Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_6Co-4-2013.pdf
PDF · 95.69 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/4/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a sudkýň JUDr. Marty Polyákovej a JUDr. Dagmar Podhorcovej, v právnej veci navrhovateľky : W. K., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko: I. E., B. XXXX/XX, zastúpenej : ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Ervin Erdélyi, so sídlom Nové Zámky, P. Blahu 7/A, IČO: 42 122 171, proti odporcom : 1/ B. K., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko: I. E., B. XXXX/XXA, 2/ W. K., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko: I. E., B. XXXX/XXA, zastúpeným advokátkou: Mgr. Dana Tomanová, so sídlom Nové Zámky, Björnsonova 2, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky z 24. septembra 2012 pod č. k. 4C/100/2012-59 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť odporcom v l. a 2. rade náhradu trov odvolacieho konania v sume 66,32 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet zástupkyne odporcov Mgr. Dany Tomanovej, vedený vo O. a.s., č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa podanou žalobou domáhala určenia, že je podielovou spoluvlastníčkou v 1 nosného múra, tvoriaceho hranicu medzi jej rodinným domom a rodinným domov odporcov v l. a 2. rade. Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol.
V dôvodoch svojho písomného rozhodnutia poukázal na výsledky vykonaného dokazovania, z ktorého zistil, že pôvodnými vlastníkmi nehnuteľnosti nachádzajúcich sa v I. E. na B. ulici XX, zapísaných na LV č. XXXX ako parc. č. XXXX - dom súp. č. XXX a dvor o výmere 586 m2, parc. č. XXXX - roľa o výmere 1287 m2 boli J. Z. a jeho manželka W. Z.. Notárskou zápisnicou bývalého Štátneho notárstva v Nových Zámkoch zo 17.02.1980 pod č. k. NZ/544/80 boli pôvodné nehnuteľnosti rozdelené podľa geometrického plánu a novovytvorené parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha s domom súp. č. XXXX o výmere 175 m2, parc. č. XXXX/X - záhrada o výmere 594 m2 predali pôvodní vlastníci J. Q. a V. Q. a novovytvorenú parc. č. XXXX/X - spoločný dvor o výmere 267 m2 im odpredali v podiele 1 k celku. V roku 1982 nadobudla nehnuteľnosť, dom so súp. č. XXXX/XX nachádzajúcom sa na parc. č. XXXX/X spolu s parc. č. XXXX/X a v 1 podielu na parc. č. XXXX/X matka navrhovateľky V. Y., po ktorej nehnuteľnosti zdedila navrhovateľka. Medzi domom navrhovateľky č. XXX/XX a domom odporcov v l. a 2. rade č. XXXX/XX/A sa nachádza parc. č. XXXX/X, ktorá bola až do roku 2003 v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov rodinných domov. Na základe dohody o zrušení podielového spoluvlastníctva a reálnom rozdelení nehnuteľností a dohody o zriadení vecných bremien uzatvorenej medzi W. O., V. M. a W. K. 07.04.2003 spolu s jej dodatkom z 08.07.2003 nadobudla do výlučného vlastníctva parc. č. XXXX/X navrhovateľka s tým, že bolo zriadené vecné bremeno - právo vstupu, prechodu autom i pešo, právo zriadiť a viesť prípojky vody, kanalizácie, plynu a elektriny v prospech vlastníkov stavby súp. č.
