Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_6CoE-12-2013.pdf
PDF · 93.78 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoE/12/2013
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej vec oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, zastúpený advokátom JUDr. Martinom Máčajom, so sídlom R., D. č. XX, proti povinnej: C. C., nar. XX.X.XXXX, bytom M. G., A. E. č. XXXX/XX, o vymoženie 809,93 eur s príslušenstvom, v konaní o odvolaní oprávneného a súdneho exekútora Mgr. Mariána Kráľa, so sídlom Dolný Kubín, Radlinského č. 1728/47, proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 7Er/261/2006-20 zo dňa 21. júna 2012, takto
rozhodol:
Krajský súd uznesenie okresného súdu potvrdzuje.
Povinnému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
Návrh na prerušenie odvolacieho konania zamieta.
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým uznesením vyhlásil podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Súdnemu exekútorovi a oprávnenému náhradu trov exekúcie nepriznal.
V dôvodoch svojho rozhodnutia okresný súd poukázal na skutočnosť, že jedným zo spôsobilých exekučných titulov je podľa § 41 Exekučného poriadku aj notárska zápisnica, ktorá obsahuje právny záväzok, je v nej vyznačená oprávnená osoba i povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ako aj súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou zápisnice. Najdôležitejšou náležitosťou notárskej zápisnice pre spôsobilosť byť exekučným titulom je súhlas povinného s jej vykonateľnosťou. Až tento slobodný, vážny, určitý a zrozumiteľný prejav vôle povinného robí z notárskej zápisnice exekučný titul, ktorému zákon priznáva rovnaké právne účinky, aké priznáva vykonateľnému rozhodnutiu súdu prípadne iného orgánu. V aktuálnej veci povinný súhlasil s vykonateľnosťou notárskej zápisnice prostredníctvom splnomocneného zástupcu. Súd prvého stupňa zdôraznil, že zmluvná voľnosť povinného pri voľbe zástupcu bola v danom prípade zjavne obmedzená. Zástupcu povinného prakticky určil oprávnený, keď v predtlačenej forme zmluvy o úvere uviedol ako jediného zástupcu Mgr. Tomáša Kušníra. Povinný tak nemohol slobodne uzatvoriť dohodu o plnomocenstve s osobou ním zvolenou, ale musel sa podriadiť vôli oprávneného. Tým je spochybnený základný predpoklad pri udelení plnej moci, teda to, že splnomocnenec bude hájiť záujem povinného. Na základe uvedeného prvostupňový súd uzavrel, že absencia slobodnej vôle pri udelení plnej moci Mgr. Kušnírovi spôsobila absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Následne na jeho základe vyhotovená notárska zápisnica tak nemôže slúžiť účelom exekučného konania ako spôsobilý exekučný titul. Okresný súd tiež pripomenul, že udelená plná moc bola formulovaná príliš všeobecne, konštatuje sa v nej, že povinný splnomocnil zástupcu, aby v jeho mene uznal záväzok, ktorého konkrétnu výšku v čase uznania nebolo možné predpokladať. Povinný udeľoval plnú moc v ten istý okamih, ako došlo k podpisu zmluvy o úvere. V tom čase však reálne nemohol existovať žiadny dlh a povinný sa platne nemohol vzdať práva uznať alebo neuznať
prípadný dlh, ktorý by mohol teoreticky vzniknúť v budúcnosti. Navyše zástupca povinného sám určil lehotu na plnenie, pričom z plnej moci výslovne nevyplýva takéto oprávnenie. Týmto konaním prakticky povinného bez jeho vedomia zaviazal k povinnosti a v lehote, o ktorej nemal povinný vedomosť. Udelené plnomocenstvo nemôže byť koncipované tak, aby vytváralo tak široký priestor pre konanie a právne úkony zástupcu. Okresný súd nepriznal náhradu trov konania oprávnenému, ktorý nebol v konaní úspešný; súdnemu exekútorovi neboli trovy exekúcie priznané z dôvodu ich neuplatnenia.
Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Podľa jeho názoru sa exekučný súd nesprávnou a ústavne nesúladnou interpretáciou ustanovenia § 58 ods. 1 Exekučného poriadku postavil do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu (§ 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku), hoci mu takéto oprávnenie zo zákona nevyplýva. Pripomenul, že k takémuto revíznemu postupu došlo v situácii, keď už exekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku). Bol to predovšetkým notár, ktorý pri výkone verejnej moci ex offo povinne posúdil súlad úkonu obsahujúceho právny záväzok a súhlas s vykonateľnosťou so zákonom a dobrými mravmi (§ 36 ods. 1 Notárskeho poriadku). Treba vychádzať z predpokladu, že notár je právne vzdelanou osobou, u ktorej je zákonný predpoklad, že je schopná posúdiť zákonnosť právneho úkonu a ak úkon notár vykoná, zakladá to vo vzťahu k obsahu tohto úkonu prezumpciu zákonného súladu, a to až do chvíle, kým nedôjde k jeho zrušeniu. V opačnom prípade by dochádzalo k neústavnému zásahu do právnej istoty. Práve notár napráva porušenia predpisov, napríklad v prípade neprimerane vysokých úrokov v zmluvách o pôžičke, neúmerne vysokých zmluvných pokút alebo neprimeraných plnení, nie exekučný súd. Ak notár neodmietne vykonať úkon, zanikne právomoc všeobecného súdu rozhodovať o súlade úkonu so zákonom a dobrými mravmi. Postup konštruovaný exekučným súdom, ktorý umožňuje bez časového obmedzenia zasahovať do platných notárskych listín, ktoré zakladajú, rušia alebo menia práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, je v materiálnom právnom štáte neakceptovateľný. Notársky poriadok zámerne určuje postupy, ktorými je možné úkony notára napadnúť, inak platí, že pokiaľ tieto postupy neboli uplatnené, je úkon notára platný. Všeobecný súd nebol povinný zaoberať sa skúmaním, či notárska zápisnica bola vydaná v súlade s právnymi predpismi. Vzhľadom na to, že platná notárska zápisnica má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu účinky notárskej zápisnice majú ten dôsledok, že exekučný súd musí s takýmto titulom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu, v opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti. Odvolateľ vytkol súdu prvého stupňa, že svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, porušil princíp legality, zásadu začatia konania na návrh, rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý proces a zásadu rovnakého zaobchádzania. V tomto prípade exekučný súd použil dôvod iného postavenia v súvislosti s postavením oprávneného ako podnikateľského subjektu, a pre toto jeho iné postavenie ho vylúčil z možnosti zhmotnenia akejkoľvek majetkovej hodnoty, ktorá mu právom patrí, a to z titulu platnej zmluvy o úvere. Okresný súd bez toho, aby akokoľvek vypočul oprávneného, rozhodol o jeho právnom postavení, a to výrokom o neprípustnosti exekúcie a jej zastavení. Oprávnený namietal, že nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu. Oprávnený ďalej namietal nedostatočne zistený skutkový stav, nakoľko rozhodnutie bolo postavené na skutočnostiach, vo vzťahu ku ktorým malo byť vykonané dokazovanie. Skutočnosť, že povinný udelil v zmluve plnomocenstvo tretej osobe, nemožno považovať za neprijateľnú podmienku. Plnú moc mohol totiž povinný kedykoľvek odvolať. Samotné plnomocenstvo nie je zmluvným ustanovením a nemožno naň preto aplikovať právnu úpravu neprijateľných podmienok obsiahnutú v Občianskom zákonníku. Plnomocenstvo bolo dostatočne určité, zrozumiteľné. Mal za to že uznanie dlhu sa mohlo vzťahovať aj na čas, keď ešte záväzok nebol splatný. Záver súdu o tom, že zástupca povinného nemohol v notárskej zápisnici určiť čas plnenia, je nesprávny. Z ustanovenia § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku totiž vyplýva, že vykonateľná notárska zápisnica musí obsahovať aj údaj o čase splatnosti záväzku. Úsudok súdu, že zástupca zjavne nehájil záujmy povinného, pretože spísal notársku zápisnicu v jeho neprospech, a že tu existoval medzi nimi rozpor záujmov, nebol podporený žiadnym dôkazom. Odvolateľ tiež nesúhlasil s názorom okresného súdu, ktorý vyžadoval pre platnosť notárskej zápisnice aj podpis oprávneného, na podporu čoho poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 3Co/7/2007 a Nález Ústavného súdu SR I. ÚS/5/2000. Oprávnený upriamil pozornosť na fakt, že exekučný titul už bol predmetom preskúmania, a to v štádiu udelenia poverenia na vykonanie exekúcie. Od toho času nenastali žiadne nové právne ani skutkové okolnosti, ktoré by mohli viesť k zmene postoja súdu.
