Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/8/2013

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Údernícka 5, IČO: 35 724 803, zastúpený Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Údernícka 5, IČO: 36 613 843, proti odporcovi: D. D., nar. XX. XX. XXXX, naposledy bytom v L., E. XX/XX, t.č. hlásený pobyt bezdomovca v meste L., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Spotrebiteľské združenie OSA, so sídlom Bratislava, Fedinova 9, IČO: 42 260 086, zastúpený HKP Legal, s.r.o., so sídlom Bratislava, Sasinkova 6, IČO: 36 727 334, o zaplatenie sumy 1.387,38 eura s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa a vedľajšieho účastníka na strane odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 21. septembra 2012 č.k. -71 vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka , takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka m e n í tak, že navrhovateľ je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania v sume 189,60 eura, právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka Advokátskej kancelárii HKP Legal, s.r.o., so sídlom Bratislava, Sasinkova 6, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 40,22 eura právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka Advokátskej kancelárii HKP Legal, s.r.o., so sídlom Bratislava, Sasinkova 6, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil konanie podľa pre späťvzatie návrhu navrhovateľa vo veci samej. Zároveň podľa , rozhodol, že navrhovateľovi sa vracia súdny poplatok vo výške 76,37 eura, krátený o 6,63 eura, ktorý bude vrátený cestou Daňového úradu Bratislava, po právoplatnosti tohto rozhodnutia. O trovách konania účastníkov konania rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal a zároveň rozhodol o povinnosti navrhovateľa nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy konania vo výške 159,17 eura, na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka, do troch dní od právoplatnosti uznesenia. V dôvodoch uviedol, že navrhovateľ sa návrhom doručeným dňa 17.02.2012 domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 1.387,38 eura spolu s 14% úrokom z omeškania ročne zo sumy 796,65 eura od 23.10.2008 do zaplatenia, pričom dňa 08.06.2012 oznámilo vstup do konania Spotrebiteľské združenie OSA a zároveň vznieslo námietku premlčania na žalované peňažné plnenie. Zastal názor, že s poukazom na ust. má aj vedľajší účastník na strane odporcu procesné právo vzniesť námietku premlčania v rámci obrany proti žalobnému návrhu (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. z 19.02.2009). V dôsledku vznesenej námietky premlčania navrhovateľ oznámil súdu po vytýčení termínu pojednávania, že berie návrh v celom rozsahu späť a konanie žiada zastaviť s tým, že mu bude vrátený súdny poplatok. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa prvej vety tak, že odporcovi, ktorému vzniklo právo na náhradu trov zastaveného konania ich nepriznal, pretože v súvislosti s týmto konaním mu žiadne trovy nevznikli a ani o ne nepožiadal.

Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu priznal náhradu trov konania podľa vety vety a navrhovateľovi, ktorý späťvzatím návrhu zavinil, že sa konanie zastavilo, uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania vo výške 159,17 eura, ktoré pozostávali z trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby podľa č. o odmenách a náhradách advokátov v znení neskorších predpisov (ďalej „“), a to prevzatie veci a podanie vyjadrenia ( odmena advokáta vo výške 58,69 eura, k tomu režijný paušál 7,63 eura a 20 % daň z pridanej hodnoty), keďže právny zástupca vedľajšieho účastníka na strane odporcu preukázal, že je platcom DPH. Súd prvého stupňa určil základnú sadzbu tarifnej odmeny analogicky podľa ust. vo výške 58, eura, keďže bolo zrejmé, že ide o zastupovanie spotrebiteľského združenia v spore zo spotrebiteľskej zmluvy, pričom práve pre absenciu úspešného účastníka konania nie je možná aplikácia ust. . Svoj závery oprel aj o rozhodnutia odvolacích súdov SR, rozhodnutia Súdneho rozhodnutia ESĽP a rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. -25 zo dňa 22.11.2011.

Proti tomuto uzneseniu súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa trov konania vedľajšieho účastníka podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ i vedľajší účastník na strane odporcu.

