Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TT-20S/154/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a členov senátu JUDr. Iny Šingliarovej a Mgr. Pavla Ištóka v právnej veci žalobkyne: Paria Bahrami, narodená XX.XX.XXXX, štátna príslušníčka Iránskej islamskej republiky, na území Slovenskej republiky bytom A. – B. B. C., D. E. XXX/XX, zastúpenej spoločnosťou GH LEGAL s.r.o., IČO: 52232743, so sídlom v Bratislave, Kazanská 3, za ktorú koná advokátka Mgr. Gabriela Hornáčková, proti žalovanému: Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, so sídlom v Bratislave, Krížna 44, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BA2-2021/052696-003 zo dňa 28.10.2021, takto

rozhodol:

Správny súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Prezídia Policajného zboru, Úradu hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava č. PPZ-HCP- BA2-2021/052696-003 zo dňa 28.10.2021 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. Žalobkyňa má voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania 1. Žalobkyňa požiadala dňa 28.9.2020 o udelenie dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky za účelom podnikania. K žiadosti predložila potvrdenie zdravotnej poisťovne Union, že nemá voči nej záväzky, súhlas vlastníka bytu, v ktorom má žalobkyňa bývať spolu s matkou na území Slovenskej republiky, výpis z listu vlastníctva č. XXX pre k.ú. B. B. C., obec Vrakúň, okres Dunajská Streda. 2. Rozhodnutím Prezídia PZ, Úradu hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Riaditeľstva Hraničnej a cudzineckej polície Bratislava – Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Dunajská Streda č. PPZ-HCP-BA8-569-007/2020-TP zo dňa 16.11.2020 bol žalobkyni na území Slovenskej republiky udelený dlhodobý pobyt na účel podnikania, a to na neobmedzený čas [ o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len )]. Orgán verejnej správy uviedol, že žalobkyni bol prvýkrát udelený prechodný pobyt na území Slovenskej republiky dňa 2.7.2015 za účelom zlúčenia rodiny s dobou platnosti do 16.12.2015. Dňa 18.2.2016 jej bol udelený prechodný pobyt na území Slovenskej republiky za účelom podnikania s dobou platnosti do 31.3.2017 (išlo o zmenu účelu pobytu zo zlúčenia rodiny na podnikanie). Dňa 1.4.2017 bol žalobkyni obnovený prechodný pobyt za účelom podnikania do 31.3.2019. Dňa 25.4.2019 jej bol opäť obnovený prechodný pobyt na území Slovenskej republiky za účelom podnikania do 25.4.2021. Žalobkyňa prvýkrát vstúpila na územie Slovenskej republiky dňa 31.7.2015 a odvtedy sa na území Slovenskej republiky oprávnene a nepretržite zdržiava; je prihlásená na pobyt na adrese: A. – B. B. C., D. E. XXX/X. Orgán verejnej správy odôvodnil udelenie dlhodobého pobytu žalobkyni tým, že splnila podmienky

