Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

DK-5Er/142/2008

Uznesenie

Okresný súd Dolný Kubín v právnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, spol. s r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, proti povinnému: S. T.Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom Dolný Kubín, C. XXX/X, v exekučnom konaní pre vymoženie 426,21 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Doručením písomného oznámenia organizácie OMBUDSPOT, Združenie na ochranu práv spotrebiteľov so sídlom Šrobárova 2676/30, Poprad 058 01, IČO: 37872117 a doručením písomného oznámenia Združenia na ochranu finančného spotrebiteľa OFS so sídlom v Nitre, Petzwalova 12, IČO: 42 205 735 o vstupe do exekučného konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn.5Er/142/2008 ako vedľajšieho účastníka na strane povinného n e n a s t a l i účinky vzniku vedľajšieho účastníctva týchto subjektov v konaní.

Súd exekučné konanie, ktoré sa začalo na základe návrhu oprávneného zo dňa 16.03.2008, doručeného súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, Exekútorský úrad v Bratislave dňa 25.03.2008, pre vymoženie pohľadávky oprávneného priznanej rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom v Bratislave, Karloveské rameno 8, IČO: 35 922 761 sp zn. SR 7853/07 zo dňa 05.11.2007 pre vymoženie 426,21 eura s príslušenstvom, trov rozhodcovského konania vo výške 138,95 eura a trov exekúcie, z a s t a v u j e .

Súd u k l a d á oprávnenému povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60 trovy exekúcie vo výške 3,98 eura do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.

Súd povinnému náhradu trov exekučného konania n e p r i s u d z u j e .

odôvodnenie:

Na základe žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia zo dňa 25.03.2008 tunajší súd vydal dňa 08.04.2008 poverenie č. 5503 025733 *, ktorým súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého poveril vykonaní exekúcie, a to na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., Bratislava, sp. zn. SR 7853/07 zo dňa 05.11.2007, ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol vykonateľnosť dňa 20.12.2007, pre vymoženie pohľadávky vo výške 426,21 eura (12.840,- Sk) spolu s 0,25 % úrokom z omeškania denne zo sumy 418,24 eura (12.600,- Sk) od 26.05.2007 do zaplatenia a trov rozhodcovského konania vo výške 138,95 eura (4.186,- Sk).

Tunajšiemu súdu bolo dňa 17.08.2011 doručené písomné podanie Združenia na ochranu finančného spotebiteľa OFS, Petzwalova 12, Nitra, IČO: 42 205 735, ktorým oznámilo súdu vstup do tohto exekučného konania na strane povinného ako vedľajšieho účastníka a ktorým žiadalo exekúciu zastaviť a súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého z exekúcie vylúčiť. Dňa 21.12.2011 bolo súdu doručené písomné podanie, ktorým organizácia OMBUDSPOT, Združenie na ochranu práv spotrebiteľov so sídlom

v Poprade, Šrobárova 2676/30, IČO: 37 872 117 oznámila vstup do konania na strane povinného a ktorým podal návrh na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú s návrhom na jej odklad a následné zastavenie. Podľa názoru súdu vedľajšie účastníctvo v exekučnom konaní nie je možné ako inštitút aplikovať, preto rozhodol tak, ako je uvedené v prvej výrokovej časti tohto uznesenia. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššie súdu SR, ktorý vo svojom uznesení zo dňa 10.10.2012, sp. zn. zaujal stanovisko, podľa ktorého v exekučnom konaní je z povahy veci vedľajšie účastníctvo vylúčené z dôvodu, že exekučné konanie nie je konaním sporovým, ale jeho cieľom je nútený výkon vykonateľného rozhodnutia, t. j. vynútenie plnenia priznaného týmto rozhodnutím.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených,

Podľa , a , o rozhodcovskom konaní (ďalej len ako „ZoRK“) súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v a alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa § 45 ods. 2 ZoRK, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b) alebo c).

