Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoE/466/2012

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného GE Money, a.s., so sídlom v Bratislave, Bottova 7, IČO: 17 324 220, zastúpeného Advokátskou kanceláriou MCGA legal, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Partizánska 2, proti povinnej G. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, L., o vymoženie 1.504,86 eur s prísl. o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava č. k. -30 zo dňa 04.09.2012, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V odôvodnení uviedol, že, že dňa 27.06.2012 oprávnený navrhol vykonať exekúciu na základe exekučného titulu, ktorým je Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 29.01.2010, sp. zn. 0708268 vydaný v rozhodcovskom konaní pred rozhodcami JUDr. Ján Huňady, JUDr. Jozef Novák a JUDr. Helena Markovičová, ktorým bola povinná zaviazaná k zaplateniu sumy 1.504,86 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,10 % denne zo sumy 35,02 eur od 16.08.2007 do zaplatenia, zo sumy 35,02 eur od 16.10.2007 do zaplatenia, zo sumy 1.435,80 eur od 17.10.2007 do zaplatenia a zmluvnej pokuty vo výške 308,17 eur, náhrady poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 74,09 eur a náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 262,90 eur, do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku.

Dňa 19.07.2012 doručil súdny exekútor prvostupňovému súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre vymoženie istiny vo výške 1.504,86 eur s príslušenstvom.

Súd prvého stupňa citoval ustanovenie , Exekučného poriadku a súčasne citoval ustanovenie o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov.

Súd prvého stupňa mal preukázané, že účastníci exekučného konania uzavreli Zmluvu o úvere č. 1219715494 dňa 19.02.2007, na základe ktorej bol povinnej poskytnutý úver vo výške 995,81 eur (30.000,-- Sk), ktorý sa zaviazala splácať v 48-mesačných splátkach po 35,01 eur (1.055,-- Sk), pričom oprávnený konal v rámci svojej obchodnej činnosti.

Prvostupňový súd posúdil predmetnú zmluvu podľa ustanovenia , a , , a , . Uviedol, že predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, uzavretá medzi oprávneným, ktorého predmet činnosti je aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, teda koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a povinnou, ktorá má postavenie spotrebiteľa, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Uviedol, že spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy, ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä , ale aj iné právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť tzv. neprijateľné podmienky na ochranu „slabšej“ zmluvnej strany.

Súd mal za preukázané zo Zmluvy o úvere - v bode 10.5 Záverečných ustanovení Všeobecných podmienok zmluvy o úvere, že zmluvné strany sa dohodli, že všetky medzi nimi vzniknuté spory z právnych vzťahov na základe Zmluvy alebo s ňou súvisiacich, vrátane sporov o platnosť, výklad alebo zánik Zmluvy, predložia na rozhodnutie Stálemu Rozhodcovskému súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. Bratislava, IČO: 35 862 882, podľa jeho základných vnútorných predpisov. Zmluvné strany sa podrobia rozhodnutiu tohto súdu. Jeho rozhodnutie bude pre zmluvné strany záväzné. Zároveň sa zmluvné strany môžu písomne dohodnúť v lehote 30 dní odo dňa doručenia návrhu niektorej zmluvnej strany na tom, že všetky medzi nimi vzniknuté spory z právnych vzťahov na základe Zmluvy alebo s ňou súvisiacich, vrátane sporov o platnosť, výklad alebo zánik Zmluvy, predložia na rozhodnutie (v zmysle o rozhodcovskom konaní) pred iný rozhodcovský súd.

Táto rozhodcovská doložka nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a nemal možnosť obsah rozhodcovskej doložky ani zmluvy ovplyvniť. Spotrebiteľovi je tak odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Spotrebiteľ nemal možnosť osobitne vyjednať rozhodcovskú doložku, a tak nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami.

