Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_0Er-672-1996.pdf
PDF · 70.16 KB
Case nature
Area
Subarea
0Er/672/1996
Uznesenie
Okresný súd Prievidza v exekučnej veci oprávneného: Železnice Slovenskej republiky, Bratislava v skrátenej forme "ŽSR", Klemensova 8, 813 61 Bratislava, IČO: 31 364 501, zast.: JUDr. Peter Čopko, advokát, Hrnčiarska 5, 040 01 Košice, proti povinnému: P a v l a , spol. s r.o., Nemocničná 2, 972 01 Bojnice, IČO: 31588697 /vymazaný z obchodného registra dňa 08.06.2007/, pre vymoženie istiny vo výške 527,72 eura (15.898,- Sk) s prísl., o podnete súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I.
Exekúciu vyhlasuje za neprípustnú a exekúciu z a s t a v u j e.
II.
Súdnej exekútorke JUDr. Lenke Borovskej, Exekútorský úrad Košice, Kováčska č. 32, 040 01 Košice, náhradníkovi súdneho exekútora JUDr. Jána Borovského, trovy exekúcie n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 7.10.1996 sa oprávnený domáhal proti povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie istiny vo výške 3.710.122,- Sk, na základe exekučného titulu - platobný rozkaz Okresného súdu Prievidza č.k. 1Rob 1561/95 zo dňa 17.1.1996. Vykonaním exekúcie bol poverený súdny exekútor JUDr. Ján Borovský dňa 30.10.1996.
Súdny exekútor predložil dňa 5.11.2009 podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný bol z obchodného registra vymazaný. Súdny exekútor si zároveň uplatnil trovy exekúcie vo výške 63,27 eura.
Súd z obchodného registra zistil, že Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 3K 86/2005-189 zo dňa 12.03.2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 09.05.2007, zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka Pavla, spol. s r.o. so sídlom Nemocničná 2, 972 01 Bojnice, IČO: 31 588 697 pre nedostatok majetku dlžníka. Dňa 08.06.2007 bol povinný z obchodného registra vymazaný.
Podľa § 58 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti platného v čase začatia exekúcie (Exekučný poriadok), exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 odst. 1 písm.g/ Exekučného poriadku platného v čase začatia exekúcie, exekúciu súd zastaví exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania je jednou zo základných podmienok aj exekučného konania. V predmetnej exekúcii bol povinný právnickou osobou - obchodnou spoločnosťou, pričom je preukázané, že zanikol výmazom z obchodného registra /§ 20a ods. 2 Občianskeho zákonníka/, čím stratil spôsobilosť mať práva a povinnosti, a teda i spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania /§
19 O.s.p./. Ide o neodstrániteľnú prekážku konania, pre ktorú nie je možné ďalej pokračovať v exekúcie. Súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil, pretože konanie nie je možné viesť voči neexistujúcemu subjektu. V tejto súvislosti súd udáva, že nie je daný ani dôvod na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku / tento dôvod zastavenia sa nakoniec ani na predmetné konanie nevzťahuje s poukazom na § 235 ods. 2 Exekučného poriadku/.
Z tohto dôvodu súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú v zmysle § 58 odst. 1 Exekučného poriadku ex offo, teda i bez návrhu účastníka exekučného konania.
Podaním návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi vznikol nárok na náhradu trov exekúcie.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku platného v čase začatia exekúcie, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 203 Exekučného poriadku platného v čase začatia exekúcie, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Súdny exekútor si vyúčtoval v súvislosti so zastavením exekúcie trovy v celkovej sume 63,27 eura.
Podľa § 251 ods. 4 O.s.p.. na exekučné konania podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí O.s.p., ak tento osobitný predpis /Exekučný poriadok / neustanovuje inak. Občiansky súdny poriadok má teda voči Exekučného poriadku povahu predpisu subsidiárneho. Platí teda zásada, že pokiaľ Exekučný poriadok má úplnú úpravu trov exekúcie, spôsob ich určenia, určenie, kto znáša trovy, nie je možné použiť ustanovenia O.s.p. o trovách konania aj na exekučné konanie. V predmetnej exekúcii je preto možné pri rozhodovaní o trovách exekúcie aplikovať len ustanovenia § 200 a nasl. Exekučného poriadku. V zásade platí, že súdny exekútor má právo na náhradu trov potrebných pre účelné vymáhanie nároku, a tieto v princípe znáša povinný /§ 197 ods. 1 Exekučného poriadku/. Z tejto zásady vyplýva výnimka, kedy je možné zaviazať oprávneného k náhrade trov a táto výnimka je upravená v § 203 Exekučného poriadku, a to i len pri spôsobe ukončenia exekúcie jej zastavením. Súd pri prípadnom zaväzovaní oprávneného k úhrade trov súdneho exekútora musí zvážiť, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Rozsah tejto povinnosti na náhradu je daný rozsahom procesného zavinenia oprávneného, ktoré viedlo k zastaveniu exekúcie. Nie je možné postihovať alebo hodnotiť správanie oprávneného v priebehu exekučného konania, pretože prípadná povinnosť oprávneného k náhrade trov exekúcie sa viaže výlučne len k procesnému hľadisku, a to ukončeniu exekúcie zastavením z dôvodu zániku povinného. Samotnú skutočnosť, že došlo po jedenástich rokoch od začatia exekučného konania k výmazu povinného z obchodného registra, nie je možné považovať za zavinenie oprávneného a tvrdiť, že pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Výnimkou z tejto situácie, keď oprávnený nebol náležite opatrný a uvážlivý pri podávaní návrhu na vykonanie exekúcie, môže byť situácia, keď mal k dispozícii poznatky o takejto skutočnosti. Uvedené preto vedie súd k záveru, že súdnemu exekútorovi v tejto výnimočnej situácii nie je možné priznať náhradu trov exekúcie. Exekútor ako nositeľ práva na náhradu trov exekúcie je v exekučnom konaní v postavení účastníka konania, a nie vykonávateľa verejnej moci, pričom je na výsledku exekúcie materiálne zainteresovaný. Svojim súhlasom stať sa súdnym exekútorom a vykonávať činnosť exekútora musí preto znášať aj s tým spojené riziko, že nie vo všetkých prípadoch dosiahne uspokojenie svojich zákonných nárokov ako účastník exekučného konania / v časti trov/. Otázkou nepriznania trov súdnemu exekútorovi sa vo viacerých rozhodnutiach zaoberal aj Ústavný súd SR /napr. IV. ÚS 27/08 zo dňa 24.1. 2008 , uznesenie č. II.ÚS 272/08 z 22.10. 2008, uznesenie I.ÚS 438/08 zo dňa 17.12. 2008 , uznesenie I.ÚS 256/08 z 7.8. 2008 a iné/, v ktorých opakovanie poukázal na to, že ak v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť tento stav k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré nesie exekútor, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Len nad rámec uvedeného súd udáva, že obdobné stanovisko zaujal aj Ústavný súd ČR vo svojich skorších rozhodnutiach , ako napr. uznesenie sp. Zn. II.ÚS 150/04, III. ÚS 283/06, IV.ÚS 180/06, III. ÚS 118/05, III. 158/05, II.ÚS 294/05 a iné/.
Súd v zmysle horeuvedeného trovy exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal.
Poučenie:
Proti výroku I., II. tohto uznesenia je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa doručenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne v troch vyhotoveniach.
V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.