3. Príslušník orgánu verejnej správy prvého stupňa sa dňa 31.12.2020 oboznámil so správou Slovenskej informačnej služby č. SIS-69/76-V-67-3/2020-S zo dňa 4.12.2020 so stupňom utajenia „Vyhradené“, ktorá sa týka žalobkyne. Podľa tejto správy Slovenská informačná služba disponuje informáciami, ktoré odôvodňujú neudelenie súhlasu s dlhodobým pobytom žalobkyne na území Slovenskej republiky, nakoľko je dôvodné podozrenie, že ohrozí bezpečnosť štátu. 4. Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Dunajská Streda začalo dňa 15.1.2021 konanie vo veci obnovy konania podľa o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len SP alebo Správny poriadok), pretože sa vyskytli nové skutočnosti v podobe správy Slovenskej informačnej služby zo dňa 4.12.2020 so stupňom utajenia „Vyhradené“. Začatie konania oznámilo žalobkyni spolu s výzvou na vyjadrenie sa k začatiu konania. Žalobkyňa sa vyjadrila podaniami zo dňa 26.1.2021 a 30.1.2021. 5. Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Dunajská Streda rozhodnutím č. PPZ-HCP- BA8-388-014/2021-PC/CER zo dňa 1.2.2021 podľa , a SP nariadilo obnovu konania vo veci rozhodnutia Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Dunajská Streda č. PPZ-HCP-BA8-569-007/2020-PPC zo dňa 16.11.2020, ktorým bol žalobkyni udelený dlhodobý pobyt na území SR. Prvostupňový orgán verejnej správy v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že vyšli najavo nové skutočnosti, ktoré by mali podstatný vplyv na rozhodnutie, keďže sa oboznámil s informáciou utajovaného charakteru č. SIS-69/76-V-67-3/2020-S zo dňa 4.12.2020 stupňa utajenia „Vyhradené“, ktorej pôvodcom je Slovenská informačná služba. Písomnosť obsahovala informácie, na základe ktorých je dôvodná obava, že žalobkyňa ohrozí bezpečnosť štátu. Vzhľadom na to, že ide o utajovanú informáciu, nie je možné ju zverejniť. Poukázal na ustanovenie Prvostupňový orgán verejnej správy tiež skúmal žiadosť žalobkyne v zmysle č. 8 Dohovoru – rešpektovanie súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie – s tým, že jej toto právo neupiera a plne ho rešpektuje. Uplatnil však znenie čl. 8 ods. 2 Dohovoru, keďže ide o bezpečnostný záujem SR a do tohto jej práva zasiahol z hľadiska celospoločenského záujmu majúc na pamäti princíp právnej istoty vo vzťahu k základným zásadám konania. Povinnosťou správnych orgánov je presne a úplne zistiť skutočný stav veci a až potom rozhodnúť. 6. Druhostupňovým rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA2-2021/022472-004 zo dňa 26.3.2021 bolo zamietnuté odvolanie žalobkyne a bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie č. PPZ-HCP-BA8-388-014/2021-PC/ CER zo dňa 1.2.2021. 7. Oddelenie cudzineckej polície Dunajská Streda následne v novom konaní rozhodnutím č. PPZ-HCP- BA8-388-025/2021-PC zo dňa 20.7.2021 zamietlo žiadosť žalobkyne o udelenie dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky podľa / V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový správny orgán uviedol, že sa oboznámil s informáciou utajovaného charakteru č. SIS-69/76-V-67-3/2020-S zo dňa 4.12.2020 stupňa utajenia „Vyhradené“, ktorej pôvodcom je Slovenská informačná služba. Písomnosť obsahovala informácie, na základe ktorých je dôvodná obava, že žalobkyňa ohrozí bezpečnosť štátu. Žalobkyňa vo vyjadrení k podkladom rozhodnutia namietala porušovanie práva na vyjadrenie sa k všetkým vykonaným dôkazom, pretože sa nemohla oboznámiť so správou Slovenskej informačnej služby, ani ona sama ani jej právna zástupkyňa. Orgán verejnej správy prvého stupňa skúmal žiadosť žalobkyne aj v zmysle č. 8 Dohovoru – rešpektovanie súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie – s tým, že jej toto právo neupiera a plne ho rešpektuje. Uplatnil však znenie čl. 8 ods. 2 Dohovoru, keďže ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky, do tohto jej práva zasiahol z hľadiska celospoločenského záujmu a jej žiadosť o udelenie dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky zamietol. 8. Žalovaný rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA2-2021/052696-003 zo dňa 28.10.2021 zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. PPZ-HCP-BA8-388-025/2021-PC zo dňa 20.7.2021. Uvedené rozhodnutia sú predmetom súdneho prieskumu v tejto právnej veci. Neuvádzanie podrobného odôvodnenia rozhodnutí vydaných podľa je podľa názoru žalovaného opodstatnené predovšetkým z dôvodu ochrany utajovaných skutočností. Informácie postupované policajnému útvaru na účely vydania administratívnoprávneho rozhodnutia Slovenskej informačnej služby sú informáciami získanými spravodajskou činnosťou a požívajú ochranu o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ). Ide o snahu zabrániť zverejňovaniu prameňov informácií, z ktorých sa dospelo k poznatkom, podľa ktorých niektorá osoba predstavuje bezpečnostné riziko pre štát. Ich zverejnením by mohlo byť zmarené konanie príslušných štátnych orgánov a k zverejneniu postupov používaných na odhaľovanie konaní, ktoré môžu ohrozovať

