Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Co-93-2012.pdf
PDF · 95.88 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/93/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a členov senátu JUDr. Evy Feťkovej a JUDr. Dany Ferkovej v právnej veci navrhovateľov 1/ H. Z., N. Z. D. S., Y. X, a 2/ Ľ. Z., N. Z. D. S., Y. X, zastúpených advokátskou kanceláriou JUDr. Pavol Hovan s.r.o., so sídlom Spišská Nová Ves, Ing. Kožucha 1, IČO: 47 233 419, proti odporcovi S. H., N. Z. D. S., Y. X, zastúpenému JUDr. Ladislavom Strižovským, advokátom so sídlom Spišská Nová Ves, Starosaská 11, v konaní o určenie povinnosti zdržať sa zásahu do vlastníckeho práva, o odvolaní navrhovateľov a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves z 19. januára 2012 č.k. 8C/45/2011-227 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku, ktorým bol návrh v prevyšujúcej časti zamietnutý, ako aj vo výroku o trovách konania.
Z a s t a v u j e odvolacie konanie o odvolaní odporcu proti vyhovujúcej časti rozsudku.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej iba súd prvého stupňa) rozsudkom z 19.1.2012 uložil odporcovi povinnosť zamedziť šíreniu pachu a hluku vyplývajúceho z chovu psov nad mieru obvyklým spôsobom z pozemku parc. č. XXXX - záhrady o výmere XXX O., zapísanom na LV č. XXXX, vedeným Správou katastra Z. D. S., pre obce a katastrálne Ú. Z. D. S., ktorý je produkovaný psami chovanými na tomto pozemku. V prevyšujúcej časti návrh zamietol a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Súd prvého stupňa rozsudok odôvodnil tým, že navrhovatelia sú podielovými spoluvlastníkmi rodinného domu a pozemku v pamiatkovej zóne v blízkosti centra v Z. D. S. a odporca je vlastníkom susediacej nehnuteľnosti. V konaní ide o úpravu susedských vzťahov, ktoré vznikli medzi vlastníkmi susediacich nehnuteľností. Navrhovatelia sa návrhom domáhali, aby odporcovi bola uložená povinnosť zamedziť šíreniu pachu a hluku vyplývajúcich z chovu psov nad mieru obvyklým spôsobom na pozemku parc. č. XXXX G.. Ú.. Z. D. S., ktorý je produkovaný psami chovanými na tomto pozemku a tiež, zamedziť vstupu a zdržiavaniu sa viac ako dvoch psov na uvedenom pozemku a uložiť povinnosť odporcovi zamedziť psom skákanie na plot ohraničujúci pozemky navrhovateľov s pozemkami odporcu. Súd prvého stupňa skúmal, či v susedských vzťahoch je premietnutá zásada vzájomnosti spočívajúca v tom, že ochrana, ktorá sa poskytuje právu odporcu je (alebo nie je) v nepomere k spravodlivej ochrane vlastníckeho práva navrhovateľov. Ťažisko právnej úpravy týchto vzťahov je v obmedzení vlastníckeho práva, ktoré spočíva v tom, že vlastník sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom
obťažoval iného, alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. To, či odporca nad mieru primeranú pomerom obťažuje navrhovateľov a či dochádza z jeho strany k vážnemu ohrozeniu výkonu vlastníckeho práva navrhovateľov sa súd snažil posúdiť objektívne. Dbal na to, aby sami navrhovatelia, ktorí sa dovolávajú ochrany práva neporušovali, prípadne aj nezneužívali svoje právo na úkor výkonu práva odporcu, pretože ak zásah neprekračuje mieru primeranú pomerom, nejde o neoprávnený zásah, proti ktorému by bolo možné dovolať sa úspešne súdnej ochrany. Ak by išlo o nepodstatné zásahy, ktoré vyplývajú z bežného správania, takéto správanie by navrhovatelia mali povinnosť trpieť, lebo sú spojené s obvyklým užívaním veci. Súd prvého stupňa uložil odporcovi, aby sa zdržal neoprávnených zásahov, a to šíreniu pachu a hluku produkovaného deviatimi psami a desiatimi šteňatami, pretože chov takého veľkého počtu psov v obytnej zóne súd prvého stupňa nepovažuje za bežný a ohrozuje ním výkon práv susedov žijúcich v jeho bezprostrednej blízkosti, pričom je na odporcovi, aby zvolil opatrenie, ktorým odstráni vzniknutý stav a vytvorí také podmienky, ktoré jeho okolie nebude považovať za obťažujúce, hlučné, zapáchajúce, teda rušivé. To, či odporca zvolil dostačujúce opatrenie, bude súd skúmať až v prípadnom exekučnom konaní. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že brechanie, kňučanie, či zavýjanie psov a šteniat nie je jednorazové ani pravidelne sa opakujúce, jeho intenzita nie je merateľná a tak nemôžu byť smerodajné zistenia vykonané pracovníkmi úradov, či súdom. Posudzovanie zvuku je individuálna záležitosť, rovnako aj obťažovanie zápachom je subjektívne a zistiť prípustnú mieru obťažovania v prostredí, v ktorom účastníci konania žijú, nebolo možné. Intenzita zápachu môže byť závislá od ročného obdobia, počasia, poveternostných podmienok, čistoty okolia i starostlivosti o samotných psov. Súd prvého stupňa teda mohol zohľadniť iba tú objektívnu skutočnosť, že na obťažovanie zápachom sa sťažuje viacero osôb tam žijúcich nie len navrhovatelia a viacero osôb malo pocit, že miera obťažovania zápachom bola prekročená až neúnosná. Súd prvého stupňa vzal do úvahy snahu odporcu odstrániť vytknuté nedostatky, skutočnosť, že má záľubu potrebnú na zlepšenie jeho zdravotného stavu, skutočnosť, že neporušil žiadne právne predpisy a že v chove psov dosahuje skvelé výsledky a na druhej strane vzal do úvahy navrhovateľov, ktorí sú zdravotne postihnutí a prehnane vnímaví na akékoľvek podnety vo svojom okolí, aj názor susedov žijúcich v blízkosti a dospel k záveru, že v záujme zlepšenia susedských vzťahov, v záujme zlepšenia kvality každodenného života všetkých tam žijúcich osôb je potrebné vyhovieť návrhu v časti týkajúcej sa zdržania neoprávnených zásahov (šíreniu pachu a hluku). Návrhy, ktorými sa navrhovatelia domáhali uloženia povinnosti odporcovi zamedziť vstupu a zdržiavaniu sa viac ako dvoch psov na pozemku parc. č. XXXX G.. Ú.. Z. D. S. a aj v časti v ktorej žiadali, aby bola odporcovi uložená povinnosť zamedziť psom skákanie na plot ohraničujúci pozemky navrhovateľov s pozemkami odporcu súd prvého stupňa zamietol, pretože v tomto konaní navrhovatelia nemohli žiadať, aby odporcovi bola uložená povinnosť konať niečo konkrétne. To zdôvodnil tým, že nárok navrhovateľov sa neopiera o ustanovenie § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ale o ustanovenie § 127 Občianskeho zákonníka. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 2 O.s.p., pretože všetci účastníci mali vo veci čiastočný úspech.
Proti rozsudku podal včas odvolanie odporca, a to proti vyhovujúcej časti rozsudku, ktorým bola odporcovi uložená povinnosť zamedziť šíreniu pachu a hluku vyplývajúceho z chovu psov nad mieru obvyklým spôsobom z pozemku parc. č. XXXX G.. Ú.. Z. D. S., ktorý je produkovaný psami chovanými na tomto pozemku a proti výroku o trovách konania.
Odporca odvolanie odôvodnil tým, že výkon svojho vlastníckeho práva realizuje v súlade s právnymi predpismi a dobrými mravmi a má za to, že zásahy namietané navrhovateľmi neprekračujú únosnú mieru a navrhovatelia ako susedia sú povinní tieto zásahy strpieť, pretože sú spojené s obvyklým užívaním nehnuteľnosti zo strany odporcu. Navrhovatelia nepreukázali obťažovanie hlukom alebo pachom a nepreukázali ani prenikanie exkrementov do pôdy. Z výpovedí svedkov vyplýva, že zásahy do vlastníckych práv navrhovateľov a iných susedov nedosahujú potrebnú intenzitu na to, aby sa bolo možné úspešne dovolávať ochrany vlastníckeho práva. Výrok súdu prvého stupňa o tom, že má zamedziť šíreniu hluku a pachu sa za momentálneho skutkového stavu javí skôr ako preventívne opatrenie, odporcu však vystavuje do neistého postavenia v prípade exekučného konania. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že návrh zamietne a prizná odporcovi náhradu trov prvostupňového konania aj trov odvolacieho konania.
Písomným podaním z 9.3.2012 vzal odporca odvolanie v celom rozsahu späť.
Podľa § 207 ods. 2,3 O.s.p. dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté možno ho vziať späť. Ak niekto vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.
Vzhľadom na skutočnosť, že odporca vzal späť odvolanie proti vyhovujúcej časti rozsudku odvolací súd v tejto časti odvolacie konanie zastavil.
