Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

45C/51/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III, sudkyňou JUDr. Danielou Linetovou v právnej veci navrhovateľa: E. G., bytom V. XX,L., štátne občianstvo SR, proti odporcovi: Slovenská republika, Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody takto,

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a .

Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Navrhovateľ podaným návrhom na začatie konania doručeným tunajšiemu súdu dňa 31.05.2012 domáhal sa zaplatenia náhrady škody v sume 17. 992, 90 euro s 9 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy 17.992,90 euro od 11.12.2011 až do zaplatenia z titulu nesprávneho úradného postupu podľa

Návrh skutkovo odôvodnil tým, že Okresný súd Bratislava III rozsudkom číslo konania 18 C / - 168 zo dňa 06.03.2008 rozhodol o usporiadaní dedičstva medzi navrhovateľom a jeho bratom, správne o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.04.2008 a vykonateľnosť dňa 19.04.2008. Súd vyznačil právoplatnosť na rozsudku napriek tomu, že E. G. ako účastníkovi konania nedoručil rozsudok do vlastných rúk, rozsudok doručil domnelému právnemu zástupcovi JUDr. Miroslavovi Pavelkovi, ktorý nemal od neho plnú moc na zastupovanie pred súdom písomne a taktiež v konaní pred súdom neudelil plnú moc advokátovi ani v zápisnici o pojednávaní v predmetnej veci.

O tom, že rozsudok nadobudol právoplatnosť sa dozvedel náhodou dňa 12.05.2008 v období kedy už bolo vedené exekučné konanie sp. zn. zo dňa 23.04.2008 z dôvodu, že 19.04.2008 nezaplatil pohľadávku na základe uvedeného v rozsudku, túto zaplatil 22.05.2008 zo stavebnej pôžičky na uvoľnenie finančných prostriedkov potreboval uvedený rozsudok.

Navrhovateľ ďalej uviedol, že dňa 04.08.2008 mu bolo doručené uznesenie Okresného súdu Bratislava III číslo konania 49 Er 1045 /2008 - 2011, z ktorého sa dozvedel že exekučné konanie bolo zastavené na návrh oprávneného z ktorého dôvodu mal ako povinný zaplatiť trovy exekúcie vo výške 321 518 Sk a súdne trovy 500,- Sk. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie a Krajský súd v Bratislave napadnuté uznesenie potvrdil.

V dôsledku uvedeného exekučného konania sa viedlo ďalšie exekučné konanie č.k. Ex - 6 zo dňa 09.04.2010, na základe ktorého mal zaplatiť 10.672, 44 euro / 321.518.- Sk/ a exekučné trovy, proti tejto exekúcii podal námietky a žiadosť o odklad exekúcie, návrh na odklad exekúcie bol zamietnutý.

Dňa 05.11.2010 pod psychickým nátlakom a pod hrozbou dražby bol nútený súhlasiť so splátkovým kalendárom s tým, že námietky proti exekúcii vzal späť.

Na Okresnom súde Bratislava III sa viedlo ďalšie exekučné konanie sp. zn. Er 55/2009 zo dňa 10. 2.2009 predmetom, ktorého bolo zaplatenie úrokov z omeškania. Námietky proti tejto exekúcii boli uznesením súdu zamietnuté.

Rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. - 168 mal doručený do vlastných rúk dňa 24.06.2009 kedy už boli vedené exekučné konania. Právoplatnosť na uvedený rozsudok nebol vyznačený s iným dátumom potom čo bol navrhovateľovi doručený rozsudok do vlastných rúk a ako dôvod bol uvedený ten, že rozsudok nadobudol právoplatnosť. Všetky sťažnosti ktoré podal na Krajský súd v Bratislave, na Generálnu prokuratúru v Bratislave, na Ministerstvo spravodlivosti SR v Bratislave boli zaslané predsedovi Okresného súdu Bratislava III, ktorý listom z 28.10.2010 mu oznámil že sťažnosti na procesné pochybenie súdu neboli sťažnosťami v zmysle § 62 ods. 1 Zák. číslo 757 /2004 Z.z.

Vzhľadom na tú skutočnosť, že navrhovateľ neudelil plnú moc právnemu zástupcovi JUDr. Miroslavovi Pavelkovi pre konanie vo veci sp. zn. , rozsudok nemal byť doručený právnemu zástupcovi, z ktorého dôvodu preto nemohol nadobudnúť ani právoplatnosť. Nesprávnym úradným postupom štátneho orgánu bola navrhovateľovi spôsobená škoda v celkovej výške 17.992,90 eur pozostávajúca z trov exekúcie. Navrhovateľ požiadal Ministerstvo spravodlivosti SR listom zo dňa 30.08.2011 o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, spôsobenej nezákonným rozhodnutím štátneho orgánu, ktoré žiadosti nevyhovelo.

V podaní zo dňa 21.11.2012 navrhovateľ ďalej uviedol, že nesprávnym úradným postupom súdu v uvedenom konaní a to v dôsledku nesprávne vyznačenej právoplatnosti na rozsudku by nebolo následne vedené exekučné konanie a konanie o úrokoch z omeškania, práve tieto konania sú v príčinnej súvislosti v dôsledku ktorých bola spôsobená škoda.

Odporca žiadal návrh zamietnuť s uvedením, že navrhovateľ odvodzuje svoj nárok od nesprávneho úradného postupu súdu, ktorý možno posúdiť podľa Zákona číslo , ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.07.2004.

Uplatnený nárok navrhovateľa považoval odporca za nedôvodný z toho dôvodu, že neboli splnené predpoklady vzniku zodpovednosti štátu za škodu a to nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi prípadným nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

JUDr. Miroslav Pavelka vystupoval v pozícii právneho zástupcu navrhovateľa na základe dlhodobo manifestovanej vôle navrhovateľa, s týmto boli navrhovateľ i právny zástupca uzrozumení a v priebehu konania nevzniesli proti takémuto postaveniu právneho zástupcu žiadnu námietku, naopak navrhovateľ do zápisnice o pojednávaní uskutočnil prehlásenie o svojom právnom zástupcovi, JUDr. Miroslav Pavelka v tomto procesnom postavení vystupoval navonok preto nie je možné pochybovať o tom, že JUDr. Miroslav Pavelka bol jeho zvoleným zástupcom. Navrhovateľ adresoval sťažnosť na Najvyšší súd SR z 22.05.2009, kde taktiež opakovane JUDr. Miroslava Pavelku označoval za svojho právneho zástupcu a odôvodňoval neskoré oznámenie doručenia rozsudku zo strany jeho právneho zástupcu zaneprázdnenosťou JUDr. Miroslava Pavelku.

Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť doručením právnemu zástupcovi navrhovateľa a na základe takto doručeného rozsudku súd vydal pre exekútora poverenie na vykonanie exekúcie, ktorá bola riadne ukončená. V prípade ak by rozsudok nenadobudol právoplatnosť nemohol byť ani vykonateľným a súd by v takom prípade nemohol vydať poverenie na vykonanie exekúcie.

V prípade opačného posúdenia veci by išlo o stav zavinený navrhovateľom vylučujúci nárok na náhradu škody podľa § 441 Obč. zák.

