Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25C-144-2011.pdf
PDF · 127.07 KB
Case nature
Subarea
25C/144/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I sudkyňou Mgr. Patriciou Skotnickou v právnej veci navrhovateľky S. F., bývajúcej v Y.M., G. XXXX/XX, proti odporcovi Slovenskému pozemkovému fondu, so sídlom v Bratislave, Búdkova 36, zastúpenému v čase vyhlásenia rozsudku do 19.02.2013 Advokátskou kanceláriou BOLLARDT, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Štúrova 4, konajúcej prostredníctvom Mgr. Petra Bollardta, advokáta, o náhradu škody a pridelenie náhradného pozemku, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamieta.
Navrhovateľka je povinná nahradiť odporcovi trovy konania a trovy právneho zastúpenia vo výške 19.416,85 Eur, k rukám právneho zástupcu odporcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom na začatie konania domáhala voči odporcovi zaplatenia sumy 2.310.000 Eur titulom náhrady škody a v tejto súvislosti i uloženia povinnosti odporcovi vydať jej náhradný pozemok v k.ú. obce Y., resp. Y., v hodnote X.XXX,XX Eur a vo výmere, ktorá by zodpovedala pozemku, ktorý pôvodne kúpila a rovnakého alebo podobného priestorového rozloženia, všetko vo väzbe na nesprávny úradný postup odporcu podľa zákona č. XXX/XXXX Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej len "zákon č. 514/2003 Z.z."). Nesprávny úradný postup odporcu mal pritom spočívať v tom, že pri uzavretí Zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom zo dňa 27.06.1997 (ďalej len "zmluva o prevode") uzavretej so spoločnosťou I. A. - A. U. odporca
- 2 -
pochybil, keď si neoveril, či pozemok parcela č. XXX, o výmere X.XXX m2, druh pozemku trvalé trávne porasty, v k. ú. Y., (ďalej len "pozemok") je voľný, neviaznu na ňom žiadne ťarchy, ani práva tretích osôb, a teda, si neoveril, či je odporca oprávnený s daným pozemkom voľne nakladať. J. totiž nadobudla vlastnícke právo k predmetnému pozemku na základe kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX uzavretej so spoločnosťou I. A. - A. U., ktorej vklad vlastníckeho práva bol povolený v katastri nehnuteľností pod V XXX/XX-XX/XX, riadne zaplatila kúpnu cenu, pričom rozsudkom H. súdu v J. naposledy zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. XCo XXX/XXXX, súd určil vlastnícke právo k danému pozemku v prospech S. X. a jej dovolanie proti tomuto rozsudku Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zo dňa 17.06.2009, sp. zn. XCdo XXX/XXXX, zamietol. Pokiaľ by teda odporca dostatočne preveril skutkový stav, predovšetkým, či neexistuje prídelová listina spochybňujúca vlastníctvo firmy I. A. - A. U., nemohol by mu označený pozemok prideliť na základe zmluvy o prevode a navrhovateľke by nevznikla škoda.
Navrhovateľka písomným podaním zo dňa XX.XX.XXXX doplnila na výzvu súdu svoje podanie a uviedla, že v konaní sa voči odporcovi domáha úhrady skutočnej škody zdokladovanej i účtovnými dokladmi. Pozemok odkúpila za účelom vybudovania haly pre výrobu fotovoltaických panelov, ktorá hala mala nadväzovať na prvú už vybudovanú halu produkujúcu špeciálne sklá využívané aj pri výrobe fotovoltaických panelov. V rokoch 2007 a 2008 nemohla s výstavbou haly začať, pričom u distribučnej siete v spoločnostiach D. a P. v P. republike si zabezpečila rezerváciu pre vybudovanie fotovoltaických elektrární, rezervácia jej bola pridelená a termín pripojenia bol stanovený do augusta 2010 pre spoločnosť N. A. Y. s.r.o. a do decembra XXXX pre spoločnosť G. VIN. s.r.o., Česká republika. Obe spoločnosti mali uskutočniť nákup fotovoltaických panelov z výrobného závodu na Slovensku, s rozpočtom pre obe elektrárne cca 2.000.000 Eur. Z dôvodu rozhodnutí súdov (ktorými určili vlastnícke právo k pozemku v prospech S. X.) nestihla termíny pripojenia a bola nútená navýšiť rozpočet a uskutočniť prefinancovanie panelov od inej spoločnosti, pričom navrhovateľke priamo vzniknutá strata zodpovedala sume 2.476.814 Eur, ktorej sa v konaní domáhala titulom náhrady škody. Navrhovateľka súčasne žiadala zaviazať odporcu na vydanie náhradného pozemku v k.ú. obce Y., registrovaného v registri C ako trvalý trávnatý porast o výmere X.XXX m2, v hodnote X.XXX,XX D..