Súd prvého stupňa považoval takto formulovanú rozhodcovskú doložku zakotvenú v zmluve o úvere, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná, za absolútne neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ustanovenia . Zastával názor, že rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto je v zmysle ustanovenia neplatná. Rozhodcovský rozsudok preto nie je spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by bolo možné exekúciu vykonať.

Z vyššie uvedených dôvodov prvostupňový súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v súlade s ustanovením § 44 ods.2 Exekučného poriadku, a to v celom rozsahu.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal napadnuté uznesenie zmeniť a udeliť súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie.

Nesúhlasil s tvrdením súdu prvého stupňa, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v článku 5.38 Obchodných podmienok pre úver je neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľských zmluvách. Poukázal na dôvodovú správu k ustanoveniu , v zmysle ktorej ak by niektoré z ustanovení zakladalo právomoc rozhodovať spor výlučne v rozhodcovskom konaní, považuje sa takéto ustanovenie za neprijateľné, čo však nemá za následok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Spotrebiteľovi, ako aj dodávateľovi ostáva možnosť riešiť spor v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom konaní, ale spotrebiteľ môže svoje práva voči dodávateľovi uplatňovať aj v občianskoprávnom konaní. Podľa odvolateľa v zmysle tejto dôvodovej správy je rozhodcovská doložka v súlade so zákonom a neprieči sa dobrým mravom, keďže nebráni dlžníkovi, aby svoje práva voči veriteľovi uplatnil na príslušnom všeobecnom súde a zároveň umožňuje

veriteľovi, aby si uplatnil svoje práva voči dlžníkovi na príslušnom rozhodcovskom súde v zmysle tejto rozhodcovskej doložky.

Ďalej poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. , podľa ktorého pokiaľ pred 01.01.2008 bola uzavretá úverová zmluva, podľa ktorej dlžníkom bol subjekt splňujúci podmienky pre jeho označenie za spotrebiteľa, nie je možné práva a povinnosti vzniknuté predo dňom 01.01.2008 z takto uzavretej úverovej zmluvy posudzovať podľa ustanovení až . To platí aj pre ustanovenie , ktoré až od 01.01.2008 označilo za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľských zmluvách dojednanie rozhodcovskej doložky. Navyše, neplatnosť rozhodcovskej doložky nemá sama o sebe vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, ale len na vznik práva dlžníka podať žalobu podľa zákona o rozhodcovskom konaní.

Oprávnený v závere odvolania uviedol, že je presvedčený o neexistencii ani jednej skutočnosti uvedenej v ustanovení § 45 ods.1 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovský rozsudok je vydaný podľa zákona a neobsahuje neprijateľnú podmienku. Podľa jeho názoru je návrh na vykonanie exekúcie ako aj žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia v súlade s právoplatným a vykonateľným rozsudkom.

Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. V zmysle ustanovenia o odvolaní oprávneného proti rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka rozhodla zákonná sudkyňa tak, že mu nemieni vyhovieť, preto predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( v znení neskorších predpisov, ďalej len „“), vzhľadom na včas podané odvolanie ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia , bez nariadenia pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Podľa súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného uvádza nasledovné:

Oprávnený v podanom odvolaní namietal posúdenie rozhodcovskej doložky obsiahnutej v Zmluve o úvere zo dňa 19.02.2007 podľa ustanovení účinných od 01.01.2008, vyhodnotenie tejto rozhodcovskej doložky ako neplatnej v celom rozsahu a nedôvodné zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Exekučným titulom v tomto konaní je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKEJ, ARBITRÁŽNEJ A MEDIAČNEJ, a.s., so sídlom Trnavská cesta 7, Bratislava, zo dňa 02.10.2009, sp. zn. 0708264 vydaný rozhodcami JUDr. Jánom Huňadym, JUDr. Jozefom Novákom a JUDr. Helenou Markovičovou.

V posudzovanom prípade súd prvého stupňa vyhodnotil rozhodcovskú doložku obsiahnutú v čl. 5.38 Obchodných podmienok úverových produktov (verzia 2/2006) za rozpornú s ustanovením , čo oprávnený namietal s poukazom na túto právnu úpravu, ktorá sa stala účinnou až po uzavretí Zmluvy o úvere, ktorú oprávnený a povinný uzavreli dňa 19.02.2007.

