Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10CoE-67-2012.pdf
PDF · 70.36 KB
Case nature
Area
Subarea
10CoE/67/2012
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Údernícka 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom tamtiež, proti povinnému Miroslavovi Lazišťanovi A.S.P. SERVIS, s miestom podnikania Liptovský Mikuláš, Kurucká 490/33, IČO: 31 086 390, o vymoženie 967,20 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, ktoré exekučné konanie bolo začaté na Exekútorskom úrade JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom W., N. XX, pod sp. zn. EX 2415/12, v štádiu exekučného konania o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie, na základe odvolania oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 7Er/522/2012-33 zo dňa 27.4.2012, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Vychádzal zo záveru o nedostatku právomoci rozhodcovského súdu, ktorý vydal rozhodcovský rozsudok (exekučný titul). Rozhodcovská doložka, ktorou mala byť založená právomoc rozhodcovského súdu, totiž nebola uzatvorená písomne (§ 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní), čo má za následok jej neplatnosť. Ak teda rozhodnutie vydal nepríslušný orgán, ide o nulitný právny akt, ktorý nikoho nezaväzuje a na ktorý sa hľadí akoby neexistoval; v exekučnom konaní ho nie je možné vykonať.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Namietal, že exekučný súd prekročil rámec svojej prieskumnej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok. V tejto súvislosti poukázal na § 35 zákona č. 244/2002 Z. z o rozhodcovskom konaní, podľa ktorého doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 tohto právneho predpisu, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Exekučný súd pritom nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, t.j. súlad ním priznaného plnenia s hmotným právom a konať ako súd vyššej inštancie. Preskúmavanie rozhodcovského rozsudku je možné len v zmysle § 45 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, aj to len vo vzťahu k plneniu samotnému. Uvedené vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 M Cdo 11/2010, ktorého podstatou je práve záver, že rozpor s dobrými mravmi sa viaže na plnenie, a nie na to, či samotná spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľné podmienky. Taktiež exekučný súd môže len zastaviť konanie, nie nevydať poverenie.
Odvolateľ ďalej poukazoval na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C - 40/08 v súvislosti s požiadavkou zabezpečenia stability práva a právnych vzťahov. Zároveň nesúhlasil s tým, aby vnútroštátny súd kompenzoval nielen opomenutie procesného charakteru spotrebiteľa, ale dokonca aby exekučný súd
úplne nahradil celkovú pasivitu spotrebiteľa v spore pred rozhodcami. Keďže predmetná zmluva o úvere bola uzatvorená pred 31.12.2007, nevzťahujú sa na ňu ustanovenia § 52 až 54 Obč. zák., ale spravuje sa Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov. Odvolateľ dával do pozornosti, že ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, dotknutá právna úprava považuje takéto ustanovenie za neprijateľné, čo však nemá za dôsledok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Právny predchodca oprávneného pritom len plnil povinnosť uloženú mu v § 93b zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, za čo nemožno oprávneného sankcionovať.
Povinný zostal v odvolacom konaní nečinný.
Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
Odvolací súd je podľa § 212 ods. 1 v spojení s §205 ods. 3 O.s.p viazaný nielen rozsahom odvolania, ale aj konkrétnymi dôvodmi odvolania, ktoré odvolateľ vymedzí v lehote stanovenej zákonom na podanie tohto opravného prostriedku. Krajský súd posudzoval vecnú správnosť práve z dôvodov označených odvolateľom - oprávneným.
Už z jednoduchého porovnania zásadného a rozhodujúceho záveru okresného súdu s dôvodmi odvolania oprávneného je zrejmé, že odvolateľ vôbec nenamieta konkrétne východiská a závery vyslovené v napadnutom uznesení. Nadväzne možno uzavrieť, že dôvody odvolania vymedzené samotným odvolateľom nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia okresného súdu. Odvolacie dôvody teda vôbec „nekorešpondujú“ s dôvodmi, na ktorých založil napadnuté rozhodnutie súd prvého stupňa, čo je (zrejme) dôsledkom podávania „formulárových“ odvolaní zo strany oprávneného vo veľkom množstve súdnych konaní bez ohľadu na konkrétnosti jednotlivých rozhodnutí.
Nad bezprostredný rámec odvolania krajský súd dodáva, že pokiaľ je exekučným titulom rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený, a zároveň povinný, riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe (riadne) uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd, a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu „rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paaktu (bližšie napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 146/2011 zo dňa 13.10.2011).
Rovnako bol vecne správny postup okresného súdu, ktorý (už) v rámci rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie skúmal, či bola (riadne) uzavretá rozhodcovská zmluva (bližšie napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 105/2011 z 10.10.2012).
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal. Odvolateľ - oprávnený nebol v tomto štádiu konania úspešný, a preto podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. mu náhrada trov neprináleží. Naproti tomu povinný si predmetný procesný nárok neuplatnil (§ 151 ods. 1 O.s.p.) a fakticky mu v súvislosti s aktuálnym odvolacím konaním ani žiadne trovy nevznikli.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu n i e j e odvolanie prípustné.