Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11Co-56-2012.pdf
PDF · 92.14 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/56/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Jozefa Mačeja v právnej veci žalobcov: 1. V. V. S. X., bytom S. S. XXX, R. N XRU, M. A., 2. Q. P. B., rod. X., bytom T. T. X, R. N DE, M. A., 3. K. F., bytom S. E. XX, R. N M. A., 4. F. P. F., bytom G. S. E. XX, R. N XNJ, M. A. a 5. F. Q. T., rod. F., bytom X. H. XX V. X., R. NW X XSN, M. A., všetci právne zastúpení advokátom: Mgr. Peter Petrík, LL.M., advokát, Advokátska kancelária so sídlom Poľnohospodárska 26, Bratislava, proti žalovanej: Slovenská republika - Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 6C/176/2010 - 202 zo dňa 3. novembra 2011, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcom spoločne náhradu trov konania vo výške 377,77 eur titulom trov právneho zastúpenia do rúk ich advokáta do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa určil, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností špecifikovaných v rozsudku a žalovanej uložil zaplatiť žalobcom na trovách konania spoločne 2.965,15 eur na účet právneho zástupcu žalobcov do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 132 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Žalobcovia sa v roku 2006 od ich právneho zástupcu dozvedeli, že žalovaná si zapísala dvojité vlastníctvo k ich majetku na základe rozhodnutia predchádzajúceho režimu. Z vyhlášky Krajského národného výboru v Bratislave zo dňa 20.07.1950 súd zistil, že bola daná výpoveď z hospodárenia na majetku V. F. a manželky Z. H. v kat. úz. F. B., a taktiež na majetok P. F. a V. F., rod. X. v kat. úz. F. B. a súčasne mali byť označené nehnuteľnosti vykúpené a po uplynutí výpovede z hospodárenia prevzaté do vlastníctva Československého štátu a odovzdané do správy a užívania Jednotnému roľníckemu družstvu v Malom Blahove. Výmermi bývalého Okresného národného výboru v Dunajskej Strede č. 611-4/5-1950 zo dňa 10.05.1950 a č. 619-19/4-1950 zo dňa 19.04.1950 bolo rozhodnuté o vykúpení nehnuteľností, ktoré sú predmetom žaloby podľa zákona č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme, následne týchto výmerov v roku 2005 boli predmetné nehnuteľnosti zapísané do vlastníctva žalovanej. Z vyššie uvedených výmerov vyplýva, že išlo o rozhodnutia, proti ktorým bolo možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa ich doručenia na Krajský národný výbor v Bratislave, pôdohospodársky referát, cestou Okresného národného výboru v Dunajskej Strede. Ani na jednom z uvedených výmerov však nie je
vyznačená právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutia a z celkového spisu zabezpečeného cestou štátneho archívu v Bratislave, pobočka Šaľa, vôbec nie je zrejmé, akým spôsobom uvedené výmery boli doručované dotknutým osobám, teda pôvodným pozemno-knižným vlastníkom. Napriek tomu, že od archívov boli žiadané aj doručenky o doručovaní týchto výmerov, žiadna doručenka v týchto materiáloch sa nenachádza. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že rozhodnutia Okresného národného výboru v Dunajskej Strede, teda predmetné výmery nikdy nenadobudli právoplatnosť. Na základe uvedeného žiaden z výmerov Okresného národného výboru v Dunajskej Strede, na základe ktorého došlo k zápisom vlastníctva v roku 2005 na žalovanú, nie je možné považovať za riadny, správny akt, ktorý by mal spôsobovať právne účinky, keď z vykonaného dokazovania bolo zrejmé, že nebol právnym predchodcom žalobcov ani pôvodným vlastníkom doručovaný, a teda nemôže byť ani právoplatný a vykonateľný. Keďže k zápisu vlastníckeho práva žalovanej na základe týchto výmerov došlo až v roku 2005, v čase účinnosti reštitučného zákona boli žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia vedení ako vlastníci na príslušnom liste vlastníctva a nemali žiadnu vedomosť o existencii spomínaných výmerov, a preto ani nemohli uplatniť reštitučný nárok, hoci v opačnom prípade by boli oprávnenými osobami na uplatnenie reštitučného nároku. Vykonaným dokazovaním mal súd za to, že žalobcovia sú právoplatnými dedičmi, a teda vlastníkmi pozemkov nachádzajúcich sa v kat. úz. V., F. B. a V. A., ktoré zdedili po poručiteľoch V. X., P. F. a V. F., pričom poručitelia žalobcov ich zdedili po svojich predkoch, pôvodných vlastníkoch X. F. a V. F.. Samotná poznámka v pozemkovej knihe o zahájení výkupového pokračovania a ďalší nulitný správny akt - výmer Okresného národného výboru v Dunajskej Strede, ktorý nikdy nenadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, nemá za následok prechod vlastníckeho práva pôvodných pozemno-knižných vlastníkov na štát a treba mať za to, že nikdy platne na základe takéhoto výmeru sporné pozemky nenadobudol do vlastníctva. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a vo veci úspešným žalobcom priznal náhradu trov konania v sume 100,- eur za zaplatený súdny poplatok a 2.865,15 eur titulom trov právneho zastúpenia.