Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/149/2012

Potvrdené rozhodnutím 4Co/98/2013
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a sudcov JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Anny Ilčinovej v právnej veci žalobkyne PhDr. E. W., bytom M. XX, B., proti žalovanému Slovenskej republike - Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, Chlumeckého 2, Bratislava, o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 12C 149/2012-49 zo dňa 07. 02. 2013 takto rozhodol: P o t v r d z u j e rozsudok. Náhradu trov odvolacieho konania žalovanému nepriznáva."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou W.. F. B. v právnej veci žalobkyne : B.. W. E., I.. XX. X. XXXX B., M. XX, proti žalovanému: SR - Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, Bratislava, Chlumeckého 2, o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, takto

rozhodol:

žalobu z a m i e t a,

náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.7.2012 sa žalobkyňa domáhala na žalovanom zaplatenia titulom náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom 50.000 euro.

Svoju žalobu odôvodnila tým, že dňa 7.10.2004 Správa katastra B. povolila vklad darovacej zmluvy pod č. V XXXX/XX, ktorou darca nehnuteľností v súčasnosti už jej bývalý manžel jej daroval nehnuteľnosti podiel na nehnuteľnostiach - par. č. XXXX o výmere XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria, parcelu č. XXXX o výmere XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria a rodinného domu súp. č. XXX stojaceho na parc. č. XXXX, zapísaných na LV XXX, k.ú. Ľ., T. B..

Darca jej bývalý manžel v roku 2009 po rozpade ich manželstva podal určovaciu žalobu z dôvodu, že predmetná darovacia zmluva je absolútne neplatná pre chýbajúce zlomkové vyjadrenie prevádzaného spoluvlastníckeho podielu. Okresný súd Prešov rozsudkom č.k. XXC XX/XXXX-XXX zo dňa 15.12.2010 rozhodol tak, že po vyriešení prejudiciálnej otázky so záverom, že darovacia zmluva nebola platná vzhľadom na ďalšie prevody predmetného podielu k nehnuteľnosti určil, že R.. F. W. je podielovým spoluvlastníkom vyššiecitovaných nehnuteľností v podiele 1/2.

Žalobkyňa poukázala na to, že pri vkladovom konaní nepostupovala Správa katastra B. v súlade s katastrálnym zákonom, keďže jej povinnosťou bolo skontrolovať, či predmetná darovacia zmluva obsahuje všetky údaje uvedené v ust. § 42 ods. 2 písm. c/ katastrálneho zákona. Povinnosťou a správnym úradným postupom Správy katastra B. bolo vyzvať účastníkov v zmysle ustanovenia § 42 ods. 4 katastrálneho zákona na doplnenie tohto chýbajúceho údaja. Tento chýbajúci údaj urobil zmluvu neplatnou a napriek tomu Správa katastra B. povolila vklad neplatnej zmluvy. Dňa 3.7.2012 podala žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorej vyhovené nebolo. Mala za to, že nesprávnym úradným postupom Správy katastra B. pri rozhodovaní o vklade vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na základe darovacej zmluvy zo dňa 10.9.2004 pod vkladovým č. V XXXX/XX, jej vznikla škoda pozostávajúca v strate spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach - rodinnom dome