Podľa veta prvá , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "").

Podľa , za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa , neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu pred rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách a vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese, požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva arbitrom vrátane princípu dobrých mravov je plne opodstatnená.

síce až od 01.01.2008 v ustanovení za neprijateľné označil dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, avšak táto okolnosť nie je dôvodom na iné vyhodnotenie takejto neprijateľnej podmienky u zmlúv uzatvorených pred 31.12.2007. účinný do 31.12.2007 len demonštratívne menoval niektoré neprijateľné podmienky, a teda charakter neprijateľných podmienok mohli mať i iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zákon s takýmito neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v ustanovení vždy spájal sankciu neplatnosti. Keďže ustanovenie nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti ( ), išlo o neplatnosť absolútnu, pôsobiacu priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti.

Posúdenie dohodnutej rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej podmienky v spotrebiteľskej zmluvy má teda za následok, že táto podmienka je od počiatku absolútne neplatnou podľa a preto platí, že strany sa na riešení svojich sporov pred rozhodcovským súdom nedohodli. Absolútna neplatnosť znamená, že na právny úkon sa hľadí, ako keby urobený nebol a tento právny úkon ani nevyvoláva právne následky. Nemožno preto pripustiť výklad, podľa ktorého dôsledkom vyslovenia neplatnosti rozhodcovskej doložky by ostala zachovaná možnosť prejednať spor pred všeobecným súdom alebo rozhodcovským súdom. Pre takýto záver je nevyhnutná existencia platne uzavretej rozhodcovskej doložky, a to v zmysle ustanovenia a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní.

Okrem uvedeného rozhodcovská zmluva, ktorá má formu rozhodcovskej doložky, je neplatná aj pre nedodržanie zákonom predpísanej písomnej formy v zmysle ustanovenia o rozhodcovskom konaní, lebo nie je obsiahnutá v dokumente podpísanom oboma zmluvnými stranami. Ako vyplynulo z obsahu spisu, Obchodné podmienky úverových produktov (verzia 2/2006), v ktorých je obsiahnutá rozhodcovská doložka, neboli podpísané zmluvnými stranami, preto tieto všeobecné obchodné podmienky nie je možné považovať za rozhodcovskú doložku k hlavnej zmluve - zmluve o úvere. Úprava obsiahnutá v zákone o rozhodcovskom konaní o úprave formy rozhodcovskej zmluvy v je striktná bez možnosti extenzívneho výkladu a formálna podmienka písomnej formy v danom prípade dodržaná nebola (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.11.2011, sp. zn. ).

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dopĺňa, že neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a takto (bez právomoci rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský rozsudok, t.j. vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, nemôže byť exekučným titulom, lebo ide o nulitný právny akt. Takto neboli splnené podmienky pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Z uvedeného vyplýva, že rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom je exekučný titul, sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán, a teda rozhodcovský rozsudok vydaný v tomto konaní nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Už samotná táto skutočnosť predstavuje vadu exekučného titulu, ktorá bráni vykonaniu exekúcie na jeho základe a je dostatočným dôvodom pre zamietnutie žiadosti o udelenie overenia na vykonanie exekúcie.

Nič na tom nemení ani skutočnosť, že povinná z rozhodcovského rozsudku bola v rozhodcovskom konaní pasívna a nepodala žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Totižto podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21.03.2012, sp. zn. , princíp „vigilantibus iura sripta sunt“ v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ (táto skutočnosť nebola v konaní sporná), nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku zo zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa.

Na základe uvedeného odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa v spojení s ustanovením tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným účastníkom preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli, preto im neboli priznané.

Predmetné uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (ustanovenie o súdoch v znení neskorších predpisov v znení novely uskutočnenej účinnej od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.