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, ktorá navrhla napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť. Uviedla, že v konaní bolo preukázané zápisom v pozemno-knižných vložkách č. XXX, XXX, XXX a XXXX, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom konania, prešlo z právnych predchodcov žalobcov na Československý štát podľa zákona č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme, a to na základe výmeru č. 611-4/5-1950 zo dňa 10.05.1950 a výmeru č. 619-19/4-1950 zo dňa 19.04.1950. Žalovaná poukázala na skutočnosť, že podľa § 10 ods. 3 zákona č. 46/1948 Zb. poznámka výkupu podľa odseku 2 v pozemkovej knihe má účinky prechodu vlastníctva k vykúpenej pôde na Československý štát. Podľa žalovanej predmetné výmery obsahovo spĺňajú všetky náležitosti podľa cit. zákona a ďalších, vtedy platných predpisov. Podľa jej názoru nie je rozhodujúce, či na výmeroch je alebo nie je vyznačená ich právoplatnosť, keď v konaní bolo preukázané - písomným vyjadrením, že právni predchodcovia žalobcov opustili ČSR z dôvodu ich diskriminácie počas 2. svetovej vojny, pričom v konaní nebolo preukázané, že by žalobcovia určili nejakú osobu, ktorá bude hospodáriť na ich pozemkoch alebo ich spravovať. Z uvedeného možno vyvodiť domnienku, že uvedené výmery boli právnym predchodcom žalobcov doručené verejnou vyhláškou v súlade s vtedy platnými predpismi. Poukázala na to, že pozemková kniha je verejne prístupná pre každého, a tak pôvodní vlastníci a po ich smrti ich dedičia sa mali riadne starať a strážiť si svoj majetok. Ani v konaní ROEP pôvodní vlastníci, ani ich dedičia si neuplatnili svoje vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, a tak pôvodní vlastníci boli na LV zapísaní ako neznámi vlastníci, následne žalovaná, ktorá pozemky naďalej spravuje. Poukázala ďalej na to, že od doby vydania predmetných výmerov sa o predmetné pozemky stará tým spôsobom, že ich prenajíma na ich riadne obhospodarovanie, berie z nich úžitky formou prijímania nájomného, teda od roku 1950 pozemky užíva ako svoje vlastné, a tak odvodzuje svoje vlastníctvo k nim aj na základe nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním podľa § 134 Občianskeho zákonníka v platnom znení. Mala za to, že prvostupňový súd nesprávne vyhodnotil naliehavosť právneho záujmu žalobcov podľa § 80 O.s.p. na podaní určovacej žaloby. Podľa jej názoru žalobcovia sa mohli domáhať svojich práv podľa reštitučného zákona č. 229/1991 Zb. Považovala dedičské osvedčenia založené v spise za nulitné, nakoľko poručitelia ku dňu svojej smrti nemohli vlastniť majetok, pretože vyššie citovanými výmermi ich majetok prešiel do vlastníctva štátu.
K odvolaniu žalovanej sa písomne vyjadrili žalobcovia, ktorí navrhli napadnutý rozsudok z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdiť. Podľa ich názoru predmetné výmery Okresného národného výboru v Dunajskej Strede nikdy nenadobudli právoplatnosť a nemožno ich teda považovať za riadne, správne akty, ktoré by spôsobovali akékoľvek právne účinky. Nadobudnutie právoplatnosti predmetných výmerov
je nevyhnutným predpokladom možného prechodu na štátu, pričom k prechodu na štát nestačí iba vydanie samotného výmeru a zapísanie poznámky o zahájení výkupového pokračovania podľa zákona č. 46/1948 Zb. na príslušné pozemkovo-knižné vložky. V tejto súvislosti poukázali i na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/78/1999. Uviedli, že v celom spise sa nenachádza ani jediný dôkaz, že by ONV v Dunajskej Strede bol niekedy akýmkoľvek spôsobom doručoval predmetné výmery právnym predchodcom žalobcov. Pre úplnosť dodali, že samotný výkup v zmysle citovaného zákona sa nikdy reálne neuskutočnil (nebol dokončený) a nikdy ich predkom nebola vyplatená žiadna náhrada (bez ohľadu na to, že im výmery neboli doručené), napriek tomu, že tak § 9 cit. zákona ukladal. K vyjadreniu žalovanej, že mali možnosť domáhať sa svojho práva v rámci reštitučných predpisov uviedli, že nebolo právne odôvodnené, nutné a možné, aby si uplatňovali reštitučné nároky v situácii, keď figurovali ako jediní vlastníci na príslušných listoch vlastníctva, žalovaná na nich počas celého obdobia, kedy si bolo možné uplatňovať reštitučné nároky, nikdy nefigurovala. K otázke naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení uviedli, že jedinou právnou možnosťou, ako sa môžu domáhať svojho vlastníckeho práva a zmeniť neisté právne postavenie a definitívne odstrániť stav právnej neistoty, je domáhať sa určenia vlastníckeho práva určovacou žalobou. Námietku vydržania predmetných pozemkov zo strany žalovanej považovali za absolútne neodôvodnenú, neoprávnenú a v rozpore s dobrými mravmi. Odvodzovať a zakladať vlastnícke právo na neprávoplatnom rozhodnutí a zápise do katastra z roku 2005 a tvrdiť, že takýmto spôsobom sa nadobúda vlastnícke právo vydržaním, je z právneho hľadiska zjavne nezmyselné a v demokratickom právnom štáte neprípustné.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.