a pozemku vo výške 50.000 euro (trhová hodnota porovnateľných nehnuteľností). Správny orgán vydal povolenie vkladu, na základe ktorého ju uviedol do omylu, že je vlastníčkou.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril a uviedol, že ako vyplýva z rozsudku Okresného súdu v Prešove č. k. XXC XX/XXXX - XXX zo dňa 15.12.2010, ktorý nadobudol právo platnosť dňa 7.7.2011 darovacia zmluva uzatvorená medzi darcom R.. F. W. a jeho manželkou B.. E. W. je neplatným právnym úkonom, nakoľko ani výkladom prejavu vôle účastníkov zmluvy nemožno odstrániť nedostatky spočívajúce v absencii vyjadrenia spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach v darovacej zmluve, čo má za následok absolútnu neplatnosť zmluvy. Poukázal na to, že tvrdenie žalobkyne, že škodu spôsobil správny orgán, z dôvodu nedostatku príčinnej súvislosti medzi konaním správneho orgánu a vznikom škody, ktorá musí byť priama, bezprostredná. Poukázal na to, že pre vznik zodpovednosti za škodu podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov platnom znení musia byť splnené kumulatívne všetky podmienky : nezákonné rozhodnutie, respektíve nesprávny úradný postup, existencia škody, príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody. Podľa ustálenej judikatúry vo veciach zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ), zodpovednosť nemožno urobiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je priamosť pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo bezprostredne predchádza následku a vyvoláva ho. V preskúmavanej veci žalobkyňou vytýkaný nesprávny úradný postup správneho orgánu v konaní o návrhu na vklad darovacej zmluvy č. V XXXX/XXXX nespôsobil priamo zmenšenie majetku žalobkyne. K výmazu vlastníckeho práva k darovanému spoluvlastníckemu podielu došlo z dôvodu zápisu právoplatného rozsudku Okresného súdu v Prešove vydaného na základe žaloby R.. F. W.. V ďalšom žalobkyňa vytýka správnemu orgánu i porušenie NR SR o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len katastrálny zákon). Podľa tvrdenia žalobkyne, mala správa katastra vyzvať účastníkov konania na doplnenie chýbajúceho údaju. Z uvádzaného rozsudku Okresného súdu v Prešove jasne vyplýva, že správa katastra nemá kompetencie rozhodovať o tom či zmluva medzi účastníkmi konania je, alebo nie je absolútne neplatná. V takom prípade, ani výkladom nie je možné odstrániť vady prejavu vôle, ktoré majú za následok neplatnosť právneho úkonu, vady nemožno odstrániť ani následnou dohodou zmluvných strán a chýbajúca výška podielu na nehnuteľnosti, ktorá má byť predmetom prevodu vlastníckeho práva nemôže byť označená, ako to uviedol súd „ako chýba v písaní“. Ak by správa katastra zamietla predmetný vklad žalobkyňa by sa nikdy nestala spoluvlastníčkou domu z tohto dôvodu jej tiež nemohla vzniknúť škoda ako strata spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach - rodinnom dome a pozemku vo výške 50.000 euro. Žalovaný taktiež vzniesol námietku premlčania.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a listinnými dôkazmi: návrhom, darovacou zmluvou, rozsudkom tunajšieho súdu č. k. XXC XX/XXXX - XXX zo dňa 15.12.2010, žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, vyjadrením k predbežnému prerokovaniu náhrady škody zo dňa 17.7.2012, rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. XSžoXXX/XXXX, vyjadrením žalovaného, obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. XXC XX/XXXX a to: návrhom, darovacou zmluvou, výpisom z LV č. XXX k. ú. Ľ., výzvou na vrátenie daru, opakovanou výzvou na vrátenie daru, čiastočným výpisom z LV č. XXX k. ú. Ľ. zo dňa 14.7.2009, výpisom zo dňa 29.7.2009, sumarizáciou LV č. XXX k. ú. Ľ., notárskou zápisnicou N XXX/XX, rozhodnutím o určenie orientačného súp. č., odpisom darovacej zmluvy zo dňa 10.9.2004, darovacou zmluvou zo dňa 20.10.2004, osvedčením o dedičstve č. XX X. XXXX/ XXXX, darovacou zmluvou zo dňa 27.5.2009, opisom zápisnice zo dňa 18.11.2009, zápisnicou zo dňa 15.11.2009, uznesením Krajského súdu v Prešove číslo konania XX H. X/XXXX, zápisnicou zo dňa 26.5.2010, rozsudkom tunajšieho súdu číslo konania XX H. XX/XXXX - XX, uznesením Krajského súdu v Prešove číslo konania XX H. - XX, zápisnicou zo dňa 15.12.2010, rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. XXCo XX/XXXX - XXX a ostatným obsahom spisu, pričom zistil tento skutkový stav veci :

Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. XXC XX/XXXX mal súd zistené, že na základe darovacej zmluvy zo dňa 10.9.2004, ktorej vklad bol povolený dňa 7.10.2004 R.. F. W. ako darca bezodplatne daroval obdarovanej

- B.. E. W. - žalobkyni v tomto konaní, nehnuteľnosti uvedené v čl. I. - zapísané na LV č. XXX, k. ú. Ľ., darca zapísaný pod B 2 ako podielový spoluvlastník - parcelu č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, rodinný dom súp. č. XXXX stojaci na parc.č. XXX/X.

Následne darovacou zmluvou zo dňa 20.10.2004, previedla B.. E. W., ako darkyňa obdarovanému E. W. bezodplatne totožné nehnuteľnosti, pričom vklad bol povolený dňa 18.11.2004. Vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti teda bola približne po dobu od 7.10.2004 do 18.11. 2004.

V dedičskom konaní veci po nebohom E. W., ktorý zomrel dňa 7.11.2005 opäť vyššie citované nehnuteľnosti pripadli do podielového spoluvlastníctva žalobkyni, ktorá opäť darovacou zmluvou zo dňa 27.5.2009 previedla spoluvlastnícky podiel jednej polovice k predmetným nehnuteľnostiam (totožným ktoré nadobudla od pôvodného darcu R.. F. W.) na svoju dcéru S. W., vklad tejto darovacej zmluvy bol povolený dňa 23.6.2009. S. W. bola vlastníčkou predmetných nehnuteľností do právoplatnosti rozsudku tunajšieho súdu č.k. XXC XX/XXXX-XXX zo dňa 15.12.2010 právoplatným dňa 7.7.2011.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd zistené, že tunajší súd rozsudkom č.k. XXC XX/ XXXX-XXX zo dňa 15.12.2010 určil, že R.. F. W.R. - ako žalobca je podielovým spoluvlastníkom na nehnuteľnostiach parcely č.XXXX o výmere XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria, parcely č. XXXX o výmere XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria a k rodinnému domu súp. č. XXXX, stojaceho na parcele č. XXXX (pôvodne inak číslované), evidovanom na LV č. XXX, katastrálne územie Ľ., okres B. v podiele 1/2. Žalovanou v tomto konaní bola S. W., narodená XX.X.XXXX bytom Ľ., B. K. Č..X. Súd rozhodol o žalobe, ktorou žalobca žiadal, aby určil jeho spoluvlastníctvo k označeným nehnuteľnostiam v podiele 1/2 a to z toho dôvodu, že zmluva, ktorou previedol nehnuteľnosť na právnu predchodkyňu žalovanej (v tomto konaní žalobkyne) je neplatná, pretože v zmluve nebol uvedený podiel, ktorý vlastnil žalobca, a ktorý prevádzal na právnu predchodkyňu žalovanej. Súd konštatoval neplatnosť darovacej zmluvy z toho dôvodu, že predmet zmluvného vzťahu neboli jednoznačne a nezameniteľný nepoznateľný z obsahu písomného právneho úkonu. Súd prvého stupňa ako aj odvolací súd konštatovali, že určitosť písomného prejavu vôle je objektívna kategória a takýto prejav vôle by nemal vzbudzovať dôvodné pochybnosti o jeho obsahu ani u osôb, ktoré nie sú účastníkmi daného zmluvného vzťahu v takom prípade platí, že všeobecný a verejný záujem prevažuje nad záujmom účastníkov zmluvných vzťahov na určitosti vlastníckych práv, ktoré sú absolútne práva. Preto bolo nutné, aby presná špecifikácia predmetu darovania bola individualizovaná natoľko určitým spôsobom, aby aj tretím osobám bolo zrejme nepochybne, čo je predmetom právneho úkonu. Odvolací súd poukázal, že písomné zmluvy o prevode nehnuteľnosti je potrebné klásť vyššie nároky, než v prípade prevodu hnuteľných veci, kde sa striktná písomná forma v nestanovuje, pričom správa katastra nemá kompetenciu rozhodovať o tom, či zmluva medzi účastníkmi konania je alebo nie je absolútne neplatná. Jej povinnosťou bolo skúmať náležitosti tohto právneho úkonu v súlade s katastrálnym zákonom.