Rozhodcovský rozsudok nadobúda účinky rozsudku súdu. Zákonodarca upravil postup ako zabrániť, aby sa plnenie priznané arbitrom nevymohlo, ak okrem iného odporuje dobrým mravom. Citovaný § 45 ZoRK v sebe zakotvuje osobitný prieskumný inštitút - prieskumnú právomoc exekučného súdu, resp. súdu rozhodujúceho vo veci výkonu rozhodnutia. Toto skúmanie je exekučný súd oprávnený vykonávať tak, ako keby tu žiadny rozhodcovský rozsudok nebol, teda tak, ako by to mohol urobiť súd, keby sám rozhodoval o týchto otázkach. Môže preto samostatne posúdiť, či vec je spôsobilá na rozhodovanie v rozhodcovskom konaní (§1 ods. 1 ZoRK), či v tej istej veci bolo už vydané právoplatné rozhodnutie súdu alebo rozhodcovského súdu, ďalej posúdiť obsah povinnosti uloženej rozhodcovským rozsudkom z hľadiska jej objektívnej možnosti, či nejde o plnenie právom nedovolené alebo priečiace sa dobrým mravom. Tomuto záveru svedčí i doslovné znenie § 35 ZoRK, ktoré účinky rozhodcovského rozsudku obmedzuje len na účastníkov. Už z tejto formulácie je zrejmé, že nebolo zámerom zákonodarcu bezvýhradne viazať všetky štátne orgány účinkami rozhodcovského rozsudku, čo je pochopiteľné i s ohľadom na to, že rozhodcovský súd je - napriek výsledku svojej činnosti v podobe rozhodcovského rozsudku - súkromnoprávny orgán a rozhodcovské konanie je súkromnoprávnym konaní. Je preto nezlučiteľné s povahou právneho štátu, aby boli súkromnoprávne orgány mocensky postavené plnohodnotne na roveň orgánom disponujúcim verejnou mocou.

Hoci v tomto prípade exekučný súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie, neznamená to, že by prestal byť oprávnený v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania skúmať, či tu nie je prekážka, pre ktorú by exekúcia ďalej prebiehať nemala, pretože opak by bol v rozpore s platným právom.

Súd opätovne preskúmal návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul a s ním súvisiace listiny - najmä zmluvu o úvere uzavretú medzi oprávneným a povinným dňa 26.03.2007, ktoré boli obsahom predloženej na CD nosiči fotokópie rozhodcovského spisu sp. zn. SR 7853/07 a zistil, že dňa 26.03.2007 uzavrel oprávnený ako veriteľ a povinný ako dlžník zmluvu o úvere č. 5910058, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 10.000,- Sk (331,94 eura). Povinný sa zaviazal uhradiť oprávnenému poskytnutý úver spolu s úrokmi v celkovej výške 12.600,- Sk (418,24 eura) formou 2 mesačných splátok po 6.300,- Sk (209,12 eura), pričom splatnosť prvej splátky nastala 21.04.2007. Podľa bodu 13 druhá veta všeobecných zmluvných podmienok (ďalej len „vzp“) tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklad na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Oprávnený sa žalobou na rozhodcovskom súde voči povinnému domáhal zaplatenia sumy 12.840,- Sk (426,21 eura), ktorá pozostáva z úveru a príslušného poplatku ku

dňu vyhotovenia návrhu na začatie rozhodcovského konania vo výške 12.600,- Sk (418,24 eura), a z príslušenstva - nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 240,- Sk (7,96 eura) ako poplatku za zasielanie upomienok a ďalej sa domáhal zaplatenia príslušenstva pozostávajúceho z úrokov z omeškania vo výške 0,25% denne zo sumy 12.600,- Sk (418,24 eura) od 26.05.2007 do zaplatenia, a náhrady trov rozhodcovského konania. V bode 17 všeobecných podmienok poskytnutia úveru je o. i. uvedené - Rozhodcovská doložka, uzatvorená podľa : Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu.

Podľa , , v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa , v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.

Podľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia.

Podľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa prvá veta , zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 57 ods. 2 EP exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Záväzkovo právny vzťah medzi oprávneným a povinným, z dôvodu porušenia ktorého došlo k vydaniu rozhodcovského rozsudku, vznikol na základe zmluvy o úvere uzavretej medzi oprávneným a povinným zo dňa 26.03.2007, ktorý je potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve, pretože sa vymáha plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, na ktorú sa vzťahuje právny režim a jeho príslušných ustanovení na ochranu spotrebiteľa. Úverová zmluva bola totižto uzavretá medzi podnikateľom a spotrebiteľom, má podobu štandardnej formulárovej zmluvy, ktorá je typická tým, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch a že spotrebiteľ spravidla jej obsah nemení vzhľadom na formulárovú predtlač. Teda spotrebiteľ buď prijme podmienky zmluvy, ktoré si dodávateľ sám v predstihu sformuloval alebo zmluvný vzťah nevznikne. Za takéhoto stavu je spotrebiteľ / povinný/ z hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozície slabšou stranou zmluvného vzťahu. Súd uvedený právny vzťah posudzoval ako spotrebiteľský a zameral sa na skúmanie, či táto neobsahuje neprijateľné podmienky. V bode 17 vzp, ktoré tvoria súčasť zmluvy, bola obsiahnutá rozhodcovská doložka (zmluvná podmienka). Táto nebola s povinným individuálne dohodnutá, pretože rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal. Povinný pri jej uzatváraní nemal na výber, a to vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami, mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konania. V rámci vo vzp uvedenej rozhodcovskej doložke síce povinný má možnosť vybrať si v prípade riešenia vzniknutého sporu medzi rozhodcovským súdom a štátnym súdom, avšak v prípade, že podľa tejto doložky začne rozhodcovské konanie na návrh oprávneného ako dodávateľa, povinný (spotrebiteľ) je nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Súd uvedenú zmluvnú podmienku vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku, a teda neplatnú, nakoľko má za to, že z hľadiska ochrany spotrebiteľa nie ej rozdiel medzi výhradnou rozhodcovskou doložkou a voľbou dodávateľa, ktorý spotrebiteľovi rozhodcovské konanie vnúti ako najvhodnejší spôsob rozhodovania sporu. V čase uzavretia zmluvy nemal medzi neprijateľnými zmluvnými podmienkami zahrnuté ako neprijateľné také ustanovenia, ktoré sa dotýkajú rozhodcovskej doložky. To bolo doplnené až novelou účinným od 01.01.2008. To však neznamená, že v čase uzavretia zmluvy - 20.04.2006 nebolo možné podrobiť súdnej kontrole aj rozhodcovskú doložku. Umožňovalo to ustanovenie , podľa ktorého spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „“). Ustanovenie (t. č. ) obsahuje indikatívny výpočet neprijateľných zmluvných podmienok (použitím slova „najmä“). Pri výklade generálnej klauzuly súd čiastočne vychádzal aj z prílohy smernice 93/13/EHS, ktorá za neprijateľnú zmluvnú podmienku odporúča ako vzor aj zmluvnú podmienku „neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.“ Vychádzajúc z odporúčajúcej povahy prílohy smernice 93/13/EHS, ktorá nebráni reštriktívnejšiemu ani extenzívnejšiemu posudzovaniu zmluvných podmienok, porovnávajúc ostatné zmluvné dojednania, povahu právneho vzťahu, jeho obsah a všetky okolnosti zmluvy (čl. 4 ods. /EHS), súd dospel k záveru, že rozhodcovská doložka je rozporná s generálnou klauzulou. (Otázka možnosti prieskumu rozhodcovskej doložky v exekučnom konaní bola predmetom rozhodovania Súdneho dvora Európskej únie vo veci C 40/08 Asturcom Telecomu nicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira“. Podľa Súdneho dvora Európskej únie „S ohľadom na vyššie uvedené je treba na položenú otázku odpovedať tak, že smernica 93/13 musí byť vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu, vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ má na tento účel k dispozícii nevyhnutné informácie o právnom a skutkovom stave, aj bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, ak je podľa vnútroštátnych procesných pravidiel možné vykonať takéto posúdenie v rámci obdobných konaní na základe vnútroštátneho práva. Ak ide o neprimeranú doložku, prináleží tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný.“ (bod 59)).