Osobitným podaním doručeným okresnému súdu dňa 9.8.2012 žiadal oprávnený prerušiť odvolacie konanie podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a predložiť Súdnemu dvoru EÚ na rozhodnutie prejudiciálne otázky, ktoré v podaní formuloval. Odvolateľ tiež doplnil právnu argumentáciu vyjadrenú v odvolaní.
Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie aj súdny exekútor, ktorý žiadal, aby mu bola priznaná náhrada trov exekúcie v sume 644,51 eur. Poukázal na skutočnosť, že okresný súd ho vyzval na vyčíslenie trov exekúcie, avšak neuviedol, z akého dôvodu ide rozhodovať o trovách exekúcie. Oprávnený bol v danom konaní v plnom rozsahu uspokojený a exekúcia prebieha už len pre uspokojenie trov exekúcie. Napriek tomu, že aktuálny stav exekúcie súdu objasnil, súd to vôbec nezobral na zreteľ.
Účastníci sa k podaným odvolaniam nevyjadrili.
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. toto rozhodnutie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Na doplnenie považoval krajský súd za potrebné vysporiadať sa s námietkami oprávneného vyjadrenými v podanom odvolaní. Pokiaľ ide o argumentáciu oprávneného v podaní doručenom okresnému súdu dňa 9.8.2012, t. j. po uplynutí lehoty na podanie odvolania, na túto krajský súd neprihliadal (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Je nevyhnutné, aby exekučné právo zabezpečovalo ochranu povinného i práva tretích osôb pred nadmernými a neopodstatnenými zásahmi vykonanými prostriedkami núteného výkonu rozhodnutí. Spojenie týchto základných postulátov znamená, že exekučné konanie sa môže vykonávať len na uspokojovanie skutočne existujúcich práv, len za podmienok a spôsobmi, ktoré určuje zákon, iba v rozsahu, ktorý postačuje na uspokojenie oprávneného, a výlučne z majetku povinného.
Porušenie ktoréhokoľvek z týchto princípov uplatňujúcich sa v exekučnom práve spôsobuje neprípustnosť exekúcie (úplnú alebo čiastočnú). Dôvody neprípustnosti exekúcie ustanovuje zákon. Každý z týchto dôvodov neprípustnosti (všeobecných alebo osobitných) má za následok zastavenie exekúcie.
Zastavením exekúcie sa rozumie procesný úkon exekučného súdu smerujúci k trvalému upusteniu od vykonávania exekúcie vydaný po zistení neprípustnosti exekúcie, ktorá nastala v dôsledku zákonom predvídaných hmotnoprávnych aj procesnoprávnych skutočností zásadne po vydaní exekučného titulu, výnimočne aj pred jeho vydaním.