So zreteľom na rozšírenie žalobného petitu v časti náhrady škody a jeho úpravu vo zvyšnej časti, v ktorej navrhovateľka žiadala o vydanie náhradného pozemku, konajúci súd uznesením zo dňa XX.XX.XXXX, č.k. XXC XXX/XXXX-XX, pripustil zmenu žalobného petitu podľa návrhu navrhovateľky v podaní zo dňa 20.01.2012.
Odporca s návrhom navrhovateľky nesúhlasil a žiadal ho ako nedôvodný zamietnuť. Namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľky v spore dôvodiac, že nebola účastníčkou konania, v ktorom došlo k uzavretiu Zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemku parcela č. 602, druh pozemku trvalý trávny porast, o výmere X.XXX m2, zo dňa XX.XX.XXXX, a teda nebola účastníčkou konania, v ktorom namietala nesprávny úradný postup. Medzi navrhovateľkou a odporcom pritom nevznikol žiaden zmluvný vzťah. Taký vzťah neexistoval ani v časti návrhu, v ktorej navrhovateľka žiadala o vydanie náhradného pozemku dôvodiac, že proces vydania náhradného pozemku upravuje zákon č. 330/1991 Zb. a aplikuje sa
- 3 -
na presne zákonom stanovené prípady, ako aj osoby, pričom navrhovateľka nepatrila do okruhu tzv. oprávnených osôb na vydanie náhradného pozemku. Odporca v ďalšom namietal i nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie v spore, nakoľko napádaná zmluva o prevode zo dňa 27.06.1997 nemala charakter rozhodnutia orgánu štátu alebo štátnej organizácie v zmysle ustanovení zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (ďalej len "zákon č. 58/1969 Zb"), ktorý treba na daný prípad aplikovať. Preto pokiaľ by odporca i spôsobil nejakú škodu bolo by ju možné posudzovať len podľa ustanovení občianskeho práva. Pre prípad, že by súd zastával názor o existencii nároku navrhovateľky na náhradu škody z dôvodu nesprávneho úradného postupu mal odporca za to, že tento nárok je premlčaný. K nesprávnemu úradnému postupu odporcu malo totiž dôjsť pri uzatváraní zmluvy o prevode zo dňa 27.06.1997, od ktorého dátumu začala plynúť 10 ročná objektívna premlčacia doba a ku dňu podania žiadosti o náhradu škody dňa 04.04.2011, už táto uplynula. Nárok navrhovateľky považoval odporca za premlčaný i vzhľadom na uplynutie subjektívnej premlčacej doby, keďže navrhovateľka sa dozvedela o zmene vlastníckeho práva k časti pozemku už z rozsudku Krajského súdu v Nitre zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. XCo XX,XX/XXXX, resp. rozhodnutím súdu v konaní o návrhu S. X. zo dňa XX.XX.XXXX.
Súd nariadil vo veci pojednávanie na termín 30.01.2013, na ktorý riadne predvolal navrhovateľku, ako aj právneho zástupcu odporcu. Súd podľa § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti navrhovateľky, ktorá mala predvolanie na pojednávanie vykázané postupom podľa § 47 ods. 2 O.s.p. a svoju neúčasť na pojednávaní nijako neospravedlnila a ani nežiadala súd o odročenie pojednávania. Súd po vykonaní dokazovania na pojednávaní dňa 30.01.2013 vyhlásil rozsudok vo veci samej.
