Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_11CoE-54-2012.pdf
PDF · 84.84 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoE/54/2012
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci oprávneného: PRO CIVITAS, s.r.o., so sídlom Hattalova 12/C, Bratislava, IČO: 45 869 464, zastúpený Advokátskou kanceláriou Máčaj a Novák, s.r.o., Karpatská 18, Bratislava, proti povinnému: Z. P., nar. XX.X.XXXX, bývajúci v G. č. XXX, o vymoženie 1.588,95 eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 10Er/263/2011-51 zo dňa 20.3.2012, jednomyseľne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
V dôvodoch tohto rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa domáhal návrhom na vykonanie exekúcie vymoženia sumy 1.588,95 eur s prísl. na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s., so sídlom v Bratislave zo dňa 8.4.2011 sp. zn. IIC0410104, ktorý nadobudol právoplatnosť 18.4.2011 a vykonateľnosť 22.4.2011. V exekučnom titule bola uložená povinnému povinnosť zaplatiť 1.588,95 eur, úrok vo výške 24% ročne z tejto sumy od 2.2.2010 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9% ročne z uvedenej sumy od 2.2.2010 do zaplatenia, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenú ku dňu započítania poslednej čiastočnej úhrady po splatnosti celého úveru vo výške 244,96 eur, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenú za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni poslednej čiastočnej úhrady žalovaného po splatnosti celého úveru do dňa 1.2.2010 vo výške 274,39 eur, náhradu poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 71,40 eur, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplynulo, že právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe zmluvy o úvere medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným. Účastníci sa zmluvou o úvere dohodli, že akékoľvek spory vzniknuté zo zmluvy o úvere, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik zmluvy o úvere budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s.. Súd ďalej s poukazom na ust. § 41 ods. 2 písm. d/, § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, na ust. § 2 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, ust. § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ust. § 53 ods. 1, 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, ust. § 53 ods. 5, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, čl. 2 písm. a/, čl. 3 ods. 1, 3 tejto Smernice, prílohy Smernice ods. 1 písm. q/, ďalej s poukazom na rozsudok Súdneho dvora ES vo veci C-240/98, C-168/05, C-243/08 vec právne hodnotil. Preskúmal predmetnú žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, pričom zistil, že predchodca oprávneného ako dodávateľ a povinný ako spotrebiteľ uzavreli úverovú zmluvu, ktorá má povahu spotrebiteľskej zmluvy. Súd posúdil predmetný právny vzťah ako spotrebiteľský aj s ohľadom na predmet činnosti dodávateľa uvedený vo výpise z obchodného registra, ako aj
vzhľadom na to, že súdu z rozhodovacej činnosti bolo známe, že predchodca oprávneného v obdobných prípadoch vystupoval opätovne. Z okolností uzatvárania zmluvy a najmä s ohľadom na povahu strán zmluvy bolo zrejmé, že predchodca oprávneného pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a zmluvu uzatvoril s povinným ako fyzickou osobou nepodnikateľom. Na základe uvedeného mal súd za preukázané, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a na právny vzťah je nutné okrem ustanovení Všeobecných obchodných podmienok pôžičky poskytovanej spoločnosťou aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán. Samotný rozhodcovský rozsudok konštatoval, že účastníci konania uzavreli spotrebiteľskú zmluvu. V posudzovanej veci sa oprávnený domáha návrhom na vykonanie exekúcie vymoženia dlžnej sumy s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s., so sídlom v Bratislave. Rozhodcovská doložka je súčasťou Všeobecných obchodných podmienok formulárovej zmluvy, ktorú predchodca oprávneného v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Podľa súdu je dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. O neprijateľnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ má podľa nej možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Svoj názor súd oprel o to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v predmetnom prípade povinný nemal možnosť obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou sú aj Všeobecné obchodné podmienky. Povaha zmluvy je teda adhézna. Spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok, resp. odmietnuť. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený. Len veľmi ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Výkladovým pravidlom pre posudzovanie povahy neprimeranej zmluvnej podmienky, ale na základe zásady nepriameho účinku aj aplikovateľným právom sú ustanovenia Smernice 93/13/ES, a to najmä citované ustanovenia. Použitie Smernice sa opiera o nepriamy účinok práva EÚ na právne poriadky členských štátov, ktorý spočíva v povinnosti konformného výkladu. Nejde teda o priame dosiahnutie výsledku riadnym implementovaním Smernice, ale o nepriame dosiahnutie výsledku stanoveného Smernicou - výkladom prostredníctvom rozhodnutia vnútroštátneho súdu a nie vnútroštátneho právneho aktu implementujúceho Smernicu. Keďže zmyslom, cieľom a účelom právnych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa je poskytnúť spotrebiteľom minimálne takú úroveň ochrany, aká je stanovená Smernicou 93/13/EHS, tak aj vnútroštátny súd je povinný vykladať predmetné ustanovenie Smernice a vnútroštátneho práva tak, aby bol dosiahnutý výsledok stanovený predmetnou Smernicou. Svoj názor o neprimeranej povahe predmetnej rozhodcovskej doložky súd oprel o stanovisko Súdneho dvora vo veci C-243/08, v ktorom Súdny dvor konštatoval, že vopred stanovená podmienka v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle Smernice 93/13/ES, ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa podmienky, aby mohla byť z hľadiska Smernice kvalifikovaná ako nekalá. Teda podľa stanoviska Súdneho dvora spĺňa v zmysle Smernice všetky podmienky nekalosti už len dojednanie, že príslušným na riešenie sporov zo spotrebiteľskej zmluvy je všeobecný súd, v obvode ktorého má dodávateľ sídlo, a teda nie všeobecný zákonný súd spotrebiteľa. V rozhodovanej veci na základe dodávateľom vopred stanoveného obsahu rozhodcovskej doložky nielenže nerozhodoval všeobecný súd, ale rozhodoval rozhodca zvolený právnym predchodcom oprávneného. Rozhodcovský súd ako z predmetného rozhodcovského rozsudku vyplýva síce neopomenul aplikovanie príslušných kogentných vnútroštátnych a európskych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa, no neaplikoval ich dôkladne. Fakticky nerovný stav medzi dodávateľom a spotrebiteľom, najmä s ohľadom na nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ o svojich právach nevie alebo má ťažkosti s ich uplatnením, bol v tomto prípade ešte viac prehĺbený. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a tiež Smernica 93/13/EHS. Súd dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný a táto je v rozpore s príslušnými ustanoveniami najmä § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj ustanoveniami Smernice 93/13/EHS. Na základe uvedeného súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol.
Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený. Navrhol ho zmeniť a žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovieť alebo ho zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Vzhľadom na to, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, účinky rozhodcovského rozsudku majú ten dôsledok, že exekučný súd musí s takýmto rozsudkom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti a neprípustne uplatnil rozdielny procesný postup. V rámci skúmania zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť rozsudku všeobecného súdu a ani rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť, či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Pokiaľ ide o úverové zmluvy, preskúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné len pokiaľ ide o dôvod uvedený v § 45 ods. 1 písm. c/ zák. č. 244/2002 Z.z. a z uvedeného ustanovenia vyplýva, že rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie a nie iba na to, či samotná zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku. Nie každá skutočnosť hodnotená ako neprijateľná podmienka spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými mravmi. Úverová zmluva, ktorej plnenie je predmetom konania, predstavuje štandardnú úverovú zmluvu, ktorou bol poskytnutý úver bankou, ktorá bola zriadená a pôsobí v Slovenskej republike v súlade s ustanoveniami zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska. Nejde teda o žiadny nebankový subjekt mimo dohľadu Národnej banky. S uvedenými závermi sa stotožnil aj Generálny prokurátor Slovenskej republiky, ktorý v obdobnej veci podal mimoriadne dovolanie a žiadal napadnuté uznesenie okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Rozhodcovská doložka bola naformulovaná a dojednaná na základe splnenia zákonnej povinnosti banky a ako taká nemôže predstavovať neprijateľnú podmienku.
Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 O.s.p. prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal jej preskúmania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Odvolací súd v súvislosti s odvolacou námietkou, že exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať exekučný titul - rozhodcovský rozsudok poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 21.3.2012 sp. zn. 6Cdo/1/2012. V tomto rozhodnutí Najvyšší súd SR ustálil, že skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky dohodnutej v spotrebiteľskej veci, t.j. vo veci vyplývajúcej zo spotrebiteľského právneho vzťahu, ktorým je právny vzťah založený právnou skutočnosťou - spotrebiteľskou zmluvou, súdy v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona a to ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t.j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Najvyšší súd SR judikoval, že rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva, či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky, na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie, či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné odvetvie práva a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa. K povinnosti spotrebiteľa namietať platnosť rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom konaní Najvyšší súd SR doplnil, že princíp vigilantibus iura scripta sunt v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení Zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúcim materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa.
Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvého stupňa ohľadne rozhodcovskej doložky, ktorú súd považoval z hľadiska jej obsahu za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Naviac rozhodcovská doložka je obsiahnutá vo Všeobecných obchodných podmienkach v časti II. pod bodom 10 s tým, že nebola
uzavretá v súlade s § 4 ods. 1, 2 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva podľa tohto ustanovenia môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Je síce pravdou, že zmluva o úvere obsahovala v bode 7, že zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou, avšak s rozhodcovskou doložkou uvedenou vo Všeobecných obchodných podmienkach. Ak Všeobecné obchodné podmienky obsahujú zmluvu, ktorá z hľadiska formy vyžaduje písomnú formu, potom musí byť v súlade s § 40 ods. 3 podpísaná konajúcimi osobami. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Aj z tohto hľadiska bolo potrebné túto rozhodcovskú doložku posúdiť. Pokiaľ oprávnený vo svojich odvolacích námietkach poukazuje na zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere a na ust. § 93b ods. 1, ktoré zakotvovalo povinnosť bánk ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy a o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní Stálym rozhodcovským súdom, tu odvolací súd poukazuje na to, že neskoršou novelizáciou (od 1.12.2009) zákonodarca zvolil presnejšiu úpravu, podľa ktorej je banka povinná preukázateľne poučiť klienta o dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy a aby klient mal možnosť voľby. Právny predchodca oprávneného nedal povinnému na výber a neumožnil mu voľbu medzi rozhodcovským konaním a konaním pred všeobecným súdom.
Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.