Žalobkyňa vo svojej výpovedi zotrvala na vyjadreniach uvedených v samotnom návrhu a uvádzala, že má za to, že správa katastra je povinná skúmať určitosť zmluvy podľa ust. § 42 ods. 2 písm. c/, katastrálneho zákona, s tým, že zmluva musí byť špecifikovaná, aby bola spôsobilá na zápis do katastra. Čo sa týka darovacej zmluvy z roku 2004, túto pripravil a napísal jej bývalý manžel. Dôvodom darovania predmetných nehnuteľností bola tá skutočnosť, že sa starala o ťažko chorú manželovu matku, ktorá u nich bývala, z toho dôvodu došlo touto formou k určitej satisfakcii zo strany jej teraz bývalého manžela a uzavretiu darovacej zmluvy. Približne mesiac po tom, ako manžel previedol na ňu tento spoluvlastnícky podiel, začal spomínať, že predsa len nehnuteľnosť, resp. podiel, by mal patriť jej otcovi, a preto približne po mesiaci tento spoluvlastnícky podiel previedla na svojho otca. Po jeho smrti v rámci dedičského končia opäť sa stala podielovou spoluvlastníčkou časti tejto nehnuteľnosti, ako jeho právna nástupkyňa. Následne v priebehu konania vedeného na tunajšom súde pod sp.zn. XXC XX/ XXXX opätovne po dosiahnutí veku 18 rokov v tomto podiele nehnuteľnosť previedla na dcéru darovacou zmluvou, ako je vyššie uvedené. Škoda jej vznikla tým, že nadobudla vlastníctvo v dobrej viere a dcéra, nakoniec nie je podielovou spoluvlastníčkou v dôsledku nesprávneho úradného postupu Správy katastra B., kedy v priebehu vkladového konania Správa katastra neuplatnila svoju kompetenciu v plnom rozsahu, pričom bola povinná skúmať formálnu správnosť tohto právneho úkonu.

Žalovaný doplnil svoju právnu argumentáciu a poukazoval na to, že vkladové konanie, prebiehalo v roku 2004 podľa katastrálneho zákona platného a účinného v čase doručenia predmetného návrhu na vklad

- darovacej zmluvy v znení zák. č. XXX/XXXX, kde v zmysle ust. § 30 ods. 5 správa katastra je návrhom

účastníka konania viazaná. Správny orgán bol viazaný návrhom na vklad. Návrh na vklad predmetnej darovacej zmluvy, bol dostatočne jasný a bol uvedený zreteľne aj zlomkový podiel prevádzanej nehnuteľností. V danom prípade správny orgán rozhodol bez toho, aby vôbec potreboval riešiť prípadne doplnenie, alebo opravu chýb v zmluve. Nemal pochybnosť o zlomkovom vyjadrení príslušného podielu spoluvlastníkov. V danom prípade až súd vyslovil neplatnosť právneho úkonu, darovacej zmluvy a to ako absolútnu neplatnosť, z dôvodu práve absencie zlomkového vyjadrenia podielu v darovacej zmluve. Daným rozhodnutím, však nie je ani v jednom z odsekov rozsudkov konštatované, že správny orgán pochybil v konaní o vklade darovacej zmluvy, či už opomenutím nejakej skutočnosti alebo postupom. Súd dokonca posúdil absenciu tohto zlomkového vyjadrenia ako nie chybu v písaní, počítaní a inú zrejmú nesprávnosť, a preto v zmysle katastrálneho zákona tu bol daný dôvod, ktorý zakladal automaticky zamietnutie návrhu na vklad. V konaní nebolo ani preukázané, ani v jednom zo súdnych konaní, že by súd konštatoval nesprávne úradné rozhodnutie, prípadne nesprávny úradný postup správy katastra v predmetnom konaní o vklade, preto podmienka daná zákonom o neprávnom úradnom postupe alebo nezákonnom rozhodnutí nebola naplnená. V ďalšom namietal príčinnú súvislosť - kauzálny nexus, ako aj vyčíslenie výšky uplatnenej škody a jej nepreukázanie žalobkyňou.