Súd vykonal vo veci dokazovanie, keď sa oboznámil s návrhom na začatie konania a jeho doplnením zo dňa 20.01.2012, oboznámil sa i s prednesom právneho zástupcu odporcu, s listinnými dôkazmi, a to kúpnou zmluvou zo dňa 07.03.2002, zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 05.06.1997, zmluvou o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom zo dňa 27.06.1997, s potvrdením Pozemkového úradu Topoľčany zo dňa XX.XX.XXXX, rozsudkom Okresného súdu Topoľčany, sp. zn. 4C 86/01-148, rozsudkom Krajského súdu v J., sp. zn. XCo XXX/XXXX, a sp. zn. XCo XXX/XXXX, rozsudkom J. súdu SR, sp. zn. XCdo XXX/XXXX a sp. zn. XCdo XXX/XXXX, ako aj s ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 05.06.1997 postupca V. A. ako oprávnená osoba podľa zákona č. XXX/XXXX Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku postúpil I. A. ako postupníkovi pohľadávku vyplývajúcu z O. o rozsahu a spôsobe reštitučnej náhrady za pozemky zo dňa XX.XX.XXXX uzavretej so N. pozemkovým fondom, podľa ktorej mu mal byť bezodplatne prevedený pozemok, vedený na LV č. XXX, k.ú. Y., obec Y., okres Y., parcela č. XXX, druh pozemku trvalý trávny porast, o výmere X.XXX m2, v cene XXX.XXX,-Sk. K. potvrdenia K. úradu Y. zo dňa 28.09.1994 na nehnuteľnosť nebol uplatnený reštitučný nárok v zmysle § 6 a § 9 zákona č. 229/1991 Zb. Následne Zmluvou o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemku zo dňa 27.06.1997, Slovenská republika zastúpená Slovenským pozemkovým fondom, previedla ako výlučný vlastník pozemku- parcela č. XXX, druh pozemku trvalý trávny porast, o výmere X.XXX m2, v kat. území Y., tento pozemok spoločnosti
- 4 -
GRZNÁR & U., so sídlom v Y., Q. XX; vklad vlastníckeho práva k pozemku bol povolený Q. úradom v Y., katastrálny odbor pod č. V XXXX/XX dňa XX.XX.XXXX. H. zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX spoločnosť I. A. - A. U. ako predávajúca previedla vlastnícke právo k pozemku, parcela č. XXX, druh pozemku trvalý trávny porast, o výmere X.XXX m2, pod B 1, k.ú. Y., zapísaného na LV č. XXX, na navrhovateľku ako predávajúcu, pričom vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bol povolený N. katastra Topoľčany pod č. V XXX/XX, dňa XX.XX.XXXX.
Okresný súd Y. rozsudkom zo dňa XX.XX.XXXX, č.k. 4C XX/XXXX-XXX, v konaní účastníkov konania S. X. na strane navrhovateľa a S. F., na strane odporcu, zamietol návrh navrhovateľa na určenie vlastníctva k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. Y., zapísanej na LV č. XXX, ako parcela č. XXX, orná pôda o výmere X.XXX mX a časti nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX, ako parcela č. XXX, druh pozemku trvalé trávnaté porasty, o výmere X.XXX m2, zameranej podľa geometrického plánu F.. Q. a označenej ako parcela č. XXX/X, o výmere X.XXX m2, ktoré mali nadobudnúť právni predchodcovia navrhovateľa na základe výmeru Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v G. č. XXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX, k parcele č. XXX/X z vložky č. 2, k.ú. Y., druh pozemku roľa, o výmere X.XXX m2. N. mal za to, že K. pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave síce vydalo dňa XX.XX.XXXX výmer o vlastníctve pôdy podľa nariadenia N. č. 104/1945 L. nariadení SNR a č. 104/1946 Zbierky nariadení SNR, ktorý výmer je dokladom o vlastníctve prídelcov k prideleným nehnuteľnostiam a je v zásade vkladuschopnou listinou pre zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Taká listina musí byť zároveň aj právne perfektná, pričom výmer uvádza, že konečná prídelová cena bude určená v prídelovej listine vydanej Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy. Keďže nešlo o bezplatne pridelený majetok, výmer zo dňa 08.05.1948, v ktorom nebola určená prídelová cena nepovažoval súd za platnú a právne perfektnú listinu, na základe ktorej právni predchodcovia navrhovateľa nemohli nadobudnúť vlastnícke právo k parcele č. 341/3, druh pozemku roľa, o výmere X.XXX m2, v kat. úz. Y., čomu mali nasvedčovať i ďalšie listinné doklady. Krajský súd v Nitre rozsudkom zo dňa 19.01.2006, sp. zn. XCo XXX/XXXX, na odvolanie navrhovateľa zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že určil, že navrhovateľ je vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej v katastri nehnuteľností H. úradu J., N. katastra Y. na LV č. XXX, kat. úz. Y., ako parcela č. XXX, druh pozemku trvalé trávnaté porasty o výmere X.XXX m2, ktorá časť bola na geometrickom pláne znalkyne F.. N. zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý bol súčasťou jej znaleckého posudku č. X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, označená ako parcela č. XXX/X, trvalé trávnaté porasty o výmere X.XXX mX v celosti. K. odvolacieho súdu výmer Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v G. zo dňa XX.XX.XXXX spĺňal náležitosti listiny preukazujúcej vlastnícke právo právnych predchodcov navrhovateľa k označenému pozemku, nakoľko bol vydaný príslušným štátnym orgánom, s konkrétnym vymedzením prídelu a prídelcov, pričom v zmysle nariadenia vlády č. XXX/
XXXX Sb. bolo možné vydať prídel ešte pred zaplatím prídelovej ceny s tým, že prídelová listina ako verejná listina zakladala vlastnícke právo prídelcov. V dôsledku zrušenia rozsudku H. súdu v J. zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. 8Co XXX/XXXX, rozsudkom J. súdu N. republiky zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. XCdo XXX/XXXX, odvolací súd rozhodoval opätovne vo veci a po doplnení a zopakovaní dokazovania v intenciách pokynu dovolacieho súdu rozsudkom zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. XCo XXX/XXXX, opätovne zmenil odvolaním napadnutý rozsudok Q.
- 5 -
súdu Topoľčany zo dňa XX.XX.XXXX, č.k. 4C XX/XXXX-XXX, tak, že určil, že navrhovateľ je vlastníkom tej časti nehnuteľnosti zapísanej v katastri nehnuteľností H. úradu J., N. katastra Y. na LV č. XXX, kat. úz. Y., ako parcela č. XXX, druh pozemku trvalé trávnaté porasty o výmere X.XXX m2, ktorá časť bola na geometrickom pláne znalkyne F.. N. zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý bol súčasťou jej znaleckého posudku č. X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, označená ako parcela č. XXX/X, trvalé trávnaté porasty o výmere X.XXX mX v celosti, ktorý znalecký posudok tvoril neoddeliteľnú súčasť rozsudku a rozhodol i o trovách konania. J. súd Slovenskej republiky rozsudkom zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. XCdo XXX/XXXX, dovolanie v časti smerujúcej proti zmeňujúcemu výroku rozsudku H. súdu v J. zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. XCo XXX/ XXXX, o veci samej zamietol, v časti proti výroku rozsudku o trovách konania odmietol a navrhovateľovi nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, keď rozhodnutie odvolacieho súdu považoval za vecne správne, nezistil žiadne vady podľa § 237 O.s.p., ani iné vady, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a dovolanie smerujúce len proti výroku o trovách konania považoval za neprípustné.
Z dokladov predložených navrhovateľkou súd zistil, že spoločnosť G. I. s.r.o., ktorej bola Energetickým regulačným úradom udelená licencia č. XXXXXXXXX na výrobu elektriny, uzavrela so spoločnosťou N. AG dňa XX.XX.XXXX kúpnu zmluvu a zaviazala sa odobrať systémové komponenty podľa ponuky XXXXXXXX zo dňa 25.03.2010 a výkony podľa kondícií pre zariadenie na voľnej ploche s výkonom max. 1,500 MWp vo Varnsdorfe, Česká republika, s odberom podľa pripojených faktúr.
Spoločnosť Sennsho Glass Technologies, s.r.o., ktorej bola Energetickým regulačným úradom udelená licencia č. 111016441 na výrobu elektriny, uzavrela so spoločnosťou SOLARWATT AG dňa 18.03.2010 kúpnu zmluvu, podľa ktorej sa zaviazala na odber systémových komponentov podľa ponuky 20000032 zo dňa XX.XX.XXXX a XXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX za podmienok tam uvedených pre zariadenie na voľnej ploche s výkonom X,XXX kWp v N. nad Lužnící, Česká republika, s odberom podľa pripojených faktúr.
Právny zástupca odporcu vo svojich písomných prednesoch zotrval na nedôvodnosti návrhu navrhovateľky. Bol toho názoru, že je na mieste vydanie medzitýmneho rozsudku o existencii alebo neexistencii zodpovednosti odporcu, nakoľko pokiaľ by sa súd nestotožnil s námietkami odporcu, dokazovanie výšky škody by bolo obtiažne. V ďalšom potvrdil, že v konaní podľa zákona č. 330/1991 Zb. vystupuje odporca ako právnická osoba plniaca úlohy štátneho orgánu, t.j. koná ako orgán štátu s určitými kompetenciami a právomocou.