Príčinná súvislosť je vo všeobecnosti len odvodená a sprostredkovaná a teda nedostatočná. Navrhovateľom uvádzaná škoda by vznikla bez ohľadu na postup súdu, bola spôsobená nedostatočnou likviditou navrhovateľa a neochotou oprávneného poskytnúť lehotu na zabezpečenie finančných

prostriedkov. Oneskorené oznámenie o doručení rozsudku právnemu zástupcovi nemôže byť preto na ťarchu štátu. V prípade navrhovateľa ide o rôzne odvodené, resp. sprostredkované následky reťazovitého charakteru, takýto vzťah príčinnej súvislosti nie je postačujúci pre založenie právnej zodpovednosti za škodu, súdna prax totiž vyžaduje priamosť a bezprostrednosť pôsobenia príčiny na následok.

Škodu navrhovateľovi majú predstavovať také náklady, ktoré nie sú škodou v právnom slova zmysle, na ich úhradu bol navrhovateľ spravidla zaviazaný právoplatnými súdnymi rozhodnutiami, ktoré nespĺňajú kritéria nezákonného rozhodnutia.

Podľa názoru odporcu uplatnený nárok nie je možné posudzovať podľa ustanovení o nesprávnom úradnom postupe, ale podľa ustanovení o nezákonnom rozhodnutí, keďže škoda mala navrhovateľovi vzniknúť na základe právoplatných rozhodnutí, nemožno preto zamieňať nesprávny úradný postup s takým pochybením, ktoré je vyjadrené formou nezákonného rozhodnutia.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom navrhovateľa, oboznámil sa s listinnými dôkazmi:

- návrhom navrhovateľa zo dňa 30.08.2011 adresovaný MS SR Bratislava, na predbežné prejednanie nároku na náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím štátneho orgánu

- konečným stanoviskom MS SR z 28.02.2012 vo veci predbežného prerokovania na náhradu škody

- Sťažnosťou navrhovateľa z 22.09.2009 zaslanou MS SR

- Sťažnosťou navrhovateľa zo dňa 22.05.2009 zaslanou NS SR

- Odpoveďou NS SR zo dňa 04.06.2009

- Podnetom navrhovateľa zo dňa 23.06.2010 zaslaným na Krajskú prokuratúru Bratislava

- Upovedomením o spôsobe vybavenia sťažnosti OS BA III z 28.10.2010

- Opakovaným podnetom na podanie mimoriadneho dovolania na GP SR zo 17.09.2010

- Príjmovým pokladničným dokladom vystaveným JUDr. Miroslavom Pavelkom na sumu 25.000,- Sk a na sumu 10.000,- Sk

- dohodou o postupnom splatení vymáhanej pohľadávky zo dňa 05.11.2010 uzatvorenou medzi JUDr. Václavom Kunom súdnym exekútorom a E. G.

- Konečným vyúčtovaním súdneho exekútora JUDr. Václava Kunu zo dňa 19.12.2011

- Príjmovým pokladničným dokladom vystaveným JUDr. Václavom Kunom zo dňa 05.11.2010, 03.12.2010, 29.12.2010, 03.01.2011, 28.02.2011, 29.03.2011, 02.05.2011, 30.05.2011, 30.06.2011, 01.08.2011, 26.08.2011, 27.09.2011, 26.10.2011, 29.11.2011, v celkovej výške 13.050 eur

- Oznámením o ukončení exekúcie Mgr. Vladimírom Cipárom, súdnym exekútorom z 26.01.2011 vo výške 1.403,31 eur

- Výpis z účtu navrhovateľa zo SL SP z 22.11.2010 o zaplatení sumy 1.403,41 eur

- Pokladničnými dokladmi Volksbank Slovensko o vložení finančných prostriedkov v hotovosti E. G. zo dňa 30.06.2010, 26.07.2010, 25.01.2011, 30.09.2011 v celkovej výške 1.674,29 eur.

- obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn.18C 76/2003

- obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn.

- obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn.

- obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn.

- obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn.

- obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. a zistil nasledovný skutkový stav.

Navrhovateľ vo výpovedi uviedol, že na tunajšom súde bol podaný návrh na zrušenie a vypriadanie podielového spoluvlastníctva a v tejto veci po právnej stránke sa chcel poradiť, preto osobne navštívil v advokátskej kancelárií JUDr. Miroslava Pavelku ktorému predložil písomnosti zo súdu - predmetný návrh. JUDr. Miroslava Pavelka zaslal písomné vyjadrenie k návrhu, ktorého považoval za právneho poradcu, mal vedomosť o tom, že je advokát ktorý mal advokátsku kanceláriu, osobne sa zúčastnil aj na pojednávaniach v konaní pred súdom vo veci zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Dňa 10.01.2008 navrhovateľ na pojednávaní súhlasil, aby súd konal v neprítomnosti právneho zástupcu. Dňa 06.03.2008 bol navrhovateľ prítomný na pojednávaní aj JUDr. Miroslav Pavelka, kedy súd rozhodol vo veci zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Na základe rozsudku mal navrhovateľ povinnosť zaplatiť 2 700 000,- SK do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vzdal sa práva podať odvolania proti vyhlásenému rozsudku čo potvrdil aj svojim podpisom do zápisnice o pojednávaní.

Vo výpovedi ďalej uviedol že asi 12.05.2008 sa od G. G. dozvedel o tom, že rozsudok už bol doručený bratovi a preto telefonoval JUDr. Miroslavovi Pavelkovi, ktorý mu povedal že „je to tu“ mal teda doručený rozsudok. Okamžite preto navštívil JUDr. Miroslava Pavelku v advokátskej kancelárii ktorý mu odovzdal rozsudok, následne išiel na súd dal si vyznačiť právoplatnosť na rozsudku a v ten istý deň išiel do Prvej stavebnej sporiteľne a.s., a požiadal o poskytnutie úveru. Dňa 21.05.2008 zaplatil bratovi požadovanú sumu z titulu vyporiadania podielového spoluvlastníctva a mal za to že uvedená vec je vyriešená. Dňa 04.08.2008 mu bolo doručené uznesenie tunajšieho súdu č.k. - 21 zo dňa 07.07.2008 z ktorého sa prvýkrát dozvedel, že má povinnosť zaplatiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi vo výške 321 518 Sk, t. j. 10 672,44 eur a oprávnenému náhradu trov exekučného konania vo výške 500,- Sk. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie a Krajský súd v Bratislave uznesením č.k.15 Coe/325 /2008 - 38 zo dňa 28.10.2009 potvrdil trovy exekúcie, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 01.02.2010.

Navrhovateľ poukázal na tú skutočnosť, že doručenie rozhodnutia zástupcovi, ktorému nebola udelená plná moc pre celé konanie nie je procesné účinné, nevyvoláva účinky doručenia a nezačína plynúť ani lehota na odvolanie, preto rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. nebol v čase vedených exekučných konaní právoplatný, exekúcie boli neoprávnené a nemalo sa začať ani exekučné konanie.