ústavné zriadenie, územnú celistvosť, zvrchovanosť a bezpečnosť Slovenskej republiky. Poukázal aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Ruiz Torija vs. Španielsko. V ustanovení je špeciálne upravený postup pri odôvodnení rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie povolenia na dlhodobý pobyt podľa , preto má prednosť pred ustanoveniami Správneho poriadku ako všeobecného právneho predpisu. Aj po zrušení (nález Ústavného súdu SR sp. zn. ) nemal prvostupňový správny orgán inú možnosť, ako v rozhodnutí uviesť, že udelenie dlhodobého pobytu účastníkovi konania by predstavovalo ohrozenie bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku. V rámci administratívneho konania sa preverovali informácie k osobe žalobkyne týkajúce sa miery ohrozenia bezpečnosti štátu a žalovaný zistil, že je daný dôvod na zamietnutie žiadosti žalobkyne podľa , ktoré je ustanovením kogentným a nemá k nemu mieru voľnej úvahy. Prvostupňový správny orgán nekonal svojvoľne, ak po oboznámení sa so správnou Slovenskej informačnej služby žiadosť žalobkyne zamietol. V odvolacom konaní sa žalovaný oboznámil s utajovanou skutočnosťou. Informácie v nej obsiahnuté aj podľa žalovaného odôvodňujú zamietnutie žiadosti žalobkyne podľa S utajovanou skutočnosťou sa v odvolacom administratívnom konaní oboznámil aj právny zástupca žalobkyne, a to dňa 13.8.2021. Preto je tvrdenie žalobkyne o nemožnosti oboznámiť sa s utajovanou skutočnosť neopodstatnené. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 13.7.2010. II. Žaloba 9. Žalobkyňa sa včas podanou žalobou domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BA2-2021/052696-003 zo dňa 28.10.2021, jeho zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Namietala nesprávne právne posúdenie veci, nedostatočné zistenie skutkového stavu veci, nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov alebo nezrozumiteľnosť, zistenie skutkového stavu je v rozpore s obsahom spisov, a vadu konania, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

10. Namietala, že nemala možnosť sa vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom, čím boli porušené jej procesné práva garantované SR a Dohovorom. Správny orgán by mal účastníkovi konania a jeho právnemu zástupcovi v konaní sprístupniť stanovisko Slovenskej informačnej služby k nahliadnutiu, aby sa k nemu mohol vyjadriť. Ak je potrebné obmedziť právo na prístup k určitej utajovanej skutočnosti preverovanej osobe, mal by toto právo mať aspoň právny zástupca preverovanej osoby. V predmetnej veci nebol umožnený ani tento postup.

11. Na základe žiadosti žalobkyne o jednorazové nahliadnutie do správy č. SIS-69/76-V-67-3/2020-S zo dňa 4.12.2020 so stupňom utajenia „Vyhradené“, ktorého pôvodcom je Slovenská informačná služba, bola právnej zástupkyni žalobkyne dňa 14.9.2021 sprístupnená uvedená správa na Úrade hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru. V uvedenej správe neboli uvedené žiadne dôvody rozhodnutia Slovenskej informačnej služby, prečo by mala žalobkyňa ohroziť bezpečnosť štátu. Je zrejmé, že správa Slovenskej informačnej služby, ktorá nie je žiadnym spôsobom odôvodnená, nemôže byť podkladom pre rozhodnutie správneho orgánu a takéto rozhodnutie je v rozpore so zásadou právnej istoty ako aj v rozpore s SR a čl. 6 Dohovoru.