Navrhovateľka požiadala Slovenský pozemkový fond o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej jeho nesprávnym úradným postupom pri uzatváraní Zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom zo dňa 27.06.1997, ktorá žiadosť bola podľa vyjadrenia Slovenského pozemkového fondu zo dňa 09.09.2011 doručená fondu dňa 04.04.2011. Slovenský pozemkový fond v liste zo dňa 09.09.2011 navrhovateľke oznámil, že jej žiadosť zamieta ako nedôvodnú.
- 6 -
Podľa § 27 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len "zákon č. 514/2003 Z.z.") , zodpovednosť za škodu spôsobenú
rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi.
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (ďalej len "zákon č. 58/1969 Zb.") štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie (ďalej len "štátny orgán"). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 58/1969 Zb. zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia.
Podľa § 20 zákona č. 58/1969 Zb. pokiaľ nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy upravené v tomto zákone Občianskym zákonníkom.
Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti s poukazom na § 132 O.s.p. a dospel k záveru, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný a nemožno mu vyhovieť.
Z obsahu skutkových tvrdení uvedených navrhovateľkou v žalobe a jej doplnení je zrejmé, že navrhovateľka sa voči odporcovi domáhala náhrady škody titulom zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., ktorý mal spočívať v tom, že si odporca dostatočne nepreveril, či pozemok parcela č. 602, o výmere X.XXX m2, druh pozemku trvalé trávne porasty, v k. ú. Y., je voľný, neviaznu na ňom žiadne ťarchy, ani práva tretích osôb, a teda si nepreveril, či je oprávnený s daným pozemkom nakladať, pričom Zmluvou o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom zo dňa XX.XX.XXXX previedol vlastnícke právo k nemu na spoločnosť I. A. - A. U., od ktorého následne navrhovateľka kúpnou zmluvou zo dňa 07.03.2000 označený pozemok nadobudla do vlastníctva. Navrhovateľka pritom požiadala odporcu i o predbežné prerokovanie jej nároku na náhradu škody, ktorej žiadosti odporca nevyhovel. S ohľadom na tieto skutočnosti súd posudzoval nároky navrhovateľky uplatňované žalobou podľa ustanovení zákona č. 58/1969 Zb., keďže k ňou namietanému nesprávnemu úradnému postupu malo dôjsť za účinnosti tohto zákona (§ 27 ods. 2
- 7 -
zákona č. 514/2003 Z.z.) a v zmysle ustanovenia § 18 tohto zákona platí, že štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným postupom tých, ktoré tieto úlohy plnia.
Predtým ako by súd prikročil k vecnému skúmaniu nároku navrhovateľky musel sa vyporiadať s námietkou odporcu ohľadne nedostatku tak aktívnej, ako aj pasívnej vecnej legitimácie účastníkov konania.
Predpokladom úspešnosti každej žaloby je, okrem iného, aj preukázanie vecnej legitimácie v spore. Kto je vecne legitimovaným v konkrétnom prípade vymedzuje výlučne hmotné právo, ktoré určuje, ktorý účastník je nositeľom práv, resp. povinností, o ktorých v súdnom konaní ide. Pre posúdenie otázky vecnej legitimácie je rozhodujúce to, ako je vymedzený predmet konania v návrhu na začatie konania. Nedostatok vecnej legitimácie (či už aktívnej, na strane navrhovateľa alebo pasívnej, na strane odporcu), znamená, že niekto, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia alebo o kom navrhovateľ tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, nie je nositeľom tohto oprávnenia alebo povinnosti v spore. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa navrhovateľ domnieva, že subjekt, proti ktorému návrh smeruje, je účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či ním objektívne je alebo nie je.
