Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (18)Rozsudok_7C-277-2012.pdf
PDF · 86.05 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/277/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce, sudca JUDr. Milan Mitterpák, v právnej veci žalobcu BL Telecom debt, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 45 535 108, zastúpeného advokátskou kanceláriou SOUKENÍK-ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711 proti žalovanej D. X., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom J. XXX/XX, P., zastúpenej opatrovníčkou P. X., zamestnankyňou tunajšieho súdu, o zaplatenie 359,55 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 311,75.- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% zo sumy 63,07.- € od 12.8.2009 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 228,69.- € od 12.9.2009 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 9% zo sumy 19,99.- € od 12.10.2009 do zaplatenia a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi trovy konania na účet právneho zástupcu žalobcu, v sume 15,78 € do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Dňa 16.12.2011 spoločnosť Slovak Telekom, a.s. Bratislava postúpila svoju pohľadávku na žalobcu BL Telecom debt, s.r.o. Bratislava, s tým, že žalovaná uzatvorila s právnym predchodcom žalobcu zmluvu č.XXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby právnym predchodcom žalobcu žalovanej. Žalovanej boli vystavené faktúry a to č.XXXXXXXXXX splatná dňa 11.11.2010 znejúca na sumu vo výške 47,80 €, č.XXXXXXXXXX splatná dňa 11.8.2009 znejúca na sumu vo výške 63,07 € a č.XXXXXXXXXX splatná dňa 11.9.2009 znejúca na sumu vo výške 228,69 €, č.XXXXXXXXXX splatná dňa 11.10.2009 znejúca na sumu vo výške 19,99 €.
V tejto právnej veci vydal Okresný súd Michalovce platobný rozkaz sp.zn. 16Ro/198/2012 zo dňa 24.7.2012, ktorý sa nepodarilo doručiť do vlastných rúk žalovanej, ktorý sa v súčasnosti zdržiava na neznámom mieste. Z toho dôvodu súd ustanovil žalovanej v zmysle ustanovenia §29 O.s.p. na ochranu jeho práv a záujmov opatrovníka.
Podľa § 173 ods. 2 tretia veta O.s.p., súd zruší platobný rozkaz spravidla až spolu s ďalším úkonom vo veci samej, prípadne spolu s úkonom, ktorým sa konanie končí.
Podľa ust. § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z. z. o telekomunikáciách, má podnik má právo a) na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.
Podľa ust. § 42 ods. 3 písm. b) citovaného zákona, je podnik je povinný predkladať účastníkovi prehľadné a zrozumiteľné vyúčtovanie poskytnutej služby, ak z povahy služby nevyplýva, že vyúčtovanie nie je potrebné, a na požiadanie poskytovať podrobné údaje o jednotlivých odchádzajúcich volaniach.
Podľa ust. § 42 ods. 4 citovaného zákona, účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom, so zmluvou o pripojení a so všeobecnými podmienkami, b) platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní, c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.
Podľa ust. § 43 ods. 1 cit. zákona, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 42 ods. 4 písm. b/ zákona o elektronických komunikáciách je žalovaný povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify.
Vykonaným dokazovaním, výsluchom žalovanej, oboznámením sa obsahom spisu súd mal za to, že nárok žalobcu bol z časti dôvodným. Nepochybne bolo preukázané, že žalovaná využívala služby poskytované právnym predchodcom žalobcu a to spoločnosti Slovak Telekom, a.s. Z uvedeného dôvodu súd zaviazal žalovanú povinnosťou zaplatiť v prospech žalobcu sumu 311,75 €, s tým, že v časti zaplatenia sumy 47,80 € na základe faktúry č. XXXXXXXXXX splatnej dňa 11.11.2010 súd žalobu v tejto časti zamietol. Táto faktúra sa týkala zaplatenia zmluvnej pokuty v sume 47,80 €. V minulosti súdy opakovane vo vzťahu k zmluvnej pokute rozhodli, že výkon práva na zmluvnú pokutu je v rozpore s dobrými mravmi a je potrebné odmietnuť poskytnutie právnej ochrany, ak jej účelom nie je dosiahnutie primárnej funkcie zmluvnej pokuty ale obohatenie sa na úkor povinnej osoby, resp. jej šikana (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 28.5.2007 sp.zn. 32Odo202/2006). Súd ďalej poukazuje na tú skutočnosť, že funkcia zmluvnej pokuty má zabezpečovací, sankčný a kompetenčný charakter. Tieto základné funkcie však nárok na zmluvnú pokutu môže splniť prevažne vo vzťahu medzi účastníkmi dohody o zmluvnej pokute, teda voči oprávnenej osobe v prospech ktorej bola zmluvná pokuta dojednaná a len vo vzťahu k tej povinnej osobe, ktorá nejaké povinnosti zo zmluvy porušila. Uplatnením nároku na zmluvnú pokutu v danom prípade keď si uplatňuje žalobca, ktorý je postupníkom vo vzťahu k uplatnenej pohľadávke nedôjde k naplneniu ani zabezpečovacej, ani kompenzačnej funkcie pokuty a s ohľadom na dĺžku času, ktorá uplynula od porušenia zmluvnej povinnosti žalovanou možno konštatovať, že nedôjde k naplneniu ani sankčnej funkcie. Takého uplatnenie nároku na zmluvnú pokutu možno pokladať za šikanózne konanie vo vzťahu k žalovanej , ktoré by v súlade s § 3 ods.1 OZ nemalo požívať právnu ochranu. Z uvedeného dôvodu súd nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty zamietol, s tým, že priznanú sumu žalobcovi súd žalovanej povolil splácať v pravidelných mesačných splátkach avšak s tým, že nezaplatenie čo i len jednej splátky bude mať za následok zročnosť celého dlhu v zmysle § 160 ods. 1.O.s.p. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná sa dostala do omeškania súd v zmysle § 517 ods.2 OZ priznal žalobcovi úrok z omeškania.