Navrhovateľ v odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa. Mal za to, že vedľajší účastník na strane odporcu musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Podľa údajov registrácie Ministerstvom vnútra SR samotné združenie má v radoch členov, ktorí evidentne majú právnické vzdelanie. Navyše v zmysle ust. združenia na ochranu spotrebiteľa majú pritom možnosť využívať aj určenú podporu ministerstva. Podľa názoru navrhovateľa úmyslom zákonodarcu bolo umožniť kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa priamo na ten účel zriadeným subjektom, ktoré budú spôsobilé poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc, a ktoré budú v danej oblasti aj materiálne aj personálne vybavené a odborne kompetentné. Poukázal na to, že v danom prípade nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva, čo predstavuje dôvod hodný osobitného zreteľa podľa . Uviedol, že nevzhliadol význam v právnom zastúpení vedľajšieho účastníka, pretože samotnou úlohou združenia je ochrana spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch. Bránil sa tým, že pred zaslaním oznámenia o vstupe do konania, vedľajší účastník nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade, pričom viaceré procesné podania nadbytočne opakuje bez uvedenia nových, významných skutočností, vzťahujúcich sa na predmet sporu. Paušálny vstup vedľajšieho účastníka zastúpeného advokátom do konaní, v ktorých pre vstup nebol žiadny dôvod, iba zbytočne navyšuje trovy konania, čo navodzuje dojem účelovosti. Na základe uvedeného navrhovateľ žiadal rozhodnutie v napadnutej časti zmeniť a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznať s použitím ust. . Záverom si uplatnil trovy odvolacieho konania .

Vedľajší účastník na strane odporcu v odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci, spočívajúce v nesprávnej aplikácii ust. č. o odmenách a náhradách advokátov v znení neskorších predpisov (ďalej „“). Poukázal na to, že v konaní si vyčíslil trovy konania pozostávajúce z náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 213,50 eura. Vychádzal z názoru, že aplikácia ust. na daný skutkový stav nie je náležitá, jednak z dôvodu, že vedľajší účastník na strane odporcu nie je samotným spotrebiteľom, ale právnickou osobou zloženou za účelom ochrany práv spotrebiteľov, a jednak z dôvodu, že odporca bol v konaní úspešný práve v dôsledku z úkonov vedľajšieho účastníka a to tým spôsobom, že navrhovateľ bol kvôli vznesenej námietky premlčania zo strany vedľajšieho účastníka nútený vziať návrh na začatie konania späť a následne bolo konanie v celom rozsahu zastavené. Uvedené ust. by sa podľa názoru vedľajšieho účastníka nemalo aplikovať v prospech navrhovateľa, ale výlučne v prospech odporcu (spotrebiteľa), teda výlučne v prípadoch, ak by bol klient - spotrebiteľ povinný nahradiť svojmu právnemu zástupcovi - advokátovi trovy konania. Z uvedených dôvodov bolo potrebné pri rozhodovaní o trovách vedľajšieho účastníka postupovať podľa v spojení s ust. a vedľajšiemu účastníkovi priznať náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 213, eura. Záverom si uplatnil aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške 57,96 eura.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu vedľajšieho účastníka na strane odporcu navrhol uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmeniť a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania nepriznať. Uviedol, že vedľajší účastník na strane odporcu musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Mal za to, že ak by aj bolo z nejakého dôvodu nutné, aby vedľajší účastník bol zastúpený advokátom, tak bez práva na náhradu trov konania, v opačnom prípade by inak nebol dôvod na pripustenie vedľajšieho účastníka, keďže by vedľajší účastník - združenie nevedelo naplniť predmet svojej činnosti. Okrem toho zdôraznil, že nepriznaním náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi súd neporušuje základné právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa a SR, keďže tieto trovy neboli účelne vynaložené a neboli ani v príčinnej súvislosti s procesným postojom vedľajšieho účastníka k predmetu konania. Podľa názoru navrhovateľa konaním vedľajšieho účastníka na strane odporcu v podobe jeho právneho zastúpenia dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania, na ktorú skutočnosť by súd mal prihliadať a reflektovať použitím ust. a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania nepriznať.

