Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Co/31/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a sudcov JUDr. Petra Straku a JUDr. Antónie Kandravej v právnej veci navrhovateľky E. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. - J. I., Y. XX, zastúpenej JUDr. Lýdiou Farbakyovou, advokátkou so sídlom Prešov, Svätoplukova 12, proti odporcom 1/ AGRO MX, s.r.o., Prešov, Družstevná 36, IČO: 36 617 415, 2/ AGRIM, s.r.o., Humenné, Staničná 3, IČO: 36 493 449, obaja zastúpení JUDr. Petrom Ličákom, advokátom so sídlom Kapušany, Záhradná 19/468, o zaplatenie 754,98 Eur s príslušenstvom o základe nároku, o odvolaní žalovaného v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. -79 zo dňa 25. 11. 2011 takto jednohlasne

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

odôvodnenie:

Prvostupňový súd napadnutým medzitýmnym rozsudkom určil, že za obdobie 17. 12. 2008 až 17. 12. 2010 došlo k bezdôvodnému obohateniu a užívaniu nad rozsah jeho podielu u odporcu v 1. rade na úkor navrhovateľky pri užívaní jej podielov na nehnuteľnostiach parcela č. 735/3 o výmere 386 m2 a parcela č. 727/1 o výmere 369 m2 v k. ú. J. I..

