Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_48Ek-1142-2022.pdf
PDF · 104.37 KB
Case nature
Subarea
48Ek/1142/2022
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02, Bratislava, IČO: 35 724 803, v zast. Remedium Legal, s.r.o, Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti povinnému: N. A., nar. XX.XX.XXXX, A. XXXX/XX, XXX 01 Bratislava, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 3.437,14 Eur s prísl., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Libor Samec, súdny exekútor, Bradačova 7, 852 86 Bratislava, pod sp. zn. 146EX XXX/XX, o návrhu povinnného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods.3 Exekučného poriadku z a m i e t a.
II. Súd oprávnenému nárok na náhradu trov n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 25.04.2022 domáhal od povinného vymoženia istiny 3.437,14 Eur s prísl., na základe exekučného titulu - Platobný rozkaz sp. zn. XXUp/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, vydaný Okresným súdom Banská Bystrica, vykonateľný dňa 12.03.2022 (ďalej len „Exekučný titul“). Poverením číslo ECLI: ECLI:SK:O.:XXXX:XXXXXXXXX.X, zo dňa 03.05.2022, poveril súd vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Libor Samec, súdny exekútor, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 146EX XXX/XX. Dňa 03.05.2022 vydal poverený súdny exekútor Upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo povinnému podľa priloženej doručenky doručené dňa 03.06.2022.
2. Dňa 16.05.2023 bolo súdu doručené podanie povinného (podané na poštovú prepravu dňa 15.05.2023), Návrh na zastavenie exekúcie a Námietky proti trovám exekúcie zo dňa 15.05.2023 (ďalej len „Návrh povinného“). Dňa 24.07.2023 predložil poverený súdny exekútor Okresnému súdu Banská Bystrica Návrh povinného zo dňa 15.05.2023, doručený na exekútorský úrad dňa 16.05.2023 osobne do podateľne súdneho exekútora.
3. Povinný vo svojom Návrhu na zastavenie exekúcie úvodom uviedol, že: „….. Žiadam zastaviť exekúciu č. 146EX XXX/XX, ktorú vedie JUDr. Libor Samec - súdny exekútor, pretože ide o exekúciu, ktorá sa vedie v rozpore so zákonom. Exekučný titul Platobný rozkaz sp.zn. XXUp/XX/XXXX zo dňa 2. februára XXXX, bol vydaný vyšším súdnym úradníkom, ktorý priznal premlčaný nárok v rozpore so zákonom, pričom som bola odňatá zákonnému sudcovi a taký exekučný titul je v rozpore so zákonom. Súd nemal vydať platobný rozkaz s poukazom na ustanovenia § 3 Zákona 307/2016 Z.z o upomínacom konaní, s poukazom na ustanovenie § 299 Civilného sporového poriadku, pretože ide o obchádzanie zákona a zo strany sudcu o zneužitie právomoci verejného činiteľa, ktorý je viazaný čl. 144 Ústavy Slovenskej republiky. Tieto tvrdenia zakladáme na tom, že aj keby sme sa tohto súdneho procesu nezúčastnili, súd je povinný z úradnej povinnosti preskúmať žalobcom predloženú Zmluvu, t.j. podrobiť ju súdnej kontrole a to s poukazom na úniové právo najmä na smernicu Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách na zákon na ochranu spotrebiteľa,
Zákon o spotrebiteľských úveroch, § 52, § 53, §54 Občianskeho zákonníka. …. V danej právnej veci mala byť medzi žalobcom a žalovaným uzavretá spotrebiteľská zmluva. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorý je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť z dôvodu že zmluva je predtlačená, typová a formulárová. Pohľadávka pre ktorú bol podaný návrh na vydanie platobného rozkazu bola premlčaná. ….. Návrh na vydanie platobného rozkazu bol podaný 21.01.2022. Zmluva bola uzavretá 20.03.2012. Konečná splatnosť úveru bola 72 splátok t.j. 6 rokov to je do 20.03.2018. Premlčaná pohľadávka bola postúpená po skončení premlčacej doby. Súd bol povinný návrh žalobcu zamietnuť v celom rozsahu z úradnej povinnosti.