Pri skúmaní dôvodnosti námietky odporcu o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľky v konaní súd v prvom rade udáva, že navrhovateľka jasne nešpecifikovala vytýkaný nesprávny úradný postup odporcu v tom, že neuviedla, ktoré konkrétne povinnosti odporca svojim konaním, resp. nekonaním porušil pri uzavretí zmluvy o bezodplatnom prevode zo dňa 27.06.1997, keď len vo všeobecnosti uviedla, že odporca pochybil, keď dostatočne nezistil všetky okolnosti týkajúce sa prevádzaného pozemku. Podľa mienky súdu i napriek tomu navrhovateľka mohla v konaní namietať ňou definovaný nesprávny úradný postup, hoci nebola účastníčkou samotného konania, ktorého výsledkom bolo uzavretie zmluvy o bezodplatnom prevode zo dňa 27.06.1997, keďže v zmysle ustálenej judikatúry nesprávnym úradným postupom môže byť akákoľvek činnosť spojená s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených právnymi normami. Osoba, ktorá môže požadovať poskytnutie náhrady škody (poškodený), je ten, komu nesprávnym úradným postupom škoda vznikla, pričom nemusí byť nevyhnutne účastníkom konania, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu (k tomu aj rozhodnutie NS SR, sp. zn. 4 Cdo XX/XXXX). Je pritom zrejmé, že odporca je právnickou osobou, zriadenou podľa ustanovení § 34 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, obvodných pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách, pričom zákonom mu bola zverená kompetencia a právomoci, ktoré vykonáva vo verejnom záujme, a teda možno ho považovať za štátny orgán, ktorý charakterizujú mocenské atribúty akými sú zverená právomoc a kompetencia vydávať právne akty v oblasti spoločenských vzťahov, v ktorých má právomoc, a tie zaväzujú subjekty, ktorým sú určené. Kompetencia odporcu a okruh spoločenských vzťahov, na ktoré sa táto vzťahuje je pritom zadefinovaná v § 34 ods. 3,4,5 a nasl. zákona č. 330/1991 Zb. Pri svojej činnosti sa teda odporca môže dopustiť i nesprávneho úradného postupu tak ako má na mysli ustanovenie § 18 zákona č. 58/1969 Zb. Z
- 8 -
týchto dôvodov vyhodnotil súd námietku odporcu o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľky za nedôvodnú.
Z ustanovení zákona č. 58/1969 Zb. ďalej vyplýva, že za podmienok v ňom stanovených je subjektom zodpovedným za škodu, ktorá bola spôsobená nesprávnym úradným postupom štát, t.j. Slovenská republika. Tá je teda subjektom vecne pasívne legitimovaným v konaniach o náhradu škody podľa tohto zákona. Orgánom konajúcim v jej mene je potom príslušný ústredný štátny orgán. Pokiaľ navrhovateľka v návrhu na začatie konania neoznačila ako subjekt, proti ktorému jej návrh smeruje štát, t.j. Slovenskú republiku, v mene ktorej koná príslušný zodpovedný orgán, hoci svoj nárok odvodzovala od zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, svoj návrh smerovala proti takému subjektu, ktorý nie je nositeľom tvrdenej povinnosti, a nie je vo veci pasívne vecne legitimovaný. Otázka vecnej legitimácie účastníka v spore je pritom otázkou vyplývajúcou z hmotného práva, o ktorej súd nemá oprávnenie účastníka konania poučovať, keďže v zmysle § 5 ods. 1 O.s.p. súdy poskytujú pri plnení svojich úloh účastníkom v občianskom súdnom konaní poučenia len o ich procesných právach a povinnostiach. Ustanovenie § 5 O.s.p. je reflexiou ústavnoprávneho princípu práva na spravodlivý proces, najmä so zreteľom na tzv. rovnosť zbraní. Poučovacia povinnosť súdu sa teda dotýka len oblasti procesného práva, a preto poučovanie o hmotnom práve nemôže byť a ani nie je súčasťou obligatórnej a ani fakultatívnej poučovacej povinnosti súdu. Nie je totiž úlohou súdu určovať, koho a akým spôsobom má navrhovateľ žalovať, prípadne ho v rozpore so zásadou rovnosti strán navádzať akým spôsobom
má navrhovateľ správne uplatniť svoj nárok. Naviac, nesprávne určenie okruhu účastníkov v sporovom konaní nemôže súd odstrániť ani z úradnej povinnosti a nemôže o tomto nedostatku navrhovateľa poučiť podľa § 5 O.s.p., pričom tento nedostatok nemožno považovať ani za vadu návrhu zhojiteľnú postupom podľa § 43 O.s.p., ktoré je aplikovateľné len v prípadoch, ak podanie účastníka nespĺňa základné predpoklady, ktoré zákon pre všeobecné podanie alebo podanie konkrétneho druhu ustanovuje (k tomu aj rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.5.2012, sp. zn. 7Co 103/2010, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 78/2004, sp. zn. 3Cdo 309/2008, 3Cdo 38/2009, 6Cdo 132/2010).