Predmetom konania, vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 6C/176/2010 bolo určenie, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností označených v žalobe.
Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bolo žalobe v celom rozsahu vyhovené a žalovanej bolo uložené zaplatiť žalobcom náhradu trov konania.
Odvolateľka odvolanie odôvodnila v podstate tým, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.) a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.). Odvolací dôvod v zmysle ustanovenia § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. je daný, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 132 O.s.p., pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo súd nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo, alebo v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti je logický rozpor, alebo ktoré odporujú ustanoveniam § 122 až § 135 O.s.p. Odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. je daný, ak súd prvého stupňa posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu, síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozhodnutia, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Súd prvého stupňa sa dostatočným spôsobom vyporiadal s námietkami uplatnenými zo strany účastníkov a vzhľadom na to, že ani v odvolacom konaní odvolateľka neuviedla žiadne nové skutočnosti, ktoré by bolo potrebné zhodnotiť, a na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť, odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na dôvody obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu.
K námietke žalovanej, že žalobcovia nemali naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho, resp. spoluvlastníckeho práva, keď mali možnosť domáhať sa svojich nárokov v rámci reštitučných predpisov, odvolací súd udáva, že v zmysle nálezu Ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 249/2011, aj keď mohli osoby, ktorých nehnuteľnosti prevzal štát v rozhodnej dobe, pre reštitúciu žiadať o vydanie týchto nehnuteľností podľa špeciálneho predpisu (napr. zákon č. 229/1991 Zb. alebo zákon č. 87/1991 Zb.), môžu sa úspešne domáhať ochrany vlastníckeho práva podľa všeobecných predpisov (§ 126 Občianskeho zákonníka), a to aj formou určenia vlastníckeho práva podľa § 80 písm. c) O.s.p.
Ďalej naliehavý právny záujem žalobcov na požadovanom určení je daný aj tým, že v prípade existencie duplicitného zápisu vlastníckeho práva je možné práve takouto žalobou dosiahnuť vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/56/2003).
K otázke možnosti skúmania výmerov a prídelových listín odvolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/123/2003, podľa ktorého sú výmery a prídelové listiny verejnými listinami, ktoré boli aj sú dokladmi o vlastníctve prídelcov k prideleným nehnuteľnostiam a sú vkladu schopnými listinami spôsobilými pre zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, pričom mimo rámec správneho súdnictva všeobecný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť právneho aktu; môže ho preskúmavať len so zreteľom na to, či ide o akt nulitný. Súd je viazaný rozhodnutím správneho orgánu potiaľ, že je povinný vychádzať z jeho účinkov. Samozrejme účinky má však len právoplatné rozhodnutie, teda také, ktoré je riadne doručené a nebolo napadnuté opravným prostriedkom, čo v danom prípade preukázané nebolo.
K námietke žalovanej o možnosti nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním odvolací súd udáva, že v prípade žalovanej možno ťažko hovoriť o dobromyseľnosti, keď táto svojimi orgánmi sama zapríčinila stav nedokončenia procesu odnímania vlastníckeho práva právnym predchodcom žalobcov riadnym nedoručením výmerov.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. z dôvodu vecnej správnosti potvrdil, keď prvostupňový súd správne podľa § 142 ods. 1 O.s.p. rozhodol i o náhrade trov konania a vo veci úspešným žalobcom priznal náhradu trov konania, a to jednak titulom zaplateného súdneho poplatku, a jednak titulom trov právneho zastúpenia.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní úspešným žalobcom priznal náhradu trov konania vo výške 377,77 eur titulom trov právneho zastúpenia s nasledujúcou špecifikáciou: 1 úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu) vo výške 370,14 eur a režijný paušál vo výške 7,63 eur. Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. odvolací súd žalovanej uložil zaplatiť priznanú náhradu trov konania do rúk advokáta žalobcov.
Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.