Vedľajší účastník na strane odporcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že v danom prípade neexistuje dôvod na nepriznanie práva na náhradu trov vedľajšiemu účastníkovi. Súd prvého stupňa v tomto prípade o trovách konania správne rozhodol podľa , keďže vedľajší účastník stojaci v konaní na strane odporcu mal v konaní plných úspech. Je nepochybné, že dôvodom späťvzatia návrhu na začatie konania bolo uplatnenie námietky premlčania vedľajším účastníkom. V nadväznosti na uvedené považoval stanovisko popierajúce význam právneho zastúpenia za účelové a zjavne nesprávne. Navyše výklad, ktorý by z uplatňovania práv vedľajšieho účastníka vylúčil možnosť dať sa právne zastúpiť treba podľa vedľajšieho účastníka považovať za odporujúci zákonom Slovenskej republiky a tiež predpisom Európskej únie, pretože pri jeho aplikovaní by nebolo možné prostredníctvom združenia riadne, účelne a efektívne chrániť a presadzovať práva a oprávnené záujmy spotrebiteľov, a teda ani plniť základnú úlohu spotrebiteľského združenia. Spochybnením opodstatnenosti právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces zahrňujúceho, okrem iného aj tzv. princíp rovnosti zbraní. Zastal názor, že vedľajšiemu účastníkovi nie je možné odoprieť právo dať sa zastúpiť advokátom. V prípade, že odvolací súd sa stotožní s právnym názorom súdu prvého stupňa žiadal, aby odvolací súd v zmysle ust. pred vydaním rozhodnutia konanie prerušil a požiadal Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o práve spotrebiteľského združenia na plnohodnotné právne zastúpenie - vrátane práva na priznanie náhrady trov konania v prípade, ak procesné úkony združenia budú v súdnom procese na prospech spotrebiteľa a budú mať v časti týkajúcej sa účasti spotrebiteľského združenia za následok úspech vo veci - ako o predbežnej otázke. Záverom si uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 85,54 eura (vrátane DPH) a to za dva úkony právnej služby (odvolanie a vyjadrenie).

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ), preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, v medziach podaného odvolania podľa , bez nariadenia pojednávania podľa a dospel k záveru, že odvolanie vedľajšieho účastníka je čiastočne dôvodné, preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o zastavení konania, o vrátení súdneho poplatku navrhovateľovi a vo výroku o nepriznaní náhrady trov konania odporcovi nebolo odvolaním napadnuté, preto v tejto časti nadobudlo právoplatnosť. Predmetom odvolacieho konania tak zostal iba výrok týkajúci sa povinnosti navrhovateľa zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy konania vo výške 159,17 eura.

Podľa , trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa , žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Podľa , ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Podľa , ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

V prípade zastavenia konania v zásade nemá žiaden z účastníkov právo na náhradu trov konania v zmysle , , , . Z tohto pravidla však existujú dve výnimky zakotvené v ustanovení . Ak navrhovateľ vezme návrh späť a nejde o prípad podľa druhej vety , z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil

zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť odporcovi trovy konania. Otázka zavinenia v takomto prípade sa hodnotí len z procesného hľadiska. Zavinenie navrhovateľa môže spočívať v tom, že podal návrh napriek tomu, že dlh bol splnený, a túto skutočnosť nezistil pred podaním návrhu, alebo v tom, že návrh vzal späť bez toho, aby odporca splnil to, čoho sa petitom domáhal, prípadne žaloval po inej strate aktívnej legitimácie (zánik záväzku započítaním), atď. Pokiaľ ide o zastavenie konania po späťvzatí návrhu, ku ktorému došlo pre správanie sa odporcu, pričom návrh bol podaný dôvodne, zakladá právo navrhovateľa na náhradu trov zastaveného konania. Dôvodnosť podania návrhu sa posudzuje procesne. Nerozhoduje, aký by bol výsledok konania, keby nedošlo k späťvzatiu návrhu, ale to, že odporca splní to, čoho sa navrhovateľ domáha, a len preto navrhovateľ vezme návrh späť.