Súd preto vyhodnotil námietku odporcu o nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie v spore za dôvodnú.
Navrhovateľka v druhej časti žalobného petitu žiadala odporcu zaviazať i na vydanie bližšie označeného pozemku. Hoci tento nárok navrhovateľka odvodzovala vo väzbe na nesprávny úradný postup odporcu podľa zákona č. 58/1969 Zb., súd udáva, že predmetný zákon neumožňuje uspokojiť a realizovať predmetný nárok navrhovateľky. Súd, súc neviazaný právnou kvalifikáciou, z ktorej navrhovateľka vyvodzovala dôvodnosť tejto časti žalobného návrhu, a zohľadniac i skutkové tvrdenia navrhovateľky v žalobe a vyjadrenia odporcu, nezistil existenciu žiadneho právneho, zmluvného alebo nezmluvného vzťahu medzi navrhovateľkou a odporcom, v zmysle ktorého by navrhovateľke vznikol nárok na vydanie označeného pozemku; preto i v tejto časti jej nárok ako nedôvodný zamietol.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného možno teda uzavrieť, že navrhovateľka v konaní neoznačila za odporcu subjekt, ktorý by bol nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, ktorej priznania sa domáhala v konaní (o náhradu škody podľa zákona č. 58/1969 Zb.) a na základe ňou
- 9 -
uvedených skutkových tvrdení súd nezistil žiaden vzťah, v zmysle ktorého by navrhovateľke vznikol nárok voči odporcovi na vydanie ňou špecifikovaného pozemku. Zohľadniac tieto skutočnosti súd preto návrh navrhovateľky v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol. Súd sa bližšie nezaoberal ďalšími námietkami odporcu spočívajúcimi v premlčaní nároku navrhovateľky na náhradu škody, v nepreukázaní existencie vzniku škody, a nezaoberal sa ani vecnou stránkou samotného nároku, nakoľko týmito okolnosťami by sa súd zaoberal zistiac, že návrh navrhovateľky smeruje voči pasívne vecne legitimovanému subjektu.
Podľa § 142 ods. 1 O. s. p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., že odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal právo na ich náhradu voči navrhovateľke, ktorá vo veci úspech nemala, ktoré trovy spočívajú v trovách právneho zastúpenia odporcu vo výške 19.416,85 Eur. Pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len "vyhláška") vychádzal súd z hodnoty predmetu sporu 2.482.541,20 Eur (náhrada škody v sume 2.476.814 Eur + vydanie pozemku o hodnote 5.727,08 Eur), potom základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby predstavuje á 5.386,81 Eur, pričom právny zástupca odporcu žiadal len odmenu á 5.385,88 Eur. Náhrada trov právneho zastúpenia pozostáva z:
1. 3 úkonov právnej služby á 5.385,88 Eur za prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s klientom dňa 14.03.2012 (podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky), za písomné podanie na súd vo veci samej dňa 27.03.2012 (podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky), účasť na pojednávaní súdu dňa 30.01.2013 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky), t.j. celkom 16.157,64 Eur + 20% DPH vo výške 3.231,528 Eur, spolu 19.389,17 Eur,
2. 3 x režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhlášky - 2 x á 7,63 Eur (rok 2012) a 1 x á 7,81 Eur, t.j. celkom vo výške 23,07 Eur + 20% DPH vo výške 4,61 Eur, spolu 27,68 Eur.
Súd pri vyčíslení odmeny za právne zastupovanie odporcu vychádzal z písomného vyúčtovania právnym zástupcom odporcom, ktorý vyúčtoval trovy právneho zastúpenia spolu v sume 19.416,85 Eur.
Súd udáva, že v čase vyhlásenia rozsudku súdu odporca bol zastúpený právnym zástupcom, preto súd vo výrokovej časti vyhláseného rozsudku uviedol ako platobné miesto - právneho zástupcu odporcu, hoci odporca oznámil písomným podaním doručeným súdu dňa 19.02.2013 odvolanie plnej moci právnemu zástupcovi.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave.
- 10 -
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno
odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
V Bratislave, 30. januára 2013 Mgr. Patricia Skotnická
sudkyňa
Za správnosť vyhotovenia:
Henčeková A.