Na základe uvedeného súd právne uzatvára :

Podľa , o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci

a) nezákonným rozhodnutím,

b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,

c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo

d) nesprávnym úradným postupom.

Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods. 1 písm. d/ cit. zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu.

Podľa § 5 ods. 1,3 cit. zákona právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. Ak bolo nezákonné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, právo na náhradu škody má ten, komu nezákonným rozhodnutím škoda vznikla.

Podľa § 9 ods. 1 cit. zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 (po novele účinnej od 1.1.2013 ods. 4) cit. zákona právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 cit. zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti

poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 17 ods. 1 cit. zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 19 cit. zák. právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie. Najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8. Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Podľa o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len katastrálny zákon, k účinnému ku dňu 7. 10. 2004 kedy správa katastra B. povolila vklad darovacej zmluvy) zmluva, verejná listina alebo iná listina obsahujú označenie

a) účastníkov práv k nehnuteľnostiam; ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné číslo, ak ho má pridelené, prípadne iné identifikačné údaje,

b) právneho úkonu a jeho predmet, miesto a čas právneho úkonu,

c) nehnuteľností podľa katastrálnych území, parcelných čísel pozemkov evidovaných v súbore popisných informácií, druhov pozemkov, súpisných čísel stavieb a spoluvlastníckych podielov vyjadrených zlomkom k celku, výmer a v prípade zápisu spoluvlastníckych podielov menších než celok i výmeru pripadajúcu na spoluvlastnícky podiel.

Podľa § 30 ods. 1,2 katastrálneho zákona účastníkom konania o povolení vkladu je účastník právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti (ďalej len "účastník konania"). Konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania.

Podľa § 30 ods. 3, 5 katastrálneho zákona návrh na vklad sa podáva písomne a obsahuje

a) meno (obchodné meno, názov) a miesto trvalého pobytu (sídlo) účastníka konania,

b) označenie správy katastra, ktorej je návrh adresovaný,

c) označenie právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti; ak sú predmetom návrhu na vklad právne vzťahy z viacerých právnych úkonov, označia sa všetky právne úkony,

d) číslo listu vlastníctva a názov katastrálneho územia, ak je právo k nehnuteľnosti, ktoré má byť vkladom dotknuté, zapísané v katastri,

e) určenie dňa, ku ktorému majú vzniknúť právne účinky vkladu pri prevode majetku štátu na iné osoby podľa osobitného predpisu.

Správa katastra je návrhom účastníka konania viazaná.

Podľa § 31 ods. 1, 2 katastrálneho zákona správa katastra preskúma platnosť zmluvy, a to najmä oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť, prípadne právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené. Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

V priebehu vkladového konania správa katastra ako správny orgán posudzuje podstatné náležitosti zmluvy predloženej jej na rozhodnutie o vklade do katastra nehnuteľností a to z hľadiska kritérií, ktoré sú príkladmo uvedené v ustanovení , katastrálneho zákona v spojení s a predmetnú zmluvu posudzuje aj v intenciách vyhlášky č.

To znamená, že vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom správa katastra ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov podľa , katastrálneho zákona a vyhlášky č. posudzuje skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad.

Podľa , vyhlášky č. ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) konaní o povolenie vkladu sa skúma najmä, či

a) návrh na povolenie vkladu podal účastník uvedený v zmluve, alebo jeho právny zástupca,

b) bol návrh na vklad podaný v trojročnej lehote od uzavretia zmluvy,

c) po uzavretí zmluvy do rozhodnutia o povolení vkladu nenastali skutkové, alebo právne zmeny, ktoré bránia vkladu do katastra.