Všeobecne pre náhradu trov konania v sporovom konaní platí zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zásada úspechu vo veci znamená, že účastník, ktorý mal v sporovom konaní plný úspech, má právo na náhradu všetkých trov konania. Posúdenie účelnosti pritom bude závislé od konkrétnych okolností tej - ktorej veci. Podstatou zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by v riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil alebo sa mu prihodila náhoda, ktorá ich vyvolala. Aj v prípade, ak sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, ak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody zvláštneho zreteľa, nemusí náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Musí však ísť o celkom výnimočné prípady, ktorých výnimočnosť môže spočívať jednak v okolnostiach danej veci alebo v okolnostiach na strane účastníkov konania. Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný prípad a či sú dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci, okolností, ktoré viedli k uplatneniu práva na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod.

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu prvého stupňa dňa 17.02.2012 domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 1.387,38 eura spolu s príslušenstvom. Dňa 08.06.2012 bolo súdu prvého stupňa doručené oznámenie vedľajšieho účastníka o vstupe do konania, jeho žiadosť o zaslanie návrhu na začatie konania a vznesenie námietky premlčania k nárokom uplatňovaným navrhovateľom v tomto konaní, pričom si zároveň uplatnil trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby. Písomným podaním zo dňa 26.06.2012 súd prvého stupňa oznámil navrhovateľovi vstup vedľajšieho účastníka do konania, vrátane doručenia písomností vedľajšieho účastníka. Dňa 23.07.2012 bolo súdu prvého stupňa doručené písomné vyjadrenie vedľajšieho účastníka, v ktorom opätovne vzniesol námietku premlčania, s tým, že si vyčíslil aj odmenu za úkony právnej služby (prevzatie a príprava a vyjadrenie zo dňa 20. 07. 2012) vo výške 213,50 eura. Súd prvého stupňa na deň 17.09.2012 vytýčil vo veci pojednávanie. Písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 20. 08. 2012 navrhovateľ oznámil súdu, že berie návrh späť a konanie žiada zastaviť, pričom žiadal, aby

súd vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy konania nepriznal. Následne súd prvého stupňa rozhodol napadnutým uznesením.

V prejednávanej veci vzal navrhovateľ po vznesení námietky premlčania vedľajším účastníkom návrh v celom rozsahu späť, pričom dôvod späťvzatia návrhu neuviedol. Tento dispozitívny úkon navrhovateľa bol dôvodom pre zastavenie konania. Z procesného hľadiska potom platí, že navrhovateľ procesne zavinil zastavenie konania a je povinný nahradiť trovy konania odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu podľa prvej vety . Z obsahu spisu nevyplýva, že by odporcovi nejaké trovy vznikli, preto mu ich ani súd nepriznal. Je však nepochybné, že vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy vznikli titulom právneho zastúpenia advokátom, preto má navrhovateľ povinnosť mu ich nahradiť, ale nie podľa , ako to žiadal vedľajší účastník, ale podľa , pretože konanie vo veci samej skončilo zastavením konania.

Odvolací súd dodáva, že v prípade náhrady trov zastaveného konania platí, že účastník síce má právo na náhradu trov, ale len potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva.

Podľa ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. V zmysle poznámky 10a) k tomuto ustanoveniu, osobitným predpis je aj o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov.

Z uvedeného vyplýva, že v tých sporoch, ktoré majú povahu spotrebiteľských sporov sa môže konania zúčastniť na strane spotrebiteľa právnická osoba, ktorou je združenie podľa v znení neskorších predpisov. Spotrebiteľské združenie OSA má oprávnenie v tomto spore vystupovať ako vedľajší účastník na strane odporcu a nemusí preukazovať právny záujem na jeho výsledku. Keďže túto možnosť mu dáva priamo špeciálna zákonná úprava ust. .

Vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností ( ).

Z uvedeného ustanovenia možno vyvodiť záver, že vedľajší účastník má právo na právnu pomoc, ktorú je možné v rámci občianskeho súdneho konania zabezpečiť prostredníctvom právneho zastúpenia advokátom, a potom aj právo na náhradu trov konania v prípade, ak toto právo vznikne tomu účastníkovi, ktorého v konaní podporuje.

Argumentáciu navrhovateľa v odvolaní, že v danej veci nešlo o účelne vynaložené trovy konania vedľajším účastníkom, nepovažoval odvolací súd za dôvodnú, pretože práve po vznesení námietky premlčania zo strany vedľajšieho účastníka došlo k späťvzatiu návrhu navrhovateľom.

Účelnosť sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc v zmysle článku 47 ods. 2 SR a trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelne vynaložené trovy považujú. Aj keď účelnosť vynaložených trov konania je treba posudzovať zvlášť v každom prípade, vedľajší účastník v danej veci riadne hájil práva účastníka, na strane ktorého vystupuje a samotná okolnosť, či sa dá v konaní zastúpiť právnym zástupcom, je na voľbe vedľajšieho účastníka, pričom medzi trovy konania podľa patrí aj náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu. Ani samotná skutočnosť, že úkony, ktoré uskutočnil právny zástupca vedľajšieho účastníka mohol uskutočniť aj vedľajší účastník, nie je dôvodom, pre ktorý by bolo vylúčené, aby združenie bolo v konkrétnom konaní zastúpené právnym zástupcom.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka podľa zmenil a vedľajšiemu účastníkovi podľa vety prvej priznal náhradu trov konania v celkovej sume 189,60 eura, pozostávajúcu z dvoch úkonov právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a vyjadrenie zo dňa 10.05.2012 ) podľa , vyhl. č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Výška tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby podľa vyhl. je 71, eura ( vychádzajúc z tarifnej hodnoty 1.387, ), k odmene patrí režijný paušál 7, eura () a daň z pridanej hodnoty ( 20 % zo sumy 71, + 7, ) v sume 15, eura ( ). Za účelne vynaložené trovy vedľajšieho účastníka považuje odvolací súd sumu 86, eura ( 2x 71, + 2x7,+2x 15, ) z titulu právneho zastúpenia. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na nesprávnu aplikáciu ust. , podľa ktorého súd prvého stupňa analogicky vychádzal pri určení výšky tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby, pretože v danom prípade neboli naplnené podmienky, predpokladané týmto ustanovením, pretože klientom advokátskej kancelárie HKP Legal, s.r.o. nie je odporca ako spotrebiteľ ale Spotrebiteľské združenie OSA, ktorý v konaní vystupuje ako vedľajší účastník na strane odporcu. Odvolací súd uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť prisúdené trovy vedľajšiemu účastníkovi právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka ( ) v lehote do troch dní od právoplatnosti uznesenia podľa .

V odvolacom konaní bol vedľajší účastník úspešný, preto mu vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania podľa a . Navrhovateľovi súd uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy právneho zastúpenia pozostávajúce z odmeny za dva úkony právnej služby ( odvolanie a vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa) podľa a vyhl. č. v sume 40,22 eura, pozostávajúce z odmeny za jeden úkon po 9,13 eura, ( zo základnej tarifnej odmeny t.j. zo sumy 189,6 ), z režijného paušálu 15,26 eura, t. j. 2x 7,63 ( vyhl.) a DPH ( ) v sume 6, eura ( 20 % zo sumy 2x9, + 2x 7,). Trovy odvolacieho konania predstavujú sumu 40, eura, a povinnosť ich zaplatiť odvolací súd z vyššie uvedených dôvod uložil navrhovateľovi a to v lehote do troch dní od právoplatnosti uznesenia podľa , právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka ( ) .

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.