Dňa 18.02.2010 podal na tunajší súd návrh aj proti JUDr. Miroslavovi Pavelkovi, ktorým sa domáhal náhrady škody o zaplatenie 17. 993,26 eur, vec je vedená na tunajšom súde pod sp. zn. a to z toho dôvodu, že ako advokát si nesplnil svoje povinnosti, nedal mu na vedomie tú skutočnosť, že mu bol zo strany súdu doručený rozsudok, z ktorého dôvodu nevyplatil požadovanú sumu a preto boli vedené exekučné konania v dôsledku ktorých mu vznikla škoda.

Navrhovateľ uviedol že v konaní o zrušenie a vysporiadanie podielového spoluvlastníctva neudelil procesnú plnú moc JUDr. Miroslavovi Pavelkovi, ktorú skutočnosť považoval za irelevantnú, pretože advokát mu v tej dobe poskytoval právne služby iba v zmysle zákona o advokácii, poskytoval mu právne rady v rámci súdneho konania a iné právne poradenstvo s týmto konaním súvisiace. JUDr. Miroslavovi Pavelkovi na základe príjmového pokladničného dokladu asi v roku 2003 zaplatil sumu 25 000,- Sk, v tom období chcel podať žalobu na súd o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ktorá mala byť na zaplatenie súdneho poplatku, žaloba nebola podaná a JUDr. Miroslav Pavelka mu uvedenú sumu doposiaľ nevrátil. JUDr .Miroslav Pavelka dňa 18.08.2008 vyhotovil príjmový pokladničný doklad na sumu 10 000,- Sk v ktorom však neuviedol za aké právne služby vystavil uvedené potvrdenie.

Dňa 30.08.2011 podal na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky návrh na predbežné prejednanie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím ktorú si uplatňoval vo výške 17. 992,90 eur, žiadosti nebolo vyhovené preto podal žalobu na súd.

Odporca na pojednávaní dňa 27.11.2012 vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku navrhovateľom na náhradu škody z dôvodu, že navrhovateľ sa o škode dozvedel dňa 04.08.2008 ako uviedol v podanom návrhu na začatie konania a všeobecná trojročná lehota na uplatnenie nároku uplynula dňa 04.08.2011. Navrhovateľ doručil odporcovi návrh na predbežné prejednanie nároku na náhradu škody dňa 30.08.2011, t.j. po uplynutí premlčacej doby, preto nemohlo nastať ani spočívanie premlčacej doby. Návrh na súd bol podaný 31.05.2012 teda po uplynutí zákonom stanovenej všeobecnej premlčacej doby troch rokov.

Navrhovateľ návrhom doručeným Ministerstvu spravodlivosti SR z 30.08.2011 žiadal o predbežné prejednanie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím štátneho orgánu podľa , v ktorom si uplatnil škodu vo výške 17.992,90 eur :

za exekúciu sp.zn ,trovy exekúcie 10.672,44 eur, za exekúciu sp.zn. Ex 730/2010 ,trovy exekúcie 2.680,- eur, za exekúciu sp.zn. Ex 55/2009 v sume 1.403,46 eur, súdny poplatok za vznesenie námietok v exekúcii sp. zn. v sume 66,- eur, za právne služby v sume 3.171,- eur.

Z príjmového pokladničného dokladu bez uvedenia dátumu súd zistil, že JUDr. Miroslav Pavelka prijal od E. G. sumu 25.000,- Sk za súdny poplatok.

Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 18.08.2008 súd zistil, že JUDr. Miroslav Pavelka prijal od E. G. sumu 10.000,- Sk.

JUDr. Václav Kuna, súdny exekútor a E. G. uzavreli 05.11.2010 dohodu o postupnom splatení vymáhanej pohľadávky podľa , pre oprávneného JUDr. Ladislava Ágha, súdneho exekútora vo výške 10.672,44 eur s príslušenstvom vo výške 16,50 eur.

Dlžník uhradil časť vymáhanej pohľadávky vo výške 5.000,- eur pri podpise tejto dohody exekútorovi v hotovosti a zvyšnú časť vo výške 5.688,94 eur a trovy exekúcie sa dlžník zaviazal uhradiť prevodom na bankový účet exekútora v 12 -tich mesačných splátkach po 700,- eur, počínajúc od 30.11.2010 do 31.10.2011 /čl. II ,bod 2.2./

Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 05.11.2010 súd zistil, že JUDr. Václav Kuna prijal od E. G. sumu 5.000,- eur.

Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 03.12.2010 súd zistil, že JUDr. Václav Kuna prijal od E. G. sumu 700,- eur.

Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 29.12.2010 súd zistil, že JUDr. Václav Kuna prijal od E. G. sumu 700,- eur.

Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 03.01.2011 súd zistil, že JUDr. Václav Kuna prijal od E. G. sumu 700,- eur.

Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 28.02.2011 súd zistil, že JUDr. Václav Kuna prijal od E. G. sumu 700,- eur.

Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 29.03.2011 súd zistil, že JUDr. Václav Kuna prijal od E. G. sumu 700,- eur.

Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 02.05.2011 súd zistil, že JUDr. Václav Kuna prijal od E. G. sumu 700,- eur.

Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 30.5.2011 súd zistil, že JUDr. Václav Kuna prijal od E. G. sumu 700.- eur.

Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 30.06.2011 súd zistil, že JUDr. Václav Kuna prijal od E. G. sumu 700,- eur.

Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 01.08.2011 súd zistil, že JUDr. Václav Kuna prijal od E. G. sumu 700,- eur.

Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 26.08.2011 súd zistil, že JUDr. Václav Kuna prijal od E. G. sumu 700,- euro.

Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 27.09.2011 súd zistil, že JUDr. Václav Kuna prijal od E. G. sumu 700,- euro.

Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 26.10.2011 súd zistil, že JUDr. Václav Kuna prijal od E. G. sumu 350,- euro.

Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 29.11.2011 súd zistil, že JUDr. Václav Kuna prijal od E. G. sumu 350,- euro.

Súdny exekútor JUDr. Václav Kuna dňa 19.12.2011 v konečnom vyúčtovaní uviedol, že exekúciou boli vymožené finančné prostriedky 13.350,- eur, ktoré boli rozúčtované oprávnenému JUDr. Ladislavovi Ághovi na istine v sume 10.672,44 eur, trov exekúcie oprávnenému v sume 16,50 eur spolu 10.688,94 eur. Súdnemu exekútorovi JUDr. Kunovi za zákonnú odmenu 2.138,- eur, za DPH z odmeny v sume

417,60 eur, za hotové výdavky 65,26 eur, zriadenie exekučného záložného práva s DPH 40,20 eur, celkom 2.661,06 eur.

Súdny exekútor Mgr. Vladimír Cipár dňa 26.01.2011 v oznámení o ukončení exekúcie uviedol, že v exekučnej veci oprávneného Y. G. proti povinnému E. G. o vymoženie pohľadávky 729,24 eur s príslušenstvom uviedol, že vymáhaný nárok pre oprávneného na istine je 729,24 eur, trovy súdneho konania 43,62 eur, trovy právneho zastúpenia 135,07 eur, trovy exekúcie právneho zástupcu 136,3 eur, trovy exekúcie oprávneného 19,67 eur spolu 1.063,95 eur.

