Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27CoR/1/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Martiny Trnavskej a sudkýň JUDr. Ľubice Bajzovej a JUDr. Aleny Záhumenskej spore žalobkyne A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/X, A., zastúpenej Občianskym združením OPOS so sídlom A. Hlinku 1084/24A, Trenčianska Teplá, IČO: 51 147 688, proti žalovanému E. F. G., G. so sídlom E. XX, H., IČO: XX XXX XXX, zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 16. marca 2023, č.k. -42, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyni n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom zo dňa 16. marca 2023 č.k. -42 súd prvej inštancie zrušil rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov z.z.p.o. so sídlom Krížna 56, Bratislava, IČO: 45 744 393 vydaný rozhodcom JUDr. Róbertom Šimkom dňa 04.07.2022 pod sp. zn. . Žalobkyni nepriznal náhradu trov konania. Vychádzal zo skutkového zistenia, že rozhodcovským rozsudkom vydaným Slovenským arbitrážnym súdom zriadeným Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o. rozhodcom JUDr. Róbertom Šimkom pod sp.zn. dňa 04.07.2022 bola žalobkyňa zaviazaná zaplatiť žalovanému sumu 2.144,14 eur, zmluvnú pokutu 0,04 % denne a úrok z omeškania 0,4 % ročne z jednotlivých tam uvedených dlžných súm až do zaplatenia tak, že tento úrok a táto zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 3.000 eur a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 3.000 eur len 5% ročný úrok z omeškania zo sumy 2.144,14 eur do zaplatenia, náhradu nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky v sume 30 eur, trovy rozhodcovského konania vo výške súdneho poplatku 38,88 eur a trovy právneho zastúpenia 245,18 eur. Rozhodcovský rozsudok bol žalobkyni doručený dňa 27.07.2022, na súd podala žalobu o jeho zrušenie dňa 20.10.2022, a teda v lehote 3 mesiacov od jeho doručenia podľa Povinnosť jej bola uložená na tom skutkovom základe, že žalovaný ako veriteľ a žalobkyňa ako dlžník uzavreli dňa 20.12.2017 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 3.000 eur, ktorý žalobkyňa sčasti vyčerpala, pričom na úver uhradila podľa prehľadu platieb sumu 2.146,58 eur. Dňa 20.12.2017 strany uzavreli Spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu č. XXXXXXXXXX, v ktorej sa dohodli, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o spotrebiteľskom úvere budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní Slovenský arbitrážnym súdom. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa a žalovaný uzavreli platnú

spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, ktorá obsahuje všetky potrebné náležitosti, je písomná, oddelená obsahovo aj formálne od spotrebiteľskej zmluvy, nesúvisiace ustanovenia v zmluve uvedené nie sú a má všetky zákonné náležitosti a vzťahuje sa na spor zo spotrebiteľskej zmluvy – v tomto prípade zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere (, a Z.z,), avšak stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa. Súd prvej inštancie úver posúdil ako bezúročný a bez poplatkov podľa o spotrebiteľských úveroch. Konštatoval, že z obsahu rozhodcovského rozsudku, resp. celého pripojeného rozhodcovského spisu nevyplýva, že by rozhodca zisťoval skúmanie bonity žalobkyne a nepreukázanie jej skúmania ani nijako nevyhodnotil na vrub veriteľa, ako to vyžaduje v spojení s Ďalej konštatoval, že rozhodcovský súd v napadnutom rozhodcovskom rozsudku priznal žalovanému voči žalobkyni aj nárok na úroky z omeškania zo súm dlžných zmluvných úrokov, keďže v rámci splátok, z ktorých boli priznané úroky z omeškania, boli v zmysle ustanovení úverovej zmluvy okrem istiny úveru zahrnuté aj zmluvné úroky, čo však predstavuje tzv. anatocizmus (uplatňovanie si úrokov z omeškania ako druhu príslušenstva pohľadávky z iného príslušenstva pohľadávky, t.j. zmluvných úrokov), ktorý je neprípustný, pretože nemá podklad v žiadnom zákone. Podľa judikatúry ani neumožňujú veriteľovi požadovať od dlžníka príslušenstvo (úroky z omeškania) pre prípad omeškania s platením iného príslušenstva pohľadávky, t.j. zmluvných úrokov (Rc 5/2006). Ak sa teda priznávali úroky z omeškania z jednotlivých mesačných splátok zahŕňajúcich aj riadne úroky, ako to vyplýva z rozhodcovského rozsudku, aj takéto rozhodnutie je v rozpore so zákonným ustanovením, ktoré slúži v konečnom dôsledku tiež na ochranu spotrebiteľa. Napokon úroky z omeškania z tej časti mesačnej splátky, ktorá predstavovala riadne úroky, by veriteľovi nepatrili ani preto, že na samotné riadne úroky pre bezúročnosť úveru nárok ani nie je. Ďalej súd preskúmal aj rozhodcovským rozsudkom priznanú zmluvnú pokutu a dospel k záveru o neprijateľnosti a tým neplatnosti zmluvnej podmienky týkajúcej sa zmluvnej pokuty, ktorú videl v tom, že, ak splnenie povinnosti zaplatiť splátky úveru je zabezpečené ex lege úrokmi z omeškania, dojednanie zmluvnej pokuty popri tom vo výške 0,04 % denne z dlžnej sumy je zmluvnou podmienkou, ktorá zakladá značný nepomer medzi právami a povinnosťami strán a z hľadiska jej kauzy nie je ničím iným ako obchádzaním kogentného ustanovenia Obč. zák. o najvyššej prípustnej výške úrokov z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch. Súd prvej inštancie tiež podporne poukázal na to, že zmluvná podmienka uvedená v zmluve o úvere uzatvorenej so žalobkyňou bola v prakticky v zhodnom znení už právoplatne výrokom súdu určená za neprijateľnú zmluvnú podmienku (Okresný súd Rožňava rozsudkom sp.zn. zo dňa 10.05.2017, ktorý rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 10.04.2018) a poukázal v tej súvislosti na . Rozhodca však v rozhodcovskom rozsudku posúdil túto zmluvnú pokutu ako súladnú so zákonom, čo súd prvej inštancie hodnotil ako nerešpektovanie ustanovení zameraných na ochranu spotrebiteľa. Ďalej zistil, že žalovanému boli v rozhodcovskom konaní priznané náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 30 eur, čo predstavuje poplatok za druhú upomienku. Poplatok za druhú upomienku podľa jeho názoru nie je v súlade so všeobecne záväzným právnym predpisom na ochranu spotrebiteľa, keďže poplatok v sume 30 eur za upomienku nebol v súlade s zákona o spotrebiteľských úveroch dojednaný priamo v zmluve o spotrebiteľskom úvere, ale v samostatnom dokumente – sadzobníku. Doručovanie upomienok žalobkyni ako dlžníčke nebolo vôbec preukázané.

2. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný včas odvolanie. Navrhol v úvode odvolania, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu zamietne, a v závere odvolania, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal, že v napadnutom rozsudku sa súd prvej inštancie nezaoberal zrušením rozhodcovského rozsudku len v určitej časti v rozpore s veta druhá o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Žalovaný ďalej tvrdil, že súd prvej inštancie postupoval nezákonne, nakoľko rozhodol na základe skutočností, ktoré neboli sporné a namietané v žalobe. Žalovaný popieral záver súdu o neskúmaní schopnosti splácania žalobcu. Ďalej namietal voči záveru súdu o neprípustnom anatocizme. Nárok na úrok z omeškania z úroku je podľa neho nielen štandardne prípustný a judikovaný súdnou praxou, ale nejde o žiadny anatocizmus. Argumentoval, že nejde o úrok z úroku, alebo o úrok z omeškania z úroku z omeškania, ale o právne a ekonomicky dva rozdielne pojmy. V prípade úverovej zmluvy predstavujú úroky odplatu, samostatnú právnu a ekonomickú kategóriu. Žalovanému sa javí ako neproporcionálne a vecne nezdôvodniteľné bez opory v akejkoľvek norme platného práva, že, kým v prípade niektorých odplatných zmlúv patrí veriteľovi pri omeškaní s úhradou odplaty aj úrok z omeškania,

v prípade úverovej zmluvy pri omeškaní odplaty za úver – teda úroku – už takýto nárok nepatrí. Súd prvej inštancie podľa neho dospel k nesprávnym záverom aj o zmluvnej pokute. Vôbec neprihliadal na . Uplatnený nárok na zmluvnú sankciu a úrok z omeškania môžu podľa výslovnej úpravy dosiahnuť trojnásobok úrokovej sadzby úroku z omeškania. Ak sa tak stane, tak od daného dňa je možné uplatňovať len zákonný úrok z omeškania. Zákonná úprava v ustanovení nariadenia vlády č. výslovne uvádza, že sankcie takú výšku môžu dosiahnuť. A aj keď teda právna úprava výslovne predpokladá a určuje maximálnu výšku sankcií za omeškanie, podľa konajúceho súdu a jeho rozhodnutia ide o neplatné nároky.