Keďže v tomto prípade sa exekúcia vykonáva na základe rozhodcovského rozsudku vydaného rozhodcom, ktorý konal na základe rozhodcovskej doložky, ktorú súd považoval za neprijateľnú a tým neplatnú, vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekučné konanie v celom rozsahu zastavil. Tomuto postupu nebráni ani skutočnosť, že zastaveniu exekúcie predchádzalo udelenie poverenia súdnemu

exekútorovi, pretože povinnosť súdu postarať sa o to, aby spotrebiteľa nekalé podmienky nezaväzovali, trvá permanentne počas celého exekučného konania.

Na výzvu súdu súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu 06.07.2011 si uplatnil trovy exekúcie vo výške 16,- eur. Exekútor si uplatnil odmenu podľa vyhlášky č. v znení do 31.04.2008, a to paušálnu odmenu za tieto úkony exekučnej činnosti - žiadosť o udelenie poverenia 3,32 eura, upovedomenia o začatí exekúcie 3,32 eura, príkaz na začatie exekúcie 3,32 eura a exekučný príkaz 3,32 eura, spolu 13,28 eura. 20% DPH si uplatnil vo výške 2,66 eura. Výšku trov podľa vyhlášky č. zaokrúhlil na sumu 16,- eur.

Podľa § 200 ods. 1, 2 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení do 31.12.2011 za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa § 14 ods. 1,2,3 vyhlášky č. 288/1995 o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení do 30.04.2008 (ďalej len vyhláška) ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 eura za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.

Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

Súd súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie vo výške 3,98 eura, ktoré pozostávajú z odmeny podľa 15 ods. 1 psím. a) vyhlášky vo výške 3,32 eura za žiadosť o udelenie poverenia a z DPH vo výške 0,66 eura. Súd na rozdiel od vyúčtovania nepriznal exekútorovi paušálnu odmenu v celkovej výške 9,96 eura (1 úkon á 3,32 eura) za úkony exekučnej činnosti - doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie príkazu na začatie exekúcie a doručenie exekučného príkazu, nakoľko súd mal zo spisu súdneho exekútora preukázané doručovanie v uvedených prípadoch poštou, za čo patrí exekútorovi náhrada výdavkov vynaložených na poštovné, ktoré si však exekútor neuplatnil, preto mu súd poštovné nepriznal. Súd je toho názoru, že v prípade priznania náhrady hotových výdavkov aj paušálnej odmeny za doručovanie by znamenalo duplicitu. Priznanie paušálnej odmeny je namieste tam, kde exekútor doručuje písomnosti osobne, resp. prostredníctvom svojho zamestnanca, nie prostredníctvom pošty. Za doručovanie poštou patrí exekútorovi náhrada hotových výdavkov, tak ako sú aj špecifikované v § 22 ods. 1 vyhlášky. Trovy exekúcie je oprávnený povinný zaplatiť s poukazom na citované ustanovenia súdnemu exekútorovi do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia, pretože sa návrhom domáhal nezákonných nárokov, nárokov v rozpore s dobrými mravmi a jeho konaniu voči spotrebiteľovi predchádzal deficit odbornej starostlivosti.

O trovách exekučného konania medzi oprávneným a povinným súd rozhodol tak, že povinnému, ktorý bol v konaní úspešný, náhradu nepriznal, nakoľko tento si trovy neuplatnil.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je

odvolanie vždy prípustné ( prvá veta ).

Odvolanie m o ž n o podať na tunajší súd do 15 dní odo dňa doručenia

tohto uznesenia.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach stanovených v § 42 ods. 3 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.