Trovy exekúcie a to odmena exekútora 213,- eur, DPH 40,47 eur, hotové výdavky 85,99 eur spolu 339,46 eur. Pohľadávka s príslušenstvom ako i trovy exekúcie boli vymožené dňa 23.11.2010 v sume 1.403,41 eur.

Z výpisu účtu Slovenskej sporiteľne súd zistil, že navrhovateľ dňa 22.11.2010 zaplatil sumu 1.403,41 eur.

Z pokladničných dokladov VOLKSBANK Slovensko súd zistil, že E. G. vložil v hotovosti finančné prostriedky na účet Peterka & Partners dňa 30.06.2010 sumu 595,- eur, dňa 26.07.2010 sumu 416,50 eur, dňa 25.01.2011 sumu 451,68 eur, dňa 30.09.2011 sumu 211,11 eur celkom 1.674,29 eur.

Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. súd zistil že navrhovateľ Y. G. podal dňa 14.05.2003 proti odporcovi E. G. návrh, ktorým sa domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. - 168 zo dňa 6.03.2008, ktorým bolo zrušené a vyporiadané podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v katastrálnom území K., zapísané v katastri nehnuteľností Správy katastra pre hlavné mesto L., na LV č. 8. Všetky nehnuteľnosti boli prikázané do výlučného vlastníctva odporcovi, ktorému bola uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 2 700 000,- Sk do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Proti tomuto rozsudku nebolo možné podať odvolanie, nakoľko účastníci sa vzdali práva podať odvolania proti rozsudku, čo potvrdili svojimi podpismi v zápisnici o pojednávaní. Rozsudok bol doručený JUDr. Miroslavovi Pavelkovi dňa 15.04.2008 a JUDr. Marekovi Števčekovi dňa 14.04.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.04.2008 a vykonateľnosť dňa 19.04.2008.

Z obsahu uvedeného spisu súd ďalej zistil, že JUDr. Miroslav Pavelka dňa 13.06.2005 zaslal vyjadrenie k návrhu vo veci zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, bol predvolaný na pojednávanie dňa 09.03.2006, kedy sa nedostavil na pojednávanie ani odporca, pojednávanie bolo odročené na 4.05.2006, ktorého sa osobne zúčastnil JUDr. Miroslav Pavelka, nedostavil sa odporca a jeho neprítomnosť ospravedlnil právny zástupca z pracovných dôvodov. Ďalšie pojednávanie bolo vo veci dňa 11.07.2006 ktorého sa opätovne nezúčastnil odporca ani právny zástupca JUDr. Miroslav Pavelka, pojednávanie bolo odročené na 24.10.2006, ktorého sa osobne zúčastnil odporca a právny zástupca JUDr. Miroslav Pavelka. Vo veci bolo ďalej doručené JUDr. Miroslavovi Pavelkovi uznesenie č.k. - 146 o priznaní odmeny znalcovi A.. S. R. za vypracovanie znaleckého posudku č. 08/2007.

Právny zástupca odporcu bol ďalej predvolaný na pojednávanie dňa 10.01.2008 kedy odporca prítomný na pojednávaní prehlásil pre súdom a uviedol, „Súhlasím, aby súd konal v neprítomnosti môjho právneho zástupcu. Ak sa dobre pamätám žiadali sme nejakú zľavu, informoval ma právny zástupca, že zaslal súdu žiadosť o zľavu, v posudku bola zahrnutá cena pod garážou ako za záhradu. Upozorňoval som právneho zástupcu a tvrdil mi, že to zaslal. Časť ceny by som chcel financovať v hotovosti a časť prostredníctvom stavebného sporenia. V hotovosti mám čiastku 1.000.000,- Sk. Behom jedného dvoch mesiacov by som mal mať k dispozícií úver zo Stavebnej sporiteľne, konkrétne na kúpu tohto domu. “Vo veci bolo pojednávanie dňa 06.03.2008 ktorého sa zúčastnil a bol prítomný na pojednávaní odporca aj JUDr. Miroslav Pavelka, ktorý sa vyjadroval ohľadne schopnosti odporcu vyplatenia finančných prostriedkov na vyplatenie nehnuteľností a na pojednávaní bol vyhlásený rozsudok.

Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. súd zistil, že dňa 18.02.2010 podal navrhovateľ E. G. proti JUDr. Miroslavovi Pavelkovi návrh na náhradu škody 17.993,26 eur na tom skutkovom základe, že ako advokát mu poskytoval právne služby v zmysle § 1 ods. 2 Zák. o advokácií, najmä právne rady v rámci súdneho konania, vo veci zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva a iné právne poradenstvo s týmto konaním súvisiace v zmysle §2 ods. 1. Zák. o advokácií.

Odporca ako advokát a právny zástupca E. G. vo veci mal navrhovateľa včas informovať o doručení rozsudku alebo mal rozsudok vrátiť súdu späť, vôbec ho neprebrať a upozorniť súd, že nie je oprávnený prevziať rozsudok v mene E. G.. O doručení rozsudku sa navrhovateľ dozvedel 12.05.2008 po jeho urgencii, teda takmer mesiac po doručení rozsudku a z toho dôvodu zaplatil požadovanú čiastku až 22.05.2008, v dôsledku čoho sa dostal do omeškania a následne boli vedené exekučné konania, preto mal ďalšie výdavky.

Za škodu zodpovedá odporca a to z dôvodu všeobecnej prevenčnej povinnosti podľa ust. § 415 Obč. zák., mal si počínať tak aby nedošlo ku škode na majetku iného, musel vedieť že v prípade včasného nezaplatenia peňažnej povinnosti uvedenej v rozsudku môže byť voči navrhovateľovi zahájená exekúcia a mal sa správať tak, aby nevznikla škoda, za ktorú zodpovedá podľa § 18 ods. 2, ods. 3 a § 26 ods.1 Zák. o advokácií ako aj podľa § 6 Advokátskeho poriadku schváleného konferenciou advokátov 16.06.2007, podľa ktorého je advokát povinný riadne a včas informovať klienta, ako postupuje pri vybavovaní veci, oboznámiť klienta s písomnosťami, ktoré dostal alebo odosiela, ak súvisia s vecou v ktorej klienta zastupuje.

V doplnenom návrhu zo dňa 19.03.2012 navrhovateľ ďalej uviedol, „že v rámci toho konania mi poskytol právne poradenstvo ako advokát“. Na pojednávaní dňa 27.06.2012 uviedol, „s odporcom som nemal uzatvorenú žiadnu ústnu ani písomnú dohodu o tom, že by ma zastupoval v konaní pred Okresným súdom L. III vo veci zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva a to ako advokát, resp. splnomocnený zástupca.

Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 14.05.2012 súd zistil, že navrhovateľ ako účastník konania k veci uviedol, „navštívil odporcu, ktorý bol v tom čase advokátom, detailne sa o jeho postavení ako právnika nerozprávali, ja som ho pokladal za svojho právneho poradcu“. Odporca v podaní dňa 27.09.2012 uviedol, že v období od roku 2006 mal pozastavený výkon advokácie, kedy nebol oprávnený poskytovať právne služby, vzniesol námietku premlčania nakoľko nie je možné stotožniť dva subjekty do jedného a to osobu JUDr. Miroslava Pavelku ako fyzickú osobu nepodnikateľa a osobu JUDr. Miroslava Pavelku ako fyzickú osobu - podnikateľa, advokáta a po dvoch rokoch od podania pôvodnej žaloby odvodzovať svoj peňažný nárok od iného skutkového základu. Odporca nebol advokátom navrhovateľa, preto nemal vo vzťahu k navrhovateľovi povinnosti advokáta za porušovanie povinností na ktoré sa navrhovateľ v žalobe odvoláva. Predovšetkým chýba príčinná súvislosť medzi konaním navrhovateľa a vznikom škody v majetkovej sfére E. G.. Navrhovateľ nemal pripravené dostatočné finančné prostriedky na vyplatenie svojho brata v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Ako sám uviedol o doručení rozsudku sa dozvedel dňa 12.05.2008 a z toho dôvodu sa mu podarilo požadovanú čiastku zaplatiť 22.05.2008 t.j. 10 dní potom, kedy sám tvrdil, že mu bol rozsudok doručený, resp. o ňom vedel. Navrhovateľ nepreukázal základné predpoklady vzniku škody, činnosť súvisiacu s výkonom advokácie, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi činnosťou advokáta s výkonom advokácie a vznikom škody, aj keď bol prítomný JUDr. Miroslav Pavelka na pojednávaní vo veci zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, nikdy sa nejednalo o činnosť súvisiacu s výkonom advokácie.

Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. súd zistil, že dňa 23.04.2008 podal súdnemu exekútorovi JUDr. Ladislavovi Ághovi, oprávnený Y. G. zastúpený Advokátskou kanceláriou Kolesár & Śtevček, s.r.o., Bratislava proti povinnému E. G. návrh na vykonanie exekúcie na zaplatenie 2.700.000,- Sk s príslušenstvom, na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 06.03.2008, č.k. -168, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.04.2008 a vykonateľnosť dňa 19.04.2008, nakoľko povinný dlžnú sumu oprávnenému neuhradil.

Súdny exekútor, JUDr. Ladislav Ágh dňa 05.05.2008 požiadal súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V zmysle , tunajší súd dňa 16.05.2008 vydal poverenie pre súdneho exekútora . Písomným podaním zo dňa 28.05.2008 súdny exekútor vzal návrh na vykonanie exekúcie späť z dôvodu, že dňa 22.05.2008 uhradil povinný E. G. dlžnú čiastku 2.700.000,- Sk oprávnenému Y. G.. Uznesením č.k. -21 ,Ex 24470/2008 zo dňa 07.07.2008 bola exekúcia vo veci zastavená, povinný mal uloženú povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 321.518,- Sk do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia a

oprávnenému mal zaplatiť náhradu trov exekučného konania vo výške 500,- Sk ,do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia. Uznesenie bolo doručené E. G. dňa 07.08.2008.

Proti tomuto uzneseniu v časti trov exekúcie vo výške 321.518,- Sk podal v zákonnej lehote odvolanie povinný. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. -38 zo dňa 28.10.2009 potvrdil uznesenie Okresného súdu Bratislava III zo dňa 07.07.2008 č.k. -21 ,Ex 25470/2008 v napadnutej časti trov exekúcie, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 01.02.2010.

Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp.zn. súd zistil, že dňa 09.04.2010 podal súdnemu exekútorov JUDr. Václavovi Kunovi, oprávnený JUDr. Ladislav Ágh proti povinnému E. G. návrh na vykonanie exekúcie na zaplatenie 10.672,44 eur /321.517,92 Sk / na základe Uznesenia Okresného súdu Bratislava III č.k. -21, Ex 24470/2008 zo dňa 07.07.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 01.02.2010, nakoľko povinný dobrovoľne nesplnil svoju povinnosť.

Súdny exekútor JUDr. Václav Kuna dňa 14.04.2010 požiadal súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V zmysle , tunajší súd dňa 15.04.2010 vydal poverenie pre súdneho exekútora. E. G. dňa 13.05.2010 podal námietky proti exekúcii a dňa 17.05.2010 podal návrh na povolenie odkladu exekúcie. Uznesením č.k. -49 ,Ex 730/2010 zo dňa 05.10.2010 súd odklad exekúcie nepovolil. Písomným podaním zo dňa 05.11.2010 vzal povinný všetky námietky v uvedenom exekučnom konaní v celom rozsahu späť.

Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. súd zistil, že dňa 20.06.2008 podal navrhovateľ Y. G., zastúpený: Kolesár & Števček, s.r.o., Bratislava proti odporcovi E. G. návrh na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie 21.969,- Sk z titulu úrokov z omeškania vzhľadom na to, že odporca nezaplatil sumu 2.700.000,- Sk najneskôr do 18.04.2008, v dôsledku čoho sa dostal do omeškania so zaplatením sumy 2.700.000,- Sk počínajúc dňom 19.04.2008 až do zaplatenia 22.05.2008. Súd vo veci rozhodol vydaním platobného rozkazu č.k. -21 zo dňa 15.08.2008 a uložil odporcovi povinnosť do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatiť navrhovateľovi sumu 21.969,- Sk a nahradiť trovy konania vo výške 1.314,- Sk a trovy právneho zastúpenia vo výške 4.069.- Sk právnemu zástupcovi navrhovateľa. Uvedené rozhodnutie bolo doručené E. G. dňa 25.08.2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.09.2008 a vykonateľnosť dňa 10.09.2008.

Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. súd zistil, že dňa 10.02.2009 podal súdnemu exekútorovi Mgr. Vladimírovi Cipárovi, oprávnený Y. G. proti povinnému E. G. návrh na vykonanie exekúcie na zaplatenie 729,24 eur /21.969,- Sk/ na základe Platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava III č.k. zo dňa 15.08.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.09.2008 a vykonateľnosť dňa 10.09.2008, nakoľko povinný dobrovoľne nesplnil svoju povinnosť.

Súdny exekútor JUDr. Vladimír Cipár dňa 16.02.2009 požiadal súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V zmysle , súd dňa 20.02.2009 vydal poverenie pre súdneho exekútora. Uznesením č.k. -19, EX 55/09 zo dňa 23.10.2009 bolo konanie o námietkach povinného proti upovedomeniu o začatí exekúcie zatavené z dôvodu, že povinný nezaplatil súdny poplatok za vznesené námietky vo výške 66,- eur, proti ktorému povinný podal odvolanie. Uznesením č.k. -41, EX 55/09 zo dňa 30.08.2010 súd námietky povinného proti exekúcii zamietol s uvedením, že tieto sú právne irelevantné, pretože exekučný titul je formálne a materiálne vykonateľný, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.09.2010.