12. Z obsahu zásady materiálnej pravdy vyplýva, že správne orgány, a teda aj odvolací orgán, sú povinné vykonávať dokazovanie spôsobom, aby boli náležite objasnené všetky okolnosti rozhodujúce pre posúdenie veci (úplnosť zistenia). Správny orgán je povinný zistiť všetky právne rozhodné skutočnosti bez ohľadu na to, v čí prospech svedčia, pričom správny orgán nie je viazaný návrhmi účastníkov konania na vykonanie dôkazov. Zákonodarca vyžaduje, aby sa skutočný stav danej veci zo strany správneho orgánu zistil presne, čo znamená, že musí čo najviac a čo najobjektívnejšie zodpovedať reálnej skutočnosti.

13. Žalobkyňa ďalej citovala rozhodnutia Ústavného súdu SR týkajúce sa odôvodnenia rozhodnutí súdu. Na záver uviedla, že nemožnosť vyjadriť sa ku skutočnostiam, ktoré boli kritické pre rozhodnutie správneho orgánu, spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia správneho orgánu.

III. Vyjadrenie žalovaného

14. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť. V podrobnostiach sa pridržiaval odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a zdôraznil, že postupoval podľa , Slovenská informačná služba na jeho žiadosť reagovala správou so stupňom utajenia „Vyhradené“.

15. Zopakoval, že neuvádzanie podrobného odôvodnenia rozhodnutí vydaných podľa je opodstatnené z dôvodu ochrany utajovaných skutočností. Informácie postupované policajnému útvaru na účely vydania administratívnoprávneho rozhodnutia Slovenskej informačnej služby sú informáciami získanými spravodajskou činnosťou a požívajú ochranu Preto v odôvodnení rozhodnutia uviedol iba skutočnosť, že udelenie dlhodobého pobytu žalobkyni na území Slovenskej republiky by predstavovalo ohrozenie bezpečnosti štátu.

16. Právna zástupkyňa žalobkyne sa oboznámila s utajovanou skutočnosťou dňa 13.8.2021 po tom, čo s tým Slovenská informačná služba udelila súhlas. Žalovaný teda neobmedzil žalobkyni, resp. jej právnej zástupkyni prístup k administratívnemu spisu. Zákon neprezumuje uvádzanie konkrétnych dôvodov týkajúcich sa nesúhlasného stanoviska Slovenskej informačnej služby; správny orgán je viazaný stanoviskom Slovenskej informačnej služby a nemôže ho ignorovať.

17. Každý cudzinec a osoba nachádzajúca sa na území Slovenskej republiky sú povinní rešpektovať zákony Slovenskej republiky a svoje konanie smerovať tak, aby nedošlo k porušovaniu zákonov a k ohrozovaniu bezpečnostných záujmov štátu. K zamietnutiu žiadosti žalobkyne žalovaný správne posúdil dôvody zamietnutia žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky.

18. Žalobkyňa v žalobe neuviedla žiadne podstatné skutočnosti, ktoré by mali vplyv na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia.

19. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaného písomne nevyjadrila.

IV. Pojednávanie

20. Správny súd v Bratislave dáva do pozornosti, že v zmysle o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých (ďalej len ) prešiel výkon súdnictva od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Z uvedeného dôvodu je spis Krajského súdu v Trnave sp. zn. vedený na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. .

21. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa a v znení neskorších predpisov (ďalej len ) v spojení s rozhodol vo veci na nariadenom pojednávaní dňa 30.8.2023 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil postupom podľa druhá veta v neprítomnosti žalobkyne, jej právnej zástupkyne a žalovaného. Právna zástupkyňa žalobkyne aj žalovaný boli na pojednávanie riadne a včas predvolaní; právna zástupkyňa žalobkyne svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnila a súhlasila s rozhodnutím v jej neprítomnosti, žalovaný svoju neúčasť neospravedlnil, ani nežiadal o odročenie pojednávania.

V. Relevantné právne predpisy

22. Podľa správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 23. Podľa dlhodobý pobyt sa udeľuje na neobmedzený čas. 24. Podľa policajný útvar udelí dlhodobý pobyt, ak nie sú dôvody na zamietnutie žiadosti podľa , štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý sa na

území Slovenskej republiky zdržiava oprávnene a nepretržite po dobu piatich rokov bezprostredne pred podaním žiadosti.