Pri skúmaní platnosti zmluvy sa zisťuje, či právny úkon svojím obsahom alebo účelom neodporuje zákonu alebo či ho neobchádza, alebo sa neprieči dobrým mravom, a to najmä, či

a) účastník bol spôsobilý na právne úkony,

b) účastník nespôsobilý na právne úkony bol zastúpený zákonným zástupcom alebo iným zástupcom,

c) za právnickú osobu konal oprávnený zástupca,

d) zmluva, ktorej účastníkom je osoba, ktorá nemôže písať alebo čítať, bola uzavretá vo forme notárskej zápisnice,

e) v zmluve ide skutočne o písomné prejavy vôle osôb v nej uvedených s osobitným zreteľom na tých, ktorých právo na jej základe zaniká alebo sa obmedzuje,

f) uzavretiu zmluvy účastníkov nie sú na prekážku okolnosti, ktoré bránia nakladaniu s nehnuteľnosťou, a či k právnemu úkonu účastníka, ktorý je obmedzený pri disponovaní s nehnuteľnosťou, prípadne k zmluve ako celku bol udelený potrebný súhlas.

Podľa vyhlášky č. ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) pri skúmaní listín správa katastra zisťuje, či zmluva, verejná listina alebo iná listina obsahuje

a) názov katastrálneho územia,

b) pozemok zobrazený ako parcela s vyznačením parcelného čísla,

c) druh a výmeru pozemku,

d) súpisné číslo domu, prípadne orientačné číslo vchodu s uvedením parcelného čísla parcely zobrazujúcej pozemok, na ktorom je stavba postavená,

e) číslo bytu, podiel na spoločných častiach a na spoločných zariadeniach domu a iné popisné a identifikačné údaje, ak je predmetom zápisu právny vzťah k bytu,

f) číslo nebytového priestoru, podiel na spoločných častiach a na spoločných zariadeniach domu a iné popisné a identifikačné údaje, ak je predmetom zápisu právny vzťah k nebytovému priestoru,

g) meno (názov) a miesto trvalého pobytu (sídlo) vlastníka nehnuteľnosti alebo inej oprávnenej osoby,

h) rodné číslo (identifikačné číslo organizácie) vlastníka nehnuteľnosti alebo inej oprávnenej osoby,

i) overené podpisy prevodcov, ak sa vyžadujú, 13)

j) spoluvlastnícky podiel vyjadrený zlomkom k celku a výmera naň pripadajúca v prípade zápisu spoluvlastníckych podielov menších než celok.

Podľa 120 ods. 1 účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Vzhľadom na vznesenú premlčaciu námietku žalovaným je nutné uviesť, že pri premlčaní práva na náhradu škody je ustanovená kombinovaná premlčacia doba a to subjektívna a objektívna. Začiatok subjektívnej doby i objektívnej premlčacej doby je stanovený odlišne, na sebe nezávisle aj ich plynutie a skončenie je tiež vzájomne nezávislé v danom prípade subjektívna premlčacia doba je trojročná ako to vyplýva z ustanovenia citovaného t. j. kedy sa poškodený dozvie o škode, tu sa vyžaduje preukázať vedomosť poškodeného o vzniknutej škode, v danom prípade sa žalobkyňa mohla dozvedieť nadobudnúť vedomosť o vzniku škody právoplatnosťou právnej veci vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. XXC XX/XXXX, keďže bola v konaní zástupkyňou žalovanej S. W., t. j. dňa 7. 7. 2011 a žaloba bola podaná v danej právnej veci na súd dňa 27.7.2012. Objektívna premlčacia doba začína plynúť keď poškodenému bolo doručené rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda, keďže v danom prípade vklad darovacej zmluvy bol povolený ku dňu 7. 10. 2004 je možné predpokladať že táto objektívna premlčacia doba neuplynie skôr ako 7.10.2014.