O zastavení exekúcie (úplnom i čiastočnom) sa rozhoduje na návrh i bez návrhu. Exekútor je povinný v každom štádiu konania skúmať, či sa nevyskytli dôvody neprípustnosti exekúcie, a ak dôjde k záveru, že takýto dôvod existuje, bez ďalšieho predloží vec exekučnému súdu na zastavenie exekúcie. Obdobným spôsobom postupuje aj súd, ak zistí jeden z dôvodov predpokladaný v § 57 Exekučného poriadku.
Zastavenie exekúcie, či už na základe podaných námietok podľa § 50 Exekučného poriadku, alebo podľa § 57 Exekučného poriadku je dôsledkom absencie niektorej zo základných podmienok konania (napríklad neexistencie pohľadávky podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, zrušenia exekučného titulu podľa § 57 ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku, zákonného vylúčenia veci z exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku atď.).
V danom prípade bola exekúcia začatá na podklade exekučného titulu, ktorý trpí závažnými vadami majúcimi za následok jeho nevykonateľnosť. V tomto smere súd prvého stupňa vyčerpávajúco a logicky objasnil zmysel inštitútu zastúpenia na základe plnomocenstva, pričom uzavrel, že vôľa povinného splnomocniť Mgr. Tomáša Kušníra nebola prejavená slobodne. Oprávnený konal v rámci výkonu svojho podnikania, keď dlžníkovi ponúkol poskytnutie úveru, pričom zmluvné podmienky formuloval on sám v predtlačenej listine. Súčasťou formulárovej zmluvy bolo aj udelenie plnej moci Mgr. Kušnírovi. Povinný tak samostatne a slobodne neprejavil vôľu byť zastúpený splnomocneným zástupcom, ale v pozícii slabšej zmluvnej strany ako spotrebiteľ prijal predložené zmluvné podmienky. Voľba zástupcu bola vykonaná oprávneným, nie povinným. Je nutné konštatovať, že nedostatok prejavu vôle mal jednoznačne za následok neplatnosť udeleného plnomocenstva a v dôsledku toho nebolo možné následne ani akceptovať notársku zápisnicu ako platný právny úkon, pretože prejav vôle v nej vyjadrený nie je prejavom vôle povinného. Za zmienku tiež stojí fakt, že samotným oprávneným vopred určený splnomocnenec nemôže zastupovať povinného aj pre rozpor s § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka (rozpor záujmov zástupcu a zastúpeného). Pokiaľ ide o ďalšie vady plnomocenstva, tieto boli zmienené v rozhodnutí súdu prvého stupňa, na ktoré krajský súd v plnej miere odkazuje.
Za predpokladu, že na podklade vadnej plnej moci bola vyhotovená notárska zápisnica, je nutné uzavrieť, že táto pre nedostatok prejavenej vôle nemôže vyvolať vo vzťahu k povinnému žiadne právne dôsledky. Povinný v skutočnosti neprejavil vôľu spísať spornú zápisnicu, táto tak neobsahuje všetky potrebné náležitosti predpokladané v ustanovení § 47 Notárskeho poriadku v spojitosti s § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku a z tohto dôvodu nemožno na jej základe viesť exekúciu.
Argumentácia oprávneného týkajúca sa možnosti preskúmavania exekučného titulu bola vyhodnotená ako nedôvodná. Spôsobilý exekučný titul je základnou podmienkou toho, aby mohol nútený výkon rozhodnutia riadne prebehnúť. Pri zistení vád exekučného titulu, ktoré majú za následok jeho nevykonateľnosť, je exekučný súd povinný na uvedené okolnosti prihliadať v ktoromkoľvek štádiu konania a z úradnej povinnosti, nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie. Zo žiadneho ustanovenia Exekučného poriadku totiž nevyplýva možnosť preskúmavať exekučný titul len v konaní o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Práve naopak, formulácia ustanovení § 57 a § 58 Exekučného poriadku umožňuje súdu ex offo v každej časti exekúcie urobiť úsudok o neprípustnosti exekúcie, k čomu došlo aj v aktuálnej veci. Krajský súd mal za to, že už spôsob samotného udelenia plnej moci povinným Mgr. Kušnírovi bol zaťažený tak závažnými vadami, že to malo za následok neplatnosť daného právneho úkonu, a to bez ohľadu na to, či daný vzťah mal spotrebiteľský charakter, resp. či tu došlo k ďalším pochybeniam pri vyhotovovaní spornej notárskej zápisnice.