25. Podľa policajný útvar rozhodne o žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu do 90 dní od doručenia žiadosti policajnému útvaru.

26. Podľa policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie dlhodobého pobytu, ak je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny ohrozí bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok.

27. Podľa policajný útvar, ktorý postupuje podľa odseku 2 písm. b), posúdi mieru ohrozenia bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku vyplývajúcu z trestného činu spáchaného štátnym príslušníkom tretej krajiny a z jeho závažnosti alebo vyplývajúcu z nebezpečenstva hroziaceho od štátneho príslušníka tretej krajiny a zohľadní dĺžku pobytu a rozsah väzieb s krajinou pôvodu.

28. Podľa ak policajný útvar štátnemu príslušníkovi tretej krajiny zamietne žiadosť o dlhodobý pobyt, zruší dlhodobý pobyt alebo ak mu dlhodobý pobyt zanikne a ak tieto skutočnosti nemajú za následok administratívne vyhostenie alebo výkon trestu vyhostenia, je štátny príslušník tretej krajiny oprávnený zdržiavať sa na území Slovenskej republiky, ak spĺňa podmienky na pobyt podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.

29. Podľa ak nie je v tomto zákone alebo osobitnom predpise ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa tohto zákona všeobecný predpis o správnom konaní. Právne úkony vykonávané orgánom verejnej moci, fyzickou osobou a právnickou osobou v konaní podľa tohto zákona sa vykonávajú výlučne v listinnej podobe, ak v , , , a a nie je ustanovené inak.

30. Podľa policajný útvar si na posúdenie žiadosti o udelenie prechodného pobytu a žiadosti o udelenie trvalého pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny staršieho ako 14 rokov vyžiada stanovisko Slovenskej informačnej služby a Vojenského spravodajstva, ktorí pri nesúhlase s udelením pobytu zašlú nesúhlasné stanovisko policajnému útvaru do pätnástich dní od doručenia žiadosti o stanovisko. Slovenská informačná služba a Vojenské spravodajstvo v stanovisku podľa predchádzajúcej vety prihliadajú na záujmy štátu v rozsahu svojej pôsobnosti.

31. Podľa § 46 SP rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

32. Podľa § 62 ods. 1 SP konanie pred správnym orgánom ukončené rozhodnutím, ktoré je právoplatné, sa na návrh účastníka konania obnoví, ak vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania (písm. a/); rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán rozhodol inak (písm. b/); nesprávnym postupom správneho orgánu sa účastníkovi konania odňala možnosť zúčastniť sa na konaní, ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní (písm. c/); rozhodnutie vydal vylúčený orgán (§ 9 a 13), ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní (písm. d/); rozhodnutie sa opiera o dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa dosiahlo trestným činom (písm. e/).

33. Podľa § 62 ods. 2 SP správny orgán nariadi obnovu konania z dôvodov uvedených v odseku 1, ak je na preskúmaní rozhodnutia všeobecný záujem.

34. Podľa § 63 ods. 1 a ods. 5 SP obnovu konania povolí na návrh účastníka konania alebo nariadi správny orgán, ktorý vo veci rozhodol v poslednom stupni (ods. 1). Proti rozhodnutiu o obnove konania možno podať odvolanie (rozklad). Rozhodnutie o povolení alebo nariadení obnovy má odkladný účinok, pokiaľ sa napadnuté rozhodnutie ešte nevykonalo (ods. 5).

35. Podľa § 64 ods. 1 SP nové konanie vo veci uskutoční správny orgán, ktorého rozhodnutia sa dôvod obnovy konania týka; ak sa dôvod obnovy konania týka rozhodnutia správnych orgánov prvého i druhého stupňa, nové konanie uskutoční správny orgán prvého stupňa.

V. Posúdenie veci správnym súdom

36. V predmetnej právnej veci ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktoré nasledovalo po povolení obnovy konania vo veci žiadosti žalobkyne o udelenie dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky. Rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím prestavuje teda druhé štádium konania o obnove, tzv. nové konanie. 37. Špecifikum konania o obnove spočíva v tom, že sa v ňom rozlišujú dve štádiá:

- (i) konanie o povolení obnovy, resp. o nariadení obnovy (tzv. iudicium rescidens),

- (ii) nové konanie vo veci (tzv. iudicium rescissorium).

