Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Co-293-2012.pdf
PDF · 84.66 KB
Case nature
Area
Subarea
25Co/293/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana Harbutu a členov senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v právnej veci žalobcu: G. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom U., R., E. XXX/XX, M. republika, zast. Advokátskou spoločnosťou s.r.o., F. Rákócziho 12, Nové Zámky, v mene ktorej koná JUDr. Tatiana Timoranská, advokátka, proti žalovaným: 1/ S. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom F., Z. XXX/XX, 2/ I. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom F., Z. XXX/XX, o zaplatenie 3.620,14 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 24. 07. 2012 č. k. 6C/90/2011-132, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa uloženia povinnosti zaplatiť istinu s príslušenstvom do 3 dní od právoplatnosti rozsudku p o t v r d z u j e.
Žalobcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovaným v 1. a 2. rade, že sú povinní sumu prisúdenú rozsudkom OS Komárno zo dňa 16. 08. 2011 č.k. 6C/90/2011-58 zaplatiť žalobcovi do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zaplatiť úroky z omeškania 9,25 % ročne zo sumy 3.620,14 eura od 01. 05. 2009 do zaplatenia. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a žalovaných v 1. a 2. rade zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 1.662,102 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení uviedol, že predmetom konania bolo zaplatenie sumy 3.342,63 eura s úrokom z omeškania, ktorého sa žalobca domáhal z titulu nedoplatku kúpnej ceny podľa zmluvy uzatvorenej dňa 29. 01. 2007 a dodatku z 07. 05. 2007. Kúpnou zmluvou odpredal žalovaným nehnuteľnosti v kat. úz. F. za cenu 1.000.000,-Sk, ktorú sa zaviazali zaplatiť v 3 splátkach. Žalovaní nedodržali dohodnuté splátky a z dohodnutej ceny neuhradili vo výške žalovanej sumy. Okresný súd v Komárne rozsudkom č.k. 6C/90/2011-58 žalovaných zaviazal zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 3.620,14 eura, ktorú im povolil splácať v splátkach po 50 eur mesačne. Zamietol návrh v časti požadovaných úrokov z omeškania s odôvodnením, že žalobca mohol využiť odstúpenie od zmluvy po zistení, že žalovaní neuhradili kúpnu cenu nehnuteľnosti. Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 25Co/7/2012-83 a 25Co/8/2012 z 31. 01. 2012, rozhodujúc o odvolaní žalobcu proti zamietajúcej časti rozsudku a splátkam istiny, rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Súd prvého stupňa po doplnení dokazovania uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť už čiastku prisúdenú predchádzajúcim rozsudkom (sumu 3.620,14 eura) zaplatiť do 3 dní spolu s úrokom z omeškania 9,25 % ročne tak, ako je uvedené vyššie. Rozhodnutie právne oprel o ust. § 517 ods. 1, 2, § 588, § 565 a § 160 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že účastníci kúpnu zmluvu uzatvorili 29. 01. 2007, jej vklad bol povolený 15. 05. 2007. Z doplneného dokazovania bolo preukázané, že žalovaní dohodnuté splátky uhrádzali nepravidelne, poslednú uhradili v novembri 2010, v tom čase bol žalovaný v 1. rade práceneschopný a uznaný invalidným. Bol mu priznaný invalidný dôchodok, ktorý je jediným
príjmom žalovaných. Domovú nehnuteľnosť nadobudnutú kúpou od žalobcu odpredali, zo získaných peňazí zaplatili úver a kúpili si rodinný dom, v ktorom bývajú. S poukazom na právny názor odvolacieho súdu vyslovený v zrušujúcom uznesení neaplikoval výnimku zo zákonnej zásady 3-dennej lehoty ku splneniu povinnosti uloženej v rozsudku. Pokiaľ ide o úroky z omeškania, tieto priznal žalobcovi v súlade s Nariadením vlády č. 87/1995 Zb., § 3 ods. 1, ktoré žalobcovi priznal dňom nasledujúcim po dni, dokedy mali zaplatiť kúpnu cenu, od 01. 05. 2009.
Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalovaní v 1. a 2. rade, ktorí uviedli, že dlh voči žalobcovi chcú v každom prípade zaplatiť, ale nie je v ich schopnostiach zaplatiť dlžnú sumu jednorazovo. Do situácie, v ktorej sa nachádzajú, sa nedostali úmyselne, nastali nečakané udalosti - ako vážne zdravotné problémy a veľa detí, a preto nevedeli kúpnu cenu splácať. V súčasnosti sú obaja zdraví, žijú z dôchodku žalovaného v 1. rade a nemajú peniaze na jednorazovú úhradu dlžnej sumy.
Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) pri súčasnom verejnom vyhlásení rozsudku za splnenia podmienok uvedených v § 214 ods. 3 v spojení s § 156 ods. 3 dospel k záveru, že odvolanie žalovaných v 1. a 2. rade nie je dôvodné.
Predmetom konania bol návrh žalobcu podaný dňa 22. 03. 2011, ktorým sa domáhal zaplatenia sumy 3.342,63 eura pôvodne, po úprave žalobného petitu sumy 3.620,14 eura s 9,25 % úrokom z omeškania od 01. 05. 2009 do zaplatenia. Žalovaná istina predstavuje nedoplatok kúpnej ceny nehnuteľností v kat. úz. F. popísaných vyššie, ktoré žalovaní odkúpili od žalobcu kúpnou zmluvou dňa 29. 01. 2007, s dodatkom zo dňa 07. 05. 2007 za kúpnu cenu 1.000.000,- Sk (33.193,92 eura). Zaplatenie kúpnej ceny bolo dohodnuté tak, že časť vo výške 500.000,-Sk uhradia z hypotekárneho úveru, sumu 250.000,- Sk pri podpise kúpnej zmluvy a zvyšok mali splácať v mesačných splátkach po 10.000,-Sk, počnúc dňom 01. 03. 2007 do 30. 04. 2009. Keďže kúpnu cenu riadne nezaplatili, žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9,25 % od 01. 05. 2009, dňom nasledujúcim po splatnosti poslednej splátky kúpnej ceny. Súd prvého stupňa rozsudkom č.k. 6C/90/2011-58 žalovaných zaviazal na zaplatenie doplatku kúpnej ceny v sume 3.620,14 eura, keďže táto medzi účastníkmi sporná nebola. V tejto časti rozsudok nadobudol právoplatnosť. Ostatná časť bola predmetom odvolacieho konania,
Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 25Co/7/2012-83, 25Co/8/2012 zo dňa 31. 01. 2012 rozsudok v napadnutej časti zrušil (povolenie splátok istiny a úrok z omeškania a s ním súvisiaci výrok o náhrade trov konania) a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Nestotožnil sa so záverom súdu prvého stupňa o existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa pre povolenie splátok istiny žalovaným v sume 50 eur mesačne. Vytkol súdu prvého stupňa, že nevyhodnotil okolnosť, že žalovaní nadobudli nehnuteľnosť ešte pred invaliditou žalovaného v 1. rade a nevyporiadal sa s tým, prečo dovtedy nezaplatili dohodnutú kúpnu cenu a neplatili ani splátky. Uložil súdu prvého stupňa vyhodnotiť skutočnosť, že žalovaní odpredali domovú nehnuteľnosť a z nej získali finančné prostriedky a napriek tomu nedoplatili zvyšok kúpnej ceny. Vyslovil právny názor, že pri úhrade istiny v splátkach 50 eur mesačne by žalobca musel čakať ďalších 6 rokov na doplatenie zostatku kúpnej ceny, čo sa nejaví ako spravodlivé, pretože im poskytol dostatočne dlhú dobu na zaplatenie nedoplatku kúpnej ceny. Pokiaľ ide o nepriznanie úrokov z omeškania, odvolací súd sa nestotožnil s právnym záverom súdu prvého stupňa, že nepriznanie tohto nároku navrhovateľovi bolo v rozpore s dobrými mravmi tak, ako to odôvodnil súd prvého stupňa. Žalovaní tým, že nedodržali splátky kúpnej zmluvy a nezaplatili žalobcovi zvyšok kúpnej zmluvy, porušili nielen zmluvu, ale zo širšieho aspektu konali v rozpore so zásadami slušnosti a morálky, keďže kúpnu zmluvu uzatvorili dobrovoľne, bez nátlaku a vedomí si práv a povinností, ktoré im zo zmluvy vyplývajú. S ohľadom na to vyslovil odvolací súd právny názor, že navrhovateľ má právo na úroky z omeškania v zákonnej výške.
Súd prvého stupňa po doplnení dokazovania výsluchom žalovanej v 2. rade mal preukázané, že žalovaní rodinný dom, odkúpený od žalobcu predali za sumu 1.200.000,-Sk niekedy v roku 2008, z kúpnej
ceny si kúpili nový rodinný dom za sumu 850.000,-Sk a vyrovnali úver, ktorým mali dom kupovaný od žalobcu. Po odpredaji rodinného domu v septembri 2008, žalovaný v 1. rade utrpel úraz a bol uznaný za invalidného. V súčasnosti poberá invalidný dôchodok vo výške 240,50 eura mesačne. Tento príjem je jediným príjmom žalovaných.