XXXX a pozemku parc. č. XXXX/X. Parc. č. XXXX/X, ktorá pôvodne trovila prechod k spoločnej parc. č. XXXX/X, bola zastrešená a to strechou a krovom domu navrhovateľky a celé ukotvenie domu bolo zachytené na múre, ku ktorému žiadala navrhovateľka určiť podielové spoluvlastníctvo. V ďalšej časti prvostupňový súd poukázal na ust. § 118, § 119, § 120 OZ a dospel k záveru, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal preukázané, že účastníci konania nadobudli nehnuteľnosti vedľa seba stojace, navrhovateľka rodinný dom na parc. č. XXXX/X a odporcovia rodinný dom na parc. č. XXXX/X. Pôvodná parc. č. XXXX/X bola označená ako spoločný dvor o výmere 267 m2. Časť tejto parcely tvoril prechod na spoločný dvor medzi obomi rodinnými domami. Navrhovateľka sa svojim návrhom domáhala určenia spoluvlastníckeho práva k nosnému múru. Zo znaleckého posudku č. 132/97 Ing. arch. Y. Z. a geometrického plánu R.. E. č. 36/2003 zistil, že múr patrí odporcom. Rodinné domy so súp. č. XXXX/XX a XXXX/XX/A sú samostatnými rodinnými domami. Samotný nosný múr, ku ktorému sa navrhovateľka domáhala určenia vlastníckeho práva nemôže byť samostatným predmetom právnych vzťahov. Takýmto samostatným predmetom právnych vzťahov je stavba, súčasťou ktorej je aj nosný múr. Nosný múr ako taký nemôže byť evidovaný v katastri nehnuteľnosti, pretože nemôže byť označený súpisným číslom a jeho právny režim sa riadi režimom hlavnej veci t. j. stavby. Je súčasťou nehnuteľností a ako taký nie je spôsobilým predmetom občianskoprávneho vzťahu a zdieľa právny osud celej nehnuteľnosti. Pretože predmetný nosný múr je súčasťou nehnuteľnosti patriacich odporcom, nie je samostatným predmetom konania a preto nie je k nemu možné určiť vlastnícke právo, ako k samostatnej veci, pretože tvorí súčasť hlavnej veci. Z uvedených dôvodov žalobu zamietol. V ďalšej časti zdôvodnil svoje rozhodnutie o náhrade trov konania, keď navrhovateľku zaviazal zaplatiť odporcom náhradu trov konania v sume 198,96 eura k rukám ich právnej zástupkyne.
Navrhovateľka napadla rozsudok v zákonnej lehote odvolaním. Odvolanie zdôvodnila ust. § 221 ods. 1 písm. h/ OSP z dôvodu, že prvostupňový súd nedostatočne zistil skutkový stav a vec následne nesprávne právne posúdil. Namietala, že prvostupňový súd založil svoje rozhodnutie na tom, že z projektu Ing. N. W. z júla 2010 vyplýva, že sa jedná o dva samostatné stojace rodinné domy. Tento projekt jej nebol doručený k nahliadnutiu, preto sa nemohla k nemu vyjadriť a zaujať kvalifikované stanovisko. Preto považovala rozsudok súdu prvého stupňa za predčasný. Ďalej namietala, že jej nebol doručený znalecký posudok Ing. arch. Y. Z. z 27.11.1977, ku ktorému sa tiež nemohla vyjadriť. Ďalej uviedla, že ak by právny stav zostal taký, aký vyplýva z rozsudku okresného súdu, uvedený rozsudok by poprel jej nárok podľa§ 80 písm. c/ OSP, pretože na danom určení má naliehavý záujem. Naliehavý právny záujem videla v tom, že jej rodinný dom je ukotvený na nosnom múre a pokiaľ by mali odporcovia, ako vlastníci nakladať so svojim vlastníctvom, mohla by byť ohrozená stavba jej rodinného domu. Pretože rozhodnutie prvostupňového súdu považovala za predčasné a namietala, že súd nevykonal všetky ňou navrhované dôkazy, žiadala, aby vo veci bolo doplnené dokazovanie pribratím nového znalca, ktorý na jej požiadanie vykonal tvárovo-miestnu ohliadku rodinného domu a odporučil vypracovať znalecký posudok znalcom z odboru stavebníctvo. Autorizovaný architekt Ing. arch. G. M. vyslovil názor, že sa nejedná o dva samostatné stojace domy napriek tomu, že v súčasnej dobe ide o dva objekty so samostatným vstupom, avšak vzájomne sú prepojené staticky. Z uvedených dôvodov žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Odporcovia v l. a 2. rade vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadali rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a zároveň si uplatnili náhradu trov odvolacieho konania. Nesúhlasili s dôvodmi odvolania navrhovateľky, pretože navrhovateľka zdedila dom so súp. č. XXXX, ktoré pôvodne patrilo im. Až na základe ich žiadosti bolo vydané rozhodnutie o zrušení súpisného čísla a bolo im pridelené nové súpisné číslo XXXX a orientačné číslo XX/A. Pôvodné súpisné číslo ich rodinného domu bolo 2210, ktoré až uvedeným rozhodnutím z roku 2003 bolo pridelené rodinnému domu navrhovateľky. Ďalej uviedli, že rodinný dom navrhovateľky stojí iba na parc. č. XXXX/X a nie aj na parc. č. XXXX/X. K námietkam navrhovateľky, o nepredložení projektovej dokumentácie Ing. N. W. uviedli, že na pojednávaní sudkyňa predložila navrhovateľke k nahliadnutiu projektovú dokumentáciu, ktorá bola súčasťou stavebného konania pre stavby rodinného domu, ktorá slúžila ako jeden zo základných dokumentov, do ktorých mala navrhovateľka ako účastníčka stavebného konania možnosť nahliadať a bola s projektovou dokumentáciou oboznámená. Taktiež sa nezakladá na pravde, že nemala možnosť nahliadnuť do znaleckého posudku č. 132/97, ktorý bol doložený súčasne s ich vyjadrením k podanej žalobe 16.07.2012. K predloženému odbornému stanovisku Ing. arch. G. M. navrhovateľkou v odvolacom konaní žiadali, aby odvolací súd na uvedené stanovisko neprihliadal,
pretože navrhovateľka ho mala možnosť predložiť v rámci prvostupňového konania a takýto dôkaz v priebehu konania nenavrhla.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania a v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods. 1 OSP) a zistení, že odvolanie spĺňa náležitosti § 205 a nasl. OSP preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a konanie, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia odvolacieho pojednávania byť viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania a skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa, pretože odvolací súd nezistil výnimky v ods. 2 - 7 § 213 OSP (§ 212 ods. 1, § 214 ods. 2, § 213 ods. 1 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné. Preto rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 OSP potvrdil.