Prvostupňový súd z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že predmetné pozemky sú v areáli, ktorý spravuje odporca v 1. rade. Táto skutočnosť je zrejmá z výpovede konateľa odporcu v 1. rade napriek skutočnosti, že budovu v tomto areáli, ako aj niektoré pozemky vlastní jeho dcéra. Následne sú však uzavreté medzi ňou a odporcom v 1. rade nájomné zmluvy, v zmysle ktorých hospodári s týmito nehnuteľnosťami odporca v 1. rade. Tento aj zabezpečuje stráženie areálu, ktorý je oplotený a nie je možné sa do neho dostať bez súhlasu vrátnika, ktorý plní pokyny odporcu v 1. rade. Navrhovateľka nevyužíva svoje nehnuteľnosti, ktorých je podielovou spoluvlastníčkou približne v podiele 1-ice, pričom v týchto nehnuteľnostiach má nepatrný podiel aj odporca v 1. rade, pričom prebiehajú konania o určenie neplatnosti nadobudnutia podielov v týchto nehnuteľnostiach od iných podielových spoluvlastníkov, z dôvodu neponúknutia týchto podielov podielovým spoluvlastníkom. Reálne tieto nehnuteľnosti sú využívané na podnikateľské účely, a to tým spôsobom, že cez ne prechádzajú nákladné motorové vozidlá, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť podnájomcov užívajúcich nehnuteľnosti patriace X. S. alebo odporcovi v 1. rade, ktorý im ich prenechal do podnájmu. Z jednaní medzi účastníkmi konania, teda medzi navrhovateľkou a odporcom v 1. rade, bolo nepochybné, že medzi nimi nedošlo k dohode ohľadom užívania nehnuteľnosti a navrhovateľka vyzvala odporcu v 1. rade na zaplatenie peňažnej náhrady za užívanie spoločnej nehnuteľnosti nad rozsah stanovený jeho podielom. Odporca v 1. rade nadobudol spoluvlastnícky podiel na parc. č. 735/3 na základe kúpnej zmluvy, ako aj na parcele 727/1 v roku 2009. Navrhovateľka uplatnila právo na zaplatenie peňažnej náhrady za obdobie od 17.12.2008 do 17.12.2010. Z uvedeného je zrejmé, že na začiatku tejto doby odporca v 1. rade nebol podielovým spoluvlastníkom ani jednej z týchto nehnuteľností, preto súd prvého stupňa mal za to, že užívanie týchto nehnuteľností do okamihu, kedy odporca v 1. rade sa stal podielovým spoluvlastníkom týchto nehnuteľností, treba posúdiť podľa ustanovení o bezdôvodnom obohatení a po nadobudnutí podielového spoluvlastníctva podľa ustanovení o podielovom spoluvlastníctve. V tejto súvislosti súd prvého stupňa poukázal na to, že pokiaľ doposiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté o žalobách navrhovateľky ohľadom neplatnosti prevodu podielového spoluvlastníctva, súd prvého stupňa vychádzal zo stavu v čase vyhlásenia tohto rozsudku, teda považoval odporcu v 1. rade za podielového spoluvlastníka týchto nehnuteľností. V danom prípade sa však jedná len o rozdielne právne posúdenie nároku, pričom podstata oboch nárokov je v podstate totožná. Súd prvého stupňa mal za to, že pokiaľ odporca v 1. rade na základe podnájomných zmlúv prenechal do užívania podnájomníkom iné parcely, na ktoré nie je možné sa dostať inak, len cez parcely navrhovateľky, pričom napriek jej výzve jej neposkytol za to žiadnu náhradu, vzniklo mu bezdôvodné obohatenie na jej úkor do doby, pokiaľ nebol podielovým spoluvlastníkom týchto nehnuteľností. Po nadobudnutí podielu na týchto nehnuteľnostiach podľa názoru súdu prvého stupňa ide o užívanie spoločnej nehnuteľnosti nad rozsah jeho podielového spoluvlastníctva, čím opäť vzniká navrhovateľke právo na zaplatenie finančnej náhrady za takéto užívanie. Súd prvého stupňa považoval argumenty odporcu v 1. rade o nedostatku pasívnej legitimácie za nedôvodné. Bolo nepochybne preukázané, že on spravuje celý areál, ktorý je strážený, tento zamestnanec plní jeho pokyny, iný prístup na nehnuteľnosti neexistuje a pokiaľ on prenechal na základe podnájomnej zmluvy tieto priestory tretím osobám, je pasívne legitimovaný v tomto konaní. Nemožno rozumne vyžadovať od vlastníka nehnuteľnosti, aby sa akýmkoľvek spôsobom pokúšal zistiť, kto je podnájomníkom v areáli, ktorý spravuje odporca v 1. rade. Týmto dôkazným bremenom nemožno zaťažiť vlastníka, ktorý sa domáha svojich práv odvodených od jeho vlastníckych práv. Ani skutočnosť, že fyzicky nebráni odporca v 1. rade navrhovateľke užívať nehnuteľnosti, ktoré sú v jej podielovom spoluvlastníctve, nie je vo veci relevantná. Vzhľadom na charakter prevádzky, ktorá je tam vykonávaná - prejazd motorových vozidiel s drevom a polohu nehnuteľnosti, je zrejmé, že navrhovateľka reálne nemôže využiť svoje vlastnícke práva k týmto nehnuteľnostiam na nejaké iné účely, naviac s poukazom na skutočnosť, že tieto nehnuteľnosti sa nachádzajú v oplotenom a stráženom areáli. Naviac nákladné motorové vozidlá prechádzajú po viacerých miestach tejto nehnuteľnosti. Z týchto dôvodov súd považoval za právne dôvodné rozhodnúť tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto medzitýmneho rozsudku, pričom v konaní neboli predložené dôkazy, ktoré by preukázali akúkoľvek spojitosť odporcu v 2. rade s užívaním nehnuteľností navrhovateľky. Prvostupňový súd prihliadol na ust. , t.j. o dobrých mravoch, nakoľko je nepochybné, že v danom prípade sa jedná o prípad, ktorý má svoje korene v histórii, kedy poľnohospodárske družstvá postavili svoje areály na pozemkoch, ktoré vlastnícky patrili k jednotlivým fyzickým bez ich vyporiadania, následne tieto budovy boli rozpredané bez vyriešenia vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam tak, ako to namietal odporca. Vzhľadom však na skutočnosť, že odporca už v roku 1999 odkúpil predmetnú budovu, súd prvého stupňa mal za to, že uplynulo dostatočne dlhé časové obdobie na to, aby mohlo dôjsť k reálnemu usporiadaniu vzťahov medzi vlastníkom budovy a vlastníkom nehnuteľností, ktoré sa nachádzajú v tomto areáli. Podľa názoru súdu prvého stupňa je v rozpore s ústavnými právami vlastníkov nehnuteľností, ktoré sa nachádzajú v tomto areáli, to, aby tieto boli užívané len vlastníkom budovy bez poskytnutia reálnej finančnej náhrady týmto osobám. Postavenie navrhovateľky je nepochybne sťažené v tomto konaní aj situáciou, ktorú vytvoril konateľ odporcov v 1. a 2. rade, a to tým, že jednotlivé nehnuteľnosti v tomto areáli sú vlastnené buď ním ako fyzickou osobou alebo jeho dcérou, prípadne spoločnosťami, ktorých je konateľom a spoločníkom a následne medzi týmito subjektmi sú pouzatvárané zmluvné vzťahy, predmetom ktorých sú tieto nehnuteľnosti, čím reálne majú vlastníci pozemkov v tomto areáli sťaženú možnosť zistenia skutočnosti, kto v končenom dôsledku užíva tieto ich nehnuteľnosti. Vzhľadom však k zistenému skutkovému stavu súd prvého stupňa mal za to, že za túto náhradu zodpovedá odporca v 1. rade, ktorý tým, že ponechal tieto nehnuteľnosti do podnájmu iným osobám, sa v žiadnom prípade nemôže zbaviť zodpovednosti za zaplatenie finančných náhrad navrhovateľke. Tomuto záveru nasvedčuje skutočnosť, že za roky 2006 až 2008 vyplatil konateľ odporcu v 1. rade navrhovateľke sumu 9.900,- Sk, pričom skutočnosti, ktoré v tomto konaní uviedol, podľa ktorých túto sumu vyplatil za odmenu navrhovateľke pri odkupovaní podielov od iných podielových spoluvlastníkov, žiadnym spôsobom nepreukázal, súd prvého stupňa považoval túto výpoveď za účelovú a nepravdivú. Vzhľadom na skutočnosť, že odkúpil až v roku 2009 podiel od jedného podielového spoluvlastníka, pričom vzhľadom na výšku vyplatenej odmeny a odkúpený podiel sa súdu javí byť táto odmena minimálne neprimeraná, preto súd prvého stupňa uveril tvrdeniam navrhovateľky, že sa jednalo o vyplatené finančné prostriedky za užívanie nehnuteľností v tomto areáli. Pokiaľ sa týka vznesenej námietky premlčania zo strany odporcu v 1. rade v súvislosti so skutočnosťou, že návrhom zo dňa 17. 12. 2010 sa domáhala navrhovateľka len zaplatenia finančnej náhrady od odporcu v 1. rade a následne po rozšírení okruhu odporcov o odporcu v 2. rade, žiadala, aby súd pripustil zmenu návrhu spočívajúcu v zaviazaní odporcov v 1. a 2. rade zaplatiť spoločne a nerozdielne uplatnenú sumu, ku ktorému došlo na pojednávaní dňa 25. 11. 2011, súd prvého stupňa poukázal, že v súvislosti s uplatneným nárokom navrhovateľky, ktorý uplatnila za obdobie od 17. 12. 2008 do 17. 12. 2010, pričom žaloba bola podaná dňa 17. 12. 2010, nedošlo k premlčaniu jej nárokov vo vzťahu k odporcovi v 1. rade za uvedené obdobie v zmysle ustanovení , a to a . V prípade posúdenia nárokov navrhovateľky ohľadom užívania podielu nad rozsah podielového spoluvlastníctva sa podľa názoru súdu premlčuje takýto nárok vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote tak, že ani v tomto prípade nedošlo k premlčaniu týchto nárokov vo vzťahu k odporcovi v 1. rade. Skutočnosť, že bol rozšírený návrh o odporcu v 2. rade a následne upravený petit tak, že odporcovia v 1. a 2. rade by mali zaplatiť spoločne a nerozdielne, je vo vzťahu k týmto premlčacím námietkam irelevantná.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie odporca v 1. rade, ktorý navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok v celom rozsahu zmenil tak, že žalobu zamietne, alternatívne aby rozhodnutie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolateľ v odvolaní okrem iného namietal svoju pasívnu legitimáciu s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. . Poukázal na vzťahy medzi odporcom v 1. rade a podnájomníkmi a navrhovateľkou s tým, že príčinou, ktorá priamo bezprostredne predchádza následku (bezdôvodnému obohateniu) a vyvoláva ho, je jednoznačne prechod kamiónov podnájomníkov cez pozemky navrhovateľky a uzavretie podnájomnej zmluvy je vo vzťahu k následku bezdôvodnému obohateniu len sprostredkovanou príčinou. Súd prvého stupňa za zodpovedného za bezdôvodné obohatenie nepovažoval podnájomníkov, ktorých vozidlá reálne prechádzali cez pozemky navrhovateľky. Teda súd prvého stupňa za zodpovedného nepovažoval subjekt, ktorý reálne pozemky navrhovateľky užíval (podnájomníci), ale subjekt, ktorý dal do užívania susedné parcely na základe podnájomných zmlúv podnájomcom bez toho, aby platil za prístup na tieto pozemky navrhovateľke poplatok za prechod cez jej pozemky. V odvolaní ďalej odvolateľ poukázal a zotrval na názore, že nárok navrhovateľky je premlčaný. Právo na zaplatenie neoprávneného užívania, ktoré vzniklo do 29. 6. 2009, sa v zmysle premlčalo dňa 29. 6. 2011. Čo sa týka platby prevodom na účet navrhovateľky, sumu 9.000,- Sk, odvolateľ zotrval na tom, že navrhovateľke vyplatil odmenu v súvislosti s odkupovaní podielov od iných podielových spoluvlastníkov. V tejto súvislosti uviedol, žeby nemalo logiku platiť za užívanie nehnuteľností navrhovateľke za roky 2006 až 2008 a následne žiadať platbu späť a odmietnuť platby za rok 2008 a 2010.