Podľa § 160 ods. 1 OSP ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Trojdenná lehota ku splneniu povinnosti uložená v rozsudku je stanovená zákonom, a preto jej uplatnenie rozhodnutím súdu nie je treba zdôvodňovať a zisťovať jej primeranosť v konkrétnom prípade. Naproti tomu, ak má súd za to, že je namieste v prejednávanom prípade určiť k plneniu lehotu dlhšiu alebo stanoviť, že sa plnenie má vykonať v splátkach, musí byť táto časť výroku rozhodnutia podložená zistením všetkým potrebných skutočností, ktoré by presvedčivo odôvodňovali záver súdu, že je vzhľadom k povahe prejednávanej veci priznaného nároku a osobným pomerom účastníka konania vhodné použiť výnimky zo zákonnej zásady. Pri úvahe možnosti stanoviť splátky musí súd tiež posúdiť, že nemajú byť podmienky splatnosti určené tak, aby pre nesplnenie niektorej povolenej splátky bola splatná celá pohľadávka bez významu, to nebude najmä uváženie výšky priznaného plnenia, platobná schopnosť odporcov a v konaní prejavená snaha o plnenie celého záväzku alebo jeho časti, možnosť navrhovateľa domáhať sa plnenia jednotlivých splátok v prípade jej nedodržania, a skutočnosť, že prípadné zdržanie v plnení, súdom stanovenej povinnosti nedodržaním jednotlivých splátok, by v riešenom prípade nebolo vzhľadom k osobným pomerom vymáhajúceho príliš ťaživé.
Odvolací súd po prejednaní veci aj v súlade s právnym názorom vysloveným v predchádzajúcom rozhodnutí rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil. K právnemu názoru vyslovenému v zrušujúcom uznesení dodáva len toľko, že po doplnení dokazovania bolo preukázané, že žalovaní odpredali rodinný dom, ktorí kúpili od žalobcu. Za túto nehnuteľnosť získali finančné prostriedky, podľa vyjadrenia žalovanej v 2. rade v sume 1.200.000,-Sk. Časť týchto peňazí použili na zakúpenie nového rodinného domu a zvyšnú časť, podľa jej slov, použili na splatenie úveru. Je nutné uviesť, že kúpnu zmluvu účastníci konania uzatvorili ešte v roku 2007. Finančné prostriedky odpredajom domu získali žalovaní v roku 2008. Žalovaný v 1. rade sa stal invalidným až 01. 01. 2011. Predtým bol síce práceneschopný, ale najmenej od roku 2008 do roku 2010 nemal také zdravotné problémy, ktoré by neumožňovali pracovať. Tento stav pretrvával aj v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy. Z tohto pohľadu je preto podstatné, že žalovaní napriek tomu, že pri uzatváraní kúpnej zmluvy si boli vedomí povinností vyplývajúcich zo zmluvy, a teda aj povinnosti zaplatiť kúpnu cenu v dohodnutých splátkach, v konaní nepreukázali, že by od roku 2007 do roku 2010 došlo u nich k takej závažnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala (celkom výnimočne) prihliadnuť na túto okolnosť. Odpredali domovú nehnuteľnosť, čím získali peňažné prostriedky, z ktorých mohli uhradiť splátky nedoplatku kúpnej ceny, čo ale neurobili, a to ani čiastočne. So žalobcom v tomto smere nekomunikovali, a preto ich obrana, že finančné prostriedky použili na kúpu rodinného domu (nového) a úhradu úveru, je z pohľadu povinnosti, ktorá im vznikla skôr v zmysle kúpnej zmluvy, právne bezvýznamná. Je nutné prihliadnuť aj na oprávnené záujmy žalobcu, ktorý od roku 2007 nemá ani finančné prostriedky ani domovú nehnuteľnosť a žalovaným pri nimi navrhovanej výške splátok by trvalo minimálne ďalších 6 rokov, pokiaľ by žalobca získal svoje finančné prostriedky. Takéto konanie by bolo podľa názoru odvolacieho súdu v rozpore s dobrými mravmi a nie je možné súhlasiť s názorom súdu prvého stupňa, že žalobca mohol od zmluvy odstúpiť v dôsledku nezaplatenia kúpnej ceny. Odstúpenie od zmluvy je právom, nie povinnosťou predávajúceho, a preto nevyužitie práva ho nemôže zaťažovať.
Z uvedených dôvodov odvolací súd uzavrel, že rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutej časti, týkajúcej sa povolenia splátok istiny, je vecne správny, a preto ho podľa § 219 OSP potvrdil.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 OSP, úspešnému žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže ich náhradu nepožadoval.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.