Podľa , o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, tento zákon upravuje

a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len "územná samospráva") za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy, c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

Podľa § 3 ods. 1 a /,d /cit. zák., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a)nezákonným rozhodnutím

d)nesprávnym úradným postupom Podľa § 3 ods. 2 cit. zák. zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť. Podľa § 4 ods. 1 cit. zák. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak,

Podľa § 5 ods. 1 cit. zák., právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1 cit. zák., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 6 ods. 2 cit. zák., právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa§ 9 ods.1 cit. zák., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Podľa§ 9 ods.2 cit. zák., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 cit. zák., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1 cit. zák., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 18 ods.1, cit. zák., náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

Podľa § 18 ods.2, cit. zák., náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ak tieto trovy konania priamo súviseli s nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 18 ods. 3, cit. zák., súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia vo výške ustanovenej osobitným predpisom.9) Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

Podľa § 19 ods. 1 cit. zák., právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia.

Podľa § 19 ods. 2 cit. zák., najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8.

Podľa § 19 ods. 3 cit. zák., lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Podľa§ 27 ods. 1 , cit. zák., zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje na škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a na škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Podľa§ 27 ods. 2 , cit. zák., zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi.

Podľa § 420 ods. 1 Obč. zák., každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 441 Obč. zák., ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

Podľa § 442 ods. 1 obč. zák., uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Uplatnený nárok navrhovateľa na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom súd posúdil podľa , ktorý nadobudol účinnosť 01.07.2004 vzhľadom na to, že ku škode malo dôjsť na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. -168 zo dňa 06.03.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť 15.04.2008 a vykonateľnosť 19.04.2008, teda ide o rozhodnutie ktoré bolo vydané po nadobudnutí účinnosti citovaného , ako žiadal navrhovateľ.

Zodpovednosť štátu podľa tohto , je vo vzťahu k špeciálnym, preto pokiaľ tento špeciálny zákon neobsahuje vlastnú úpravu, právne vzťahy sa riadia .

Štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom podľa § 3 ods. 1 písm. d/ cit. zák. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je objektívna, bez ohľadu na zavinenie ktorej sa nemožno zbaviť. Pre vznik zodpovednosti sa vyžaduje podľa súdnej praxe splnenie troch podmienok a to nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, ktoré musia byť splnené kumulatívne. Ak nie je splnená čo i len jedna z uvedených podmienok, základ nároku na náhradu škody nie je daný.

Nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného s príslušným orgánom podľa § 15 ods. 1 cit. zák., ide o podmienku pre uplatnenie nároku na náhradu škody v konaní pre súdom. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že navrhovateľ dňa 30.08.2011 osobne podal na príslušnom orgáne, Ministerstve spravodlivosti SR žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody vo výške 17.992,90 eur spôsobenej nezákonným rozhodnutím a nie z dôvodu uplatňovaného nesprávneho úradného postupu, ktorého nárok nebol uspokojený do šiestich mesiacov, nakoľko MS SR v konečnom stanovisku z 28.02.2012 uviedlo, že neboli splnené súčasne všetky zákonné podmienky na náhradu škody a preto žiadosť považoval za nedôvodnú ktorej nevyhovel.

Právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa keď sa oprávnený dozvedel o škode. Súd prihliadol na vznesenú námietku premlčania odporcom, ktorú považoval za právne opodstatnenú z dôvodu, že navrhovateľ sa dozvedel o škode ako uviedol v podanom návrhu 04.08.2008, /správne 07.08.2008/ kedy mu bolo doručené uznesenie tunajšieho súdu č.k. -21, Ex 24470/2008 na základe ktorého bol povinný zaplatiť trovy exekúcie a oprávnenému súdne trovy. Právo na náhradu škody sa premlčalo uplynutím troch rokov dňa 07.08.2011, návrh bol podaný na súd osobne dňa 31.05.2012 teda po uplynutí premlčacej lehoty stanovenej zákonom.

Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody bola podaná dňa 30.08.2011 teda po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty, preto nemohlo nastať ani spočívanie premlčacej doby v zmysle § 19 ods. 3 cit. zák. Predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody má obligatórny charakter podľa ktorého nárok na náhradu škody na súde nie je možné uplatniť skôr než uplynie šesťmesačná lehota od uplatnenia nároku poškodeným pred príslušným orgánom, neúspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je predpokladom uplatneného nároku na súde. V danom prípade nebola splnená podmienka uplatneného nároku na náhradu škody pred súdom zo strany navrhovateľa vzhľadom na uplynutie premlčacej doby .

Zákon nedefinuje nesprávny úradný postup, z obsahu tohto pojmu vyplýva, že za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušovanie povinností pri uskutočňovaní úkonov v konaní, najmä jeho nesprávne vykonanie alebo vykonanie bez splnenia zákonných podmienok. Nesprávnym úradným postupom je aj opomenutie urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote. Aj nevydanie rozhodnutia je nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup je možné považovať i iné nekonanie príslušného orgánu, teda nevykonávanie úradného postupu.

Navrhovateľ nesprávny úradný postup odvodzoval z tej skutočnosti, že Okresný súd Bratislava III rozsudkom číslo konania 18 C / -168 zo dňa 06.03.2008 rozhodol o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.04.2008 a vykonateľnosť dňa 19.04.2008. Súd vyznačil právoplatnosť na rozsudku napriek tomu, že E. G. ako účastníkovi konania nedoručil rozsudok do vlastných rúk, rozsudok doručil domnelému právnemu zástupcovi JUDr. Miroslavovi Pavelkovi, ktorý nemal od neho plnú moc na zastupovanie v predmetnej veci danú písomne a taktiež v konaní pred súdom neudelil plnú moc advokátovi ani v zápisnici o pojednávaní v predmetnej veci, z ktorého dôvodu boli následne vedené exekučné konania a navrhovateľovi preto vznikla škoda.

Vykonaným dokazovaním z obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. mal súd preukázané, že JUDr. Miroslav Pavelka dňa 13.06.2005 zaslal vyjadrenie k návrhu vo veci zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, bol predvolaný na pojednávanie dňa 09.03.2006, kedy sa nedostavil na pojednávanie ani odporca, pojednávanie bolo odročené na 04.05.2006, ktorého sa osobne zúčastnil JUDr. Miroslav Pavelka, nedostavil sa odporca a jeho neprítomnosť ospravedlnil právny zástupca z pracovných dôvodov. Ďalšie pojednávanie bolo vo veci dňa 11.07.2006 ktorého sa opätovne nezúčastnil odporca ani právny zástupca JUDr. Miroslav Pavelka, pojednávanie bolo odročené na 24.10.2006, ktorého sa osobne zúčastnil odporca a právny zástupca JUDr. Miroslav Pavelka. Vo veci bolo ďalej doručené JUDr. Miroslavovi Pavelkovi uznesenie č.k. - 146 o priznaní odmeny znalcovi A.. S. R. za vypracovanie znaleckého posudku č. 08/2007.