“ V ďalšom povinný uvádza, že z ústavného hľadiska nie je možné tolerovať výkon verejnej moci bez sledovania účelu, ku ktorému konkrétny výkon zverenej právomoci smeruje. Povinný tiež poznamenáva, že bolo porušené jeho právo na spravodlivé súdne konanie s poukazom na Dohovor o ľudských právach a na Ústavu Slovenskej republiky, nakoľko má za to, že konanie nebolo vedené v hraniciach stanovených zákonom a spôsobom, ktorý ustanovil zákon. V ďalšom povinný uvádza, že: „S poukazom na ust. §37 a §39 Občiansky zákonník ide o neplatný právny úkon a pohľadávka oprávneného je a bola premlčaná. Vymáhaný nárok, ktorý je predmetom exekúcie je nárok bez právneho dôvodu a nemožno ho nazvať inak ako úžera. Súd prvej inštancie prejednávajúci vec priznal právo žalobcovi t.j. oprávnenému v konaní o nároku bez právneho dôvodu a priznal mu úžeru, čo je v demokratickom štáte neprípustné. Takéto rozhodnutie všeobecného súdu je zjavne nezákonné a predpokladá svojvôľu. Okresný súd úplne odignoroval rozsiahlu judikatúru vnútroštátnych súdov a Súdneho dvora EU, keď v rozpore s ústavou SR, medzinárodnými dohovormi, judikatúrou EU priznal žalobcovi aj plnenia, ktoré mu zo zákona neprínaleží a ktoré sa odo mňa formou exekúcie vymáha. “ Záverom povinný uviedol, že v konaní o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie tento nedostatok nebol odstránený, napriek povinnosti súdu v ktoromkoľvek štádiu exekúciu zastaviť s poukazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu. Žiadal súd o zastavenie exekúcie sp.zn. 146EX/22 XXX/XX a nepriznanie nároku na trovy konania súdnemu exekútorovi.
4. Oprávnený sa k Návrhu povinného na zastavenie exekúcie nevyjadril.
5. Súdny exekútor sa priamo k Návrhu povinného na zastavenie exekúcie nevyjadril.
6. S poukazom na § 61k ods. 2, 3 a 4 Exekučného poriadku súd konštatuje, že Návrh povinného zo dňa 15.05.2023 nebol podaný v lehote podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, a teda nemá odkladný účinok.
7. Podľa §53 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.
8. Podľa §45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
9. Podľa §61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a)po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b)exekučný titul bol zrušený, c)je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d)sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e)je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.
10. Podľa §61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
11. Podľa §61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
12. Podľa §61k ods. 4 písm. a) Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie nemá odkladný účinok, ak ide o návrh na zastavenie exekúcie podľa odseku 3.
13. Podľa §61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
14. Podľa §61l ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku, na prejednanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je potrebné nariaďovať pojednávanie.
15. Podľa §61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
16. Podľa §200 prvej vety Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
17. Podľa § 226 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), právoplatnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia, ktorá spôsobuje záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť rozhodnutia.
18. Podľa § 232 CSP, vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami.
19. Podľa §230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa o veci prejednávať a rozhodovať znova.
20. Súd po preskúmaní listín predložených súdnym exekútorom zistil, že Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 03.05.2022, vydané súdnym exekútorom, bolo podľa priloženej doručenky doručené povinnému dňa 03.06.2022. O možnosti podať Návrh na zastavenie exekúcie bol povinný riadne poučený. Pätnásťdňová lehota na podanie Návrhu na zastavenie exekúcie začala plynúť dňa 04.06.2022, deň po dni doručenia Upovedomenie o začatí exekúcie, a uplynula dňa 20.06.2022 (s poukazom na § 121 ods. 4 CSP). Povinný svoj Návrh na zastavenie exekúcie podal na pošte dňa 15.05.2023, resp. osobne na exekútorskom úrade dňa 16.05.2023, a teda po uplynutí lehoty na podanie Návrhu na zastavenie exekúcie podľa §61k ods. 2 Exekučného poriadku, a teda nemá odkladný účinok. Súd sa aj napriek skutočnosti, že návrh bol podaný oneskorene, zaoberal dôvodmi uvádzanými povinným.
