznanie uplatneného odpočítania dane nebolo zdôvodnené len totožnosťou G.. H. v reťazci obchodných spoločností vyššie uvedených, ale aj tým, že žalobca si nesplnil dôkaznú povinnosť v priebehu daňového konania vo vzťahu k preukázaniu reálnych obchodov. Účtovne sa deklarovali určité obchody, ale reálne /fakticky/ sa nepreukázalo ich splnenie v rámci reťazcov žalobcom uvádzaných. Konateľ týchto obchodných spoločností nevedel preukázať, kto tovary prepravoval, či tovar bol nakúpený za účelom ďalšieho predaja, či v skutočnosti bol fyzicky prítomný a k dispozícii predajcu a v akom množstve, kde bol použitý, skladovaný, kde bol použitý deklarovaný stavebný materiál, drevené ploty, ako aj pri ostatných výrobkoch. Žalobca pri predkladaní dôkazov predložil len sporné faktúry a jednu nájomnú zmluvu. Správca dane konkrétne uviedol, že požaduje doklady o preprave tovaru, inventúrny súpis k 31.12.2009 a i.

Žalobca v žalobe nekonkretizuje, u ktorých dodávateľov mal byť nulový výsledok kontroly. Správca dane vykonal kontrolu aj u dodávateľov žalobcu a výsledkom kontroly bol vyrubený rozdiel dane. Žalovaný ďalej konkretizuje, koľko obchodných spoločností mal G.. H. a celkovo na dani z pridanej hodnoty prostredníctvom nadmerných odpočtov za obdobie rokov 2007 až 2009 odčerpal žalobca zo štátnych financií 32 754 987,- EUR. Na dani z príjmov právnickej osoby za tieto roky bola v daňových priznaniach vykázaná strata. Za rok 2009 na dani z príjmu právnickej osoby žalobca vykázal v podanom daňovom priznaní nulovú daňovú povinnosť.

Žalovaný tiež poukázal na judikatúru Súdneho dvora ES, ktorý pre účely výkladu Šiestej smernice k dani z pridanej hodnoty definoval v rozsudku zo dňa 21.2.2006 C -255/02 Halifax plc, Leeds Permanent Development Services Ltd, County Wide Property Investments Ltd v. Commissioners of Customes and Excise, činnosti daňových subjektov, ktoré predstavujú zneužitie práva. O takú činnosť ide vtedy, pokiaľ zo všetkých objektívnych okolností vyplýva, že ich hlavným účelom a zároveň i výsledkom je, napriek formálnemu dodržaniu podmienok vyplývajúcich z príslušných právnych predpisov - získanie daňového zvýhodnenia, ktorého poskytnutie by bolo v rozpore s cieľom sledovaným danou právnou úpravou.

K otázke fiktívnych dodávok a rozsudku ESD C - 454/98 uviedol, že ust. § 71 zákona o DPH upravuje povinnosť vyhotoviť faktúru pri dodaní tovaru a služby v tuzemsku, náležitosti faktúry, vrátane faktúry, ktorej predmet fakturácie neodráža skutočnosť. Žalobca fakturoval tovar fiktívne, ktorý neexistoval. V danom prípade nebol naplnený predpoklad, z ktorého vychádzal žalobca, že vystavovatelia faktúr, z ktorých si žalobca uplatnil odpočítanie dane, vysporiadali sumu dane uvedenú na týchto faktúrach jej odvodom do štátneho rozpočtu.

K námietke miestnej nepríslušnosti uviedol svoje stanovisko, ktoré už ďalšími rozhodnutiami NS SR, ÚS SR v jeho právnom závere boli prekonané. V konkrétnom prípade, osoby kontrolórov boli vymenení a bola uskutočnená výmena zamestnancov za miestne príslušného správcu dane, čím bolo naplnené ust. § 15 ods. 14 zákona o správe daní. Dodatočný platobný výmer za zdaňovacie obdobie október 2009 bol vydaný miestne príslušným správcom dane. Žalobca postupom správneho orgánu nebol ukrátený na svojich právach a navrhol žalobu zamietnuť.

Súd v konaní podľa ust. a nasl. , po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s administratívnymi spismi žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Daňový úrad v Kráľovskom Chlmci ako účastník konania v druhom rade nemohol byť žalovaný, pretože nebol správnym orgánom posledným, ktorý vo veci nepriznania nadmerného odpočtu rozhodol, preto súd vo vzťahu k nemu konanie zastavil, s poukazom na ust.

Podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia, pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je žalovaným správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni.