Vzhľadom k tomu žalovaný nedôvodne vzniesol námietku premlčania nároku žalobkyne.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobkyňa ako obdarovaná uzavrela dňa 10. 9. 2004 so svojim v súčasnosti už bývalým manželom darovaciu zmluvu ohľadom prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, k. ú. Ľ., pričom jej v súčasnosti už bývalý manžel bol zapísaný pod B2 ako podielový spoluvlastník nehnuteľnosti par. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, rodinný dom súp. č. XXXX stojaci na parcele č. XXX/X. Súd mal taktiež zistené, že na základe darovacej zmluvy zo dňa 27.5.2009 žalobkyňa ako darkyňa darovala predmetné nehnuteľnosti S. W., svojej dcére (medzitým nehnuteľnosť darovala aj svojmu otcovi a po opätovnom nadobudnutí, dcére).

Následne žalobou podanou v súčasnosti bývalým manželom žalobkyne tento sa domáhal určenia, že je podielovým spoluvlastníkom k vyššie citovaným nehnuteľnostiam, z dôvodu že darovacia zmluva zo dňa 10. 9. 2004 na základe, ktorej ako darca daroval svojej vtedajšej manželke - v tomto konaní žalobkyni nehnuteľnosti, je neurčitá a nezrozumiteľná a z toho dôvodu absolútne neplatná podľa ustanovenia , keďže v nej nebol uvedený podiel, ktorý vlastnil t. j. podiel 1/2 -ice.

Žalobe Okresný súd Prešov rozsudkom č.k. XX H. XX/XXXX - XXX zo dňa 15. 12. 2010 právoplatným dňa 7. 7. 2011 vyhovel.

Žalobkyňa pripisovala žalovanému, že nesprávnym úradným postupom, keďže povinnosťou správy katastra B. bolo skontrolovať či predmetná darovacia zmluva obsahuje všetky údaje uvedené v § 42 ods. 2 písm. c) katastrálneho zákona vykonala zápis predmetnej darovacej zmluvy a podrobila ju vkladovému konaniu, pričom naopak mala vyzvať účastníkov konania v zmysle ustanovenia § 42 ods. 4 katastrálneho zákona na doplnenie tohto chýbajúceho údaju, čo však nevykonala aj napriek chybe, ktorý robil zmluvu neplatnou povolila vklad neplatnej zmluvy pričom v lehote, ktorú spravidla správny organ určuje na odstránenie chýb, zo strany darcu nebol ani najmenší náznak toho, že by predmetné nehnuteľnosti už nechcel žalobkyni darovať.

Pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postup je potrebná v prvom rade existencia nesprávneho úradného postupu (nezákonného rozhodnutia), ďalej vznik škody ako aj priama príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody. Všetky tieto podmienky musia byť naplnené kumulatívne.

S poukazom na zistený skutkový stav súd dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky na náhradu škody v zmysle ustanovenia v znení neskorších predpisov.

Zákon o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci () bližšie upravuje, čo je možné považovať za nesprávny úradný postup, pričom rovnako ako predchádzajúci zákon () aj tento zákon pod pojmom "nesprávny úradný postup" subsumuje len porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej

moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Vo všeobecnosti pod ním treba teda rozumieť inú než rozhodovaciu činnosť štátnych orgánov, ale aj nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia či už stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie.

V prípadoch, ak postup správneho orgánu bol nesprávny (žalobkyňa tvrdí, že správny orgán mal vyzvať na odstránenie chyby účastníkov konania), a tento nesprávny postup bol zavŕšený vydaním samotného rozhodnutia správneho orgánu, ktoré z tohto titulu možno považovať za nezákonné, platí, že sa možno domáhať náhrady škody len z titulu nezákonného rozhodnutia, nakoľko takéto nezákonné rozhodnutie v sebe subsumuje aj nesprávny úradný postup. Tu je však potrebné poukázať na argumentáciu žalovaného, s ktorou sa súd stotožňuje, že predmetná darovacia zmluva, ako bolo konštatované rozsudkom Okresného súdu Prešov v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove, bola absolútne neplatná, nebolo možné odstrániť uvedené pochybenie postupom v zmysle ustanovenia § 42 ods. 4 kat. zák. (ako oprava chýb v písaní).