Proti rozsudku podali včas odvolanie aj navrhovatelia, a to proti výroku rozsudku, ktorým bol návrh v prevyšujúcej časti zamietnutý. Odvolanie odôvodnili odvolacími dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm. c/, d/ a f/ O.s.p., teda že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav vecí, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolatelia uvádzajú, že bolo dôkazmi preukázané, že odporca chovom viac ako 10 psov na svojom pozemku obťažuje navrhovateľov neprimeraným hlukom a zápachom produkovanými chovanými psami. Navrhovatelia majú za to, že odporca ako vlastník takého veľkého počtu psov neúnosným spôsobom zneužíva svoje vlastníctvo, ktorým bráni navrhovateľom v nerušenom výkone ich základných ľudských práv a vlastníckych práv. Takýto výkon práva nepožíva v našom právnom poriadku ochranu a preto ho nemožno nadradzovať nad práva navrhovateľov. V tejto súvislosti poukázali na uznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo 255/2008. Uviedli, že odporca nevykonáva svoje vlastnícke práva k chovaným psom s rešpektovaním zásad mravného poriadku, pretože chov takého veľkého počtu psov v obytnej zóne je v rozpore so všetkými pravidlami slušnosti a tolerancie. Navrhovatelia poukazujú na ust. § 13n ods. 1 Zákona č. 272/1994 Z.z. o ochrane zdravia ľudí, podľa ktorého každý kto používa alebo prevádzkuje zdroje hluku alebo vybrácií, je povinný technickými organizačnými a ďalšími opatreniami zabezpečiť, aby hluk neprekračoval najvyššie prípustné hodnoty pre vonkajšie priestory a stavby. Ďalej poukazujú na čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva a základných slobôd, z ktorého vyplýva právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života. Rovnaké právo vyplýva z čl. 10 ods. 2 listiny Základných práv a slobôd. Navrhovatelia tvrdia, že je nepochybné, že základné práva a slobody navrhovateľov sú porušované a odporca zneužíva svoje vlastnícke práva. Takéto konanie odporcu nemôže požívať a nepožíva ochranu. Súd teda musí zasiahnuť do výkonu vlastníckych práv odporcu direktívnym spôsobom a zakázať chov psov a stanoviť povinnosť zamedziť psom skákanie na plot ohraničujúci pozemky účastníkov v súlade s návrhom navrhovateľov. Preto navrhujú, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil v súlade s návrhom navrhovateľov alebo napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľov nie je dôvodné.
Navrhovatelia v odvolaní uvádzajú, že uplatňujú odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p..
Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. spočíva v tom, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Tento odvolací dôvod v písomnom vyhotovení odvolania nie je žiadnym spôsobom odôvodnený. V odvolaní odvolatelia neuvádzajú, z ktorých dôkazov, ktoré boli navrhnuté a neboli vykonané mali byť zistené iné skutkové okolnosti, než tie, ktoré súd prvého stupňa uviedol v odôvodnení rozsudku a ktoré by podľa názoru navrhovateľov boli rozhodujúce pre iné rozhodnutie o zamietavej časti návrhu. Zo zápisnice o pojednávaní na súde prvého stupňa dňa 19.1.2012 vyplýva, že bol zamietnutý iba návrh na výsluch svedka C.L., odvolatelia však v odvolaní neuvádzajú, aké relevantné skutkové zistenia by mali byť z nevykonaného dôkazu zistené.
Navrhovatelia ďalej uplatňujú odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., teda, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Tento odvolací dôvod spočíva v tom, že skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, napr. v tom, že súd prvého stupňa vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo alebo opomenul také rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané. Nesprávne sú aj skutkové zistenia, ktoré sú založené na vadnom hodnotení dôkazných prostriedkov. Odvolací súd konštatuje, že ani tento odvolací dôvod z podaného odvolania nie je zrejmý. Z odvolania navrhovateľov nie je jasné, ktoré skutkové zistenie považujú za také, že nevyplynulo z vykonaných dôkazov a z odvolania nie je možné vyvodiť ani žiadne tvrdenie navrhovateľov o tom, že niektoré skutkové zistenie bolo opomenuté. Preto ani tento odvolací dôvod nie je daný.
Posledným namietaným odvolacím dôvodom je to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. Spočíva v tom, že súd prvého stupňa na skutkový stav neaplikoval príslušnú právnu normu, prípadne aplikoval nesprávnu právnu normu, alebo ak správne použitú právnu normu nesprávne interpretoval.
Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa na správne zistený skutkový stav aplikoval správne ust. § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Ustanovenie § 127 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka (ďalej iba OZ) obsahuje tzv. generálnu klauzulu, podľa ktorej vlastník vecí sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Toto všeobecné obmedzenie vlastníckeho práva spočíva v tom, že vlastník každej veci má svoje vlastnícke právo vykonávať takým spôsobom, aby nedochádzalo k obťažovaniu iného nad mieru primeranú pomerom alebo aby nedochádzalo k vážnemu ohrozovaniu výkonu práv iného. Obťažovanie je pritom právne významné jedine v prípade, ak k nemu prichádza nad mieru primeranú pomerom. Rozdiel medzi ohrozením výkonu práva a obťažovaním iného spočíva v tom, že ohrozovanie sa týka priamo výkonu práva chráneného subjektu alebo dokonca ich existencie, kým obťažovanie vlastnému výkonu práva nebráni, ale robí ho obtiažným alebo nepríjemným (rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo 1935/2003). V prípadoch, ak zásah neprekračuje mieru primeranú pomerom, nejde o zásah neoprávnený, proti ktorému by bolo možné sa dovolať úspešne súdnej ochrany. Nepodstatné zásahy vyplývajúce z bežného správania sa vlastníkov veci, sú susedia povinní navzájom trpieť, lebo sú spojené s obvyklým užívaním veci.
Ustanovenie § 127 ods. 1 druhá veta obsahuje demonštratívny výpočet zásahov, ktorým sa výslovne poskytuje právna ochrana.
Súd prvého stupňa na prejednávanú vec správne aplikoval ust. § 127 ods. 1 OZ. Súd prvého stupňa správne zistil, že na pozemku odporu dochádza k chovu psov nad mieru primeranú obvyklým pomerom a že v dôsledku chovu psov dochádza k vzniku imisií, ktorými sa rozumie prenikanie účinkov činnosti konanej na jednej nehnuteľnosti na druhú nehnuteľnosť. V prejednávanej veci sa jedná o imisie spočívajúce v hluku (kňučanie a štekanie psov) a v pachu. Súd prvého stupňa správne dospel k záveru, že tieto imisie sú zo strany odporcu nad mieru primeranú pomerom, preto mu aj správne uložil povinnosť zamedziť šíreniu týchto imisií. Vyhovujúca časť rozsudku napokon zo strany navrhovateľov nebola napadnutá odvolaním.
Odvolaním bol napadnutý iba výrok rozsudku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti, v ktorej navrhovatelia žiadali zamedziť vstupu a zdržiavaniu sa viac ako dvoch psov na pozemku parc. č. XXXX a uloženie povinnosti zamedziť psom skákanie na plot ohraničujúci pozemky navrhovateľov a pozemok odporcu.
Odvolací súd poukazuje na správne dôvody rozsudku súdu prvého stupňa pokiaľ ide o zamietajúcu časť návrhu a k dôvodom uvádza, že v návrhu na začatie konania podľa ust. § 127 ods. 1 O.s.p. je možné sa
domáhať iba vydania rozsudku, ktorým bude uložená povinnosť zdržať sa presne vymedzeného rušenia, nie je však možné žiadať uloženie povinnosti alebo uloženie niečo pozitívne vykonať, napr. odstrániť, premiestniť alebo určitým spôsobom upraviť predmet vlastníctva (R 45/1986).
Podstatou ochrany podľa § 127 ods. 1 OZ je to, aby rušiteľ, ktorý neoprávnene zasahuje do vlastníckeho práva iného mal možnosť sám zvoliť opatrenie, ktorým odstráni vzniknutý závadný stav. To, či povinný zvolil dostačujúce opatrenie súd skúma až v prípadnom exekučnom konaní.
Súd prvého stupňa preto správne rozhodol, ak zamietol návrh v časti, v ktorom sa navrhovatelia domáhali uloženia konkrétnych povinností odporcovi.
Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že zák. č. 272/1994 Z.z. o ochrane zdravia ľudí, na ktorý sa odvolatelia odvolávajú bol zrušený zákonom č. 126/2006 Z.z. s účinnosťou od 1.7.2006.
Pokiaľ sa odvolatelia odvolávajú na ust. čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 10 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, ktoré upravujú právo na súkromný a rodinný život, ustanovenia týchto medzinárodných dokumentov nie sú relevantné v spore, ktorý vyplýva zo susedských vzťahov a týka sa ochrany vlastníckeho práva.
Preto odvolací súd potvrdil rozsudok v jeho zamietajúcej časti ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p..
Rovnako vecne správne je aj rozhodnutie súdu prvého stupňa o trovách konania, pretože všetci účastníci konania mali v konaní čiastočný úspech.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 2 O.s.p. s použitím § 224 ods. 1 O.s.p. a § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p..
V odvolacom konaní o odvolaní navrhovateľov bol úspešný odporca, naopak v odvolacom konaní o odvolaní odporcu došlo k späťvzatiu odvolania, čo zakladá procesnú zodpovednosť za trovy konania podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p.. Preto odvolací súd rozhodol, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.