Súčasťou administratívneho spisu boli zápisnice o ústnych pojednávaniach, zápisnice o miestnom zisťovaní, úradné záznamy o nahliadnutí do spisu, písomné svedecké výpovede zamestnancov, vyjadrenia získané od správcov daní, ktorých obsah korešponduje so zisteniami uvedenými správcom dane v dodatočnom platobnom výmere ohľadne týchto dôkazov.

Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služieb vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa ods. 2 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané / § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH/.

V zmysle § 71 ods. 1, 6 zákona o DPH pri každom dodaní tovaru a dodaní služby v tuzemsku pre zdaniteľnú osobu a pre právnickú osobu, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, je platiteľ povinný vyhotoviť faktúru. Ak platiteľ vo faktúre alebo v inom doklade o predaji uvedie vyššiu sumu dane ako je povinný platiť podľa tohto zákona, je povinný platiť túto vyššiu sumu dane.

Podľa § 2 ods. 2 zákona o správe daní, správca postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektami a pri vyžadovaní plnenia ich povinností v tomto konaní použije len také prostriedky, ktoré ich menej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť daň.

Aj podľa názoru konajúceho súdu, žalobca v konaní nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre odpočítanie dane z pridanej hodnoty v zdaňovacom období október 2009.

Uskutočnený nákup od už uvedených dodávateľov žalobca preukazoval iba dodávateľskými faktúrami a pokladničnými dokladmi, ktoré vystavoval len jeden subjekt - konateľ všetkých týchto navzájom prepojených obchodných spoločností. Množstvo, predaj, realizácia jeho presúvania / doprava, prevzatie, sklady, odbery a i./ žalobca ničím nepreukázal. Rozsiahlym dokazovaním správcu dane nebolo preukázané dodanie fakturovaného tovaru, ani tieto subjekty nepreukázali, že tieto tovary niekedy vlastnili.

Nedôvodnú hodnotí súd žalobnú námietku, v zmysle ktorej rozhodnutie žalovaného neobsahuje dostatok dôvodov že je nepreskúmateľné a nezodpovedá požiadavkám ust. § 30 ods. 1, 3 zákona o správe daní.

Rozhodnutie žalovaného obsahuje konštatovanie skutkového stavu zisteného vykonanou daňovou kontrolou, pričom žalovaný jednotlivé skutkové zistenia vyhodnocoval z pohľadu žalobcom uplatneného nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty. V dôvodoch svojho rozhodnutia sa žalovaný podrobne vysporiadal s jednotlivými odvolacími námietkami. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol skutočnosti, ktoré boli rozhodujúce pre vydanie jeho rozhodnutia, zdôvodnil, akými úvahami bol vedený pri hodnotení vykonaných dôkazov a aplikácii relevantnej právnej úpravy.

Žalobca v daňovom konaní namietal, že nemohol splniť svoju dôkaznú povinnosť a ani realizovať svoje právo na súčinnosť so správcom dane v daňovom konaní v zmysle § 2 ods. 2 zákona o správe daní a ani právo predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, pretože výkonom daňovej kontroly u žalobcu a u ďalších obchodných spoločností, v ktorých bol G.. H. st. konateľom, vytvorili zamestnanci správcu dane úmyselne stav, v ktorom žalobca nemohol reálne splniť požiadavky zamestnancov správcu dane a svoju dôkaznú povinnosť a uplatniť svoje zákonné práva. V dôsledku toho sa žalobca dostal do podstatne nevýhodnejšej polohy oproti daňovým orgánom. Tvrdil, že týmto postupom daňových orgánov došlo k porušeniu zásady proporcionality zakotvenej v ust. zákona o správe daní, ktorá patrí medzi základné princípy právneho štátu podľa SR.

Podstatu proporcionality zovšeobecnil Ústavný súd Slovenskej republiky aj v náleze tak, že „obmedzenie, resp. zasahovanie do chránených práv a slobôd, je ústavne akceptovateľné len vtedy, ak je ustanovené zákonom, zodpovedá niektorému ustanovenému legitímnemu cieľu a je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na dosiahnutie sledovaného cieľa, t.j. ospravedlňuje ho existencia naliehavej spoločenskej potreby a primerane /spravodlivo/ vyvážený vzťah medzi použitými prostriedkami a sledovaným cieľom“.

Je nesporné, že G.. H. bol spoločníkom a konateľom niekoľko desiatok obchodných spoločností, ktoré medzi sebou uskutočňovali zdaniteľné obchody. Konateľ týchto spoločností vykonával v týchto spoločnostiach všetky činnosti, sám vo vlastnom mene. Podľa vlastného vyjadrenia, bol v týchto spoločnostiach nezastupiteľný, ku všetkým preverovaným skutočnostiam mohol iba on podať vyjadrenia a predkladať dôkazné prostriedky ku kontrole, preto bol súbežný výkon daňových kontrol u viacerých týchto spoločností nevyhnutný v záujme najúplnejšieho zistenia skutkového stavu.