Pre úplnosť a na podporu prezentovanej právnej argumentácie poukazuje krajský súd na rozhodnutie Ústavného súdu SR I. ÚS 456/2011-19 zo dňa 23.11.2011.
Pokiaľ ide o návrh odvolateľa na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p., tento nepovažoval krajský súd za dôvodný.
Povinnosť vnútroštátneho súdneho orgánu požiadať Súdny dvor EÚ o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke je zakotvená v druhej vete článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ. Túto povinnosť však nemožno vykladať absolútne, t. j. že vnútroštátny orgán má vždy a za akýchkoľvek okolností povinnosť požiadať o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke. Predpokladom povinnosti začať konanie o predbežnej otázke týkajúcej sa výkladu úniového práva je v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ predovšetkým skutočnosť, či otázka práva EÚ týkajúca sa platnosti alebo výkladu úniového práva je pre riešenie daného prípadu relevantná. Zmyslom riešenia predbežnej otázky nie je rozhodnúť konkrétny spor, ktorý je vo výlučnej kompetencii súdu členskej krajiny, ale zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva.
Rozhodnutie o otázke hraníc aplikovateľnosti úniového práva (tiež o jeho výklade alebo o jeho platnosti), teda, musí mať bezprostredný súvis so sporom prejednávaným vnútroštátnym súdom v tom zmysle, že ho determinuje po stránke právnej. Zároveň prejudiciálna otázka nastolená Súdnemu dvoru EÚ nesmie byť zjavne neopodstatnená a irelevantná vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu, jej potenciálne zodpovedanie musí mať reálny dosah na prebiehajúci spor, a zároveň nesmie ísť o otázku akademickú v tom zmysle, že táto otázka nemá reálny základ v prejednávanom spore.
Je zjavné, že súd prvého stupňa oprel svoje rozhodnutie o vnútroštátnu úpravu a vnútroštátnu judikatúru, pričom s jeho závermi sa odvolací súd stotožnil spôsobom formulovaným vyššie. Kolízia s normami práva Európskej únie nebola odvolateľom v celom priebehu konania tvrdená a zároveň ju krajský súd nezistil. Z tohto dôvodu mal za to, že predpoklady pre položenie otázky Súdnemu dvoru EÚ splnené neboli, a preto návrh na prerušenie konania zamietol.
K odvolacím námietkam súdneho exekútora, ktorý nesúhlasil s postupom súdu prvého stupňa pri nepriznaní náhrady trov exekúcie, je nutné uviesť, že okresný súd v konaní vyzval Mgr. Mariána Kráľa na predloženie vyčíslenia trov exekúcie. Pokiaľ tento reagoval na uvedené úvahami o tom, z akého dôvodu bola takáto požiadavka súdom vznesená, nemal na takýto postup oprávnenie (v podaní zo dňa 11.6.2012 uviedol, že pravdepodobne má dôjsť k zastaveniu exekúcie, resp. ku zmene exekútora). Rozhodnutie o tom, či bude exekúcia zastavená je totiž v plnej kompetencii exekučného súdu a súdny exekútor nemôžu proti takému procesnému rozhodnutiu namietať. Odvolací súd mal za to, že súdny exekútor bol riadne vyzvaný na vyčíslenie trov exekúcie, ktoré však prvostupňovému súdu aj napriek tomu nepredložil. Z tohto dôvodu nepovažoval krajský súd odvolanie súdneho exekútora za dôvodné.
O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. (v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.), podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V odvolacom konaní neboli oprávnený ani súdny exekútor úspešní, avšak povinný, si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, resp. mu žiadne trovy nevznikli, preto rozhodol krajský súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.