38. Prvé štádium obnovy konania (konanie o povolení obnovy) predchádza novému konaniu vo veci (§ 64), čiže druhému štádiu obnovy. Prvé štádium sa končí rozhodnutím, ktorým sa obnova konania buď povolí (nariadi), alebo zamietne. Ak sa obnova právoplatne zamietla, druhé štádium (nové konanie) už nenastupuje. Inými slovami, k novému konaniu môže dôjsť len v prípade, ak bola obnova konania právoplatne povolená alebo nariadená správnym orgánom. K novému prejednaniu veci dochádza bez ďalšieho návrhu. Len čo sa príslušný správny orgán dozvie o právoplatnosti rozhodnutia o povolení (nariadení) obnovy, je povinný začať nové konanie vo veci. Výsledkom obnoveného konania je nové rozhodnutie vo veci, ktoré nadobudnutím právoplatnosti ruší pôvodné rozhodnutie a nahrádza ho. 39. V predmetnej právnej veci prvé štádium obnovy konania predstavuje rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Dunajská Streda č. PPZ-HCP-BA8-388-014/2021-PC/CER zo dňa 1.2.2021, ktorým podľa § 63 ods. 1, § 62 ods. 2 a § 62 ods. 1 písm. a/ SP nariadilo obnovu konania (vo veci rozhodnutia Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Dunajská Streda č. PPZ-HCP- BA8-569-007/2020-PPC zo dňa 16.11.2020, ktorým bol žalobkyni udelený dlhodobý pobyt na území SR). Druhostupňovým rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA2-2021/022472-004 zo dňa 26.3.2021 bolo zamietnuté odvolanie žalobkyne a bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie č. PPZ-HCP-BA8-388-014/2021-PC/ CER zo dňa 1.2.2021. 40. Rozhodnutie č. PPZ-HCP-BA2-2021/022472-004 zo dňa 26.3.2021 bolo predmetom súdneho prieskumu na Krajskom súde v Trnave, ktorý rozsudkom č.k. -65 zo dňa 8.12.2022 zrušil druhostupňové rozhodnutie č. PPZ-HCP-BA2-2021/022472-004 zo dňa 26.3.2021 aj prvostupňové rozhodnutie č. PPZ-HCP-BA8-388-014/2021-PC/CER zo dňa 1.2.2021 o povolení obnovy konania a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. 41. Rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. -65 zo dňa 8.12.2022 je právoplatný, žalovaný proti nemu nepodal kasačnú sťažnosť. Z uvedeného vyplýva, že prvé štádium obnovy konania ako podmienka sine qua non pre nové konanie, v súčasnom skutkovom stave neexistuje. Z uvedeného dôvodu stráca opodstatnenosť aj druhé štádium obnovy konania – nové konanie, ktorého výsledkom je rozhodnutie preskúmavané v predmetnej právnej veci – konkrétne rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCP- BA2-2021/052696-003 zo dňa 28.10.2021 a prvostupňové rozhodnutie č. PPZ-HCP-BA8-388-025/2021- PC zo dňa 20.7.2021. 42. Po zrušení rozhodnutia z prvého štádia obnovy konania môžu nastať dve situácie – obnova konania bude znova nariadená alebo nariadenie obnovy konania bude zamietnuté. Preto je rozhodnutie žalovaného preskúmavané v predmetnej právnej veci predčasné a je na mieste jeho zrušenie, keďže na postup podľa § 64 SP nie sú v tomto štádiu konania splnené podmienky v podobe povolenia obnovy konania (§ 62, § 63 SP). 43. Odhliadnuc od uvedeného záveru správny súd konštatuje, že žalovaný a aj prvostupňový orgán verejnej správy v rozhodnutiach nedostatočne odôvodnili stret súkromného a verejného záujmu na udelení dlhodobého pobytu žalobkyne na území Slovenskej republiky. Síce všeobecne uviedli, že právo na rodinný život žalobkyne rešpektujú, no uprednostnil pri rozhodovaní verejný záujem na bezpečnosti štátu. Nevysporiadali sa však s rozhodnutím vo veci matky žalobkyne, s ktorou žalobkyňa žije v spoločnej domácnosti a ktorá tiež požiadala o udelenie dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky; nevysporiadali sa ani s bydliskom otca žalobkyne a ako tieto skutočnosti zasiahnu do rodinného života žalobkyne podľa čl. 8 Dohovoru. 44. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí vôbec neuviedol, ako posúdil mieru ohrozenia bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku vyplývajúcu z nebezpečenstva hroziaceho od štátneho príslušníka tretej