3. Žalobkyňa sa k odvolaniu nevyjadrila.

4. Podaním zo dňa 04.05.20223 označeným ako doplnenie odvolania predložil žalovaný doklady, ktorými mienil preukázať splnenie svojej povinnosti posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať poskytnutý úver. Opakovane namietol, že súd prvej inštancie uvedenú skutočnosť posudzoval bez toho, aby vôbec bola sporná a súčasne bez toho, aby mu umožnil sa k nej vyjadriť.

5. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa § a 380 (ďalej len ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa 387 ods. 1, 2 ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov:

6. Odvolací súd sa stotožňuje s procesným postupom súdu prvej inštancie ako i s právnym posúdením veci v napadnutom rozhodnutí.

7. Žalovaný namietal voči postupu súdu prvej inštancie, ktorý podľa neho rozhodol na základe skutočností, ktoré neboli sporné a ani namietané v žalobe. Odvolací súd konštatuje, že namietaný postup súdu prvej inštancie je v súlade s ustanovením , podľa ktorého súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz. Postup súdu prvej inštancie bol v súlade so zásadami, na ktorých spočíva konanie s tzv. slabšou stranou. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C - 679/18, podľa ktorého Články 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve, pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa uvedeného článku.

8. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, ak skutkovú okolnosť podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch – splnenie povinnosti žalovaného posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať poskytnutý úver pred uzavretím úverovej zmluvy- skúmal z úradnej povinnosti aj bez návrhu sporových strán, hoci sa daná okolnosť javila žalovanému ako nesporná. Súd je totiž vždy povinný ex offo skúmať posudzovanie bonity spotrebiteľa veriteľom pred uzatvorením úverovej zmluvy a taktiež je ex offo povinný poskytnúť ochranu spotrebiteľovi ako slabšej zmluvnej strane, a to aj v prípade, že sa spotrebiteľ svojich práv v konaní nedovoláva (pozri R 6/2022 publikované v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 2/2022). V dôsledku informačného deficitu, ktorý je pre spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch obvyklý, musí dôkaznú povinnosť za spotrebiteľa suplovať súd, a to aj v prípade, ak spotrebiteľ nepredložil alebo nemôže predložiť dôkazy vlastnou vinou. Z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie (C-40/08, C-618/10, C-243/08) vyplýva, že v spotrebiteľských sporoch je revitalizovaná nielen dôkazná povinnosť spotrebiteľa, ale aj jeho povinnosť tvrdenia. Toto pravidlo neplatí jedine vtedy, ak spotrebiteľ s takýmto postupom nesúhlasí, teda prejaví vôľu byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou naďalej viazaný (Števček,M, Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M.,a kol. . Komentár. Praha: C.H. Beck, 2016, 1030-1031 s.). Námietku žalovaného odvolací súd preto považuje za neopodstatnenú.

9. Ďalej žalovaný namietal, že mu nebola súdom prvej inštancie poskytnutá primeraná procesná možnosť uplatniť prostriedky procesnej obrany k doposiaľ nerozporovaným skutočnostiam. Námietky žalobcu o nerozporovaných skutočnostiach odvolací súd považuje za neopodstatnené, ako už vysvetlil

vyššie. V odpovedi na túto námietku poukazuje na zápisnicu o pojednávaní dňa 16.03.2023, z ktorej vyplýva, že súd prvej inštancie na tomto pojednávaní, ktorého sa žalovaný napriek včasnému predvolaniu nezúčastnil, oznámil svoje predbežné právne posúdenie veci. Zo žiadneho z ustanovení nevyplýva, že by bol súd v prípade, keď žalovaný ospravedlní svoju neprítomnosť na pojednávaní (ako to bolo aj v prejednávanej veci), povinný doručovať mu svoje predbežné právne posúdenie veci písomne. Účasť na pojednávaní nie je pre sporové strany povinná a majú právo zhodnotiť, či sa pojednávania zúčastnia. Ak sa nezúčastnia, súd prvej inštancie môže rozhodnúť aj v ich neprítomnosti, pričom strany znášajú riziko, že nebudú môcť reagovať na prípadné predbežné právne posúdenie veci súdom, ktoré tento vykoná na pojednávaní. Zároveň potom v prípade, že súd vykoná iné predbežné právne posúdenie veci než očakávali, nemôžu namietať, že rozhodnutie súdu je prekvapivé. Z uvedeného dôvodu nepovažoval odvolací súd postup súdu prvej inštancie, ktorý vo veci rozhodol po vykonanom predbežnom právnom posúdení veci v neprítomnosti žalovaného, ktorý sa dobrovoľne pojednávania nezúčastnil, na základe skutkového stavu zisteného z dovtedy označených a predložených tvrdení a dôkazov sporových strán za taký, ktorým by bolo porušené právo na spravodlivý súdny proces.

