Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/323/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej, JUDr. Jána Burika, v právnej veci navrhovateľa: U. W., nar. XX. X. XXXX, bytom D., F. XXX, zastúpeného JUDr. Ivetou Ďurčaťovou, advokátkou so sídlom P., O. XX proti odporcovi: Juraj Vidiečan, s miestom podnikania Lipovec, Pod Kanálom 6, IČO: 33 771 740, zastúpenému Mgr. Petrom Balážom, advokátom so sídlom P., T. XX, v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 800,- eur, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Martin, č.k. -73 zo dňa 23. 4. 2012, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi trovy odvolacieho konania v sume 59,08 eur (trovy právneho zastúpenia) na účet zástupcu Mgr. Petra Baláža, advokáta, v lehote 3 dní.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Martin zamietol návrh, ktorým sa domáhal navrhovateľ zaplatenia sumy 800,- eur z titulu bezdôvodného obohatenia. Navrhovateľovi uložil povinnosť uhradiť odporcovi trovy konania vo výške 402,08 eur.

Prvostupňový súd s poukazom na ust. §, 488, 489, resp. 580 a 671 konštatoval, že navrhovateľovi vzniklo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 800,- eur, čo nespochybnil ani odporca, avšak zároveň si túto sumu započítal na plnenie, ktoré mal navrhovateľ odporcovi poskytnúť ako nájomné z nájomnej zmluvy zo dňa 28. 9. 2009. Poskytnuté plnenie vo výške 800,- eur odporca započítal ako plnenie nájmu za nezaplatené nájomné v mesiaci apríl 2010 vo výške 720,- eur a časť nájomného za mesiac máj 2010 vo výške 80,- eur. Prvostupňový súd konštatoval, že podmienky na započítanie boli splnené.

O trovách konania rozhodol súd podľa a odporcovi priznal náhradu trov s poukazom na jeho úspech v konaní.

Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom zástupcu podal odvolanie navrhovateľ. Dôvodil tým, že prvostupňový súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, ). Poukazoval na to, že navrhovateľ mal s odporcom uzatvorený pracovnoprávny vzťah a súčasne v čase od 28. 9. 2009 do 14. 10. 2010 aj mandátnu zmluvu v zmysle a nasl. . Ešte predtým účastníci uzatvorili zmluvu o nájme zo dňa 28. 9. 2009, ktorej predmetom bolo prenechanie hnuteľných vecí na účely výkonu predmetu podnikania, prípadne príležitostného používania pre vlastnú

potrebu. Za uvedený prenájom vecí mal navrhovateľ platiť odporcovi nájomné vo výške 1 000,- eur mesačne. Podľa odvolateľa uzatvorenie dvoch zmlúv súčasne by nemalo opodstatnenie. Skutočnosť, že došlo k uzatvoreniu mandátnej zmluvy, vylúčila následne nemožnosť plnenia zo zmluvy nájomnej. Z výpovedí účastníkov vyplynulo, že dôvodom uzatvorenia nájomnej zmluvy bolo to, že navrhovateľ mal v úmysle vybaviť si živnostenské oprávnenie a začať podnikať vo vlastnom mene a z toho dôvodu si zapožičať hnuteľné veci na výkon svojich podnikateľských aktivít. Keďže medzičasom došlo k inej dohode (mandátna zmluva), hnuteľné veci uvedené aj v nájomnej zmluve používal na výkon prác pre odporcu v prospech jeho podnikateľských aktivít. Plnenie z obidvoch zmlúv súčasne by tak bolo nemožné a v rozpore s dobrými mravmi. Súd nesprávne právne posúdil vec, keď neprihliadol na námietku týkajúcu sa neplatnosti zmluvy o nájme. Navyše uvedená nájomná zmluva je neplatná aj pre jej neurčitosť, keď pri výške nájomného je uvedené, že sa má platiť za pozemky. Tie však neboli predmetom nájmu. Pokiaľ prvostupňový súd poukazoval na to, že v minulosti zasielal na účet odporcu navrhovateľ jednotlivé sumy, ak by malo ísť o úhradu nájomného, jednalo by sa o pravidelné splátky vo výške 1 000,- eur mesačne. Tieto platby však súviseli s podnikateľskou činnosťou, ktoré vykonával ako mandatár a z dôvodu prehľadu o jednotlivých platbách, tieto hradil zo súkromného účtu. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu zmenil a zaviazal odporcu k zaplateniu žalovanej sumy 800,- eur spolu s príslušenstvom a náhradou trov konania.