Aj keď navrhovateľka v dôvodoch svojho písomného odvolania uviedla, že odvolanie napáda v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. h/ OSP z dôvodu, že prvostupňový súd nedostatočne zistil skutkový stav a vec následne nesprávne právne posúdil, odvolací súd posudzujúc podanie navrhovateľky podľa jeho obsahu dospel k záveru, že navrhovateľka namietala odňatie možnosti konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ OSP), pričom uvedenú vadu konania videla v tom, že prvostupňový súd založil svoje rozhodnutie na projektovej dokumentácii Ing. N. W. a znaleckom posudku č. 132/97 s ktorými nebola oboznámená a nemala možnosť sa k nim vyjadriť.
Základné právo na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Z ustanovenia článku 48 ods. 2 Ústavy SR vyplýva, že každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov v jeho prítomnosti, a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch, alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa účastníkom konania, so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami , ktoré z tohto postavenia vyplývajú (nálezy Ústavného súdu SR z 23.08.2001 II. ÚS 14/2001 z 13.11.2002, II. ÚS 132/02, III. ÚS 171/2006 z 05.04.2007).
Podľa § 1 OSP, Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmom účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.
V zmysle § 18 OSP majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv.
Obsah spravodlivého súdneho konania v sebe implikuje právo na kontradiktórne konanie, podľa ktorého procesné strany musia dostať príležitosť nielen predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby ich návrh uspel, ale aj zoznámiť sa so všetkými dôkazmi a pripomienkami, ktoré boli predložené s cieľom ovplyvniť rozhodnutie súdu a vyjadriť sa k nim.
Z obsahu zápisnice o pojednávaní z 24.09.2012 vyplýva, že na pojednávaní boli oboznámené v súlade s ust. § 118 ods. 1 OSP doklady predložené účastníkmi konania, pričom z nej vyplýva oboznámenie znaleckého posudku č. 132/97 znalca Ing. arch. Y. Z. z 27.11.1997. Následne z obsahu výpovede odporcu v 1. rade vyplýva, že odporca predložil na pojednávaní projekt Ing. N. W. zo 07.10.2010, ku ktorému sa podrobne vyjadril. Prvostupňový súd oboznamoval listinné dôkazy na začiatku pojednávania
a v závere pojednávania. Potom, čo zamietol návrh na doplnenie dokazovania, opätovne oboznámil listinné dôkazy založené v spise. Z toho vyplýva, že opätovne oboznámil znalecký posudok č. 132/97 Ing. arch. Y. Z. z 27.11.1997 a projekt Ing. N. W. na prestavbu rodinného domu. Preto námietka navrhovateľky, že prvostupňový súd jej neumožnil oboznámiť sa s uvedenými listinnými dôkazmi nie je dôvodná. Preto odvolací súd dospel k záveru, že prvostupňový súd svojim konaní neodňal navrhovateľke možnosť konať pred súdom, nakoľko v súlade s ust. § 118 ods. 1 OSP oboznámil účastníkov s vykonanými dôkazmi a navrhovateľka mala možnosť sa k nim vyjadriť. Z obsahu zápisnice však nevyplýva žiadne vyjadrenie navrhovateľky k oboznámeným listinným dôkazom.
Pretože odvolací súd nezistil žiadne vady konania pred prvostupňovým súdom, pristúpil k meritórnemu prejednaniu odvolania navrhovateľky.