10. Žalovaný až v odvolacom konaní po prvýkrát tvrdil, že si svoju povinnosť podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch posúdiť schopnosť spotrebiteľa žalobkyne splácať poskytnutý úver pred uzavretím úverovej zmluvy splnil a bonitu skúmal s odbornou starostlivosťou. Dodatočne v priebehu odvolacieho konania o tom predkladal dôkazy.

11. Podľa možno odvolanie odôvodniť tým, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené.

12. V § 366 sa v nadväznosti na to vymedzuje, za akých podmienok také ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku , teda - povedané inak - nové skutočnosti a nové dôkazy, sú oprávneným odvolacím dôvodom.

13. Podľa prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

14. Z odvolania vyplýva, že žalovaný nenamieta nedostatky podmienok konania, vylúčenia sudcu alebo vady konania v súvislosti týmto tvrdením. Nie je teda splnená výnimka zo zákazu uvádzania nových skutočností a dôkazov až v odvolaní podľa § 366 písm. a), b), c). Odvolací súd nezistil nemožnosť žalovaného uviesť toto skutkové tvrdenie bez jeho viny v konaní pred súdom prvej inštancie. Preto konštatoval, že nejde o situáciu, kedy by žalovaný nemohol bez svojej viny toto tvrdenie alebo dôkaz označiť, pretože o ňom nevedel. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že nie je splnená ani výnimka zo zákazu uvádzania nových skutočností a dôkazov podľa

15. Z uvedeného je zrejmé, že nenastala žiadna z výnimiek zo zákazu skutkových a dôkazných novôt. Na nové tvrdenie a nové dôkazy žalovaného uplatnené až v odvolacom konaní preto v súlade s neprihliadol.

16. Za tohto zisteného skutkového stavu je nutné konštatovať, že žalovaný nepreukázal splnenie si povinnosti uloženej mu v § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto záver súdu prvej inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru podľa § 11 ods. 2 pre hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch je správny.

17. Správny právny záver o rozpore uplatneného právneho nároku s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa neumožňuje priznať žalovanému nárok tak, ako to vykonal rozhodcovský súd v napadnutom rozhodcovskom rozsudku. Odvolací súd preto súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že je daný dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa v spojení s , pretože stály rozhodcovský súd rozhodol

v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu.

18. Vzhľadom na zistený dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku sa z dôvodov procesnej hospodárnosti odvolací súd nezoberal vecnou správnosťou ďalších prípadov porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, ktoré konštatoval súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku a ktoré žalovaný namietal v odvolaní.

19. Nie je pravdivá námietka žalovaného, že v napadnutom rozsudku sa súd prvej inštancie absolútne nezaoberal zrušením rozhodcovského rozsudku len v určitej časti. Odpoveď na túto námietku dal súd prvej inštancie v ods. 44 odôvodnenia napadnutého rozsudku, keď uviedol, že zrušil rozhodcovský rozsudok v celom rozsahu vzhľadom na viacnásobné porušenie ustanovení na ochranu spotrebiteľa prakticky čo do každého z čiastkových rozsudkom priznaných nárokov, čo si vyžaduje opätovné komplexné posúdenie celej veci. Odvolací súd s týmto záverom súdu prvej inštancie súhlasí vzhľadom na skutočnosť, že už samotná konštatovaná bezpoplatkovosť a bezúročnosť úveru ako sankcia za porušenie ustanovení na ochranu spotrebiteľa sa premieta do právneho posúdenia každého z uplatnených nárokov, čo si vyžaduje komplexné posúdenie celej veci.

20. Žalovaným uplatnené dôvody odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie potom nebolo možné považovať za opodstatnené, a preto bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

21. Súd prvej inštancie rozhodol správne aj o náhrade trov konania.

22. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

23. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

24. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že žalobkyňa bola v odvolacom konaní úspešná, a preto jej v zmysle v zásade patrí právo na náhradu trov tohto odvolacieho konania. Zo spisu však nevyplynuli žiadne odôvodnené a preukázané trovy žalobkyne v zmysle , preto odvolací súd rozhodol, že jej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

25. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu krajského súdu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).