Podľa § 517 ods.1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p.
Najvyšší súd SR vo veci sp.zn. 4Mcdo21/2009 uviedol, že súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov konania je podľa § 142 ods.1 O.s.p. je povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania uplatnených úspešným účastníkom konania v spore. Účelnosť je vlastnosť procesu v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Je preto potrebné rozlišovať medzi právom účastníka konania (fyzickej, právnickej osoby, štátneho orgánu) na právnu pomoc a nárokom na náhradu trov konania za poskytnutú právnu pomoc. Trovy konania potrebné na účelné vynaloženie alebo na ochranu práv sa však nemôžu posudzovať ako celok, aj keď účastník má právo na náhradu trov konania pretože každý úkon, alebo každé plnenie trov treba posudzovať samostatne.
Procesný súd v danej veci dospel k záveru, že jediným účelným nákladom, ktorý žalobcovi, ktorý mal v konaní čiastočný úspech, vznikol bolo zaplatenie súdneho poplatku vo výške 21,50 € a preto mu patrí jeho náhrada v rozsahu 73,40 % čo predstavuje sumu 15,78 € (úspech žalobcu 86,70 %, úspech žalovaného 13,30 %, čistý úspech žalobcu je 73,40 %).
Súd náhradu nákladov konania spojených so zastupovaním advokátom žalobcovi nepriznal, pretože sa nejednalo o náklady účelne vynaložené. Súd nijako nespochybňuje právo žalobcu na zastúpenie advokátom a v priebehu konania ho rešpektoval. Právo účastníka na zastúpenie advokátom na jednej strane a právo na náhradu nákladov konania s tým spojených na strane druhej sú práva, ktoré spolu síce úzko súvisia, avšak nie sú nerozlučne spojené. Merítkom účelnosti uvedený §142 ods.1 O.s.p. je nevyhnutné pomenovať všetky náklady, ktoré účastníkovi v priebehu konania vznikli a teda aj náklady vynaložené v súvislosti s jeho zastúpeným advokátom.
Súd náklady zastúpenia žalobcu, advokátom považoval za neúčelne po zistení, že sa jednalo o vec (ohľadne tzv. hmotného) typovo veľmi jednoducho po skutkovej i právnej stránke, pričom uplatňovanie týchto nárokov žalobcom dochádza vzorovou žalobou, v ktorej sa mení iba identifikačné údaje žalovanej strany, čísla vyúčtovacích faktúr a žalovaná suma. Vyplňovanie týchto žalôb je rutinnou činnosťou, nevyžadujúcou odborné znalosti. Ide o typovo jednu z najjednoduchších vecí, kde súd nemá poznatok, žeby takáto žaloba bola niekedy zamietnutá.
Žalobca a právny zástupca sú si vyššie uvedených okolností vedomí a pretože aj keď súd vo veci nariadil pojednávanie, títo sa ho nikdy nezúčastňujú, vychádzajúc z toho, že súd sa pravdepodobnosťou hraničiacou rozhodne na základe predložených písomných podkladov v prospech žalobcu.
K rovnakému záveru k akému dospel súd aplikáciou § 142 ods.1 O.s.p. súd dospel aj za použitia § 150 ods. 2 O.s.p. podľa ktorého ak sú trovy konania drobných sporov neprimerané voči pohľadávke môže ich súd nepriznať alebo znížiť. Neprimeranosťou podľa súdu nemožno rozumieť iba zjavný nepomer
medzi výškou uplatnenej drobnej pohľadávky a výškou trov konania, ale vôbec aj vznik trov konania, ktorý vznik vo vzťahu k jednoduchosti sporu je ako taký neprimeraný.
Súd zároveň poukazuje na nález Ústavného súdu Českej republiky sp.zn. I.Us988/2012 podľa ktorého typový spôsob uplatnenia pohľadávky je dôkazom toho, že účelom právneho zastúpenia nie je poskytovanie právnej pomoci ale parazitovanie na drobných pohľadávkach voči občanom, ktoré sú umelo navýšované do nezmyselnej výšky za účelom zabezpečenia ľahkého zárobku. Takéto správanie je zneužitím práva na zastúpenie advokátom, resp. dokonca procesnou šikanou, a preto takéto trovy konania nemožno priznať hoci bol účastník vo veci samej úspešný.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v 3. exemplároch.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, a čoho sa odvolateľ domáha.( § 205 ods. 1 O. s. p. )
Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť iba niektorým z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. a/ až f/ O. s. p.:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.