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 OSP potvrdil.
Ustanovením § 219 ods. 2 OSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvého stupňa a to po skutkovej ako aj právnej stránke.
Odvolací súd sa plne stotožnil so zisteným skutkovým stavom ohľadne nadobudnutia nehnuteľnosti účastníkmi konania a o pridelení súpisného čísla. Taktiež z projektovej dokumentácie vypracovanej Ing. N. W. k prestavbe rodinného domu odporcov jednoznačne vyplýva, že sa jednalo o dva samostatné domy, medzi ktorými sa nachádzala parc. č. XXXX/X. Z obsahu znaleckého posudku č. 132/97 vypracovaného Ing. arch. Y. Z. 27.11.1997 pre ocenenie pre dedičské konanie po pani Q. vyplývajú vlastnícke vzťahy z LV č. XXXX z 11.09.1997 a to parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha o výmere 175 m2, parc. č. XXXX/X - záhrada o výmere 594 m2 a dom na parc. č. XXXX/X vo vlastníctve Q. J. a V., rod. M.. Na LV č. XXXX parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha o výmere 132 m2 - spoločný dvor vo vlastníctve Q. J. a V.. Rodinný dom súp. č. XX je samostatne stojaci rodinný dom s nevybudovaným madzardným bývaním v podkroví, ktorý bol postavený asi v roku 1958.
Z výsledkov vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že pôvodne sa jednalo o dva samostatné stojace rodinné domy, čo správne v dôvodoch svojho rozhodnutia konštatoval prvostupňový súd, ktorý ďalej uviedol, že nosný múr, ku ktorému sa navrhovateľka domáhala určenia vlastníckeho práva nemôže byť samostatným predmetom právnych vzťahov, pričom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. RC/4/1992. Uvedenou problematikou sa zaoberalo aj rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR z 30.09.1998, pod sp. zn. 33Cdo/111/98 publikované v Súdnych rozhľadoch č. 12/1998 a rozhodnutie 22 Cdo/539/2001. V nich NS ČR konštatoval, že z hľadiska občianskeho práva je nutné stavbou rozumieť výsledok stavebnej činnosti tak, ako ju chápe stavebný zákon a jeho vykonávacie predpisy, pokiaľ výsledkom tejto činnosti je vec v právnom zmysle, teda spôsobilý predmet občianskoprávnych vzťahov vrátane práva vlastníckeho (nie teda súčasť inej veci). Nešlo by o stavbu v zmysle občianskoprávneho vtedy, pokiaľ by výsledkom stavebnej činnosti nebola vec v zmysle právnom, ale tento výsledok by stal súčasťou inej veci (pozemku, stavby) tak, že by k tejto veci podľa jej povahy patril a nemohol by byť oddelený bez toho, aby sa vec znehodnotila. Musí ísť teda o takú stavbu, s ktorou by mohlo byť samostatne nakladané bez toho, aby muselo byť súčasne nakladané s pozemkom, na ktorom stavba stojí. Z oblasti občianskoprávnych vzťahov preto nemožno pojem stavby vykladať podľa správnych, spravidla stavebných predpisov.
Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.
Odvolací súd neprihliadol na predložené odborné stanovisko navrhovateľkou k podanému odvolaniu, ktoré bolo vypracované 17.10.2012. Navrhovateľka v priebehu konania tak ako tvrdila v dôvodoch svojho písomného odvolania nenavrhovala vo veci doplnenie znaleckého dokazovania, pretože v závere pojednávania vo svojom konečnom návrhu jej právny zástupca uviedol, že ak by mal súd za to, že
je potrebné nariadiť znalecké dokazovanie, žiadal vyžiadanie stavebného povolenia k pôvodnému rodinnému domu XXXX/XX, aby sa zistilo, ktorý dom bol postavený skôr. Účastníci konania boli poučení podľa ust. 120 ods. 4 OSP na začiatku konania a odvolací súd nezistil ďalšie odvolacie dôvody uvedené v ust. § 205a ods. 1 OSP, preto v zmysle citovaného ustanovenia na tieto neprihliadal.
O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 151 ods. 1, § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 142 ods. 1 OSP a odporcom úspešným v odvolacom konaní priznal náhradu trov odvolacieho konania. Trovy konania predstavujú trovy právneho zastúpenia za vyjadrenie k odvolaniu v sume 58,69 eura (§ 11 ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z. z.) a režijný paušál 7,63 eura spolu 66,32 eura, ktorú sumu je navrhovateľka povinná zaplatiť na účet právnej zástupkyne odporcov v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.