krajiny (žalobkyne) a či a ako zohľadnil dĺžku jej pobytu a rozsah väzieb s krajinou pôvodu, tak ako mu to ukladá ustanovenie Uvedené posúdenie absentuje aj v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa. 45. Nemožno nechať bez povšimnutia, že prvostupňový správny orgán ešte pred pôvodným rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA8-569-007/2020-TP zo dňa 16.11.2020, ktorým bol žalobkyni udelený dlhodobý pobyt na území Slovenskej republiky na účel podnikania podľa na základe jej žiadosti zo dňa 28.9.2020, požiadal dňa 25.10.2020 Slovenskú informačnú službu o zaslanie stanoviska k osobe žalobkyne ( ) v lehote 15 dní od doručenia žiadosti. Stanovisko Slovenskej informačnej služby v určenej 15-dňovej lehote nebolo doručené. Vo vyhodnotení žiadosti žalobkyne zo dňa 13.11.2020 sa uvádza, že žalobkyňa splnila podmienky na udelenie dlhodobého pobytu a za tým účelom predložila všetky doklady; stanovisko Slovenskej informačnej služby a Vojenského spravodajstva nebolo vo vyhodnotení vyznačené, len poznámka, že žiadosti boli zaslané dňa 25.10.2020. Napriek tomu prvostupňový správny orgán dňa 16.11.2020 rozhodol o udelení dlhodobého pobytu žalobkyni, hoci mal lehotu 90 dní na rozhodnutie o žiadosti, ktorej posledným dňom bol 28.12.2020, pondelok – pracovný deň. Slovenská informačná služba vypracovala stanovisko dňa 4.12.2020 a predložila ho prvostupňovému správnemu orgánu ešte v uvedenej 90- dňovej lehote vyplývajúcej z Preto už pôvodné rozhodnutie bolo vydané predčasne a orgán verejnej správy prvého stupňa mal vyčkať na odpoveď Slovenskej informačnej služby (v administratívnom spise sa nenachádza zmienka, že by Slovenskú informačnú službu urgoval na predloženie stanoviska), ktorá mu bola predložená v zákonom určenej 90-dňovej lehote na rozhodnutie a ktorej predloženie sám inicioval. Orgán verejnej správy prvého stupňa preto mal v pôvodnom rozhodnutí o udelení dlhodobého pobytu vysvetliť, prečo vo veci rozhodol bez stanoviska Slovenskej informačnej služby, hoci oň žiadal postupom podľa a ide o jeden z podkladov rozhodnutia o udelení pobytu na území Slovenskej republiky alebo o zamietnutí žiadosti. 46. Vychádzajúc z uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je predčasné vzhľadom na zrušenie rozhodnutí o povolení obnovy a okrem toho svoje rozhodnutia nedostatočne odôvodnil, čo je dôvodom na jeho zrušenie podľa , . 47. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu ( ). V ďalšom konaní bude žalovaný vychádzať z rozhodnutia o povolení alebo nepovolení obnovy konania ako podmienky, bez ktorej nemožno realizovať ďalšie štádium obnovy – nové konanie. V prípade, že budú splnené zákonné podmienky na nové konanie (po povolení obnovy) žalovaný dodrží procesný postup smerujúci k vydaniu rozhodnutia vo veci samej, rozhodnutie odôvodní vrátane stretu verejného a súkromného záujmu a postupu podľa , tak aby spĺňalo požiadavky určené v , , a SP a 48. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa a úspešnej žalobkyni priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ). 49. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva

(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).