Právny zástupca odporcu JUDr. Miroslav Pavelka bol predvolaný na pojednávanie dňa 10.01.2008 kedy odporca prítomný na pojednávaní prehlásil pre súdom a uviedol, „Súhlasím, aby súd konal v neprítomnosti môjho právneho zástupcu. Ak sa dobre pamätám žiadali sme nejakú zľavu, informoval ma právny zástupca, že zaslal súdu žiadosť o zľavu, v posudku bola zahrnutá cena pod garážou ako za záhradu. Upozorňoval som právneho zástupcu a tvrdil mi, že to zaslal. Časť ceny by som chcel financovať v hotovosti a časť prostredníctvom stavebného sporenia. V hotovosti mám čiastku 1.000.000,- Sk, behom jedného dvoch mesiacov by som mal mať k dispozícií úver zo stavebnej sporiteľne, konkrétne na kúpu tohto domu.“ Vo veci bolo pojednávanie dňa 06.03.2008 ktorého sa zúčastnil a bol prítomný na pojednávaní odporca aj JUDr. Miroslav Pavelka, ktorý sa vyjadroval ohľadne schopnosti odporcu vyplatenia finančných prostriedkov za vyplatenie nehnuteľností a na pojednávaní bol vyhlásený rozsudok.

Navrhovateľ nepochybne prejavil vôľu považovať JUDr. Miroslava Pavelku za svojho právneho zástupcu, v tomto procesnom postavení JUDr. Miroslav Pavelka vystupoval navonok, navrhovateľ a sám právny zástupca s tým boli uzrozumení. Voči postaveniu JUDr. Miroslavovi Pavelkovi navrhovateľ ako ani sám právny zástupca nikdy nevzniesli žiadnu námietku.

Vychádzajúc z uvedených skutočností súd mal za to, že ak by aj bolo možné konštatovať nesprávny úradný postup súdu, treba vziať do úvahy, že navrhovateľ označoval JUDr. Miroslava Pavelku za svojho právneho zástupcu, priamo na súde do zápisnice o pojednávaní, ktorému boli doručované predvolania na pojednávania, písomnosti súdu, zúčastňoval sa pojednávaní, voči čomu navrhovateľ nevzniesol námietky do zápisnice o pojednávaní, preto podľa názoru súdu je vylúčený nárok navrhovateľa na

náhradu škody, ktorá bola spôsobená zavinením poškodeného, a ak bola škoda spôsobená zavinením poškodeného, znáša ju poškodený sám podľa § 441 Obč. zák.

Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre všetkých účastníkov a pre všetky orgány podľa ustanovenia , ide o materiálnu stránku právoplatnosti súdneho rozhodnutia. Skutočnosť, že predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť doručením právnemu zástupcovi navrhovateľa je daná práve tým, že na základe takto doručeného rozsudku Okresný súd Bratislava III vydal pre súdneho exekútora poverenie na vykonanie exekúcie a táto exekúcia bola riadne ukončená. V prípade, ak by rozsudok nenadobudol právoplatnosť nemohol byť ani vykonateľným a súd by v takom prípade nemohol vydať poverenie na vykonanie exekúcie.

Okolnosť, že na základe nesprávne vyznačenej doložky právoplatnosti bola vykonaná exekúcia na majetok navrhovateľa ktorá je nepriaznivým dôsledkom nesprávneho úradného postupu sama o sebe však škodu nepredstavuje /rozsudok NS ČR zo dňa 31.03.2003 sp. zn. 25 Cdo 145/2002/.

V prípade exekúcie vykonanej na základe nesprávne vyznačenej doložky právoplatnosti, by sa za odškodniteľnú majetkovú ujmu mohla považovať len vtedy ak by v dôsledku tejto nesprávnosti nedošlo vôbec ku splneniu povinnosti stanovenej súdnym rozhodnutím, navrhovateľ mal však povinnosť zaplatiť sumu 2.700.000,- Sk, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Škoda by navrhovateľovi vznikla vtedy, ak by bolo preukázané, že túto čiastku nebol povinný zaplatiť a spravil by tak len v dôsledku nesprávne vyznačenej doložky právoplatnosti. Je teda zrejmé, že navrhovateľovi škoda nevznikla, lebo vykonanie exekúcie na základe nezrušeného exekučného titulu i s nesprávne vyznačenou doložkou právoplatnosti sa nemohlo negatívne odraziť na povinnosti navrhovateľa zaplatiť predmetnú sumu a teda v jeho majetkovej sfére.

Súd bol ďalej toho názoru, že navrhovateľ sa domáhal náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom ale uplatnený nárok navrhovateľa na náhradu škody predstavuje náklady súdnych konaní, exekučných konaní, zaplatenie úrokov z omeškania, zaplatenie trov súdnemu exekútorovi JUDr. Ladislavovi Ághovi, ktoré následne vymáhal súdny exekútor JUDr. Václav Kuna, súdny exekútor JUDr. Vladimír Cipár vymáhal úroky z omeškania z nezaplatenej istiny 2.700.000,- Sk, o ktorých bolo rozhodnuté právoplatnými súdnymi rozhodnutiami.

Zákonodarca rozlišuje dve základné samostatné pochybenia orgánov verejnej moci, ktoré môžu zakladať zodpovednosť štátu a to nezákonné rozhodnutie a nesprávny úradný postup. Nezákonným rozhodnutím je rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktoré je v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky alebo záväzkami Slovenskej republiky vyplývajúcimi z platnej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná a bolo z dôvodu nezákonnosti zrušené alebo zmenené príslušným orgánom. Toto rozhodnutie môže byť vydané najmä v občianskom súdnom konaní, v správnom konaní alebo v trestnom konaní.

Nesprávnym úradným postupom je porušovanie povinností pri uskutočňovaní úkonov v konaní, najmä jeho nesprávne vykonanie alebo vykonanie bez splnenia zákonných podmienok. Nesprávnym úradným postupom je aj opomenutie urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote. Aj nevydanie rozhodnutia je nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup je možné považovať i iné nekonanie príslušného orgánu, teda nevykonávanie úradného postupu.

Uplatnený nárok navrhovateľa nie je preto možné posudzovať podľa ustanovení o nesprávnom úradnom postupe, ale podľa ustanovení o nezákonnom rozhodnutí. Nemožno preto zamieňať nesprávny úradný postup s takým pochybením, ktoré je vyjadrené formou nezákonného rozhodnutia. Rozhodovacia činnosť môže zakladať nárok na náhradu škody, len pokiaľ rozhodnutie súdu spĺňa kritéria nezákonného rozhodnutia ustanovené v Zákona číslo , a teda musí ísť o právoplatné rozhodnutie zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť /rozhodnutie NS SR sp. zn. a v prípade navrhovateľa žiadne rozhodnutie takéto kritéria nespĺňa.

Ďalším predpokladom pre vznik zodpovednosti za škodu je príčinná súvislosť medzi vzniknutou škodou a nesprávnym úradným postupom. Podľa ustálenej súdnej praxe atribútom príčinnej súvislosti je totiž priamosť pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo bezprostredne predchádza následku

a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený, nestačí ak je iba sprostredkovaný.

Zo zisteného skutkového stavu súd vyvodil nedostatok príčinnej súvislosti v prejedávanej veci s poukazom na tú skutočnosť, že navrhovateľ sa dňa 12.05.2008 od G. G. dozvedel o právoplatnosti rozsudku, následne telefonoval JUDr. Miroslavovi Pavelkovi, ktorý mu povedal, „že je to tu„ mal teda doručený predmetný rozsudok, preto navrhovateľ okamžite navštívil v advokátskej kancelárii JUDr. Miroslava Pavelku, ktorý mu odovzdal rozsudok, následne išiel na súd dal si vyznačiť právoplatnosť a v ten istý deň išiel do Prvej stavebnej sporiteľne a.s., a požiadal o poskytnutie úveru.