K odvolaniu odporcu v 1. rade sa vyjadrila navrhovateľka, ktorá navrhla odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

Odvolací súd preskúmal napadnutý medzitýmny rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa zásad upravených v ust. , bez nariadenia pojednávania podľa a zistil, že odvolanie odporcu v 1. rade je neopodstatnené.

Prvostupňový súd správne zistil skutkový stav, správne z neho vyvodil právne závery a vo veci aj správne rozhodol, pričom odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého medzitýmneho rozsudku, na ktoré v ostatnom odkazuje.

Na zvýraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd poukazuje na to, že súd prvého stupňa sa správne vyporiadal s pasívnou legitimáciou odporcu v 1. rade a taktiež sa správne vyporiadal s námietkou premlčania odporcu v 1. rade k uplatnenému nároku.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že navrhovateľka sa žalobou podanou na prvostupňový súd dňa 17. 12. 2010 domáhala od odporcu v 1. rade zaplatenia žalovanej istiny spolu s príslušenstvom. Potom nemá žiaden relevantný vplyv návrh navrhovateľky o pripustenie vstupu účastníka do konania ako odporcu v 2. rade a prípadné pripustenie zmeny petitu žaloby dňa 25. 11. 2011. Totiž žalobkyňa od podania žaloby sa domáha zaplatenia žalovanej istiny s príslušenstvom práve od odporcu v 1. rade, a preto aj pristúpením ďalšieho žalovaného do konania nič nemení na včasnom uplatnení jej práva. Z uvedeného dôvodu sú námietky odvolateľa v tomto smere neopodstatnené.

Prvostupňový súd medzitýmne rozhodol tak čo do časového aspektu, tak čo aj do právneho dôvodu a tak nezameniteľne vymedzil právny dôvod medzi účastníkmi konania a tento dôvod korešponduje so skutkovým stavom. Súd nemal dôvod v tomto štádiu vyhodnocovať skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu nároku.

Za situácie, keď odporca v 1. rade prenechal do nájmu tretím osobám nehnuteľnosti a za tieto nehnuteľnosti mu je platené nájomné, pričom tretie osoby neoprávnene užívajú aj časti nehnuteľností navrhovateľky, tak potom práve odporca v 1. rade je povinný vydať bezdôvodné obohatenie, ktoré na úkor navrhovateľky získal.

Za takejto situácie odvolací súd postupom podľa napadnutý medzitýmny rozsudok ako vecne správny potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.