K podanému odvolaniu sa prostredníctvom zástupcu vyjadril odporca. Podľa jeho názoru sa prvostupňový súd aj s dôvodmi uvedenými v odvolaní navrhovateľa vysporiadal, a preto rozhodnutie považuje za vecne správne. Navrhovateľ tvrdil, že plnenie z nájomnej zmluvy sa stalo nemožným okamihom uzatvorenia mandátnej zmluvy. Z dokazovania jednoznačne vyplynulo, že navrhovateľ mal možnosť s vecami, ktoré tvorili predmet nájmu disponovať a dokonca priznal, že rok 2010, teda v čase, keď platila nájomná zmluva, sa vyznačoval nedostatkom zákaziek, a preto predmet nájmu mohol užívať pre svoje osobné účely vo väčšej miere ako sa zrejme predpokladalo pri uzatváraní nájomnej zmluvy. Navyše obe zmluvy boli uzatvorené na jednom stretnutí, a to jedna po druhej, kde zmluvné strany najskôr podpisovali mandátnu zmluvu a hneď na to zmluvu nájomnú. Nemohlo preto dôjsť k zrušeniu nájomnej zmluvy mandátnou zmluvou, čomu nenasvedčuje ani obsah mandátnej zmluvy. Aj neskoršie správanie zmluvných strán nasvedčuje tomu, že bola platne uzatvorená nájomná zmluva a navrhovateľ si záväzky z nej plnil, keď poukazoval jednotlivé finančné prostriedky na účet odporcu. Nelogické by tiež vyznelo ustanovenie nájomnej zmluvy v časti predmetu nájmu, kde je uvedené, že sa bude užívať v rozsahu, ktorý nebráni výkonu podnikateľskej činnosti navrhovateľa s totožnými vecami. Už z toho je zrejmé, že nájomný a mandátny vzťah existoval súbežne. V minulosti poukazované platby za nájom niektoré sám navrhovateľ označil ako nájomné a poukazoval ich zo svojho súkromného účtu, čo opäť poukazuje na správnosť zistenia skutkového stavu prvostupňovým súdom a vyvodenie správnych právnych záverov. Z týchto dôvodov žiadal, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. a postupom v zmysle napadnutý rozsudok prvostupňového súdu podľa

ako vecne správny potvrdil.

Z obsahu spisu a vykonaného dokazovania, ako aj z preskúmavaného rozsudku mal i odvolací súd preukázané, že navrhovateľ sa domáhal zaplatenia sumy 800,- eur z titulu bezdôvodného obohatenia s tým, že uvedenú sumu omylom zaslal na účet odporcu. V konaní ďalej bolo preukázané, že boli uzatvorené dňa 28. 9. 2009 medzi účastníkmi dve zmluvy, a to mandátna a nájomná. V zmysle mandátnej zmluvy mal navrhovateľ v prospech odporcu vykonávať činnosti súvisiace s jeho podnikateľskou činnosťou (riadiť a kontrolovať chod prevádzky - zasklievanie balkónov) a za týmto účelom používať hnuteľné veci slúžiace podnikateľskej činnosti odporcu (náradie, osobné motorové vozidlo). Zo zmluvy o nájme vyplynulo, že odporca prenajal navrhovateľovi hnuteľné veci špecifikované v predmete zmluvy (motorové vozidlo Citroen Jumper, zámočnícke náradie, vŕtačky, brúsky, zvárací invertor, rozbrusovačku, zariadenie zámočníckej dielne, atď.) a z účelu nájmu vyplynulo, že nájomca je oprávnený hnuteľné veci užívať pre výkon predmetu podnikania, prípadne príležitostného používania pre vlastnú potrebu tak, aby bol zabezpečený nerušený výkon predmetu podnikania prenajímateľa s vecami, ktoré tvoria predmet tejto zmluvy. Výška nájmu bola dohodnutá 1 000,- eur mesačne. Dohodnutý bol tiež účet, na

ktorý bude nájomné poukazované. Podľa výpisov z peňažného ústavu navrhovateľ vkladal odporcovi na jeho osobný účet ako nájom jednotlivé sumy v čase trvania nájomnej zmluvy.

Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu postupoval prvostupňový súd správne, keď skúmal, či došlo k započítaniu pohľadávky odporcu voči navrhovateľovi a v súlade s tým boli splnené podmienky v zmysle . Odporca nespochybňoval, že v jeho prospech boli vložené finančné prostriedky vo výške 800,- eur bez uvedenia účelu. Prvostupňový súd však zároveň skúmal, či započítací prejav medzi účastníkmi je možný a či existovala pohľadávka, ktorú mal zároveň odporca voči navrhovateľovi. Je nepochybné, že účastníci uzatvorili nájomnú zmluvu, v zmysle ktorej v minulosti navrhovateľ poskytoval odporcovi plnenie, a preto o jej existencii nemal pochybnosti ani odvolací súd. Obsah tejto nájomnej zmluvy nie je v rozpore s ustanoveniami mandátnej zmluvy, naopak účel nájmu predpokladá využívanie hnuteľných vecí pre potreby navrhovateľa tak „aby bol zabezpečený nerušený výkon predmetu podnikania prenajímateľa.“ Aj z tohto vyplýva, že navrhovateľ na základe mandátnej zmluvy súvisiacej s dovtedy vykonávanou podnikateľskou činnosťou odporcu - zasklievanie balkónov, na čo mal používať predmetné hnuteľné veci, zároveň tieto mohol používať pre vlastnú potrebu v rozsahu, aby nebola ohrozená podnikateľská činnosť zasklievania balkónov.

Odvolací súd sa so zisteným skutkovým stavom, ako aj právnym posúdením veci prvostupňovým súdom plne stotožňuje, rozhodnutie prvostupňového súdu považuje za vecne správne a na odôvodnenie rozsudku v zmysle v celom rozsahu poukazuje. Pretože odvolateľ neuviedol žiadne iné skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal prvostupňový súd, resp. ktoré by odvolaciemu súdu iným spôsobom umožnili vyhodnotiť skutkový a právny stav, odvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa v spojení s ust. a odporcovi, ktorý bol úspešný v odvolacom konaní, priznal náhradu trov vo výške 59, eur, čo predstavuje trovy právneho zastúpenia v zmysle Vyhlášky č. za 1 úkon právnej pomoci - vyjadrenie k odvolaniu vo výške 51,45 eur a 1 x režijný paušál vo výške 7,63 eur. Navrhovateľovi, ktorý nebol úspešný v odvolacom konaní, súd náhradu trov nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.