21. Povinný vo svojom Návrhu uvádza, že rozhodnutím Okresného súdu Banská Bystrica, Platobným rozkazom sp.zn. XXUp/XX/XXXX zo dňa 02.02.2022, boli porušené jeho práva, a to právo na spravodlivý súdny proces, a tiež nezákonnosť vydaného rozhodnutia spôsobená premlčaním nároku oprávneného. Súd preto nahliadol do spisu sp.zn. XXUp/XX/XXXX a preskúmal podmienky konania o Návrhu na vydanie platobného rozkazu.
21.1 V prvom povinný namieta premlčanie vymáhaného nároku, ktoré povinný odôvodňuje tým, že s právnym predchodcom oprávneného uzavrel Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 20.03.2012 (ďalej len „Zmluva zo dňa 20.03.2012“) na dobu 72 mesiacov, t.j. do 20.03.2018, a teda namieta postúpenie pohľadávky z premlčaného nároku (na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 09.11.2021 medzi postupcom Tatra banka, a.s., a žalobcom EOS KSI Slovensko, s.r.o.). K uvedenému súd uvádza, že Zmluva zo dňa 20.03.2012 bola medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným uzatvorená na dobu trvania 72 mesiacov, t.j. do 20.03.2018. Následne dňa 12.02.2015 bol medzi stranami dohodnutý Dodatok k Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 20.03.2012 (ďalej len „Dodatok zo dňa 12.02.2015“), ktorý konečnú splatnosť Úveru posunul o 48 mesiacov, teda na 10 rokov od uzatvorenia Zmluvy zo dňa 20.03.2012. Pre neplnenie si povinností vyplývajúcich zo Zmluvy právny predchodca oprávneného dňa 31.01.2019 úver vyhlásil za splatný a vyzval povinného/ dlžníka na uhradenie zostávajúcej časti Úveru. Postúpenie pohľadávky zo dňa 09.11.2021 nemá vplyv na premlčanie nároku, jej dôsledkom je len zmena v osobe oprávneného. Návrh na vydanie platobného rozkazu bol podaný dňa 21.01.2022, a teda v zákonnej lehote (§54a Občianskeho zákonníka).
21.2 V ďalšom povinný namieta odňatie zákonnému sudcovi. V súčasnosti existujú dva spôsoby, ako vymáhať peňažnú pohľadávku súdnou cestou. Prvým je podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu podľa Civilného sporového poriadku, druhým je podanie návrhu v upomínacom konaní (podľa zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní). Tu súd poznamenáva, že podľa § 2 zákona o upomínacom konaní, na konanie (o Návrhu na vydanie platobného rozkazu) je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica.
21.3 V ďalšom povinný namieta súdnu kontrolu neprijateľných zmluvných podmienok vyplývajúcich zo spotrebiteľskej zmluvy. Tu však povinný neuvádza žiadny konkrétny spôsob porušenia zákonom stanovenej povinnosti vyššieho súdneho úradníka pri vydávaní Platobného rozkazu, len cituje ustanovenia zákona, z čoho súd nevie vyhodnotiť, o aké konkrétne porušenie sa jedná, a preto sa nevie k námietke povinného vyjadriť. Zo spisu sp.zn. XXUp/XX/XXXX je zrejmé, že zákonom stanovené podmienky na vydanie Platobného rozkazu boli splnené a súd dňa 02.02.2022 na základe posúdenia Návrhu Platobný rozkaz v súlade so zákonom vydal.
21.4 Záverom povinný uvádza, že v konaní o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie neboli vyššie uvedené nedostatky odstránené a žiada exekúciu zastaviť.
22. Súd uvádza, že preskúmal Návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku v účinnom znení.
23. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnil. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, alebo taktiež aj v prípade, keď by došlo k zisteniu dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
24. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Konanie o návrhu povinného proti exekúcii je zároveň sporom o začatie exekúcie, kde exekučný súd na základe návrhu povinného rozhoduje o otázke, či sa exekúcia začala oprávnene. Súd návrhu vyhovie a exekúciu následne zastaví, ak v priebehu exekúcie zistí neprípustnosť exekúcie, ktorá nastala v dôsledku zákonom predvídaných hmotnoprávnych aj procesnoprávnych skutočností. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.).
25. Exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť.
26. Súd musí konštatovať, že Návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný po zákonnej 15- dňovej lehote v zmysle §61k ods. 2 Exekučného poriadku, takže sa uplatňuje tzv. koncentračná zásada a Návrh nemá odkladný účinok v zmysle § 61k ods. 4 Exekučného poriadku.
27. Pri návrhoch na zastavenie exekúcie podaných povinným, platná právna úprava zakotvila tzv. koncentračnú zásadu (§ 61k ods. 2 Exekučného poriadku), ktorá zohľadňuje časové okolnosti podania návrhu na zastavenie exekúcie povinným. Exekučný poriadok rozlišuje návrhy na zastavenie exekúcie na návrhy podané v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie a na návrhy podané po uplynutí tejto lehoty. Kým v návrhu na zastavenie exekúcie, podanom v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, ktorému zákon priznáva odkladný účinok (§ 61k ods. 2 Exekučného poriadku), môže povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré nastali po vydaní exekučného titulu a ktoré by mali mať za následok zastavenie exekúcie podľa niektorého z dôvodov uvedených v § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, v návrhu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, podanom po uplynutí 15-dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie už môže uvádzať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom. Koncentrácia exekučného konania sa teda prejavuje v tom, že povinný musí uviesť všetky skutočnosti, ktoré môžu mať za následok zastavenie exekúcie a ktoré tu boli už v čase od vzniku exekučného titulu do začatia exekučného konania, v návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom, t. j. v návrhu podanom do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Ak právna skutočnosť tvrdená v návrhu na zastavenie exekúcie nie je predložená včas, exekučný súd na ňu neprihliadne s výnimkou skutočností, ktoré objektívne bez svojej viny nemohol uplatniť skôr (porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 119/2020 z 03.03.2020). Tým sa zvyšuje zodpovednosť účastníkov za svoje správanie v exekúcii.
28. Na rozdiel od exekučných konaní vedených podľa predpisov účinných pred 01.04.2017, kde povinný mohol kedykoľvek podať relevantný návrh na zastavenie exekúcie (na ktorý sa koncentrácia konania nevzťahovala), už zákonodarca v nových exekučných konaniach (začatých po 01.04.2017) so zreteľom na povinnosť každého správať sa zodpovedne a efektívne v súdnom konaní stanovil, že na úkony, ktoré mohol povinný použiť už pri návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom (bez ohľadu na to, či ho podal), sa neprihliada. Koncentrácia exekučného konania sa vzťahuje na všetkých povinných bez rozdielu. Právna úprava povinnosti tvrdenia v rámci koncentračnej zásady pri návrhoch povinného na zastavenie exekúcie je rigorózna, a teda súd návrh podaný oneskorene zamietne i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je (§ 61l ods. 3 druhá veta Exekučného poriadku). Zákonodarca takouto úpravou chcel zrýchliť poskytovanie súdnej ochrany, teda prinútil subjekty niesť zodpovednosť za to, akým spôsobom budú svoju obranu či útok v konaní realizovať.
29. Súd uvádza, že skutočnosti namietané povinným nastali ešte pred vydaním samotného exekučného titulu. Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.ÚS 104/2019 zo dňa 05.11.2019, podľa ktorého: „Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu pri prieskume exekučného titulu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno- právne legitimovaní z exekučného titulu. V exekučnom konaní sa súd zaoberá takými okolnosťami, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, ktoré by mohli spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili by jeho vymáhateľnosti, prípadne, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Ak by tieto jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním
vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Exekučný súd skúma iba to, či došlo k zániku judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu.“
30. Exekúcia môže byť nariadená iba na základe titulu, ktorý je vykonateľný (R 58/1997). Vykonateľnosť má svoju materiálnu a formálnu stránku. Formálna stránka vykonateľnosti je naplnená vtedy, ak rozhodnutie spĺňa predpoklady vykonateľnosti stanovené procesným predpisom, podľa ktorého bolo vydané. Materiálna vykonateľnosť exekučného titulu oproti tomu predstavuje vlastnú realizovateľnosť rozhodnutia, ktorá predpokladá reálnu existenciu oprávneného a povinného a ich presnú a jednoznačnú identifikáciu, a tiež presné vymedzenie obsahu vymáhaného nároku a jeho rozsahu. Výsledkom splnenia uvedených požiadaviek formálnej a hlavne materiálnej vykonateľnosti rozhodnutia je exekučný titul, ktorý procesne stanovuje práva a povinnosti jednotlivých subjektov tak, aby z neho bolo zrejmé, čo sa má nútene uskutočniť (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 95/2010 zo dňa 22.06.2010).