Vzhľadom na vyššie uvedené možno konštatovať, že na posudzovaný prípad, nemožno hodnotiť ako nesprávny úradný postup žalovaného, ale nanajvýš ako nezákonné rozhodnutie, nakoľko uvedený postup žalovaného bol zavŕšený vydaním rozhodnutia o povolení vkladu absolútne neplatného právneho úkonu.

Možno teda uzavrieť, že v danom prípade by bolo možné nárok odvodzovať len ako "nezákonné rozhodnutie" .

Na to, aby však predmetné rozhodnutia žalovaného vykazovali znaky ne. sa vyžaduje aby:

- tieto rozhodnutia boli právoplatné (viď "....nárok na náhradu škody nemožno uplatniť, dokiaľ právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená......),

- tieto rozhodnutia boli napadnuté riadnym opravným prostriedkom (viď,..... možno nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím priznať len vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov.),

- tieto rozhodnutia boli zrušené alebo zmenené príslušným orgánom pre jeho nezákonnosť (viď .... ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom.).

V danom prípade rozhodnutie žalovaného, o povolení vkladu nikdy nebolo pre nezákonnosť zrušené alebo zmenené nadriadeným orgánom (ani za použitia mimoriadnych opravných prostriedkov, ani v rámci správneho súdnictva, ani na základe ústavnej sťažnosti).

Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že rozhodnutie žalovaného nepredstavovalo nesprávny úradný postup tohto správneho orgánu, ale nespĺňalo ani zákonné predpoklady na to, aby ho bolo možné považovať za nezákonné rozhodnutia podľa citovaného zákona (nebolo pre nezákonnosť zrušené alebo zmenené nadriadeným orgánom).

Ak absentuje čo i len jedna z nich, nemôže byť účastník v spore o náhradu škody úspešný.

Súd mal za to, že v danej veci neexistuje minimálne jeden z predpokladov úspešnosti žaloby o náhradu škody, ktorou je existencia nezákonného rozhodnutia príp. nesprávneho úradného postupu. Už len z tohto dôvodu bol súd povinný žalobný návrh ako nedôvodný zamietnuť.

Napokon v zmysle ust. , v znení neskorších predpisov, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní alebo ten, s kým nebolo konané ako s účastníkom konania, aj keď s ním, ako s účastníkom konania, konané malo byť, avšak žalobkyňa predmetnú nehnuteľnosť bezodplatne previedla na svoju dcéru S. W.. Teda ak škoda vznikla táto nastala v majetkovej sfére S. W., a naopak táto si mohla uplatniť náhradu škody práve u žalobkyne v zmysle ustanovenia , v zmysle ktorého, ak pre neplatnosť právneho úkonu vznikne škoda, zodpovedá sa za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu, v spojení s ustanovením v zmysle, ktorého každý je povinný počínať si, tak aby nedochádzalo ku škodám na zdraví majetku, na prírode a životnom prostredí.

Naviac aj v zmysle ustanovenia účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov. Žalobkyňa sama bola účastníčkou právneho úkonu a to darovacej zmluvy uzatvorenej v súčasnosti už s jej bývalým manželom zo dňa 10.9.2004 a v zmysle vyššie citovaného ustanovenia bola povinná dbať na dodržanie tejto prevenčnej povinnosti ako subjekt občianskoprávneho vzťahu.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd žalobný návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.

Podľa ust. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Súd o náhrade trov konania rozhodoval v súlade s citovaným ustanovením v zmysle

zásady úspechu účastníka v konaní . Súd však úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalovaný, ktorí v konaní mal plný úspech si náhradu trov konania voči žalobkyni, ktorá v konaní úspech nemala neuplatnil z dôvodu, že mu trovy konania v súvislosti s prejednávanou vecou nevznikli.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.