Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

0Er/672/1996

Uznesenie

Okresný súd Prievidza v exekučnej veci oprávneného: Železnice Slovenskej republiky, Bratislava v skrátenej forme "ŽSR", Klemensova 8, 813 61 Bratislava, IČO: 31 364 501, zast.: JUDr. Peter Čopko, advokát, Hrnčiarska 5, 040 01 Košice, proti povinnému: P a v l a , spol. s r.o., Nemocničná 2, 972 01 Bojnice, IČO: 31588697 /vymazaný z obchodného registra dňa 08.06.2007/, pre vymoženie istiny vo výške 527,72 eura (15.898,- Sk) s prísl., o podnete súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

I.

Exekúciu vyhlasuje za neprípustnú a exekúciu z a s t a v u j e.

II.

Súdnej exekútorke JUDr. Lenke Borovskej, Exekútorský úrad Košice, Kováčska č. 32, 040 01 Košice, náhradníkovi súdneho exekútora JUDr. Jána Borovského, trovy exekúcie n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Návrhom zo dňa 7.10.1996 sa oprávnený domáhal proti povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie istiny vo výške 3.710.122,- Sk, na základe exekučného titulu - platobný rozkaz Okresného súdu Prievidza č.k. zo dňa 17.1.1996. Vykonaním exekúcie bol poverený súdny exekútor JUDr. Ján Borovský dňa 30.10.1996.

Súdny exekútor predložil dňa 5.11.2009 podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný bol z obchodného registra vymazaný. Súdny exekútor si zároveň uplatnil trovy exekúcie vo výške 63,27 eura.

Súd z obchodného registra zistil, že Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. -189 zo dňa 12.03.2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 09.05.2007, zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka Pavla, spol. s r.o. so sídlom Nemocničná 2, 972 01 Bojnice, IČO: 31 588 697 pre nedostatok majetku dlžníka. Dňa 08.06.2007 bol povinný z obchodného registra vymazaný.

Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti platného v čase začatia exekúcie (Exekučný poriadok), exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 odst. 1 písm.g/ Exekučného poriadku platného v čase začatia exekúcie, exekúciu súd zastaví exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania je jednou zo základných podmienok aj exekučného konania. V predmetnej exekúcii bol povinný právnickou osobou - obchodnou spoločnosťou, pričom je preukázané, že zanikol výmazom z obchodného registra / /, čím stratil spôsobilosť mať práva a povinnosti, a teda i spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania /§

19 /. Ide o neodstrániteľnú prekážku konania, pre ktorú nie je možné ďalej pokračovať v exekúcie. Súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil, pretože konanie nie je možné viesť voči neexistujúcemu subjektu. V tejto súvislosti súd udáva, že nie je daný ani dôvod na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného podľa Exekučného poriadku / tento dôvod zastavenia sa nakoniec ani na predmetné konanie nevzťahuje s poukazom na Exekučného poriadku/.

Z tohto dôvodu súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú v zmysle § 58 odst. 1 Exekučného poriadku ex offo, teda i bez návrhu účastníka exekučného konania.

Podaním návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi vznikol nárok na náhradu trov exekúcie.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku platného v čase začatia exekúcie, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 203 Exekučného poriadku platného v čase začatia exekúcie, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

Súdny exekútor si vyúčtoval v súvislosti so zastavením exekúcie trovy v celkovej sume 63,27 eura.

Podľa . na exekučné konania podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí , ak tento osobitný predpis /Exekučný poriadok / neustanovuje inak. má teda voči Exekučného poriadku povahu predpisu subsidiárneho. Platí teda zásada, že pokiaľ Exekučný poriadok má úplnú úpravu trov exekúcie, spôsob ich určenia, určenie, kto znáša trovy, nie je možné použiť ustanovenia o trovách konania aj na exekučné konanie. V predmetnej exekúcii je preto možné pri rozhodovaní o trovách exekúcie aplikovať len ustanovenia a nasl. Exekučného poriadku. V zásade platí, že súdny exekútor má právo na náhradu trov potrebných pre účelné vymáhanie nároku, a tieto v princípe znáša povinný / Exekučného poriadku/. Z tejto zásady vyplýva výnimka, kedy je možné zaviazať oprávneného k náhrade trov a táto výnimka je upravená v Exekučného poriadku, a to i len pri spôsobe ukončenia exekúcie jej zastavením. Súd pri prípadnom zaväzovaní oprávneného k úhrade trov súdneho exekútora musí zvážiť, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Rozsah tejto povinnosti na náhradu je daný rozsahom procesného zavinenia oprávneného, ktoré viedlo k zastaveniu exekúcie. Nie je možné postihovať alebo hodnotiť správanie oprávneného v priebehu exekučného konania, pretože prípadná povinnosť oprávneného k náhrade trov exekúcie sa viaže výlučne len k procesnému hľadisku, a to ukončeniu exekúcie zastavením z dôvodu zániku povinného. Samotnú skutočnosť, že došlo po jedenástich rokoch od začatia exekučného konania k výmazu povinného z obchodného registra, nie je možné považovať za zavinenie oprávneného a tvrdiť, že pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Výnimkou z tejto situácie, keď oprávnený nebol náležite opatrný a uvážlivý pri podávaní návrhu na vykonanie exekúcie, môže byť situácia, keď mal k dispozícii poznatky o takejto skutočnosti. Uvedené preto vedie súd k záveru, že súdnemu exekútorovi v tejto výnimočnej situácii nie je možné priznať náhradu trov exekúcie. Exekútor ako nositeľ práva na náhradu trov exekúcie je v exekučnom konaní v postavení účastníka konania, a nie vykonávateľa verejnej moci, pričom je na výsledku exekúcie materiálne zainteresovaný. Svojim súhlasom stať sa súdnym exekútorom a vykonávať činnosť exekútora musí preto znášať aj s tým spojené riziko, že nie vo všetkých prípadoch dosiahne uspokojenie svojich zákonných nárokov ako účastník exekučného konania / v časti trov/. Otázkou nepriznania trov súdnemu exekútorovi sa vo viacerých rozhodnutiach zaoberal aj Ústavný súd SR /napr. zo dňa 24.1. 2008 , uznesenie č. z 22.10. 2008, uznesenie I.ÚS 438/08 zo dňa 17.12. 2008 , uznesenie I.ÚS 256/08 z 7.8. 2008 a iné/, v ktorých opakovanie poukázal na to, že ak v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť tento stav k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré nesie exekútor, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Len nad rámec uvedeného súd udáva, že obdobné stanovisko zaujal aj Ústavný súd ČR vo svojich skorších rozhodnutiach , ako napr. uznesenie sp. Zn. , , , , III. 158/05, a iné/.

Súd v zmysle horeuvedeného trovy exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal.

Poučenie:

Proti výroku I., II. tohto uznesenia je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa doručenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne v troch vyhotoveniach.

V zmysle , v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostí () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.