Na vyplatenie peňažných prostriedkov prostredníctvom úveru bolo potrebné predloženie rozsudku súdu, pričom úver bol poskytnutý až za 10 dní. Teda aj za predpokladu, že by bol rozsudok doručený správne E. G., exekúcii by nemohol i napriek uvedeným skutočnostiam zabrániť. Uvedenú sumu uhradil až dňa 22.05.2008 a teda s časovým odstupom desiatich dní.

Navrhovateľ si teda nezabezpečil finančné prostriedky tak, aby mohol vyplatiť svojho brata v lehote na základe rozhodnutia súdu, pričom na pojednávaní uviedol „že by sa vedome nedostal do rizika, že nebude schopný navrhovateľa vyplatiť„ a deklaroval, „že má finančné prostriedky na vyplatenie za predmetné nehnuteľnosti, časť ceny by som chcel financovať v hotovosti a časť prostredníctvom stavebného úveru, v hotovosti mám čiastku 1.000.000,- Sk“.

Navrhovateľ ani nepožiadal súd o dlhšiu lehotu na zaplatenie peňažného plnenia v zmysle , a vzdal sa práva podať odvolania proti rozsudku, preto musel vedieť aké boli podmienky pre poskytnutie úveru a musel si byť vedomý toho, že v lehote do troch dní si nebude môcť zabezpečiť finančné prostriedky.

Vychádzajúc z uvedených skutočností, preto navrhovateľ mohol sám predísť exekučnému konaniu, ktoré bolo dôsledkom nedostatočného zabezpečenia finančných prostriedkov navrhovateľom. Predmetný rozsudok bol právoplatný dňa 15.04.2008 a vykonateľný dňa 19.04.2008 pričom návrh na vykonane exekúcie bol podaný až na ôsmi deň, ktorú skutočnosť mal súd preukázanú z odôvodnenia uznesenia Okresného súdu Bratislava III číslo konania - 21, nakoľko exekučné konanie bolo začaté dňa 23.4.2008. Oprávnený Y. G. tak podal návrh na začatie exekúcie 8 dní po právoplatnosti rozsudku, pokiaľ navrhovateľ by bol schopný uhradiť požadovanú sumu až s časovým odstupom desiatich dní od právoplatnosti rozsudku tak aj v prípade doručenia rozsudku do jeho vlastných rúk by nestihol sumu priznanú exekučným titulom uhradiť pred podaním návrhu na začatie exekúcie. Trovy exekúcie by preto vznikli aj v prípade, ak by rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 18 C 76 / 2003

- 168 bol doručený E. G. a nie JUDr. Miroslavovi Pavelkovi.

Navrhovateľ vo vzťahu k celému uplatnenému nároku nepreukázal priamu a bezprostrednú príčinnú súvislosť, nakoľko vzťah príčiny a následku musí byť podľa súdnej praxe priamy, bezprostredný, neprerušený nestačí ak je sprostredkovaný a v prípade navrhovateľa ide o rôzne odvodené, sprostredkované následky reťazovitého charakteru. Navyše navrhovateľ nebránil svoj právny záujem v jednotlivých konaniach riadne, keď vzal späť námietky proti exekúcii spisová značka Ex , nepodal odpor voči platobnému rozkazu Okresného súdu Bratislava III spisová značka , ktorým bol zaviazaný uhradiť Y. G. pohľadávku 729,24 eur predstavujúcu úroky z omeškania z titulu oneskorenej úhrady sumy priznanej rozsudkom Okresného súdu Bratislava III číslo konania -168, nepodával mimoriadne opravné prostriedky voči rozhodnutiam a podobne.

Súd ďalej poukazuje na sťažnosť navrhovateľa zo dňa 22.05.2009 adresovanú na Najvyšší súd Slovenskej republiky, v ktorej navrhovateľ odôvodnil neskoré oznámenie doručenia rozsudku zo strany jeho právneho zástupcu zaneprázdnenosťou JUDr. Miroslava Pavelku ako aj na tú skutočnosť, že navrhovateľ si uplatňuje nárok na náhradu škody v tej istej výške v sume 17.993,26 eur proti JUDr. Miroslavovi Pavelkovi v konaní vedenom na tunajšom súde sp.zn.9C 20/2010 v ktorom uvádza, že JUDr. Miroslav Pavelka mu poskytoval právne služby v zmysle Zák. o advokácií, najmä právne rady v rámci súdneho konania vo veci zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ktorý mal informovať navrhovateľa o doručení rozsudku alebo mal vrátiť rozsudok späť súdu a upozorniť súd, že ne je oprávnený prevziať rozsudok v mene E. G.. Neskoré oznámenie tejto skutočnosti zo strany právneho zástupcu navrhovateľa je vnútorným vzťahom navrhovateľa aj jeho advokáta a preto nemôže byť na

ťarchu štátu. Súd na návrh navrhovateľa nevykonal dokazovanie a to výsluch svedka JUDr. Miroslava Pavelku, ktorý vzhľadom na uvedené skutočnosti považoval za nadbytočný.

Navrhovateľom uplatnená škoda predstavuje súdne poplatky a trovy exekučných konaní, trovy právneho zastupovania, ktoré však nemajú povahu škody v právnom slova zmysle. Tieto náklady nemožno samo o sebe považovať za škodu, nakoľko vznikajú ako následok procesných úkonov ako povinnosť ich úhrady vyplývajúca z príslušných právnych predpisov. Pokiaľ sa navrhovateľ nechal zastupovať, musel si byť vedomý rizika, že návratnosť takto vynaložených nákladov sa viaže na úspešnosť jednotlivých procesných úkonov.

V danom prípade navrhovateľ tvrdil, že k nesprávnemu úradnému postupu došlo v konaní spisová značka , ale ako nárok na náhradu škody si uplatňuje trovy, ktoré mali vzniknúť v iných konaniach, predovšetkým v exekučných konaniach. Pre dôvodnosť nároku podľa Zákona číslo , je potrebné, aby trovy konania vznikli v tom konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, vznik týchto trov a ich výška pritom neboli v konaní ani preukázané.

Vzhľadom na vykonané dokazovanie zhodnotením dôkazov jednotlivo ako aj v ich súvislosti s prihliadnutím na všetko čo vyšlo za konania najavo, včítane toho čo uviedli účastníci mal súd preukázané, že v danej veci neboli splnené všetky zákonné podmienky uplatneného nároku na náhradu škody navrhovateľom a preto v zmysle citovaných zákonných ustanovení súd návrh v celom rozsahu zamietol.

O práve na náhradu trov konania súd rozhodol podľa , podľa zásady zodpovednosti za výsledok sporu. Odporca mal vo veci plný úspech, náhradu trov konania si neuplatnil, z obsahu spisu súd zistil, že odporcovi nevznikla náhrada trov konania, preto odporcovi náhradu trov konania oproti navrhovateľovi nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava III, na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.