Tento dôvod súbežného výkonu daňových kontrol u viacerých obchodných spoločností, ktorých spoločníkom a konateľom bol G.. H. E.., bol dodatočne zdôvodnený v dodatočnom platobnom výmere správcu dane aj v rozhodnutí žalovaného.

Žalobca ako daňový subjekt, ktorého konateľ bol konateľom aj veľkého počtu ďalších obchodných spoločností, nemohol byť z tohto dôvodu zvýhodnený oproti daňovému subjektu, ktorého konateľ nie je konateľom aj v iných obchodných spoločnostiach. Žalobca preto nemôže namietať nezákonnosť postupu správcu dane len z dôvodu, že jeho konateľ je nadmerne zaťažený súčasne prebiehajúcimi daňovými kontrolami daňových subjektov - obchodných spoločností, ktoré sú personálne prepojené osobou konateľa.

Reálnosť uskutočnených obchodov je možné preukazovať len v reťazci spoločností, v ktorých G.. H. st. bol konateľom. V tomto smere správca dane postupoval v súlade s platnou právnou úpravou a nie je možné mu nič vytknúť.

Z rozhodnutia žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa nevyplýva záver tvrdený žalobcom, podľa ktorého jediným dôkazom, na ktorom postavil správca dane svoje rozhodnutie je totožnosť G.. H. E.. ako spoločníka, resp. konateľa v spoločnostiach, medzi ktorými došlo k uskutočneniu predmetných zdaniteľných plnení /vstup a výstup citovaný v žalobe /. Žalobca nenakúpil tovary v rámci zdaniteľných plnení deklarovaných už uvedenými faktúrami, ich pohyb v rámci obchodných spoločností na základe ich reálneho využitia, t.j. splnenia dodávky za účelom dosiahnutia zisku a riadnej ekonomickej činnosti spoločností s ručením obmedzeným, nepreukázal. Žalovaný svoj záver o fiktívnosti žalobcom deklarovaných zdaniteľných plnení nevyvodil iba zo skutočnosti, že žalobca neúčtoval o režijných nákladoch, aj inými zisteniami mal za preukázané, že žalobca v skutočnosti nevykonával žiadnu obchodnú činnosť, pričom dôkazy o uskutočnení / dodaní/ týchto tovarov nepreukázal.

V tomto prípade súd poukazuje na to, že nie správca dane má upozorňovať daňový subjekt, aký doklad má predložiť o preukázaní / dodaní/ tovaru, ale daňový subjekt je ten, ktorý má správcovi dane predložiť všetky potrebné doklady o tom, čo je predmetom faktúry.

Argumentácia žalobcu závermi rozsudku Súdneho dvora ES vo veci ESD C - 454/98, bola vysvetlená tak žalovaným ako aj niekoľkokrát súdnymi rozhodnutiami, pričom súd opakovane zdôrazňuje, že aplikácia ust. § 71 ods. 6 zákona o DPH je v tomto prípade neaplikovateľná, pretože žalobca podával daňové priznania na činnosti, ktoré reálne uskutočnené neboli.

Záverom súd dodáva, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania /žalobné dôvody/, ktoré v tomto prípade súd považuje za zovšeobecnené, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov žaloby. Zovšeobecnené argumentácie žalobcu obsiahnuté v žalobných dôvodoch, ktoré by spochybňovali právne závery žalovaného neboli ničím podložené, spočívali iba v tvrdeniach, ktoré žalobca v daňovom konaní nemohol preukázať, pretože nedisponoval dôkazmi, ktoré by vyvrátili správne úvahy prvostupňového správneho orgánu a tým aj žalovaného. Nedošlo ani k pochybeniu správnych orgánov procesnej povahy.

Naviac, ku dňu vydania tohto rozhodnutia je prekonaná v súdnej praxi aj právna argumentácia vo vzťahu k otázke miestnej nepríslušnosti zamestnancov správcu dane pri výkone daňovej kontroly, ÚS SR sp.zn. -61 zo dňa 10.12.2009, čo je právnej zástupkyni žalobcu známe.

Žalobné dôvody, ktorými sa snažil žalobca vyvrátiť právne závery žalovaného v napadnutom rozhodnutí, nemajú oporu v citovaných ustanoveniach zákona o DPH a zákona o správe daní a poplatkov, preto súd v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými zisteniami ako aj právnou argumentáciou žalovaného v napadnutom rozhodnutí a preto žalobu zamietol, s poukazom na ust.

Žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu nebolo priznané právo na náhradu trov konania, s poukazom na ust. prvá veta /.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.