31. Súd v konaní o Návrhu povinného nahliadol do spisu Okresnému súdu Banská Bystrica sp. zn. XXUp/XX/XXXX a preskúmal formálnu vykonateľnosť exekučného titulu. Súd mal za preukázané, že exekučný titul bol, spolu s Návrhom, listinami preukazujúcimi oprávnenosť Návrhu a formulárom na podanie odporu, dňa 04.02.2022 odoslaný a dňa 24.02.2022 doručený povinnému. Keďže voči exekučnému titulu nebol podaný opravný prostriedok (odpor) v zákonnej lehote, ten nadobudol právoplatnosť aj vykonateľnosť, tak ako je uvedené v doložke právoplatnosti a vykonateľnosti. Exekučný titul nadobudnutím právoplatnosti a vykonateľnosti nadobudol vlastnosť spôsobilosti byť exekučným titulom, a preto oprávnený v prípade ak si povinný nesplnil svoj záväzok riadne a včas bol oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie. Súd je právneho názoru, že exekučný titul je materiálne vykonateľný, nakoľko sú presne vymedzení účastníci konania a vo výroku sú jasne určené práva aj povinnosti oprávneného ako aj povinného a je jasne určený rozsah plnenia. Exekučný súd nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučných titulov, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaných v základnom konaní (tzv. materiálna vykonateľnosť). Obsahom týchto rozhodnutí ako aj doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti je viazaný a musí z nich vychádzať, prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To teda znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR 20 Cdo 1940/2008). Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia. Návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, ktorým by sa napadol právoplatný a vykonateľný exekučný titul, ktorý slúži ako podklad na vykonanie exekúcie.
32. Každý, voči ktorému bolo vydané riadne, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu, je povinný ho rešpektovať a v súlade s výrokom v ňom obsiahnutom sa tak správať, pod hrozbou exekúcie tak, ako o tom bol, v exekučnom titule, poučený i samotný povinný. Pokiaľ povinnosť uloženú exekučným titulom povinný dobrovoľne nesplnil, má oprávnený právo, v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, toto plnenie vynútiť prostredníctvom súdneho exekútora, a to podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
33. Súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a priloženými prílohami mal za preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo výroku právoplatného a vykonateľného exekučného titulu nesplnil. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa začali dôvodne. Poverenie na vykonanie exekúcie tak bolo vydané na podklade predloženého právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, v súlade s § 45 ods. 1 a § 48 Exekučného poriadku.
34. Súd konštatuje, že tento návrh na zastavenie exekúcie je nedôvodný, pretože povinný nepreukázal žiadne skutočnosti, ktoré by viedli k zastaveniu exekúcie v zmysle § 61 k ods. 1 Exekučného poriadku, a teda zánik vymáhaného nároku, nedoručenie exekučného titulu ani iné skutočnosti brániace vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu.
35. Nakoľko neboli naplnené predpoklady cit. ust. § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, teda návrh na zastavenie exekúcie bol podaný oneskorene, a zákonnú lehotu na podanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je možné v zmysle ust. § 201 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku odpustiť, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa
§ 61l ods. 3 Exekučného poriadku ako oneskorene podaný zamietol, tak ako je to uvedené vo výroku I. tohto rozhodnutia.
36. Podľa §199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
37. Podľa §199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
38. Podľa §199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
39. Podľa §199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
40. Z dôvodu, že súd rozhodol o zamietnutí Návrhu povinného na zastavenie exekúcie, oprávnenému možno prisúdiť plný úspech vo veci. Nakoľko ale oprávnenému trovy konania nevznikli a ani si ich neuplatňoval, súd rozhodol tak, že oprávnenému uvedený nárok nepriznal, tak ako je to uvedené vo výroku II. tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.